Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. marec 2026

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Tos/1/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8125011799
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tobiaš
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2026:8125011799.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tobiaša a sudcov JUDr.
Vladimíra Monoka a JUDr. Lucie Bašistovej na neverejnom zasadnutí konanom dňa 30.03.2026, v
trestnej veci ods. A. B. pre prečin usmrtenia podľa
§ 149 ods. 1, 3 Tr. zákona, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Prešov zo dňa sp.
zn. 33PP/53/2025 zo dňa 08.01.2026, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 194 ods. 1 písm. a) Tr. poriadku z r u š u j e napadnuté uznesenie v celom rozsahu.

Podľa § 415 ods. 1 Tr. poriadku v spojení s § 66 ods. 1 písm. a) Tr. zákona ods. A. B., nar. X.X.XXXX
v C. D. E., trvale bytom C. D. E. X, podmienečne prepúšťa z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol
uložený rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 4T/97/2023 zo dňa 4.12.2023 v spojení
s uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6To/17/2024 zo dňa 14.5.2024 vo výmere 3 (troch)

rokov.

Podľa § 68 ods. 1 Tr. zákona u r č u j eskúšobnú dobu na 30 (tridsať) mesiacov.

Zároveň podľa § 68 ods. 1 Tr. zákona nad odsúdeným n a r i a ď u j eprobačný dohľad vo výmere

2 (dvoch) rokov.

Podľa § 51 ods. 3 písm. b) Tr. zákona odsúdenému A. B. u k l a d á obmedzenie spočívajúce v zákaze
požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok.

Podľa § 51 ods. 4 písm. k) Tr. zákona odsúdenému u k l a d á povinnosť spočívajúcu v príkaze

zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd podľa § 415 ods. 1 Tr. poriadku a § 66 ods. 1 Tr. zákona
žiadosť odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. E. X, t. č. vo výkone trestu v ÚVV a
ÚVTOS Prešov o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody uloženého mu rozsudkom
Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 4T/97/2023 zo dňa 4.12.2023 vo výmere 3 (troch) rokov
zamietol.

Konštatoval, že rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves, sp. zn. 4T/97/2023 zo dňa 14. 12.2023
bol obž. A. B. uznaný vinným z prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 3 Tr. zákona za čo mu
bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 3 rokov so zaradením na výkon trestu do minimálneho
stupňa stráženia, rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 14.5.2024 po tom, čo uznesením Krajského
súdu v Košiciach, sp. zn. 6To/17/2024 bolo zamietnuté odvolanie prokurátora ako aj splnomocnenca

poškodených. Odsúdený začal uložený trest vykonávať dňa 30.5.2024.Ďalej uviedol, že odsúdený podal dňa 2.12.2025 žiadosť o podmienečné prepustenie z výkonu trestu,
ktorú odôvodnil tým, že počas výkonu trestu viedol riadny život a dodržiaval všetky nariadenia a príkazy,
nebol disciplinárne potrestaný a uvedomuje si závažnosť konania a úprimne to ľutuje.

Z hodnotenia ÚVV a ÚVTOS Prešov mal okresný súd zistené, že odsúdený bol trikrát súdne trestaný,
vykonáva prvý nepodmienečný trest, jeho správanie a vystupovanie počas výkonu bolo na požadovanej
úrovni a v súlade s internými predpismi, od 09.07.2024 vykonáva trest odňatia slobody v oddelení
výkonu trestu v Sabinove Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Prešov. Po

pobyte v nástupnom oddiele mu bola umiestňujúcou komisiou dňa 15.07.2024 stanovená diferenciačná
skupina ,,B“, aj tam bolo jeho správanie a vystupovanie na požadovanej úrovni, povinnosti vyplývajúce
z ústavného poriadku a denného režimu si plní, pokyny príslušníkov rešpektuje, nedovolenej činnosti sa
nedopúšťa, v rámci skupinových foriem zaobchádzania odsúdený absolvoval sociálno - psychologický
výcvik, bez podnetov, od 18.03.2025 do 28.04.2025 bol pracovne zaradený na pracovisku mimo ústav
s dohľadom F. C. – X.G., odkiaľ bol vyradený na pokyn lekára. Z hodnotenia mal tiež zistené, že

