Uznesenie – Vydržanie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. marec 2026

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/22/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4424202789
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Szombathová Poláková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2026:4424202789.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej
a členiek senátu Mgr. Ingrid Vallovej a JUDr. Kataríny Marčekovej, v spore navrhovateľky: 1. A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, zastúpená advokátskou kanceláriou Nagy & Nagy, s. r. o., so sídlom Nové
Zámky, Kukučínova 8, IČO: 53 582 268, 2. ten, kto má v čase začatia konania zapísané vlastníctvo: D.
E., nezistený vlastník, F. G., nezistený vlastník, H. E., nezistený vlastník, 3. LESY Slovenskej republiky,

š. p., so sídlom Námestie SNP 8, Banská Bystrica, IČO: 36 038 351 - ako správca lesného pozemku,
4. Slovenský pozemkový fond so sídlom Búdková 36, Bratislava, IČO: 17 335 345, o potvrdenie
vydržania, o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 23. októbra
2025 č. k. 9Vyd/1/2024-91 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh na potvrdenie vydržania vlastníckeho práva
navrhovateľky zo dňa 27. 06. 2024 zamietol (I.). O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania (II.). Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami §
2 ods. 1, § 7 ods. 1, § 359c ods. 1 až 3, § 359e ods. 1 až 3, § 359h ods. 1 až 4, § 359i ods. 1 až 3, §

359k ods. 2 CMP, § 129 ods. 1, § 130 ods. 1, § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

1.1. Na základe vykonaného dokazovania zistil, že boli podané námietky voči vyzývaciemu uzneseniu
zo strany správcu vlastníkov zapísaných na LV č. XXXX kat. územie C., preto sa zaoberal skúmaním
splnenia podmienok vydržaním vlastníckeho práva navrhovateľky. Konštatoval, že musí súhlasiť so
skutkovou a právnou argumentáciou správcu vlastníkov zapísaných na LV č. XXXX kat. územia C.,

Slovenského pozemkového fondu, čo sa týka skutočnosti, že navrhovateľka nepreukázala v konaní
nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním k nehnuteľnosti, a to k parcelám C-KN č. 3641/1 - orná
pôda o celkovej výmere 93 m2, parc. č. 3642/1 - záhrady o celkovej výmere 615 m2, parc. č.
3642/5 - zastavaná plocha a nádvorie o celkovej výmere 41 m2, parc. č. 3643/1 - vinica o celkovej
výmere 1209 m2 v kat. území C., že ich nadobudla v celosti. Z návrhu, ako aj predložených listín
navrhovateľky a v návrhu opísaných skutočností, mal preukázané, že navrhovateľka nadobudla podiel

1/4 k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX titulom darovacej zmluvy zo dňa 10. 11. 2008, na
základe ktorej jej matka - darkyňa darovala tieto nehnuteľnosti, ale tiež iba v podiele 1/4, pretože
aj ona v čase darovania bola podielovou spoluvlastníčkou k predmetným nehnuteľnostiam iba v
podiele 1/4. Preto je možné konštatovať, že navrhovateľka oprávnenosť držby dotknutých nehnuteľností
odvodzuje od predmetnej darovacej zmluvy. Zároveň však je úplne jednoznačne preukázané v konaní,
že predmetom darovacej zmluvy bol iba podiel 1/4 k predmetným nehnuteľnostiam, a nie k celku, teda

vo zvyšku, v ktorom sú ešte ďalší podieloví spoluvlastníci, a to E. D. v podiele 1/4, G. F. v podiele 1/4
a E. H. v podiele 1/4. Navrhovateľka v tomto konaní žiadnym spôsobom nepreukázala, na základe akejskutočnosti vstúpila jej právna predchodkyňa do držby dotknutých nehnuteľností, ktoré tvoria predmet
vydržania, a teda žiadnym spôsobom neosvedčila, že vstúpila do držby dotknutých nehnuteľností
oprávnene na základe konkrétneho nadobúdacieho právneho titulu.

