Uznesenie – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 9. apríl 2026

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 0Er/6352/2000

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4119214108
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Filip Grznárik
ECLI: ECLI:SK:OSNR:2026:4119214108.5

Uznesenie

OkresnýsúdNitra,vexekučnejvecioprávneného:Všeobecnázdravotnápoisťovňa,a.s.,sídloPanónska
cesta 2, 851 04 Bratislava – mestská časť Petržalka, IČO: 35 937 874, proti povinnému: A. B. C., nar.
XX.XX.XXXX, trvalý pobyt B. XXXX – XX, D. – E., zastúpený advokátskou kanceláriou: SP legale s. r.
o., sídlo s. č. XXX, XXX XX F. C., IČO: 36 855 634, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Jozef Ivančík,
sídlo exekútorského úradu SNP 19, 940 01 Nové Zámky, IČO: 30 997 488, pod sp. zn. EX 11405/2000,

o vymoženie peňažného plnenia, konajúc o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

Súd exekúciu zastavuje.

o d ô v o d n e n i e :

1. V záhlaví označenej exekučnej veci, v ktorej sa začalo konanie doručením návrhu na vykonanie
exekúcie súdnemu exekútorovi dňom 27.11.2000 (§ 36 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom
vdanomčase)jevedenáexekúcianazákladepovereniasúduz13.12.2000,ktorýmpoverilnavykonanie

exekúcie na podklade exekučného titulu – rozhodnutia oprávneného, pobočka Nitra, číslo konania
2037/2000/3 z 03.07.2000, súdneho exekútora G. H. I. so sídlom exekútorského úradu v Komárne, vo
veci vymoženia poplatku z omeškania vo výške 5.540,- Sk (t. j. 183,89 eura) a trov konania vo výške 29,-
Sk (t. j. 0,96 eura). Lustráciou v Slovenskej komore exekútorov súd zistil, že exekútorský úrad súdneho
exekútora JUDr. Gabriela Szénásiho zanikol dňa 18.06.2011, pričom jeho náhradníkom sa stal súdny
exekútor označený v záhlaví. Ako náhradník pôvodne povereného súdneho exekútora podľa § 16a ods.

3 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.08.2005) zabezpečuje výkon exekúcie v neukončených
exekučných konaniach pôvodne povereného súdneho exekútora.

2. Súdu bolo dňa 23.06.2020 doručené súdnym exekútorom podanie povinného, doručené súdnemu
exekútorovi dňa 17.06.2020. V predmetnom podaní povinný v podstatnom uviedol, že navrhuje
ukončenie exekúcie z dôvodu uhradenia dlhu voči oprávnenému ako aj uhradenia trov exekučného

konania.

3. Podľa § 238 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) (inak aj len „Exekučný poriadok“), konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa
práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak.

4.Podľa§57ods.1písm.f)Exekučnéhoporiadkuvzneníúčinnomdo31.08.2005,exekúciusúdzastaví,
ak (f/) po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.

5. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.08.2005, exekúciu zastaví súd na
návrh alebo aj bez návrhu.6. Podľa § 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (inak aj len „CSP“), Podľa tohto zákona
sa postupuje, ak je daná právomoc súdu, pokiaľ Civilný mimosporový poriadok, Správny súdny poriadok
alebo iný zákon neustanovuje inak.

7. Podľa čl. 4 ods. 1 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného
ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré
upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.

8. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.08.2005, trovami exekúcie sú
odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196).
Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

9. Podľa § 201 ods. 1 Exekučného poriadku, predbežné trovy exekúcie určuje exekútor podľa osobitného
právneho predpisu v upovedomení o začatí exekúcie.

10. Podľa § 202 Exekučného poriadku, (1) ak počas vykonávania exekúcie vzniknú ďalšie trovy
exekúcie, upovedomí o nich exekútor oprávneného a povinného. (2) Proti ďalším trovám môže vzniesť
u exekútora účastník konania námietky do troch dní od doručenia upovedomenia podľa odseku 1. O
týchto námietkach rozhoduje súd (§ 45). Proti rozhodnutiu súdu o námietkach nie je prípustné odvolanie.

(3) Rozhodnutie súdu o námietkach proti ďalším trovám exekúcie sa doručí oprávnenému, povinnému
a exekútorovi. (4) Toto rozhodnutie je vykonateľné, len čo bolo doručené exekútorovi poverenému
vykonaním exekúcie. (5) Ďalšie trovy exekúcie vymôže exekútor niektorým zo spôsobov určených na
vymáhanie peňažných pohľadávok vydaním príkazu na úhradu ďalších trov exekúcie.

11. Úvodom súd uvádza, že hoci je exekúcia v prejednávanej veci starou exekúciou podľa § 1 ods. 2
zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní (ďalej len „zákon č. 233/2019 Z.
z.“ alebo „ZoUNEK“), keďže začala pred 1. aprílom 2017, keď poverenie na jej vykonanie, s ktorým
je spojené podľa § 44 ods. 2, § 46 ods. 1 Exekučného poriadku začatie vykonávania exekúcie, bolo
súdnemu exekútorovi (pôvodnému – JUDr. Gabrielovi Szénásimu) doručené 03.01.2001 a je vedená

