Uznesenie – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. marec 2026

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 16C/121/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4124213597
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Simona Krčmáriková
ECLI: ECLI:SK:OSNR:2026:4124213597.9

Uznesenie

5 16C/121/2024

Okresný súd Nitra v spore žalobkyne: A. B., C. D., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXX,

zastúpená Mgr. Erikom Jakubíkom, advokátom so sídlom Nitra, Fraňa Mojtu 43, IČO: 54 673 283, proti
žalovanému: Čermánske družstvo so sídlom Bratislava, Komárnická 22, IČO: 52 247 287, zastúpený
advokátskou kanceláriou Advokátska kancelária PEMPEK, s.r.o., so sídlom Bratislava, Aupark Tower,
Einsteinova 24, IČO: 55 390 480, v mene ktorej koná advokát a konateľ F. G. H., o zrušenie a
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

5 16C/121/2024

I. Súd konanie z a s t a v u j e.

II. Žalobkyni nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

4 16C/121/2024

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Nitra dňa 27.12.2024 sa žalobkyňa domáhala zrušenia a

vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti. Uviedla, že je podielovou spoluvlastníčkou
nehnuteľnosti vedenej na Okresnom úrade Nitra, katastrálnom odbore, obec Nitra pre kat. úz. I. na
LV č. XXXX ako BYTOVKA so súp. č. XXX na parc. č. XXXX v podiele 13/15-ín k celku. Žalovaný je
spoluvlastníkom nehnuteľnosti v podiele
X/XX-XXX k celku. Uviedla, že ide sa o bytovú jednotku, byt v 2-dome. Pozemok pod bytom a priľahlé
pozemky sú vo vlastníctve Slovenskej republiky. Spoluvlastnícky podiel 13/15-ín k celku žalobkyňa

odkúpila od väčšiny spoluvlastníkov, ktorý jej byt ponúkli na predaj v celosti, vrátane podielu žalovaného,
no ten nakoniec odmietol svoj podiel predať. Kúpna zmluva bola zavkladovaná Okresným úradom Nitra,
katastrálnym odborom pod č. J..

2. Byt, ktorý je predmetom konania bol v minulosti súčasťou výrobno–skladovacieho areálu
nachádzajúceho sa v Nitre, na K. X. Areál pred r. 1989 vlastnil Agrokomplex - MPV š.p., ktorý ho aj

prevádzkoval. Súčasťou areálu boli poľnohospodárske stavby, prevádzkové stavby (sýpky, maštale) a
byty pre zamestnancov. Pozemky v areáli boli do r. 1989 v socialistickom užívaní národného podniku,neskôr štátneho podniku. Predmetný byt však v súčasnosti nie je súčasťou areálu a nejedná sa o
byt zamestnancov š.p. Žalovaný svoj podiel odmietol predať a žalobkyňa byt odkúpila bez podielu
žalovaného.Poodkúpenípodielovodostatnýchvlastníkovsavr.2023žalobkyňaužakospoluvlastníčka

obrátila na žalovaného, aby jej odpredal zvyšný spoluvlastnícky podiel, vysporiadané pozemky v
priľahlom areáli, ku ktorému kedysi byt patril. Žalovaný žalobkyňu ubezpečil, že vec je už na súde,
nebude dlho trvať a súd rozhodne o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k pozemkom
a jej nebude v užívaní zatiaľ brániť, ani nebude nič požadovať. Toto tvrdenie sa neskôr ukázalo ako
nepravdivé, keď pri akejkoľvek žiadosti o súčinnosť, bol žalovaný pasívny, resp. nekontaktný.

3.Záveromžalobkyňauviedla,žekeďžežalovanýodmietauzavrieťmimosúdnudohodu,jenútenápodať
túto žalobu na súd s poukazom na § 142 ods.1 Občianskeho zákonníka a navrhuje, aby bol byt za
primeranú náhradu prikázaný žalobkyni v celosti. Žalobkyňa si rieši týmto bytom bytovú otázku a má
podiel na spornej nehnuteľnosti 13/15-ín k celku. Ide o väčšinový podiel na byte a účelné využitie veci. Za
účelom objektívneho posúdenia výšky náhrady za spoluvlastnícky podiel žalovaného žalobkyňa spolu s

ostatnými spoluvlastníkmi v areáli dala vypracovať znalecký posudok. Znalecký posudok z 26.11.2024
vypracoval znalec L. M. E., kde hodnota podielu na citovanom byte bola určená vo výške 1 102 eur.

4. Žalobkyňa k žalobe pripojila Znalecký posudok, výpis z obchodného registra, výpis listu vlastníctva,
splnomocnenie, návrh na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva dohodou.

