Rozsudok – Poistenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. február 2026

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 15Co/14/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123227281
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Mészárosová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2026:6123227281.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Mészárosovej a členov

senátu JUDr. Silvie Walterovej a Mgr. Zity Leimbergerovej, v právnej veci žalobkyne: Y. M. E. H.
S. Y. G. E. Q. Á. , A. T. XX.X.XXXX, S.H. W. W., Č.. F. Č.. XXX/XX, zastúpená KOVAL & spol.,
advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 36 648 892, Banská Bystrica, Komenského č. 3, za ktorú konajú
JUDr. Juraj Koval a JUDr. Oskar Chnápko, proti žalovanému: Wüstenrot poisťovňa, a.s., IČO: 31 383
408, Bratislava, Digital Park I, Einsteinova č. 21, zastúpený SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., IČO: 36
853 186, Bratislava, Štefánikova č. 8, za ktorú koná JUDr. František Sedlačko, o zaplatenie 506,- € s
príslušenstvom, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 25. júna

2024, č. k. B5-60 C 30/2023-79, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 25. júna 2024, č. k. B5-60
C 30/2023-79, p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Rozsudkom zo dňa 25.6.2024, č. k. B5-60 C 30/2023-79, súd prvej inštancie zamietol žalobu
žalobkyne (výrok I.) a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu (výrok II.).
Svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil § 149, § 150 ods. 2, § 153 ods. 1, ods. 2 zákona č.

160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), § 788 ods. 1, § 797 ods. 2, § 823, § 422 ods.
1, ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej „Občiansky zákonník“ alebo aj „OZ“), § 4
ods. 2 písm. b/, § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
zákon o „PZP“). V odôvodnení uviedol, že návrhom na vydanie platobného rozkazu došlým Okresnému
súdu Banská Bystrica dňa 9.2.2023, postúpeným bývalému Okresnému súdu Bratislava V ako miestne
príslušnému dňa 9.5.2023, sa žalobkyňa domáhala vydania rozhodnutia, ktorým súd uloží žalovanému

povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 506,- €, úrok z omeškania vo výške 7 % ročne z
tejto sumy od 4.12.2022 do zaplatenia a trovy konania. Žalobkyňa tvrdila, že je vlastníkom osobného
motorového vozidla značky Mercedes A, EČV: B.-XXXCB. Dňa 1.10.2022 došlo ku škodovej udalosti,
ktorej jedným z účastníkov bola žalobkyňa na osobnom motorovom vozidle, a to zavineným konaním
vodiča na motorovom vozidle s EČV: N.-XXXBT. Uvedená poistná udalosť je u žalovaného vedená
pod číslom XXXX.XXXX/XXX-X. Škodca ako poistený mal so žalovaným ako poisťovateľom uzavretú
zmluvu o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového

vozidla. Keďže osobné motorové vozidlo žalobkyne bolo po poistnej udalosti, resp. následkom stretu
s motorovým vozidlom škodcu poškodené, žalobkyňa uzavrela so spoločnosťou ADIA-ZV s.r.o., Stráž
8006, 960 01 Zvolen, IČO: 47 729 783, zmluvu o oprave veci. Z dôvodu opravy poškodeného osobného
motorového vozidla spoločnosťou ADIA-ZV s.r.o. bola žalobkyňa nútená zapožičať si náhradné vozidlo.Vzhľadom na spôsobenú poistnú udalosť uzatvorila dňa 3.10.2022 zmluvu o nájme dopravného
prostriedku so spoločnosťou Privilege SK s.r.o., Gerlachovská 2, 974 11 Banská Bystrica, IČO: 47 471
964, ako prenajímateľom, predmetom ktorej bolo vozidlo značky Seat Leon, EČV: W.-XXXFY. Vozidlo

zn. Seat Leon bolo žalobkyni prenajaté na obdobie 11 dní, teda v období odo dňa odovzdania osobného
motorového vozidla do servisu spoločnosti ADIA-ZV s.r.o. do oznámenia žalovaného o totálnej škode
na vozidle žalobkyne, za cenu 46,- €/deň prenájmu. Spoločnosť Privilege SK s.r.o. následne žalobkyni
za prenájom vozidla vystavila faktúru č. XXXXXXX, zo dňa 17.10.2022, s dátumom
splatnosti dňa 31.10.2022 na sumu 506,- €. Žalovaný listom označeným ako Oznámenie stanoviska k

škodovej udalosti zo dňa 18.11.2022 oznámil, že nie je možné vysporiadať uplatnený nárok na náhradu
požičovného z dôvodu, že žalobkyňa údajne žiadne náklady na prenájom náhradného vozidla
nevynaložila. Žalobkyňa poukázala na rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica zo dňa 25.5.2022,
sp. zn. 17Co/24/2022, ako aj na to, že napriek tomu, že krajský súd sa v danom rozhodnutí zaoberal
úhradou faktúry za opravu motorového vozidla, je podľa žalobkyne možné toto rozhodnutie aplikovať
aj v prípade vzniku škody, ktorá spočíva v nutnosti prenájmu náhradného vozidla. Žalobkyňa uviedla,