podľaprechodnéhoustanovenia§243hods.1Exekučnéhoporiadku(konzumujúcehonaúčelyZoUNEK
aj všetky predchádzajúce prechodné ustanovenia) podľa právnych predpisov účinných do 31.03.2017,
tak táto sa podľa § 2 v spojení s § 3 a § 4 ZoUNEK doposiaľ nezastavila, a to z nasledovných
dôvodov. Najskôr sa predmetná stará exekúcia ku dňu nadobudnutia účinnosti ZoUNEK (ktorým je
01.01.2020), ku ktorému dňu by inak uplynula doba 5 rokov odo dňa doručenia prvotného poverenia

na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi (§ 3 ods. 1 ZoUNEK) nezastavila z dôvodu, že v danom
čase sa rozhodovalo o námietkach povinného proti exekúcii, doručených súdnemu exekútorovi dňa
09.10.2019,predloženýchsúdnymexekútoromsúdudňa18.10.2019,oktorýchrozhodolsúduznesením
č. k. 0Er/6352/2000 – 44 z 15.05.2020 (tak, že ich zamietol), právoplatným dňa 09.06.2020. Tým bola
predĺženározhodnádobao12mesiacovodprávoplatnostipredmetnéhorozhodnutia,t.j.do09.06.2021.

Počas tejto doby však bolo súdu doručené podanie povinného, opísané v bode 2. odôvodnenia, ktoré je,
posudzujúc ho podľa obsahu (§ 124 ods. 1 CSP, subsidiárne aplikovaný podľa § 2 CSP aj v exekučnom
konaní) ako návrh na zastavenie exekúcie, keď povinný sa v jeho obsahu domáha ukončenia exekúcie,
majúc za to, že na jeho pokračovanie už nie sú splnené podmienky, keďže vymáhaná pohľadávka
vrátane trov exekúcie splnením zanikla. Z tohto dôvodu nemôže rozhodná doba v prejednávanej veci

podľa § 2 ods. 1 písm. a), § 3 ods. 1 a § 4 ods. 2 písm. b) ZoUNEK, ktorej uplynutím by sa ex lege stará
exekúcia v prejednávanej veci zastavila, uplynúť skôr ako 12 mesiacov po nadobudnutí právoplatnosti
tohto rozhodnutia o návrhu povinného na zastavenie exekúcie. V čase rozhodovania o predmetnom
návrhu povinného na zastavenie exekúcie tak exekúcia stále trvá.

12. Na to, aby prebiehala exekúcia exekučného titulu, musia byť splnené právnym poriadkom
ustanovené podmienky, medzi ktoré, v prípade, ak je nárok priznaný exekučným titulom exekvovaný
podľa Exekučného poriadku, patrí aj podmienka, že v tom-ktorom okamihu exekúcie nie je daný dôvod
na jej zastavenie. Exekučný súd je totiž povinný ex offo počas celej exekúcie skúmať, či nie sú naplnené
dôvody zastavenia exekúcie, ktorá povinnosť exekučného súdu vyplýva z ustanovenia § 58 ods. 1

Exekučného poriadku. V prípade, ak exekučný súd kedykoľvek počas výkonu exekúcie zistí naplnenie
dôvodov na zastavenie exekúcie (ktoré sú kogentne upravené v ustanovení § 57 Exekučného poriadku
a s poukazom na § 57 ods. 2 Exekučného poriadku môžu byť upravené aj v osobitnom zákone), jepovinný podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či bol podaný
návrh na jej zastavenie.

13. Jedným z dôvodov zastavenia exekúcie je podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku zánik
práva priznaného v rozhodnutí (v zmysle rozhodnutia ako exekučného titulu), a to po vydaní rozhodnutia.

14. V súvislosti s týmto dôvodom zastavenia exekúcie možno komparatívne poukázať na to,
že v súčasnej právnej úprave exekučného práva sa predmetnému dôvodu zastavenia exekúcie

(upravenému v § 61k ods. 1 písm. a/ Exekučného poriadku v účinnom znení) približuje dôvod zastavenia
exekúcie, ktorým je, že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného
nároku. Z obsahového hľadiska medzi dôvodom zastavenia exekúcie stanovenom v § 57 ods. 1 písm.
f) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.08.2005 (ktorá právna úprava je podľa prechodného
ustanovenia§238ods.1Exekučnéhoporiadkuvzásadeaplikovateľnávprejednávanejveci)adôvodom
zastavenia exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku v účinnom znení niet zásadného

rozdielu. Z týchto dôvodov aj závery doktríny exekučného práva k dôvodu zastavenia exekúcie
stanovenom v § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku v účinnom znení sú primerane použiteľné
aj vo vzťahu k dôvodu zastavenia exekúcie stanovenému v § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku
v znení účinnom do 31.08.2005, keď dobová doktrína k tomuto dôvodu zastavenia exekúcie (§ 57 ods.
1 písm. f/ Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.08.2005) bola len veľmi stručná (napr. Števček,

M., Ficová, S. a kol.: Exekučný poriadok. Komentár. 1. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2011, § 57).

15.Podľapredmetnejsúčasnejdoktrínyexekučnéhoprávakdôvoduzastaveniaexekúcieupravenémuv
§ 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku v účinnom znení, ktorý dôvod obsahovo zodpovedá dôvodu
zastavenia exekúcie upravenému v Exekučnom poriadku v znení účinnom do 31.08.2005 v § 57 ods.

