Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 17. apríl 2026

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 22Ek/2495/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125395746
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Šablová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2026:6125395746.3

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. so
sídlom Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava-Petržalka, IČO: 42 256 372, proti povinnému: A. B. C. D.
C. E.. C., nar. XX.X.XXXX, trvalé bydlisko C. XXXXX/XX, XXX XX F., o vymoženie pohľadávky vo výške
127,20 Eur, vedenej pod sp. zn. 368EX 363/25 pred súdnym exekútorom: Mgr. Jana Virličová so sídlom
Exekútorského úradu v Bratislave, Vajnorská 100/A, o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného

súdu Banská Bystrica sp. zn. 22Ek/2495/2025 zo dňa 28.01.2026, takto

r o z h o d o l :

I. Súd sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 22Ek/2495/2025
zo dňa 28.01.2026 z a m i e t a .

II. Oprávnenému nárok na náhradu trov sťažnostného konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 3.10.2025 domáhal od
povinného vymoženia pohľadávky vo výške 127,20 Eur s príslušenstvom na základe exekučného
titulu - výkazu nedoplatkov na verejnom zdravotnom poistení č. k. 2561000317 zo dňa 10.1.2025,
právoplatného a vykonateľného dňom 15.3.2025. Exekučný súd po preskúmaní návrhu vydal dňa
6.10.2025 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi: Mgr. Jana Virličová.

2. Povinný vo veci podal návrh na zastavenie exekúcie, ktorý odôvodnil nepriaznivou finančnou
situáciou, ktorá mala vzniknúť protiprávnym konaním súdneho exekútora v exekučnom konaní sp. zn.
368EX 273/2024 o vymoženie výživného, ktoré konanie predchádzalo tejto exekúcii, ktorá doposiaľ
nebola ukončená.

3. Uznesením sp. zn. 22Ek/2495/2025 zo dňa 28.01.2026 súd návrh povinného na zastavenie exekúcie

zamietol. Predmetné uznesenie súd v osobe vyššieho súdneho úradníka odôvodnil tým, že exekučné
konanie sa začalo dňom 3.10.2025 doručením návrhu na vykonanie exekúcie súdu a samotná exekúcia
začala dňom doručenia poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, t. j. dňom 6.10.2025 na
základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, teda exekúcia sa začala dôvodne. Taktiež
súdny exekútor postupoval v medziach Exekučného poriadku a v rámci vymedzených právomocí.
Skutočnosti ohľadom údajného protiprávneho konania, ktoré namieta povinný, sa týkajú inej exekúcie,

o ktorej sa rozhoduje v inom súdnom senáte, tento súdny senát nemá oprávnenie sa k nim vyjadrovať.
Vyšší súdny úradník ďalej konštatoval, že v minulosti bolo možné zo strany súdu zastaviť exekúciu pre
nemajetnosť, preukázanú šetrením, ktoré vykonal súdny exekútor a doložil ho listinami v exekútorskom
spise.Dňom01.04.2017nadobudlaúčinnosťrozsiahlanovelizáciaExekučnéhoporiadkuvznenízákona
č. 2/2017 Z. z.. Novelizovaný Exekučný poriadok upravuje v § 61h ods. 1 písm. d) možnosť povinného
požiadať súdneho exekútora o odklad exekúcie zo sociálnych dôvodov. Pokiaľ sa povinný bez svojej

viny prechodne ocitol v takom postavení, že by neodkladná exekúcia mohla mať pre neho alebo
pre príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky, má možnosť u súdneho exekútora podaťžiadosť o odklad exekúcie, najviac na tri mesiace. Súdny exekútor ďalej disponuje podľa § 61n ods.
1 písm. d) Exekučného poriadku právomocou zastaviť exekúciu vedenú na majetok fyzickej osoby,
ak sa exekútorovi do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku

povinného nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy fyzickej osoby, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou
alebo by stačili aspoň na úhradu trov exekútora. V takom prípade exekútor doručí účastníkom a
súdu upovedomenie o zastavení exekúcie, proti ktorému sú prípustné námietky. Zastavenie exekúcie
exekútorom je podmienené uplynutím lehoty piatich rokov od začatia exekúcie, resp. od posledného
zexekvovania majetku povinného.

Povinný uviedol, že uskutočnil pokus o povolenie plnenie dlhu v splátkach, o ktoré mal žiadať z dôvodu
inej exekúcie oprávneného. Vzhľadom na skutočnosť, že vec sa nachádza v štádiu exekúcie, má
povinný potenciálne zákonnú možnosť komunikovať so súdnym exekútorom a požiadať o plnenie dlhu
v splátkach podľa ustanovení § 61g ods. 1 a ods. 5 Exekučného poriadku.
Súd po preskúmaní návrhu na zastavenie exekúcie, ako aj vyjadrenia oprávneného dospel k
záveru, že nie je možné návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyhovieť, nakoľko podľa platnej

právnej úpravy insolventnosť nie je skutočnosťou, ktorá by spôsobovala zánik nároku, prípadne by
vymáhateľnosti exekvovaného nároku bránila. Povinný má do budúcna možnosť podať žiadosť o
oddlženie prostredníctvom Centra právnej pomoci.

