Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 27. február 2026

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 33Csp/10/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1625200341
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Natália Laurenčíková

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2026:1625200341.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky sudkyňou JUDr. Natáliou Laurenčíkovou v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko,

s.r.o., Prievozská 2, Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. Remedium Legal, s.r.o., Prievozská 2, Bratislava,
IČO: 53 255 739, proti žalovanému: A. A., nar. XX.XX.XXXX, B. XX, XXX XX C. D. E., o zaplatenie
1562,66 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Súd žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 27.02.2025 domáhal, aby súd zaviazal
žalovaného na zaplatenie sumy 1562,66 Eur s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že na základe

Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 21.10.2024 uzavretej medzi postupcom Tatra banka, a.s.,
Hodžovo námestie 3, Bratislava, IČO: 00 686 930 a žalobcom postúpil postupca na žalobcu pohľadávku
voči žalovanému. Postupca uzatvoril so žalovaným dňa 13.11.2013 Zmluvu č. XXXXXXXXXX. Na
základe zmluvy postupca poskytol žalovanému peňažné prostriedky. Žalovaný napriek opakovaným
výzvam postupcu, neplnil pohľadávku riadne a včas, čím porušil svoju povinnosť podľa Zmluvy, preto
postupca dňa 09.07.2024 vypovedal Zmluvu. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu postúpenia
sumuvovýške1562,66Eur,ktorápozostávalazistiny1562,66Eur,zneuhradenéhoriadnehoúroku0,00

Eur, z neuhradeného poistenia vo výške 0,00 Eur a z neuhradených nákladov spojených s vymáhaním
pohľadávky vo výške 0,00 Eur, z poistenia splátok 0,00 Eur. Žalovaný po postúpení nevykonal žiadne
úhrady. Žalovaná suma predstavuje sumu vo výške 1562,66 Eur, pričom pozostáva z neuhradenej istiny
1562,66 Eur. Žalobca si v konaní uplatňuje aj úroky z omeškania v zákonnej výške odo dňa 22.10.2024,
t.j. odo dňa nasledujúceho po postúpení pohľadávky.

2. Žaloba spolu s prílohami, poučeniami a výzvou na vyjadrenie sa k žalobe bola žalovanému doručená

dňa 12.05.2025. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

3. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré sa nedostavil žalobca ani žalovaný. Právny zástupca
žalobcu podaním doručeným súdu dňa 20.02.2026 požiadal o ospravedlnenie neúčasti z dôvodu
hospodárnosti. Žalovaný svoju účasť neospravedlnil. Súd preto podľa § 180 CSP rozhodol, že bude
konať v neprítomnosti strán sporu.

4. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise, keď zistil tento skutkový a právny
stav:5. Zo Zmluvy o bežnom účte fyzickej osoby zo dňa 13.11.2013 súd zistil, že ju uzavreli pôvodný
veriteľ Tatra banka, a.s. a žalovaný ako majiteľ účtu. Predmetom zmluvy bola okrem iného aj zmluva
o poskytnutí úveru formou voliteľného prečerpania na bežnom účte (úverová zmluva), išlo o voliteľné

prečerpanie splatné na požiadanie. Výška voliteľného prečerpania bola dohodnutá 200 Eur, alebo výška
určená bankou, úroková sadzba 18,90% p.a.

6. Z výpovede zo dňa 09.07.2024 súd zistil, že pôvodný veriteľ upozornil žalovaného, že napriek
predchádzajúcim výzvam je k 04.07.2024 neustále v nepovolenom prečerpania na jeho účte vedenom

v Tatra banke, a.s. Vyzval ho preto na zaplatenia sumy nepovoleného prečerpania, pričom uviedol
dátum vzniku nepovoleného prečerpania 31.05.2022 a výšku nepovoleného prečerpania 1562,71 Eur
ku dňu 04.07.2024. Zároveň oznámil žalovanému, že využíva svoje právo a vypovedá Zmluvu o bežnom
účte a o poskytovaní ďalších produktov a služieb k účtu. Na základe tejto výpovede banka ruší účet
v deň uplynutia výpovednej doby, t.j. po uplynutí dvoch mesiacov po doručení výpovede. Podľa odpisu
podacieho hárku bola zásielka podaná na poštovú prepravu dňa 09.07.2024 a vrátená dňa 15.07.2024