že z jej strany došlo k úhrade faktúry č. 2022318 za prenájom náhradného motorového vozidla. Podľa
žalobkyne skutočnou škodou v zmysle ustanovenia § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka je aj nájomné
za prenajaté motorové vozidlo, ktoré si bola nútená zapožičať v spoločnosti Privilege, pričom si žiada
zaplatiť iba toľko, čo jej v zmysle § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka ušlo. Z dokladov predložených
k podanej žalobe je zrejmé, že žalobkyni vznikla škoda v celkovej výške 506,- €, a to v dôsledku

nutnosti prenájmu náhradného motorového vozidla. V žalobe označila a predložila listinné dôkazy -
potvrdenie objednávky zo dňa 3.10.2022, zmluvu o nájme dopravného prostriedku zo dňa 3.10.2022,
list žalovaného zo dňa 13.10.2022, faktúru č. XXXXXXX zo dňa 17.10.2022, oznámenie stanoviska k
škodovej udalosti zo dňa 18.11.2022 a doklad o úhrade faktúry č. XXXX. Na preukázanie skutočnosti,
či z jej strany došlo alebo nedošlo k úhrade faktúry za prenájom, žalobkyňa žiadala vykonať dopyt na

prenajímateľa Privilege s.r.o., či mu zo strany žalobkyne bola uhradená faktúra č. XXXXXXX, a ak áno,
kedy došlo k úhrade.
1.2. Žalovaný navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť, uplatnil si nárok na náhradu trov konania
v plnom rozsahu. Uviedol, že ako poisťovateľ uzatvoril s G. Q., narodený dňa XX.X.XXXX, trvale
bytom F. X. XXXX, XXX XX A. W., ako poistníkom poistnú zmluvu pre povinné zmluvné poistenie

zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, a to na základe návrhu poistníka
na uzavretie poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX, zo dňa 9.5.2022. Predmetom poistenia bolo motorové
vozidlo zn. Jaguar XE, EČV: N.. Dňa 1.10.2022 došlo k poistnej udalosti, pri ktorej poistník s poisteným
motorovým vozidlom Jaguar narazil do motorového vozidla žalobkyne zn. Mercedes Benz A, EČV:
B. čím došlo k jeho poškodeniu. Poistná udalosť je žalovaným vedená pod č. XXXX.XXXX/XXX. V

dôsledku poškodenia motorového vozidla uzatvorila žalobkyňa s prenajímateľom Privilege SK s.r.o.
zmluvu o nájme dopravného prostriedku. Na základe zmluvy o nájme prenajímateľ prenechal za odplatu
žalobkyni na dočasné užívanie osobné motorové vozidlo zn. Seat Leon na obdobie od 3.10.2022 do
13.10.2022. Na základe faktúry č. XXXXXXX fakturoval prenajímateľ žalobkyni za nájom náhradného
vozidla sumu v celkovej výške 506,- €. Žalobkyňa si následne uplatnila u žalovaného nárok na zaplatenie

nájomného za prenájom motorového vozidla vo výške 506,- € (v trvaní od 3.10.2022 do 13.10.2022,
t. j. 11 dní x nájomné vo výške 46,- €/deň). Žalovaný listom zo dňa 18.11.2022 oznámil žalobkyni a
prenajímateľovi, že uplatnený nárok na náhradu nájomného nemožno vysporiadať, keďže žalobkyňa
nepreukázala, že prenajímateľovi uhradila faktúru č. XXXXXXX. Žalovaný prostredníctvom svojho
zamestnanca v rámci šetrenia poistnej udalosti, po vystavení dokladu o úhrade č. XXXX, priamo

telefonicky kontaktoval žalobkyňu a prenajímateľa náhradného vozidla, konkrétne F. H., a zistil, že
žalobkyňa potvrdila, že faktúru č. XXXXXXX neuhradila, rovnako aj samotný prenajímateľ potvrdil, že
žalobkyňa faktúru neuhradila a zároveň uviedol, že doklad o úhrade č. XXXX bol žalobkyni vystavený
napriek neuhradenej faktúre. Na základe uvedených skutočností mal žalovaný za zrejmé, že žalobkyňa
faktúru č. XXXXXXX neuhradila a nepreukázala vznik škody v jej majetkovej

sfére a relevantným spôsobom vyvrátil nepravdivé tvrdenie žalobkyne o domnelej úhrade fakturovanej
sumy. Podľa žalovaného podmienkou úspešného uplatnenia nároku na náhradu škody spočívajúcej
v nákladoch vynaložených na nájom náhradného vozidla je skutočnosť, že zo strany poškodeného
boli tieto náklady skutočne uhradené. Žalobkyňa však v rámci likvidácie poistného plnenia, a ani v
konaní, nepreukázala vznik škody v jej majetkovej sfére, čo je esenciálnym predpokladom nároku

na náhradu škody. Podľa žalovaného mohla byť žalobkyňa v konaní procesne úspešná len vtedy, ak
by preukázala naplnenie všetkých predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu. Žalobkyňa však v
konanínepreukázalaanielementárnypredpokladzodpovednostnéhovzťahu,atovznikskutočnejškody.
Poukázal na ustálenú judikatúru ohľadne skutočnej škody, ktorou sa rozumie majetková ujma, ktoráspočíva v zmenšení majetku poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.
j. peniazmi. Ide o vyjadrenie rozdielu v hodnote majetku poškodeného pred spôsobením
škody a po spôsobení škody na veci (R 55/1971). Pojem „skutočná škoda“ sa zároveň

dlhodobo interpretuje tak, že musí ísť o zmenšenie majetkového stavu poškodeného (R
55/1971), či iné znehodnotenie existujúceho majetkového stavu poškodeného (R 28/2007). Nepostačuje
iba zvýšenie pasív poškodeného. Ak preto dlžník nezaplatil dlžnú čiastku svojmu veriteľovi, nemôže
úspešne uplatniť nárok na ich náhradu z titulu zodpovednosti tretej osoby za škodu, pretože mu škoda
zatiaľ nevznikla (rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 25 Cdo 986/2001). Škoda by

vznikla až zaplatením pohľadávky (R 14/2005). K tomu však podľa žalovaného v danej veci nedošlo.
Žalovaný označil a predložil listinné dôkazy - poistnú zmluvu (návrh č. XXXXXXXXXX), e-mail Ing. G. T.
zo dňa 16.11.2022, oznámenie stanoviska ku škodovej udalosti zo dňa 18.11.2022 a ďalšie oznámenie
stanoviska k podaniu z poistnej udalosti zo dňa 21.12.2022. Z opatrnosti žalovaný k otázke
úhrady fakturovanej sumy navrhol výsluch žalobkyne ako strany sporu a výsluch dvoch svedkov, F. H.,
konajúceho za spoločnosť Privilege Sk s.r.o. a Ing. G. T., zamestnanca žalovaného, ktorý prešetroval