1.2. Skutočnosť, čo navrhovateľka tvrdí, že spoluvlastníci H. E., D. E., F. G. a D. E. sa ešte za života
mali ústne dohodnúť na reálnom rozdelení týchto nehnuteľností v rovnakom 1/3 podiele, navrhovateľka
žiadnym spôsobom ani dôkazom nepreukázala, neuviedla, kedy a za akých okolností malo k údajnej
ústnej dohode dôjsť, lebo z pozemno-knižného výpisu č. 2577 kat. územia C. nevyplýva žiadna zmienka

o existencii akejkoľvek dohody či reálneho rozdelenia nehnuteľností. Súd prvej inštancie súhlasil s
argumentáciou odporcu 4., že až do 31. 12. 1950 platilo na území Slovenskej republiky uhorské
obyčajové právo, v zmysle ktorého sa vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nadobúdalo až zápisom do
pozemkovej knihy. Výpis z PKV č. XXXX kat. územia C., ktorý predložila navrhovateľka, obsahuje zápisy
až do roku 1961.

1.3. Poukázal na to, že na získanie vlastníckeho práva vydržaním je nevyhnutnou podmienkou
preukázanie dobromyseľnosti a oprávnenosti držby, avšak u navrhovateľky absentuje preukázanie
dobromyseľnosti nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. V tejto súvislosti súd poukázal na
judikatúru súdov, a to najmä Nález Ústavného súdu SR II. ÚS 484/2015 z 14. 11. 2018, rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo 183/2020 zo dňa 23. 02. 2022, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z

30. 03. 2011 sp. zn. 3Cdo 12/2010, z ktorých citoval.

1.4. Uviedol, že navrhovateľka žiadnym hodnoverným spôsobom nepreukázala splnenie základných
zákonných podmienok pre vydržanie, pričom nepostačuje, že sa o predmetné nehnuteľnosti pred
darovaním starala matka navrhovateľky a následne navrhovateľka, keď nepreukázala žiadny právny

dôvod, pre ktorý sa domáha potvrdenia vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vedeným na
LV č. XXXX kat. územia C.. Súd prvej inštancie preto ani nevyčkal na predloženie Geometrického plánu
č. 44/2019 zo dňa 16. 12. 2019, ktorý mal predložiť právny zástupca navrhovateľky, lebo týmto dôkazom
by sa nič nemenilo na veci samej, keďže na získanie vlastníckeho práva vydržaním je nevyhnutnou
podmienkou preukázanie dobromyseľnosti a oprávnenosti držby a nestačí iba samotná detencia k

vydržaniu a užívacie právo.

1.5. S poukazom na uvedené, mal za to, že návrhu navrhovateľky na potvrdenie vydržania vlastníckeho
práva k prejednávaným nehnuteľnostiam nie je možné vyhovieť, a preto návrh v celom rozsahu zamietol.

1.6. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 52 CMP a žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu
trov konania.

2. Navrhovateľka podala odvolanie voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote.
Namietala, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam (§ 365 ods. 1, písm. f/ CSP) a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP). Uviedla, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom
tohto konania, sú v katastri nehnuteľnosti vedené na LV č. XXXX ako parcely registra CKN č. 3641/1 –
orná pôda o celkovej výmere 93 m2, CKN č. 3642/1 – záhrada o celkovej výmere 615 m2, CKN č. 3642/5
– zastavaná plocha a nádvorie o celkovej výmere 41 m2, CKN č. 3643/1 – vinica o celkovej výmere 1209

m2, v kat. úz. C.. Tieto nehnuteľnosti, ktoré majú celkovú výmeru 1958 m2, užívala jej matka A. I., J.
E., nar. XX. XX. XXXX (dcéra D. E.) až do svojej smrti dňa XX. XX. XXXX a od tej doby ich ďalej užíva
ona dobromyseľne a nerušene a má ich v oprávnenej držbe. Konajúci súd listom zo dňa 28. 07. 2025,
doručeným dňa 11. 08. 2025, od nej žiadal upresnenie, ako sa dostala na LV č. XXXX kat. úz. C. parcela
CKN č. 3642/5 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 41 m2, keďže táto nebola predmetom darovacej