7. Podľa Zmluvy o postúpení súboru pohľadávok zo dňa 21.10.2024 pôvodný veriteľ postúpil
pohľadávku, ktorá je predmetom tohto sporu na nového veriteľa – žalobcu. Podľa Prílohy k Zmluve dlh
ku dňu zosplatnenia bol 1562,66 Eur.

8. Podľa Oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 24.10.2024 pôvodný veriteľ oznámil žalovanému,
že pohľadávka voči nemu bola postúpená na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok na žalobcu
s účinnosťou ku dňu 23.10.2024.

9. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľskou

zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

10. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné

zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné.

11. Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy,
dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej

obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

12. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má

vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.

13. Podľa § 708 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka (1) zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje

banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa. (2) Na uzavretie zmluvy sa
vyžaduje písomná forma.

14.Podľa§710Obchodnéhozákonníka,akjevzmluveurčené,žebankavykonádourčitejsumypríkazy
na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán

pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.).

15. Podľa § 1 ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom
v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), na účely tohto zákona sa
rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o

spotrebiteľskom úvere vo forme vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej
pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.16. Podľa § 2 písm. a) a b) zákona o spotrebiteľských úveroch sa rozumie spotrebiteľom fyzická
osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania a veriteľom fyzická osoba
alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej

činnosti,

17. Podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva,
ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnutépeňažnéprostriedkyvrátiťazaplatiťcelkovénákladyspotrebiteľaspojenésospotrebiteľským

úverom.

18. Podľa ust. § 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného v čase uzavretia zmluvy
na účely tohto zákona sa rozumie prekročením automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom
veriteľ umožňuje spotrebiteľovi disponovať peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na

platobnom účte spotrebiteľa alebo nad rámec dohodnutého povoleného prečerpania.

19. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému.

20. Podľa § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie
odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.

21. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách v znení neskorších predpisov (Ďalej len
„zákon o bankách“), ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient

nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného
záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky
svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe,
a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté
pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu

ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu.
Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením
pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom
rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len
časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok.

Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj
dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo
pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových
vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu
ustanovených týmto zákonom.

22. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

23. Z vykonane´ho dokazovania mal su´d preuka´zane´ a v konani´ povazˇoval za nesporne´, zˇe pra´vny

predchodca zˇalobcu (Tatra banka, a.s.) uzatvoril dnˇa 13.11.2013 so zˇalovany´m zmluvu o bezˇnom
u´cˇte fyzickej osoby a poskytovaní ďalších produktov a služieb k tomuto účtu v zmysle § 708 a nasl.
Obchodne´ho za´konni´ka, ktorej predmetom bolo otvorenie a vedenie bezˇne´ho u´cˇtu bankou pre
zˇalovane´ho a poskytovanie dˇalsˇi´ch produktov a sluzˇieb v zmysle bali´ka sluzˇieb a za´rovenˇ zmluvu
o poskytnutí úveru formou volitelˇne´ho precˇerpania v zmysle § 10 ods. 1 za´kona cˇ. 129/2010 Z.z. v

zneni´ u´cˇinnom v cˇase uzatvorenia zmluvy, ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru dlzˇni´kovi na
bežnom u´cˇte formou volitelˇne´ho precˇerpania s výškou 200 Eur, alebo vo výške určenej bankou, pri
výške u´rokovej sadzbe 18,90 % rocˇne. Taktiezˇ z listín, ktoré predložil žalobca vyplynulo, zˇe zˇalovaný
vyčerpal z poskytnutého úverového rámca peňažné prostriedky v celkovej výške 14043,50 Eur.

