Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. marec 2026

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/20/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7125221889
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Slovinská
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2026:7125221889.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Slovinskej a sudkýň
JUDr. Zuzany Matyiovej a JUDr. Oľgy Mičietovej v spore žalobkyne A. B. C., nar. X.X.XXXX, bytom
C. – D., E. XX/XX, zastúpenej JUDr. Zuzanou Kolárikovou, advokátkou so sídlom v Košiciach,
Stará Prešovská č. 10, proti žalovanému: F. G., nar. XX.X.XXXX, bytom C. – D., E. H. XX,
zastúpený advokátskou kanceláriou soukeník – štrpka s.r.o. so sídlom v Bratislave, Strážnická 8141/5,

o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Mestského súdu Košice
č.k. 55CoS/1/2025-39 zo dňa 22.1.2026, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d u j e uznesenie.

P r i z n á v a žalovanému proti žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Mestský súd Košice ako súd prvej inštancie uznesením uvedeným v záhlaví zamietol návrh
žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým požadovala, aby uložil žalovanému povinnosť
prostredníctvom kamerového systému umiestneného na pozemku v jeho výlučnom vlastníctve, na
parcele registra „C“ č. 936/2, konkrétne na chate so súpisným číslom XXX, kat. úz. D., obec C. – D.,
zdržať sa snímania pozemku žalobkyne - parcely registra „C“ č. 935, nachádzajúcej sa v kat. úz. D.,
obec Košice – Pereš. Žalobkyni náhradu trov konania nepriznal.

2.Súd uviedol, že žalobkyňa svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že je
výlučnou vlastníčkou pozemku, a to záhrady parcela registra „C“ č. 935 o výmere 480 m2 v kat. úz. D.,
pričom žalovaný na svojom pozemku, konkrétne na chate, má umiestnený kamerový systém, ktorý je
trvalo nasmerovaný na jej pozemok, čím dochádza k neoprávnenému snímaniu cudzieho súkromného
pozemku bez súhlasu. Tým, že kamera zachytáva pohyb osôb, majetok a aktivity na pozemku

žalobkyne, dochádza k závažnému zásahu do jej práva na súkromie a pokojné užívanie vlastníctva.
Žalobkyňauviedla,ževzhľadomkuvedenémuvyzvalažalovanéhonaodstráneniekamerovéhosystému
nasmerovaného na jej pozemok, žalovaný však nereagoval. Preto urobila na OO PZ Košice – KVP
oznámenie o kamerovom systéme žalovaného, ktorý je namierený na jej pozemok, vec bola postúpená
Okresnému úradu Košice, Odbor všeobecnej vnútornej správy. Tento postúpil vec dňa 19.8.2025 Úradu
na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky. Tento úrad doručil žalobkyni dňa 30.9.2025 odpoveď,

že jej podnet je neopodstatnený, nakoľko daná vec nespadá do kompetencie úradu a v danej veci
je príslušný konať jedine súd. Preto žalobkyňa 22.8.2025 vyzvala žalovaného na odstránenie kamery
dvomi výzvami, ktoré však žalovaný neprevzal a od septembra 2025 na svoj rodinný dom namontoval
ďalšiu kameru, ktorá sníma pozemok žalobkyne 24 hodín denne, 7 dní v týždni. Žalobkyňa oslovila aj
starostu mestskej časti Košice – Pereš listom zo dňa 20.10.2025. Poukázala na to, že obrátila sa na
niekoľko orgánov, avšak všetky ju odkázali na jediný príslušný orgán, ktorým je práve súd.

3.Súd prvej inštancie následne citoval ust. § 324 ods. 1, ods. 3, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1, 2, § 328 ods.
1, 2, § 329 ods. 2 Civilného sporového poriadku (CSP) a následne v teoretickej a všeobecnej rovineuvádzal vo svojom odôvodnení predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia. Citoval pritom aj
relevantné rozhodnutia tak Najvyššieho súdu SR, ako aj Ústavného súdu SR.