danú vec.
1.3.1. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že skutkový stav, ktorý strany tvrdili,
bol v podstatnej časti nesporný, a vyplynul aj z predložených listinných dôkazov. Pri rozhodnutí súd
vychádzal z nesporných tvrdení strán. Jedinou spornou, a pre rozhodnutie sporu dôležitou skutočnosťou
bolo, či žalobkyňa uhradila prenajímateľovi náhradného vozidla fakturovanú sumu 506,- €. Podľa názoru

súdu prvej inštancie nebolo možné v danej veci aplikovať rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica
zodňa25.5.2022,naktorésaodvolávalažalobkyňa,pretožetotorozhodnutiesatýkaloškodynavozidle,
ktorá skutočne vzniká už momentom poškodenia v čase dopravnej nehody. Predmetom daného sporu
však nebolo poškodenie vozidla, ale vynaloženie nákladov na náhradné vozidlo. Takáto škoda nemôže
vzniknúť už okamihom poškodenia vozidla, ale až neskôr, a iba zaplatením za prenájom.

1.3.2. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že faktúrou č. XXXXXXX vystavenou dňa
17.10.2022 spoločnosť Privilege Sk s.r.o. fakturovala žalovanej sumu 506,- € za prenájom vozidla Seat
Leon od 3.10.2022 do 13.10.2022. Ako forma úhrady bol na faktúre uvedený prevod. Interným e-mailom
zo dňa 16.11.2022 Ing. G. T., expert pre odhaľovanie poisťovacích podvodov, oznámil pracovníkom
žalovaného, že preveril poistnú udalosť - predloženú faktúru č. XXXXXXX dodávateľa Privilege Sk s.r.o.

Dôvodom preverenia bol doklad o zaplatení predloženej faktúry (doklad o úhrade č. XXX) vystavený v
spoločnosti Privilege SK s.r.o. na sumu 506,- €. Postup preverenia bol taký, že v prvom kroku telefonicky
oslovil poškodenú pani Y. M. a požiadal ju o informáciu, či uvedenú faktúru uhradila. Odpovedala, že
nie, že to riešil servis. Potom oslovil pána F. H. zo spoločnosti RIVAL s vysvetlením, prečo bol vystavený
dokladč.XXX,ktorýdeklarujeúhradufaktúryzaprenájomvozidlap.M..PánH.vrozhovoretvrdil,žecelý

proces úhrady faktúr za prenájom vznikol na základe žiadosti spoločnosti Wüstenrot poisťovňa. Potvrdil,
že vystavil doklad o zaplatení faktúry na p. M., ale doklad p. M. nebol uhradený. Bežne takto vystavuje
doklady k likvidácii poistnej udalosti vo Wüstenrot poisťovni. V skutočnosti je to pohľadávka spoločnosti
RIVAL voči Wüstenrot poisťovni. Následne požiadal pána H. o informáciu, s kým v spoločnosti Wüstenrot
poisťovňa jednal o nastavení procesov. Na uvedenú otázku už nedokázal odpovedať. Na záver expert

konštatoval,žefaktúrazaprenájomnebolaklientomuhradenáavspoločnostiRIVALevidujúpohľadávku
voči spoločnosti Wüstenrot poisťovňa. Listom zo dňa 18.11.2022 žalovaný oznámil spoločnosti Privilege
SKs.r.o.,ženiejemožnévysporiadaťuplatnenýnároknanáhradupožičovného.Žalovanývlisteuviedol,
že podmienkou úspešného uplatnenia nároku na náhradu škody spočívajúcej v nákladoch vynaložených
na nájom náhradného vozidla je skutočnosť, že zo strany poškodeného boli tieto náklady skutočne

uhradené. Z došetrených informácií však vyplýva, že poškodená p. M. žiadne náklady nevynaložila,
nakoľko nebola poškodenému predložená na úhradu faktúra od spoločnosti Privilege SK s.r.o. Obdobné
stanovisko oznámil žalovaný spoločnosti Privilege SK s.r.o. aj v liste zo dňa 21.12.2022, nakoľko neboli
zistené žiadne nové skutočnosti, ktoré by potvrdzovali oprávnenosť nároku na náhradu škody. Z dokladu
Úhrada faktúry č. XXX predloženého žalobkyňou nebol zrejmý dátum úhrady, ani kto faktúru uhradil.

1.3.3. Súd prvej inštancie v odôvodnení konštatoval, že vychádzajúc z ustanovení § 149,
§ 150 ods. 2 a § 153 ods. 1, ods. 2 C.s.p. umožnil právnemu zástupcovi žalobkyne na pojednávaní
doplniť skutkové tvrdenia v tom, kedy a akým spôsobom žalobkyňa faktúru uhradila, keďže v písomných
podaniach tieto dôležité skutočnosti žalobkyňa vôbec neuvádzala. Právny zástupca uviedol, že podľa
informácie od žalobkyne bola faktúra uhradená v hotovosti, dátum úhrady nevedel. Právny zástupca