24. Medzi pra´vnym predchodcom zˇalobcu a zˇalovaným vznikol uzatvoreni´m zmluvy o bežnom účte
a zmluvy o povolenom prečerpaní pra´vny vztˇah, ktory´ je od jeho vzniku nevyhnutne´ posudzovatˇ
podlˇa pri´slusˇny´ch ustanoveni´ Obchodne´ho za´konni´ka (§ 497 a nasl.), ale aj pra´vnych predpisov,
ktore´upravuju´pra´vnevztˇahyspotrebitelˇske´hocharakteru(§52ods.1Obcˇianskehoza´konni´ka,za´kon cˇ. 129/2010 Z.z. o spotrebitelˇsky´ch u´veroch), kedˇzˇe zmluva o u´vere je tzv. absolu´tny obchod
a za´rovenˇ pra´vny predchodca zˇalobcu pri uzatva´rani´ zmluvy vystupoval ako veritelˇ s poukazom na
predmet podnikania a zˇalovaný vystupoval ako spotrebitelˇ, pretozˇe pri uzatva´rani´ zmluvy nekonal v

ra´mci predmetu svojej obchodnej alebo podnikatelˇskej cˇinnosti.

25. Keďže si žalobca v konaní uplatnil nárok ako postupník, na ktorého bola pohľadávka postúpená
Zmluvou o postúpení pohľadávok, súd sa v prvom rade zaoberal otázkou aktívnej vecnej legitimácie
žalobcu v danom spore.

26. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu
-žalobcovinímuplatňovanéprávo(nárok),respektívemuvyplývaprocesnéprávositentohmotnoprávny
nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na
strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou
súčasťou súdneho konania (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29.6. 2010, sp.

zn. 2Cdo/205/2009). Bez vyriesˇenia ota´zky vecnej legitima´cie stra´n sporu nemo^zˇe su´d vo veci
rozhodnu´tˇ, pretozˇe sku´manie vecnej legitima´cie strany sporu je procesnou povinnostˇou kazˇde´ho
vo veci konaju´ceho su´du. Su´d vecnú legitimáciu v spore sku´ma vzˇdy ex offo, aj bez na´vrhu a aj v pri
´pade, zˇe ju zˇiaden z u´cˇastni´kov konania nenamieta, a zistenie nedostatku vecnej legitima´cie ma´
za na´sledok zamietnutie zˇaloby. (pozri rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Cdo/162/2020 zo dnˇa 27.10.2021,

publikovane´ v Zbierke stanovi´sk Najvysˇsˇieho su´du a rozhodnuti´ su´dov pod R 6/2022).

27. Keďže v konaní si žalobca uplatňuje tzv. bankovú pohľadávku (právnym predchodcom žalobcu bola
banka), je súd toho názoru, že postúpenie pohľadávky z banky na inú osobu, a to aj na osobu, ktorá nie
je bankou, je možné realizovať len v súlade s ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách.

28. Podľa tohto ustanovenia môže byť banková pohľadávka postúpená (alebo jej časť), ak je (1) splatná,
a to až po (2) predchádzajúcej písomnej výzve a kumulatívne ak je splnené (3) omeškanie dlžníka
so splnením postupovanej pohľadávky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní. Ide o sprísnenie
zákonných predpokladov postúpenia bankovej pohľadávky z dôvodu, že po postúpení pohľadávky

rôznym subjektom už nad pohľadávkou nie je zachovaná kontinuita dôležitého dohľadu centrálnej
banky, ktorá kontrola je osobitne významná v priebehu trvania úverového vzťahu. Uvedené zákonné
predpoklady musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. Ak zákonné predpoklady nie sú splnené,
ideoprávnyúkonpostúpeniacontralegemaztohodôvodujeabsolútneneplatnýprerozporsozákonom
(§ 39 Občianskeho zákonníka). Citované ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách umožňuje banke postúpiť

písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou, za predpokladu doručenia písomnej
výzvy klientovi banky a po tom, čo je dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len
časti svojho peňažného záväzku, pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku.
29. Z rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR vyplýva, že ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách
predpokladá pre platné postúpenie pohľadávky banky na iný subjekt osobitnú výzvu banky klientovi,

