Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 7. apríl 2026

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 62Ek/1176/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120347792
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 04. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Kostúr
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2026:6120347792.3

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: SPP – distribúcia, a.s., so sídlom
Plátenícka 19013/2, 821 09 Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO: 35 910 739 v konaní zast.:
Jakubčák,advokátskakancelária,s.r.o.,sosídlomMichalská14,81103Bratislava,IČO:47255706proti
povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, XXX XX B. D. E., o vymoženie peňažnej
pohľadávky vo výške 219,31 EUR s príslušenstvom a trov exekúcie vedenej u súdneho exekútora:

JUDr. Ing. Bohumila Husťáka so sídlom exekútorského úradu Žriedlova č. 3, 040 01 Košice pod sp.
zn. XXXX XXX/XX, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.
62Ek/1176/2020 zo dňa 06. 02. 2026, takto

r o z h o d o l :

I. Súd sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 62Ek/1176/2020
zo dňa 06. 02. 2026 z a m i e t a.

II. Oprávnenému sa nárok na náhradu trov konania o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného
súdu Banská Bystrica sp. zn. 62Ek/1176/2020 zo dňa 06. 02. 2026 n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 62Ek/1176/2020 zo dňa 06. 02. 2026 vyššia
súdna úradníčka zamietla námietky oprávneného proti Upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na
úhradu trov exekútora. Svoje rozhodnutie odôvodnila tým, že sa oboznámila s podanými námietkami

proti Upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzvy na úhradu trov exekúcie, podanými prílohami od
súdneho exekútora, vrátane zoznamu úkonov a lustrácii vykonaných v rámci exekučného spisu a zistila,
že súdny exekútor v rámci priebehu exekúcie zisťoval zexekvovateľný majetok povinného súčinnosťou
vo viacerých dostupných registroch. Súd konajúc vyššou súdnou úradníčkou po vykonanom dokazovaní
dospel k záveru, že súdny exekútor preukázal súdu postup v súlade s Exekučným poriadkom, a
nezistil žiadny zexekvovateľný majetok povinného, ktorým by došlo k uspokojeniu nároku oprávneného.

V čase vydania upovedomenia o zastavení exekúcie súdny exekútor nemal vedomosť o existencii
majetku resp. príjmoch povinného, ktoré by exekúcii podliehali, v dôsledku čoho je nepochybné, že
tu je daný dôvod pre zastavenie exekúcie. Je irelevantné, že súdny exekútor vykonával kontrolu len
cez dostupné registre, keďže zo šetrenia mal za preukázané, že povinný je nemajetný. Pokiaľ mal
oprávnený za to, že súdny exekútor nevykonáva postup pri exekúcii majetku povinného v súlade s
Exekučným poriadkom, mal právo obrátiť sa na Slovenskú komoru exekútorov. V priebehu exekučného

konania neboli od povinného vymožené žiadne finančné prostriedky. Keďže nebol zistený žiadny
reálny majetok povinného, ktorý by mohol byť použitý na splnenie vymáhaného nároku, súd musí
konštatovať, že súdny exekútor správne postupoval, keď povinného vyhodnotil ako nemajetného.
Na základe uvedeného exekučný súd konajúc vyššou súdnou úradníčkou skonštatoval, že v čase
vydania upovedomenia o zastavení exekúcie boli splnené predpoklady ustanovené zákonom na vydanie
upovedomenia o zastavení exekúcie podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. Od začatia

exekúcie t.j. doručenia poverenia na vykonanie exekúcie poverenému súdnemu exekútorovi (§ 57 ods.
1 druhá veta Exekučného poriadku) dňa 04.08.2020 do dňa vydania napadnutého upovedomenia ozastavení exekúcie (25.08.2025) uplynulo päť rokov. V priebehu tejto exekúcie poverený súdny exekútor
nezistil existenciu majetku resp. príjmov povinného postihnuteľných exekúciou Súd záverom svojho
rozhodnutia uviedol, že upovedomenie o zastavení exekúcie podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného

poriadku, teda z dôvodu nemajetnosti povinného, má povahu procesného rozhodnutia, teda nezakladá
prekážku rozhodnutej veci a oprávnenému nič nebráni v tom, aby návrh na vykonanie exekúcie
voči povinnému podal opätovne. Rovnako vyššia súdna úradníčka skonštatovala, že upovedomenie
poverenému súdneho exekútora o zastavení exekúcie pre nemajetnosť povinného vydané podľa § 61n
ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, je vecne správne, keďže súdu bola preukázaná náležitá činnosť

súdneho exekútora pri zisťovaní zexekvovateľného majetku pričom, pričom takýto majetok povinného zo
strany povereného súdneho exekútora zistený nebol. Preto námietky oprávneného proti upovedomeniu
o zastavení exekúcie zamietla.

