Rozsudok – Bezdôvodné obohatenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. september 2024

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 11C/14/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120208089
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jenčová

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2024:6120208089.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

11C/14/2020

Okresný súd Poprad - sudkyňou JUDr. Ivetou Jenčovou v spore žalobcov: 1) A. B., nar.XX.X.XXXX,
trvale bytom B. XXXX/XX, C., 2) D. B., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom E. XXXX/XX, C., obaja právne
zastúpení: BDO Legal s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Pribinova 10, Bratislava - mestská časť
Staré Mesto, IČO: 51 803 330, proti žalovaným: 1) LaTerra, s.r.o., Bezručova 15, Poprad, IČO: 31 720
277, právne zastúpený: SP & R s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Maróthyho 6, Bratislava, IČO:

36 859 982, 2) EnergoTerra, s.r.o., Bezručova 15, Poprad, IČO: 46 518 665, právne zastúpený: JUDr.
Michal Rebro, Maróthyho 6, Bratislava, IČO: 42 183 219, o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške
11.609,20 € s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

11C/14/2020

I. Žalovaní sú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi v 1.rade istinu vo výške 1.917,36 € s 5 % úrokom z
omeškania ročne od 15.01.2020 do zaplatenia, žalobcovi v 2.rade istinu vo výške 9.586,80 € s 5 %

úrokom z omeškania ročne od 15.01.2020 do zaplatenia, a to do 15.dní odo dňa právoplatnosti tohto
rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.
III. Žalobcovia v 1. a 2.rade m á j ú voči žalovaným v 1. a 2.rade n á r o k na 100 % náhradu trov
konania, ktoré budú vyčíslené samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
IV. Okresný súd Poprad m á voči žalovaným v 1. a 2.rade n á r o k náhradu trov štátu, ktoré budú
vyčíslené samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

V. U p r a v u j e učtáreň Okresného súdu Poprad v r á t i ť žalovanému v 1.rade zostatok preddavku
na znalecké dokazovanie z preddavku č. D14-17/2023 vo výške 100,80 € v lehote 30. dní od doručenia
tohto právoplatného rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia žiadali, aby súd zaviazal žalovaných uhradiť spoločne a nerozdielne žalobcovi v 1.rade
istinu vo výške 1.934,87 € s 5 % úrokom z omeškania od 15.01.2020 do zaplatenia, žalobcovi v 2.rade
istinu vo výške 9.674,33 € s 5 % úrokom z omeškania ročne zo od 15.01.2020 do zaplatenia a nahradiť
im trovy konania.

Uviedli, že žalobca v 1.rade s veľkosťou spoluvlastníckeho podielu 2/12 a žalobca v 2.rade s veľkosťou
spoluvlastníckeho podielu 10/12, sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností nachádzajúcich sa v
katastrálnom území F. a zapísaných na liste vlastníctva číslo XXXX:a) pozemku parcela registra „C“ s parcelným číslom 565/38 o výmere 358 m2, druh pozemku: ostatná
plocha;
b) pozemku parcela registra „C“ s parcelným číslom 565/39 o výmere 199 m2, druh pozemku: ostatná

plocha;
c) pozemku parcela registra „C“ s parcelným číslom 565/40 o výmere 1185 m2, druh pozemku: ostatná
plocha;
d) pozemku parcela registra „C“ s parcelným číslom 565/41 o výmere 414 m2, druh pozemku: ostatná
plocha;

e) pozemku parcela registra „C“ s parcelným číslom 565/43 o výmere 13 m2, druh pozemku: zastavaná
plocha a nádvorie;
f) pozemku parcela registra „C“ s parcelným číslom 565/44 o výmere 1 m2, druh pozemku: zastavaná
plocha a nádvorie;
g) pozemku parcela registra „C“ s parcelným číslom 565/45 o výmere 29 m2, druh pozemku: zastavaná
plocha a nádvorie;

h) pozemku parcela registra „C“ s parcelným číslom 570/5 o výmere 64 m2, druh pozemku: zastavaná
plocha a nádvorie;
Ako vlastníci uvedených nehnuteľností sú evidovaní na základe rozsudku Okresného súdu Poprad
sp.zn. 16C/43/2004-391 zo dňa 08.12.2016 (v znení opravného uznesenia sp.zn. 16C/43/2004-423
zo dňa 12.04.2017 a dopĺňacieho rozsudku sp.zn. 16C/43/2004-435 zo dňa 10.05.2017), ktorý

nadobudol právoplatnosť dňa 10.01.2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn.
21Co/95/2017-448 zo dňa 24.10.2017, a ktorými bolo o. i. určené, že pozemky patria v 1 do dedičstva
po poručiteľke E. B. nar. XX.XX.XXXX a v 1 do dedičstva po poručiteľovi G. B., nar. XX.XX.XXXX, ktorí
sú právni predchodcovia žalobcov. Následne pred Okresným súdom Poprad prebehlo dedičské konanie
sp.zn. 17D/24/2018 v súlade so zápisom na liste vlastníctva č. XXXX pre k.ú. F..

Pozemky sú súčasťou areálu, v ktorom sídlia žalovaní, a ktoré využívajú obaja v rovnakej miere na
podnikanie. Žalovaný 1 a žalovaný 2 sú personálne prepojené spoločnosti, keď v oboch ako spoločník,
resp. jeden zo spoločníkov figuruje Ing. Norbert Fassinger. Nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného
1, ktoré o. i. tvoria predmetný areál sú zapísané na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie
F. a nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného 2, ktoré o. i. tvoria predmetný areál sú zapísané na liste

vlastníctva č. XXXX.
Medzi žalobcami a žalovanými nedošlo k uzavretiu žiadnej nájomnej zmluvy týkajúcej sa pozemkov
a tieto užívajú bez právneho dôvodu. Žalovaní odmietajú umožniť žalobcom akýkoľvek prístup k
pozemkom. Pozemky užívajú najmenej po dobu viac ako 2 roky spätne, t.j. najmenej od 15.01.2018
doposiaľ ( v čase podania žaloby; pozn. súdu).

Žalovaný 1 je ďalej okrem iného vlastníkom stavieb nachádzajúcich sa v katastrálnom území F. a
zapísaných na liste vlastníctva číslo XXX:
a) Stavba s popisom triedičkaTB-150, nachládajúca sa v časti na pozemku s parcelným číslom 570/1
(ďalej ako Stavba 1)
b) Stavba s popisom zemiakareň, nachládajúca sa v časti na pozemku s parcelným číslom 565/9 (ďalej

ako Stavba 2).
Stavba 1 stojí okrem pozemku s parcelným číslom 570/1 aj na pozemkoch vo vlastníctve žalobcov a to
na pozemku parcela registra „C“ s parcelným číslom 570/5 o výmere 64 m2, druh pozemku: zastavané
plochy a nádvoria, a na pozemku parcela registra „C“ s parcelným číslom 565/43 o výmere 13 m2, druh
pozemku: zastavané plochy a nádvoria.

Stavba 2 stojí okrem pozemku s parcelným číslom 565/9 aj na pozemku vo vlastníctve žalobcov a to
pozemku parcela registra „C“ s parcelným číslom 565/45 o výmere 29 m2, druh pozemku: zastavané
plochy a nádvoria.
Z vyššie uvedeného vplýva, že žalovaní užívajú pozemky, ktoré sú vo vlastníctve žalobcov a k tomuto
dochádza bez právneho dôvodu. Nárok uplatnený žalobou opierali žalobcovia o ustanovenie § 451 ods.

