Uznesenie – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 7. apríl 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21Co/19/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2325203763
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 04. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Brišková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:2325203763.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Briškovej a členiek
senátu JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Bibiány Ťažiarovej v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.X.XXXX,
trvalý pobyt C. D. E. X, zastúpenej advokátkou: JUDr. Hedviga Gallová, Karpatské námestie 10,
Bratislava – mestská časť Rača, proti žalovanému: E. F., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt G. XX,
zastúpenému: Čibrik & Blazsek advokátska kancelária s.r.o., Hlavná 14, Šaľa, IČO: 46 255 010, o návrhu

na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Galanta
zo dňa 24. novembra 2025 č. k. 8C/85/2025-7, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie súd prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým v prvom výroku
(I.) uložil žalovanému zákaz priblíženia k žalobkyni na vzdialenosť kratšiu ako 10 metrov, s výnimkou
účastinaprocesnýchúkonochsúduvpriestorochbudovysúdu,naprocesnýchúkonochorgánovčinných
v trestnom konaní alebo iných orgánov verejnej moci v priestoroch nimi určených, po dobu vykonávania
procesných úkonov; a osobne kontaktovať žalobkyňu; druhým výrokom (II.) poučil žalovaného
omožnostipodaťžalobuvočižalobkynivovecisamejonavráteniedopôvodnéhostavu,aleboonáhradu

škody či inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia; tretím výrokom (III.) žalobkyni priznal
voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Rozhodnutie odôvodnil ustanovením
§ 324 ods. 1, § 325 ods. 1, 2 písm. g), h), § 326 ods. 1, 2, § 329 ods. 1, 2, § 332 ods. 1, § 334,
§ 336 ods. 1, § 337 ods. 1 až 3 CSP (Civilný sporový poriadok č. 160/2015 Z. z. v znení neskorších
predpisov); článkom 16 ods. 1, čl. 18 ods. 2 a čl. 19 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ústavný zákon
č. 460/1992 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení); § 11 OZ (Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb.

v znení neskorších predpisov).
1.1. Vecne zdôvodnil osvedčením konania žalovaného, ohrozujúcim osobnú integritu žalobkyne, keďže
za násilie sa považuje každý čin, ktorého následkom je, že dotknutý subjekt robí niečo, čo nechce
robiť, alebo mu bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v ňom vyvoláva strach, pričom násilie
nemusí obsahovať fyzický kontakt, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky, či iné formy psychického
násilia môžu mať rovnako intenzívne následky. Psychickým násilím je teda každé správanie, ktoré

priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 5MCdo/10/2012).
1.2. Podľa záveru súdu prvej inštancie žalobkyňa svojimi tvrdeniami v návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia a lekárskou správou o zhoršenom zdravotnom stave, osvedčila dôvodnú obavu
a strach o svoj život a psychické zdravie. Podľa návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia strany
konania žili v spoločnej domácnosti a v roku 2019 sa im narodil maloletý syn. Neustále konflikty

prerástli do fyzického násilia, keď žalovaný žalobkyňu udrel do tváre, strkal ju a pri poslednom konflikte
napadol fyzicky aj syna, po ktorej udalosti navštívila žalobkyňa pohotovostnú službu v nemocniciv Rožňave, o čom predložila zdravotný záznam z októbra 2025. Udalosť ohlásila aj na policajnom orgáne
v meste Galanta, ktorý žalovaného predvolal na výsluch. Pred policajným orgánom vyslovila dôvodné
podozrenie, že žalovaný užíva drogy. Následne 3.10.2025 žalobkyňa definitívne opustila spoločnú

domácnosť, našla si prenájom v meste H., do ktorého sa so synom presťahovala. Počas sťahovania
jej žalovaný bránil v prístupe k osobným veciam, zamkol nehnuteľnosť, kričal, robil scény, vzal sekeru
a chcel zničiť jej kuchynský robot. Žalobkyňa kontaktovala políciu, dohodli sa s hliadkou, že v prípade
závažnosti situácie sa vrátia. Žalovaná pociťovala veľký strach a následne ju žalovaný v správach
opakovane obviňoval.