zmluvy zo dňa 10. 11. 2008. Reagovala na to listom zo dňa 08. 10. 2025 a oznámila súdu, že táto bola
vyčlenená z parcely registra CKN č. 3642/1 – záhrada o celkovej výmere 656 m2 v kat. úz. C., ktorá
bola predmetom darovacej zmluvy zo dňa 10. 11. 2008 a ktorá v súčasnosti je vedená na LV č. XXXX
ako záhrada s výmerou 615 m2, ktorá výmera vznikla po vyčlenení parcely CKN č. 3642/5 o výmere 41
m2. Za účelom preukázania tejto skutočnosti dňa 08. 10. 2025 vyžiadala od Okresného úradu Levice,

katastrálny odbor geometrický plán č. 44/2019 zo dňa 13. 12. 2019, ktorý katastrálny odbor doručil až
po obdržaní uznesenia súdu, preto už ho súdu nedoručila, ale predkladá ho ako prílohu k odvolaniu.
Oprávnenosť držby predmetných nehnuteľností odvodzuje jednak od predmetnej darovacej zmluvy, a
jednak na základe skutočnosti, že spoluvlastníci sa ešte za života ústne dohodli na reálnom rozdelenítýchto nehnuteľností v rovnakom pomere, a preto na LV č. XXXX kat. úz. C. zostala výmera 1958 m2, na
LV č. XXXX kat. úz. C. sú nehnuteľnosti o výmere 1957 m2 a na LV č. XXX kat. úz. C. sú nehnuteľnosti
o výmere 1959 m2. V tejto súvislosti poukázala na rozhodnutie zo dňa 13. 05. 2024 Veľkého senátu

občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý rozhodol vo veci vedenej pod
sp. zn. 1VCdo/1/2024. Tvrdila, že jej právny predchodca predmetné nehnuteľnosti nadobudol v dobrej
viere, držba bola nerušená, trvala viac ako 10 rokov, bola oprávnená a dobromyseľná, a to vo viere, že jej
predmetné nehnuteľnosti patria. Na základe uvedeného žiadala odvolací súd, aby napadnuté uznesenie
súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na nové rozhodnutie.

3. K odvolaniu navrhovateľky sa písomne vyjadril účastník konania v 4. rade, udávajúc, že sa v
plnej miere stotožňuje s názorom vysloveným v uznesení súdu prvej inštancie, ktorým súd návrh
navrhovateľky zamietol. Navrhol napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť.

4.Kvyjadreniuúčastníkakonaniav4.radesapísomnevyjadrilanavrhovateľka,udávajúc,žeSPFžiadne

nové skutočnosti a ani argumentáciu vo svojom vyjadrení neuvádza.

5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom
konania (§ 7 ods. 1 CMP) v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 362 ods. 1 CSP)
azistení,žespĺňanáležitostiodvolania(§363CSP),viazanýrozsahomodvolania(§65CMP),neviazaný

dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), neviazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 63
CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) vec prejednal. Dospel k záveru,
že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne
potvrdiť.

6. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

7. Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľka sa podaným návrhom doručeným súdu prvej inštancie dňa
27. 06. 2024 domáhala potvrdenia vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa

v okrese Levice, obec C., kat. územie C., parcely registra „C“, a to parcela č. 3641/1 vo výmere 93
m2, druh pozemku: orná pôda, parc. č. 3642/1 vo výmere 615 m2, druh pozemku: záhrada, parc. č.
3642/5 vo výmere: 41 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. 3643/1 vo výmere: 1209
m2, druh pozemku: vinica, a to titulom vydržania vlastníckeho práva k nim. Uviedla, že je podielovou
spoluvlastníčkou k nehnuteľnostiam v podiele 1 k celku a výlučnou užívateľkou nehnuteľností v