4. Proti uvedenému uzneseniu podal povinný v zákonom stanovenej lehote sťažnosť, ktorú

odôvodnil tým, že napadnuté rozhodnutie považuje za arbitrárne, vychádzajúce z nesprávneho
právneho posúdenia veci a nedostatočne zisteného skutkového stavu. Na strane súdu došlo podľa
názoru povinného ku chybe v zámene insolventnosti za vynútenú nemožnosť plnenia, keď v
bode 17 odôvodnenia uviedol, že „insolventnosť nie je skutočnosťou spôsobujúcou zánik nároku“,
avšak tento záver svedčí o nepochopení podstaty uplatnenej obrany. Namietaný stav totiž nie je

„insolventnosťou“ (subjektívnym nedostatkom majetku), ale objektívnou prekážkou vymáhateľnosti
nároku vyvolanou nezákonným zásahom exekučnej moci. Tento stav nevyvolal povinný, ale bol
vykonaný protizákonnou činnosťou exekútora, ktorý zastupuje štátnu moc. V konaní 368EX 273/24
súdna exekútorka Mgr. Virličová v rozpore s Exekučným poriadkom (EP) zablokovala 100 % jeho
finančných zdrojov, čím mu fakticky odňala možnosť disponovať prostriedkami na úhradu poistného

a na zabezpečenie základných potravín na prežitie. Ak štát prostredníctvom exekútora znemožní
povinnému plniť zákonné povinnosti, nemôže ho v následnom konaní za toto nesplnenie sankcionovať.
Ide o „inú skutočnosť“ podľa § 61k ods. 1 písm. d) EP, ktorá bráni vymáhateľnosti nároku, nakoľko
zákonnosť exekúcie predpokladá, že dlžníkovi bola ponechaná legálna možnosť dlh splniť. Napadnuté
uznesenie legitimizuje a zároveň aj legalizuje stav, ktorý je v diametrálnom rozpore s princípom poctivosti

a spravodlivosti o základných ľudských právach ani nehovoriac. Súdny exekútor svojím nezákonným
postupom (totálnou blokáciou účtov bez ponechania miním) vyvolal jeho neschopnosť uhradiť bežné
platby oprávnenému. Následne v tomto konaní (22Ek/2495/2025) vystupuje ako orgán vymáhajúci dlh,
ktorý sama zavinila, a nárokuje si trovy exekúcie za svoju činnosť. Priznanie odmeny (trov) exekútorovi
za vymáhanie dlhu, ktorý vznikol ako priamy dôsledok jeho predchádzajúceho protiprávneho konania,

je neprípustným benefíciom z deliktu (beneficium ex delicto). V právnom štáte nie je možné, aby štátny
orgán generoval vlastný hospodársky zisk (trovy) zo situácie, ktorú sám v rozpore so zákonom navodil.
Takýto výkon práva je v rozpore s Ústavou SR a so všetkými súvisiacimi zákonmi, s boni mores a
bona fides ako aj so zásadou „Nemo turpitudinem suam allegare potest“ (nikto nemôže vyvodiť výhodu
z vlastnej nepoctivosti). Súd opomenul námietku povinného, že vyvinul aktívnu snahu dlh vyrovnať z

prostriedkov pôžičky od tretej osoby, oprávnený (VšZP) však plnenie odmietol prijať. Podľa Občianskeho
zákonníka je veriteľ povinný prijať plnenie ponúknuté treťou osobou. Odmietnutím tohto plnenia sa
veriteľ dostal do omeškania veriteľa (mora creditoris). Ak veriteľ vedome bráni zániku dlhu, aby
umožnil exekútorovi navyšovať trovy a udržiavať exekučný tlak, ide o neprípustný a šikanózny výkon
práva. Existenciu tohto pokusu o úhradu žiada preveriť prostredníctvom monitorovaného záznamu

telefonického hovoru u oprávneného. Ignorovanie tohto dôkazu súdom prvého stupňa zakladá vadu
nepreskúmateľnosti. Povinný poukázal na právne závery v zmysle ustálenej judikatúry Ústavného súdu
SR k zákazu extrémneho formalizmu, podľa ktorého je súd povinný skúmať skutkový základ a obsah
nároku, nielen formálnu stránku veci. Súd v Banskej Bystrici rezignoval na posúdenie kauzálneho
nexusu (príčinnej súvislosti) medzi nezákonnou blokáciou financií exekútorkou a vznikom tohto konania.