1 písm. f), plnenie po začatí exekúcie spôsobuje ukončenie exekúcie ipso facto, pričom exekučný súd
z tohto dôvodu uznesenie o zastavení exekúcie (resp. o čiastočnom zastavení exekúcie) nevydáva
(doplnenie súdu v prejednávanej veci – to sa aplikuje s poukazom na § 60 písm. e/ Exekučného poriadku
v znení účinnom do 31.08.2005 aj v prejednávanej veci rovnako tak ako je tomu v exekučných konaniach
spravujúcich sa súčasnou právnou úpravou - § 61o písm. a/ Exekučného poriadku v účinnom znení).

Výnimočnevšakmôženastaťsituácia,žepovinnýtvrdí,žeplnil(resp.čiastočneplnil)pozačatíexekúcie,
avšak oprávnený, prípadne súdny exekútor tvrdia opak. V takomto prípade je dôvod, aby exekučný súd
vydal na návrh povinného uznesenie o zastavení (čiastočnom zastavení) exekúcie aj z dôvodu plnenia
po začatí exekúcie. Ak povinný plní po začatí exekúcie a ak z evidencie súdneho exekútora vyplýva, že
aktuálna výška vymáhaného nároku toto plnenie povinného zohľadňuje, nie je takéto plnenie dôvodom

na zastavenie (čiastočné zastavenie) exekúcie (Števček, M., Kotrecová, A., Tomašovič, M., Molnár, P. a
kol. Exekučný poriadok. Komentár. 3. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2018, § 61k).

16. Súd sa v prejednávanej veci v plnom rozsahu stotožňuje s predmetnými doktrinálnymi závermi,
aplikovateľnými z dôvodov už uvedených aj vo vzťahu k dôvodu zastavenia exekúcie stanovenému v §

57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.08.2005, nezistiac legitímny dôvod na
zaujatie odlišného právneho názoru, a to osobitne z dôvodu, že len pri takejto interpretácii predmetného
dôvodu zastavenia exekúcie je v prípade sporu medzi jednotlivými subjektmi exekúcie ohľadom toho,
či ešte nedošlo k vymoženiu exekvovanej peňažnej pohľadávky a/alebo jeho príslušenstva poskytnutá
súdom súdna ochrana nielen povinnému pred vykonávaním exekúcie v rozsahu prevyšujúcom

exekvovanú peňažnú pohľadávku a/alebo jej príslušenstvo, ale aj oprávnenému pred zastavením
exekúcie skôr, ako je v plnom rozsahu vymožená exekvovateľná pohľadávka a/alebo jej príslušenstvo.
Ak by rozhodnutie danej otázky záviselo výlučne od postupu súdneho exekútora, ktorý by sa prejavil
tak, že v prípade, ak by mal za to, že ešte nedošlo k vymoženiu celej exekvovanej pohľadávky vrátane
príslušenstva a trov exekúcie, tak by v nej pokračoval a v opačnom prípade by sa prejavil vo forme

vrátenia poverenia na vykonanie exekúcie (§ 60 písm. e/ Exekučného poriadku v znení účinnom do
31.08.2005), bez akejkoľvek možnosti exekučného súdu zasiahnuť a rozhodnúť daný spor v rámci
exekúcie, boli by subjekty exekúcie (osobitne dva základné subjekty – účastníci konania – oprávnený
a povinný) zbavené v daných sporných prípadoch práva na prístup k súdu ako zložky základného
práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Predmetný doktrinálny výklad

z týchto súdom doplnených dôvodov preto napĺňa aj požiadavky ústavnokonformného výkladu daného
ustanovenia Exekučného poriadku.17. Je pravdou, že trovy exekúcie nie sú hmotnoprávnym príslušenstvom v exekúcii exekvovanej
peňažnej pohľadávky (§ 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka a contrario), ale samostatným nárokom
s právnym základom v procesnom práve – Exekučnom poriadku (§ 200 a nasl. Exekučného poriadku

v znení účinnom do 31.08.2005), avšak nič to nemení na tom, že v priebehu exekúcie môže nastať –
a o taký prípad ide aj v práve prejednávanej veci, v ktorej aj nastal spor medzi subjektmi exekúcie, a to
medzi povinným (ktorý z tohto dôvodu navrhuje zastavenie exekúcie) a súdnym exekútorom ohľadom
toho, či sú splnené podmienky na pokračovanie exekúcie, keď povinný má za to, že v prejednávanej
veci v plnom rozsahu splnil nie len exekvovanú peňažnú pohľadávku s jej príslušenstvom (čo nepopiera

ani súdny exekútor vo vlastných písomnostiach doručených súdu –datované 29.11.2019 [č. l. 53],
12.08.2020 [č. l. 52], 26.11.2021 [č. l. 67], 21.08.2024 [č. l. 72 – 73], 08.04.2025 [č. l. 76] a v tomto
rozsahu, teda čo do zániku exekvovanej peňažnej pohľadávky oprávneného s príslušenstvom jej
splnením povinného ani nie je v exekúcii spor a v tejto časti tak exekúcia skončila ipso facto bez potreby
rozhodovania o jej zastavení v tejto časti – ako to vyplýva aj z už uvedených doktrinálnych východísk),
ale aj trovy exekúcie. Práve v tejto časti, teda otázky, či došlo k splneniu povinnosti povinného zaplatiť

v exekúcii v prejednávanej veci aj trovy exekúcie, nastal spor medzi súdnym exekútorom a povinným,
keď povinný má za to, že zaplatil v celom rozsahu aj trovy exekúcie a súdny exekútor tvrdí v poslednom
vyjadrení doručenom súdu z 08.04.2025 (č. l. 76 – 77), že povinnému zostáva zaplatiť sumu 24,80 eura
ako zostatok trov exekúcie (pozostávajúcich z odmeny, ostatných trov a DPH).