1, ods. 2 a § 458 od. 1 Občianskeho zákonníka.
Uviedli, že peňažná náhrada za užívanie nehnuteľnosti bez právneho dôvodu sa podľa konštantnej
judikatúry určí ako suma obvyklého nájomného, ktoré by bol nájomca za obvyklých okolností povinný
plniť. V spore vedenom pred Okresným súdom Poprad sp.zn. 16C/43/2004 bol vyhotovený znalecký
posudok č. 9/2011 zo dňa 07.02.2011 Ing. Jozefom Záhradníkom, znalcom zapísaným v zozname

znalcov vedenom Ministerstvom spravodlivosti SR pod ev. č. 914164, v odbore: 70000 – Stavebníctvo,
odvetví: 370100 - Pozemné stavby, 370901 - Odhad hodnoty nehnuteľností, preukazujúci okrem iného
aj výšku nájomného za pozemky, ktorá bola znalcom stanovená na sumu 2,565 €/m2 za rok, čo pri
celkovej výmere pozemkov 2.263 m2 predstavuje sumu 5.804,60 € ročne. Žalobcovia, s prihliadnutím ajna trend stúpajúcich cien nehnuteľností a nájmu mali za to, že pre účely preukázania výšky obvyklého
nájomného za pozemky žalobcov, vrátane pozemkov dotknutých stavbami, je znalecký posudok naďalej
spôsobilým podkladom.

2. Okresný súd Banská Bystrica vydal v rámci upomínacieho konania v zmysle žaloby platobný rozkaz,
protiktorémupodaliobajažalovaníodpor.Podanímodporusaplatobnýrozkazzrušilananávrhžalobcov
na pokračovanie v konaní, bola vec postúpená vecne a miestne príslušnému Okresnému súdu Poprad.

3. Žalovaný v 1.rade v odpore uviedol, že predmetné sporné nehnuteľnosti boli v čase realizácie stavby
vo vlastníctve štátu, o čom svedčí aj výpis z evidencie nehnuteľností č. 122, ktorý je založený v spise
sp. zn. 17C/24/2019, vedenom na Okresnom súde Prešov, kde v časti vlastník bol uvedený ŠM –
POPRAD. Tento vlastník bol zároveň aj stavebníkom tak, ako je to uvedené v stavebnom povolení, ako
aj v kolaudačnom rozhodnutí. Stavba bola vystavaná v súlade s vtedy platnými predpismi. V súčasnosti
sú žalobcovia vlastníkmi sporných nehnuteľností. Do podania odporu nepredložili žalovanému v 1.rade

nijaký návrh nájomnej zmluvy, ani iný dokument, v ktorom by si svoj nárok uplatňovali. Žalovaný v 1.rade
nesúhlasil s tvrdením žalobcov ohľadom užívania nimi uvedeného výpočtu nehnuteľností, ani ohľadom
predloženého znaleckého posudku zo dňa 7.2.2011, ako spôsobilého podkladu pre určenie aktuálnej
ceny za nehnuteľnosti, ako aj výšky nájomného za sporné nehnuteľnosti, a to čo do výšky a určenia
hodnoty sporných nehnuteľností. Žiadal žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť a priznať mu

nárok na 100 % náhradu trov konania.

4. Žalovaný v 2.rade v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že ako vlastník nehnuteľnosti parcela
registra „C“, parc. Č. 565/36 o výmere 2954 m2, druh pozemku: ostatná plocha, nachádzajúcej sa v k. ú.
F., evidovanej na LV č. XXXX, nijakým spôsobom nezasahuje do vlastníckych práv žalobcov, žiadne ich

pozemky neužíva a ani neužíval. Namietol nedostatok svojej pasívnej vecnej legitimácie. Žiadal žalobu
ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť a priznať mu nárok na 100 % náhradu trov konania.

5. Vo vyjadrení k odporom žalovaných žalobcovia uviedli, že pokiaľ ide o argumentáciu žalovaného
v 1.rade ohľadom realizácie nehnuteľností (stavieb) v jeho vlastníctve, táto je pre predmetný spor

irelevantná. Podstatná je skutočnosť užívania nehnuteľností vo vlastníctve žalobcov žalovanými.
Tvrdenie žalovaného v 1.rade, že neužíva žalobcami uvedený výpočet nehnuteľností a tvrdenie žalobcu
v 2.rade, že nijakým spôsobom nemá zasahovať do vlastníckych práv žalobcov, žiadne ich pozemky
nemá užívať a ani nemal užívať, je nepravdivé a v rozpore so skutkovým stavom.
Nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX pre k.ú. F. sa nachádzajú v areáli, ktorý využívajú na

svoju podnikateľskú činnosť žalovaní. Skutočnosť, že pozemky sú súčasťou areálu žalovaných,
žalovaní v odporoch žiadnym spôsobom nespochybnili. Žalovaný v 1.rade v areáli prevádzkuje zrejme
poľnohospodársku výrobu. Žalovaný v 2.rade má v tomto areáli umiestnenú technológiu na výroku
bioplynu. Žalovaný 1 vo svojom odpore ani nespochybnil, že stavby triedička TB-150 a zemiakareň,
zapísané na LV č. XXX stoja na sčasti na pozemkoch žalobcov.

Žalovaní taktiež nespochybnili, že žalobcom odmietajú umožniť akýkoľvek prístup k pozemkom. Prvý
krát od rozhodnutia Okresného súdu Poprad sp.zn. 16C/43/2004-391 zo dňa 08.12.2016 (v znení
opravného uznesenia sp.zn. 16C/43/2004-423 zo dňa 12.04.2017 a dopĺňacieho rozsudku sp.zn.
16C/43/2004-435 zo dňa 10.05.2017), ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 10.01.2018 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 21Co/95/2017-448 zo dňa 24.10.2017, boli na pozemkoch

žalobcovia prítomní až v mesiaci január 2020, kedy sa pokúsili o mimosúdne vyporiadanie sporu
vedeného pred Okresným súdom Poprad pod sp.zn. 17C/24/2019, avšak bez úspechu.
Aktedažalovanípotvrdili,žepozemkysanachádzajúvichspoločnomareáli,tietoajužívajú.Skutočnosť,
že pozemky žalovaní užívali potvrdzujú aj satelitné snímky, z ktorých vyplýva, že na pozemkoch sa
nachádzal minimálne dňa 27.09.2019 materiál uložený na kopách (možno slama, zemina alebo pod.)

Za účelom preukázania užívania pozemkov žalovanými, predložili žalobcovia satelitnú snímku (zdroj
program Google Earth) zo dňa 23.05.2016, satelitnú snímku (zdroj program Google Earth) zo dňa
27.09.2019, na ktorej je viditeľný uložený materiál, satelitnú snímku (zdroj program Google Earth) zo
dňa 10.10.2019, na ktorej sú viditeľné zmeny (zrejme presun materiálu).
Nakoľko žalovaní nemajú žiaden prístup k pozemkom, títo nemohli vykonávať svoje vlastnícke práva,

pozemky užívať, prípade brať z nich úžitky a pod., a taktiež sa ani nemali možnosť presvedčiť o stave,
v akom sa ich majetok nachádza.
Nie je ani pravdivé tvrdenie žalovaného 1, že by mu zo strany žalobcov nebol predložený nijaký návrh
nájomnej zmluvy, ani iný dokument, v ktorom by si svoj nárok uplatňovali. Medzi žalobcami a žalovanýmivroku2018prebiehalakomunikáciaohľadomužívaniapozemkovžalovanými,avšaknedošlokuzavretiu
žiadnej dohody. Žalovaní však fakticky uznali, že užívajú pozemky, nakoľko žalobcom v mesiaci
november 2018 uhradili náhradu za ich užívanie z titulu bezdôvodného obohatenia.

Za účelom preukázania skutočnosti, že žalovaní užívali pozemky, navrhli žalobcovia vykonať výsluch
svedka H. I., ktorý býva v blízkosti pozemkov a má vedomosť o ich užívaní žalovanými.

