Rozsudok – Neplatnosť skončenia pracovného… ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. máj 2025

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 19Cpr/5/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8723202651
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Farkášová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2025:8723202651.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

19cpr/5/2023

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danou Farkášovou v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar.
XX.XX.XXXX, bytom D. E. XXX/X, XXX XX F., právne zastúpený: JUDr. Anna Drugdová, advokátka so
sídlom Námestie slobody 25, 066 01 Humenné, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa Bratislava, so
sídlom 29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava I., IČO: 30 708 474, v spore o určenie neplatnosti skončenia
pracovného pomeru a o náhradu mzdy, takto

r o z h o d o l :

19cpr/5/2023

I. Súd určuje, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa z dôvodu
závažného porušenia pracovnej disciplíny podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce dané žalobcovi
dňa 16.03.2023, je neplatné a pracovný pomer žalobcu u žalovaného založený Pracovnou zmluvou zo
dňa 30.09.2005 naďalej trvá.

II. Návrh žalovaného na určenie, že od neho nemožno spravodlivo žiadať, aby ďalej zamestnával

žalobcu, zamieta.

III. Nárok žalobcu na náhradu mzdy s príslušenstvom a návrh žalovaného o nepriznaní žalobcovi nároku
na náhradu mzdy nad 12 mesiacov vylučuje na samostatné konanie, v ktorom bude rozhodnuté aj o
trovách tohto sporu.

o d ô v o d n e n i e :

19cpr/5/2023

1. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 12.05.2023 žiadal, aby súd určil, že okamžité skončenie

pracovnéhopomeruzostranyzamestnávateľazdôvoduzávažnéhoporušeniapracovnejpodľa§68ods.
1 písm. b) Zákonníka práce, dané žalobcovi dňa 16.03.2023 je neplatné a pracovný pomer žalobcu u
žalovaného založený Pracovnou zmluvou zo dňa 30.09.2005 naďalej trvá. Zároveň žiadal, aby žalovaný
bol zaviazaný poskytnúť žalobcovi náhradu mzdy vo výške 1.473 eur mesačne, počnúc od 16.03.2023
až do právoplatného skončenia veci. Žalobu vo veci samej odôvodnil tým, že u žalovaného pracoval na
základe Pracovnej zmluvy zo dňa 30.09.2005 s miestom výkonu práce Humenné. Počas vykonávania
svojej práce pre žalovaného nebol žalobca nikdy hodnotený negatívne a dosahoval vynikajúce výsledky,

nikdy nebol riešený disciplinárne. Žalobcovi bolo dňa 16.03.2023 doručené okamžité skončenie
pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny
podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Žalobca vykonával pre žalovaného prácu celkovo 17
rokov a 167 dní. Žalobca nesúhlasí s dôvodmi, ktoré sú uvedené v okamžitom skončení pracovnéhopomeru. Dôvody neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany žalovaného ako
zamestnávateľa voči žalobcovi vidí žalobca predovšetkým v tom, že od februára 2022 začal vykonávať
činnosť predsedu závodného výboru základnej organizácie Sloves na pobočke v Humennom a jeho

podnety vyústili až do vykonania vnútornej kontroly na pobočke v Humennom. Dôvody, ktoré uviedol
žalovaný v okamžitom skončení pracovného pomeru sú vecne nesprávne. Pokiaľ ide o neoprávnený
vstup a vykonanie 2400 vstupov do informačných systémov Sociálnej poisťovne zo strany žalobcu,
žalobcovi nikdy ako zamestnancovi zamestnávateľ žiadny prehľad týchto 2400 neoprávnených vstupov
neposkytol a žalobca sa k tomu nemohol vyjadriť. Zoznam bol poskytnutý Závodnému výboru odborovej

organizácie spolu so žiadosťou zamestnávateľa o prerokovanie okamžitého skončenia pracovného
pomeru. Z prehľadu monitoringu prezerania týchto údajov je potrebné uviesť, pokiaľ ide o zoznam
Sirius, že tento obsahuje celkovo 1058 vstupov, pričom len 257 sú prihlásenia a odhlásenia bez mena
konkrétnej fyzickej osoby. Dôvod, ktorý bol uvedený v okamžitom skončení pracovného pomeru bol
účelovo vykonštruovaný proti žalobcovi a konanie žalovaného ako zamestnávateľa nebolo konaním
v súlade s dobrými mravmi a išlo o diskriminačné konanie žalovaného proti žalobcovi z dôvodu jeho

činnosti v odborovej organizácii, a teda došlo k zneužitiu práva, čo má za následok absolútnu neplatnosť
okamžitého skončenia pracovného pomeru.

2. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe žalobcu zo dňa 28.07.2023 uviedol, že celá
argumentácia žalobcu ohľadne údajného diskriminačného konania zo strany zamestnávateľa je účelová

azavádzajúca.Sútoničímnepodloženésubjektívnetvrdeniaadojmyzostranyžalobcu.Dňa15.03.2023
bol žalovanému doručený nesúhlas závodného výboru s okamžitým skončením pracovného pomeru
žalobcustým,ževuvedenomnesúhlasezávodnývýborpripustilzávažnéporušeniepracovnejdisciplíny
zo strany žalobcu v konaní, ktoré mu pripisuje žalovaný, no nepovažuje ho až za také závažné porušenie
pracovnej disciplíny, ktoré by odôvodňovalo okamžité skončenie pracovného pomeru alebo inú formu

skončenia pracovného pomeru. Žalovaný uviedol, že skutočnosť či je možné na základe porušenia
pracovnej disciplíny skončiť pracovný pomer a akým spôsobom neurčuje odborová organizácia, ale
Zákonník práce, ktorý pri menej závažnom porušení pracovnej disciplíny umožňuje skončiť pracovný
pomer len pokiaľ dôjde k opakovanému minimálne menej závažnému porušeniu pracovnej disciplíny,
no pri závažnom porušení pracovnej disciplíny umožňuje zamestnávateľovi skončiť pracovný pomer

výpoveďou pre porušenie pracovnej disciplíny alebo okamžitým skončením pracovného pomeru, pričom
Zákonník práce rozlišuje len menej závažné porušenie pracovnej disciplíny a závažné porušenie
pracovnej disciplíny. Dňa 15.03.2023 bol žalobca prítomný na pracovisku, pričom nič nenasvedčovalo
skutočnosti, že by mal zhoršený zdravotný stav. Tvrdenia žalobcu len preukazujú skutočný prístup
žalobcu a jeho postoj k ochrane osobných údajov a osobných prejavov iných osôb, kedy sa sám priznáva

k protiprávnemu konaniu spočívajúcemu v neoprávnenom zásahu do súkromia dotknutých osôb, a
to nezákonným a nedovoleným zaznamenaním si osobných prejavov riaditeľa pobočky žalovaného v
Humennom a jeho nadriadenej zamestnankyne. Uvedené záznamy si žalobca vyhotovil bez vedomia
a súhlasu dotknutých osôb, teda nezákonne. Dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru boli
podrobne popísané v okamžitom skončení pracovného pomeru s tým, že návrh okamžitého skončenia