18. Exekučný poriadok výslovne neupravuje procesný postup jednotlivých subjektov exekúcie
v obdobnej výnimočnej situácii aká je popísaná vyššie, a to ak povinný tvrdí, že splnil (aj) celý záväzok
na zaplatenie trov exekúcie, avšak oprávnený, prípadne súdny exekútor tvrdia opak (napr. aj z dôvodu,
ktorý je relevantný aj v prejednávanej veci, keď podľa vyjadrení súdneho exekútora doručených súdu sú
trovy exekúcie vo vyššej sume než sú tvrdené povinným a v ktorej sume ich povinný uhradil). Vzhľadom

na absenciu osobitnej procesnoprávnej úpravy obsiahnutej v Exekučnom poriadku upravujúcej danú
procesnú situáciu a skutočnosť, že Exekučný poriadok v znení účinnom do 31.08.2005 upravoval v (aj v
zmysle už uvedeného doktrinálneho a ústavnokonformného výkladu) v § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného
poriadku už uvedenú obdobnú výnimočnú situáciu postupu v prípade sporu o to, či povinný splnil (či
už v celom rozsahu alebo čiastočne) vymáhanú peňažnú pohľadávku a/alebo jej príslušenstvo, sú

v prejednávanej veci splnené podmienky stanovené v čl. 4 ods. 1 CSP (ako subsidiárne aplikovaného
všeobecnéhoprocesnéhopredpisuajvexekučnomkonaní,atopodľa§2CSP,zakotvujúcimsubsidiaritu
Civilného sporového poriadku, ak osobitný procesný predpis vo veci s právomocou súdu – akým je
aj Exekučný poriadok – neustanovuje inak) na analogickú aplikáciu § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného
poriadkuvzneníúčinnomdo31.08.2005(vjehoužvyššieuvedenomdoktrinálnomiústavnokonformnom

výklade) aj na v tejto exekúcii nastalý a vyššie vymedzený spor o to, či povinný zaplatil aj trovy
exekúcie (ak áno, či len sčasti alebo v celosti), a teda či sú (vzhľadom na nesporné uhradenie celého
exekvovaného peňažného nároku) ešte splnené podmienky na pokračovanie v exekúcii v časti trov
exekúcie (ak by čo i len časť trov exekúcie nebola povinným zaplatená) alebo či už tieto splnené nie
sú, čo by sa prejavilo vo výroku o zastavení exekúcie (v časti, v ktorej doposiaľ nedošlo k jej ukončeniu

ipso facto zánikom exekvovaného peňažného nároku, t. j. v zostávajúcej spornej časti o zaplatenie trov
exekúcie).

19. Súd, vychádzajúc z týchto právnych východísk, na základe návrhu povinného na zastavenie
exekúcie posudzoval, či povinný už zaplatil v prejednávanej veci trovy exekúcie, a to v celom rozsahu,

ako to tvrdí povinný, alebo či tieto doposiaľ v celom rozsahu nezaplatil, ako to tvrdí súdny exekútor,
v dôsledku čoho je medzi povinným a súdnym exekútorom spor o tejto právnej otázke.

20. Z obsahu pripojeného exekučného spisu súdneho exekútora súd v prvom rade zistil, že pôvodne
exekúciou poverený súdny exekútor G. H. I. dňa 16.02.2005 vyhotovil vyúčtovanie k exekučnému

konaniu (na ktoré poukazuje aj povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie), opatrené jeho
pečiatkou a podpisom (ide o posledné v exekučnom spise súdneho exekútora nachádzajúce sa
vyúčtovanie k exekučnému konaniu, ktoré by bolo opatrené aj podpisom), v ktorom vyčíslil celkovú
výšku záväzku povinného pozostávajúcu z pohľadávky oprávneného (spolu vo výške 5.569,- Sk,
pozostávajúcej z vymáhaného poplatku z omeškania vo výške 5.540,- Sk a vymáhaných trov konania

vo výške 29,- Sk, priznaných exekučným titulom) a trov exekúcie (spolu vo výške 1.996,97 Sk),
pozostávajúcich zo zákonnej odmeny súdneho exekútora, cestovných nákladov, poštových nákladov
a náhrad za stratu času. Celková výška pohľadávky oprávneného s príslušenstvom, vymáhanej
v exekúcii a trov exekúcie je spolu 7.565,97 Sk (t. j. 251,14 eura), pričom v čase vyúčtovania bolopodľa vyúčtovania súdneho exekútora z tohto celkového záväzku povinného vo výške 7.565,97 Sk
pozostávajúceho z už uvedených zložiek uhradených 5.048,- Sk (t. j. 167,56 eura) a k úhrade
zostávala suma 2.518,- Sk (t. j. 83,58 eura). Súdny exekútor ako subjekt, ktorý zodpovedá za riadne

vykonávanie exekúcie (vrátane súdneho exekútora v súčasnosti vykonávajúceho exekúciu) a ani
oprávnený kvalifikovane nerozporovali žiadnym spôsobom skutočnosť, že by v danom čase povinný
neuhradil vo vzťahu k danej exekúcii práve sumu, ktorú uviedol súdny exekútor v predmetnom
vyúčtovaní (ani len súdny exekútor v súčasnosti vykonávajúci exekúciu neuvádza žiadne dôvody, pre
ktoré by daná vo vyúčtovaní uvedená suma ako suma záväzku, ktorú povinný už uhradil, nemala

zodpovedať vtedajšiemu skutočnému právnemu stavu).