že je v omeškaní s plnením peňažného záväzku. Predmetnou výzvou nemôže byť výzva banky podľa
ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ani oznámenie o vyhlásení úveru za predčasne
splatný. Takýto výklad podporil aj Veľký senát Najvyššieho súdu SR vo svojom rozsudku zo dňa
30.07.2025 sp. zn. 1VCdo/4/2025, podľa ktorého takýto výklad je súladný s princípom zvýšenej ochrany
spotrebiteľa v spotrebiteľských veciach (ktorý vychádza z požiadavky korektných spotrebiteľských zmlúv

voči spotrebiteľom, zo zákazu zneužívania dominantného postavenia dodávateľa a zákazu používania
zmluvných podmienok, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán) a tiež zodpovedá základnému výkladovému pravidlu zakotvenému v spotrebiteľskom práve v §
54 Občianskeho zákonníka. Možno k nemu dospieť tak gramatickým (jazykovým) ako aj systematickým
výkladom ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách a tiež so zreteľom na zmysel právnej normy.

Predmetné ustanovenie poskytuje ochranu klientom banky (a teda aj spotrebiteľom). Jeho cieľom
a účelom je umožniť klientovi, aby po upozornení na právo veriteľa postúpiť pohľadávku na iný,
hoci aj nebankový subjekt (nepodliehajúci dozoru NBS, čo nemusí byť v záujme spotrebiteľa), mal
možnosť tomuto postupu účinne zabrániť tým, že vo výzve vyčíslenú výšku pohľadávky dodatočne
uhradí (viď úmysel zákonodarcu vyjadrený v dôvodovej správe k zákonu o bankách). Ešte predtým

ako sa banka rozhodne vzniknutú pohľadávku postúpiť musí nevyhnutne v prvom rade realizovať kroky
predpokladané v ustanovení § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, a teda musí predovšetkým platne
zosplatniť svoju pohľadávku a až následne môže realizovať kroky k jej postúpeniu v zmysle § 92 ods.
8 zákona o bankách. Prvým zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky je tedaexistencia splatnej pohľadávky alebo jej časti, čo tiež predpokladá výzvu „meškajúcemu„ spotrebiteľovi,
avšak povahou a účelom odlišnú, než akú má na mysli ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách.
Ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka upravuje za akých podmienok môže banka žiadať

o zaplatenie celej pohľadávky; ide o kumulatívne podmienky, a to nesplácanie úveru po dobu troch
mesiacov a upozornenie spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
Naproti tomu ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách má postavenie lex specialis k § 524 a nasl.
Občianskeho zákonníka, keďže sprísňuje všeobecné podmienky ustanovené v Občianskom zákonníku
požadované pre platnosť postúpenia pohľadávky. Zákonodarca prostredníctvom stanovenia prísnejších

podmienok pre postúpenie pohľadávky chráni klienta pred tým, aby ním poskytnuté informácie týkajúce
sa jeho osoby a pomerov neboli postupované bez žiadnych zákonných obmedzení a preto pred
samotným postúpením stanovil povinnosť banky spotrebiteľa/dlžníka o tomto zámere informovať. Ak
by zákonodarca zamýšľal spojenie povinností banky do jedného právneho úkonu, tak by to explicitne
uviedol v zákone alebo by jednotlivé ustanovenia prepojil odkazom. Na podporu vyššie uvedeného/
prezentovaného výkladu najvyšší súd poukázal aj na svoju doterajšiu judikatúru v zmysle ktorej

„ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č.483/2001 Z.z. o bankách neupravuje len ochranu bankového
tajomstva, ale tiež práva klienta v súvislosti s postúpením pohľadávky. Postúpenie pohľadávky banky,
ku ktorému došlo v rozpore s týmto ustanovením, je neplatný právny úkon (R 60/2018)„. V súvislosti
s predmetným výkladom sa vynára aj otázka, aké náležitosti by mali byť obsahom výzvy podľa § 92
ods. 8 zákona o bankách. Podľa názoru veľkého senátu najvyššieho súdu, obsahom výzvy banky podľa

ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách má byť aj zamýšľaný/pripravovaný zámer banky previesť
existujúcu pohľadávku (uvedením jej výšky) zo spotrebiteľskej zmluvy na inú osobu, s upovedomením
že tak môže učiniť aj bez súhlasu klienta/spotrebiteľa, a to aj mimo bankového sektora.
30. V danej veci žalovaný po poskytnutí spotrebiteľského úveru formou povoleného prečerpania tento
riadne a včas nesplácal, a tak ho právny predchodca žalobcu (banka) listinou označenou ako Výpoveď

zmluvy o účte vyzval na zaplatenie sumy nepovoleného prečerpania vo výške 1562,71 Eur a oznámil
mu, že využíva svoje právo a vypovedá Zmluvu o bežnom účte. Výpoveď bola žalovanému doručovaná
dňa 09.07.2024, zásielku si žalovaný neprevzal. Uplynutím výpovednej lehoty dva mesiace zanikla
Zmluva o bežnom účte. Žalobca neuviedol skutkové tvrdenia o tom aká bola skutočná výška povoleného
prečerpania (zo zmluvy vyplýva výška voliteľného prečerpania bola 200 Eur), žalobca tiež neuviedol

či listinu označenú ako Výpoveď zo Zmluvy (o bežnom účte) považoval za ukončenie aj Zmluvy
o poskytnutí úveru – zosplatnenie (ktorému musí predchádzať výzva podľa § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka, ktorá v žalobe nebola ani tvrdená a ani preukázaná), a podobne. Žalobca len uviedol, že
žalovaný napriek opakovaným výzvam neplnil svoj dlh riadne a včas, a tak postupca zmluvu vypovedal.
Z vykonaného dokazovania súd ďalej zistil, že právny predchodca žalobcu predmetnú pohľadávku

postúpil na žalobcu Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 21.10.2024, pričom túto skutočnosť
oznámil žalovanému Oznámením zo dňa 24.10.2024. V uvedenom Oznámení, pôvodný veriteľ – Banka
oznámila žalovanému postúpenie pohľadávky na žalobcu a uviedla žalovanému, že je povinný zaplatiť
pohľadávku zo Zmluvy novému veriteľovi v prospech jeho účtu. Žiadna ďalšia výzva pôvodného veriteľa
súdu tvrdená ani preukázaná nebola.

31. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že ak by aj Výpoveď považoval za ukončenie zmluvy
o úvere formou povoleného prečerpania - zosplatnenie, neboli v danej veci dodržané podmienky podľa
§ 92 ods. 8 Zákona o bankách na platné postúpenie pohľadávky z banky na iný subjekt (žalobcu),
pretože nebola súdu preukázaná žiadna osobitná výzva pred postúpením pohľadávky, tak ako to
má na mysli ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách. Touto výzvou pritom nie je (nemôže byť) výzva

banky na zaplatenie nepovoleného prečerpania, ktorou pôvodný veriteľ zmluvu vypovedal (podporne
rozsudok veľkého senátu občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
1VCdo/4/2025 zo dňa 30.07.2025 uverejnený v zbierke ako R 38/2025). Súd poukazuje na skutočnosť,
že „v sporovom súdnom konaní dôkazné bremeno preukázania splnenia podmienok podľa § 92 ods.
8 prvá veta zákona o bankách pred postúpením pohľadávky zaťažuje banku“ (porovnaj rozsudok