2. Proti uzneseniu vyššej súdnej úradníčky doručil oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu
tunajšiemu súdu v zákonom stanovenej lehote sťažnosť, ktorú odôvodnil tým, že súd nesprávnym

procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam; rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Podstata nesprávnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie spočíva podľa oprávneného

najmä v nesprávnom posúdení zistení súdneho exekútora ohľadom majetku povinného. Oprávnený
má za to, že exekučný súd má v konaní o námietkach posúdiť, či boli splnené podmienky zákona
č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene
a doplnení ďalších zákonov, pre zastavenie exekúcie súdnym exekútorom, v zmysle ustanovenia §
61n ods. 1 písm. d) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov. Podľa názoru oprávneného poverený súdny
exekútor vykonal len „automatické“ elektronické lustrácie jemu dostupné z prostredia exekútorského
úradu, ale nie fyzické zisťovanie hnuteľného majetku podliehajúceho exekúcii, peňažnej hotovosti u
povinného, vyžiadanie súčinnosti od povinného či iných osôb, či v konečnom dôsledku ani len uloženie
donucovacieho opatrenia. Nemal tak využiť prostriedky, ktoré by mu umožňovali čo najefektívnejšie a

najrýchlejšie vymôcť pohľadávku oprávneného. Súdny exekútor tak v rozpore so svojimi povinnosťami
nevykonal riadne zisťovanie všetkého majetku povinného a skutočnosť splnenia podmienky pre
zastavenie exekúcie exekútorom pre nedostatok majetku tak nebola ani súdnym exekútorom, ani súdom
preukázaná a predmetné upovedomenie o zastavení exekúcie je predčasné a napadnuté uznesenie
nesprávne a v rozpore so zákonom. Má ísť práve o exekúcie, kedy povinný nemá iný postihnuteľný

majetok alebo príjmy a práve pri výške pohľadávky oprávneného v predmetnom exekučnom konaní, pre
ktorú nie je primerané speňažovanie nehnuteľností alebo iného vysoko hodnotného majetku, ak by ho
oprávnený aj vlastnil, vykonanie exekúcie postihnutím jeho hnuteľného majetku. Oprávnený sa totižto
domnieva, že v prípade povinného, ktorý je fyzickou osobou, možno predpokladať, že takáto osoba,
ktorá musí mať z čoho žiť, musí mať príjem a to možno aj mimo oficiálnych príjmov od zamestnávateľov,

vyplácaných povinnému v hotovosti, a spravidla aj má hnuteľný majetok vo svojom obydlí nevylúčený z
exekúcie v zmysle § 115 Exekučného poriadku, resp. podliehajúci exekúcii. Oprávnený súčasne uviedol,
že z predložených správ o majetku nijakým spôsobom nevyplýva, že súdny exekútor vykonal osobné
zisťovanie peňažnej hotovosti a hnuteľného majetku na adrese trvalého pobytu povinného a v sídle
prípadného zamestnávateľa povinného, požiadal vlastníka nehnuteľnosti, kde má povinný evidovaný

trvalýpobytanazákladeakéhozmluvnéhovzťahunehnuteľnosťužíva,požiadalosúčinnosťtretieosoby
(prípadne zamestnávateľov povinného), požiadal o súčinnosť spoluvlastníkov nehnuteľnosti za účelom
odkúpenia podielov povinného, požiadal o súčinnosť osoby žijúce s povinným v domácnosti, obec, v
ktorej má povinný evidovaný trvalý pobyt, banku Revolut Bank UAB a ďalšie úkony. Rovnako uviedol,
že exekučný súd má v konaní o námietkach posúdiť, či boli splnené podmienky Exekučného poriadku

