Rozhodnuté bolo na súde Najvyšší súd Slovenskej republiky
Rozhodutie vydal sudca Mgr. Soňa Pekarčíková
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Iná povaha rozhodnutia
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 2Obdo/6/2026
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1724203253
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Soňa Pekarčíková
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2026:1724203253.1
Uznesenie
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Sone Pekarčíkovej a
členiek senátu JUDr. Beaty Miničovej a JUDr. Andrey Sedlačkovej v spore žalobcu: ARIES TRUSTEE,
k.s., so sídlom Skalná 7622/9, Bratislava, IČO: 54 732 727, správca konkurznej podstaty úpadcu
Sigmatrans s.r.o. „v konkurze", so sídlom ul. 29. augusta 1524/24, Banská Bystrica, IČO: 47 204 052,
zastúpeného: Advokátska kancelária FARDOUS PARTNERS s.r.o., so sídlom Hlavná 6, Šaľa, IČO: 47
241 543, proti žalovanému: Ing. L. W., MBA, narodený dňa XX. C. XXXX, trvale bytom I. X/XXX, X.,
zastúpenému: Advokátska kancelária Prachová & Pobijak, s.r.o., so sídlom Pribinova 20, Bratislava,
IČO: 50 491 300, o zaplatenie 840.250 eur s príslušenstvom, v konaní o nesúhlase Mestského súdu
Bratislava III s postúpením sporu Okresným súdom Pezinok, aktuálne vedenom na Mestskom súde
Bratislava III pod sp. zn. 77Cb/124/2024, o dovolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave
zo dňa 19. mája 2025, sp. zn. 5Ncb/3/2025-184, takto
r o z h o d o l :
I. Dovolanie žalobcu o d m i e t a .
II. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov dovolacieho konania v rozsahu 100 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Pezinok postúpil listom zo dňa 26.09.2024 vec Mestskému súdu Bratislava III ako súdu
kauzálne príslušnému na prejednanie obchodnoprávneho sporu podľa ust. § 43 ods. 1 v spojení s ust.
§ 40 a § 22 písm. a/ zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej aj „CSP“), nakoľko vzťah medzi spoločnosťou úpadcu a jeho štatutárnym orgánom (žalovaným)
vyhodnotil ako absolútny obchodno-záväzkový vzťah, s poukazom na skutočnosť, že v čase prevodu
finančnýchprostriedkovzbankovéhoúčtuúpadcu,vystupovalžalovanýakospoločníkakonateľúpadcu.
2. Mestský súd Bratislava III s postúpením sporu nesúhlasil, a v súlade s ust. § 43 ods. 2 CSP predložil
vec Krajskému súdu v Bratislave ako súdu spoločne nadriadenému na rozhodnutie o príslušnosti. Svoj
nesúhlas s postúpením veci odôvodnil poukazom na obsah podanej žaloby a výslovné formulácie
v nej uvedené, z ktorých je zrejmé, že predmetom konania je občianskoprávny nárok žalobcu na
vydanie bezdôvodného obohatenia podľa ust. § 451 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení
neskorších predpisov (ďalej aj „OZ“), ktorý nenapĺňa atribúty žiadneho druhu obchodno-záväzkového
vzťahu v zmysle ust. § 261 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších
predpisov (ďalej aj „OBZ“). Uviedol, že pre určenie príslušnosti súdu na konanie v preskúmavanej veci
je rozhodujúce posúdenie, či uplatňovaný nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia voči
žalovanému ako bývalému spoločníkovi a konateľovi úpadcu je sporom týkajúcim sa účasti žalovaného
na spoločnosti úpadcu v zmysle ust. § 261 ods. 6 písm. a/ OBZ, pričom pre určenie príslušnosti je
vždy smerodajný obsah žaloby. Usúdil, že záväzkový vzťah žalobcu a žalovaného nemá charakter
absolútneho obchodu podľa ust. § 261 ods. 6 písm. a/ OBZ, pretože v okamihu vzniku tvrdeného
bezdôvodného obohatenia žalovaný síce bol spoločníkom žalobcu (pozn. správne úpadcu), avšak jehovznik nesúvisel ani s jeho účasťou na spoločnosti, ani s prevodom obchodného podielu v spoločnosti
úpadcu, ale s iným konaním, ktoré žalobca opísal v bode III žaloby.
