Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. január 2026

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/53/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4416209962
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Halmešová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2026:4416209962.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Halmešovej a členiek senátu

JUDr. Eriky Madarászovej a JUDr. Marty Polyákovej, v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
C. D., E. D. XX, zast. F. G. D., advokát s.r.o., so sídlom Nové Zámky, Forgáchova bašta 7, IČO: 47 237
023, proti žalovaným: I.) Československá obchodná banka, a.s., so sídlom Bratislava, Žižkova 11, IČO:
36 854 140, II.) DRAŽOBNÍK, s.r.o., so sídlom Košice, Hviezdoslavova 6, IČO: 36 764 281, III.) E. H.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom I., A. XX a IV.) Eurydika H., XX.XX.XXXX, J. C. D., K. XXXX/XX, o určenie
neplatnosti dobrovoľnej dražby, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č.k.
13C/216/2016-942 zo dňa 13. apríla 2022, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že určuje, že dobrovoľná dražba
osvedčená Notárskou zápisnicou N 88/2016, Nz 8584/2016, NCRIs 8850/2016 zo dňa 10.03.2016
vyhotovenou notárom JUDr. Ottom Szabó, ktorá sa konala dňa 10.03.2016 o 15,30 hod na notárskom
úrade JUDr. Otta Szabó, so sídlom v L., M. C. N. X, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti, ktoré sa
nachádzajú v obci Nové Zámky, katastrálne územie C. D. a sú vedené Okresným úradom Nové Zámky,
katastrálny odbor ako parcely registra C - parcela číslo 2405 zastavané plochy a nádvoria vo výmere
286 m2, parcela číslo 2406 záhrady vo výmere 295 m2 a stavba rodinný dom H. N. XXXX C. E. N.

XXXX, je n e p l a t n á .

ŽalobcovipriznávaprotižalovanýmvI.,II.aIII.radenároknanáhradutrovprvoinštančného,odvolacieho
a dovolacieho konania v plnom rozsahu.

Žalobcovi voči žalovanej v IV. rade nepriznáva nárok na náhradu trov prvoinštančného, odvolacieho a
dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou dňa 10.06.2016 sa žalobca domáhal, aby súd rozhodol, že dražba nehnuteľnosti

nachádzajúcej sa v kat. území C. D., zapísanej na LV č. XXXXX ako parc. č. 2405 - zastavané plochy
a nádvoria o výmere 286 m2, parc. č. 2406 - záhrady o výmere 295 m2 a rodinný dom č. súp. XXXX
na parc. č. 2405 s príslušenstvom, ktorá sa konala dňa 10.03.2016 v Galante, je neplatná, s tým že
žalovaný v II. rade na základe návrhu dražby žalovaného v I. rade vykonal dobrovoľnú dražbu, na ktorej
vydražil predmet dražby žalovaný v III. rade. V žalobe dôvodil, že predmetná dražba je neplatná pre
porušenie ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách (§ 11 ods. 1, § 12 ods. 1,5, § 7 ods. 1,4), ktoré
upravujú podmienky určenia miesta, dátumu a času začatia dražby, spôsobu ohodnotenia predmetu

dražby a určenia osoby oprávnenej vystupovať ako navrhovateľ dražby a jeho povinností vo vzťahu
k dražbe. Doplnením žaloby zo dňa 25.10.2016 žalobca doplnil aj ďalšie dôvody, pre ktoré považuje
dražbu za neplatnú, a to, že záložná zmluva trpí vadami, ktoré spôsobujú jej neplatnosť, preto žalovaný
v I. rade ani nebol oprávnený navrhnúť vykonanie dražby, ďalej namietal, že žalovaný v I. rade si vdražbe uplatnil pohľadávku v rozpore s ustanovením § 7 ods.2 ZDD a z neplatných klauzúl, keďže
nepreukázal pre akú pohľadávku navrhoval výkon záložného práva dobrovoľnou dražbou a poukázal na
povinnosť navrhovateľa dražby písomne vyhlásiť pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky a tiež vyjadril

pochybnosti, či žalovaný v II. rade ako dražobník neporušil pri výkone dražby aj iné ustanovenia zákona
o dobrovoľných dražbách.
2.1 Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) súd prvej inštancie žalobu zamietol. O trovách konania
rozhodol tak, že žalovaným v I. – IV. rade priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Svoje
rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 7 ods. 1, 2, § 11 ods. 1, § 12 ods. 1,5, § 16 ods. 1, 2 , 10, § 21

ods. 2,5 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách (ďalej len "ZDD"). Súd prvej inštancie mal z
právoplatného rozsudku Okresného súdu Nové Zámky 17C/706/2015-129 zo dňa 15.6.2016 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu Nitra 6Co/162/2017-165 zo dňa 25.4.2018 za preukázané, že išlo o vec
týkajúcu sa zaplatenia úveru zo zmluvy o úvere č. 014/3007/08SU zo dňa 4.9.2008 (úveru totožného
s tým, ktorý bol základom pre spornú dobrovoľnú dražbu), pričom súd konanie v časti o zaplatenie 43
085,83 eura zastavil na základe späťvzatia žaloby v tejto časti (z dôvodu splnenia dlhu v časti istiny

v tomto rozsahu a to z výťažku dražby), v zostávajúcej časti súd žalobu zamietol, keď predmetnú
úverovú zmluvu posúdil ako bezúročnú a bez poplatkov a to z dôvodu, že predmetná úverová zmluva
neobsahovala všetky zákonné náležitosti spotrebiteľskej zmluvy. Z uvedeného rozsudku tiež vyplynulo,
že dlžník mal z tohto úveru veriteľovi uhradiť len sumu 49 790,88 eura ako istinu úveru, nie však úroky
a poplatky, pričom dlžník vykonal úhrady vo výške 15 978,76 eura.

2.2 K námietke žalobcu, že úverová zmluva a aj záložná zmluva, ktoré boli medzi ním a žalovaným
v I. rade uzavreté a predstavujúce základ dobrovoľnej dražby, sú neplatné, pretože nikdy s veriteľom
neuzavrel úverovú zmluvu zo dňa 17.9.2008, súd prvej inštancie uviedol, že je skutočne pravdou,
že v záložnej zmluve i ďalších listinách je chybne uvedený dátum uzavretia úverovej zmluvy ako
deň 17.9.2008 (správne malo byť 4.9.2008), pretože deň 17.9.2008 bol iba dňom výplaty finančných

prostriedkov z tohto úveru v prospech žalobcu ( na jeho účet ). Zároveň však súd poukázal na to, že z LV
č.XXXXXprekat.územieC.D.aajznávrhunavykonaniedražbyzodňa23.9.2015jezrejmé,žezáložné
právo žalovaného v I. rade je zapísané pod V 6294/2008 a že na LV č. XXXXX je pod V 6294/2008
zapísané záložné právo OTP banka Slovensko a.s. Bratislava ( právneho predchodcu žalovaného v
I. rade) podľa záložnej zmluvy č. ZZ1 k úverovej zmluve č. 014/3007/08SU zo dňa 4.9.2008. Súd