21. Povinný pritom potvrdeniami o vklad na účet pôvodne vykonaním exekúcie povereného súdneho
exekútora G. H. I. (ktorý vykonával funkciu súdneho exekútora v celom relevantnom období, až
do zániku funkcie 18.06.2011) preukázal, že po vyhotovení predmetného vyúčtovania k exekúcii
v prejednávanej veci (dňa 16.02.2005) začal plniť súdnemu exekútorovi zostatok svojho vymáhaného

záväzku vypočítaného vo vyúčtovaní, vrátane trov exekúcie, a to dňa 14.03.2005 sumou 200,- Sk (t.
j. 6,64 eura), dňa 25.04.2005 sumou 200,- Sk (t. j. 6,64 eura), dňa 31.05.2005 sumou 200,- Sk (t.
j. 6,64 eura), dňa 29.06.2006 sumou 200,- Sk (t. j. 6,64 eura), dňa 29.07.2005 sumou 200,- Sk (t. j.
6,64 eura), dňa 31.08.2005 sumou 200,- Sk (t. j. 6,64 eura), dňa 30.09.2005 sumou 200,- Sk (t. j. 6,64
eura), dňa 31.10.2005 sumou 200,- Sk (t. j. 6,64 eura), dňa 30.11.2005 sumou 200,- Sk (t. j. 6,64 eura),

dňa 27.12.2005 sumou 197,- Sk (t. j. 6,54 eura), dňa 31.01.2006 sumou 203,- Sk (t. j. 6,74 eura), dňa
28.02.2006 sumou 200,- Sk (t. j. 6,64 eura) a dňa 31.03.2006 sumou 118,- Sk (t. j. 3,92 eura) (listinné
dôkazy – potvrdenia o vklade na č. l. 38 – 41 súdneho spisu). Všetky platby boli označené variabilným
symbolom, pod ktorým žiadal súdny exekútor JUDr. Szénási tieto označiť vo vyúčtovaní zo 16.02.2005.

22. Z už uvedeného teda vyplýva, že tak ako to tvrdí povinný v návrhu na zastavenie exekúcie,
po vyhotovení vyúčtovania k predmetnej exekúcii v prejednávanej veci súdnym exekútorom JUDr.
Szénásim dňa 16.02.2005, ktorý vykonával exekúciu v prejednávanej veci až do 18.06.2011, kedy mu
zanikol exekútorský úrad, uhradil postupne do 31.03.2006 celú sumu, v ktorej bol vyčíslený zostatok
záväzku povinného pozostávajúci nielen z exekvovanej peňažnej pohľadávky a jej príslušenstva, ale aj

z trov exekúcie, a to sumu 2.518,- Sk (t. j. 83,58 eura).

23. Z obsahu pripojeného exekučného spisu súdneho exekútora pritom nevyplýva, že by po vyhotovení
predmetného vyúčtovania súdnym exekútorom JUDr. Szénásim od 16.02.2005 akékoľvek ďalšie trovy
exekúcie vznikli (a to v akejkoľvek zložke, teda či už vo forme odmeny exekútora, náhrady hotových

výdavkov či náhrady za stratu času pri vykonávaní exekúcie). V tejto súvislosti pritom súd poukazuje na
tú skutočnosť, že už v predmetnom vyúčtovaní exekúcie z 16.02.2005, čo sa týka zložky trov exekúcie
pozostávajúcej z odmeny súdneho exekútora, tak táto už bola v danom vyúčtovaní vyúčtovaná vo
výške 1.120,- Sk (t. j. 37,18 eura), navýšená o v tom čase účinnú daň z pridanej hodnoty vo výške
19 % z 1.120,- Sk, t. j. o 212,80 Sk (t. j. 7,06 eura), spolu vo výške 1.332,80 Sk (t. j. 44,24 eura),

teda v súlade s § 4 ods. 1, § 5 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych
exekútorov (inak aj len „vyhláška č. 288/1995 Z. z.“) v znení účinnom do 30.04.2008 (ktoré znenie je
v nadväznosti na prechodné ustanovenie § 30 vyhlášky č. 68/2017 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Exekučného poriadku [inak aj len „vyhláška č. 68/2017 Z. z.“] a § 27a vyhlášky č. 288/1995
Z. z. relevantné v prejednávanej veci), podľa ktorého je odmena exekútora 20 % zo základu na jej

určenie, ktorým základom je výška vymáhanej pohľadávky. Výška vymáhanej pohľadávky bola 5.569,-
Sk (t. j. 184,86 eura), ktorá sa podľa § 26 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. zaokrúhľuje na sumu 5.600,- Sk
(na celé stokoruny nahor), z ktorého základu 20 % odmena je pred aj po zaokrúhlení na desaťkoruny
nahor podľa § 26 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. 1.120,- Sk.