4.Po preskúmaní návrhu na vydanie neodkladného opatrenia dospel k záveru, že v danom prípade
nie sú splnené podmienky pre vydanie neodkladného opatrenia, pretože žalobkyňa nepreukázala, že
je potrebné neodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu. Po oboznámení sa s obsahom, ako aj
s predloženými listinnými dôkazmi, posúdil návrh žalobkyne ako nedôvodný a uviedol, že žalobkyni
svedčí podanie sťažnosti na postup úradu na ochranu osobných údajov podľa zákona č. 9/2010 Z.z.

o sťažnostiach v znení neskorších predpisov, ako aj možnosť na podanie žaloby na ochranu osobnosti
podľa § 11a a nasl. Občianskeho zákonníka. Dôvodil, že z obsahu návrhu nie je možné vyvodiť a posúdiť
dôkaz o smere a dosahu kamery, nie je zrejmé, či kamera nahráva záznam alebo len streamuje
živý obraz a aj keď i živé sledovanie je zásahom do súkromia a už vôbec nie je možné posúdiť
nastavenie kamier na pozemok žalovanej. Žalovaný by mal mať označenie monitorujúceho priestoru
tabuľa priestor monitorovaný kamerou (režim GPDR) - úrad môže žalovanému v odôvodnených

prípadoch uložiť sankciu. Z predložených listinných dôkazov súd nemal preukázané, že by žalobkyňa
využila opravný prostriedok voči rozhodnutiu Úradu na ochranu osobných údajov. Z informácie, ktorá
bola žalobkyni od Úradu na ochranu osobných údajov poskytnutá vyplýva, že je na zvážení osôb, či
sa budú domáhať ochrany svojich práv voči konkrétnym osobám zasahujúcich do ich práv na ochranu
osobnosti a súkromia, či do práv súvisiacich s ochranou ich majetku. Z odpovede je totiž zrejmé,

že podnet bol odložený ako neopodstatnený. Na základe uvedeného skutkového stavu súd návrh na
vydanie neodkladného opatrenia v navrhovanom znení zamietol.

5.V zákonnej lehote proti uvedenému uzneseniu podala žalobkyňa odvolanie z dôvodov uvedených v
§ 365 ods. 1 písm. b/, e/, f/ a h/ CSP. Naplnenie odvolacieho dôvodu podľa písm. b/ tohto ustanovenia

videla v tom, že napadnuté odôvodnenie uznesenia nespĺňa predpoklady na riadne odôvodnenie
stanovené v § 220 ods. 2 CSP. Súd prvej inštancie jednotlivé dôkazy v napadnutom uznesení výlučne
formálne a mechanicky referuje bez toho, aby k nim zaujal hodnotiace stanovisko v intenciách ust. §
191 až § 194 CSP v spojení s ust. § 220 ods. 2 CSP. Okrem toho odôvodnenie tohto uznesenia je úplne
rozporuplné. Poukázala na to, že na jednej strane prvostupňový súd v bode 22. rozhodnutia sa zbavuje

svojej kompetencie rozhodovať vo veci a svoju kompetenciu prenáša na Úrad na ochranu osobných
údajov. Opomenul však uviesť zákonné ustanovenie, podľa ktorého má byť práve Úrad na ochranu
osobných údajov kompetentný na rozhodovanie vo veci. Žalobkyňa je toho názoru, že neexistuje
zákonná povinnosť účastníka konania predtým ako sa obráti na súd obrátiť sa s podnetom na Úrad pre
ochranu osobných údajov. Na druhej strane súd prvej inštancie v bode 23. odôvodnenia uznesenia