5. K žalobe žalobkyne sa písomne vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu
10.03.2025,vktoromuviedol,žesospôsobomvyporiadaniaspoluvlastníctva,navrhovanýmžalobkyňou,
nesúhlasí. Uviedol, že v tomto prípade nie je možné cenu určiť len podľa toho, čo určí znalec, ale je
potrebné prihliadať aj na spravodlivé vyporiadanie spoluvlastníctva, aby niektorí spoluvlastníci neboli

neprimerane zvýhodnení oproti ostatným, čoho sa podľa jeho názoru žalobkyňa snaží dosiahnuť,
pretože cenový rozdiel medzi cenou za nehnuteľnosť uvedenou v uplatnení predkupného práva – 35
000 eur a sumou, za ktorú chce žalobkyňa odkúpiť podiel žalovaného v tomto konaní - 1 102 eur,
predstavuje celkovú hodnotu nehnuteľnosti nie 35 000 eur, ale len 8 265 eur. Uvedenú sumu navrhovanú
žalobkyňou nie je možné považovať za primeranú náhradu v zmysle Občianskeho zákonníka. V zmysle

vyššie uvedeného žalovaný považuje hodnotu nehnuteľnosti tak, ako bola ohodnotená znalcom, ktorého
oslovila žalobkyňa, za nízku a vyhovujúcu práve žalobkyni, pričom žalovaný by v tomto smere chcel
do tohto konania predložiť vlastný znalecký posudok týkajúci sa hodnoty nehnuteľnosti. Navrhol, aby
súd podielové spoluvlastníctvo zrušil a vyporiadal v zmysle vyššie uvedeného, teda najskôr posúdil
deliteľnosť a následne v prípade, ak by súd dospel k nedeliteľnosti, aby určil za spoluvlastnícky podiel

žalovaného primeranú náhradu, a aby žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

6. K vyjadreniu žalovaného k žalobe žalobkyne sa písomne vyjadrila žalobkyňa, ktorá zdôraznila,
že požiadavka žalovaného na reálnu deľbu nie je možná, z dôvodu účelu využívania a charakteru
nehnuteľnosti tak, ako je opísaný v podanej žalobe. Uviedla, že predmetom konania je byt o výmere cca

50 m2 v 2-dome, kde podiel žalovaného je cca 13 % čo je cca 6,5 m2. Skúmať požiadavku, či je možné
reálnou deľbou vytvoriť byt o výmere 6,5 m2 ja „ad absurdum“. Avšak, ak má žalovaný záujem, aby tento
jeho návrh súd preskúmal, resp. o tomto rozhodol, musí žalovaný súdu predložiť dôkazy. Žalovaný je v
tomto prípade zaťažený dôkazným bremenom vo vzťahu k jeho návrhom – tvrdeniam. Žalovaný svoje
tvrdenia v tomto smere do dnešného dňa nepreukázal a ani nenavrhol žiadne dôkazy na preukázanie

svojich tvrdení. Nie je preto možné, aby súd posúdil návrh žalovaného na reálnu deľbu. Rovnaká
procesná situácia platí aj o požiadavke žalovaného, ohľadom posúdenia výšky náhrady na základe
ďalšieho posudku, ktorý „možno“ žalovaný predloží. Okrem toho, že táto požiadavka je nehospodárna a
neúčelná, zatiaľ ani nebola žalovaným zrealizovaná. Uviedla, že v konaní bol predložený riadny znalecký
posudok, ktorý vyhotovil znalec v odbore odhad hodnoty nehnuteľností, a preto je zbytočné vykonávať

duplicitne znalecké dokazovanie.

7. K vyjadreniu žalobkyne k vyjadreniu žalovaného sa písomne vyjadril žalovaný, uvádzajúc, že súdu
predostrel len zákonný postup, že v tomto prípade, je potrebné zobrať do úvahy i reálnu deľbu,
pričom takýto postup je daný zákonom. Skutočnosť, či je nejaká či už hnuteľná alebo nehnuteľná vec

reálne deliteľná, prislúcha rozhodnúť jedine súdu. Uviedol, že je nanajvýš nelogické, aby žalobkyňa za
predmetnúnehnuteľnosťzaplatila35000eur,takakojetouvedenévponukenauplatneniepredkupného
práva a následne tvrdila, že nehnuteľnosť má nižšiu hodnotu, a teda nie 35 000 eur, ale len 8 265
eur. Uvedenú sumu navrhovanú žalobkyňou nie je možné považovať za primeranú náhradu v zmysleObčianskeho zákonníka. Vo vzťahu k uplatneniu predkupného práva žalovaný zastáva názor, že nebolo
uplatnené riadne ani právne perfektne, pretože bolo uplatnené na to neoprávnenou osobou – advokátom
bez udelenej plnej moci. Je tak právom žalovaného domáhať sa určenia relatívnej neplatnosti kúpnej

zmluvy k predmetnej nehnuteľnosti, resp. sa voči žalobkyni domáhať, aby mu spoluvlastnícky podiel na
nehnuteľnosti ponúkol na predaj za rovnakých podmienok, za akých predmetný spoluvlastnícky podiel
nadobudol,čobude,takakosmeužuviedli,vovzťahuktomutokonaniutzv.prejudiciálnaotázka,pretože
bude spochybnené vlastnícke právo žalobkyne a žalovaný bude navrhovať, aby súd toto konanie v
zmysle § 162 ods. 1 písm. a/ zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších

predpisov prerušil.