3. Krajský súd v Bratislave (ďalej aj ,,krajský súd“ alebo ,,nadriadený súd“) ako súd spoločne nadriadený
Mestskému súdu Bratislava III a Okresnému súdu Pezinok na rozhodnutie o príslušnosti podľa ust.
§ 43 ods. 2 CSP po preskúmaní okolností sporu o príslušnosť dospel k záveru o nedôvodnosti
nesúhlasu Mestského súdu Bratislava III s postúpením veci a uznesením zo dňa 19.5.2025, sp. zn.
5Ncb/3/2025-184, rozhodol, že na prejednanie a rozhodnutie veci vedenej na Mestskom súde Bratislava
III pod sp. zn. 77Cb/124/2024 je príslušný Mestský súd Bratislava III.
4. Proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave podal žalobca dovolanie, prípustnosť ktorého odôvodnil
ust. § 420 písm. f) a § 421 ods. 1 písm. b) CSP.
Navrhol, aby dovolací súd napadnuté uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 19.5.2025, sp.
zn. 5Ncb/3/2025-184, zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie a priznal žalobcovi nárok na
náhradu trov dovolacieho konania v plnom rozsahu.
5. Žalovaný vo svojom vyjadrení k dovolaniu žalobcu navrhol, aby dovolací súd dovolanie žalobcu
zamietol a priznal žalovanému náhradu trov dovolacieho konania.
Kvyjadreniužalovanéhosapísomnedňa30.3.2026vyjadrilžalobca,ktorýžiadaldovolacísúduznesenie
KS v Bratislave sp. zn. 5Ncb/3/2025 zo dňa 19.5.2025 zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie
konanie.
6. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP), bez nariadenia dovolacieho
pojednávania(§443CSPacontrario)preskúmalvecadospelkzáveru,žedovolaniežalobcujepotrebné
pre jeho neprípustnosť odmietnuť.
7. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). To
znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu-ktorému rozhodnutiu odvolacieho
súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho
súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP. Dovolací
súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP).
8. V posudzovanom prípade dovolateľ vyvodzoval prípustnosť dovolania z ustanovenia § 420 písm.
f) CSP, podľa ktorého je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci
samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolateľ tiež tvrdil prípustnosť svojho dovolania podľa ust. § 421 ods. 1 písm. b) CSP, podľa ktorého je
dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie
súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v
rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená.
9. Kľúčovým aspektom ustanovenia § 419 CSP je vymedzenie predmetu dovolania, ktorým
môže byť len rozhodnutie odvolacieho súdu, teda rozhodnutie, ktoré vo svojej podstate má byť
konečným rozhodnutím, pretože voči nemu nie je prípustný riadny opravný prostriedok. Práve v
dôsledku uvedeného spadá dovolanie do kategórie tzv. mimoriadnych opravných prostriedkov, pretože
dovolaciemu prieskumu sú podrobené právoplatné rozhodnutia odvolacích súdov (spadajúce do
okruhu vymedzeného v rámci ustanovení § 420 a 421 CSP), ktorým prináležia atribúty záväznosti
a zásadnej nezmeniteľnosti. Základná idea mimoriadnych opravných prostriedkov pramení z toho,
že právna istota a stabilita nastolené právoplatným rozhodnutím sú v právnom štáte narušiteľné len
mimoriadneavýnimočne(rozhodnutieNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikysp.zn.3Cdo/186/2012).Z
uvedeného teda vyplýva, že iné rozhodnutia vybočujúce z rámca predmetných ustanovení nie je možné
úspešne napadnúť dovolaním. V naznačenej súvislosti Ústavný súd SR v rámci svojej rozhodovacej
činnosti zhodne zdôrazňuje, že neobstojí ani argumentácia v prospech prípustnosti dovolania proti
rozhodnutiu iného než odvolacieho súdu za pomoci analógie zákona (v danom prípade smerujúceho
proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie o sťažnosti proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka, ktoré
bolo dotknutou stranou označené za rozhodnutie o opravnom prostriedku, a teda analogicky za
rozhodnutie odvolacieho súdu). Ústavný súd akcentoval, že analógia slúži na vypĺňanie zjavnýchmedzier zákona, pričom vedomé zahrnutie rozhodnutí odvolacieho (a teda nie aj sťažnostného) súdu do
okruhu rozhodnutí napadnuteľných dovolaním nemožno považovať za medzeru preklenuteľnú výkladom
(rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 87/2019).