odsúdený sa realizuje pri činnostiach pre všeobecný rozvoj osobnosti odsúdeného, v tejto súvislosti
ústav eviduje z júla, októbra, decembra 2024 a z júna 2025 kladné poznatky, vo februári 2025 bola
odsúdenémuudelenádisciplinárnaodmena–pochvala-zadlhodobépozitívnevýsledkydosahovanépri
plnení aktivít súvisiacich so všeobecným rozvojom osobnosti odsúdeného, pričom odsúdený bol celkovo
jedenkrát disciplinárne odmenený, disciplinárne potrestaný nebol. K trestnej činnosti zaujal kritický

postoj. Resocializačná prognóza je u odsúdeného podľa nástroja hodnotenia rizika recidívy trestnej
činnosti CRA menej priaznivá a riziko recidívy trestnej činnosti je stredné. Okresný súd následne zistil, že
odsúdený vykonal 1/2 z uloženého trestu ako to predpokladá znenie § 66 ods. 1 písm. a) Tr. zákona dňa
30.11.2025, čím splnil formálny predpoklad podmienečného prepustenia. Vzhľadom na uvedené potom
okresný súd uzavrel, že neboli splnené materiálne podmienky, nakoľko odsúdený svojím správaním vo

výkone trestu nepreukázal žiadne výrazné polepšenie a nemožno od neho bezpečne očakávať, že v
budúcnosti povedie riadny život, lebo aj keď je aktuálne správanie odsúdeného vo výkone trestu odňatia
slobody na požadovanej úrovni, len to v podmienkach výkonu trestu odňatia slobody nie je dostačujúce
na vyslovenie predpokladu, že bude na slobode viesť riadny život, pretože súčasťou polepšenia sa
odsúdeného je zároveň aj zmena postoja k trestnej činnosti. Túto síce deklaroval navonok, k trestnej

činnosti zaujal kritický postoj, ale toto okresný súd považoval za účelové vzhľadom na jeho tvrdenie,
že pervitín mu musel niekto dať. Okresný súd tiež prihliadol na závažnosť spáchanej trestnej činnosti,
za ktorú je vo výkone trestu a na menej priaznivú resocializačnú prognózu na základe stredného rizika
recidívy trestnej činnosti, ktorá taktiež nesvedčí v prospech možnej prognózy, že odsúdený povedie na
slobode riadny život. Podmienečným prepustením odsúdeného z výkonu trestu by podľa okresného

súdu nebol naplnený jeden zo základných účelov trestu, ktorým je ochrana spoločnosti pred páchateľmi
trestných činov.

Proti tomuto uzneseniu odsúdený podal sťažnosť hneď po jeho vyhlásení a po poučení o opravnom
prostriedku. V písomnom odôvodnení sťažnosti uviedol najskôr len to, že s uznesením okresného súdu

nesúhlasí, žiada vyhovieť jeho sťažnosti a prepustiť ho na slobodu nakoľko je prvo-trestanec. V doplnení
sa vyjadril, že okresný súd nesprávne a svojvoľne hodnotil dôkazy. Poukázal na hodnotenie ÚVTOS
Sabinov, z ktorého citoval pasáže pozitívne hodnotiace výkon trestu, ale aj uvedenú menej priaznivú
resocializáciu a stredné riziko trestnej recidívy. S odôvodnením napadnutého uznesenia preto zásadne
nesúhlasí. Dožadoval sa súdnej ochrany a spravodlivého súdneho procesu. Pokračoval, že formálnu

podmienku má splnenú. Nesúhlasil s vyhodnotením materiálnych podmienok okresným súdom, a to
opäť s oporou v hodnotiacej správe ústavu. Argumentoval tiež detailami trestného činu, pre ktorý trest
vykonáva, a to v spojitosti s množstvom omamných látok zistených v krvi. Podľa jeho názoru absentujú
v napadnutom uznesení bližšie vysvetlenia úvah súdu. Vrátil sa stručne k následkom trestného činu,
pri ktorom prišiel o syna a synovca. Spochybňovanie jeho kritického postoja k tomu nie je namieste.

Zdôraznil, že je otcom ďalších troch detí. Nesúhlasil s požiadavkami, ktoré na odsúdeného okresný
súd kládol v podobe urobenia niečoho výnimočného alebo výrazného polepšenia, čo okresný súd ani
inak nevysvetlil. Podľa odsúdeného bol výklad ustanovení okresným súdom nesprávne reštriktívny.
Odsúdený požadoval komplexné posúdenie materiálnych podmienok. Zosumarizoval, že napadnuté
uzneseniejeformalistické,arbitrárne,založenénanepodloženýchúvahách,pričompoukázalnaniektoré

rozhodnutia Ústavného súdu SR a ČR, tiež na rozhodnutia NS SR. Navrhol zrušiť napadnuté uznesenie
a vec vrátiť okresnému súdu na nové konanie alebo prepustiť ho z výkonu trestu a určiť mu primerané
obmedzenia.Na základe tejto riadne a včas podanej sťažnosti odsúdeného krajský súd v zmysle ustanovenia § 192
ods. 1 Tr. poriadku preskúmal správnosť výrok napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal
sťažnosť ako aj konanie predchádzajúce tomuto výroku napadnutého uznesenia a dospel k záveru, že

sťažnosť odsúdeného je dôvodná.