6. V písomnom vyjadrení žalovaný v 1.rade uviedol, že ako uvádzajú sami žalobcovia, oni, resp. ich
právni predchodcovia sú na liste vlastníctva č.XXXX pre k. ú. F. evidovaní ako vlastníci pozemkov

na základe právoplatného rozhodnutia zo dňa 10.01.2018. Do tohto momentu vlastníkom sporných
nehnuteľností bol riadne zapísaný žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade.
Je nesporné, čo potvrdili aj samotní žalobcovia, že išlo o poľnohospodársky komplex, a teda
nehnuteľnosti slúžili a slúžia na poľnohospodárske účely.
Tvrdenie, že žalovaný v 1. rade fakticky uznal užívanie sporných pozemkov je zavádzajúce. Dňa
02.10.2018 žalobcovia prostredníctvom ich právneho zástupcu zaslali výzvu na zaplatenie pohľadávky

titulom bezdôvodného obohatenia žalovanému 1, ktorú si nárokovali 2 roky spätne. Uvedená výzva
išla zo strany žalobcov po tom, ako bol právoplatný rozsudok o ich vlastníctve k sporným pozemkom
(10.01.2018), a teda do toho času sa žalovaný v 1. rade staral o sporné pozemky ako o svoje, keďže
bol riadne zapísaný na liste vlastníctva ako vlastník.
Táto povinnosť mu vyplývala priamo zo zákona č. 220/2004 Z. z o ochrane a využívaní

poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole
znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pod hrozbou spáchania
priestupku či iného správneho deliktu. V zmysle uvedenej výzvy žiadali žalobcovia uhradiť pohľadávky
od žalovaného 1 a 2, celkom vo výške 27.156,- €, pričom opomenuli tú skutočnosť, že sa jedná o
poľnohospodársku pôdu a teda lex specialis pri určovaní výšky ceny za nájomné je zákon č. 504/2003

Z.z. Zákon o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov
a o zmene niektorých zákonov.
Žalovaný v 1. rade uhradil v zmysle výzvy, a to titulom bezdôvodného obohatenia za 2 roky žalobcom
sumu vo výške 25,58 €. Žalovaný v 1.rade zopakoval, že nesúhlasí s tvrdením žalobcov ohľadom
predloženého znaleckého posudku zo dňa 07.02.2011 ako spôsobilým podkladom pre určenie aktuálnej

ceny za nehnuteľností a to aj s poukazom na vyššie uvedený lex specialis.
Žalobcami predložené satelitné snímky nijakým spôsobom nepotvrdzujú skutočnosť, že
žalovaný v 1. rade užíva sporné pozemky, tak ako to uvádzajú žalobcovia. Časť predmetných pozemkov
vo vlastníctve žalobcov sú nielen svahovité, ale aj značne podmočené, t.j. s vysokou hladinou spodnej
vody. V prípade neúdržby takýchto pozemkov môže dochádzať aj k prepadávaniu pôdy, čo sa môže

dotýkať aj susedných pozemkov.
Žalobcovia nikdy nemali záujem užívať svoje nehnuteľnosti tak, ako to uvádzajú a taktiež nikdy im nebolo
bránené v užívaní svojich nehnuteľností zo strany žalovaného v 1. rade.
Aj s ohľadom na súdne konanie o odstránenie nehnuteľností, sp. zn.17C/24/2019 vedenom na
Okresnom súde Poprad, kde žalobcovia sú navrhovatelia sa javí, že žalobcovia využívajú danú

situáciu s cieľom nie reálne užívať predmetné nehnuteľnosti, ale ako prostriedok na získanie väčšieho
prospechu ako je samotná hodnota a využiteľnosť daného pozemku.

7.Vpísomnomvyjadrenížalovanýv2.radesavyjadrilsčastizhodnesožalovanýmv1.radeazopakoval,
že je vlastníkom nehnuteľnosti parcela registra „C“, s parc. č. 565/36 o výmere 2954, druh pozemku:

ostatná plocha, nachádzajúcej sa v k.ú.: Matejovce, evidovanej na LV.č. 1429. Nijakým spôsobom
nezasahuje do vlastníckych práv žalobcov, žiadne ich pozemky neužíva a ani neužíval. Je právnickou
osobou, ktorá má vlastnú právnu subjektivitu. Opakovane namietol nedostatok svojej pasívnej vecnej
legitimácie.

8. Žalobcovia v reakcii na vyjadrenia žalovaných v písomnom stanovisku uviedli, že vôbec nepotvrdili,
že v danom prípade má ísť o poľnohospodársky komplex a nehnuteľnosti mali slúžiť a slúžia na
poľnohospodárske účely. Žalovaný 2 má v areáli umiestnenú tzv. kogeneračnú jednotku, t.j. zariadenie
na výrobu elektriny a tepla. Výroba elektriny a dodávka elektriny zariadeniami na výrobu elektriny s
celkovým inštalovaným výkonom do 1 MW vrátane, výroba tepla a tiež rozvod tepla je aj predmetom

podnikania žalovaného 2. Nie je preto pravdou, že by bol areál žalovaných 1a 2 využívaný iba na
poľnohospodárske účely. Žalovaní tvrdenia žalobcov uvádzané v návrhu na vydanie platobného
rozkazu týkajúce sa využitia areálu vôbec nepopreli. V danom prípade nemožno hovoriť, že by
nehnuteľnosti slúžili iba na poľnohospodárske účely.Žalovaný 1 vo svojom vyjadrení potvrdil, že ako žalovaný 1, tak žalovaný 2 užívali predmetné
nehnuteľnosti, keďže žalovaný 1 v prílohe svojho vyjadrenia predložil výzvu právneho zástupcu
vtedajších vlastníkov predmetných nehnuteľností, ktorou boli žalovaní 1 a 2 vyzvaní práve na uhradenie

bezdôvodného obohatenia titulom užívania nehnuteľností bez právneho dôvodu. Vzhľadom na to, že
žalovaní uhradili sumu, ktorá podľa nich má byť primeranou náhradou za užívanie nehnuteľností,
jednoznačne potvrdili ich užívanie.
Pokiaľ teda žalovaný 2 uvádza, že predmetné nehnuteľnosti nemá užívať, takéto tvrdenie je nepravdivé
a v rozpore s dôkazmi, ktoré predložil sám žalovaný 1. Ako žalobcovia súdu už uvádzali, predmetné

nehnuteľnosti sa nachádzajú v areáli žalovaných 1 a 2, ktorí tento využívajú na podnikateľskú činnosť,
ktorá však nie je len poľnohospodárskou výrobou, ako to prezentuje žalovaný 1, ale aj činnosťou,
ktorá je podnikaním v energetike.
Aj z predložených satelitných snímok vyplýva, že na predmetných pozemkoch sa ešte dňa 27.09.2019
nachádzal nejaký materiál, ktorý sa už ku dňu 10.10.2019 tam nenachádzal. Vzhľadom na skutočnosť,
že v areáli žalovaných nepôsobia iné subjekty, je nepochybné, že tento materiál tam bol umiestnený s

ich vedomím, alebo súhlasom.
Pokiaľ ide o určenie výšky náhrady za užívanie pozemkov vo výške obvyklého nájomného,
žalobcovia nesúhlasia s tvrdeniami žalovaného 1. Žalobcovia sú toho názoru, že žalovaný 1 nesprávne
spája určenie výšky obvyklého nájomného podľa § 10 ods. 1 zák. č. 504/2003 Z.z. a podľa § 10 ods.
2 zák. č. 504/2003 Z.z. Pri predmetných nehnuteľnostiach nemožno vychádzať z výšky nájomného za

poľnohospodársku pôdu tak, ako to je to prezentované v liste právneho zástupcu žalovaných 1 a
2 zo dňa 12.11.2018 (JUDr. Mašan), ale iba z obvyklého nájomného v danom katastrálnom území.
Najmä, keďže pozemky sú súčasťou areálu (dvora), tieto nemajú vyjadrenú BPEJ (bonitovaná pôdno-
ekologická jednotka), a teda pri týchto nemožno ani pri určení obvyklého nájomného vychádzať z
obvyklého nájomného za poľnohospodárske pozemky, ktoré BPEJ vyjadrené majú (určenie nájomného

podľa § 10 ods. 1 zák. č. 504/2003 Z.z.), a pri ktorých sa aj výška obvyklého nájomného
odvodzuje od BPEJ. Takýto právny názor vyplýva aj z rozhodnutia Krajského súdu v Žiline
sp.zn. 11Co/217/2013. Rovnako aj v spore vedenom pred Krajským súdom v Žiline pod sp.zn.
7Co/109/2012 súd prvej inštancie vychádzal z obvyklého nájomného určeného znaleckým posudkom
(nie podľa § 10 ods. 1 zák. č. 504/2003 Z.z.). Súdu žalobcovia predložili aj výtlačok mapy s parametrami