celosti. Spoluvlastnícky podiel 1 k predmetným nehnuteľnostiam nadobudla do vlastníctva od svojej
matky A. I., J. E., nar. XX. XX. XXXX, ktorá zomrela dňa XX. XX. XXXX, a to na základe darovacej
zmluvy zo dňa 10. 11. 2008. Podľa Potvrdenia Obce C. č. 66/2023 zo dňa 30. 10. 2023 D. E., F.
G. a H. E. obci nie sú známi a za predmetné nehnuteľnosti daň z nehnuteľností od roku 2008 platí
iba navrhovateľka. Do 16. 12. 2008 predmetné nehnuteľnosti užívala matka navrhovateľky A. I., J.

E., a to nerušene, nepretržite a dobromyseľne, a takisto platila daň z nehnuteľností. Navrhovateľka
navrhla, aby súd vydal po vyzývacom uznesení uznesenie o potvrdení vydržania jej vlastníckeho práva
k prejednávaným nehnuteľnostiam v celosti s tým, že za deň, keď došlo k nadobudnutiu vlastníckeho
práva vydržaním k uvedeným nehnuteľnostiam, považovala deň 16. 12. 2008, odkedy nehnuteľnosti
nerušene, nepretržite a dobromyseľne užíva. Súd prvej inštancie vydal dňa 06. 08. 2024 vyzývacie

uznesenie č. k. 9Vyd/1/2024–20 na uplatnenie námietok proti vydaniu uznesenia o potvrdení vydržania
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. V zákonom stanovenej lehote podal námietky účastník konania
v 4. rade. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie a následne rozhodol napadnutým uznesením.

8. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového

poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

9. Podľa § 359a CMP konaním o potvrdení vydržania je konanie o potvrdení vydržania vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti alebo konanie o vydržaní práva zodpovedajúceho vecnému bremenu.

10. Podľa § 359c ods. 1 CMP návrh na začatie konania o potvrdení vydržania je oprávnený podať ten,
kto o sebe tvrdí, že vydržaním nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce
vecnému bremenu.11. Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa
predpokladá, že držba je oprávnená.

12. Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju
má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť.

13. Základným účelom, resp. úlohou konania o vydržanie v zmysle § 359a a nasl. CMP v znení
účinnom od 1. mája 2021 je zabezpečiť efektívne a relatívne rýchle potvrdenie vydržania vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti alebo potvrdenie vydržania práva zodpovedajúceho vecnému bremenu
príslušným orgánom verejnej moci (súdom). Presun právomoci deklaratórnym rozhodnutím potvrdzovať
nadobudnutie vecného práva z notárov na príslušný súd je odôvodnený potrebou zabezpečiť nezávislé
a efektívne vydanie súdneho rozhodnutia deklarujúce vzniknutý stav o vecných právach, ktoré má byť

vydané v zákonom upravenom procese, aby sa tak zabezpečila najmä ochrana ústavného práva vlastniť
majetok garantovaná Ústavou Slovenskej republiky (dôvodová správa k zák. č. 68/2021 Z. z.).

14. V konaní o potvrdení vydržania podľa § 359a CMP sa predpokladá jednoznačné a hodnoverné
osvedčenie nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vydržaním. Preto, ak súd dospeje

k záveru, že táto podmienka splnená nebola a tento záver má dostatočný podklad v relevantných
skutkových zisteniach a dostatočnú oporu v právnom posúdení, nemá inú možnosť, ako návrh
navrhovateľa zamietnuť. Hoci ide o mimosporové konanie podľa ustanovení CMP, uplatniac pritom
vyšetrovací princíp, je potrebné zdôrazniť, že je v prvom rade povinnosťou navrhovateľa hodnoverne
osvedčiť ním tvrdené nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vydržaním. Hoci súd v zmysle

§ 359e CMP môže sám vykonať potrebné šetrenia na overenie správnosti tvrdení navrhovateľa alebo
môže vyzvať navrhovateľa, aby označil ďalšie dôkazy na preukázanie skutočností, z ktorých vyplýva, že
splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vydržaním, aktivita súdu nemá
nahrádzať procesnú aktivitu a procesnú zodpovednosť navrhovateľa.