1.3. O týždeň ju žalovaný v podvečerných hodinách vyhľadal v meste H., kedy bola so synom na
parkovisku v motorovom vozidle automechanika, ktorý ich viezol domov (automobil žalobkyne ostal
v servise) a rozbehol k autu, snažiac sa násilím otvoriť dvere, preto s vozidlom z miesta odišli.
Maloletý syn sa veľmi zľakol, od tej doby má nočné mory, odmieta sa s otcom stretávať a telefonovať
s ním. Udalosť hneď žalobkyňa nahlásila policajnému orgánu a policajná hliadka žalovanú so synom
sprevádzala domov. Žalovaný však čakal pred bytovým domom, policajná hliadka žalobkyňu so synom

opäť odviezla na policajnú stanicu v Šali a po polhodine ich znovu odviezli domov, kde už žalovaný nebol.
Po uvedenom incidente žalobkyňa odišla k sestre do Rakúska, u ktorej sa zdržala približne tri týždne,
avšak žalovaný pomocou sledovania polohy jej mobilného telefónu zistil kde je a dal jej to najavo. Dňa
18.11.2025 žalovaný opäť čakal žalobkyňu na parkovisku v blízkosti bytového domu, žalovaná preto
požiadala o pomoc najbližšie auto s posádkou, o privolanie policajnej hliadky, k čomu napokon nedošlo,

keďže povinný oznámil, že ju prišiel informovať o potrebe prevziať mačku, o ktorú sa nemôže aktuálne
starať.
1.4. Správanie žalovaného je nepredvídateľné a žalobkyňa má v dôsledku opísaných udalostí strach
chodiť von, nechodí do práce, ani na nákup, neustále sa obzerá, či ju žalovaný nesleduje, podľa
polohy mobilu a maloletý syn od uvedenej doby nechodí pravidelne do predškolského zariadenia

(navštívil aj detskú psychiatričku, ktorá sa vyjadrila o negatívnom prežívaní danej situácie maloletým,
v dôsledku čoho má nočné mory a predpísala maloletému lieky na ukľudnenie). Navštívila ich aj sociálna
pracovníčka. Úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu žalobkyňa rieši prostredníctvom
podaného návrhu na súde prvej inštancie.
1.5. S poukazom na uvedené súd prvej inštancie dospel k záveru, že opakované a dlhší čas trvajúce

konanie žalovaného je tak spôsobilé svojou intenzitou zasahovať do súkromia a osobnej integrity
žalobkyne a negatívne vplývať na jej fyzické a psychické zdravie. Súd prvej inštancie poznamenal,
že nariadenie zákazu priblíženia neodkladným opatrením podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP vyžaduje
osvedčenie ohrozenia osobnej integrity, na rozdiel od neodkladného opatrenia nariadeného podľa
§ 325 ods. 2 písm. e) CSP, pri ktorom je potrebné osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia. Zákaz

priblíženia preto dostatočne zaručí ochranu integrity žalobkyne, s výnimkou účasti na procesných
úkonoch v súdnom konaní, ako i vykonávaných orgánmi činnými v trestnom konaní alebo inými orgánmi
verejnej moci.
1.6. Súd prvej inštancie neuložil žalobkyni povinnosť podať žalobu vo veci samej, keďže v danom
prípade je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi

stranami a preto v zmysle § 337 ods. 1 CSP poučil žalovaného o možnosti podať žalobu vo veci
samej, týkajúcu sa satisfakčných nárokov súvisiacich s právnymi účinkami nariadenia neodkladného
opatrenia (navrátenie do pôvodného stavu, nárok na náhradu škody či inej ujmy spôsobenej výkonom
neodkladného opatrenia).
1.7. Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil súd prvej inštancie ustanovením § 255 ods. 1 CSP

vspojenís§262ods.1CSPavzmyslezásadyúspechupriznalžalobkyninároknanáhradutrovkonania
v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania mal rozhodnúť vyšší súdny úradník samostatným
uznesením po právoplatnosti rozhodnutia.

2. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie žalovaný, navrhujúc jeho zmenu zamietnutím návrhu

na nariadenie neodkladného opatrenia. Odvolanie odôvodnil ustanovením § 365 ods. 1 písm. b), f) a h)
CSP. Odmietol tvrdenia žalobkyne o násilnostiach voči nej, ako i maloletému synovi, označujúc ich za
účelovéanepreukázané.Poukázalnanepravdivosťtvrdeniažalobkyneoužívanídrogisnahužalobkyne
poškodiť žalovaného ako otca v konaní o úprave rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu.
Žalovaný pritom potvrdil, že vzťah medzi stranami konania nebol harmonický, hádky boli intenzívnejšie,

vyvolávané najmä zo strany žalobkyne, ktorá vyčítala žalovanému všetko. Jedným z podstatných
dôvodov hádok bolo, že žalobkyňa pred maloletým synom vulgárne slovne útočí na žalovaného,
následkom čoho je správanie maloletého, ktorý zrkadlí správanie matky. Žalobkyňa 2.10.2025 (pred
odchodom zo spoločnej domácnosti) vyvolala hádku so žalovaným, pri ktorej v určitom čase bolaprítomná aj matka žalovaného. K fyzickému násiliu došlo zo strany žalobkyne, ktorá opakovane udrela
otvorenou dlaňou otca na tvár, ktorý v záujme ukončenia konfliktu žalovanú chytil a znemožnil jej
pokračovať v útokoch. Žalovaný odmietol, že by žalobkyňu zbil, ako to ona tvrdí. Potvrdil, že žalobkyňa

privolala policajnú hliadku, ktorá vyhodnotila situáciu, že žiadne ďalšie opatrenia nie sú nutné. Uvedený
postup podľa názoru žalovaného spochybňuje tvrdenia žalobkyne, ktorá na ďalší deň prezentoval
na urgentnom príjme, že bola zbitá priateľom. Žalovaný nikdy nebol v predmetnej veci ďalej riešený
políciou. Napriek tvrdeniu žalobkyne, lekár žiadny nález potvrdzujúci útok na žalobkyňu neustálil. Súd
prvej inštancie podľa žalovaného tak dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam.
2.1.Podľa názoru žalovaného s maloletým synom má vybudovaný pozitívny vzťah, vyžaduje
si veľa záujmu, keďže mu bola diagnostikovaná porucha pozornosti s hyperaktivitou ADHD
a porucha autistického spektra PAS, preto pravidelne navštevuje psychiatra, o čom predložil správu
o pedopsychiatrickom vyšetrení pre posudkové účely zo dňa 25.9.2025.
2.2. Žalovaný argumentoval v odvolaní, že po odchode žalobkyne s maloletým synom zo spoločnej

domácnosti, neumožnila žalovanému stretnutie so synom. Pri sťahovaní žalovanému klamala, že
maloletý je u jej rodičov v I., hoci bol u brata žalovaného (krstný rodič). Žalovaný zostal nahnevaný, po
návrate do domu žalobkyni vyčítal, že mu bráni v styku s maloletým, poprel, že by robil scény, resp.
hrozil sekerou. Pokiaľ žalobkyňa tvrdí, že sa bojí žalovaného, je tomu tak z dôvodov na jej strane,
teda má strach z následkov svojho účelového konania. Žalovaný sa opakovane snažil kontaktovať

žalobkyňu výlučne za účelom stretnutia s maloletým synom, ktorá avšak akýkoľvek kontakt odmietala.
Dňa 19.10.2025 sa nachádzal žalovaný v H., všimol si, že na parkovisku k bytovému domu parkuje
žalobkyňa s maloletým synom, chcel pristúpiť k vozidlu, aby pozdravil maloletého, vozidlo však namiesto
toho, aby zastavilo odišlo z parkoviska. Vrátilo sa s policajnou hliadkou. Na dotaz polície žalovaný
uviedol, že sa chce stretnúť s maloletým, ktorý pristúpil k žalovanému a objal ho. Následne žalobkyňa

aj s maloletým synom odišla s policajnou hliadkou. Na druhý deň kontaktoval žalobkyňu, ktorá napriek
prísľubu styk s maloletým synom opätovne neumožnila.
2.3. Žalovaný si uvedomuje, že žalobkyňa sa s ním nechce stretávať, rovnako on sám nemá záujem
o stretnutia so žalobkyňou, no z dôvodu, že maloletý syn je v súčasnosti u žalobkyne, neodkladné
opatrenie zakazujúce priblížiť sa k žalobkyni, obmedzuje žalovaného v jeho rodičovských právach, aby

mohol prevziať dieťaťa za účelom realizácie styku s maloletým synom. Napadnuté rozhodnutie súdu
prvej inštancie podľa názoru žalovaného, bez bližšieho odôvodnenia, legitimizuje konanie matky, ktorá
bráni žalovanému vo výkone jeho rodičovských práv. Žalovaný utrpel úraz kolena, o čom predložil
prepúšťaciu správu, preto chcel žalobkyni oznámiť, aby si prišla pre mačku, pretože sa o ňu nemôže
starať, nešlo tak o zámienku na stretnutie.