Odsúdený vykonáva trest odňatia slobody uložený mu rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves
sp. zn. 4T/97/2023 zo dňa 14.12.2023 pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 3 Tr. zákona v
trvaní 3 rokov so zaradením na výkon trestu do minimálneho stupňa stráženia. Odsúdený začal výkon

trestu dňa 30.5.2024. Dňa 2.12.2025 podal žiadosť o podmienečné prepustenie z výkonu trestu.

Podľa § 66 ods. 1 Tr. zákona súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený
vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od
neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a
a) ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia

slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu
odňatia slobody,
b) ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu
odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného
trestu odňatia slobody,

c) ak ide o osobu odsúdenú za zločin, ktorá nebola pred spáchaním trestného činu vo výkone
trestu odňatia slobody po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo
rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody;
súd zároveň nariadi kontrolu technickými prostriedkami.

Podľa § 66 ods. 2 Tr. zákona pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na povahu
spáchaného trestného činu a na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.

Podľa odpisu Registra trestov SR odsúdený A. B. bol doposiaľ 3 krát súdne trestaný, vrátane teraz
skúmaného odsúdenia. V prvom prípade z roku 2010 sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený, išlo o

trestný čin vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zákona a marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa §
348 ods. 1 písm. d) Tr. zákona. Teraz prejednávaný prípad je druhým odsúdením. V treťom prípade išlo
o odsúdenie pre prečin krádeže podľa
§ 212 ods. 1 písm. g) Tr. zákona, u ktorého došlo k zániku trestnosti uznesením zo dňa 15.8.2024.

Okresný súd zabezpečil hodnotiacu správu odsúdeného z ústavu, v ktorom vykonáva trest a krajský
súd na jej obsah odkazuje, závery už boli vyššie konštatované a plynú aj z odôvodnenia napadnutého
uznesenia.

Krajský súd najskôr poukazuje na všeobecné materiálne podmienky vyžadované podľa § 66 ods. 1

Tr. zákona pre to, aby mohol byť odsúdený podmienečne prepustený. Tými sú najmä plnenie svojich
povinností a správanie, ktorými odsúdený preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v
budúcnosti povedie riadny život.

Po preskúmaní spisového materiálu krajský súd nadobudol presvedčenie, že sa okresný súd

v rozhodujúcej miere sústredil iba na tie závery z hodnotiacej správy ústavu na výkon trestu, ktoré
vyznievajú v neprospech odsúdeného, teda menej priaznivú resocializačnú prognózu, stredné riziko
recidívy trestnej činnosti, čo podľa neho neumožnilo prijať záver, že na slobode povedie riadny život,
a súčasne by nebol naplnený jeden zo základných účelov trestu, t. j. ochrana spoločnosti. Napokon
k vyššie uvedeným podmienkam podľa § 66 ods. 1 Tr. zákona okresný súd skonštatoval, že tieto

materiálne podmienky nie sú u odsúdeného splnené.

K podstate veci krajský súd poukazuje na všeobecné závery k takýmto okolnostiam vyjadreným už aj
v rozhodnutiach NS SR a ÚS SR.

Najvyšší súd SR vo svojom uznesení sp. zn. 4Urtos/7/2020 z 19.11.2020 okrem iného uviedol:
„Polepšenie je vývojový proces vnútornej premeny páchateľovej osobnosti, ktorý sa navonok prejavuje
v jeho správaní. Dobré správanie odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody však samé osebe
automatickyneznamená,žesaodsúdenýpolepšil,pretožemôžebyťajlenprejavomvonkajšejadaptácieodsúdeného na prostredie väznice, nie o náznak skutočných zmien osobnosti odsúdeného. Dosiahnutý
stupeň nápravy je preto potrebné posudzovať nielen podľa správania sa odsúdeného vo výkone trestu
odňatia slobody, ale je nutné skúmať, či sa odsúdený zbavil záporných vlastností, charakterových čŕt,

sklonov a zlých návykov, ktoré ho viedli k spáchaniu trestného činu, za ktorý bol odsúdený, alebo ktoré
okrem ostatných príčin aspoň prispeli k jeho rozhodnutiu trestný čin spáchať“