Súd nemôže odkazovať povinného na inštitút oddlženia, ak je zjavné, že dlh vznikol v dôsledku
systémového zlyhania exekučnej moci pri ochrane zákonných miním občana.5. Predmetnú sťažnosť povinného súd oprávnenému z dôvodu hospodárnosti konania (nenavyšovania
trov exekúcie) na vyjadrenie nezasielal. Stanovisko oprávneného, ktoré je pojaté vo vyjadrení sa
oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie, je súdu známe a pre rozhodnutie o podanej

sťažnosti postačujúce.

6. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje,
ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho
súdneho úradníka.

7. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta
sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca
stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

8. Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného

sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,
prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

9. Podľa § 239 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „CSP“) proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť,

je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

10. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia
pojednávania.

11. Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

12. S poukazom na vyššie uvedené a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd preskúmal
sťažnosťou napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez
nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 249 CSP a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie treba

považovať za vecne správne a sťažnosť povinného proti nemu tak logicky za nedôvodnú. Súd má za to,
že vyšší súdny úradník rozhodol správne, keď návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol. Nad
rámec skutočností uvádzaných vyšší súdnym úradníkom súd udáva:

13. Exekučnýmtitulomvpredmetnejprávnejvecijevýkaznedoplatkovnaverejnomzdravotnompoistení

č. 2561000317 zo dňa 10.01.2025, na základe ktorého sa vymáha poistné za obdobie roku 2023.
Obranapovinnéhospočívavargumentáciioneschopnostiuhradiťvymáhanýnárokvroku2024zdôvodu
prebiehajúceho exekučného konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 1Ek/1950/2024, v ktorom
konaní mal súdny exekútor nezákonným postupom postihnúť celý zostatok na bežnom účte povinného.

14. V prvom rade súd poukazuje na skutočnosť, že konanie, ktoré na tunajšom súde prebieha pod sp.
zn. 1Ek/1950/2024 (na ktoré sa povinný v podanom návrhu ako aj podanej sťažnosti odvoláva) je tiež
len dôsledkom nesplnenia si povinnosti povinného, keď vo veci platenia výživného, toto neuhrádzal
riadneavčas.Kzablokovaniufinančnýchprostriedkovnaúčtepovinnéhodošlozaúčelomzabezpečenia
pohľadávky vymáhanej súdnym exekútorom vo veci výživného pod sp. zn. 1Ek/1950/2024, u súdneho

exekútora pod sp. zn. 368EX 273/2024, ktoré exekučné konanie začalo dňa 04.09.2024. Naviac súd nad
rámec poznamenáva, že súdny exekútor vo svojom vyjadrení zo dňa 17.11.2025 k návrhu povinného
na zastavenie exekúcie konštatoval, že povinný napriek poučeniu súdneho exekútora ku dňu vyjadrenia
sa exekútora nepreukázal výšku nepostihnuteľnej časti, ani či mu je poukazovaná na účet.

15. Pokiaľ ide o argumentáciu povinného v sťažnosti, že mu bolo znemožnené uhradiť dlh
prostredníctvom tretej osoby, za ktorým účelom žiadal vykonať dokazovanie prostredníctvom
monitorovaného záznamu telefonického hovoru u oprávneného, v tejto súvislosti súd konštatuje,
že uvedená argumentácia nebola predmetom návrhu na zastavenie exekúcie, keď v návrhu na
zastavenie exekúcie sa povinným uvádzané skutočnosti obmedzili na konštatovanie že „Ja výšku

dlhu nespochybňujem a od začiatku prejavujem vôľu dlh splniť. Túto skutočnosť potvrdzuje Zápis o
konzultácii s oprávneným (VšZP), ktorý preukazuje existenciu mojej ochoty dlh uhradiť a splátkami
z dôvodu výkonu inej exekúcie. V tomto zápise je riadne zaznamenané, že mám záujem svoj dlh
splniť, avšak bráni mi v tom protizákonné konanie súdneho exekútora Mgr. Jany Virličovej, ktorá mineponecháva ani nepostihnuteľný základ povinného.“ Súd sa môže v rámci prejednávania návrhu
na zastavenie exekúcie a naň nadväzujúcej sťažnosti zaoberať len tými tvrdenia a skutočnosťami ,
ako aj tou právnou argumentáciou obrany povinného, ktorú predložil v samotnom návrhu na zastavenie

exekúcie t.j. skutkový a právny rámec vymedzený v návrhu na zastavenie exekúcie je rámcom i pre
sťažnostné konanie, čo vyplýva z koncentračnej zásady vyjadrenej v ust. § 61k ods. 2 a 3 Exekučného
poriadku.