ďalej uviedol, že na pojednávaní má k dispozícii len nepodpísané čestné vyhlásenie žalobkyne, že došlo
k úhrade, pričom podpísaný originál môže predložiť dodatočne. Za týchto okolností súd prvej inštancie
uplatnil koncentráciu konania. Žalobkyňa, resp. spoločnosť Privilege SK s.r.o. už od novembra 2022
vedeli, že k úplnému vybaveniu škodovej udalosti postačovalo predložiť riadny doklad o úhrade faktúry.Takýto dôkaz žalobkyňa nepredložila dokonca ani na pojednávaní. Ak by žalobkyňa konala starostlivo a
so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania, všetky dôkazy by predložila už spolu so žalobou, resp.
najneskôr spolu s vyjadrením k odporu žalovaného zo dňa 2.8.2023. Z vykonaných dôkazov súd nemal

za preukázané, že by žalobkyňa uhradila faktúru za prenájom vozidla. Doklad o úhrade faktúry č. XXX
nebol dôveryhodný dôkaz, a to už aj z toho dôvodu, že z neho nevyplýva, kedy a kým mala byť úhrada
vykonaná. Naviac na faktúre bol ako spôsob úhrady uvedený prevod, právny zástupca žalobkyne však
tvrdil, že úhrada bola vykonaná v hotovosti, nevedel však kedy. Za dôveryhodné tak súd prvej inštancie
považoval dôkazy predložené žalovaným o vykonanom šetrení a o zisteniach expertného pracovníka

žalovaného, ktoré potvrdzujú, že žalobkyňa faktúru neuhradila. Dôkazné bremeno v sporovom konaní
v prvom rade zaťažovalo žalobkyňu, ktorá ho neuniesla.
1.3.4. Súd prvej inštancie dôvodil, že s poukazom na príslušné ustanovenia zákona o PZP a OZ (§
788 ods. 1, § 797 ods. 2, § 823, § 422 ods. 1, ods. 2 OZ, § 4 ods. 2 písm. b/, § 15
ods. 1 zákona o PZP) by mala žalobkyňa právo na náhradu škody spočívajúcej vo vynaložení nákladov
na náhradné vozidlo. Povinnosťou žalobkyne ako poškodenej bolo preukázať škodu spočívajúcu vo

vynaloženítakýchtonákladov.Žalobkyňavznikškodynepreukázala.Akeďžežalovanejškodanevznikla,
žalovaný nebol povinný zaplatiť žalobkyni uplatnenú sumu 506,- €, preto súd prvej inštancie žalobu v
celom rozsahu zamietol.
1.4. Žalovaný mal vo veci celkový úspech, preto mu podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. súd prvej
inštancie priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2.1. Proti rozsudku súdu prvej inštancie, v celom jeho rozsahu, podala odvolanie žalobkyňa dôvodiac
tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.); súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods. 1 písm. e/ C.s.p.); súd nesprávnym procesným postupom

znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ C.s.p.). V odvolaní dôvodila, že za prenájom náhradného
vozidla jej bola vystavená faktúra č. XXXXXXX na sumu 506,- €. Uvedená faktúra bola zo strany
žalobkyneuhradená vhotovosti,atodňa29.11.2021.Oúhradefaktúryzaprenájomnáhradného
vozidla bol spolu s podanou žalobou ako dôkaz predložený doklad o úhrade faktúry č. XXXX, ktorý bol

vystavený spoločnosťou Privilege SK s.r.o. a z ktorého vyplýva, že faktúra č. XXXXXXX bola uhradená
v sume 506,- €, teda v celom rozsahu. Vytýkala súdu prvej inštancie, že napriek ňou predložených
listinných dôkazov, o. i. aj dokladu o úhrade faktúry za prenájom náhradného vozidla, súd prvej inštancie
žalobu zamietol s odôvodnením nepreukázania úhrady faktúry. Súd sa odvolal na to, že z dokladu
o úhrade nie je zrejmé, kedy a kto faktúru za prenájom náhradného vozidla uhradil. Predovšetkým

poukázala na to, že doklad o úhrade nevystavovala samotná žalobkyňa, ale doklad o úhrade faktúry
jej bol vydaný po vykonaní úhrady zo strany spoločnosti Privilege Sk s.r.o. ako prenajímateľa, pričom
nemala možnosť obsah tohto dokladu žiadnym spôsobnom ovplyvniť. Bez ohľadu na to je z pohľadu
preukázania skutočnosti, či v majetkovej sfére žalobkyne vznikla škoda irelevantné, kedy bola zo strany
žalobkyne faktúra za prenájom náhradného vozidla uhradená. Podstatná je skutočnosť, že faktúru za

prenájom náhradného vozidla uhradila. Ďalej uviedla, že v konaní od počiatku tvrdila, že faktúru za
prenájom náhradného vozidla uhradila, o čom predložila aj vyššie uvedený dôkaz, a to doklad o úhrade
faktúry. Ďalej tvrdila, že faktúra za prenájom náhradného vozidla bola uhradená v hotovosti. Je bez
akéhokoľvek právneho významu, či na faktúre za prenájom náhradného vozidla je uvedená ako forma
úhrady prevod, podstatná je tá skutočnosť, že faktúra za prenájom náhradného vozidla bola z jej strany

skutočne uhradená a v jej majetkovej sfére vznikla škoda, náhrady ktorej sa podanou žalobou
domáhala. Na základe vykonaných dôkazov tak súd prvej inšancie dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam, čím je naplnený odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.
2.2. Odvolateľka ďalej dôvodila, že napriek jej tvrdeniam a predloženým listinným dôkazom, ktorými
preukazovala, a podľa jej názoru aj preukázala úhradu faktúry za prenájom náhradného vozidla, a

teda aj samotný vznik škody, žalobkyňa podaním označeným ako vyjadrenie k odporu žalovaného zo
dňa 2.8.2023, ktoré bolo súdu zaslané dňa 3.8.2023, navrhla na podporu svojich tvrdení o úhrade
faktúry za prenájom náhradného vozidla ako dôkaz, aby súd v zmysle § 190 C.s.p. na základe dopytu
vyzval spoločnosť Privilege SK s.r.o. na vyjadrenie, či faktúra za prenájom náhradného vozidla bola zo
strany žalobkyne uhradená alebo nie. Vytýkala súdu prvej inštancie, že dôkaz ňou navrhovaný, potrebný