BPEJ pre danú lokalitu, z ktorej vyplýva, že predmetné nehnuteľnosti parametre BPEJ určené nemajú.
K samotnému výpočtu výšky obvyklého nájomného uviedli, že táto sa odvíja od všeobecnej
hodnoty nehnuteľnosti, ktorá vyplýva z jednotkovej hodnoty pozemku. Žalovaný 1 ako strana
sporu v konaní vedenom pred Okresným súdom Poprad pod sp.zn. 17C/24/2019 predložil súdu
odborné stanovisko č. 44/2020 vyhotovené J. C. K., z ktorého vyplýva, že jednotková hodnota

pozemkov (odborné stanovisko posudzovalo iba časť predmetných nehnuteľností), má byť vo výške
30,28 EUR/m2. V znaleckom posudku č. 9/2011 znalca Ing. Jozefom Zahradníkom bola jednotková
hodnota pozemku určená sumou 29,89 EUR/m 2. Je preto nepochybné, že výška určená v znaleckom
posudku predloženom žalobcami je dokonca nižšia než v odbornom vyjadrení predloženom
žalovaným 1 v spore vedenom pred Okresným súdom Poprad pod sp.zn. 17C/24/2019. Žalobcovia

preto nevidia jediný dôvod prečo by závery znaleckého posudku č. 9/2011 mali byť zo strany žalovaných
spochybňované.

9. Na súdnych pojednávaniach strany sporu zotrvali na svojich písomných stanoviskách.
Právny zástupca žalobcov poukázal aj na prax Krajského súdu v Prešove, ktorý v obdobných veciach

rozhoduje aj tak, že sa má zato, že pri podnikateľskom subjekte, ak sa nachádza nehnuteľnosť
v jeho areáli, platí fikcia, že pozemky užíva. Predložil na podporu svojho tvrdenia rozsudok Krajského
súdu v Prešove sp. zn. 20Co/31/2012. Poukázal na predmet činnosti žalovaných, ktorým nie je len
poľnohospodárska činnosť. V záverečnej reči uviedol, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že
nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcov sa nachádzajú v uzavretom areáli žalovaných, ktorý tento ako svoj

užívali, nakladali s ním ako so svojím vlastným a to najmenej počas obdobia od 15.1.2018 do 15.1.2020
t.j. z obdobia, za ktoré požadujú žalobcovia náhradu, za užívanie týchto nehnuteľností žalovanými
bez právneho titulu. Žalobcovia nemajú prečo pátrať a zisťovať kto konkrétne, ktorú konkrétnu parcelu
užíva, nakoľko je zrejmé, že celý areál užívali žalovaní. Užívanie nehnuteľnosti bolo preukázané
výpoveďou svedka I., satelitnými snímkami za rozhodné obdobie, rovnako výpoveďou žalobcu 2/.

Obrana žalovaného 1/ spočívala v tom, že stavby čiastočne stoja na pozemkoch žalobcov a mali byť
postavené v súlade s právnymi predpismi, to však nič nemení na skutočnosti, že tieto sú užívané bez
právneho titulu. Pokiaľ ide o rozsah užívania nehnuteľnosti, žalovaný 1/ tvrdil, že užívanie preukázané
nebolo, avšak v súlade s § 151 ods. 2 CSP neuviedol vlastné skutkové tvrdenia, ktoré by sa týkali či užužívania alebo neužívania všetkých nehnuteľností. To znamená, že takéto popretie skutkových tvrdení
je neúčinné. Výšku náhrady za užívanie nehnuteľnosti žalobcovia odvodzovali od záverov Znaleckého
posudku č. 9/2011 vypracovaného Ing. Záhradníkom, ktorý žalovaný 1/ označil za nespôsobilý, avšak

sámvčasneprodukovalžiadendôkaz,ktorýbysvedčilojehonepoužiteľnosti,alebooinejvýškenáhrady.
Až na pojednávaní dňa 28.8.2022 žalovaný 1/ navrhol vykonať kontrolný ZP, súd následne určil znalca
a výsledok bol ZP č. 59/23 J. L., kde bola výška náhrady určená sumou 11.500,- €. Nato žalovaný 1/
predložil ďalší znalecký posudok, ktorý bol vypracovaný J. K., ktorý žalobcovia ako dôkaz hodnotia ako
predložený oneskorene, a preto by na tento nemal súd prihliadať. Opačný postup by bol porušením

zásady rovnosti zbraní v sporovom konaní. Žalovanému 1/ nič nebránilo predložiť znalecký posudok
skôr. Vo vzťahu k vecnej nesprávnosti odkázal právny zástupca na podanie zo dňa 25.3.2024. Vo
vzťahu k argumentácii žalovaného 2/ zopakoval, že nie je spravodlivé požadovať od žalobcov, aby
suplovali prácu detektíva a zisťovali, akú časť a ktorú užíva ktorý žalovaný, keď obaja žalovaní svoju
podnikateľskú činnosť vykonávajú v jednom areáli, pričom táto skutočnosť nebola spochybnená zo
strany žalovaných žiadnym spôsobom. V tomto smere odkázal aj na rozhodovaciu prax odvolacieho

súdu sp. zn. 20Co/31/2012. Mal zato, že ako užívanie nehnuteľnosti, tak aj výška požadovanej náhrady
bola preukázaná.
Právny zástupca žalovaného v 1.rade o. i. uviedol, že čo sa týka užívania pozemkov, užívajú iba
pozemok pod stavbami, za ktorý zaplatili v súlade s platnou právnou úpravou a zaplatili za 107 m2
a nie za celú rozlohu, ako si uplatňujú žalobcovia, pretože pozemky sú prístupné pre žalobcov, môžu ich

prenajímať a nakladať s nimi, a navodzovanie nejakého názoru, že sa nachádzajú v areáli, že nemajú
prístup nie je pravda, na ich pozemok majú prístup z vedľajšej komunikácie a ich pozemok je osobitne
oplotený, nie oplotením žalovaných a majú prístup aj z komunikácie, ktorá je vnútro areálová, majú
tam zriadené vecné bremeno práva prechodu. V záverečnej reči, keď na pojednávaní zastupoval aj
právneho zástupcu žalovaného v 2.rade uviedol, že žalobcovia sa domáhajú vydania bezdôvodného

obohatenia za užívanie pozemkov v celom rozsahu za obdobie od 15.1.2018 do 15.1.2020. V danej
veci je nesporné, že pozemky pod zastavenými nehnuteľnosťami v rozsahu 107 m2 boli užívané
žalovaným 1/, ale o ostatných častiach pozemkov, ohľadom ktorých sa bezdôvodného obohatenia
žalobcovia domáhajú nebolo preukázané, že predmetné nehnuteľnosti užíval buď žalovaný 1/ alebo
žalovaný 2/. Dôkazy, na ktoré žalobcovia poukazujú, a to satelitné snímky (3ks), jedna z roku 2016,

žiadnym spôsobom nepreukazujú, že pozemky vo vlastníctve žalobcov užívali žalovaní. Tieto snímky
vôbec nepreukazujú, akým spôsobom boli užívané pozemky, kým, v akom časovom rozmedzí a v akom
rozsahu. Žalobcovia musia jednoznačne preukázať, kto zo strany žalovaných sa bezdôvodne na úkor
žalobcov obohatil. Vypočutý svedok vo svojej výpovedi jednoznačne nešpecifikoval rozsah užívania,
v ktorom časovom období, poukazoval na časové obdobie, ktoré bolo pred rozhodným obdobím a z jeho

výpovede jednoznačne nevyplýva v akom rozsahu boli pozemky užívané a kým boli užívané. Čo sa týka
znaleckých posudkov mal právny zástupca zato, že sa jednoznačne pri výsluchu znalkyne preukázalo,
že znalecký posudok vypracovaný znalkyňou L. nezistil objektívne skutkový stav a z toho dôvodu by
súd nemal brať jeho závery v prípade, že rozhodne o stanovení výšky bezdôvodného obohatenia do
úvahy, ale mal by vychádzať zo znaleckého posudku, ktorý vypracoval znalec K.. Právny zástupca

žalovaného v 2.rade rovnako zotrval na písomných vyjadreniach a zopakoval, že nie je v konaní pasívne
legitimovaný.