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/162/2020 zo dňa 27.10.2021). Pri skúmaní aktívnej
vecnej legitimácie postupcu v spotrebiteľskom spore je potrebné prihliadať na skutočnosť, že nesplnenie
zákonných podmienok na postúpenie pohľadávky podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách
spôsobuje absolútnu neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky pre rozpor so zákonom (porovnaj
napríklad rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/26/2017 zo dňa 28.03.2018

alebo sp. zn. 1Cdo/147/2017 zo dňa 24.04.2018 zverejnený v zbierke ako R 60/2018).
32. Súd tak dospel k za´veru, zˇe z do^vodu nedodrzˇania postupu pri postu´peni´ pohlˇada´vky vocˇi
zˇalovanému v su´lade s ustanoveni´m § 92 ods. 8 zákona o bankách, nie je zˇalobca v konani´ akti´vne
vecne legitimovany´m. Zˇalobca totizˇ v konani´ nepreuka´zal, zˇe by pred postu´peni´m pohlˇada´vkypôvodný veriteľ – Banka osobitnou výzvou vyzval žalovaného na zaplatenie splatnej pohľadávky a tiež
skutočnosť, že pohľadávka, ktorú žalobca v žalobe bližšie nešpecifikoval sa stala skutočne splatnou. Z
uvedene´hodo^vodupostu´peniepohlˇada´vkynazˇalobcujevrozporesvysˇsˇiecitovany´mza´konom,

a preto je tento pra´vny u´kon v zmysle § 39 OZ absolu´tne neplatny´. Žalobca preto nie je opra´vneny
´m z danej pohlˇada´vky, a teda nie v konani´ akti´vne vecne legitimovany´m.
33. Z do^vodu nedostatku akti´vnej vecnej legitima´cie zˇalobcu v konani´ pre neplatnostˇ postu´penia
pohlˇada´vky(podlˇa§39Občianskehozákonníkavspojeni´s§92ods.8zákonaobankách)bolopotom
potrebne´ zˇalobu v celom rozsahu zamietnutˇ, a kedˇzˇe zˇalovaný nie je povinný zaplatitˇ zˇalobcovi

istinu a úroky, nemohol sa ani dostatˇ do omesˇkania s jej zaplateni´m, a preto su´d zˇalobu zamietol
aj v cˇasti u´rokov z omesˇkania.
34. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

35. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

36. Keďže žaloba žalobcu bola zamietnutá v celom rozsahu, t.j. žalovaný bol v konaní plne úspešný
a vznikol mu nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v celom rozsahu. Vzhľadom na to, že
žalovanému v súvislosti s týmto konaním žiadne trovy nevznikli, súd mu ich náhradu z dôvodu procesnej
hospodárnosti nepriznal.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti

odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov). Na exekučné konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 Exekučného

poriadku). Exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol návrh na vykonanie exekúcie doručený
súdu (§ 50 ods. 1 Exekučného poriadku). Návrh na vykonanie exekúcie sa podáva elektronickými
prostriedkami do elektronickej schránky súdu prostredníctvom na to určeného elektronického formulára,
ktorý sa zverejní na webovom sídle ministerstva. Návrh musí byť autorizovaný, inak sa naň neprihliada.
Listiny, ktoré je potrebné pripojiť k návrhu na vykonanie exekúcie, sa podávajú elektronickými
prostriedkami do elektronickej schránky súdu spolu s návrhom na vykonanie exekúcie (§ 48 ods. 7

Exekučného poriadku). Ak oprávnený alebo jeho zástupca nemá aktivovanú elektronickú schránku,
možno podať návrh na vykonanie exekúcie prostredníctvom ktoréhokoľvek exekútora. Exekútor je v
takom prípade zástupcom oprávneného pre doručovanie písomností do vydania poverenia na vykonanie
exekúcie (§ 48 ods. 8 Exekučného poriadku).