na zistenie rozhodujúcich skutočností nevykonal, k nevykonaniu tohto dôkazu sa súd v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia žiadnym spôsobom nevyjadril a žalobu zamietol. Súd tak nevykonal dôkaz
navrhnutý žalobkyňou, potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností, čím je naplnený odvolací dôvod
v zmysle § 365 ods. 1 písm. e/ C.s.p. Poukázala na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republikysp. zn. III. ÚS 332/09, podľa ktorého nevykonanie dôkazu možno kvalifikovať ako porušenie práva
na spravodlivé súdne konanie. K tomuto porušeniu dochádza v prípade, ak z vykonaných dôkazov
nemožno spoľahlivo zistiť skutkový stav veci. Ide o prípady, keď súdy nevykonajú dôkazy, ktorými sa

majú vyjasniť sporné skutočnosti, alebo vykonávajú dôkazy navrhované len jednou stranou. Aj Najvyšší
súd Slovenskej republiky nadviazal na tento názor a v rozhodnutí sp. zn. 6 Cdo 259/2010 uviedol,
že nevykonanie dôkazu, ktorý mohol mať pre rozhodnutie podstatný význam, možno považovať za
porušenie práva na spravodlivý proces. Podľa Najvyššieho súdu Slovenskej republiky tým dochádza k
odňatiumožnostikonaťpredsúdom,akoajkporušenieprincípurovnostizbraní.NajvyššísúdSlovenskej

republiky v rozhodnutiach sp. zn. 4 Cdo 100/2018, resp. 5 Cdo 202/2018 uviedol: „Nevykonanie
navrhovaného dôkazu, ktorý by mohol mať vplyv na posúdenie skutkového stavu, ktorý z doteraz
vykonaných dôkazov nemožno bezpečne ustáliť možno kvalifikovať ako porušenie práva na spravodlivé
súdne konanie v zmysle článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej „ústavy“) (pozri III. ÚS
332/09). V takomto prípade by prichádzalo do úvahy aj vyslovenie porušenia základného práva na
rovnosť účastníkov v konaní podľa článku 47 ods. 3 ústavy, keďže nevykonanie stranou navrhovaného

dôkazu by ho oproti druhej strane znevýhodňovalo.“
2.3. Odvolateľka vytýkala súdu prvej inštancie, že jej nedoručil dôkazy, ktoré žalovaný pripojil k odporu
a ktoré mali potvrdzovať, že faktúru za prenájom náhradného vozidla neuhradila. Na pojednávaní, ktoré
sa uskutočnilo dňa 25.6.2024, súd prvej inštancie žalobkyňu, resp. jej právneho zástupcu s obsahom
uvedenýchlistinnýchdôkazovneoboznámil.Akovyplývaajzozápisnicezpojednávania,súdpristúpillen

k stručnému oboznámeniu listinných dôkazov s prihliadnutím na to, že tieto dôkazy by mali byť stranám
známe. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia vychádza práve z týchto listinných dôkazov, ktoré majú
preukazovať tvrdenia žalovaného o údajnom neuhradení faktúry za prenájom náhradného vozidla zo
strany žalobkyne. Skutočnosť, že súd žalobkyni spolu s odporom žalovaného nepredložil listinné dôkazy,
ktoré žalovaný údajne k odporu priložil a na nariadenom pojednávaní žalobkyňu, resp. jej právneho

zástupcu s obsahom týchto listín vôbec neoboznámil, došlo zo strany súdu v dôsledku nesprávneho
procesného postupu k znemožneniu žalobkyne, aby uskutočnila jej patriace práva v
takej miere, že tým došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, čím je daný odvolací
dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. b/ C.s.p.
2.4. Odvolateľka odvolaciemu súdu navrhla, aby rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na

ďalšie konanie a nové rozhodnutie, priznal jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

3.1. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný. Odvolaním napadnutý rozsudok považuje za vecne
správny. Poukázal na to, že v prejednávanej veci si žalobkyňa v dôsledku poškodenia vlastného vozidla
prenajala náhradné vozidlo u prenajímateľa Privilege SK s.r.o. Za jeho užívanie jej prenajímateľ vystavil

faktúru č. XXXXXXX v celkovej výške 506,- €, refundáciu ktorej čiastky si následne žalobkyňa uplatnila
u žalovaného. Žalobkyňa však v rámci likvidácie poistnej udalosti, a ani v súdnom konaní
nepreukázala úhradu sumy v zmysle dotknutej faktúry. V jej majetkovej sfére tak
nevznikla žiadna škoda, v dôsledku čoho jej nemohlo byť poskytnuté poistné plnenie. Ďalej poukázal
na to, že ustálená judikatúra skutočnou škodou (damnum emergens) rozumie majetkovú ujmu, ktorá

spočíva v zmenšení majetku poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.
j. peniazmi. Ide o vyjadrenie rozdielu v hodnote majetku poškodeného pred spôsobením škody a po
spôsobení škody na veci (R 55/1971). Pojem „skutočná škoda“ sa zároveň dlhodobo interpretuje tak, že
musí ísť o zmenšenie majetkového stavu poškodeného (R 55/1971), či iné znehodnotenie existujúceho
majetkového stavu poškodeného (R 28/2007). V zmysle ustálenej rozhodovacej praxe najvyššieho

súdu nemožno za škodu považovať neuhradený dlh: „Dovolací súd zastáva názor, podľa ktorého, ak
je škodou ujma, ktorá sa v majetkovej sfére poškodeného reálne prejavila faktickým znížením jeho
majetku, potom je opodstatnený záver, že škoda nevzniká dlžníkovi dovtedy, kým svojmu veriteľovi
dlžnú čiastku nezaplatil. Sama skutočnosť, že veriteľ má voči dlžníkovi nejakú pohľadávku, i keby bola
priznaná rozhodnutím súdu, totiž ešte neznamená, že majetok dlžníka sa o túto pohľadávku znížil.