pracovného pomeru, ako aj prílohy k tomuto návrhu, preukazujú protizákonné konanie žalobcu. Boli
mu už známe 01.03.2023, kedy mu boli predložené na prerokovanie v zmysle § 74 Zákonníka práce
a na udelenie súhlasu s okamžitým skončením pracovného pomeru so žalobcom v zmysle § 240 ods.
9 Zákonníka práce, nakoľko žalobca bol zároveň predsedom závodného výboru. Tvrdenie žalobcu,
že sa nemal možnosť k uvedeným dôvodom vyjadriť, respektíve len obmedzený čas pred dverami

svojho domu pri doručovaní okamžitého skončenia pracovného pomeru, kedy mal údajne horúčku, je
teda opätovne zjavným zavádzaním súdu. Protizákonné konanie žalobcu žalovaný odhalil na základe
dôvodného podozrenia zo zneužívania prístupu a nezákonného spracovania osobných údajov zo strany
žalobcu na základe informácií od zamestnancov pobočky, ktoré sa zbierali dlhší čas, kým sa pristúpilo
k vykonaniu kontroly u žalobcu. Dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru a dôvodom na

vykonanie kontroly, nebola odborová činnosť žalobcu, ale podnety viacerých zamestnancov, ktorí sa
sťažovali, že žalobca disponuje s ich osobnými údajmi, predovšetkým o mzdách a odmenách, pričom
ich s uvedenými údajmi konfrontuje a porovnáva. Dopytovali tak riaditeľa pobočky, ako aj G. B., či
je pravdou, že žalobca disponuje informáciami o výške ich miezd a odmien. Rovnako je zrejmé, že
nezákonné lustrované údaje ďalej poskytoval žalobca aj tretím osobám, čím nakoniec aj vyvolával

napätie na pracovisku. Kontrola prístupov žalobcu do informačného systému Sociálnej poisťovne bola
komplexná, a teda sa vyhodnocovala oprávnenosť prístupov žalobcu do informačného systému z
každého hľadiska s náplňou jeho práce, no dotknuté osoby, ku ktorým sa mal žalobca vyjadriť, z akých
dôvodov ich lustroval, neboli účastníkmi žiadneho konania, v dôsledku čoho by ich mal žalobca vinformačnom systéme lustrovať. Lustrovanie uvedených osôb mohol nakoniec žalobca sám zdôvodniť,
keď bol žalovaným vyzvaný na ozrejmenie skutočnosti, z akého dôvodu boli dotknuté osoby žalobcom
lustrované. Lustrovanie však zdôvodniť žalobca nedokázal, nakoľko sa jednalo o protizákonnú lustráciu.

Žalovaný zároveň uviedol, že z časových dôvodov náročnosti spracovania tak veľkého množstva
neoprávnených vstupov do informačného systému Sociálnej poisťovne, bolo žalovaným vybraných
len zlomok dotknutých osôb, ku ktorým žiadal žalovaný vyjadrenie žalobcu, za akým účelom a z
akého dôvodu si žalobca lustroval ich osobné údaje v Sociálnej poisťovni. Žalobca však uvedenú
lustráciu vybranej vzorky žalovanému nezdôvodnil. Žalovaný nepožadoval zdôvodnenie všetkých 2400

neoprávnených prístupov, no žalobca mal k dispozícii všetky identifikované nezákonné prístupy, čo
dokazuje ich predloženie ako dôkazov k žalobe v rozsahu aj s neanonymizovanými rodnými číslami
dotknutých osôb. Žalovaný sa nedopustil vo vzťahu k žalobcovi diskriminácie. Údajné diskriminačné
konanie žalovaného žalobca okrem ničím nepodložených tvrdení nijako nepreukázal, naopak opisom
údajného diskriminačného konania sa snaží odpútať pozornosť súdu od skutočného dôvodu okamžitého
skončenia pracovného pomeru, ktorým je jednoznačne preukázané závažné porušenie pracovnej

disciplíny popísané v okamžitom skončení pracovného pomeru, čoho sa navyše dopustil ako riadne
poučená oprávnená osoba a navyše osoba, ktorá mala dohliadať na zákonné spracovanie osobných
údajov oprávnenými osobami žalovanej pobočky Humenné. Žalovaný dôveryhodným spôsobom
preukázal skutočný dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru, pričom žalobca uvedený dôvod
žiadnym spôsobom nevyvrátil, len sa všeobecnými a ničím nepodloženými účelovými tvrdeniami tento

dôvod snaží spochybniť predstieraním obete diskriminačného konania. Žalovaný zároveň uviedol, že
žalobca sa neštíti prekrúcať pravdu, pričom účelovo zneužíva svoje postavenie vedúceho závodného
výboru Sloves, v dôsledku ktorého sa stavia do pozície diskriminovanej osoby. Žalobu žiadal zamietnuť,
nakoľko žalobca sa dopustil závažného porušenia pracovnej disciplíny spočívajúcom predovšetkým v
podobe nezákonného zneužívania prístupu do informačného systému Sociálnej poisťovne.

3. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 28.08.2023 zotrval na svojej argumentácii. Žalovaný
tvrdí, že vnútorná kontrola bola vykonaná na pracovisku ústredím potvrdzuje to, že podnety žalobcu ako
predsedu ZV Sloves sa nepreukázali a žalobca údajne nevedel ozrejmiť situáciu, definovať konkrétne
sťažnosti. Tento dôkaz, ktorý predložil žalovaný, je však v príkrom rozpore so závermi kontroly, ktorá

bola vykonaná nezávislým Inšpektorátom práce Prešov, ktorý doručil oznámenie o výsledku Inšpekcie
práce zo dňa 01.08.2023. Dňa 22.08.2023 bol žalobcovi doručený aj celý protokol z vykonanej kontroly.
Inšpektorát práce Prešov prešetroval podozrenie z porušenia pracovnoprávnych predpisov a kolektívnej
zmluvy, teda rozsah podnetu bol takmer totožný s tým, čo kontrolovala vnútorná kontrola žalovaného.
Inšpektorátprácezistilvšakporušeniazostranyzamestnávateľaprávevbodoch,ktorévnútornákontrola

nezistila. Žalovanému ako zamestnávateľovi bola iniciatíva žalobcu ako predsedu ZV spočívajúca v
upozornení na porušenie pracovnoprávnych predpisov a kolektívnej zmluvy vyslovene nepríjemná,
zamestnávateľ to považoval za obťažovanie, riaditeľ pobočky to bral osobne, čo viedlo k tomu, že
najprv vnútornou kontrolou vyhodnotili podnety žalobcu ako nedôvodné a následne sa snažili nájsť
spôsob, ako ho zdiskreditovať a prepustiť zo zamestnania, aby mu zabránili pokračovať v odborovej