prvej inštancie dodal, že samotná skutočnosť, že v návrhu na vykonanie dražby, zmluve o vykonaní
dražby a následných listinách, ktoré boli v rámci dražby vyhotovené sa opakovane ako dátum úverovej
zmluvy nesprávne uvádza deň 17.9.2008 (správne má byť 4.9.2008), nemôže bez ďalšieho spôsobiť
neplatnosť dražby. Žalobca so žalovaným v I. rade podpísal iba jedinú úverovú zmluvu a to zmluvu č.
014/3007/08SU zo dňa 4.9.2008 a v rovnaký deň záložnú zmluvu č. ZZ1. Žalobca v priebehu dražby, pri

doručovaní mu jednotlivých listín nikdy nenamietal skutočnosť, že by nevedel o ktorú úverovú zmluvu
ide, resp. že zmluvu o úvere, pre ktorú dražby prebieha, nepodpísal. Z toho je zrejmé, že presne vedel
o ktorý úver ide a aký dlh (z ktorej zmluvy) je od neho vymáhaný.
2.3 Pokiaľ išlo o námietky žalobcu voči znaleckým posudkom na ohodnotenie draženej nehnuteľnosti
súd prvej inštancie uviedol, že ak dražobník zabezpečí riadne odhad hodnoty nehnuteľnosti posudkom

znalca a posudok nie je v deň konania dražby starší ako šesť mesiacov, splnil tým dražobník všetky svoje
povinnosti, ktoré mu v súvislosti s odhadom ceny predmetu dražby (zálohu) ukladá ustanovenie zákona,
ak nedôjde k mimoriadnej situácii. V uvedenej veci boli vyhotovené 2 znalecké posudky, oba určili cenu
nehnuteľností na takmer totožnú sumu (35 400 € a 35 000 €). Žalobca voči znaleckým posudkom
vyhotoveným v dražobe namietal a tvrdil, že cena nimi zistená je neprimerane nízka k tomu, že v roku

2008 bola hodnota nehnuteľností určená posudkom O. P. na cca. 99 000 €. K uvedenému súd uviedol, že
v tomto prípade je znalecký posudok O. P. starý 8 rokov a nepoužiteľný pre účely zisťovania všeobecnej
ceny nehnuteľnosti. Súd preto nemal dôvod spochybňovať hodnotu dražených nehnuteľností. Dodal,
že nehnuteľnosti boli vydražené za sumu 49 400 eur a práve skutočnosť, že táto suma bola najvyšším
podaním v dražbe je najpresvedčivejším dokladom skutočnej všeobecnej ceny nehnuteľností.

2.4 Súd prvej inštancie ďalej poukázal na skutočnosť, že v priebehu dražby došlo k tomu, že záložný
veriteľ dňa 23.9.2015 ako navrhovateľ dražby vydal podľa § 7 ods. 2 ZDD vyhlásenie o pravosti, výške
a splatnosti pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva podľa tohto zákona a uviedol v
ňom, že aktuálny dlh na istine z tohto úveru predstavuje sumu 46 912,02 eura, bežné úroky predstavujú
sumu 14 613 eura a úroky z omeškania sumu 4073,02 eura, t.j. že dlh spolu predstavuje sumu 65

668,36 eura. Z rozsudku Okresného súdu Nové Zámky 17C/706/2015-129 zo dňa 15.6.2016 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu Nitra 6Co/162/2017-165 zo dňa 25.4.2018 vyplynulo, že predmetný úver je
bezúročnýabezpoplatkov,pričomnaúčetdlžníkapoukázalveriteľsumu49790,87eura,zčohovyplýva,
že dlžník (žalobca) mal veriteľovi uhradiť len istinu v sume 49 790,88 eura, nie však úroky a poplatky,pričom mu uhradil sumu z predmetného úveru sumu vo výške 15 978,76 eura. Nesplatenou časťou
úveru potom bola suma 33 812,11 eura. Súd zdôraznil, že k vyhláseniu navrhovateľa dražby podľa § 7
ods. 2 ZDD došlo skôr než bolo uvedenými rozsudkami určené, že predmetný úver je bezúročný a bez

poplatkov (teda v čase vydania tohto vyhlásenia nebol predmetný úver považovaný za bezúročný a bez
poplatkov). Na základe toho súd prvej inštancie konštatoval, že vyhlásenie záložného veriteľa o pravosti,
výške a splatnosti pohľadávky zo dňa 23.9.2015 ako navrhovateľa dražby, ktoré bolo vydané podľa §
7 ods. 2 ZDD, je nesprávne, vychádzalo totiž z nesprávneho základu (že predmetný úver je úročený a
podlieha poplatkom, pretože k určeniu jeho bezúročnosti a bezpoplatkovosti došlo až neskôr). Skutočný

dlh žalobcu z uvedeného úveru preto nebol vo výške 65 668,36 eura ako to záložný veriteľ vyhlásil, ale v
sumenižšej(33812,11eura)alennatútonižšiusumumohlabyťvykonanádobrovoľnádražba.Súdprvej
inštancie zastal názor, že nesprávnosť vyhlásenia navrhovateľa dražby o pravosti, výške a splatnosti
pohľadávky v tomto prípade nespôsobuje neplatnosť dražby. Pokiaľ aj splatná pohľadávka záložného
veriteľa nedosahovala sumu ním uvedenú, dlh žalobcu existoval (približne vo výške 1 navrhovateľom
uvedenej sumy). Samotná nesprávne uvedená výška dlhu záložného veriteľa nespôsobuje bez ďalšieho

neplatnosť dražby, pokiaľ však bola dražba vykonaná na dlh vyšší, než v skutočnosti bol, zakladá to
nárok na náhradu škody podľa § 33 ZDD. Súd nezistil, že by v priebehu konania dražby bolo došlo k
porušeniu zákona a tiež ani to, že by boli pri dražbe porušené práva žalobcu a to spôsobom, že by
bol býval žalobca priamo dotknutý na svojich právach, preto žalobu zamietol. O trovách konania súd
rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalovaným v I. - IV. rade, v konaní plne úspešným, priznal nárok

na plnú náhradu trov konania.