Existencia takejto, dosiaľ neuspokojenej, pohľadávky nie je preto škodou [poznámka dovolacieho súdu:
tento právny názor je zastávaný aj v odbornej právnickej literatúre (viď napríklad „Veľké komentáre,
Števček a kol., Občiansky zákonník I, C-H-Beck, 2015, str. 1494“)].“ (rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky zo dňa 17.2.2016 sp. zn. 3 Cdo 467/2013, obdobne rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky zo dňa 12.7.2023 sp. zn. 5 Cdo 79/2023). Ak teda žalobkyňa nezaplatila dlžnú

čiastku prenajímateľovi, nemôže si úspešne uplatniť nárok na jej náhradu u žalovaného, pretože jej
žiadna škoda nevznikla.
3.2. S poukazom na § 191 ods. 1 C.s.p. žalovaný konštatoval, že žalobkyňa v konaní preukazovala
úhradu faktúry č. XXXXXXX dokladom „úhrada faktúry č. XXXX.“ Z tohto dokladu nebol zrejmý dátumúhrady, ako ani to, kto faktúru uhradil. Žalovaný prostredníctvom svojho zamestnanca, v rámci šetrenia
poistnej udalosti priamo telefonicky kontaktoval žalobkyňu, ktorá uviedla, že faktúru č. XXXXXXX
neuhradila, a prenajímateľa, ktorý rovnako potvrdil, že žalobkyňa faktúru neuhradila. Zároveň uviedol,

že doklad o úhrade vystavil žalobkyni napriek neuhradenej faktúre. Písomný záznam z výsledkov
šetreniažalovanýpredložildokonaniaspolusodporomprotiplatobnémurozkazu.Žalovanýpoukázalna
rozporuplné tvrdenia žalobkyne, ktorá zamestnancovi žalovaného uviedla, že faktúru neuhradila, zatiaľ
čo v priebehu súdneho konania tvrdila, že túto úhradu zrealizovala. Navyše, v súdnom konaní uvádzala,
že faktúru mala zaplatiť v hotovosti, pričom na faktúre bol ako spôsob úhrady označený prevod.

Za daných okolností súd prvej inštancie správne vyhodnotil tvrdenia žalobkyne ako nedôveryhodné
(odsek 21. odôvodnenia). Preto logicky a správne vychádzal z dôkazov predložených žalovaným o
výsledkoch šetrenia poistnej udalosti vykonaného jeho zamestnancom. Súd prvej inštancie náležite zistil
skutkový stav, na ktorý aplikoval príslušnú právnu normu a svoje úvahy racionálne vysvetlil v odôvodnení
napadnutého rozsudku.
3.3. Podľa žalovaného neobstojí ani názor žalobkyne o naplnení odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods.

1 písm. e/ C.s.p., keď súd nevykonal dokazovanie dopytom prenajímateľa, či bola sporná faktúra z
jej strany uhradená. Prvoinštančný súd stanoviskom prenajímateľa disponoval (záznam z výsledkov
šetrenia poistnej udalosti, predložený žalovaným) a odkazuje naň aj v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia (odsek 21). Z vykonaných dôkazov preto bolo možné spoľahlivo zistiť skutkový stav veci.
Ani jeden z odvolacích dôvodov, namietaných žalobkyňou, nie je v tomto prípade daný.

3.4. Žalovaný navrhol odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok v celom rozsahu potvrdiť a priznať
žalovanému proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

4. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa. Uviedla, že uhradila faktúru č. XXXXXX
na sumu 506,- € dňa 29.11.2021, v hotovosti. Dôkazom úhrady tejto faktúry je ňou predložený doklad u

úhrade faktúry č. XXXX, vydaný spoločnosťou Privilege SK s.r.o., z ktorého jasne vyplýva, že
predmetná faktúra č. XXXXXX na sumu 506,- € bola uhradená. K spochybneniu hodnovernosti dokladu
o úhrade žalovaným namietla, že nie je zodpovedná za formálne náležitosti dokladu o úhrade faktúry
vydaného spoločnosťou Privilege SK s.r.o., keďže nemá žiaden dosah na obsah tohto dokumentu.
Relevantným je v tomto prípade len to, že faktúra č. XXXXXX na sumu 506,- €, ktorá bola preukázateľne

vystavená žalobkyni, bola uhradená. Nemôže byť na jej ťarchu, že doklad o úhrade faktúry vydaný
spoločnosťou Privilege SK s.r.o., nespĺňal predpísané náležitosti. Podľa žalobkyne čas a spôsob úhrady
faktúry nemá právny význam, dôležité je len to, či jej skutočne vznikla škoda v dôsledku úhrady faktúry.
Zotrvala na odvolacom dôvode podľa § 365 ods. 1 písm. e) C.s.p., keďže súd prvej inštancie nevykonal
ňou navrhnutý dôkaz, aby v zmysle § 190 C.s.p. vyzval spoločnosť Privilege SK s.r.o., ktorá vystavila

doklad, na vyjadrenie k úhrade faktúry. Ak mal súd za to, že žalobkyňa nepreukázala úhradu faktúry
č. XXXXXXX, mal vykonať dôkaz, ktorý by danú vec objasnil a ktorého vykonanie v konaní žalobkyňa
navrhla. Vytýkala súdu, že sa v odôvodnení rozhodnutia k nevykonaniu predmetného dôkazu žiadnym
spôsobom nevyjadril.