činnosti. Výsledok Inšpekcie práce jednoznačne poukazuje na porušenie zákonov kolektívnej zmluvy a
vnútorných predpisov na pobočke Humenné, jej riaditeľom a inými vedúcimi zamestnancami, na ktoré
žalobca celú dobu upozorňoval. Podozrenie, že zamestnávateľ pristupuje k žalobcovi diskriminačne,
vyjadril žalobca už vo svojej sťažnosti, ktorú adresoval ústrediu, keď žiadal prešetriť dôvody, pre ktoré
mu nebola priznaná odmena v plnej výške. Už v tejto sťažnosti opísal skutočnosti, ktoré považoval

za diskriminačné, ale ústredie ako nadriadený orgán sa s jeho námietkami vôbec nevysporiadalo a
uviedlo, že tvrdenia nebolo možné objektívne preukázať. Žalobca sa nemusí snažiť navodiť dojem,
že k ukončeniu jeho pracovného pomeru došlo v dôsledku výkonu odborovej činnosti. Tento dojem je
preukázaný celkovou genézou vývoja jeho pôsobenia u zamestnávateľa a následne je preukázaný aj
postupom zamestnávateľa pri zabezpečení dôkazov o údajnom závažnom porušení pracovnej disciplíny

zo strany žalobcu. Konanie žalovaného, ktoré tomuto predchádzalo, jeho postoj k žalobcovi ako
predsedovi ZV Sloves, práve tieto okolnosti sú dôvodom, pre ktoré je možné považovať okamžité
skončenie pracovného pomeru za absolútne neplatné pre rozpor s dobrými mravmi. Žalobca popiera
akékoľvek neoprávnené prezeranie si osobných údajov dotknutých osôb. Toto tvrdenie žalovaného
je hrubo zavádzajúce. Skutočnosti, ktoré uvádzal žalobca týkajúce sa jeho oprávneného vstupu do

informačných systémov zamestnávateľa, interpretuje žalovaný ako údajné priznanie sa k neoprávneným
lustráciám, čo nie je pravda. Žalobca v žalobe poukázal a tvrdí, že žalovaný nepreukázal a neuniesol
dôkazné bremeno vo svojom tvrdení, že mal žalobca údajne neoprávnene uskutočniť minimálne 2400neoprávnených vstupov. Nedostal však priestor, aby sa k takémuto množstvu vstupov vôbec mohol
vyjadriť.

4. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 21.02.2024 uviedol, že žalobca sa žalobou ako
aj následným vyjadrením k vyjadreniu žalovanej k žalobe, účelovo snaží odpútať pozornosť súdu od
merita veci, ktorým je posúdenie jeho objektívne zisteného závažného porušenia pracovnej disciplíny
spočívajúceho vo svojvoľnom prezeraní si osobných údajov veľkého množstva fyzických osôb, na
ktoré nemal právo, čo je preukázané aj skutočnosťou, že svoje protiprávne konanie doposiaľ nijakým

dôveryhodným spôsobom nezdôvodnil. So snahou zakryť svoje protiprávne konanie zasielal súdu
vyjadreniarozsiahlehoobsahuscieľomviesťsporourčenieplatnosti-neplatnostiokamžitéhoskončenia
pracovného pomeru ako antidiskriminačný spor, v ktorom uvádza obrovské množstvo nepodložených
a domnelých argumentov, ktoré sú k predmetu sporu irelevantné. Žalovaný má za to, že skutkový
stav predmetnej veci je dostatočne preukázaný listinnými dôkazmi predloženými zo strany žalobcu,
ako aj žalovaného a podľa názoru žalovaného jednoznačne došlo k závažnému porušeniu pracovnej

disciplíny, na čom objektívne nedokáže zmeniť nič argumentácia žalobcu, ani prípadné nelegálne
zvukové záznamy žalobcu. V prípade ich pripustenia je žalovaný pripravený sa adekvátne brániť.
Dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru nebola skutočnosť, že bolo identifikovaných 2400
neodôvodnených vstupov. Bol to údaj, z ktorého žalovaný vychádzal pre konkrétne určenie lustrovaných
osôb, ku ktorým následne požadoval aj vyjadrenie žalobcu, aby preukázal, že sa skutočne nejednalo o

nezákonnú lustráciu, čo opätovne žalovaný uvádza, žalobca nepreukázal. Až následne po neschopnosti
žalobcu zdôvodniť lustráciu konkrétne identifikovaných dotknutých osôb bolo jednoznačne potvrdené,
že sa jedná o nezákonnú lustráciu a závažné porušenie pracovnej disciplíny, v dôsledku ktorého bol
okamžite ukončený pracovný pomer so žalobcom. Celá argumentácia žalobcu vo vyjadrení je teraz
scestnáakpredmetusporuirelevantná.Vzásade,dôvodompreuplatnenieprávaokamžitéhoskončenia

pracovného pomeru v predmetnom prípade bolo všeobecne uvedené lustrovanie veľkého množstva
osobných údajov dotknutých osôb z pobočky Humenné žalovaného, z iných pobočiek, advokátov,
rodinných príslušníkov, zamestnancov pobočiek a podobne. Na uplatnenie takto identifikovaného
dôvodu úplne postačuje nezákonná lustrácia osobných údajov osôb, ku ktorým mal žalobca možnosť sa
vyjadriť, teda konkrétne identifikovaných 40 fyzických osôb, ku ktorým žalovaný požadoval zdôvodnenie

lustrácie, pričom v okamžitom skončení pracovného pomeru sa pracuje s porušením pracovnej disciplíny
práve vo vzťahu k nezákonnej lustrácií osobných údajov práve pri týchto konkrétne identifikovaných
osobách, lustrovanie ktorých žalobca nezdôvodnil a na lustrovanie ktorých nedostal pokyn od svojej
nadriadenej, čo z okamžitého skončenia pracovného pomeru jednoznačne vyplýva. Žalovaný preto
zotrváva na tom, že u žalobcu došlo k závažnému porušeniu pracovnej disciplíny predovšetkým v

podobe nezákonného zneužívania prístupu do informačných systémov Sociálnej poisťovne, vzhľadom
na čo považuje žalovaný z vyššie uvedených dôvodov okamžité skončenie pracovného pomeru žalobcu
za platné a opodstatnené a považuje žalobu v celom rozsahu za nedôvodnú a žiada ju zamietnuť.

5. Súd vykonal dokazovanie vypočutím žalobcu, vypočutím svedkov a listinnými dôkazmi tvoriacimi

obsah súdneho spisu spisová značka 19Cpr/5/2023 a zistil tento skutkový stav:

6. Dňa 30.09.2005 bola medzi žalovaným ako zamestnávateľom a žalobcom ako zamestnancom
podpísaná Pracovná zmluva, na základe ktorej zamestnanec mal nastúpiť do práce od 01.10.2005
ako zamestnanec bez odbornej praxe s miestom výkonu práce Sociálna poisťovňa pobočka Humenné,

pričom pracovný pomer bol dohodnutý na dobu určitú do 31.03.2006, v rozsahu 37 hodín 30 minút,
bez skúšobnej doby. Dňa 11.01.2023 bola podpísaná dohoda o zmene obsahu pracovnej zmluvy
medzi žalobcom ako zamestnancom a žalovaným ako zamestnávateľom podľa § 54 Zákonníka práce,
kde sa s účinnosťou od 01.01.2023 zvýšila tarifná mzda žalobcu o 7% vo výške 1.440 eur. Ostatné
náležitosti pracovnej zmluvy sa nezmenili. Dňa 07.03.2022 bola podpísaná dohoda o zmene obsahu

pracovnej zmluvy, kde s účinnosťou od 07.02.2022 sa zmenila zamestnancovi po priznaní príplatku na
zastupovaniezamestnancaA.B.E.počasPN,tarifnámzda1.304eur,príplatokzazastupovanie250eur,
osobné ohodnotenie 33 eur, spolu mzda 1.587 eur. Dňa 07.03.2022 bol podpísaný návrh na priznanie
odobratia príplatku za vedenie v adaptačnej príprave osobného ohodnotenia a príplatku za zastupovanie
u žalobcu, kde doterajšie mzdové hodnotenie bola mzda spolu 1.337 eur a po navrhovanej úprave 1.587

eur. Zo záznamového hárku individuálneho pracovného hodnotenia zamestnanca vykonávajúceho
pracovné činnosti s prevahou duševnej práce u žalobcu bol mu daný dosiahnutý počet bodov 31,
mimoriadne dosiahnuté výsledky, bolo uvedené, že zamestnanec má potrebné odborné kompetencie,
veľmi dobre sa orientuje v legislatívnom prostredí sociálneho poistenia, aktívne sleduje zmeny aodovzdáva poznatky iným, čím prispieva k zvyšovaniu právneho povedomia zamestnancov. Dňa
29.05.2018 bolo žalobcovi priznané osobné ohodnotenie vo výške 33 eur.

7. Žalovaný dňa 16.03.2023 vyhotovil okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany
zamestnávateľa, ktoré doručil žalobcovi, v ktorom uviedol, že na základe dôvodného podozrenia zo
zneužívania prístupu do informačných systémov Sociálnej poisťovne, dôsledkom ktorých sa žalobca mal
svojvoľne oboznamovať a disponovať osobnými údajmi zamestnancov Sociálnej poisťovne, pobočky
Humenné o výške platov a odmenách jednotlivých zamestnancov, bol odbor bezpečnosti informačných

systémov a zodpovedná osoba Sociálnej poisťovne podľa článku 37 Nariadenia Európskeho parlamentu
a Rady EÚ 2016/679 z 27.04.2016 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom
pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje D. XX/XX H. E. Humenné, požiadané o preverenie vstupov
žalobcu a činnosti v informačných systémoch Sociálnej poisťovne. Dňa 06.02.2023 bol riaditeľovi
pobočky Humenné doručený zoznam vstupov do informačných systémov Sociálnej poisťovne žalobcu
za obdobie od 01.01.2022 do 31.12.2022, pričom bola zistená lustrácia osobných údajov fyzických

osôb, ktoré nijakým spôsobom nesúviseli s výkonom náplne pracovnej činnosti žalobcu, ktorou je
agenda uplatňovania práva Sociálnej poisťovne na náhradu škody voči tretím osobám, ktorá vznikla
výplatou dávok sociálneho poistenia v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania. Podozrenie
sa preukázalo, pričom sa zistilo, že konanie bolo závažným konaním vo veľkom rozsahu porušovania
pracovných povinností zo strany žalobcu, kedy bolo preukázané, že sa nejednalo len o náhodnú

a ojedinelú lustráciu osobných údajov zamestnancov Sociálnej poisťovne pobočka Humenné, ale o
lustráciu osobných údajov veľkého množstva zamestnancov Sociálnej poisťovne Humenné, ako aj iných
osôb organizačných zložiek Sociálnej poisťovne, ako aj lustráciu údajov fyzických osôb zhromaždených
v informačných systémoch Sociálnej poisťovne na účely výkonu sociálneho poistenia, napríklad
zamestnancov Prešovskej univerzity, poslancov VÚC, zamestnancov Sociálnej poisťovne ústredie,

pobočiek Sociálnej poisťovne Bratislava, I. J. K., D., B., E., bývalých zamestnancov pobočky Humenné,
advokátov, rodinných príslušníkov zamestnancov pobočky. Žalobca lustrácie vykonával v informačných
systémoch JVP a Sírius, v ktorých Sociálna poisťovňa spracúva osobné údaje a údaje právnických
a fyzických osôb na účely výkonu sociálneho poistenia, napríklad údaje o vymeriavacích základoch
zamestnancov, dobu registrácie zamestnancov vrátane typu pracovného pomeru, pričom zo strany

žalobcu bolo identifikovaných viac než 2400 vstupov, v ktorých si prezeral údaje o platbách, zobrazenie
zoznamu výpočtu dávok, zobrazenie zoznamu IVD, údaje z daňového priznania z mesačných výkazov
poistného a príspevkov. V prílohe mesačného výkazu sú rodné čísla všetkých zamestnancov, ktorí
sa nachádzajú v prílohe mesačného výkazu, cez ktoré sa dá preklenúť na iné údaje fyzickej osoby,
vymeriavacie základy všetkých zamestnancov, ktorí sa nachádzajú v prílohe mesačných výkazov.

Lustrácie fyzických osôb nesúviseli s výkonom pracovnej činnosti žalobcu. Riaditeľ pobočky sa obrátil na
priamo nadriadenú vedúcu oddelenia ekonomiky a prevádzky Sociálnej poisťovne pobočky Humenné
so žiadosťou o preverenie skutočností, či žalobca lustroval fyzické osoby v dôsledku náplne pracovnej
činnosti, pričom tá v písomnom vyhotovení zo dňa 14.02.2023 uviedla, že nezadávala žiaden pokyn
ani poverenie na lustráciu vybraných fyzických osôb. Zavineným a účelovým protiprávnym konaním

sa dopustil žalobca porušenia článku 5 ods. 1 písm. f) nariadenia GDPR, podľa ktorého musia byť
osobné údaje spracúvané spôsobom, ktorý zaručuje primeranú bezpečnosť osobných údajov vrátane
ochrany pred neoprávneným alebo nezákonným spracovaním a náhodnou stratou, zničením alebo
poškodením, a to prostredníctvom primeraných technických a organizačných opatrení. Týmto konaním
došlo zároveň k porušeniu § 11 Občianskeho zákonníka. V súvislosti s neoprávneným spracovaním,

vyhľadávaním a prehľadaním osobných údajov dotknutých fyzických osôb počas plnenia pracovnej
činnostisažalobcazároveňdopustilporušeniaustanovenia§81písm.a)ac)Zákonníkapráce.Rovnako
sa dopustil porušenia § 8 ods. 1 písm. a) zákona číslo 552/2003 Z.z. o výkone práce vo verejnom
záujme. Neoprávnenou lustráciou tisícok fyzických osôb z opodstatneného dôvodu sa v zmysle § 8 ods.
5 Pracovného poriadku Sociálnej poisťovne dopustil žalobca závažného porušenia pracovnej disciplíny

spočívajúceho vo viacerých bodoch definovaných týmto ustanovením, a to v súvislosti s uplatňovaním
Etického kódexu Sociálnej poisťovne, sprístupnením informácií z informačných systémov Sociálnej
poisťovne neoprávneným osobám. V súvislosti s uplatnením Etického kódexu Sociálnej poisťovne
sa dopustil porušenia článku 1 ods. 8, podľa ktorého Sociálna poisťovňa pri spracúvaní osobných
údajov postupuje v súlade so všeobecným nariadením o ochrane osobných údajov článku 3 písm. b),