24. Čo sa týka ostatných zložiek trov exekúcie uvedených vo vyúčtovaní zo 16.02.2005, a to
cestovných nákladov, poštovných nákladov a náhrad za stratu času, tak aj tieto povinný uhradil,
ako to súd uviedol už vyššie, pričom súd v tejto súvislosti dopĺňa, že z obsahu exekučného spisu
nevyplýva, že vo vzťahu k týmto ďalším trovám exekúcie, ktoré mali vzniknúť až počas vykonávania
exekúcie (keďže v čase vydania upovedomenia o začatí exekúcie a ani podľa tohto upovedomenia

a ani podľa obsahu exekučného spisu neexistovali), a preto ide podľa § 202 Exekučného poriadku
v znení účinnom do 31.08.2005 o ďalšie trovy ecxekúcie, bolo vôbec vydané upovedomenie súdneho
exekútora o týchto ďalších trovách exekúcie, až na podklade ktorého (v závislosti od toho, či proti nim
uplatní účastník konania – oprávnený alebo povinný námietky) je oprávnený súdny exekútor vydaťpríkaz na úhradu ďalších trov exekúcie, ktorý je podkladom ich vymáhania niektorým zo spôsobov
určených na vymáhanie peňažných pohľadávok (§ 202 Exekučného poriadku v znení účinnom do
31.08.2005). Napriek uvedenému aj tieto ostatné zložky trov exekúcie uvedené vo vyúčtovaní zo

16.02.2005 pritom povinný uhradil. Súd len pre úplnosť, keď vzhľadom na uhradenie aj predmetných
trov exekúcie povinným je to bez väčšieho právneho významu v prejednávanej veci, naviac dopĺňa, že
súdny exekútor v predmetnom vyúčtovaní podľa obsahu súdneho spisu zahrnul v rámci poštovných
nákladov náklady vo výške 28,- Sk za doručovanie upovedomení o začatí exekúcie (podľa zoznamu
trov exekúcie na spisovom obale exekučného spisu súdneho exekútora), avšak podľa doručeniek

pripojených k upovedomeniu o začatí exekúcie tieto neboli ani doručované poštou (keď na doručenkách
v súvislosti s uvedenými upovedomeniami o začatí exekúcie na č. l. 10 súdneho spisu absentujú pečiatky
pošty) a nie je preto zrejmé, ako vôbec dané poštovné náklady mali vzniknúť, keď pre ich vznik nie je
v exekučnom spise súdneho exekútora ani súdnom spise žiadny podklad okrem samotného záznamu
o ich vzniku na spisovom obale exekučného spisu súdneho exekútora, ktorý však sám o sebe ich
vznik nepreukazuje. Poštovné vo výške 8,- Sk (uvedené na spisovom obale exekučného spisu súdneho

exekútora) spojené s doručovaním vyúčtovania dňa 05.03.2004 taktiež nie je obsahom exekučného
spisu súdneho exekútora žiadnym spôsobom preukázané (podacím lístkom, doručenkou či pod.).
Z poštovných nákladov vo výške 57,- Sk, uvedených vo vyúčtovaní z 16.02.2005 tak nie sú poštovné
náklady vo výške 36,- Sk (28,- Sk + 8,- Sk) ani preukázané. Obdobne v exekučnom spise súdneho
exekútora a ani v súdnom spise nie je žiadny podklad okrem samotného záznamu o vzniku trov exekúcie

na spisovom obale exekučného spisu súdneho exekútora preukazujúci, ako mali vzniknúť trovy exekúcie
pozostávajúce z cestovných nákladov a s tým spojenej náhrady za stratu času (ktoré však povinný
v rozsahu, v akom aj tieto boli vyčíslené vo vyúčtovaní zo 16.02.2005, teda v rozsahu cestovných náhrad
vcelkovejvýškesDPH527,17Skanáhradzastratučasuvovýške80,-Sk,uhradil,akotosúduviedoluž
vyššie), keďže podľa záznamu na spisovom obale exekučného spisu súdneho exekútora tieto vznikli dňa

19.03.2001 v súvislosti s doručovaním bližšie neidentifikovaného upovedomenia, keďže podľa obsahu
uvedeného exekučného spisu ako aj súdneho spisu v prejednávanej veci k 19.03.2001 bolo vydané
upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré podľa originálu doručenky nachádzajúcej sa v súdnom spise
(č. l. 10) bolo doručené oprávnenému dňa 21.02.2001 a povinnému 16.03.2001 a bol vydaný príkaz na
začatie exekúcie, ktorý bol doručený banke dňa 21.02.2001. Žiadna cesta v súvislosti s doručovaním

písomností súdneho exekútora tak z obsahu súdneho spisu nevyplýva, keď všetky písomnosti súdneho
exekútora v danom čase (19.03.2001) vydané, boli najneskôr dňa 16.03.2001 doručené všetkým
príslušným subjektom.

25. Teda, odhliadnuc od absencie právneho podkladu na vymoženie predmetných ďalších trov exekúcie

od povinného, vznik predmetných trov exekúcie nebol ani preukázaný, a to ako súd už uviedol, v rozsahu
36,- Sk pozostávajúcich z poštovných nákladov, cestovných nákladov v celom rozsahu 527,17 Sk
a náhrad za stratu času v celom rozsahu vo výške 80,- Sk. Povinný tak zaplatil aj trovy exekúcie, ktoré
neboli preukázané a vo vzťahu ku ktorým v dôsledku nedodržania procesného postupu stanoveného v
§ 202 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.08.2005 absentoval podklad ich vymáhania, a to v

celkovej výške 643,17 Sk (t. j. 21,35 eura).