3.1 Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca dôvodiac, že rozhodnutie súdu
prvej inštancie je nesprávne, pričom súd prvej inštancie svoje rozhodnutie nedostatočne odôvodnil, čím
mu znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva

na spravodlivý proces. Súd prvej inštancie v rozhodnutí uviedol, že nezistil dôvod pre určenie neplatnosti
dražby, avšak v tomto smere svoje stanovisko vo vzťahu k niektorým námietkam (- neplatnosť záložnej
zmluvy, - absolútna neplatnosť zmluvy o vykonaní dražby, - nebola preukázaná pohľadávka, na základe
ktorej žalovaný I. navrhoval vykonanie dražby, - nezrovnalosti, ktoré vyplývajú z dražobného spisu, -
notárska zápisnica o vykonaní dražby nebola vyhotovená v súlade s § 24 ZoDD atď.) nezdôvodnil a nie

je preto zrejmé, akými úvahami sa riadil a na základe čoho dospel k tomuto záveru. Žalobca namietal
najmä to, že súd zamietol návrh na znalecké dokazovanie na cenu draženej nehnuteľnosti v čase a
mieste konania dražby z dôvodu, že nie je cieľom konania o určenie neplatnosti dražby zisťovanie
ceny draženej nehnuteľnosti, ale výlučne posúdenie, či pri vykonaní dobrovoľnej dražby bol dodržaný
zákon. Tvrdenie, že predmetné nehnuteľnosti neboli ohodnotené zákonným spôsobom podporujú

ním predložené listinné dôkazy (potvrdenia o cene nehnuteľnosti vystavené realitnými kanceláriami,
inzercia obdobných nehnuteľností, ZP 9/2008, údaje NBS o zvyšovaní cien nehnuteľností, spôsob
vykonania obhliadky O. L., použitie rovnaných fotografií a strán 26-27 v oboch znaleckých posudkoch
zabezpečených žalovaným II.), ku ktorým sa súd vôbec nevyjadril. Súd prvej inštancie nesprávne
právne vec posúdil a rozhodol v rozpore so súdnou praxou, keď prišiel k záveru, že žalovaný v II. rade

zabezpečil riadny odhad hodnoty predmetu dražby. Podľa rozhodnutia NS SR sp.zn. 5Cdo/57/2011
zo dňa 19. 01. 2012 a Krajského súdu v Prešove č.k. 14Co/16/2011 - 375, znalecký posudok ako
odhad ceny nehnuteľností nemôže byť pri výklade ust. § 12 ods. 1 zákona vykladaný tak, že by išlo
len o formálne naplnenia litery zákona. Súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na
zistenierozhodujúcichskutočností,čímnedostatočnezistilskutkovýstavveci,čomohlomaťzanásledok

nesprávne rozhodnutie vo veci.
3.2 Namietal tiež, že žalovaný v I. rade nepreukázal, že by bol dňa 23.09.2015 oprávnený navrhnúť
vykonaniedražbyvzmysleustanovení§7ZoDD-nepreukázalprávnydôvod,nazákladektoréhonavrhol
vykonanie dražby. V čase podania návrhu na vykonanie dražby a ani v priebehu súdneho konania
žalovaný I. nepreukázal pravosť pohľadávky a pravdivosť, určitosť a jasnosť vyhlásenia o pravosti, výške

a splatnosti pohľadávky, pre ktorú dražbu navrhoval. Vyčíslenie pohľadávky žalovaným II. je rozpore
s jej vyčísleniami žalovaným I., pričom ide o niekoľkotisícový rozdiel, ktorý žalovaní do dnešného dňa
nevysvetlili. Písomné vyhlásenie žalovaného v I. rade v návrhu na vykonanie dražby je nepreskúmateľné
aj z dôvodu, že z neho nie je možné určiť ani to, akého obdobia by sa mali týkať vyčíslené bežné úroky,
úroky z omeškania a z čoho pozostávajú poplatky.

3.3 Žalobca tiež namietal znalecký posudok č. XX/XXXX, ktorý vôbec nespĺňal účel kontrolného
posudku pri stanovení všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti, tak ako mal zákonodarca na mysli,
keď v ZoDD upravil možnosť vlastníkovi namietať vyhotovenie znaleckého posudku. V znaleckých
posudkoch vypracovaných na základe objednávky dražobníka sa nenachádza porovnanie s ponukamiporovnateľných rodinných domov realitných kancelárií na území Nových Zámkov, ktoré je potrebné
pre zreálnenie výpočtu všeobecnej hodnoty predmetu a jej primeranosti. Znalecký posudok č. 9/2008
je síce v súčasnej dobe nepoužiteľný pre účely dražby, bol však vypracovaný na účely zriadenia

záložnéhoprávavprospechžalovanéhoI.,ktorývroku2008uznal,ževšeobecnáhodnotanehnuteľností
stanovená bola v sume 3.000.000,-Sk , teda cca 100.000,-€, pričom od roku 2008 do roku 2016 sa cena
nehnuteľností zvýšila, čo potvrdzujú aj údaje o cene nehnuteľností na bývanie. Zdôraznil, že žalovaný
II. nezaistil ohodnotenie predmetu dražby zákonným spôsobom, čím spôsobil porušenie ustanovenia
§ 12 ods.1 ZoDD v takej intenzite, ktoré samo o sebe je dôvodom pre určenie neplatnosti predmetnej

dražby. Nesprávne určenie hodnoty predmetu dražby malo za následok jeho nízku vyvolávaciu cenu,
čo v konečnom dôsledku ovplyvnilo výťažok z predaja predmetu dražby, čím bol žalobca ukrátený na
svojich právach.
3.4 Žalobca trval na tom, že záložná zmluva zo dňa 04.09.2008 je neplatná a nachádzajú sa v nej
neprijateľné podmienky v zmysle § 53 OZ, pričom ich početnosť spôsobuje neplatnosť celej zmluvy.
Neprijateľnou podmienkou záložnej zmluvy je ustanovenie Čl. I. bod 2., Čl. IV. bod 6, Čl. V. bod 3, Čl.

VII. bod 2., v ktorom je uvedené, čo sa zabezpečuje záložným právom. Záložná zmluva trpí vadami,
ktoré spôsobujú jej neplatnosť, čoho dôsledkom je neplatnosť dražby. Žalobca tiež namietal nedostatky
návrhu na vykonanie dražby zo dňa 23.09.2015, ktoré podrobne popísal v podaní zo dňa 17.07.2017.
V bode 2.2. návrhu na vykonanie dražby je uvedené, že vlastníci sú záložcami, čo nebola je pravda. V
postavení záložcu bol iba žalobca.

3.5 Poukázal tiež na neplatnosť Zmluvy o vykonaní dražby zo dňa 23.09.2015. Vyhlásenie navrhovateľa
dražby zo dňa 23.09.2015 je v rozpore s §7 ods.2 ZoDD, keďže žalovaný I. nepreukázal, že by v
danom čase voči nemu disponoval preukázateľnou a vymáhateľnou pohľadávkou, je nejasné, neurčité
a tým pádom aj nepreskúmateľné. Pokiaľ ide o dôvod konania dražby, je ho podľa ustálenej judikatúry
potrebné ustáliť v dvoch bodoch, jednak pokiaľ ide o hlavný zabezpečovaný záväzok a jednak pokiaľ ide

o samotný dôvod spočívajúci na strane dlžníka (záložcu), ktorý viedol k vyvolaniu dražby a k aktivovaniu
uhradzovacej funkcie záložného práva. Takýto dôvod v predloženej zmluve absentuje.
3.6 V neposlednom rade namietal aj posúdenie súdu prvej inštancie, ktorý uznal, že vyhlásenie
žalovaného v I. rade bolo nepravdivé, teda ním vytvorený exekučný titul bol nevykonateľný, a napriek
tomu odobril správnosť a zákonnosť dobrovoľnej dražby vykonanej na jeho základe. Súd prvej inštancie

pritom potvrdil, že úverová zmluva zo dňa 17.09.2008 neexistuje, že záložná zmluva zo dňa 04.09.2008,
nezabezpečuje pohľadávku zo dňa 17.08.2009, a že vyhlásenie žalovaného I. o pravosti, výške a
splatnosti pohľadávky sú nesprávne a nepravdivé. Záverom navrhol odvolaciemu súdu, aby rozsudok
súdu prvej inštancie zmenil a určil, že dobrovoľná dražba je neplatná a priznal mu nárok na náhradu
trov konania.