kde zamestnanec Sociálnej poisťovne okrem morálnych a etických noriem dodržiava právne predpisy,
článku 3 písm. i) zamestnanec Sociálnej poisťovne nevyužíva svoje oficiálne postavenie na súkromné
účely, článku 5 písm. f) zamestnanec Sociálnej poisťovne pracovný čas využíva efektívne s cieľom
dosiahnutia dobrých výsledkov, nevyužíva platený pracovný čas na riešenie súkromných záležitostí,článku 5 písm. i) zamestnanec Sociálnej poisťovne zachováva dôvernosť údajov o výške príjmov
ostatných zamestnancov. Sprístupnením informácií z informačných systémov fyzických a právnických
osôb a zamestnancov Sociálnej poisťovne neoprávneným osobám sa rozumie rovnako aj neoprávnená

lustrácia osobných údajov fyzických osôb a zamestnancov Sociálnej poisťovne v prospech žalobcu
ako neoprávnenej osoby, ktorá v predmetných prípadoch nebola oprávnená na oboznamovanie sa s
uvedenými údajmi, nakoľko lustrované údaje sa netýkali výkonu náplne pracovnej činnosti. Zároveň
sa žalobca dopustil aj porušenia bezpečnostnej politiky Sociálnej poisťovne, ktorá je upravená v
článku 4 a Príkazu generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne. Závažnosť tohto konania spôsobuje

aj skutočnosť, že o podmienkach spracúvania osobných údajov a podmienkach zamestnávateľa bol
žalobca preukázateľne poučený, o čom svedčí záznam o poverení a poučení oprávnenej osoby zo
dňa 25.07.2018 a navyše do 31.10.2022 bol žalobca určený ako zodpovedná osoba podľa zákona o
ochrane osobných údajov, ktorá mala vykonávať poučenia zamestnancov oprávnených osôb Sociálnej
poisťovne pobočky Humenné v zmysle PGRSP číslo 19/2017. Zamestnávateľ týmto so žalobcom
okamžite končí pracovný pomer podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Skončenie okamžitého

skončenia pracovného pomeru bolo prerokované so zástupcami zamestnancov dňa 01.03.2023, ktorí
neudelili súhlas s okamžitým skončením pracovného pomeru.

8. Dňa 21.03.2023 bolo žalobcovi vydané potvrdenie o zamestnaní, kde je uvedený dôvod skončenia
pracovného pomeru § 68 Zákonníka práce. Ku dňu ukončenia pracovného pomeru sa pre účely nároku

na dovolenku zamestnancovi započítalo 17 rokov a 167 dní doby trvania pracovného pomeru. Výzvou zo
dňa 16.03.2023 požiadal žalobca žalovaného, aby mu prideľoval prácu a aby mu naďalej bola vyplácaná
ajodmenazaprácu,dočasupokiaľmuzamestnávateľneoznámianásledneneumožníprácuvykonávať,
žiada o vyplácanie náhrady mzdy. Zároveň žalobca uviedol, že okamžité skončenie pracovného pomeru
považuje za neplatný právny úkon, nakoľko podľa § 240 ods. 10 Zákonníka práce, ak zástupcovia

zamestnancov odmietli udeliť súhlas podľa odseku 9, je výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného
pomeruzostranyzamestnávateľaztohtodôvoduneplatné.Žalovanýdňa23.03.2023oznámilžalobcovi,
že okamžité skončenie pracovného pomeru považuje za platný právny úkon. Závažné porušenie
pracovnej disciplíny a nezákonná lustrácia údajov dotknutých osôb bola preukázaná. O okamžitom
skončení pracovného pomeru rozhoduje vždy iba súd. Okamžité skončenie pracovného pomeru, ktoré

spočívalo v neoprávnenom lustrovaní osobných údajov obrovského množstva dotknutých fyzických
osôb v informačnom systéme Sociálnej poisťovne považuje žalovaný za závažné porušenie pracovnej
disciplíny,ktorábolavykonanávrozporesvnútornýmipredpismiSociálnejpoisťovne,akoajvrozporeso
všeobecne záväznými právnymi predpismi predovšetkým v oblasti ochrany osobných údajov a ochrany
osobnosti.

9. Dňa 15.02.2022 oznámil žalobca ako predseda závodného výboru ZO Sloves vedeniu žalovaného,
že podľa § 230 ods. 1 Zákonníka práce týmto dňom začala v Sociálnej poisťovni pobočka Humenné
pôsobiť odborová organizácia pod názvom Základná organizácia Sloves Sociálna poisťovňa pobočka
Humenné so závodným výborom, ktorého členmi bol predseda A. B. C., podpredseda B. G. C.

a hospodár B. J. B.. Výzvou zo dňa 12.04.2022 požiadala Základná organizácia Sloves Sociálna
poisťovňa pobočka Humenné na poskytnutie informácie v zmysle kolektívnej zmluvy. Požiadali o
dodatočné poskytnutie informácie uvedenej v časti 4, článku 20, ods. 4 platnej kolektívnej zmluvy na rok
2022 v lehote dvoch pracovných dní odo dňa prevzatia tejto výzvy. Výzvu zdôvodnili tým, že práva a
povinnosti zmluvných strán z kolektívnych zmlúv podliehajú štátnej kontrole, ktorú vykonáva inšpektorát

práce. B. I. B. listom adresovaným riaditeľovi pobočky Sociálnej poisťovne Humenné uviedol, že dňa
07.04.2022 mu bolo doručené upozornenie na neuspokojivé plnenie pracovných úloh s upozornením
na možnosť ukončenia pracovného pomeru. S týmto nesúhlasí ako po obsahovej stránke, tak aj po
formálnej stránke a je toho názoru, že vykonaná kontrola bola protiprávna a jej zistenia, ktoré boli
výsledkom sa nezakladajú na pravde. Tiež toto upozornenie nemôže byť podkladom pre ukončenie

pracovného pomeru, keďže nespĺňa hmotnoprávne náležitosti, ktoré sú kladené zákonníkom práce.
Pripustil, že z dôvodu nadmerného množstva práce, na ktoré dlhodobo upozorňovali, mohlo sčasti
dôjsť k spomínaným nedostatkom, avšak tieto nedostatky nemali žiaden vplyv na výplatu dávky v
zákonnej lehote a predpokladá, že sa mohli vyskytnúť aj u ostatných zamestnancov. V tejto neľahkej
situácii sa snažil uprednostniť širší spoločenský záujem, ktorým je výplata dávok, čo najväčšieho počtu