10. Podľa § 43 ods. 2 CSP ak súd, ktorému bol spor postúpený, s postúpením nesúhlasí, bezodkladne
predloží súdny spis bez rozhodnutia spoločne nadriadenému súdu na rozhodnutie o príslušnosti; ak ide
o spor o miestnu príslušnosť, predloží súdny spis svojmu nadriadenému súdu. Týmto rozhodnutím sú
súdy viazané.
Podľa najvyššieho súdu je z jazykového výkladu § 43 ods. 2 a § 34 ods. 1 a 2 CSP zrejmé, že Civilný
sporový poriadok rozlišuje medzi nadriadeným súdom a súdom príslušným na konanie o odvolaní, a
teda rozhodnutím nadriadeného súdu a rozhodnutím odvolacieho súdu. Civilný sporový poriadok pritom
výslovne neupravuje, či za nadriadený súd je potrebné považovať súd príslušný na konanie o odvolaní.
Pojem nadriadený súd nie je definovaný ani v inom osobitnom zákone.
Najvyšší súd zdôrazňuje, že predmetom sporu o príslušnosť je výlučne posúdenie dôvodnosti nesúhlasu
s postúpením sporu predkladajúceho súdu, pričom nadriadený súd v spore o príslušnosť nerozhoduje
v merite veci. Ide o samostatný druh konania, pre ktorý Civilný sporový poriadok upravil príslušnosť
nadriadeného súdu. Nemožno preto pri určení nadriadeného súdu postupovať podľa § 34 ods. 2 CSP
(prípadne § 34 ods. 1 CSP), ktorý predpokladá rozhodnutie okresného súdu a podané odvolanie proti
tomuto rozhodnutiu. Nadriadenosť je teda potrebné vnímať v organizačnom zmysle cez organizačné
členenie súdnej sústavy, a nie cez procesnú inštančnosť. K potrebe vnímať nadriadenosť súdu v
organizačnom zmysle sa vyjadril aj Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze zo 14. januára 2004, sp.
zn. III. ÚS 164/03 a v Náleze z 23. augusta 2012, sp. zn. III. ÚS 46/2012.
11. V prejednávanej veci Mestský súd Bratislava III s postúpením sporu z Okresného súdu Pezinok
nesúhlasil,avsúladesust.§43ods.2CSPpredložilvecKrajskémusúduvBratislaveakosúduspoločne
nadriadenémunarozhodnutieopríslušnosti.KrajskýsúdakosúdspoločnenadriadenýMestskémusúdu
Bratislava III a Okresnému súdu Pezinok na rozhodnutie o príslušnosti podľa ust. § 43 ods. 2 CSP
po preskúmaní okolností sporu o príslušnosť dospel k záveru, že na prejednanie a rozhodnutie veci
vedenej na Mestskom súde Bratislava III pod sp. zn. 77Cb/124/2024 je príslušný Mestský súd Bratislava
III. Uznesenie krajského súdu zo dňa 19.5.2025, sp. zn. 5Ncb/3/2025-184, tak nie je rozhodnutím
krajskéhosúduakosúduodvolacieho,alerozhodnutímkrajskéhosúduakosúduspoločnenadriadeného
Mestskému súdu Bratislava III a Okresnému súdu Pezinok.
12. Na základe uvedených skutočností dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že
prípustnosť dovolania žalobcu podľa ust. § 420 písm. f) CSP ani podľa ust. § 421 ods. 1 písm. b) CSP
nie je procesne daná.
13. Keďže vzhľadom na uvedené skutočnosti nie je podľa najvyššieho súdu dovolanie žalobcu podľa
ust. § 420 písm. f) CSP ani podľa ust. § 421 ods. 1 písm. b) CSP prípustné, dovolací súd ho v súlade
s ustanovením § 447 písm. c) CSP odmietol.
14. O trovách dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 453 ods. 1 CSP, v spojení s § 255
ods. 1 CSP.
15. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.