10. Svedok H. I. vypovedal, že roky chodí okolo predmetného areálu, chodil tam kupovať krmivo pre
sliepky od družstva. Vie, že žalobcovia tam vlastnia pozemok. On býva neďaleko od družstva, možno

200 až 250 metrov. Asi pred 10 rokmi sa odtiaľ vyvážala zemina, tá sa zvážala pod diaľnicu, je tam asi
10 m zráz. Asi pred dvoma rokmi vo vnútri areálu urobili oplotenie, asi LaTerra, dali tam také drevené
koly a natiahnuté je pletivo. Areál nie je voľne prístupný, je tam vrátnica a kamerový systém. Svedok
vedel, že areál patrí A., predtým to mali M. a M.. Ak mal odpovedať na otázku v akých oblastiach
podnikajú spoločnosti LaTerra a EnergoTerra uviedol, že LaTerra v poľnohospodárstve a EnergoTerra

tam má nasadenú kukuricu, vlastne v celých Matejovciach a na tých pozemkoch je aj bioplynka a tam
zvážajú tú kukuricu, je to zhruba 50 m od pozemkov žalobcov. V rokoch 2018, 2019 a 2020 tam mali
bordel, staré stroje LaTerra, možno aj Fassinger.

11. Súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie znalkyňou J. F. L. z odboru stavebníctvo, odvetvie

odhad hodnoty nehnuteľností. Zo záverov znaleckého posudku vyplýva, že všeobecná hodnota nájmu
predmetných nehnuteľností je za rok 2018 zaokrúhlene 5.500,- €, za rok 2019 je to suma rovnako 5.500,-
€ a za január 2020 sa jedná o sumu 440,- €, teda zaokrúhlene spolu za uvedené obdobie je to suma
zaokrúhlene 11.500,- €.Znalkyňa na súdnom pojednávaní v plnom rozsahu trvala na podanom znaleckom posudku č. 59/2023.
Ak mala odpovedať na otázku, ako ocenila pozemok parc. č. 564/38 a parc. č. 564/39, keďže sa jedná
o svahový pozemok a hodnotu tohto pozemku stanovila aj vzhľadom na jeho nevyužiteľnosť rovnako

ako ostatných pozemkov, nevedela na túto otázku odpovedať.
Uviedla. že v princípe ide o rovný pozemok, aj keď medzi pozemkami je zráz. Nemala pocit, žeby
opomenula druh tohto pozemku. Bola tam pred rokom, nepamätala si veľmi, ako ten pozemok vyzeral.
Uviedla, že keby vedela, aké otázky jej budú kladené na pojednávaní, tak by sa vedela lepšie vyjadriť,
išla by sa tam pozrieť. Pokiaľ ide o pozemky 565/40 a 565/41 uviedla, že z jej pohľadu ide o trvalý trávny

porast. Prešla som to celé. Pozemky hodnotila podľa faktického stavu, podľa toho čo videla. Mala zato,
že ak by mala byť určená trhová hodnota nájmu pozemkov ako celku, tak by mala byť stanovená vo
výške ako je v znaleckom posudku.

12. Znalec rovnako z odboru stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností J. C. K., ktorý bol tiež
vypočutý na súdnom pojednávaní, a ktorý vypracoval znalecký posudok pre zadávateľa, žalovaného

v 1.rade pod č. 112/2023 dňa 3.11.2023 uviedol, že bol niekoľkokrát na mieste samom, mal prílohy.
Predmetné pozemky ohodnocoval ako pozemky troch kategórii, a to pozemky zastavané stavbami,
miernesvahovitéavysokémedzeazamokrenépozemky.Jednaznajdôležitejšíchvecípriohodnocovaní
pozemkov je, či sa dajú využívať. Na otázku, či sa pozná s p. A. odpovedal, že áno, pozná sa s viacerými.
Dal mu objednávku, pochádza z Vrbova, znalec je z Ľubice. Mal zato, že jeden posudok pre La Terra

už vypracoval. Pri vypracovávaní posudku č. 112/2023 nebol s geodetom, pozrel si na mape, urobil si
mierky, prešiel z hornej cesty ku pozemku, prešiel cez družstvo, na vrátnici sa nahlásil. Má stále čižmy
v aute, ale ani tie mu nepomohli. Krokoval tam pri rigole, je tam voda, nedá sa tam vojsť. K záveru,
že mokraď sa týka parcely 565/40 a 565/41 dospel tak, že tam krokoval a vychádzalo to nejakých 18
metrov. Sú podmočené celé tieto parcely.

Zo záverov znaleckého posudku J. C. K. vyplýva všeobecná hodnota nájmu predmetných nehnuteľností
za roky 2018, 2019 a január 2020 spolu na sumu 5560,- € po zaokrúhlení. Znalec pozemky hodnotil
v troch kategóriách, a to pozemky nezastavané stavbami, zastavané stavbou zemiakarne a svahovité
pozemky.

13.Zvýsledkovvykonanéhodokazovania,zvyjadrenízástupcovstránsporu,zvýpovedesvedka,zlistov
vlastníctva, zo znaleckých posudkov, z výzvy na zaplatenie zo dňa 2.10.2018, z odpovede na výzvu zo
dňa 12.11.2018, z výpisu z účtu spoločnosti EnergoTerra, z Rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn.
16C/43/2004-391, z Rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 21Co/95/2017-448, ako aj z ďalších
listinných dôkazov v spise mal preukázané, že žalobcovia sú podielovými spoluvlastníkmi (žalobca v

1.rade s veľkosťou spoluvlastníckeho podielu 2/12 a žalobca v 2.rade s veľkosťou spoluvlastníckeho
podielu 10/12) nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území F. a zapísaných na liste
vlastníctva číslo XXXX:
a) pozemku parcela registra „C“ s parcelným číslom 565/38 o výmere 358 m2, druh pozemku: ostatná
plocha;

b) pozemku parcela registra „C“ s parcelným číslom 565/39 o výmere 199 m2, druh pozemku: ostatná
plocha;
c) pozemku parcela registra „C“ s parcelným číslom 565/40 o výmere 1185 m2, druh pozemku: ostatná
plocha;
d) pozemku parcela registra „C“ s parcelným číslom 565/41 o výmere 414 m2, druh pozemku: ostatná

plocha;
e) pozemku parcela registra „C“ s parcelným číslom 565/43 o výmere 13 m2, druh pozemku: zastavaná
plocha a nádvorie;
f) pozemku parcela registra „C“ s parcelným číslom 565/44 o výmere 1 m2, druh pozemku: zastavaná
plocha a nádvorie;

g) pozemku parcela registra „C“ s parcelným číslom 565/45 o výmere 29 m2, druh pozemku: zastavaná
plocha a nádvorie;
h) pozemku parcela registra „C“ s parcelným číslom 570/5 o výmere 64 m2, druh pozemku: zastavaná
plocha a nádvorie.