klientov. Žiadal, aby toto upozornenie zamestnávateľ odvolal. Dňa 30.05.2022 Základná organizácia
Sloves Sociálna poisťovňa pobočka Humenné oznámila riaditeľovi pobočky B. E. L., že príslušný
odborový orgán, a to Závodný výbor základnej organizácie Sloves pri Sociálnej poisťovni, pobočky
Humenné vykoná kontrolu dodržiavania mzdových predpisov v Sociálnej poisťovni v pobočke Humenné.Predmetom kontroly bude dodržiavanie článku 9 mzdového poriadku a to príplatok za zastupovanie. Za
týmtoúčelomsúpovinnívedúcizamestnancipredložiťkukontrolepotrebnéinformácieadoklady.Členmi
kontrolnej skupiny za príslušný odborový orgán bude A. B. C. M. B. G. C.. Odpoveďou žalovaného

bolo, že požadované doklady môžu poskytnúť predsedovi Sloves iba v prípade predloženia písomného
súhlasu dotknutých zamestnancov. Základná organizácia Sloves Sociálna poisťovňa pobočka Humenné
v liste zo dňa 18.07.2022 oznámila riaditeľovi pobočky, že možno konštatovať, že k problematike
poskytnutia podkladov k výkonu kontroly odborovou organizáciou v nadväznosti na ochranu osobných
údajov zaujala postoj, ktorý nezodpovedá zákonným požiadavkám a zároveň nezodpovedá ani rozsahu

a podmienkam kontroly. Opätovne požadovali o predloženie príslušných listín. Povinnosť predložiť tieto
doklady vedeniu pobočky vyplýva z článku 6, ods. 1, písm. c) nariadenia a odborová organizácia má
právo na tieto údaje v zmysle článku 6, ods. 1, písm. e) nariadenia, kde účel spracovania osobných
údajov je stanovený v práve členského štátu, a to konkrétne v § 239 Zákonníka práce. Jednou z výhrad
k poskytnutiu podkladov bolo, že na výkon kontroly odborovou organizáciou v zmysle § 239 Zákonníka
práce sa vzťahuje príkaz generálneho riaditeľa číslo 11/2019 výkon vnútornej kontroly v podmienkach

Sociálnej poisťovne a kontrolný poriadok Sociálnej poisťovne. Odborová organizácia nespadá pod
Sociálnu poisťovňu, a preto sa nemôže riadiť pri výkone kontrolnej činnosti § 239 Zákonníka práce
jej vnútornými predpismi, ani Sociálna poisťovňa nemôže vyžadovať od odborovej organizácie plnenia
v zmysle jej vnútorných predpisov. Dňa 26.07.2022 oznámila Základná organizácia Sloves Sociálna
poisťovňa pobočka Humenné riaditeľovi pobočky, že kontrola v zmysle § 239 Zákonníka práce bola

zo strany zamestnávateľa zmarená. Listom zo dňa 26.07.2022 oznámil riaditeľ pobočky Základnej
organizácie Sloves Sociálnej poisťovne pobočka Humenné, že nemôže poskytnúť požadované údaje
a to bez súhlasu dotknutého zamestnanca z dôvodov uvedených v tomto liste. Rovnako bola súdu
predložená aj mailová komunikácia žalobcu s G. N., predsedom sekcie Sociálnej poisťovne a služieb
Sloves republiková centrála odborového zväzu. Súdu bol predložený záznam zo stretnutia s predsedom

Základnej organizácie ZO Sloves pobočka Humenné zo dňa 26.10.2022, kde bola prítomná kontrolná
skupina pozostávajúca z E. G. E., G. M. O. a predsedu Základnej organizácie ZO Sloves a A. B. C.,
kde boli zaprotokolované otázky kontrolnej skupiny a odpovede týkajúce sa pobočky v Humennom.
Rozhodnutím o odobratí osobného ohodnotenia zo dňa 08.06.2022 bolo zamestnankyni O. A.
P. odobraté osobné ohodnotenie vo výške 90 eur, ktoré bolo priznané za dosahované pracovné

výsledky a vykonávanie práce nad rámec pracovných činností v oddelení zápisu údajov z ELDH. A.
P. splnomocním zo dňa 08.11.2022 splnomocnila Slovenský odborový zväz verejnej správy Závodný
výbor Sociálnej poisťovne pobočky Humenné, aby ju splnomocnenec v celom rozsahu zastupoval
pred jej zamestnávateľom Sociálnou poisťovňou v Bratislave v pracovnoprávnych vzťahoch vo veci
odobratia jej osobného ohodnotenia. Dňa 09.11.2022 bola spísaná zápisnica zo stretnutia s A. Q. R.

poverenou vedúcou, kde predseda ZO Sloves oznámil poverenej vedúcej, že toto rokovanie sa bude
týkať jej bývalej priamej podriadenej A. P., a to vo veci jej osobného ohodnotenia, jeho odobratia pri
jej preradení na iné oddelenie. A. R. na otázku odpovedala, že nedala žiaden návrh zamestnávateľovi,
aby pani P. bolo odobraté osobné ohodnotenie. Dňa 09.11.2022 bola spísaná zápisnica zo stretnutia
s G. H. P., za oddelenie dôchodkového poistenia, kde bola dotazovaná žalobcom po nástupe pani

P. na jej riadené oddelenie, či dala návrh na odobratie osobného ohodnotenia. G. P. na otázku
odpovedala, že nevedela ani o tom, že pani P. mala priznané osobné ohodnotenie a nedala žiaden
návrh zamestnávateľovi, aby pani P. bolo odobraté osobné ohodnotenie. Súdu bola predložená mailová
komunikácia žalobcu s G. B. a E. L. v súvislosti s vydaním príkazu S. T. X/XXXX s účinnosťou od
16.11.2022, kde žalobca upozorňuje, že účinnosť vnútorného predpisu môže nastať najskôr dňom jeho

zverejnenia, až možnosťou nadobudnutia vedomosti o obsahu vnútorného predpisu môžu nastať jeho
účinky. Listom zo dňa 13.12.2022 adresovanom vedeniu pobočky žalobca podal sťažnosť na porušenie
zásady rovnakého zaobchádzania a zákazu diskriminácie. Žalobca uviedol, že splnil všetky podmienky
a kritériá pre pridelenie odmeny v plnej výške, ktorá by mala zodpovedať výške odmeny u ostatných
zamestnancov a dôvod, ktorý mu uviedla vedúca spočívajúca v tom, že vykonával činnosť predsedu

odborovej organizácie, čoho výsledkom sú podanie na zamestnávateľa, nie je možné považovať za
dôvod, ktorý by mal viesť k priznaniu nižšej odmeny, nakoľko takýto prístup je hrubým nepochopením
ustanovenia Zákonníka práce a zároveň priamo svedčí o tom, že postupujú voči nemu diskriminačne
z dôvodu vykonávania činnosti pre odborovú organizáciu. Z tohto dôvodu požiadal podľa § 13 ods. 7
Zákonníka práce, aby mu bolo bezodkladne písomne na jeho sťažnosť odpovedané. Sociálna poisťovňa

pobočka Humenné listom zo dňa 16.01.2023 adresovanom žalobcovi uviedla, že G. B. vedúca oddelenia
ekonomiky a prevádzky pobočky ako priama nadriadená bola v zmysle mzdového poriadku oprávnená
posúdiť splnenie podmienok pre priznanie odmeny zamestnancom tohto oddelenia na druhý polrok roka
2022 a na základe objemu finančných prostriedkov a rozsahu splnenia podmienok výšky odmeny ujednotlivýchzamestnancov,diferencovalasprihliadnutímnarelevantnúskutočnosť,žeodmenazadruhý
polrok 2022 v sume 1.000 eur žalobcovi bola priznaná. Nebolo preukázané nerovnaké zaobchádzanie,
respektíve diskriminácia voči jeho osobe pri priznaní odmeny. V pravidlách pre priznanie odmeny bolo

okrem iného uvedené, že odmena môže byť po splnení stanovených kritérií v závislosti od dosiahnutých
pracovných výsledkov a nad rozsah pracovnej činnosti priznaná v percentuálnom rozpätí. Nie je presne
špecifikované, či % je z priemernej sumy odmeny pripadajúcej na jedného zamestnanca alebo z
priznanej tarifnej mzdy vrátane osobného ohodnotenia, ale v každom prípade závisí od sumy, ktorá je
pobočke pridelená na odmeny.