pre zastavenie exekúcie exekútorom, vrátane preskúmania či exekútor sám deklaroval vykonanie
zisťovanie všetkého možného majetku povinného, nie len majetku evidovaného subjektami podľa § 2
Vyhlášky 68/2017 Z.z.. Ak jedinou možnosťou na vymoženie peňažnej pohľadávky je výkon exekúcie
predajom hnuteľných vecí, nie je povinnosťou oprávneného túto možnosť výkonu exekúcie súdnemu
exekútorovi vopred navrhovať, ani iné spôsoby vykonania exekúcie. Exekútor je povinný iniciatívne

využívať všetky možné spôsoby exekúcie a v prípade, ak je na ten ktorý spôsob zákonom vyžadovaný
súhlas oprávneného, má ho súdny exekútor bez výzvy oprávnenému navrhovať a tento súhlas vyžiadať.
Súdu malo byť z vlastnej činnosti známe, že v prípadoch s obdobným skutkovým základom, nemajetnosť
povinného neodôvodňuje len samotné vykonanie lustrácií v registroch dostupných súdnemu exekútorovis negatívnym výsledkom, k čomu poukázal na ďalšie rozhodnutia súdu sp. zn. 68Ek/1648/2018
z 06.12.2024, sp. zn. 67Ek/1291/2019 z 06.02.2025, sp.zn 40Ek/1204/2019 z 18.02.2025, sp. zn.
71Ek/268/2019 z 21.05.2025, ... Z odôvodnenia napadnutého uznesenia nie je zrejmé, prečo sa

tunajší súd pri posudzovaní námietok oprávneného voči upovedomeniu o zastavení exekúcie odklonil
od zaužívanej vyššie uvedenej rozhodovacej praxe, v ktorej tunajší súd v prípadoch s rovnakým
skutkovým základom rozhodol, že nemajetnosť povinného neodôvodňuje len samotné vykonanie
lustrácii v registroch dostupných súdnemu exekútorovi s negatívnym výsledkom.

3. Súdny exekútor sa k podanej sťažnosti vyjadril podaním doručeným súdu dňa 30.03.2026, pričom
uviedol, že preveril majetkové pomery povinnej a dňa 25.03.2026 vykonal osobnú návštevu povinnej.
Takto zistil, že povinná nevlastní žiaden hnuteľný majetok, nemá žiaden príjem, zdržiava sa v mieste
prechodného pobytu na ulici F. XX, G. H.. Preto navrhol sťažnosť oprávneného ako nedôvodnú
zamietnuť.

4. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje,
ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho
súdneho úradníka.

5. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného

sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,
prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

6. Podľa § 239 ods. 1 a 2 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré
treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

7. Podľa § 242 CSP, sťažnosť sa podáva v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý
napadnuté uznesenie vydal.

8. Podľa § 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

9. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

10. Podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, exekútor vydá upovedomenie o zastavení
exekúcie, ak pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby sa do piatich rokov od začatia exekúcie

alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť
postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora.

11. Súd prvej inštancie (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku), po zistení, že sťažnosť bola podaná
včas (§ 242 CSP), oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie

vydané (§ 240 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná (§ 239 ods. 1 a 2 CSP), po
skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti (§ 127 CSP, § 243 CSP), preskúmal
napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi sťažnosti a postupom bez nariadenia
pojednávania (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku) dospel k záveru, že sťažnosť nebola podaná
dôvodne, a preto ju zamietol.

12. V tomto smere treba konštatovať, že vyššia súdna úradníčka dostatočne a správne zistila skutkový
stav veci a z takto zisteného skutkového stavu urobila aj správny právny záver a svoje rozhodnutie
dostatočne a presvedčivo odôvodnila, pričom sa vysporiadala so všetkými pre rozhodnutie vo veci
relevantnými skutočnosťami. Napadnuté uznesenie tak súd prvej inštancie považuje za v celom

rozsahu vecne správne, v súvislosti s čím zároveň poukazuje na znenie ustanovenia § 202 ods. 2
Exekučného poriadku, podľa ktorého písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť
proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje
s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí. Podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako
aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale

len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základrozhodnutiabeztoho,abyzachádzalidovšetkýchdetailovsporuuvádzanýchúčastníkmikonania.
Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka
konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumentyúčastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a
podobne).Skutočnosť,žesúdnerozhodolpodľapredstávaočakávanísťažovateľa,nemožnopovažovať
za porušenie či nerešpektovanie jeho práv.