15. Oprávnená držba vyžaduje súčasné spojenie dvoch podmienok, a to dobromyseľnosti držiteľa
o tom, že mu vec alebo právo patrí a danosť tejto dobromyseľnosti so zreteľom ku všetkým
okolnostiam. Dobromyseľnosť spočíva v presvedčení držiteľa, že je vlastníkom veci alebo, že je
oprávneným vykonávateľom práva, pričom dobromyseľnosť musí byť posudzovaná objektívne, a nie
len zo subjektívneho hľadiska držiteľa. Uvedené korešponduje tomu, že pri posudzovaní, či je držba

dobromyseľná, treba skúmať, či držiteľ mohol byť objektívne presvedčený o tom, že držanú vec poctivým
spôsobom nadobudol.

16. NS SR vo svojom rozhodnutí sp. zn. 5Cdo/210/2019 uviedol, že posudzovanie dobromyseľnosti
držiteľa z objektívneho hľadiska predstavuje posudzovanie, či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti,

ktorúmožnosprihliadnutímnaokolnostikonkrétnehoprípadunakaždomsubjektepožadovať,malalebo
mohol mať pochybnosti, že užíva nehnuteľnosť, ktorú vlastnícky nenadobudol. Pri ústavne konformnom
výklade dobromyseľnosti držby treba skúmať, či držiteľ objektívne mohol byť presvedčený o tom, že
držanú vec poctivým spôsobom nadobudol. Za poctivý spôsob nadobudnutia veci treba považovať také
nadobudnutie, ktoré je v súlade s dobrými mravmi. Spravidla je preto rozhodujúce, že držiteľ za držanú

vec zaplatil dohodnutú sumu, prípadne poskytol iné dohodnuté plnenie alebo preukázateľne išlo o dar
ako bezodplatné plnenie.

17. Veľký senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí zo dňa 13. mája 2024
sp. zn. 1VCdo/1/2024, na ktoré rozhodnutie poukázala i navrhovateľka v podanom odvolaní, uviedol

okrem iného, že vznik držby sa však na rozdiel od vzniku vlastníckeho práva nemusí de lege lata
opierať o existujúci právny dôvod. Rozlišujeme oprávnenú a neoprávnenú držbu, pričom oprávnená
držba je založená na posudzovanej dobromyseľnosti držiteľa, že mu vec alebo právo patrí. Držiteľ je teda
dobromyseľnýotom,žemuvecpatrívtedy,keďjepoctivý,čestnýotom,žesvojoudržbouvykonávlastné
právo, a teda, že svojou držbou neurobí inému zle, že nezasahuje do práva iného, že nekoná bezprávne.

Pri vydržaní nejde o to, či je držiteľ dobromyseľný s ohľadom na právny poriadok ako taký, ale či ho
môžeme považovať za nedobromyseľného vo vzťahu k vlastníkovi, ktorý má stratiť svoje vlastníctvo,
teda, či na jeho správaní k vlastníkovi je niečo odsúdeniahodného, čo spôsobuje, že spoločnosť nechce
poskytnúť ochranu jeho dlhodobej a vlastníkom nerušenej držbe. Súd sa v rámci skúmania otázkydobromyseľnosti zameriava na skúmanie poctivosti konania držiteľa z objektívneho hľadiska, a nie na
skúmanie (ne)existencie právneho titulu. Je to dané tým, že na vznik držby nie je nevyhnutná existencia
právneho dôvodu jej uchopenia a právny dôvod jej uchopenia je/môže byť len jedným z dôkazných

prostriedkov, osvedčujúcich oprávnenosť držby. Pokiaľ platnosť právneho dôvodu uchopenia držby nie
je rozhodujúcim kritériom pre skúmanie dobromyseľnosti držiteľa o oprávnenosti jeho držby potom ani
právny omyl nie je - z hľadiska platnosti a existencie právneho dôvodu uchopenia držby - rozhodujúci bez
ohľadu na to, či je ospravedlniteľný alebo neospravedlniteľný. Neexistencia alebo neplatnosť právneho
titulu teda sama o sebe nevylučuje poctivosť konania konajúceho a jeho dobromyseľnosť v tom, že mu