8. Súd vo veci nariadil pojednávanie, ktoré sa konalo 22.10.2025 a na ktoré sa dostavil právny zástupca
žalobkyne a právny zástupca žalovaného.

9. Na pojednávaní po prednese žaloby a vyjadrení právnym zástupcom žalobkyne, vyjadrení právneho

zástupcu žalovaného, ako aj po prednesení predbežného právneho posúdenia veci, právny zástupca
žalobkyne navrhol obhliadku na mieste samom. Súd pojednávanie uznesením odročil na neurčito.
Následne súd vytýčil termín pojednávania na 25.03.2026.

10. Podaním doručeným súdu dňa 12.02.2026 právny zástupca žalobkyne súdu oznámil, že medzi

stranami bola uzatvorená kúpna zmluva, na základe ktorej sa žalobkyňa stane výlučnou vlastníčkou
nehnuteľnosti, a po zavkladovaní kúpnej zmluvy bude žaloba vzatá späť. Kúpna zmluva bola priložená
k predmetnému oznámeniu. V nadväznosti na to súd oznámil právnym zástupcom strán sporu, že
v prípade, že bude súdu doručené späťvzatie žaloby, súd na nariadenom pojednávaní rozhodne
o späťvzatí žaloby, a to aj bez účasti strán sporu, preto nie je potrebné, aby sa na pojednávanie osobne

dostavili.

11. Okresný súd Nitra vo veci nariadil pojednávanie, ktoré sa konalo 25.03.2026. Dňa
23.02.2026, teda v čase pred nariadením pojednávaním na 25. 03. 2026, doručila žalobkyňa súdu
späťvzatie žaloby, súčasťou ktorého bolo Rozhodnutie Okresného úradu Nitra, katastrálny odbor č.

V XXXX/XXXX z 19.02.2026, ktorým bol povolený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností
v kat. území I., LV č. XXXX, stavba – bytovka so súpisným číslom XXX, postavená na pozemku registra
C KN, s parcelným číslom XXXX, v prospech žalobkyne v podiele 2/15 na základe kúpnej zmluvy
uzavretej so žalovaným. Pripojený bol aj aktuálny výpis z listu vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie
I.. S poukazom na túto skutočnosť žiadala žalobkyňa zastaviť konanie a nežiadala priznať trovy konania.

Dňa 03.03.2026 doručil súhlas so späťvzatím žaloby žalovaný.

12. Prvoinštančný súd oboznámiac na nariadenom pojednávaní podanie žalobkyne doručené súdu
23.02.2026 a podanie žalovaného z 03.03.2026 vyhlásil uznesenie, ktorým konanie zastavil a rozhodol
aj o trovách konania, majúc za to, že sú splnené zákonné podmienky pre takýto procesný postup súdu.

13. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), žalobca môže
vziať žalobu späť.

14. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

15. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

16. Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že žalobca využil svoje dispozičné oprávnenie disponovať
s predmetom konania a podaním doručeným súdu dňa 23.02.2026, vzal svoju žalobu späť v celom
rozsahuakonaniežiadalzastaviť.Žalovanýsuvedenýmspäťvzatímžalobysúhlasil,keďsúduvosvojom
podaní doručeným súdu dňa 03.03.2026 zaslal súhlas so zastavením konania. Vzhľadom k tomu, že
žalovaný neuviedol žiadne závažné dôvody, ktoré by bránili súdu rozhodnúť o zastavení konania, súd

konanie zastavil a rozhodol aj o trovách konania.

17. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.18. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd s poukazom na § 256 ods. 1 CSP tak, že žalobkyni
nárok na náhradu trov konania nepriznáva. V tomto smere súd uvádza, že hoci žalobkyňa procesne

zavinila zastavenie konania, keď vzala žalobu späť, avšak je potrebné mať na zreteli, že tak konala
z dôvodu, že prišlo k mimosúdnej dohode so žalovaným, v zmysle ktorej prišlo k zrušeniu a vyporiadaniu
podielového spoluvlastníctva v zmysle podanej žaloby. Vzhľadom k tomu je potrebné dospieť k záveru,
žetrovykonaniazavinilžalovaný,avšakkeďžežalobkyňasináhradutrovkonaniasivyslovenenežiadala
priznať, súd rozhodol tak, že žalobkyni nárok na náhradu trov konania nepriznal.

19. S poukazom na uvedené skutočnosti rozhodol súd tak, ako uviedol vo výrokovej časti tohto
uznesenia.

Poučenie:

2 16C/121/2024

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Nitre (§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
podpis a spisová značka tohto konania. (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP) V odvolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh) ( § 363 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym

procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).