13. Na podporu správnosti rozhodnutia vyššej súdnej úradníčky súd prvej inštancie len skutočne nad
rámec dopĺňa, že po oboznámení sa s obsahom správ, ktoré do spisu doložil súdny exekútor, musí aj súd
prvej inštancie konštatovať, že nezistil žiadne dôvody, ktoré by odôvodňovali zrušenie upovedomenia
o zastavení exekúcie. V prvom rade možno pripomenúť, že dôvodom pre zastavenie exekúcie podľa

§ 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku je nezistenie majetku, ktorý je možné zexekvovať
v predmetnom exekučnom konaní, t.j. relatívna nemajetnosť, a nie neexistencia akéhokoľvek majetku
povinného, teda absolútna nemajetnosť. V konkrétnom exekučnom konaní sa tak môže stať, že napriek
tomu, že povinný disponuje majetkom podliehajúcim exekúcii, pôjde o majetok, ktorý v predmetnom
exekučnom konaní nie je možné zexekvovať. V prípade, ak súdny exekútor po uplynutí doby 5
rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku dospeje k záveru o tom, že

u povinného nebol zistený majetok, ktorý by mohol byť postihnutý exekúciou, nemá inú možnosť
ako vydať upovedomenie o zastavení exekúcie. Možno ešte doplniť, že spôsob, ktorým sa vykoná
exekúcia, určuje práve súdny exekútor, a to na základe preskúmania majetkových pomerov povinného.
Objektívne zhodnotenie majetkových pomerov povinného, podloženie zistených skutočností písomnými
dôkazmi a vyvodenie záveru o možnosti či nemožnosti vykonania exekúcie v závislosti od majetkových

pomerov povinného, patrí do kompetencie súdneho exekútora. Súdny exekútor je pri tom povinný
vykonávať túto činnosť podľa Exekučného poriadku s odbornou starostlivosťou, s využitím všetkých
svojich skúseností a odborných vedomostí. Výkon exekučnej činnosti spadá do kompetencie súdneho
exekútora. Spôsob vykonania exekúcie určí exekútor tak, aby bol primeraný vymáhanej povinnosti a
abyhodnotazabezpečenéhomajetkupovinnéhozodpovedalahodnotevymáhanejpovinnosti.Exekučný

súd nie je subjektom oprávneným na skúmanie majetkových pomerov povinného, ktorého skúmanie má
prebehnúť pred súdnym exekútorom. S poukazom na vyššie uvedené bolo teda v predmetnej exekúcii
úlohou súdneho exekútora, aby vykonanou lustráciou zistil majetkové pomery povinného a zvolil taký
spôsob uspokojenia vymáhanej povinnosti, aby bol k nej primeraný. Pokiaľ súdny exekútor v rámci
zisťovaniamajetkovýchpomerovpovinnéhonezistilžiadnyexekvovateľnýmajetokaodzačatiaexekúcie

uplynulo 5 rokov, bol povinný postupovať v zmysle § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku a vydať
upovedomenie o zastavení exekúcie.

14. Vychádzajúc z vyššie uvedeného tak súd prvej inštancie nemôže s argumentáciou oprávneného
súhlasiť. Ďalšie vedenie exekúcie nemôže byť založené len na pravdepodobnej existencii majetku

povinného resp. na tom, že súdny exekútor podľa oprávneného nevykonal všetky jemu dostupné
možnosti vykonania exekúcie. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že súdny exekútor z úradnej činnosti
zistil, že povinná nevlastní žiaden hnuteľný majetok, nemá žiaden príjem, zdržiava sa v mieste
prechodného pobytu na ulici F. XX, G. H..

15. Súd prvej inštancie má jednoznačne za to, že pokračovať v exekúcii voči povinnej má význam len
pri existencii reálneho majetku, ktorý možno reálne speňažiť a za súčasného splnenia podmienky, že
výťažok z tohto speňaženia postačí aspoň na trovy exekúcie. V opačnom prípade je nutné konštatovať,
že hoci povinná môže vlastniť (čo však v konaní preukázané nebolo) nejaký majetok, za stavu, že
tento majetok je nespeňažiteľný alebo speňažiteľný len za veľmi malú hodnotu, treba nevyhnutne