navrhuje žalobkyni podať žalobu na ochranu osobnosti podľa § 11a nasl. Občianskeho zákonníka, čím
zjavne potvrdzuje svoju právomoc vo veci rozhodovať. Pokiaľ ide o odvolací dôvod podľa písm. f/ CSP,
tento je podľa žalobkyne naplnený tým, že dôkazy súd procesne predpísaným spôsobom nehodnotil
z hľadiska ich dôležitosti, zákonnosti, pravdivosti, ale len výlučne a formálne ich vymenoval. V bode 24.
súd uviedol, že nie je možné posúdiť rozsah a smer kamery a tiež skutočnosť, či ide o záznam alebo

o živý prenos. Práve táto neistota a nedostatok informácie však zakladajú dôvodnosť neodkladného
opatrenia, keďže žalobkyňa je dlhodobo vystavovaná riziku zásahu do svojho súkromia. Aj v prípade,
ak by kamera len streamovala živý obraz ide o zásah do súkromia žalobkyne, čo súd sám uznáva
v bode 24. napadnutého uznesenia. Napriek všetkému súd však návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia zamietol, čím sa dostal do vnútorného rozporu s odôvodnením svojho rozhodnutia. Žalobkyňa

poukázala aj na známu jej judikatúru, čo považuje za kľúčové v predmetnej veci. Ide o judikatúru
Súdneho dvora Európskej únie – vec C-212/13 Ryneš: „Prevádzkovanie kamerového systému, ktorý
sníma aj verejný priestor alebo nehnuteľnosť tretej osoby nemožno považovať za čisto osobnú alebo
domácu činnosť“. Z vyššie uvedeného vyplýva, že tzv. domácka výnimka sa v tomto prípade nemôže
uplatniť. Kamera žalovaného sníma pozemok žalobkyne, ide teda o neoprávnený a trvajúci zásah do

jej práv bez ohľadu na to, či sa obraz nahráva alebo len sleduje naživo a je tu teda dôvod na okamžitý
zákaz monitorovania formou neodkladného opatrenia. Pre posúdenie nasmerovania kamery žalobkyňa
k odvolaniu pripojila ďalšie fotografie, z ktorých je zjavné nasmerovanie kamery na pozemok v jej
vlastníctve. Za účelom informácii žalobkyňa oslovila bezpečnostného technika, ktorý zistil typ a funkcie
kamery, ktoré do odvolania aj podrobne popísala. Keďže kamera je osadená na rohu chaty žalovaného

v blízkosti plotu a pozemku žalobkyne má dosah snímania až 30 m, to znamená, že sníma značnú
časť pozemku žalobkyne a kamera obsahuje aj funkciu detekcie pohybu, teda žalovaný môže žalobkyňu
nepretržite online sledovať na viacerých mobiloch cez aplikácie. Kamera má aj funkciu obojsmerného
zvuku, čiže je možné aj odpočúvanie a preto je dôvodná obava žalobkyne, kto všetko sleduje onlinezábery, ako je s nimi nakladané a ako je nakladané so zvukovým záznamom. Súd sám uvádza, že
žalovaný nedisponuje označením monitorujúceho priestoru – tabuľa priestor monitorovaný kamerou
jednoznačne uznáva pochybenie žalovaného, že neoprávnene zasahuje do práv žalobkyne a zároveň

porušuje režim GDPR. Na základe uvedeného žalobkyňa žiadala, aby odvolací súd zmenil uznesenie
súdu prvej inštancie a nariadil žiadané neodkladné opatrenie. Zároveň si uplatnila náhradu všetkých trov
konania. Ako je už uvedené, k odvolaniu pripojila ďalšie fotografie monitorovaného priestoru a zároveň
aj údaje o kamere.