4.1 Žalovaný v I. rade vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že sa plne stotožňuje
s rozsudkom súdu prvej inštancie. K námietke, že žalovaný v I. rade nebol oprávnený navrhnúť
vykonanie dražby uviedol, že žalobca námietku opiera najmä o nesúlad v dátume na jednotlivých
listinách. Žalovaný v I. rade niekoľkokrát počas konania uviedol, že tento nesúlad je odrazom len
jednoduchej chyby v písaní, čo nemôže byť základom na vyhlásenie neplatnosti dražby. Skutočnosť, že

na listinách je chybný dátum 17.09.2008, pričom mal byť uvedený správny dátum 4.9.2008, žiadnym
spôsobom nezasahuje do práv žalobcu. K námietke nezaistenia ohodnotenia predmetu dražby uviedol,
že sa s ňou nestotožňuje a opätovne poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR 8Cdo/97/2019,
ktorého závery stanovujú, že nie je daná právomoc súdu rozhodovať o hodnote nehnuteľnosti pri
dobrovoľnej dražbe, teda neobstojí ani argument žalobcu, že súd nevykonal dokazovanie ohodnotením

nehnuteľnosti.
4.2 K ostatným námietkam žalobcu týkajúcim sa neplatnosti záložnej zmluvy, zmluvy o vykonaní dražby
a ďalším námietkam uviedol, že poukazuje na svoje vyjadrenia počas celého konania. Žalovaný v I. rade
považuje záložnú zmluvu ako aj ostatné listiny za platné a uzatvorené v súlade s právnymi predpismi.
Žalobca špecifikoval niektoré ustanovenia predmetných zmlúv, ktorých neplatnosť v žiadnom prípade

nespôsobila neplatnosť celej záložnej zmluvy či zmluvy o vykonaní dražby. Navrhol, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

5.1 K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný v II. rade. Zastal názor, že podané odvolanie
nespĺňa podmienky na zmenu napadnutého rozsudku. Žalobca vo svojom odvolaní nijakým spôsobom

nepreukázal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam a tak rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. Dražobník si v súlade so
zákonom o dobrovoľných dražbách splnil svoju povinnosť viesť riadnu spisovú evidenciu a zabezpečil
tak účelné a bezpečné uloženie všetkých písomností súvisiacich s dražbou, teda k žiadnej manipuláciiso spisom nedošlo. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu Bratislava vo veci sp. zn.: 14C/51/2016,
podľa ktorého nie je dané oprávnenie súdu prvej inštancie rozhodovať o určení všeobecnej hodnoty
nehnuteľností pri dobrovoľných dražbách. Čo sa týka určenia ceny draženej nehnuteľnosti, táto nemôže

mať vplyv na platnosť dražby, pretože podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 233/2010,
určenie výšky ceny draženej nehnuteľnosti nemá za následok neplatnosť dražby.
5.2 K námietke žalobcu ohľadne platnosti záložnej zmluvy uviedol, že žalobca ani v tomto prípade
neuniesol dôkazné bremeno a nijakým spôsobom nepreukázal svoje tvrdenia týkajúce sa platnosti
záložnej a úverovej zmluvy. Platnosť záložnej zmluvy predstavuje základný element dobrovoľnej dražby

a táto nebola spochybnená. Považoval za nesporné, že navrhovateľ dražby, t. j. žalovaný v I. rade
bol záložným veriteľom a z tohto dôvodu mal oprávnenie spornú dražbu navrhnúť. Z uvedeného
jednoznačne vyplýva, že existovala pohľadávka záložného veriteľa voči záložnému dlžníkovi, pre ktorú
bol záložný veriteľ oprávnený navrhnúť vykonanie spornej dražby. Tak ako konajúci súd vo svojom
rozsudku konštatuje, nesprávne uvedená výška dlhu záložného veriteľa nespôsobuje neplatnosť dražby,
to znamená, že samotná skutočnosť, že vyhlásenie navrhovateľa dražby zo dňa 23.09.2015 nie je

správne, nespôsobuje to automaticky neplatnosť dobrovoľnej dražby. Záverom žalovaný v II. rade
konštatoval, že celý proces dobrovoľnej dražby prebehol transparentne čoho dôkazom je aj výsledok
kontroly zo strany MS SR, kde dražobníkovi nebola uložená žiadna sankcia za prípadné porušenie
zákona. Žalovaný v II. rade trval na tom, že žalobcom označené odvolacie dôvody neboli naplnené a
odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

6.1. K vyjadreniu žalovaného v II. rade žalobca uviedol, že na svojom odvolaní trvá v celom jeho rozsahu.
Poukázal na to, že žalovaný v II. rade vo vyjadrení uvádza, že nemá žiadnu právomoc určitým spôsobom
znalcov ovplyvňovať, v konaní však bolo preukázané, že to bol on, kto poskytol O. L. predchádzajúci
znalecký posudok. Poukázal na skutočnosť, že v porovnaní s exekučným konaním, kde je dohľad súdu,

v rámci dobrovoľnej dražby takáto kontrola neexistuje a podľa názoru žalovaného v II. rade je úplne v
poriadku, ak je vyhlásenie o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky absolútne neplatné. Uviedol, že
takýmto konaním dochádza k obchádzaniu inštitútov núteného výkonu rozhodnutia, ako aj k popieraniu
ochrany práv dlžníka.
6.2 K vyjadreniu žalovaného v I. rade žalobca uviedol, že žalovaný v I. rade uznáva, že záložná zmluva

akoajzmluvaovykonanídražbymajúnedostatky,podľanehovšaktietonespôsobujúneplatnosťdražby.
Keďže zákon o dobrovoľných dražbách výslovne neurčuje, ktoré jeho ustanovenia majú takú povahu, že
ich porušenie zakladá právo podať žalobu o neplatnosť dražby, je potrebné vychádzať z extenzívneho
výkladu, že porušenie ktoréhokoľvek zákonného ustanovenia môže byť dôvodom neplatnosti dražby.
Poprel tvrdenie žalovaného v I. rade že v konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby musí

preukázať porušenie ZoDD a tiež preukázať zásah do jeho práv, pretože preukázal viaceré porušenia
ZoDD,ajsúdprvejinštancieviacerépochybeniazistilanapriektomurozhodoltak,žedražbuzaneplatnú
nevyhlásil.