Ústavný súd SR v náleze sp. zn. I. ÚS 36/2022 z 24.05.2022 okrem iného uviedol: „Ústavný
súd nespochybňuje, že trestná minulosť je relevantným faktorom pri rozhodovaní o podmienečnom

prepustení odsúdeného. Avšak predpoklad vedenia riadneho života v budúcnosti nemôže byť založený
predovšetkým, či dokonca výlučne na trestnej minulosti konkrétneho jednotlivca. Je potrebné zohľadniť
ďalšie aktuálne poznatky o osobe odsúdeného, stav jeho nápravy i prostredie, v ktorom by sa ocitol
po prípadnom podmienečnom prepustení na slobodu, ako aj zaoberať sa okolnosťami spáchania
trestnej činnosti s ohľadom na mieru prekonania subjektívnych príčin tejto trestnej činnosti na
strane odsúdeného. Trestnú minulosť nemožno hodnotiť formalisticky – koľkokrát bol jednotlivec

odsúdený, koľkokrát vykonával nepodmienečný trest odňatia slobody či koľkokrát porušil podmienky
podmienečného prepustenia. Je potrebné zvážiť, pred akou dlhou dobou a z akých dôvodov došlo k
spáchaniu predchádzajúcich trestných činov a či možno od odsúdeného na základe jeho aktuálneho
výkonu trestu očakávať, že povedenie riadny život“.

Veľmi podobné úvahy vyjadril Ústavný súd SR aj v rozhodnutí sp. zn. I. ÚS 296/2024 z 22.10.2024,
pričom doplnil, že je potrebné obraz odsúdeného posudzovať aj na základe jeho celkového správania
a plnenia povinností vo výkone trestu, na základe toho, či boli odstránené jeho vlastnosti, ktoré viedli
k spáchaniu trestnej činnosti, tiež na základe postoja odsúdeného k vlastnej trestnej činnosti (podobne
tiež I. ÚS 250/2023).

Z uvedeného teda plynie nielen to, že formalisticky nie je vhodné zohľadňovať len trestnú minulosť
odsúdeného pri rozhodovaní o jeho podmienečnom prepustení, ale ani len formalisticky zohľadňovať
správanie odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody bez prihliadnutia na všetky iné súvisiace
okolnosti.

Pokiaľ ide u odsúdeného o okolnosti trestnej činnosti, pre ktorú bol vo výkone trestu odňatia slobody,
je dôležité pripomenúť, že A. B. bol uznaný vinným zo spáchania nedbanlivostného prečinu usmrtenia
podľa § 149 ods. 1, 3 Tr. zákona. Podľa názoru krajského súdu preto kritériá pre rozhodovanie vo veci
podľa § 66 ods. 1 Tr. zákona budú zrejme iné, miernejšie, ako pri úmyselnom trestnom čine.

V nadväznosti na to potom krajský súd inak vyhodnotil zistenia vyplývajúce z hodnotenia odsúdeného
ústavom na výkon trestu, predovšetkým vystupovanie odsúdeného na požadovanej úrovni, plnenie
povinností vyplývajúcich z ústavného poriadku a denného režimu, plnenie pokynov príslušníkov a
ich rešpektovanie, nedopúšťanie sa nedovolenej činnosti, v rámci skupinových foriem zaobchádzania

odsúdený absolvovanie sociálno - psychologického výcviku bez podnetov, pracovné zaradenie
odsúdeného na pracovisku mimo ústav s dohľadom F. C. – X.G., odkiaľ bol vyradený len na pokyn
lekára, odsúdeným realizované činnosti pre všeobecný rozvoj osobnosti odsúdeného, evidované kladné
poznatky z júla, októbra, decembra 2024 a z júna 2025, vo februári 2025 udelenie disciplinárnej odmeny
– pochvaly - za dlhodobé pozitívne výsledky dosahované pri plnení aktivít súvisiacich so všeobecným

rozvojom osobnosti odsúdeného, tiež skutočnosť, že disciplinárne potrestaný nebol. Navyše k trestnej
činnosti zaujal podľa názoru krajského súdu kritický postoj a podľa tieto zistenia preukazujú nie
neutrálny postoj odsúdeného k jeho situácii, ale sú vyjadrením jeho pomerne aktívneho pozitívneho
konania, aktívne vyvíjaných snáh zmeniť sa, zmeniť postoj k pravidlám, ktoré sa v okolí, v ktorom
pôsobí, uplatňujú. Krajský súd sa nepriklonil k záveru, že by mohlo ísť len o prosté prispôsobenie