10. Žiadosťou zo dňa 15.02.2023 bol žalobca vyzvaný o zdôvodnenie prezerania dotknutých osôb,
prečo prezeral dotknuté osoby, či prezeranie dotknutých osôb vykonal na pokyn vedúcej a či prezeranie
dotknutých osôb súviselo s jeho pracovnou činnosťou. Odpovedať mal v termíne do 16.02.2023 do
12. hodiny. Žalobca listom zo dňa 16.02.2023 oznámil žalovanému, že nikdy nezneužil a nikdy nebol
osobitne školený alebo upozornený zamestnávateľom o spôsobe využívania týchto systémov a nebol

poučený o prípadných následkoch vstupu do týchto systémov. Uviedol, že nikdy nesprístupnil žiadne
informácie iným neoprávneným osobám. Požiadal o predĺženie lehoty do 15. hodiny na splnenie tejto
povinnosti. Listom zo dňa 20.02.2023 oznámil žalovaný žalobcovi, že mu oznamuje čerpanie dovolenky
v dňoch 23.02.2023 až 28.02.2023. Dňa 01.03.2023 doručil žalovaný Základnej organizácii Sloves
Sociálna poisťovňa pobočka Humenné žiadosť o prerokovanie okamžitého skončenia pracovného

pomeruzostranyzamestnávateľapodľa§68ods.1písm.b)Zákonníkapráceužalobcu.Akoprílohatam
bolo uvedené okamžité skončenie pracovného pomeru, zoznam lustrovaných fyzických osôb, žiadosť
riaditeľa pobočky Humenné o zdôvodnenie lustrovania v informačných systémoch, vyhlásenie vedúcej
oddelenia ekonomiky a prevádzky zo dňa 14.02.2023, ako aj vyjadrenie zodpovednej osoby Sociálnej
poisťovne zo dňa 14.02.2023.

11. Dňa 14.02.2023 bolo vydané B. B. F. vyjadrenie, kde táto osoba uviedla, že preverením v
informačnýchsystémochazostanoviskaG.B.B.zodňa14.02.2023zaslanejriaditeľompobočkymailom
vyplýva,žeA.B.C.pracovnezaradenýnapobočkeHumennévykonalvstupydoinformačnýchsystémov
JVP a do informačných systémov Sirius. Vzhľadom na uvedené skutočnosti vyplývajúce zo stanoviska

G. B. zo dňa 14.02.2023 je odôvodnené konštatovať, že žalobca svojím konaním porušil ustanovenie
článku5,ods.1písm.f)nariadenia,leboneoprávnenespracovalosobnéúdajedotknutýchosôb,ktorésú
tam vymenované. Rovnako neoprávnene v týchto konkrétnych prípadoch pristupoval k osobným údajom
vyššie dotknutých osôb, čo je taktiež v rozpore so záznamom o poverení a poučení oprávnenej osoby
podľa článku 29 nariadenia a § 39 zákona číslo 18/2018 o ochrane osobných údajov, ktoré menovaný

podpísal dňa 25.07.2018.

12. Súdu boli predložené skrátené verzie prehľadov prezeraní údajov v informačnom systéme Sirius
nachádzajúce sa na čísle listu 70 súdneho spisu a prehľad prezeraných osôb v informačnom systéme
JVP na čísle listu 71 súdneho spisu. Kompletné zoznamy z prehľadu monitoringu prezerania údajov vo

vybraných častiach Sirius sa nachádzajú na čísle listu 80 až 90 súdneho spisu a prehľad JVP na čísle
listu 93 až 120 súdneho spisu.

13. Dňa 14.02.2023 vydala G. B. B. vedúca oddelenia ekonomiky a prevádzky vyhlásenie, že nikdy
nedala pokyn a nepoverila A. B. C. zamestnanca oddelenia ekonomiky a prevádzky vykonávajúceho

agendu uplatňovania práva Sociálnej poisťovne na náhradu škody voči tretím osobám, ktorá vznikla
výplatou dávok sociálneho poistenia v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania, na preverenie
údajov evidovaných v informačných systémoch osôb registrovaných v uvedených systémoch v súvislosti
s jeho pracovnou činnosťou, ani z iného dôvodu, ktorý súvisí s činnosťou Sociálnej poisťovne. Takýto
pokyn nedala v roku 2022, ani v inom období.

14. Dňa 08.03.2023 bolo žalobcovi oznámené, že z dôvodu dočasného zablokovania jeho prístupu do
informačných systémov Sociálnej poisťovne mu bola oznámená prekážka na strane zamestnávateľa
podľa § 142 Zákonníka práce a bola mu určená dovolenka v dňoch 09.03.2023 až 14.03.2023.

15. Základná organizácia Sloves pri Sociálnej poisťovni pobočka Humenné dňa 14.03.2023neudelila
súhlas zamestnávateľovi s okamžitým skončením pracovného pomeru žalobcu. Táto organizácia
považovala za nevyhnutné zdôrazniť, že konanie zamestnávateľa považuje za účelové s cieľom
prepustiť zo zamestnania predsedu ZO. Dôvodom je jeho odborová činnosť a podnety podanéodborovou organizáciou na možné porušenie pracovnoprávnych a iných predpisov zamestnávateľom
a osôb konajúcich v jeho mene. Táto organizácia už dlhodobo sleduje nepriateľské, šikanózne a
diskriminačné konanie vedúcich zamestnancov pobočky a tiež ústredia Sociálnej poisťovne voči

predstaviteľom Sloves, ale aj voči členom odborovej organizácie a jej sympatizantom. Zamestnávateľ
od začiatku činnosti odborovej organizácie neumožňuje, aby napĺňala svoje zákonné ciele a aktívne
bráni jej pôsobeniu na pracovisku zamestnávateľa. Možno konštatovať, že toto je vyústením snahy o
diskreditáciu odborov na pobočke zamestnávateľa a likvidáciu akejkoľvek snahy o vypočutie si hlasu
zamestnancov.