7. Žalovaní v III. a IV. rade sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrili.

8. Odvolací súd po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní rozsudkom zo dňa 11.05.2023 č.k.
7Co/46/2022- 1041 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že určuje, že dobrovoľná
dražba osvedčená Notárskou zápisnicou N 88/2016, Nz 8584/2016, NCRIs 8850/2016 zo dňa
10.03.2016 vyhotovenou notárom JUDr. Ottom Szabó, ktorá sa konala dňa 10.03.2016 o 15,30 hod na
notárskomúradeJUDr.OttaSzabó,sosídlomvGalante,Mierovénámestiečíslo4,ktorejpredmetomboli

nehnuteľnosti, ktoré sa nachádzajú v obci Nové Zámky, katastrálne územie C. D. a sú vedené Okresným
úradom Nové Zámky, katastrálny odbor ako parcely registra C - parcela číslo 2405 zastavané plochy
a nádvoria vo výmere 286 m2, parcela číslo 2406 záhrady vo výmere 295 m2 a stavba rodinný dom
H. N. XXXX C. E. N. XXXX, je neplatná. Žalobcovi priznal voči žalovaným v I., II., III. rade nárok na
náhradu trov konania v plnom rozsahu. Žalobcovi voči žalovanej v IV. rade nepriznal nárok na náhradu

trov konania.
9. Proti tomuto rozsudku podali dovolanie žalovaní v I. a II. rade. Najvyšší súd Slovenskej republiky
uznesením zo dňa 29. mája 2025 sp. zn. 2Cdo/122/2023- 1257 rozsudok Krajského súdu v Nitre z 11.
mája 2023 sp. zn. 7Co/46/2022 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení rozhodnutia
vytkol (bod 51. odôvodnenia) odvolaciemu súdu, že sa opomenul zaoberať otázkou, či v okolnostiach

danej veci išlo o také porušenie zákona, ktorým bol zároveň žalobca aj reálne dotknutý na svojich
právach a teda, či je naplnený aj druhý predpoklad úspešnosti žaloby o určenie neplatnosti dražby. Ak
napriek tomu súd dospel k záveru o neplatnosti dražby, jeho rozhodnutie treba považovať za predčasné
a nedostatočne odôvodnené.10. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku,
ďalej len „CSP“) po vrátení veci Najvyšším súdom Slovenskej republiky viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania (§ 379 CSP a § 380 ods. 1 CSP) prejednal vec na nariadenom odvolacom pojednávaní (§

385 CSP) a po doplnení dokazovania dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je
potrebné podľa § 388 CSP zmeniť, preto určil, že dobrovoľná dražba osvedčená Notárskou zápisnicou
N 88/2016, Nz 8584/2016, NCRIs 8850/2016 zo dňa 10.03.2016 vyhotovenou notárom JUDr. Ottom
Szabó, ktorá sa konala dňa 10.03.2016 o 15,30 hod na notárskom úrade JUDr. Otta Szabó, so sídlom
v Galante, Mierové námestie číslo 4, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti, ktoré sa nachádzajú v obci

Nové Zámky, katastrálne územie C. D. a sú vedené Okresným úradom Nové Zámky, katastrálny odbor
ako parcely registra C - parcela číslo 2405 zastavané plochy a nádvoria vo výmere 286 m2, parcela
číslo 2406 záhrady vo výmere 295 m2 a stavba rodinný dom H. N. XXXX C. E. N. XXXX, je neplatná.
Žalobcovi priznal voči žalovaným v I., II., III. rade nárok na náhradu trov konania (prvoinštančného,
odvolacieho a dovolacieho) v plnom rozsahu. Žalobcovi voči žalovanej v IV. rade nepriznal nárok na
náhradu trov konania.

11. Odvolací súd sa v zmysle pokynov nadriadeného súdu zaoberal predovšetkým otázkou, či v danej
veci išlo o také porušenie zákona, ktorým bol zároveň žalobca aj reálne dotknutý na svojich právach a
teda, či je naplnený aj druhý predpoklad úspešnosti žaloby o určenie neplatnosti dražby.
12. Žalobca vo svojom vyjadrení k rozhodnutiu Najvyššieho súdu SR uviedol, že početnosť pochybení
na strane navrhovateľa dražby, ako aj dražobníka znásobuje zásah do jeho práv, kedy bol nezákonným

spôsobom pripravený o svoje vlastníctvo, obydlie a domov. Bolo preukázané, že vyhlásenie o pravosti,
výške a splatnosti pohľadávky navrhovateľa dražby bolo nesprávne a teda v rozpore so zákonom.
Vykonaním nezákonnej dražby na pohľadávku, ktorú nevedel jej navrhovateľ preukázať a vyčísliť, bol
žalobca nesporne dotknutý na svojich právach, keďže touto dražbou bolo nenávratne zasiahnuté do
jeho majetkových pomerov. Prišiel o nehnuteľnosti, ktoré banka akceptovala ako záloh v dvojnásobnej

hodnote ako bola dosiahnutá v dražbe a napriek tomu, že zaplatil už značnú časť istiny, banka voči
nemu stále eviduje pohľadávku v sume viac ako 27.400 eur, čo je viac ako polovica poskytnutého úveru.
Zdôraznil, že v konaní namietal nesprávnosť vyhlásenia aj v časti splatnosti pohľadávky. Vo vyhlásení
zo dňa 23.09.2015 je uvedené, že splatnosť nastala dňa 07.11.2012 (tvrdenie žalovaného v I. rade aj
v konaní OSNZ sp.zn. 17C/706/2015), avšak podľa Oznámenia o začatí výkonu záložného práva zo

dňa 27.11.2014 (položka 144/3-2015 v dražobnom spise), ktoré zasielal žalovaný v 1/ rade majiteľom
dražených nehnuteľností, je uvedené, že úver bol z dôvodu nesplácania vyhlásený za predčasne splatný
dňa07.11.2014.Vyhlásenieosplatnostiúverujejednouzobligatórnychnáležitostízačatiadražby,keďže
dražbu je možné viesť iba na splatnú pohľadávku. Podľa úverovej zmluvy bola konečná splatnosť úveru
03.09.2028. Keďže ide o spotrebiteľský úver, pri ktorom bolo dohodnuté plnenie v splátkach vzťahujú sa

naň ustanovenie §53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka. Podľa žalobcu v konaní nebolo žalovaným
v I. rade preukázané, že došlo k splatnosti pohľadávky zákonným spôsobom. Z listín predložených
žalovaným v I. rade v konaní sp.zn. 17C/706/2015 vyplýva, že sa pravidelne dostával do omeškania so
splátkami už od roku 2011 a vo výzve zo dňa 10.01.2012 banka uviedla, že mešká so splácaním úveru
viac ako 3 splátky, a keď dlh neuhradí do 25.01.2012, vyhlási úver za predčasne splatný. Preukázanie