26. Pritom z obsahu exekučného spisu súdneho exekútora a ani súdneho spisu v prejednávanej veci
v čase po zaplatení sumy povinným vo výške 2.518,- Sk (t. j. 83,58 eura), a to v zmysle posledného
súdnym exekútorom vykonaného vyúčtovania exekúcie, ktoré je obsahom súdneho spisu a ktoré je

podpísanéaopatrenépečiatkouexekútorskéhoúradu,nevyplývapozaplatenítejtosumydo31.03.2006,
ktorá pokrývala aj celé v danom vyčíslení vyčíslené trovy exekúcie, a to aj tie, ktorých vznik nie je
obsahom predmetných spisov preukázaný, nie je preukázaný vznik akýchkoľvek ďalších trov exekúcie
s výnimkou trov spočívajúcich v hotových výdavkov vynaložených v sume 0,40 eura na poštovné
v súvislosti s doručovaním výzvy z 27.10.2011 (t. j. po viac ako 5 rokoch a 6 mesiacoch od času, kedy

povinný nadobudol legitímne očakávanie, že zaplatil nielen celý exekvovaný peňažný nárok priznaný
exekučným titulom, ale aj celé vyčíslené trovy exekúcie, keď zaplatil zostatok svojich záväzkov vrátane
záväzku pozostávajúceho z povinnosti nahradiť trovy exekúcie v zmysle vyčíslenia exekúcie súdnym
exekútorom zo 16.02.2005, a že tým bola exekúcia ukončená, počas ktorej celej doby povinnému
nebolo doručované upovedomenie súdneho exekútora podľa § 202 Exekučného poriadku v znení

účinnom do 31.08.2005 o tom, že by akékoľvek ďalšie trovy exekúcie vznikli a že tým by vznikol ďalší
záväzok povinného nahradiť ich) na úhradu „pohľadávky oprávneného a trov exekúcie“. Ak by aj tieto
trovy exekúcie boli účelne vynaložené (a tým rešpektovali zásadu hospodárnosti konania ako jednej
zo základných zásad nepochybne aj exekučného konania), nepochybne by boli pokryté zaplatenousumou povinným na úhradu trov exekúcie, ktorá v už uvedenom rozsahu 21,35 eura pokrývala aj spismi
v prejednávanej veci nepreukázané trovy exekúcie ako nevyhnutného predpokladu posúdenia určitého
nákladu ako trov exekúcie – § 200 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.08.2005. Naviac,

ani o vzniku uvedených ďalších trov exekúcie, ktoré vznikli v súvislosti s doručovaním danej zásielky,
nebol povinný upovedomený podľa § 202 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.08.2005, čo
mu znemožnilo proti týmto trovám exekúcie uplatniť prostriedok procesnej nápravy, a to námietok. Bez
upovedomenia povinného o vzniku ďalších trov exekúcie je vylúčené aj ich vymáhanie vydaním príkazu
na vymoženie (§ 202 ods. 5 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.08.2005).

27. V súvislosti s predmetnou výzvou súdneho exekútora z 27.10.2011, ktorý v súčasnosti vykonáva
exekúciu v prejednávanej veci ako náhradník pôvodne povereného súdneho exekútora vykonaním
exekúcie, súd dopĺňa, že v tejto výzve súdny exekútor v abstraktnej rovine po dobe už uvedených viac
ako 5 rokov a 6 mesiacov od splnenia zostatku záväzku povinného vrátane trov exekúcie v zmysle
riadneho posledného vyúčtovania exekúcie súdnym exekútorom, vyzval povinného na úhradu sumy

57,30 eura titulom pohľadávky oprávneného a trov exekúcie. Uvedená výzva, ani pri jej posúdení podľa
obsahu (§ 41 ods. 2 v nadväznosti na § 251 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom
včaseurobeniadanéhoúkonusúdnehoexekútora),ktorájepodľaexekučnéhospisusúdnehoexekútora
predloženého súdu jediným procesným úkonom súdneho exekútora voči povinnému, urobeným od
kedy vykonáva ako náhradník povereného súdneho exekútora exekúciu v prejednávanej veci, nie je

v žiadnom prípade upovedomením povinného o vzniku ďalších trov exekúcie, keďže z jej obsahu žiadna
takáto skutočnosť (vznik ďalších trov exekúcie) nevyplýva, a teda nie je z nej absolútne poznateľné,
prečo súdny exekútor požaduje od povinného zaplatiť ďalších 57,30 eura, keď podľa posledného
vyúčtovania exekúcie (podpísaného súdnym exekútorom) zo 16.02.2005 zostávalo, aby povinný zaplatil
sumu 2.518,- Sk (opätovne pripomínajúc, že aj na nepreukázané ďalšie trovy exekúcie, o ktorých vzniku

nebol povinný ani procesne stanoveným postupom v § 202 Exekučného poriadku v znení účinnom do
31.08.2005upovedomený,anemoholsapretoprotinimaniprocesnebrániťpodanímnámietok,oktorom
procesnom prostriedku nápravy nebol povinný ani poučený, a z tohto dôvodu preto bol vznik týchto trov
preskúmateľnýprávesúdompritomtorozhodovaní,keďžetomunebránilaprekážkanepodanianámietok
alebo zamietnutia námietok proti ďalším trovám exekúcie, v ktorom prípade by súd existenciu týchto

trov už nebol následne oprávnený v ďalšom konaní preskúmavať), ktorú sumu povinný aj preukázateľne
ešte do 31.03.2006 aj zaplatil.