6.V zmysle ust. § 329 ods. 1 CSP odvolací súd zaslal žalovanému na vyjadrenie návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia, uznesenie súdu prvej inštancie, ale aj odvolanie. Žalovaný sa písomne vyjadril
s tým, že považuje uznesenie súdu prvej inštancie za vecne správne, navrhol ho potvrdiť a uplatnil si
náhradutrovodvolaciehokonaniavzhľadomktomu,ževovecinazastupovaniepredsúdomsplnomocnil
právneho zástupcu - advokáta. Vo vyjadrení uviedol, že v oblasti, v ktorej sa nachádza jeho nehnuteľnosť
susediaca s nehnuteľnosťou žalobkyne, v ktorej sa však žalovaný často nezdržiava, pretože pracuje

v zahraničí, dochádzalo a pomerne často dochádza ku krádežiam, na čo upozorňoval obyvateľov
mestskej časti Košice – Pereš aj starosta spolu s informáciou, že akékoľvek podozrivé osoby vo svojom
okolí je potrebné okamžite nahlásiť na polícii, nakoľko existuje dôvodné podozrenie, že sa môže jednať
o organizovanú skupinu. Poprel, že na výzvu žalobkyne v súvislosti s odstránením kamier nereagoval
a situáciu s ňou neriešil, práve naopak, komunikoval okrem iného a cez aplikáciu what´s app, kde jej

ozrejmil, že kamery boli nainštalované ešte v roku 2023 v čase, keď žalobkyňa ani nebola vlastníkom
uvedeného pozemku a že ich nainštaloval výslovne z dôvodu ochrany a bezpečnosti majetku potom, čo
u neho došlo ku krádeži. Žalobkyňa sa stala vlastníčkou svojej nehnuteľnosti v lete v roku 2024, teda
po nainštalovaní týchto kamier. Dňa 19.5.2025 na základe žiadosti žalobkyne boli kamery zabezpečené
tak, aby snímali vyslovene pozemok žalovaného. Žalovaný kamerami monitoruje len svoj súkromný

pozemok bez verejného presahu, z dôvodu prevencie ako odstrašujúci prvok pre zlodejov žalovaný
označil svoju nehnuteľnosť nálepkou „objekt je chránený kamerovým systém“, ktorý napriek domácej
výnimke viditeľne označuje prítomnosť kamier na pozemku žalovaného. Kamery snímajú výlučne
pozemok žalovaného v zmysle domácej výnimky v súlade so Zákonom o ochrane osobných údajov
zákon č. 18/2018 Z.z. o ochrane osobných údajov a v súlade s článkom 2 ods. 2 písm. c/ Európskeho

nariadenia GDPR. Poukázal na to, že dohľad nad dodržiavaním pravidiel pri kamerových systémoch má
primárne Úrad na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky, ktorý preskúma tak právny základ,
informačnú povinnosť, ako aj primeranosť záberu. Súd prvej inštancie preto správne konštatuje, že aj
Úrad na ochranu osobných údajov SR vyhodnotil podnet žalobkyne ako zjavne neopodstatnený v znení
zákonného ustanovenia § 100 ods. 5 písm. a/. Podnet bol teda ukončený úradným záznamom o zložení

č. 2025/2179/14707/OSK a žalobkyňa následne nevyužila opravný prostriedok na podanie sťažnosti na
postup Úradu na ochranu osobných údajov. Porušenie pravidiel v kontexte neoprávneného snímania
cudzieho súkromného pozemku v súvislosti s používaním kamier v režime GDPR, na ktorý poukazuje
žalobkyňa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, teda Úrad na ochranu osobných údajov
nepotvrdil. Z odpovede úradu však jednoznačne vyplýva, že v danom prípade u kamier žalovaného ide

odomácuvýnimku.Nazávereštedoplnil,žedvekameryžalovaného,ktorésútiežzabezpečenétak,aby
snímali len jeho pozemok, z dôvodu výrobnej chyby nie sú plne funkčné. Žalobkyňa ničím nepreukázala,
že by jej pozemok bol nepretržite snímaný kamerovým systémom žalovaného. Žalobkyňa svoje
podozrenia riešila aj oznámením na Obvodnom oddelení OR PZ Košice, mestská časť KVP, pričom toto
oznámeniebolopostúpenénaOkresnýúradKošice,odborvšeobecnejvnútornejsprávy,ktorý19.8.2025