sa prostrediu, lebo je ústavom na výkon trestu potvrdená aktívna snaha odsúdeného vo viacerých
oblastiach, nie pasívne čakanie na uplynutie trestu. Bolo nevyhnuté prihliadnuť aj ku zaujatiu kritického
postoja odsúdeným k vlastnej trestnej činnosti, ani ten nepovažuje krajský súd vzhľadom na odsúdeným
absolvované výcviky len za účelový, a tvrdenia odsúdeného ohľadom požitia drog v základnom konaní
nijako tento teraz zastávaný kritický postoj nenarúša. Tieto závery si krajský súd osvojil napriek tomu,

že ako okresný súd uviedol, resocializačná prognóza je u odsúdeného podľa nástroja hodnotenia
rizika recidívy trestnej činnosti CRA menej priaznivá a riziko recidívy trestnej činnosti je stredné,
a tieto skutočnosti zohľadnil v ďalších výrokoch svojho rozhodnutia, pričom považuje tieto skutočnostiza pravdepodobne plynúce z predchádzajúcich odsúdení, tie sú však takého charakteru, že nemohli
ovplyvniť rozhodnutie krajského súdu o sťažnosti.

Na základe uvedeného krajský súd dospel k záveru, že nateraz už na odsúdeného nebude potrebné
ďalej pôsobiť výkonom celého uloženého trestu, postačujúco preukázal významnú zmenu pri preberaní
zodpovednosti za svoj život a konanie a plnenie povinností, tiež zmenu v postoji k protiprávnej činnosti,
čo sú tie zásadné a nevyhnutné skutočnosti, na základe ktorých bolo možné vysloviť, že odsúdený A. B.
preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a to napokon

aj so zohľadnením toho, že odsúdený bol v aktuálnej veci prvýkrát vo výkone trestu odňatia slobody.

Preto krajský súd zrušil napadnuté uznesenie v celom rozsahu a považujúc za zákonné a správne
v tomto prípade podmienečne prepustil odsúdeného A. B. z výkonu trestu odňatia slobody a určil
skúšobnú dobu v trvaní nezanedbateľných 30 mesiacov, počas ktorých bude musieť odsúdený naďalej
pokračovať v spôsobe života, ktorým nebude porušovať nie len právne normy (trestné, príp. normy

priestupkového práva), ale ani ostatné občianske normy a pravidlá, ktoré sa všeobecne pri riadnom
vedení života dodržiavajú.

Vzhľadom však na tie okolnosti, ktoré reflektoval už aj okresný súd, t. j. menej priaznivú resocializačnú
prognózu u odsúdeného a hodnotenie rizika recidívy trestnej činnosti u odsúdeného ako stredného, ale

tiež fakt, že k návrhu odsúdeného na podmienečné prepustenie sa pripojil aj riaditeľ ústavu, v ktorom
odsúdený vykonával trest, krajský súd podľa § 68 ods. 1 Tr. zákona nariadil nad odsúdeným probačný
dohľad vo výmere 2 rokov, aby tak naďalej na odsúdeného vplývali aj „viditeľné“ nástroje trestného práva
okrem len plynúcej skúšobnej doby.

Na posilnenie tohto cieľa potom krajský súd podľa § 51 ods. 3 písm. b) Tr. zákona odsúdenému A. B.
uložil aj ďalšie obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových
látok a podľa § 51 ods. 4 písm. k) Tr. zákona povinnosť spočívajúcu v príkaze zamestnať sa v skúšobnej
dobe alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie.

Je potrebné tiež zdôrazniť, že napriek podmienečnému prepusteniu z výkonu trestu odňatia slobody
naďalej bude pôsobiť na odsúdeného intenzívne aj možnosť opätovného nariadenia výkonu zvyšku
trestu odňatia slobody, a to v prípade akéhokoľvek závažnejšieho porušenia podmienok v priebehu
skúšobnej doby. Obvineného konanie a správanie bude predmetom sledovania a posudzovania po celú
skúšobnú dobu. Preto by mal pokračovať v úsilí, aby nakoniec bolo možné vysloviť, že v skúšobnej dobe

viedol riadny život a osvedčil sa.

Krajský súd preto jednomyseľne rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia.
jednomyseľne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.