vec alebo právo patrí, a teda, že vzhľadom na jeho presvedčenie objektívne vzaté koná v dobrej viere.
t.j. v ospravedlniteľnom omyle o poctivosti nadobudnutia držby. Na základe uvedeného je možné aj
naďalej zotrvávať na názore, že na rozdiel od preukazovania vlastníctva nebude treba, aby nadobúdateľ
preukazoval platný právny dôvod nadobudnutia - riadny prechod vlastníctva, ale len okolnosti svedčiace
o poctivosti nadobudnutia, v tom je základný rozdiel medzi ochranou vlastníctva a ochranou držby (R
45/1986). Poctivosť konajúceho účastníka občianskoprávneho vzťahu ma pri skúmaní dobromyseľnosti

držiteľa nepochybne zásadnejší význam, ako (ne)existencia právneho titulu, ktorý právny predpoklad
vydržania zákon de lege lata nestanovuje. Dospel k záveru, že právny titul je len jedným z dôkazov
preukazujúcich dobromyseľnosť držiteľa a oprávnenosť držby, preto jeho nedostatok pre účely vydržania
sám o sebe nemôže zapríčiniť neoprávnenosť držby. Rozhodujúcim vždy bude, či držiteľ konal poctivo,
teda napr. či za držanú vec zaplatil dohodnutú sumu, prípadne poskytol iné dohodnuté plnenie alebo

preukázateľne išlo o dar ako bezodplatné plnenie.

18. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie a podané odvolanie navrhovateľky
a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Odvolaciu argumentáciu navrhovateľky, že oprávnenosť
držby predmetných nehnuteľností odvodzuje jednak od predmetnej darovacej zmluvy, a jednak

na základe skutočnosti, že spoluvlastníci sa ešte za života ústne dohodli na reálnom rozdelení
nehnuteľností v rovnakom pomere, nepovažoval za dôvodnú. Súd prvej inštancie správne postupoval,
keď návrh na potvrdenie vydržania predmetných nehnuteľností zamietol, keď uzavrel, že v konaní
nebola preukázaná dobromyseľnosť navrhovateľky, ako aj jej právnej predchodkyne. Správne uviedol,
že navrhovateľka nepreukázala, na základe akej skutočnosti vstúpila jej právna predchodkyňa do

držby dotknutých nehnuteľností, ktoré tvoria predmet vydržania v celosti, a teda žiadnym spôsobom
neosvedčila, že vstúpila do držby dotknutých nehnuteľností oprávnene.

19. Tak, ako je vyššie konštatované, v zmysle rozhodnutia NS SR sp. zn. 1VCdo/1/2024, za poctivý
spôsob nadobudnutia veci treba považovať také nadobudnutie, ktoré by v kontexte prejednávanej veci

a tým, čo je navrhovateľkou tvrdené, znamenalo, že držiteľ (navrhovateľka) preukáže, že právnym
dôvodom jej dobrej viery ako držiteľa, že jej vec patrí, je ich darovanie v celosti, tak ako udávala.
Z obsahu predloženej darovacej zmluvy pritom jednoznačne vyplýva, že matka navrhovateľky bola
vlastníčkou sporných nehnuteľností v podiele 1 k celku a tento spoluvlastnícky podiel previedla
darovaním na navrhovateľku, ktorého je napokon i vlastníčkou. Tak, ako možno uzavrieť, že matka

navrhovateľky vedela, resp. musela vedieť, že vlastní spoluvlastnícky podiel sporných nehnuteľností
v rozsahu 1, rovnako navrhovateľka si musela byť vedomá, že na základe darovacej zmluvy nadobúda
prejednávané nehnuteľnosti len v spoluvlastníckom podiele 1, a nie v celosti. Teda nemožno uzavrieť,
že by tak právna predchodkyňa navrhovateľky, ako i navrhovateľka na základe darovacej zmluvy, i pri
zachovaní elementárnej opatrnosti, nemohla mať pochybnosti, že užíva nehnuteľnosti v rozsahu, ktorý