dospieť k záveru o nemajetnosti povinného. Napokon, treba opätovne zdôrazniť, že súdny exekútor
nemá pri postupe podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku na výber, ale naopak je povinný
vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, ak sú splnené zákonom normované podmienky. Vydanie
upovedomenia teda nespočíva na jeho vôli. Veď aj pre súdneho exekútora by bolo výhodnejšie, pokiaľ
by povinný nejaký majetok mal, tento majetok speňažiť, pretože z tohto výťažku súdnemu exekútorovi

vzniká nárok aj na odmenu vo výške 20 % z vymoženého, pričom pri zastavení exekúcie má nárok
len na náhradu paušálnych výdavkov vo výške 60,-Eur (+ DPH), ktorá náhrada v zásade nepokryje v
celom rozsahu skutočné náklady súdneho exekútora, ktoré mu vznikajú v súvislosti s vedením exekúcie.
Súdny exekútor, ani súd, však nie je garantom existencie majetku povinnej osoby a súčasťou práva na
súdnu ochranu nie je aj právo na skutočné, reálne vymoženie pohľadávky. Pokiaľ povinná nedisponuje

zodpovedajúcim majetkom umožňujúcim vymoženie pohľadávky, súdny exekútor, ani súd za uvedený
objektívny stav zodpovednosť nenesú.16. Na záver sťažnostný súd k poukazu oprávneného na rozhodnutia exekučného súdu v iných
konaniach uvádza, že pri svojom rozhodovaní sú všeobecné súdy povinné v zmysle čl. 2 ods. 2
CSP postupovať podľa ustálenej judikatúry najvyšších súdnych autorít, pričom nie každé jednotlivé

rozhodnutie najvyššej súdne autority (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR) je možné považovať
za ustálenú judikatúru. Za ustálenú judikatúru možno považovať len také rozhodnutia, ktoré najvyššie
súdne autority publikovali a tým vyhlásili, že sa vo svojej rozhodovacej praxi budú nimi riadiť. V zmysle
uvedeného tak oprávneným uvedené rozhodnutia nepredstavujú ustálenú rozhodovaciu prax a tento
sťažnostný súd nie je postupom v inom exekučnom konaní viazaný. Zároveň treba uviesť, že citované

rozhodnutia sú založené na skutkových okolnostiach tej-ktorej exekučnej veci, ktoré môžu byť odlišné od
skutkových okolností v predmetnej exekúcii, a teda závery tam prijaté nemožno paušálne aplikovať vo
všetkýchexekučnýchveciach.Súčasnepovažujesúdprvejinštanciezapotrebnéuviesť,ževobdobných
prípadoch existuje už rad rozhodnutí tunajšieho súdu vydaných sudcami (napr. 9Ek/1321/2019 zo dňa
02.02.2026, 52Ek/1841/2019 zo dňa 15.12.2025, 30Ek/272/2020 zo dňa 30.01.2026, 29Ek/375/2020
zo dňa 21.01.2026, a mnoho ďalších), o neopodstatnenosti námietok oprávneného, ktorými požadoval

vykonanie mobiliárnej exekúcie, so záverom, že nevedú k zrušeniu upovedomenia o zastavení exekúcie
(zastavenej z dôvodu nemajetnosti povinného), čím je zachovaný princíp právnej istoty vo vzťahu k
takým námietkam oprávneného.

17. Na základe zisteného skutkového stavu v predmetnej veci tak možno konštatovať, že súdny exekútor

pred vydaním upovedomenia o zastavení exekúcie majetkové pomery povinnej dostatočne preskúmal a
rovnako neopomenul vykonať lustrácie v dostupných registroch. Keďže v čase vydania upovedomenia
o zastavení exekúcie všetky skutkové zistenia indikovali neexekvovateľnosť majetku povinnej, vydané
upovedomenie nemožno považovať za predčasné, ale naopak za vydané plne v súlade s Exekučným
poriadkom.

18. Preto súd sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.
62Ek/1176/2020 zo dňa 6.2.2026 ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol, keď napadnuté uznesenie
ako aj nadväzujúce upovedomenie o zastavení exekúcie vyhodnotil ako vecne správne a vydané v
súlade so zákonom.

19. O trovách konania oprávneného o podanej sťažnosti rozhodol súd podľa § 262 ods. 2 CSP v spojení
s § 255 ods. 1 CSP za použitia čl. 4 ods. 2 CSP tak, že v konaní o oprávneným podanej sťažnosti
neúspešný oprávnený nemá nárok na ich náhradu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§
202 ods. 4 Exekučného poriadku).