14. Rozsudkom Okresného súdu Poprad sp.zn. 16C/43/2004-391 zo dňa 08.12.2016 (v znení
opravného uznesenia sp.zn.16C/43/2004-423 zo dňa 12.04.2017 a dopĺňacieho rozsudku sp.zn.
16C/43/2004-435 zo dňa 10.05.2017), ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 10.01.2018 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 21Co/95/2017-448 zo dňa 24.10.2017, bolo o. i. určené, žepredmetné pozemky patria v 1 do dedičstva po poručiteľke E. B. nar. XX.XX.XXXX a v 1 do dedičstva po
poručiteľovi G. B., nar. XX.XX.XXXX, ktorí sú právni predchodcovia žalobcov. Následne pred Okresným
súdom Poprad prebehlo dedičské konanie sp.zn. 17D/24/2018 v súlade so zápisom na liste vlastníctva

č. XXXX pre k.ú. F..

15. Vyššie uvedené pozemky sú súčasťou areálu, v ktorom sídlia žalovaní, a ktorý využívajú na
podnikanie. Žalovaní sú personálne prepojené spoločnosti, keď v oboch ako spoločník, resp. jeden
zo spoločníkov figuruje Ing. Norbert Fassinger. Žalovaný 1 je okrem iného vlastníkom stavieb

nachádzajúcich sa v katastrálnom území F. a zapísaných na liste vlastníctva číslo XXX. Jedná sa o
stavbu triedičky TB-150, nachládajúca sa v časti na pozemku s parcelným číslom 570/1, ale aj na
pozemkoch vo vlastníctve žalobcov, a to na pozemku parcela registra „C“ s parcelným číslom 570/5
o výmere 64 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, tiež na pozemku parcela registra „C“
s parcelným číslom 565/43 o výmere 13 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria. Stavba
zemiakarnesanachládzavčastinapozemkusparcelnýmčíslom565/9,aleajnapozemkuvovlastníctve

žalobcov, a to pozemku parcela registra „C“ s parcelným číslom 565/45 o výmere 29 m2, druh pozemku:
zastavané plochy a nádvoria.

16. Podľa čl. 20 Ústavy SR č.460/1992 Zb. každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých
vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu

Podľa § 124 Občianskeho zákonníka všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa
im rovnaká právna ochrana.

Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie

vydať.
Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným

obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa
poskytnúť peňažná náhrada.
Podľa článku 3 ods. 1 Civilného sporového poriadku každé ustanovenie tohto zákona je potrebné
vykladať v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva
tento zákon, s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred

zákonom,judikatúrouEurópskehosúdupreľudsképrávaaSúdnehodvoraEurópskejúnie,atostrvalým
zreteľom na hodnoty, ktoré sú nimi chránené.

Podľa článku 3 ods. 2 Civilného sporového poriadku výklad tohto zákona nesmie protirečiť tomu, čo je
v jeho slovách a vetách jasné a nepochybné. Nikto sa však nesmie dovolávať slov a viet tohto zákona

proti ich účelu a zmyslu podľa odseku 1.

Podľa článku 5 Civilného sporového poriadku zjavné zneužitie práva nepožíva právnu ochranu. Súd
môže v rozsahu ustanovenom v tomto zákone odmietnuť a sankcionovať procesné úkony, ktoré celkom
zjavne slúžia na zneužitie práva alebo na svojvoľné a bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva,

alebo vedú k nedôvodným prieťahom v konaní.
17. V konaní nebolo sporné, že žalobcovia sú spoluvlastníkmi vyššie uvedených parciel. Je právne
irelevantné, od kedy sú žalobcovia zapísaní ako vlastníci nehnuteľností (v rozhodnom období, za ktoré
žiadajú vydať bezdôvodné obohatenie ich vlastníkmi nesporne boli, čo v konaní ani nebolo sporné),
ako aj to, kto realizoval výstavbu budov vo vlastníctve žalovaného v 1.rade na ich parcelách. Žalovaný

v 1.rade nespochybnil, že stavby triedičky TB-150 a zemiakarne, zapísané na LV č. XXX stoja sčasti na
pozemkochžalobcov.NehnuteľnostižalobcovzapísanénaLVč.XXXXprek.ú.F.sanachádzajúvareáli,
ktorývyužívajúžalovanínasvojupodnikateľskúčinnosť.Žalovanýv2.rademávtomtoareáliumiestnenú
technológiu na výroku bioplynu. Má v areáli umiestnenú tzv. kogeneračnú jednotku, t.j. zariadenie
na výrobu elektriny a tepla. Výroba elektriny a dodávka elektriny zariadeniami na výrobu elektriny s

celkovým inštalovaným výkonom do 1 MW vrátane, výroba tepla a tiež rozvod tepla je aj predmetom
podnikania žalovaného 2. Skutočnosť, že pozemky žalovaní v rozhodnom období užívali potvrdzujú aj
satelitné snímky, z ktorých vyplýva, že na pozemkoch sa nachádzal minimálne dňa 27.09.2019 uložený
materiál. Za účelom preukázania užívania pozemkov žalovanými predložili žalobcovia satelitnú snímku(zdroj program Google Earth) zo dňa 23.05.2016 (tá nie je z rozhodného obdobia), satelitnú snímku
(zdroj program Google Earth) zo dňa 27.09.2019, na ktorej je viditeľný uložený materiál, satelitnú snímku
(zdrojprogramGoogleEarth)zodňa10.10.2019,naktorejsúviditeľnézmeny(zrejmepresunmateriálu).

Rovnako svedok H. I. uviedol, že roky chodí okolo predmetného areálu, chodil tam kupovať krmivo
pre sliepky od družstva. Vedel, že žalobcovia tam vlastnia pozemok. On býva od družstva cca 200 až
250 metrov. Asi pred dvoma rokmi vo vnútri areálu urobila asi LaTerra oplotenie, dali tam drevené koly
a natiahli pletivo. Areál nie je voľne prístupný, je tam vrátnica a kamerový systém. Svedok vedel, že
areál patrí A., predtým to mali M. a M.. Na tých pozemkoch je aj bioplynka a tam zvážajú kukuricu, čo

je zhruba 50 m od pozemkov žalobcov. V rokoch 2018, 2019 a 2020 tam mali neporiadok, staré stroje,
a to LaTerra, možno aj Fassinger.

18. Nie je teda pravdou, že by bol areál žalovaných využívaný iba na poľnohospodárske účely. Tu
súd zhodne so žalobcami poukazuje aj na predmet činnosti žalovaných v zmysle výpisu z obchodného
registra, ktorým nie je len poľnohospodárska činnosť, a to ani jedného z nich. Súd poukazuje aj na

skutočnosť, že obaja žalovaní vykonávajú podnikateľskú činnosť v jednom areáli a na skutočnosť, že
ide o subjekty prepojené osobou spoločníka a štatutárneho zástupcu, Ing. Norbertom Fassingerom,
ktorý vystupuje v oboch spoločnostiach, v spoločnosti EnergoTerra s.r.o. ako jediný spoločník a konateľ
a v spoločnosti LaTerra, s.r.o. spoločne s Ing. Pavlom Luptákom. Aj rozhodovacia prax Krajského súdu
v Prešove v obdobných veciach je taká, že sa má zato, že pri podnikateľskom subjekte, ak sa nachádza

nehnuteľnosť v jeho areáli, platí fikcia, že pozemky užíva (napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove
sp. zn. 20Co/31/2012-č.l.197 spisu). Súd má s poukazom na vykonané dokazovanie (listinné dôkazy,
satelitné snímky, výpoveď svedka) za to, že nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcov sa v rozhodnom
období od 15.1.2018 do 15.1.2020 nachádzali v uzavretom areáli žalovaných, ktorý tento ako svoj
užívali, nakladali s ním ako so svojím vlastným. Pokiaľ ide o rozsah užívania nehnuteľnosti, žalovaný

v 1.rade tvrdil, že užívanie (rozsah) preukázané nebolo, avšak v súlade s § 151 ods. 2 CSP neuviedol
vlastné skutkové tvrdenia, ktoré by sa týkali či už užívania alebo neužívania všetkých nehnuteľností.
To znamená, že takéto popretie skutkových tvrdení je neúčinné. Žalobcovia nemajú prečo a ani ako
zisťovať, ktorý žalovaný konkrétne ktorú konkrétnu parcelu užíva, nakoľko je zrejmé, že celý areál
užívali žalovaní, títo sú naviac personálne prepojení. Keďže žalovaní pozemky žalobcov užívali bez

právneho dôvodu, vznikol na strane žalobcov nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Obrana
žalovaného v 2.rade o neužívaní pozemkov vo vlastníctve žalobcov neobstojí, o čom svedčí aj odpoveď
ich predchádzajúceho právneho zástupcu z 12.11.2018, v ktorej priznáva bezdôvodné obohatenie sa tak
spoločnostiLaTerra,s.r.o.,akoajEnergoTerra,s.r.o..Išlooodpoveďnavýzvužalobcovzodňa2.10.2018
na vydanie bezdôvodného obohatenia a po odpovedi nasledovala úhrada na účet právneho zástupcu