zákonného spôsobu zosplatnenia úveru navrhovateľom dražby je dôležité vo vzťahu možnosti výkonu
dražby iba na splatnú pohľadávku alebo vo vzťahu k premlčaniu pohľadávky. Tvrdenia žalovaného v I.
rade o splatnosti pohľadávky sú protichodné, pričom potvrdzujú, že jeho písomné vyhlásenie nebolo
ani v tejto časti správne. Uviedol, že na základe vyššie uvedených skutočností bola predmetná dražba
vykonaná v rozpore so zákonom, pričom porušením povinnosti navrhovateľa dražby, ako aj dražobníkom

bolo nenávratne zasiahnuté do základných ústavou chránených práv vo vzťahu k vlastníctvu obydlia
žalobcu, ale aj dodržania zákonnosti, preto je neplatná.
13. Odvolací súd doplnil dokazovanie najmä listinou - Výzva na zaplatenie na čl. 1281 a oboznámením
listín z pripojeného spisu Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 17C/706/2015 a dospel k záveru, že
rozsudok súdu prvej inštancie je vecne nesprávny a je potrebné ho zmeniť a žalobe vyhovieť.

14. Podľa § 21 ods.2 prvá veta ZDD, v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli
porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach,
požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby.
15. Dovolací súd poukázal vo svojom rozhodnutí na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn.
6Cdo/66/2019z22.08.2020(R 9/2021),vktoromjeuvedené:„Kúspešnostižalobyourčenieneplatnosti

dražby ale nepostačuje len zistenie, že došlo k porušeniu ustanovení zákona. Predpokladom úspechu
takejto žaloby je, že musí ísť o také jeho porušenie, ktorým je zároveň žalujúca osoba aj reálne dotknutá
na svojich právach. Medzi porušením niektorého ustanovenia zákona a vznikom ujmy na právach
žalujúcej osoby musí existovať príčinná súvislosť. To znamená, že pre úspešnosť žaloby o určenieneplatnosti dražby v zmysle citovaného zákonného ustanovenia musia byť kumulatívne splnené dva
predpoklady, a to, že boli porušené ustanovenia tohto zákona, a že žalujúca osoba bola práve porušením
týchto ustanovení fakticky dotknutá na svojich právach. Povinnosť tvrdenia a dôkazné bremeno v spore

o neplatnosť dražby zaťažuje žalobcu.
Pre ďalšie konanie dovolací súd poznamenáva, že z hľadiska skúmania, či v dôsledku v tomto
konkrétnom prípade zisteného porušenia zákona bola reálne dotknutá osoba na svojich právach, je
rozdiel, či sa žaloby o neplatnosť dražby domáha pôvodný vlastník nehnuteľností (ako tomu je v danej
veci) alebo neúspešný záujemca.“

16. Ako už bolo uvedené vyššie, žalobca tvrdil, že vykonaním neplatnej dražby na jeho nehnuteľnosti
bol nesporne dotknutý na svojich právach, keďže touto dražbou bolo zasiahnuté do jeho majetkových
pomerov. Prišiel o nehnuteľnosti, ktoré banka akceptovala ako záloh, a to v dvojnásobnej hodnote ako
bola dosiahnutá v dražbe a napriek tomu, že zaplatil už značnú časť istiny, banka voči nemu stále eviduje
pohľadávku v sume viac ako 27.400 eur, čo je viac ako polovica poskytnutého úveru.
17. Odvolací súd uvádza, že už v predchádzajúcom rozhodnutí konštatoval porušenie ustanovení

zákona o dobrovoľných dražbách: „Vzhľadom k tomu, že splnenie podmienky pravosti, výšky a splatnosti
pohľadávky je pre realizáciu dobrovoľnej dražby esenciálneho charakteru a nestačí iba formálne urobiť
takéto vyhlásenie, ale v prípade pochybností a námietok zo strany dotknutej osoby je potrebné, aby
záložný veriteľ aj vedel preukázať skutočnosti týkajúce sa pravosti, výšky a splatnosti pohľadávky. V
danom prípade žalovaný v 1/ rade sa vôbec nevysporiadal s námietkami žalobcu v tomto smere, teda

neuniesol dôkazné bremeno o správnosti písomného vyhlásenia navrhovateľa dražby v časti vyčíslenia
pohľadávky, čo s poukazom na § 21 ods. 2 je dôvodom neplatnosti dobrovoľnej dražby.“
Z rozhodnutia najvyššieho súdu (v bode 48 odôvodnenia) tiež vyplýva, že je opodstatnený záver súdu
prvej inštancie a odvolacieho súdu, že vyhlásenia záložného veriteľa o pravosti, výške a splatnosti
pohľadávky z 23.09.2015 je nesprávne, keďže vychádzalo z nesprávnej výšky a nesplatenou časťou

úveru mala byť iba suma 33 812,11 eur.
18. Podľa názoru odvolacieho súdu, realizácia dražby nehnuteľností pôvodne vo vlastníctve žalobcu
nesporne zasiahla do jeho majetkových práv lebo došlo k strate jeho vlastníckeho práva. Vykonanie
dražby významne zmenilo právne postavenie žalobcu k nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom dražby,
keďže pred dražbou bol jej vlastníkom a následne došlo k prevodu vlastníckeho práva na vydražiteľa.

Pôvodný vlastník už nemohol s nehnuteľnosťou nakladať v rozsahu svojich vlastníckych práv. Podľa
vyjadrenia žalobcu dokonca v predmetnej nehnuteľnosti vykonával svoju pracovnú činnosť. Odvolací
súd považoval za dôvodné aj tvrdenie žalobcu, že správne vyčíslená výška pohľadávky by mala tiež
vplyv na jeho možnosti uhradiť dlh veriteľa, pretože suma 33.812,11 eur predstavuje polovicu zo sumy
uvedenej v písomnom vyhlásení veriteľa (65.668,36 eur). Podľa názoru odvolacieho súdu je medzi

porušením ustanovení zákona č. 527/2002 Z.z. a vznikom ujmy na právach žalujúcej osoby príčinná
súvislosť, pretože vykonaním „nedobrovoľnej“ dražby bez toho, aby boli riadne dodržané ustanovenia
zákona , konkrétne správnosť Vyhlásenia záložného veriteľa o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky
z 23.09.2015, došlo k dražbe nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu, ktorý bol takto zbavený svojho
vlastníckeho práva. Túto skutočnosť vie napraviť iba rozhodnutie súdu o neplatnosti dobrovoľnej dražby,

ktoré v konečnom dôsledku prinavráti vlastnícke práva žalobcovi. Preto odvolací súd skonštatoval,
že žalobca bol nesporne dotknutý na svojich majetkových právach výslovným porušením ustanovení
zákona č. 527/2002 Z.z..
19. Žalobca v konaní namietal nesprávnosť vyhlásenia záložného veriteľa o pravosti , výške a splatnosti
pohľadávky z 23.09.2015 aj v časti splatnosti pohľadávky. Žalovaný v I. rade namietal, že vyhlásenie

predčasnej splatnosti nebolo počas celého konania spochybnené žalobcom, a teda ho nemožno
považovať za sporné. Vzhľadom na viazanosť odvolacieho súdu rozhodnutím súdu vyššej inštancie,
považovalopätovnépredloženielistínsúvisiacichsvyhlásenímpredčasnejsplatnostivtejtofázekonania
za nadbytočné.
20. Odvolací súd sa s týmto názorom žalovaného v I. rade nestotožnil, pretože z obsahu spisu vyplýva,