2.4. Žalovaný namietal v odvolaní, že konanie žalobkyne má negatívny vplyv na maloletého syna,
keďže prerušilo vzťahy medzi ním a žalovaným. Uvedené korešponduje aj s obsahom správy
z pedopsychiatrického kontrolného vyšetrenia zo dňa 14.11.2025, ktorá uvádza len tvrdenia matky,
avšak neobsahuje diagnostický záver. Podanie žalobkyne sa odvoláva na verifikovateľné tvrdenia
(návšteva polície, výsluch polície, obviňujúce SMS správy), ktoré však v konaní predložené neboli.

Absencia týchto dôkazov spochybňuje tvrdenia žalobkyne. Napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie
označil žalovaný za nedostatočne odôvodnené i s poukazom na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej
republiky, ako aj Európskeho súdu pre ľudské práva. V odôvodnení rozhodnutia nebolo náležite
vysvetlené ako sa súd vysporiadal s rozhodujúcimi a zistenými skutočnosťami a na akom základe prijal
právne závery. Neboli dané zákonné dôvody na vydanie neodkladného opatrenia (došlo k nesprávnemu

právnemu posúdeniu veci).

3. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie potvrdil. Rozhodnutie bolo vydané na základe dostatočne zisteného skutkového stavu, pričom
súd správne vyhodnotil aj existenciu bezprostrednej potreby ochrany práv a oprávnených záujmov

žalobkyne, tiež hrozbu ujmy, ktorá by v prípade nenariadenia neodkladného opatrenia mohla vzniknúť.
S argumentáciou uvedenou v odvolaní sa žalobkyňa nestotožnila, žalovaný sa snaží vzniknuté situácie
zľahčovať, prípadne interpretovať ich v neprospech žalobkyne. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia
je podľa žalobkyne presvedčivé, logické a dostatočné.

4. Žalovaný v odvolacej replike zotrval na ním uvedených skutočnostiach a dôvodoch v odvolaní.

5. Odvolací súd podľa § 34 CSP po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP),
oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 357 písm. d/CSP), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal
napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP),
postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie

žalovaného nie je dôvodné.

6. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potreba bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

7. Podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na
určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita
alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

8. Podľa čl. 16 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ústavný zákon č. 460/1992 Zb. v znení neskorších
zmien a doplnení) nikoho nemožno mučiť, ani podrobiť krutému, neľudskému, či ponižujúcemu

zaobchádzaniu alebo trestu.

9. Podľa čl. 19 ods. 1, 2 ústavy každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti,
dobrej povesti a na ochranu mena a každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do
súkromného a rodinného života.

10. Podľa čl. 3.1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 606/2013 z 12. júna 2013
o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach „ochranné opatrenie“ je akékoľvek
rozhodnutie bez ohľadu na jeho názov, nariadené vydávajúcim orgánom členského štátu pôvodu v
súlade s jeho vnútroštátnym právnym poriadkom, ktorým sa osobe predstavujúcej riziko ukladá jedna

alebo viacero nasledujúcich povinností s cieľom chrániť inú osobu, ak môže byť ohrozená telesná alebo
duševná integrita tejto inej osoby:
a) zákaz alebo úprava vstupu na miesto, kde má chránená osoba pobyt, kde pracuje, alebo ktoré
pravidelne navštevuje alebo kde sa pravidelne zdržiava;
b) zákaz alebo úprava kontaktu s chránenou osobou akýmkoľvek spôsobom vrátane telefonického

kontaktu, elektronickej alebo riadnej pošty, faxu alebo iných prostriedkov;
c) zákaz alebo úprava približovania sa k chránenej osobe bližšie ako na určenú vzdialenosť.