žalobcov. Vo výpise z účtu je vyslovene uvedená poznámka „výška bezdôvodného obohatenia“. Naviac
bezdôvodné obohatenie vo výške 25,58 € bolo hradené z účtu žalovaného v 2.rade, ktorý v priebehu
súdneho konania tvrdil, že nijakým spôsobom nezasahuje do vlastníckych práv žalobcov, nikdy žiadne
ich pozemky neužíval, ani neužíva a namietol svoju pasívnu legitimáciu v konaní. Súd teda má za to, že
pasívnelegitimovanýmvkonaníbezpochybyjeasámtútoskutočnosťvrámcikomunikáciepredzačatím

súdneho konania potvrdil. Nie je teda, vzhľadom na vyššie uvedené, ani pravdivé tvrdenie žalovaného
v 1.rade, že by mu zo strany žalobcov nebol predložený nijaký návrh nájomnej zmluvy, ani iný dokument,
v ktorom by si svoj nárok uplatňovali.

19. Vlastnícke právo je najvýznamnejším vecným právom, definíciu ktorého obsahuje priamo Občiansky

zákonník v ust. § 123. Vychádzajúc z tohto ustanovenia, vlastník je v medziach zákona oprávnený
predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Oprávnenie
s vecou nakladať je veľmi široké. Predstavuje základ pre realizáciu hospodárskych hodnôt iným
spôsobom než užívaním a spotrebou. Oprávnenie s vecou nakladať sa napĺňa právnymi úkonmi,
najmä zmluvami alebo jednostrannými právnymi úkonmi, napr. závetom. Vlastník teda môže za odplatu

prenechať vec do užívania inému. Ak niekto užíva cudziu vec bez toho, aby mal k tomu zákonný
dôvod, vzniká na jeho strane bezdôvodné obohatenie. Bezdôvodné obohatenie je konštruované ako
záväzkový právny vzťah toho, kto sa na úkor iného obohatil a tým, na úkor koho došlo k bezdôvodnému
obohateniu. Bezdôvodným obohatením podľa ust. § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka je majetkový
prospech získaní plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z

právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Bezdôvodné
obohatenie vzniká nielen vtedy, ak sa doterajší majetok obohateného rozmnoží o nové majetkové
hodnoty, ale aj vtedy, ak sa jeho doterajší majetok nezmenšil, hoci by k tomu inak došlo pri riadnom
chode udalostí. Za takýto riadny chod udalostí je potrebné považovať aj užívanie nehnuteľnosti zaodplatu na základe riadne uzatvorenej zmluvy. Ak k uzatvoreniu zmluvy nedošlo, je namieste vyžadovať
od subjektu užívajúceho nehnuteľnosť bez právneho dôvodu, vydanie bezdôvodného obohatenia vo
výške zodpovedajúcej cene obvyklého nájomného. Možnosť vydania bezdôvodného obohatenia nie je

viazaná iba na osoby pôvodných vlastníkov, ale vzťahuje sa i na ich právnych nástupcov a trvá až
do momentu kedy dôjde k odstráneniu stavu bezprávneho užívania nehnuteľnosti. V danom prípade
žalobcovia žiadali vydať bezdôvodné obohatenie za presne vymedzené obdobie dvoch rokov, kedy
nepochybne vlastníkmi predmetných nehnuteľností boli a kedy tiež žalovaní tieto ich nehnuteľnosti bez
právneho dôvodu a náhrady užívali. Je teda nesporné, že vlastnícke právo žalobcov bolo žalovanými

obmedzované.
20. Súd zhodne so žalobcami uvádza, že žalovaný v 1.rade nesprávne spája určenie výšky obvyklého
nájomného podľa § 10 ods. 1 zák. č. 504/2003 Z.z. a podľa § 10 ods. 2 zák. č. 504/2003
Z.z.. Pri predmetných nehnuteľnostiach nemožno vychádzať z výšky nájomného za poľnohospodársku
pôdu tak, ako to je to prezentované v liste právneho zástupcu žalovaných zo dňa
12.11.2018, ale iba z obvyklého nájomného v danom katastrálnom území. Najmä, keďže pozemky

sú súčasťou areálu (dvora), tieto nemajú vyjadrenú, a teda pri týchto nemožno ani pri určení
obvyklého nájomného vychádzať z obvyklého nájomného za poľnohospodárske pozemky, ktoré
BPEJ vyjadrené majú (určenie nájomného podľa § 10 ods. 1 zák. č. 504/2003 Z.z.), a pri
ktorých sa aj výška obvyklého nájomného odvodzuje od BPEJ. Takýto právny názor vyplýva
aj z rozhodnutia Krajského súdu v Žiline sp.zn. 11Co/217/2013: „V tejto súvislosti potom

neobstojí hodnotenie obvyklého nájomného prvostupňovým súdom, ktorý nevychádzal zo znaleckého
posudku, ale stanovil obvyklé nájomné porovnaním ceny nájmu poľnohospodárskeho pozemku s
určenou BPEJ a ceny nájmu poľnohospodárskeho pozemku s určenou BPEJ, pričom zohľadnil aj
odporcom predložené zmluvy o nájme za poľnohospodárske pozemky vo výške 1,5 % z hodnoty pôdy
vyjadrenej BPEJ. Z uvedeného je zrejmé, že prvostupňový súd vychádzal z porovnania dvoch vzájomne

neporovnateľných skutočností. Súd sa môže odchýliť od záverov znaleckého posudku, avšak
musí uviesť relevantné skutočnosti, prečo tak urobil, čo v danom prípade absentuje. Navyše vzal do
úvahy zmluvy o nájme poľnohospodárskych pozemkov s tretími osobami predloženými odporcom a
nevzal do úvahy zmluvu predloženú navrhovateľom o nájme poľnohospodárskeho pozemku a ani sa s
touto skutočnosťou nijakým spôsobom v odôvodnení rozhodnutia nevyporiadal. Okrem toho zo zmluvy

o nájme poľnohospodárskych pozemkov s tretími osobami predloženými odporcom vyplýva, že
predmetom zmluvy je orná pôda, čiže sa jedná o ornú pôdu - poľnohospodársky pozemok s určenou
BPEJ. Preto je záver okresného súdu ohľadne stanovenia obvyklého nájmu nesprávny.“ Rovnako
aj v spore vedenom pred Krajským súdom v Žiline pod sp.zn. 7Co/109/2012 súd prvej inštancie
vychádzal z obvyklého nájomného určeného znaleckým posudkom (nie podľa § 10 ods. 1 zák. č.