vec následne postúpil Úradu na ochranu osobných údajov, ktorý vyhodnotil podnet žalobkyne ako zjavne
neopodstatnený a žalobkyňa už nevyužila opravný prostriedok. Z fotografií žalobkyne, ktoré predložila
súdu o umiestnení kamery, nie je preukázaná skutočnosť, že nainštalovanou kamerou je snímaný pohyb
osôb, majetok a aktivity či pozemok žalobkyne v režime GDPR ergo aký má byť údajný deklarovaný
rozsah zásadu do súkromia žalobkyne. Typ a funkcie kamery, ktoré žalobkyňa doplnila k svojmu

odvolaniu nepreukazujú skutočnosť, že kamera sníma pozemok žalobkyne. Rovnako nie je preukázaná
ich funkčnosť a z predložených záznamov nevyplýva, či žalovaný nenastavil funkciu maskovanie zón.
Žalobkyňa zakladá svoju argumentáciu na neistote v režime domnienok o pravdepodobnom zásahu
do svojho súkromia, nie na reálne existujúcom stave. Neodkladné opatrenie nie je možné nariadiť na
základe potenciálnej možnosti zásahu, o ktorom žalobkyňa sa len domnieva a takýto zásah nespĺňa

požiadavkunaliehavostiajspoukazomnasubsidiárnosť.Akžalobkyňaargumentujevbode6.odvolania,
že súd prvej inštancie jednoznačne uznáva pochybenie žalovaného, že neoprávnene zasahuje do práv
žalobkyne a zároveň porušuje režim GDPR, túto úvahu nepovažuje žalovaný za správnu, pretože v bode
24. odôvodnenia súd konštatuje, že z obsahu návrhu nie je možné vyvodiť a posúdiť dôkaz o smerea dosahu kamery, nie je zrejmé, či kamera nahráva záznam alebo len streamuje živý obraz a už vôbec
nie je možné posúdiť nastavenie kamier na pozemok žalovanej. Ak v závere súd konštatuje, že žalovaný
by mal mať označenie tabuľkou a úrad mal možnosť mu uložiť v odôvodnených prípadoch sankciu, tak

len podotýka, že prípadné porušenie v kontexte ochrany osobných údajov sa však úradom nepotvrdila
a súd týmto konštatovaním v žiadnom prípade jednoznačne neuznáva pochybenie žalovaného tak,
ako si to vykladá žalobkyňa. Podľa žalovaného aj odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie je
vecne správne, zrozumiteľné a dostatočné a žalobkyňa nepreukázala kumulatívne splnenie základných
zákonných podmienok, ktoré sú predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia.

7.Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd vec prejednal na základe podaného odvolania podľa ust.
§ 385 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania. Po konštatovaní, že odvolanie bolo podané včas
aoprávnenouosoboupreskúmalnapadnutéuznesenieakoajkonanie,ktorémupredchádzalovrozsahu
vyplývajúcom z ust. § 379, a § 380 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
8.Žalobkyňa použila odvolacie dôvody uvedené v § 365 ods. 1 písm. b/, e/, f/, h/ CSP. Podstata

odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu
prvéhostupňaprihodnotenívýsledkovdokazovania.Dôsledkomjeto,žesúdberiedoúvahyskutočnosti,
ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti,
ktoré boli preukázané či vyplynuli z prednesov účastníkov. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/
CSP je v praxi vykladaný tak, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení

súd vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym
právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii
práva ide vtedy, ak súd použil právny predpis iný, než ktorý použiť mal alebo ak síce použil správny
právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.
9.V prejednávanej veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie dôvody nie sú naplnené. Napriek

skutočnosti, že odôvodnenie odvolaním napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie nespĺňa všetky
predpoklady napadnutého rozhodnutia, nejde o také nedostatky, ktoré by nemohol zhojiť odvolací súd.
Aj keď v niektorých častiach odôvodnenia je súd prvej inštancie v prezentácii svojich záverov nesúrodý,
vyplýva z neho, že žalobkyňa neosvedčila oprávnenosť nároku a že nie je splnená základná podmienka
nariadenia neodkladného opatrenia – bezodkladnosť ale ani osvedčenie nároku.