28. Nepreskúmateľné sú na rovnakom základe aj tvrdenia súdneho exekútora obsiahnuté v jeho
vyjadreniach adresovaných súdu v prejednávanej veci, v ktorých vo všeobecnej rovine poukazuje

na to, že povinný nezaplatil ešte všetky trovy exekúcie, ale tieto ani na výzvu súdu z 19.01.2026
nekonkretizoval, teda neuviedol, kedy aké trovy exekúcie vznikli a v akej výške (pričom súd mu
umožnil tieto aj preukázať). V nadväznosti na túto výzvu súdny exekútor predložil súdu ním vedený
exekučný spis, avšak ako súd už uviedol v ostatných častiach tohto odôvodnenia, vznik týchto trov
exekúcie v podstatnom rozsahu, a to dokonca aj tých, ktoré povinný zaplatil na základe vyúčtovania

exekúcievtedajšímsúdnymexekútoromJUDr.Szénásimz16.02.2005,nepreukazuje.Naviac,jednotlivé
vyčíslenia trov exekúcie (bez konkretizácie, len so všeobecným rozdelením na odmenu a náhradu
hotových výdavkov (uvedených len vo všeobecnej rovine ako „poštovné, overovanie“, pričom napr.
v súvislosti s overovaním nie je absolútne zrejmé, o aké overovanie išlo, kedy malo byť vykonané,
v akej súvislosti bolo vykonané a aké boli naň preukázateľne vynaložené náklady) súdneho exekútora

vykonávajúceho exekúciu v prejednávanej veci v súčasnosti, predložené súdu, sú aj zmätočné, keď je
v nich vždy uvedená iná výška trov exekúcie (napr. vo vyjadrení z 26.11.2021 uvádza súdny exekútor
výšku trov exekúcie vo výške 85,08 eura, vo vyjadrení z 21.08.2024 vo výške 87,84 eura, vo vyjadrení
z 08.04.2025 vo výške 88,60 eura), pričom nie je vôbec zrejmé, o aké ďalšie trovy exekúcie sa
tieto navýšili a tieto navýšenia nie sú ani preukázané, osobitne obsahom exekučného spisu súdneho

exekútora. Žiadnym vierohodným spôsobom súdny exekútor naviac ani nevysvetľuje, prečo v jeho
vyjadreniach uvádza inú sumu povinným zaplatených súm (248,65 eura) než vyplýva z posledného
vyúčtovaniaexekúciesúdnymexekútorom,ktoréjeopatrenépodpisomsúdnehoexekútoraz16.02.2005
(167,56 eura), po ktorom preukázateľne povinný zaplatil na jeho účet aj zvyšnú sumu uvedenú v jeho
vyúčtovaní exekúcie, ktorá zahŕňala aj trovy exekúcie, a to sumu 83,58 eura, čo je spolu 251,14 eura

a nie 248,65 eura.

29.Aniodstránenietohtorozporubyvšakvkonečnomdôsledkunemalovplyvnatotorozhodnutie,keďže
aj v prípade úhrady sumy povinným vo výške 248,65 eura, akú tvrdí v súčasnosti exekúciu vykonávajúcisúdny exekútor, táto pokrýva celý vymáhaný nárok priznaný exekučným titulom vo výške 184,85 eura
(pozostávajúcizpoplatkuzomeškaniavovýške183,89euraatrovkonaniavovýške0,96eura)aajtrovy
exekúcie, ktoré boli preukázané, a to odmenu súdneho exekútora navýšenú o DPH účinnú v čase jej

platenia (do 31.03.2006) vo výške 44,24 eura a preukázané hotové výdavky – poštové náklady vo výške
1,10 eura (pozostávajúce zo sumy 21,- Sk, t. j. 0,70 eura za doručovanie príkazu na začatie exekúcie
banke, 0,40 eura za doručovanie výzvy na úhradu z 27.10.2011, ktorý výdavok však nebol vzhľadom
na už uvedené ani účelne vynaložený).

30. V nadväznosti na uvedené preto súd v spore o to, či povinný zaplatil v exekúcii aj všetky trovy
exekúcie (popri nespornom uhradení celého vymáhaného peňažného nároku) uzatvára, že splnením
zanikol v exekúcii v prejednávanej veci v celom rozsahu aj záväzok povinného na zaplatenie trov
exekúcie.

31. Súd preto týmto uznesením podľa na základe § 2 v spojení s čl. 4 ods. 1 CSP analogicky aplikovanej

právnej normy § 57 ods. 1 písm. f) v spojení s § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do
31.08.2005 exekúciu (ktorá prebieha už len v spornej časti, ktorú predstavuje vymoženie už len trov
exekúcie, keď exekvovaný peňažný nárok zanikol splnením v celom rozsahu a vzhľadom na absenciu
sporu v tomto smere medzi účastníkmi exekučného konania a súdnym exekútorom exekúcia v tejto
nespornej časti bola týmto splnením vymáhaného nároku ukončená ipso facto bez rozhodovania),

zastavil.

32. Na nahradenie trov exekúcie podľa § 203 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.08.2005
neboli splnené v prejednávanej veci podmienky (nedošlo k zastaveniu exekúciu zavinením oprávneného
a ani nebola exekúcia zastavená z dôvodu, že by majetok povinného nestačil ani na úhradu trov

exekúcie), preto súd o tejto nerozhodol.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 2 CSP v spojení s § 58
ods. 4 a § 57 ods. 1 písm. f/ Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.08.2005 v nadväznosti na
prechodné ustanovenie § 238 ods. 1 Exekučného poriadku).

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Nitra ako súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorými sú uvedenie, ktorému súdu je určené,

kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpisu a spisovej značky tohto konania) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).