11. Neodkladným opatrením sa sleduje procesná ochrana porušeného alebo ohrozeného práva do
doby využitia procesných mechanizmov, slúžiacich na realizáciu práva na súdnu ochranu, bez ďalšieho

porušovania alebo ohrozovania práva, o ochranu ktorého žalujúca strana žiada. Nepriznáva sa ním
žiaden nárok a pri jeho nariaďovaní prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti
skutkových zistení.

12. Dokazovanie v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia má povahu osvedčovania.

13. Pred nariadením neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP postačuje, ak je
osvedčené ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľa konaním osoby, proti ktorej návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje.

14. Osvedčenie ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity znamená, že súd pomocou ponúknutých
dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce), pričom
postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš
pravdepodobná, keďže ide o konanie z hľadiska procesného maximálne zrýchlené. Ohrozenej osobe sa
tak poskytuje pomerne rýchla ochrana. Možno pritom spravidla vychádzať iba z tvrdení strán konania,

ako aj zo záznamov polície, keďže stanovisko odporcu je obvykle v zásade protichodné.

15. V posudzovanej veci súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru, považujúc
za osvedčené ohrozenie duševnej a telesnej integrity žalobkyne zo strany žalovaného, vyžadujúce
opatrenie, vydané v záujme ochrany a zabránenia akejkoľvek forme nátlaku na fyzickú osobu. Dôvodne

vychádzal z definície násilia, ktorým sa rozumie každá forma ubližovania na živote, zdraví, slobode
a dôstojnosti človeka. Preto súd prvej inštancie správne konštatoval, že za násilie sa považuje každý
čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť,
prípadne v nej vyvoláva strach. Psychické násilie je tak každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnúvôľu a sebaúctu iného človeka, pričom násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože
zastrašovanie, slovné vyhrážky, obťažovanie, prenasledovanie, prípadne iné formy nepriameho nátlaku,
môžu mať rovnako intenzívne následky (odsek 25 napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie).

16. Zásah do telesnej a duševnej integrity človeka nemusí mať preto intenzitu podozrenia potrebného na
začatie trestného stíhania alebo priestupkového konania, ide o akýkoľvek akt, ktorý negatívne človeka
poškodzuje. Chránenej osobe má byť preto poskytnutá okamžitá a efektívna súdna ochrana, ktorá
spočíva v zamedzení či obmedzení kontaktu s osobou, od ktorej zásah vychádza, s osobou, ktorá je

účinkom takéhoto správania vystavená.

17. Účelom neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP je poskytnúť oprávnenej strane
neodkladnú ochranu, prípadne zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu jej postavenia, a to aj za cenu, že
skutkový stav veci nie je náležite zistený. V prejednávanej veci bolo nesporné, že strany konania
spája rodičovský vzťah, ktorý je riešený súdom príslušným pre starostlivosť o maloletých, ktorý

doposiaľ meritórne vo veci samej nerozhodol. Súd prvej inštancie správne zohľadnil opakujúce sa
konfliktné situácie strán konania, opísané žalobkyňou v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia,
ako aj časový aspekt ich trvania (odsek 27 napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie), počas
ktorých bol opakovane privolaný policajný orgán, ktorú skutočnosť žalovaný nepoprel. Naopak žalovaný
sám potvrdil privolanie policajnej hliadky žalobkyňou dňa 2.10.2025 (pred odchodom zo spoločnej

domácnosti), pričom skutočnosť, že žiadne ďalšie opatrenia zo strany polície neboli ďalej nutné, nebola
významná (viď odsek 16 tohto rozhodnutia odvolacieho súdu). V odvolaní opísal aj fyzické kontaktovanie
pri stúpajúcej konfliktnosti situácie.