16. Povinný naviac nijakým spôsobom nepreukázal, že by v prospech účtu oprávneného uhradil

vymáhaný nárok (hoc aj treťou osobou) a oprávnený odmietol ponúknuté plnenie prijať, resp.
realizovanú úhradu povinnému vrátil. Zo sťažnosti povinného vyplýva, že telefonickým rozhovorom
medzi oprávneným a povinným má byť preukázané len to, že sa povinný informoval o možnosti úhrady
dlhu treťou osobu, resp. pôžičkou od tretej osoby a oprávnený mal k tomu zaujať negatívne stanovisko.
Nie je však dôkazom o tom, že povinný úhradu dlhu týmto spôsobom aj skutočne uskutočnil. Dôvodom
zastavenia exekúcie nie je iba prípadná ochota povinného dlh uhradiť.

17. Súd ďalej konštatuje, rovnako ako vyšší súdny úradník v napadnutom uznesení, že sa súd
nemôže zaoberať postupom súdneho exekútora v inom exekučnom konaní. Súd disponuje dohľadovým
oprávnením nad činnosťou súdneho exekútora a v súlade s ust. § 32 Exekučného poriadku môže
požadovať od exekútora vysvetlenia alebo správy o priebehu exekučnej činnosti, prípadne mu uložiť

vykonanie potrebných opatrení, avšak uvedené pokynové oprávnenie možno realizovať len v tom
exekučnom konaní, v ktorom malo dôjsť k prípadným vytýkaným nedostatkom. Sám povinný naviac
v návrhu na zastavenie exekúcie konštatoval, že v exekučnom konaní sp. zn. 368EX 273/24 dal postup
súdneho exekútora preveriť Komorou exekútorov SR a po jej nečinnosti je postup súdneho exekútora
predmetom kontroly MS SR, avšak ešte bez relevantných záverov.

18. Faktom zostáva, že povinný vymáhanú povinnosť v predmetnom exekučnom konaní neuhradil
dobrovoľne pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie, v dôsledku ktorej skutočnosti je exekučné
konanie vedené dôvodne. Aj za situácie a predpokladu, ak by v postupe súdneho exekútora v inom
exekučnom konaní došlo k pochybeniu zo strany súdneho exekútora, nezakladá to v žiadnom prípade

dôvod na zastavenie exekúcie vo vzťahu k oprávnenému, ktorý disponuje riadnym vykonateľným
exekučným titulom a má teda legitímne očakávania, že jeho pohľadávka bude v exekučnom konaní
riadne vymožená.

19. Súd ďalej poznamenáva, že v súlade s ust. § 197 Exekučného poriadku, má súdny exekútor za výkon

exekučnej činnosti (v každom jednotlivom exekučnom konaní) nárok na odmenu a náhradu paušálnych
a nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania, ktoré nie sú kryté paušálnymi výdavkami.

20. So zreteľom na všetky vyššie uvedené skutočnosti preto súd sťažnosť povinného proti uzneseniu
vyššieho súdneho úradníka sp. zn. 22Ek/2495/2025 zo dňa 28.01.2026 ako nedôvodnú zamietol.

21. V súvislosti s prejavom nespokojnosti povinného s napadnutým rozhodnutím súd poukazuje na
to, že obsahom základného práva na súdnu a inú právnu ochranu a práva na spravodlivé súdne
konanie nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania.
Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97, I. ÚS 204/2010) rešpektuje

názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho
vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov
konania vrátane ich dôvodov a námietok. Súd je však povinný na tieto procesné úkony primeraným,
zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným
poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom účastník konania uplatňuje svoje

nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu (IV. ÚS 329/04, II. ÚS
106/05, III. ÚS 32/07, III. ÚS 302/09, III. ÚS 75/2010), čomu podľa názoru sudcu učinil konajúci vyšší
súdny úradník napadnutým uznesením zadosť.

22. O trovách sťažnostného konania súd prvej inštancie rozhodoval s poukazom na ust. § 255 ods.

1 CSP v spojení s ust. § 199d ods. 1 Exekučného poriadku. Pretože súd prvej inštancie sťažnosť
povinného zamietol, nárok na náhradu trov konania o sťažnosti by sťažnostný súd priznal oprávnenému
ako úspešnej strane. Nakoľko však z exekučného spisu vyplýva, že oprávnenému žiadne trovy
v súvislosti s konaním o sťažnosti povinného nevznikli (tomuto sťažnosť na vyjadrenie zaslaná nebola),súd v súlade s princípom uvedeným v článku 17 CSP zakotvujúcim procesnú ekonómiu rozhodol tak,
že oprávnenému náhradu trov konania o sťažnosti nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§
202 ods. 4 Exekučného poriadku).