že súd prvej inštancie sa nezaoberal tým, či došlo k zosplatneniu úveru v súlade so zákonom (§ 53
ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka), a to napriek tomu, že žalobca namietal spornosť splatnosti
pohľadávky už vo vyjadrení zo dňa 17.09.2021 (čl. 846).
21. V tomto smere odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu sp.zn. 9Cdo/187/2022 zo
dňa 27.11.2023, v ktorom sa uvádza: „ Rozhodovacia prax sa pritom ustálila na tom, že v sporoch o

učenie neplatnosti dobrovoľnej dražby je jednou z kľúčových otázok skutková otázka týkajúca sa výšky
pohľadávky a jej pomerovanie k hodnote draženej nehnuteľnosti. Ústavný súd SR už dávnejšie dospel
k záveru, že zistenie skutkových okolností k pomeru splatného dlhu a hodnoty nehnuteľnosti je dôležité
(PL. ÚS 23/2014). K následkom nesprávnej výšky pohľadávky sa vyjadril aj najvyšší súd so záverom, že„... ak záložný veriteľ vo vyhlásení podľa § 7 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. uplatní pohľadávku, ktorej
základ bude spočívať v neprijateľnej zmluvnej podmienke, dochádza k porušeniu tohto ustanovenia,
pretože záložný veriteľ uplatní pohľadávku, ktorá neexistuje, čo spôsobuje porušenie ustanovení zákona

č. 527/2002 Z.z. (o dobrovoľných dražbách) zakotvujúce možnosť domáhať sa neplatnosti dobrovoľnej
dražby podľa § 21 ods. 2 cit. zákona, pretože týmto neprípustným spôsobom dochádza k porušeniu
práv dlžníka (resp. záložcu), od ktorého veriteľ prostredníctvom dobrovoľnej dražby vymáha aj nároky
bez právneho základu...“ (uznesenie najvyššieho súdu č. k. 4Cdo/149/2020 z 23. februára 2022, nález
Ústavného súdu SR sp.zn. III. ÚS 416/2022 z 13. júla 2023).

20.1.Súdny dvor EÚ opakovane judikoval, že vykonanie ex offo kontroly relevantných zmluvných
podmienok nie je o možnosti, ale o povinnosti: „Úloha, ktorú v konkrétnej oblasti vnútroštátnemu
súdu udeľuje právo Spoločenstva, preto nie je vymedzená len možnosťou vysloviť sa k prípadnej
nekalej povahe zmluvnej podmienky, ale zahŕňa taktiež povinnosť preskúmať ex offo túto otázku,
pokiaľ je súd oboznámený s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, vrátane
prípadu“ (rozsudok C-243/08, ECLI:EU:C:2009:350, bod 32). Súd má pritom tento cieľ naplniť s

takou mierou procesnej ingerencie, ktorá je typická pre ochranu verejného poriadku (porov. uznesenie
C-76/10,ECLI:EU:C:2010:685,bod50),atobezohľadunazastupovaniespotrebiteľaadvokátom(porov.
rozsudok C-497/13, ECLI:EU:C:2015:357, bod 47).
20.2.Dovolací súd opätovne na tomto mieste zdôrazňuje, že ochrana spotrebiteľa sa prejavuje aj v tom,
že všeobecné súdy sú povinné ex offo skúmať neprijateľnosť zmluvných podmienok, za predpokladu, že

tieto spadajú do predmetu konania, t. j. ak tieto súvisia s predmetom sporu, ako ho vymedzili procesné
strany. Uvedené potom v posudzovanom prípade opodstatňovalo záver o povinnosti súdov oboch
inštancií vyrovnať sa nielen so zmluvnými podmienkami obsiahnutými v zmluve o zriadení záložného
práva, ale vzhľadom na akcesorický charakter záložného práva bolo nepochybne potrebné ex offo
preskúmať aj samotnú zmluvu o úvere. Povinnosťou súdov oboch inštancií preto bolo z tohto hľadiska

preskúmať aj obsah hlavného, zabezpečovaného záväzku, pretože to mohlo mať podstatný vplyv na
(ne)platnosť záložnej zmluvy, účinky záložného práva, a v konečnom dôsledku aj na (ne)platnosť
samotnej dobrovoľnej dražby. Súdy nižších inštancií preto viazala povinnosť zaoberať sa otázkami
pravosti a splatnosti pohľadávky (osobitne zamerajúc pozornosť na otázku zosplatnenia úveru), jej
výšky (osobitne zamerajúc pozornosť na výšku úrokov, poplatkov či ďalšieho príslušenstva) a charakteru

pohľadávky zabezpečenej predmetným záložným právom, ktorá môže byť tvorená plneniami v rozpore
s dobrými mravmi, či z neprijateľných zmluvných podmienok. Ak má súd poskytnúť záložcovi ako
spotrebiteľovi účinnú ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami, nie je to možné bez toho,
aby dôsledne preskúmal základný úverový vzťah zabezpečený záložným právom.“
22. Z uvedeného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR (rovnako z rozhodnutia sp.zn. 4Cdo/149/2020

z 23.02.2022) vyplýva, že odvolací súd musí preskúmať, či došlo k riadnemu zosplatneniu úveru zo
strany veriteľa ( žalovaného v I. rade), keďže k takémuto prieskumu zo strany súdov doteraz nedošlo.
Žalobca poukazoval na skutočnosť, že vo vyhlásení veriteľa o pravosti , výške a splatnosti pohľadávky
zo dňa 23.09.2015 je uvedené, že splatnosť nastala dňa 07.11.2012, avšak podľa Oznámenia o začatí
výkonu záložného práva zo dňa 27.11.2014, ktoré zasielal žalovaný v 1/ rade majiteľom dražených

nehnuteľností, je uvedené, že úver bol z dôvodu nesplácania vyhlásený za predčasne splatný dňa
07.11.2014.
23. Uvedené tvrdenie žalobcu je opodstatnené, pretože skutočne z týchto dvoch listín - vyhlásenie
veriteľa o pravosti , výške a splatnosti pohľadávky a z Oznámenia o začatí výkonu záložného práva
vyplývajú dva rozdielne dátumy predčasnej splatnosti pohľadávky. Žalovaný v 1/rade sa bránil tvrdením,

že v predmetnom súdom spise alebo v dražobnom spise sa nachádzajú listiny preukazujúce riadne
zosplatnenie pohľadávky. Odvolací súd však musí konštatovať, že v spise sa nachádza iba listina
predložená žalobcom – Výzva na zaplatenie Vášho záväzku po lehote splatnosti zo dňa 10.01.2012.
Pokiaľ ide o pripojený spis Okresného súdu Nové Zámky sp.zn. 17C/706/2015, odvolací súd uvádza, že
jeho obsahom tiež nie sú žiadne listiny, ktoré by preukazovali riadne zosplatnenie pohľadávky.