jej nepatrí. Z obsahu samotnej darovacej zmluvy je pritom bez akýchkoľvek pochybností jednoznačné,
čo bolo predmetom darovania, a teda, že ním neboli prejednávané nehnuteľnosti v celosti, ale
len spoluvlastnícky podiel 1, predtým patriaci právnej predchodkyni navrhovateľky. Argumentácia
navrhovateľkynapokonaninesmerovalaktomu,žebytátomaladarovanímnadobudnúťizvyšnépodiely
prejednávaných nehnuteľností, tvoriacich predmet vydržania, v tomto ohľade jej tvrdenia smerovali

jedine k už udávanej darovacej zmluve, s jednoznačným obsahom o darovaní spoluvlastníckeho
podielu 1 k celku. Pokiaľ napokon navrhovateľka tvrdila, že jej právna predchodkyňa a následne i ona
vstúpila do držby nehnuteľností v ich celku na základe ústne uzatvorenej dohody pozemno-knižných
vlastníkov o reálnom rozdelení nehnuteľností, na podklade ktorej dohody potom matka navrhovateľky
nehnuteľností užívala, uvedená skutočnosť nebola navrhovateľkou žiadnym spôsobom preukázaná,

a napokon, nebola ani kvalifikovane tvrdená. Z pozemno-knižnej vložky č. XXXX pre k. ú. C., ktorú
navrhovateľka v konaní predložila pritom vyplýva, že vlastníkmi sporných nehnuteľností sú účastníci
konania v 2. až 4. rade a právny predchodca navrhovateľky, každý z nich v podiele 1 k celku.20. V kontexte vyššie uvedeného, i s ohľadom na aktuálnu judikatúru NS SR, na ktorú poukázala
i navrhovateľka, nemožno uzavrieť, že navrhovateľka, resp. jej právna predchodkyňa mohla byť
objektívne presvedčená, že držanú vec nadobudla poctivým spôsobom. To, že by sa tak stalo, nebolo

v konaní navrhovateľkou preukázané. Okrem predloženia darovacej zmluvy, z ktorej je bez akýchkoľvek
pochybností jednoznačné, čo bolo jej predmetom a v akom rozsahu, žiadne iné okolnosti nadobudnutia,
z ktorých by bolo možné vyvodiť záver, že navrhovateľka mohla byť objektívne presvedčená, že jej vec
patrí, ňou kvalifikovane tvrdené ani preukázané neboli. Len z tvrdenia navrhovateľky, že už jej matka,
ako i následne ona, nehnuteľnosti nerušene užívala ako vlastné, nemožno v žiadnom prípade relevantne

uzavrieť, že s ohľadom na všetky okolnosti tejto veci mohla byť objektívne presvedčená (dobromyseľná)
o tom, že jej prejednávané nehnuteľnosti vlastnícky patria. Skutočnosť užívania nehnuteľností (i keď
viac ako 10 rokov) v kontexte súčasného nepreukázania dobrej viery navrhovateľky, resp. jej právnej
predchodkyne, ktorá by objektívne vyplývala z nejakého právneho základu poctivého nadobudnutia,
nepostačuje na preukázanie naplnenia podmienok vydržania vlastníckeho práva.
21. Záveromodvolacísúdudáva,žepokiaľajnavrhovateľka,ažvrámciodvolaciehokonania,predložila

GP č. 44/2019, jeho predloženie pre rozhodnutie veci, a to tak v štádiu prvoinštančného konania (ako
správne uviedol i súd prvej inštancie), ako ani odvolacieho konania, nemalo význam, a to z dôvodov
uvedených vyššie.

22. S ohľadom na vyššie konštatované závery, odvolací súd považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie

za vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

23. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 CMP v spojení s § 396
ods. 1 CSP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).