10.Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. V zmysle ust. § 325 ods. 2 písm. d/ CSP
neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo
znášala.
11.Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie správne vzal do úvahy všetky dostupné

informácie, ktoré mal v čase rozhodovania a aj odvolací súd je toho názoru, že žalobkyňa neosvedčila
dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ale ani bezodkladnosť úpravy pomerov
sporových strán.
12.Súd prvej inštancie doručoval odvolanie žalobkyne žalovanému, ktorý sa riadne vyjadril a pri svojom
prvom úkone produkoval dôkazy, ktoré vzal odvolací súd do úvahy. Vyplynulo z nich, že skutočne

starosta MČ Košice-Pereš vystríhal občanov pred množiacimi sa krádežami a vyzýval na obozretnosť a
ochranuichmajetku.PredložilajSMSsprávyokomunikáciisporovýchstrán(september2025),zktorých
vyplýva, že na námietkami a žiadosťou žalobkyne zaoberal a reagoval na ne. Vyplýva z nich tiež, že sa
za vzniknuté nepríjemnosti ospravedlnil a oznamoval, že kamery boli nainštalované pre krádeže jeho
majetku v čase, keď ešte žalobkyňa nebola vlastníkom pozemku a že i presmeroval.

13.Z dôkazov prítomných v súdnom spise (a predložených žalobkyňou) vyplýva, že spor ohľadne kamier
medzi sporovými stranami pretrváva dlhší čas, že sa obracala na rôzne inštitúcie, až nakoniec sa
obrátila na súd. Odvolací súd je toho názoru, že žalobkyňa má právo na súd sa obrátiť, ale žalobou
vo veci samej, pretože spravodlivé rozhodnutie si vyžaduje dlhšie dokazovanie. Ako je už uvedené,
spor medzi sporovými stranami ohľadne predmetných kamier pretrváva dlhšie obdobie, nie je teda

bezodkladná potreba upravovať pomery sporových strán neodkladným opatrením zvlášť preto, že
spomínané inštitúcie nedeklarovali protiprávny stav nainštalovaných kamier.
14.Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol podaný ako samostatná žaloba. Dokazovanie má
v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia povahu osvedčovania, t.j. súd na základe
dostupných dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie relevantné skutočnosti. Osvedčené

skutočnosti následne spĺňajú požiadavku vysokej pravdepodobnosti a súd z nich pri rozhodovaní
vychádza. Pri osvedčovaní dôvodnosti a trvania nároku vo veci samej je žalobca povinný osvedčiť
hodnovernosť nároku, pretože zjavne nedôvodnému nároku nemožno poskytnúť ochranu. Právne
pomery, ktoré žiada navrhovateľ neodkladného opatrenia upraviť posudzuje súd vždy v čase vydaniauznesenia súdu prvej inštancie (§329 ods. 2 CSP). Potreba ich úpravy musí byť bezodkladná, čo v sebe
zahŕňa ajprvoknaliehavostianevyhnutnosti.Reálnevyhodnoteniepotrebybezodkladneupraviťpomery
je otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá však musí byť objektívne preskúmateľná na základe odôvodnenia

rozhodnutia.
15.Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP napadnuté uznesenie ako vecne správne
potvrdil, vrátane správneho súvisiaceho výroku o trovách konania pred súdom prvej inštancie.
16.O nároku strán na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP
vspojenís§255ods. 1a§262ods.1CSP.Žalobkyňanemalavodvolacomkonaníúspechanemápreto

právo na náhradu trov konania, naopak žalovaný bol úspešný, preto mu odvolací súd priznal v plnom
rozsahu nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
17.Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2
CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1, 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Dovolateľ má právo v dovolacom konaní zvoliť si advokáta alebo sa môže obrátiť na Centrum právnej

pomoci (§ 160 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).