24. Je nepochybné, že splnenie podmienky pravosti, výšky a splatnosti pohľadávky je pre realizáciu
dobrovoľnej dražby esenciálneho charakteru. Ustálenie všetkých vymenovaných podmienok dražby je
pritom vo sfére záložného veriteľa, ktorý musí uvedené skutočnosti písomne vyhlásiť. Pravosť výška a
splatnosť pohľadávky sa odvodzuje od jej právneho základu, t.j. východiskového hlavného záväzkového
vzťahu. V spotrebiteľských záväzkoch je typickým príkladom porušenie kogentných noriem, regulujúcich

splatnosť záväzku porušenie § 53 ods. 9 OZ, ktorý ustanovuje podmienky a najskorší možný okamih
vyhlásenia jednorázovej splatnosti spotrebiteľského záväzku, ktorého predmetom je plnenie.25. Podľa § 53 ods. 9, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže
dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením
splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

26. Podľa § 565, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
27. Vyhlásenia záložného veriteľa o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky musí obsahovať dátum
splatnosti pohľadávky, ktorú splatnosť pohľadávky záložný veriteľ musí vedieť preukázať, keďže dražbu

je možné viesť iba na splatnú pohľadávku. V danej veci však žalovaný v I. rade nevedel v konaní
preukázať riadne zosplatnenie úveru v zmysle ustanovení § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka.
Z citovaných ustanovení, ako aj z ustálenej judikatúry vyplýva, že uplatnenie práva na zaplatenie celej
pohľadávky je v právomoci veriteľa, ktorý toto právo môže, ale nemusí uplatniť. Stratu výhody splátok
musí veriteľ dlžníkovi oznámiť, prípadne i uplatniť na súde podaním žaloby. Splatnosť celej pohľadávky
tak nenastala priamo zo zákona, ale záleží na veriteľovi, či toto právo uplatní, teda či vyzve dlžníka

na zaplatenie celého zvyšku dlhu. Ust. § 565 OZ o strate výhody splátok je modifikované vo vzťahu k
plneniu zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach tak, že veriteľ je v prípade nesplnenia
niektorej splátky oprávnený požadovať od dlžníka zaplatenie celého zvyšku pohľadávky najskôr po
uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v
lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

28. Podmienkou účinnosti výzvy na zaplatenie celej pohľadávky je, že veriteľ v zákonom stanovenej
lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako 15 dní, upozornil spotrebiteľa na uplatnenie tohto práva. Účinnosť
uplatnenia práva podľa § 565 OZ je teda podmienená aj tým, aby veriteľ v uvedenej lehote pred
uplatnením tohto práva upozornil spotrebiteľa na to, že toto právo využije. Ak je táto podmienka splnená,
môže dôjsť k zosplatneniu úveru. Súd má ex offo skúmať v spotrebiteľskej zmluve, či vyššie uvedené

podmienky boli splnené, či dodávateľovi vzniklo právo na predčasné zosplatnenie úveru a skúmať,
či bolo predčasné zosplatnenie úveru v zmluve dohodnuté a či bolo dohodnuté aj platne. V prípade
spotrebiteľských záväzkov ide o dva rôzne právne úkony veriteľa, a to upozornenie na uplatnenie
práva veriteľa podľa § 53 ods. 9 OZ a samotná žiadosť o zaplatenie celého dlhu pre omeškanie so
zaplatením splátky. Podmienkou riadneho zosplatnenia dlhu je riadne doručenie oboch prejavov vôle

veriteľa dlžníkovi.

29. Keďže v prejednávanej veci nebolo žalovaným v I. rade preukázané vyhotovenie a účinné doručenie
listiny o zosplatnení úveru žalobcovi, nemohlo dôjsť ani k platnému zosplatneniu spotrebiteľského úveru.
30. Odvolací súd zdôrazňuje, že podľa úverovej zmluvy zo dňa 17.9.2008 (správne 4.9.2008) bola

konečná splatnosť úveru určená na deň 03.09.2028, preto vzhľadom k vyššie uvedenému musí
konštatovať, že predmetná pohľadávka stále nie je splatná a tak nie je splnená ďalšia zákonná
požiadavka na vykonanie dobrovoľnej dražby, čo s poukazom na § 21 ods. 2 je ďalším dôvodom na
určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby. Zároveň bolo v konaní pred odvolacím súdom preukázané, že
žalobca bol v dôsledku zisteného porušenia ustanovenia § 7 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. reálne

dotknutý na svojich právach v rozsahu, ako to súd uviedol vyššie ( bod 18).
31. S poukazom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd podľa § 388 CSP rozsudok súdu prvej inštancie
zmenil tak, že dobrovoľnú dražbu osvedčenú Notárskou zápisnicou N 88/2016, Nz 8584/2016, NCRIs
8850/2016 zo dňa 10.03.2016 určil za neplatnú.
32. O nároku na náhradu trov konania strán sporu (prvoinštančného, odvolacieho a dovolacieho)

odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods.1 CSP a § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý mal v konaní
plný úspech, priznal voči žalovaným v I., II., III. rade nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
O nároku žalobcu na trovy konania voči žalovanej v IV. rade odvolací súd rozhodol s poukazom na §
257 CSP tak, že mu ich nepriznal, pretože vzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa. Žalobca navrhol
vstup žalovanej v IV. rade do konania ako predchádzajúcej (pôvodnej) spoluvlastníčky nehnuteľnosti,

a to z dôvodu naplnenia okruhu nerozlučného spoločenstva účastníkov konania vymenovaných v ust.
§ 21 ods. 4 ZoDD. Súd prvej inštancie pripustil vstup žalovanej v IV. rade do konania dôvodiac, že ide
osubjekt,oktoréhoprávachapovinnostiachsabudevkonanírozhodovaťaktoréhosarozhodnutiesúdu
môže dotknúť. Žalovaná v IV. rade pritom počas celého konania navrhovala vyhovieť žalobe žalobcu,
pretože považovala dražbu za nezákonnú. Vzhľadom k uvedenému, nebolo dôvodné, aby žalovaná v IV.

rade bola zaviazaná na náhradu trov konania žalobcu.
33. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421

CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).