18. Žalovaný uviedol, že policajná hliadka bola privolaná aj dňa 19.10.2025 (po opustení spoločnej

domácnosti žalobkyňou a odsťahovaním sa do prenajatého bytu v meste H.), kedy poľa tvrdenia
žalovaného sa vozidlo so žalobkyňou nielen vrátilo s policajnou hliadkou (ktorej žalovaný povedal, že
sa chce stretnúť so synom), ale žalobkyňa s maloletým synom následne s policajnou hliadkou odišla.
V súvislosti s tretím incidentom opísaným žalobkyňou v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
(sťahovanie sa žalobkyne zo spoločnej domácnosti), žalovaný výslovne nepoprel, že žalobkyňa

kontaktovala políciu, ktorá mala zasiahnuť v prípade potreby. Potvrdil pritom svoje emocionálne
rozpoloženie, keďže bol nahnevaný na žalobkyňu, ktorej vyčítal klamstvo, ktorým mu bránila v styku
s maloletým. Vyhrotený rodičovský konflikt strán konania, bez ohľadu na príčinu, však neoprávňuje
rodiča, teda žalovaného (a to ani v prípade domáhania sa výkonu jeho legitímnych rodičovských
práv) k správaniu, ktorým zasahuje do osobnej integrity druhého rodiča (žalobkyne), jeho dôstojnosti

a zdravia. V týchto prípadoch je potrebné požiadať o spoluprácu orgán sociálnej kurately (Úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny) alebo tiež využiť prostriedky súdnej ochrany. Žalobkyňa v návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia opísala tiež správanie žalovaného, ktoré v nej vyvoláva strach, spočívajúce v
sledovaní jej osoby (prostredníctvom polohy jej mobilného telefónu), k čomu žalovaný svoje tvrdenia
neuviedol, ani výslovne uvedené tvrdenia žalobkyne nepoprel.

19. V zmysle vyššie definovaného pojmu zásahu do duševnej a telesnej integrity, dospel odvolací
súd zhodne so súdom prvej inštancie k záveru o splnení podmienok pre nariadenie preskúmavaného
neodkladného opatrenia. Zákaz priblíženia na určitú vzdialenosť (zahŕňajúci práve osobný kontakt),
predstavuje menej závažný zásah do osobných slobôd povinnej osoby, ktorý je podmienený tým, že

duševná alebo telesná integrita dotknutej osoby mohla byť ohrozená, pričom postačuje, že osvedčené
skutočnosti sa vzhľadom na všetky okolnosti javia ako nanajvýš pravdepodobné. Nedôvodná bola
preto odvolacia námietka žalovaného o absencii dôkazov a preukázania ohrozenia osobnej integrity
žalobkyne, keďže žalobkyňou opísaný skutkový dej v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
v období od 2.10.2025 do 18.11.2025, ku ktorému sa odporca vyjadril, nepoprel pretrvávajúcu

konfliktnosť medzi stranami konania, ako aj opakovanú prítomnosť policajného orgánu pri stretnutiach
žalovaného so žalobkyňou, dostatočne osvedčil potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán konania.
Z hľadiska osvedčenia nebolo nevyhnutné skutkové zadokumentovanie jednotlivých kolíznych situácii
strán konania. Nesporná prítomnosť policajných hliadok pri stretnutiach žalovaného so žalobkyňou
(žiadajúcou o pomoc), sledujúca poskytnutie ochrany, či v prípade zhoršenia situácie zásah, osvedčuje

existenciu prvkov násilia (vyššie definovaného), bezprostredne predchádzajúcich návrhu žalobkyne na
nariadenie neodkladného opatrenia, a teda i intenzitu takého správania žalovaného, ktoré žalobkyňa
prežíva ako zásah do osobnej integrity, zdravia, dôstojnosti a slobody, v dôsledku osobného kontaktu
so žalovaným.20. Kvalitatívne požiadavky na osvedčenie rozhodujúcich skutočností sú vždy determinované
konkrétnymi okolnosťami prípadu ad hoc. Odvolací súd sa preto nestotožnil s odvolacou argumentáciou

žalovaného, že absencia dôkazov verifikujúcich tvrdenia žalobkyne o návšteve polície, výsluchu,
obviňujúcich sms správ, spochybňujú tvrdenia žalobkyne. Pokiaľ ide lekársky záznam z urgentného
príjmu z októbra 2025, listinný dôkaz osvedčuje časové súvislosti a skutočnosť, že žalobkyňa
v uvedenom čase vyhľadala tiež lekársku pomoc, ako i jednorazové ošetrenie s odporučením pri
pretrvávaní ťažkostí kontrolu v traumatologickej ambulancii alebo na špecializovanej chirurgii.