504/2003 Z.z.): „Pri stanovení výšky bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemku - zastavenej
plochy KNC parcela č. 593/7 a 593/8 prihliadal na skutočnosť, že tvoria súčasť jedinej prístupovej cesty
do daného areálu a k stavbám využívaným na podnikateľské účely aj iným osobám, teda výlučne ich
nevyužíval len odporca. Pri určení výšky zodpovedajúcej náhrady voľnou úvahou vychádzal z hodnoty
určenej znaleckým posudkom predloženým navrhovateľmi v sume 1,70 eur/m2/rok a mal za to, že je

potrebné zvážiť aj skutočnosť, že pozemok je prenajatý ďalším z podielových spoluvlastníkov iným
subjektom za hodnotu 3,- eur/m2. Keďže existujúce pomery neumožňujú navrhovateľovi 1/ a 2/ ako
spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností realizáciu svojho vlastníckeho práva a vzhľadom k tomu,
že ide o spevnené plochy panelmi, nemožno ich využívať na iný účel, než ktorému slúžia doposiaľ,
dospel k záveru, že primeranou odplatou za ich užívanie je 50 % zo všeobecnej hodnoty nájmu 1,70

eur/m2/rok, čo predstavuje 0,83 eur/m2/rok, pričom však zohľadnil z celkovej výmery osobitý spôsob
užívania odporcom v podiele 1/3. Na základe týchto úvah potom pri jednotlivých nehnuteľnostiach
vypočítal výšku bezdôvodného obohatenia ako násobok m2 pripadajúcich na príslušný spoluvlastnícky
podiel navrhovateľov v tej-ktorej nehnuteľnosti. Podrobný matematický postup uviedol prvostupňový súd
na strane 10, 11 napadnutého rozhodnutia.“. Súdu žalobcovia predložili aj výtlačok mapy s parametrami

BPEJ pre danú lokalitu, z ktorej vyplýva, že predmetné nehnuteľnosti parametre BPEJ určené nemajú.

21. Pri určení ceny nájmu súd vychádzal zo znaleckého posudku č.59/2023 J. F. L., ktorý v danom mieste
a čase bol podľa názoru súdu s poukazom na vykonané dokazovanie vypracovaný správne. Zo záverov
jej znaleckého posudku vyplýva, že všeobecná hodnota nájmu predmetných nehnuteľností je za roky

2018 a 2019 vo výške 5533,04 €, zaokrúhlene 5.500,- € a za január 2020 sa jedná o sumu 438,08 €, teda
spolu za uvedené obdobie je to suma 11504,16 €. Znalkyňa na súdnom pojednávaní v plnom rozsahu
trvala na podanom znaleckom posudku. Mala za to, že neopomenula zohľadniť druh pozemkov. Keďže
na mieste samom bola rok pred svojou výpoveďou, nepamätala si veľmi, ako ten pozemok vyzeral, alekeby vedela, aké otázky jej budú kladené na pojednávaní, tak by sa vedela lepšie vyjadriť, išla by sa tam
pozrieť. Pred vypracovaním posudku to celé prešla a pozemky hodnotila podľa faktického stavu, podľa
toho čo videla. Mala zato, že ak by mala byť určená trhová hodnota nájmu pozemkov ako celku, tak by

malabyťstanovenávovýške,akojevznaleckomposudku.Tentoposudoksaohľadomvýškynájomného
takmer zhodoval so znaleckým posudkom č. 9/2011 J. G. N., ktorý bol vypracovaný pre potreby iného
súdneho konania, a ktorý žalobcovia predložili súdu spolu so žalobou. Výška nájmu v jeho znaleckom
posudku bola určená sumou 5804,60 €/rok. Diametrálne odlišná výška nájmu bola stanovená posudkom
č.112/2023zodňa3.11.2023,ktorýsinechalvypracovaťžalovanýv1.radeuznalca Ing.PetraRepčáka.

Tento znalec stanovil výšku nájomného za uvedené pozemky a obdobie vo výške 5555,28 €. Súd na
tento znalecký posudok neprihliadal. Žalovaný v 1.rade síce označil znalecký posudok J. N., z ktorého
svoj nárok odvodzovali žalobcovia, za nespôsobilý, avšak sám včas neprodukoval žiaden dôkaz, ktorý
by svedčil o jeho nepoužiteľnosti, alebo o inej výške náhrady. Až na pojednávaní dňa 28.8.2022 (žaloba
mu doručená s prílohami a platobným rozkazom dňa 31.1.2020) navrhol vykonať kontrolný znalecký
posudok a súd následne určil znalca, J. L.. Nato žalovaný v 1.rade predložil ďalší znalecký posudok,

ktorý bol vypracovaný J. K., ktorý je podľa názoru súdu jednak predložený oneskorene a jednak tento
znalecký posudok neobsahuje ani znaleckú doložku. Znalecká doložka je uvedená v prílohe 6 vyhlášky
MS SR č. 228/2018 Z.z..

22. Podľa § 17 ods. 6 zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene

a doplnení niektorých zákonov znalecká doložka je neoddeliteľnou súčasťou znaleckého posudku
a zákon explicitne uvádza, čo musí obsahovať, a to vrátane vyhlásenia znalca o tom že si je vedomý
následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku.
Podľa § 209 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak súkromný znalecký posudok nemá doložku,
prehlásenie znalca o vedomosti následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku, môže sa

vykonať len ako dôkaz listinou, nie ako znalecký posudok.
23. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd
rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Keďže sa žalovaní dostali s plnením peňažného
záväzku do omeškania, priznal súd žalobcom v súlade s § 517 ods. 1, ods.2 Občianskeho zákonníka aj
nárok na zákonný úrok z omeškania, a to odo dňa v zmysle návrhu, teda od posledného dňa obdobia, za

ktoré žalobcovia žiadali bezdôvodné obohatenie vydať. Je síce pravdou, že vo veci sa vyhotovoval na
základe návrhu žalovaného v 1. rade v konaní kontrolný znalecký posudok, ale ten bol takmer totožný
so znaleckým posudkom dávno stranám sporu známym (Ing. Zahradníka) a ako uviedli žalobcovia,
žalovaný v 1.rade ako strana sporu v konaní vedenom pred Okresným súdom Poprad pod
sp.zn. 17C/24/2019 predložil súdu odborné stanovisko č. 44/2020 vyhotovené J. C. K., z ktorého

vyplýva, že jednotková hodnota pozemkov (odborné stanovisko posudzovalo iba časť predmetných
nehnuteľností), má byť vo výške 30,28 €/m2. V znaleckom posudku č. 9/2011 znalca Ing. Jozefom
Zahradníkom bola jednotková hodnota pozemku určená sumou 29,89 €/m 2. Teda výška určená v
znaleckom posudku predloženom žalobcami bola dokonca nižšia, než v odbornom vyjadrení
predloženom žalovaným v 1.rade v spore vedenom pred Okresným súdom Poprad pod sp.zn.

17C/24/2019.
24. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, § 262
ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku. Žalobcovia mali v tomto konaní len minimálny neúspech (súd
vychádzal zo znaleckého posudku J. L., ktorá vyčíslila nájom s minimálnym rozdielom oproti posudku
J. N., z ktorého vychádzali žalobcovia v žalobe), majú teda nárok na náhradu trov konania vo vzťahu k

žalovaným v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov bude rozhodnuté samostatným uznesením vydaným
súdnym úradníkom po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Súd žalovaných zaviazal tiež nahradiť
trovy štátu, ktoré predstavujú náklady spojené s výsluchom znalcov na súdnom pojednávaní, keďže
obaja si trovy uplatnili. Nakoľko súd opomenul vo výroku rozsudku uviesť spôsob, akým majú žalovaní
uhradiť žalobcovi sumu, ku ktorej ich zaviazal (spoločne a nerozdielne), urobí tak dopĺňacím rozsudkom.

Poučenie:

Ř Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Poprad na Krajský súd v Prešove.Ř Podľa § 363 C.s.p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Ř Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Ř Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že :

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnésúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobrany
alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ř Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ř Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno i meniť a dopĺňať

len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ř Podľa § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené
v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak:
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej ujmy nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ř Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak,
aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.

Ř Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).