5. K vyjadreniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný. V celom rozsahu zotrval na svojej argumentácii, ktorú
prezentoval vo vyjadrení k odvolaniu. Poukázal na to, že žalobkyňa v odvolacej replike
neuvádza žiadne nové skutočnosti, ku ktorým by sa žalovaný doposiaľ relevantne nevyjadril, alebo ku
ktorým by súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku nedal adekvátnu odpoveď. Zotrval na tom, že súd
prvej inštancie dospel k legitímnemu záveru, ktorý viedol k zamietnutiu žaloby, keďže nebola preukázaná

úhrada faktúry č. XXXXXXX zo strany žalobkyne, absentoval tak dôvod vzniku škody, v dôsledku čoho jej
nemohlo byť poskytnuté poistné plnenie. Skutočnosť, že žalobkyňa sa s výsledkom konania subjektívne
nestotožňuje, nie je spôsobilé ovplyvniť správnosť záverov súdu prvej inštancie. Pokiaľ žalobkyňa
namieta, že súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie dopytom prenajímateľa Privilege SK s.r.o., či
bola sporná faktúra z jej strany uhradená, poukázal na to, že zo stanoviska prenajímateľa (predložené

žalovaným) súd prvej inštancie mohol spoľahlivo zistiť skutkový stav veci, čo vyplýva aj z odôvodnenia
napadnutého rozsudku (odsek 21). Žalovaný zotrval na tom, že ak žalobkyňa nezaplatila dlžnú čiastku
prenajímateľovi, nemôže si úspešne uplatniť nárok na jej náhradu, pretože jej žiadna škoda nevznikla.

6. Ďalšie vyjadrenia do spisu doložené neboli.

7. Odvolací súd preskúmal vec, súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§
379, § 380 ods. 1 C.s.p.), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné
podmienky pre jeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje todôležitý verejný záujem; § 385 ods. l C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.
Rozsudok verejne vyhlásil dňa 25. februára 2026; o termíne verejného vyhlásenia rozsudku
boli strany sporu upovedomené zákonným spôsobom (§ 378 ods. 1, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. 1

C.s.p.). Rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. l, ods. 2,
ods. 3 C.s.p.) a keďže sa stotožňuje s dôvodmi rozsudku ako správnymi, rozsudok odvolacieho
súdu už ďalšie dôvody neobsahuje. Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie odvolací
súd ale považuje za potrebné uviesť ešte nasledovné.

8. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

9. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie

dôvody.

10. S poukazom na vyššie citované ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p., prihliadajúc na obsah súdneho
spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, sa odvolací súd, nezistiac v procesnom
postupe súdu prvej inštancie žiadne vady, v celom rozsahu po skutkovej a právnej

stránke stotožňuje s dôvodmi jeho rozsudku, ktorým žalobu žalobkyne zamietol. Súd prvej inštancie
vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, ktorého výsledky aj náležite v súlade s § 191
C.s.p. zhodnotil, na skutkové zistenia aplikoval správne právne predpisy, z vykonaného
dokazovania vyvodil správny právny záver a svoje rozhodnutie aj podrobne a náležite v súlade
s § 220 ods. 2 C.s.p. odôvodnil. V odôvodnení svojho rozsudku sa súd prvej inštancie vysporiadal so

všetkými okolnosťami, na ktorých založil svoje rozhodnutie, a ktoré boli pre posúdenie veci
a rozhodnutie podstatné. Zaoberal sa podstatnými tvrdeniami sporových strán, vyhodnotil, ktoré nimi
tvrdené skutočnosti mal za preukázané, a ktoré nie, pričom všetky svoje závery riadne zdôvodnil. Z
odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov
na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil ani právo sporových

strán na spravodlivý proces, keďže v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná
skutočnosť alebo okolnosť, naopak súd prvej inštancie ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil a
aj podrobne vyhodnotil. Vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia bol
presvedčivý, jeho rozhodnutie je konzistentné a jeho argumenty podporujú príslušný záver o zamietnutí
žaloby. S odôvodnením rozhodnutia súdom prvej inštancie sa odvolací súd stotožňuje a konštatuje jeho

správnosť. Keďže v takomto prípade nie je potrebné dôvody už vyslovené opakovať, v ďalšom na ne
iba poukazuje a vyjadrí sa len k odvolacím námietkam žalobkyne.

11.1.Odvolateľkavodvolanídôvodilaustanovením§365ods.1písm.f/C.s.p.,atedatým,ženazáklade
vykonaných dôkazov dospel súd prvej inštancie k nesprávnym skutkovým zisteniam. Vytýkala mu, že

napriek ňou predložených listinných dôkazov, o. i. aj dokladu o úhrade faktúry za prenájom
náhradnéhovozidla,súdprvejinštanciežalobuzamietol sodôvodnenímnepreukázaniaúhrady
faktúry. Odvolací súd poukazuje na to, že judikatúra definuje hodnotenie dôkazov ako činnosť súdu, pri
ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd
pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom

má z hľadiska pravdivosti konkrétny dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa zásada voľného hodnotenia dôkazov
(porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, sp. zn. 3
Cdo 204/2009, aplikovateľné aj za účinnosti C.s.p.). Zároveň podľa Čl. 15 základných princípov C.s.p.
dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých
spočíva tento zákon, pričom žiadny dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu. Je výlučne v kompetencii

súdu prvej inštancie v súlade s § 191 ods. 1 C.s.p. (t. j. zásadou voľného hodnotenia dôkazov) vyhodnotiť
vykonané dokazovanie a to jednotlivo každý dôkaz a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Odvolací
súd zastáva názor, že súd prvej inštancie postupoval v súlade s Čl. 15 základných princípov C.s.p., ako
aj ustanovením § 191 ods. 1 C.s.p. Odvolací súd poukazuje na to, že z práva na spravodlivý súdny
proces nevyplýva pre procesnú stranu jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi

názormi a predstavami,preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných
predpisov,rozhodolvsúladesjejvôľouapožiadavkami,aleaniprávovyjadrovaťsa kspôsobu
hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia
vykonaných dôkazov (IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, II. ÚS 251/03). Odvolací súd sa v celom rozsahustotožňuje s hodnotením dôkazov vykonaným súdom prvej inštancie, predovšetkým rovnako zastáva
názor, že doklad o úhrade faktúry č. 001, predložený spolu so žalobou žalobkyňou, nemožno považovať
za dôveryhodný dôkaz jednoznačne preukazujúci, že faktúru č. 2022318 zo dňa 17.10.2022, s dátumom