21. V kontexte uvedeného súd prvej inštancie poukázal na rozdiel osvedčenia ohrozenia osobnej
integrity subjektu podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP, od osvedčenia dôvodného podozrenia z násilia
v prípade neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP. Skonštatoval právo žalobkyne na
ochranu osobnosti (§ 11 Občianskeho zákonníka), a to života, zdravia ako i súkromia, keďže konanie
žalovaného je spôsobilé vyvolať u žalobkyni strach z jeho správania, a tak negatívne vplývať na fyzické

a psychické zdravie žalobkyne.

22. Zákaz priblíženia na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov, podľa záverov súdu prvej inštancie
dostatočne zaručí ochranu integrity žalobkyne (so stanovenými výnimkami zo zákazu priblíženia, pre
prípad účasti strán konania na procesných úkonoch pred orgánmi verejnej moci).

23. Sumarizujúc vyššie uvedené odvolacia námietka žalovaného o nesprávnych skutkových zisteniach
a nesprávnom právnom posúdení veci preto nebola dôvodná.

24. Vo vzťahu k tvrdeniam žalovaného týkajúcich sa správania žalobkyne v súvislosti s výkonom

rodičovských práv a povinností k spoločnému maloletému dieťaťu, vrátane stretávania sa žalovaného
s maloletým dieťaťom po odchode žalobkyne zo spoločnej domácnosti, je potrebné uviesť, že tieto sa
týkajú mimosporového súdneho konania, predmetom ktorého je riešenie starostlivosti rodičov o maloleté
dieťa.

25. Odvolacia námietka žalovaného, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie obmedzuje
žalovaného v jeho rodičovských právach, nebola dôvodná. Predovšetkým účinky tohto neodkladného
opatrenia žiadnym neprimeraným spôsobom nemôžu obmedziť žalovaného vo výkone jeho
rodičovských práv, keďže zákaz priblíženia na vzdialenosť 10 metrov nemôže byť prekážkou pre
realizáciu styku žalovaného s maloletým synom, s ktorým má žalovaný podľa svojho tvrdenia

vybudovaný dobrý vzťah, ktorý bude mať 7 rokov, a miesto odovzdania a prevzatia bude situované
do prostredia, ktoré maloletý pozná, za možnej súčinnosti blízkych príbuzných (napr. stranami konania
uvádzaných krstných rodičov alebo starých rodičov). Predmetné neodkladné opatrenie umožňuje
predídeniu rizík, spojených s rodičovským konfliktom žalobkyne a žalovaného, ktorých je účastné
aj maloleté dieťa a súčasne poskytuje účinnú a efektívnu ochranu žalobkyne, jej osobnej integrity,

garantovanej Ústavou Slovenskej republiky, ako i nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č.
606/2013 z 12. júna 2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach (čl. 3.1).

26. Obmedzenie ukladané žalovanému z titulu ochrany práv žalobkyne je proporcionálne z hľadiska
sledovaného cieľa a vhodnosti zvoleného prostriedku procesnej ochrany, s prihliadnutím na dopad na

pomery strán konania. Skutočnosť, že žalobkyňa vykonáva osobnú starostlivosť o maloleté dieťaťa,
s ktorého otcom nežije v spoločnej domácnosti, nemôže byť prekážkou brániacou v realizácii jej práva
na ochranu duševnej a telesnej integrity. Žiada sa dodať, že zákaz priblíženia nezbavuje žalobkyňu
ako rodiča povinnosti prípravy maloletého dieťaťa na stretnutie s druhým rodičom (žalovaným).
Uvedený zákaz sa taktiež netýka kontaktovania stranami konania písomne, telefonicky, elektronickou

komunikáciou, príp. inými prostriedkami (kedy ide o iný druh neodkladného opatrenia podľa § 325 ods.
2 písm. g) CSP).

27. V posudzovanej veci súd prvej inštancie uviedol v napadnutom rozhodnutí rozhodujúci skutkový stav,
výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad,

pričom vyvodil vecne správne závery.

28. Strana konania má právo na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne
dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany,t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu (porov. uznesenie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 2MCdo/7/2009).

29. Za znemožnenie strane uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces, treba považovať taký nedostatok rozhodnutia súdu, keď rozhodnutie
neobsahuje žiadne dôvody alebo ak v ňom absentuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre
rozhodnutie vo veci (porov. uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo/98/2017), čo nebol daný prípad.

30. Judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako aj judikatúra Európskeho súdu pre ľudské
práva pritom nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie
bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. uznesenie NS SR sp. zn.
5Cdo/106/2010, RUIS R Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro
Balani v. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997;
Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

31. Do práva na spravodlivý súdny proces tiež nepatrí právo sporovej strany, aby sa všeobecný súd
stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (rozhodnutie Ústavného súdu SR
sp. zn. I. ÚS 252/04), ani právo strany sporu dožadovať sa ňou navrhovaného spôsobu hodnotenia
vykonaných dôkazov (sp. zn. I. ÚS 98/97), resp. aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne

záväzných predpisov, ktoré predkladá strana sporu (sp. zn. II. ÚS 3/97, sp. zn. II. Ú&S 251/03). Samotná
skutočnosť, že žalovaný so skutkovými a právnymi závermi vyjadrenými v odôvodnení rozhodnutia súdu
prvej inštancie nesúhlasí a nestotožňuje sa s nimi, nemôže sama o sebe viesť k porušeniu práva na
spravodlivý proces. Odvolacia námietka o porušení práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b)
CSP) v posudzovanej veci, nebola preto opodstatnená.

32. Iné právne významné odvolacie námietky žalovaným v odvolaní vznesené neboli. Všeobecný súd
(prvoinštančný aj odvolací) nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou konania, ale len
na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam (postačuje teda ak rozhodnutie dostatočne objasňuje
skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzalo do všetkých detailov sporu uvádzaných

účastníkmi konania). Preto odôvodnenie rozhodnutia, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny
základrozhodnutia,stačínazáverotom,žeztohtoaspektujeplnerealizovanézákladnéprávoúčastníka
na spravodlivý proces.

33. Keďže súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, následne odôvodnil, prečo neuložil

žalobkyni povinnosť podať žalobu vo veci samej (pretože je predpoklad, že neodkladným opatrením
možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, i s poukazom na charakter neodkladného
opatrenia) a preto v zmysle § 337 ods. 1 CSP poučil žalovaného o možnosti podať žalobu vo veci samej
podľa § 337 ods. 2 CSP.

34. Pri nariadení neodkladného opatrenia pred začatím konania, ktorým súd žalobcovi neuloží žalobnú
povinnosť, osobitným výrokom poučí protistranu (žalovaného) o tom, že môže podať proti žalobkyni
samostatnú žalobu vo veci samej. Následkom úspešnej žaloby je potom zrušenie neodkladného
opatrenia podľa § 337 ods. 3 CSP. Priamo zo znenia druhej vety § 337 ods. 2 CSP vyplýva, že
následné konanie vo veci samej sa môže týkať satisfakčných nárokov, ktoré bezprostredne súvisia

s právnymi účinkami nariadeného neodkladného opatrenia a jeho prípadným výkonom (porov. Števček,
M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový
poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, 1140 s.).

35. Odvolací súd v súvislosti s poučením o právnych následkoch spojených s podaním žaloby vo veci

samej, uvádza, že podľa § 337 ods. 3 Civilného sporového poriadku súd aj bez návrhu uznesenie
o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovel. Ustanovenie § 335
platí primerane.

36. Podľa § 334 Civilného sporového poriadku súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú

dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

37. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.38. Potvrdenie napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie sa týkalo aj závislého výroku o náhrade
trov konania. Žalobkyňa bola v konaní na súde prvej inštancie úspešná, preto jej vznikol nárok na
náhradu trov konania v plnom rozsahu voči žalovanému v konaní neúspešnému (§ 255 ods. 1 CSP

v spojení s § 262 ods. 1 CSP).

39. Podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP odvolací súd
rozhodol o náhrade trov odvolacieho konania tak, že žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Žalobkyňa bola aj v odvolacom konaní v plnom rozsahu

úspešná,pretojejvznikolvočižalovanémunároknanáhradutrovodvolaciehokonania.Ovýškenáhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným rozhodnutím podľa § 262 ods. 2 CSP.

40. Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 160 ods. 2 CSP strana konania má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum

právnej pomoci.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.