splatnosti dňa 31.10.2022, na sumu 506,- €, vystavenú spoločnosťou Privilege SK s.r.o. za prenájom
motorového vozidla uhradila žalobkyňa, v dôsledku čoho jej mala vzniknúť škoda, uplatnená v tomto
konaní. Odvolací súd poukazuje na to, že pri úhrade faktúry v hotovosti, je štandardným postupom
dodávateľatovarualeboslužbyvystaveniepokladničnéhodokladu,preukazujúcehoúhradufakturovanej
sumy tomu, kto úhradu vykonáva. Takýto, ale ani iný hodnoverný dôkaz o úhrade žalovanej sumy,

uplatnenej v tomto konaní titulom vzniku škody žalobkyňa pred súdom prvej inštancie nepredložila.
Správnepretopostupovalsúdprvejinštancie,keďdôkazpredloženýžalobkyňou,ktorýmmalapreukázať
úhradu žalovanej sumy a tým vznik škody, hodnotil vo vzájomnej súvislosti s dôkazmi predloženými
v konaní žalovaným, pričom prihliadol na všetko, čo v konaní vyšlo najavo (viď body 19., 20. a 21.
odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie).
11.2. Odvolateľka vytýkala súdu prvej inštancie, že v konaní nevykonal ňou navrhnutý dôkaz dopytom

spoločnosti Privilege SK s.r.o., či faktúra za prenájom náhradného vozidla bola zo strany žalobkyne
uhradená alebo nie, nevykonanie tohto dôkazu nezdôvodnil v odôvodnení rozhodnutia v predmetnej
veci. V súvislosti s uvedenou odvolacou námietkou žalobkyne odvolací súd poukazuje na § 185
ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Z uvedeného
vyplýva, že súd nemusí vykonať všetky účastníkom navrhnuté dôkazy. Výber dôkazov, ktoré sa

budú v rámci dokazovania vykonávať, je výlučne na súde. Súd musí dbať na to, aby nevylúčil taký
dôkaz, ktorý má potenciál preukázať rozhodný skutkový poznatok tvrdený účastníkom, ak tento
skutkový poznatok nebude preukazovať iným dôkazom. Odvolací súd z predloženého spisu zistil,
že vykonaným dokazovaním listinnými dôkazmi predloženými žalovaným, predovšetkým emailom
zamestnanca žalovaného zo dňa 16.11.2022 (č. l. spisu 39) o výsledku preverenia poistnej udalosti č.

XXXXXXXX - faktúra č. XXXXXXX, mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobkyňa faktúru za
prenájom motorového vozidla neuhradila, disponoval tak stanoviskom žalovaného k úhrade dotknutej
faktúry, vykonanie žalobkyňou navrhnutého dôkazu tak bolo nadbytočné. Odvolací súd v takejto situácii
považuje vykonanie dôkazu navrhnutého žalobkyňou za nehospodárne, podľa názoru odvolacieho súdu
nevykonanie dotknutého dôkazu súdom prvej inštancie nemalo vplyv na správnosť jeho rozhodnutia.

Vzhľadom na dôkaznú situáciu v prejednávanom prípade, neodôvodnenie nevykonania žalobkyňou
navrhnutého dôkazu súdom prvej inštancie nie je podľa názoru odvolacieho súdu takou vadou, ktorá by
mala za následok porušenie práva žalobkyne na spravodlivý proces.
11.3. Odvolateľka vytýkala súdu prvej inštancie, že jej nedoručil dôkazy, ktoré žalovaný pripojil k odporu
a ktoré mali potvrdzovať, že faktúru za prenájom náhradného vozidla neuhradila, na pojednávaní,

ktoré sa uskutočnilo dňa 25.6.2024, súd prvej inštancie žalobkyňu, resp. jej právneho zástupcu s
obsahom uvedených listinných dôkazov neoboznámil. Zo zvukovej nahrávky pojednávania konaného
v predmetnej veci dňa 25.6.2024 odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie
listinnými dôkazmi oboznámením ich stručného obsahu, pričom pred začatím dokazovania upozornil
strany, resp. ich právnych zástupcov, že v prípade potreby oboznámi obsah vykonávaných listinných

dôkazov podrobne. Právny zástupca žalobkyne k uvedenému spôsobu vykonania dokazovania nemal
žiadne námietky a nepožiadal súd prvej inštancie o oboznámenie podrobného obsahu niektorého
z vykonávaných listinných dôkazov. Nevzniesol ani námietku týkajúcu sa nedoručenia niektorých
listinných dôkazov a nepožiadal ani o ich doručenie. Pokiaľ ide o obsah uvedených listinných dôkazov,
mala žalobkyňa, resp. jej právny zástupca možnosť oboznámiť sa s ním aj nahliadnutím do súdneho

spisu, resp. do elektronického súdneho spisu. Nemožno preto konštatovať, že postupom súdu prvej
inštancie došlo k porušeniu procesných práv žalobkyne. Podľa názoru odvolacieho súdu na uvedenú
námietku nemožno prihliadnuť aj s poukazom na ustanovenie § 366 C.s.p., keďže ide o neprípustnú
novotu v odvolacom konaní, uvedenú námietku mohla žalobkyňa uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie. Preto uvedenú odvolaciu námietku odvolací súd nepovažuje za dôvodnú.

12. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1
C.s.p. ako vecne a právne správne potvrdil, a to aj vo výroku o náhrade trov konania.

13. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods.

1 C.s.p. a v odvolacom konaní plne úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu 100 %.14. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 10 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov, § 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní

proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP).

(1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania

žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

Strany sporu majú právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160
odsek 2 CSP).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v

nesprávnom právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).