16.Dňa16.03.2023o09:36hod.bolspísanýzáznamzprerokovaniadoručovaniaokamžitéhoskončenia
pracovného pomeru z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny, ktoré doručoval B. E. L., A.
G. B. L., G. B. B.. Žalobca bol oboznámený s obsahom okamžitého skončenia pracovného pomeru, v
zmysle ktorého bolo preukázané, že z jeho strany došlo k závažnému porušeniu pracovnej disciplíny
podľa článku 8, ods. 5 Pracovného poriadku zakladajúceho dôvod na okamžité skončenie pracovného

pomeru. Žalobca v tomto zápise uviedol, že skončenie pracovného pomeru považuje za neplatné a
dôvodom je výkon jeho odborovej činnosti.

17. Dňa 21.11.2022 bol vypracovaný záznam o výsledku mimoriadnej vnútornej kontroly číslo
XXXXX-XX/XXXX-XX, ktorá bola vykonaná na základe poverenia zo dňa 06.10.2022. Predmetom

kontroly bolo preverenie skutočností uvedených vo vyjadrení o porušení kolektívnej zmluvy Sloves
pobočka Humenné doručené Sociálnej poisťovni dňa 19.07.2022, kontrolu vykonala G. E., vedúca
kontrolnej skupiny odboru kontroly a sťažností a G. M. O., člen kontrolnej skupiny odboru kontroly a
sťažností za kontrolované obdobie od 01.01.2022 do 30.09.2022, pričom kontrola bola zameraná na
pracovnoprávnu oblasť, oblasť plnenia povinnosti zamestnávateľa voči zástupcom zamestnancov a

preverenie ďalších skutočností uvedených v podnete, pričom neboli zistené nedostatky. Dňa 22.02.2022
bola spísaná zápisnica zo stretnutia vedenia zástupcov zamestnávateľa ZV OZ Sloves, predmetom
ktorej bolo predstavenie základnej organizácie Sloves pri Sociálnej poisťovni pobočka Humenné,
pôsobenie odborovej organizácie a účasť na odborovej organizácii na spolurozhodovaní prerokovaní
informovanosti a kontrole.

18. Dňa 22.06.2023 bolo vydané čestné vyhlásenie G. H. P., ktorá uviedla, že ako vedúca oddelenia
dôchodkového poistenia, žiadala žalobcu počas roka 2022 o konzultáciu iba k prípadom súvisiacich
s agendou regresov, počas roka 2022 nevydala pokyn žalobcovi, aby poskytol svoje prístupové údaje
do informačných systémov Sociálnej poisťovne. Dňa 23.06.2023 G. B. U. vydala čestné prehlásenie

ako vedúca oddelenia nemocenského poistenia, úrazového poistenia, poistenia v nezamestnanosti a
garančného poistenia, požiadala žalobcu počas roka 2022 o konzultáciu alebo prípravu podkladov,
pričom počas roka 2022 nevydala pokyn žalobcovi, aby poskytol svoje prístupové údaje do informačných
systémov. Dňa 22.06.2023 vydala čestné prehlásenie B. A. U., ktorá uviedla, že je ako koordinátorka
LPČ, pričom v roku 2022 nevydala pokyn žalobcovi, aby poskytol svoje prístupové údaje do

informačných systémov Sociálnej poisťovne. Dňa 22.06.2023 bolo vydané čestné vyhlásenie B. C. B.
a G. B. B., z obsahu ktorých vyplýva, že nedali pokyn žalobcovi, aby poskytol svoje prístupové údaje
do informačných systémov Sociálnej poisťovne.

19. Dňa 27.06.2023 podpísala A. P. čestné prehlásenie, v ktorom uviedla, že splnomocnenie, ktoré

udelila žalobcovi dňa 08.11.2022 dobrovoľne vzala späť a dňa 09.11.2022 splnomocnenie vzala späť na
základe svojho osobného rozhodnutia a bez nátlaku. B. V. W. dňa 26.06.2023 vydala čestné prehlásenie,
v ktorom uviedla, že dobrovoľne a bez nátlaku zamestnávateľa vystúpila zo ZO Sloves Sociálna
poisťovňa pobočka Humenné a nesúhlasila so smerovaním a riešením udalosti. Dňa 22.06.2023 a
26.06.2023 vydali čestné prehlásenia G. I. S. a A. W., v ktorom uviedli, že sa dobrovoľne rozhodli vystúpiť

zo Sloves a to z dôvodu, že sa nestotožňovali s názormi a smerovaním tejto odborovej organizácie. Dňa
11.06.2023 a 26.06.2023 vydali čestné prehlásenie B. V. F. a G. Q. O. o slobodnom vystúpení zo ZO
Sloves bez nátlaku zamestnávateľa.

20. Zo štatútu Sociálnej poisťovne vyplýva, že poisťovňu riadi generálny riaditeľ poisťovne. Generálny

riaditeľ je štatutárnym orgánom poisťovne podľa článku 3 ods. 1. Podľa článku 7 bod 1, pobočku
poisťovne riadi riaditeľ pobočky a za jej činnosť zodpovedá generálnemu riaditeľovi. K tomuto štatútu
boli vydané dodatky číslo 1 zo dňa 24.06.2010 a dodatok číslo 2 zo dňa 23.06.2011. Súdu bol
predložený aj zoznam osôb určených na vykonávanie poučenia oprávnených osôb o ochrane osobnýchúdajov Sociálnej poisťovne, kde je uvedený aj žalobca. Zároveň bolo súdu predložené potvrdenie o
absolvovaní skúšky zo dňa 05.05.2016 vydané žalobcovi o absolvovaní skúšky fyzickej osoby na výkon
funkcie zodpovednej osoby podľa § 24 ods. 5 zákona číslo 122/2013 o ochrane osobných údajov. Dňa

25.07.2018 bol vydaný záznam o poverení a poučení oprávnenej osoby a to žalobcu, ktorý bol poverený
a poučený k spracovaniu osobných údajov a poučený o právach a povinnostiach ustanovených GDPR
a zákonom číslo 18/2018 Z.z. o zodpovednosti za ich porušenie v informačných systémoch Sociálnej
poisťovne.

21. Z Etického kódexu Sociálnej poisťovne vydaného v Bratislave v apríli 2012 z článku 6 bod 1,
písm. e) vyplýva, že zamestnanec je povinný nezneužívať informácie nadobudnuté v súvislosti a pri
vykonávanízamestnaniavovlastnýprospechalebovprospechblízkychosôbaleboinýchfyzickýchosôb
alebo právnických osôb. Táto povinnosť platí aj po skončení pracovného pomeru. Podľa Pracovného
poriadku Sociálnej poisťovne článku 8 bod 5, závažné porušenie pracovnej disciplíny zakladajúce
dôvod na skončenie pracovného pomeru výpoveďou alebo okamžitým skončením pracovného pomeru,

žalovaný bude považovať najmä sprístupnenie informácií z informačných systémov Sociálnej poisťovne
o fyzických, právnických osobách a o zamestnancoch Sociálnej poisťovni neoprávneným osobám. K
tomuto pracovnému poriadku bol dňa 21.09.2015 vydaný dodatok číslo 1 a dňa 31.05.2017 dodatok
číslo 2, dňa 03.04.2019 dodatok číslo 3.

22. Dňa 23.08.2021 adresoval riaditeľ pobočky všetkým zamestnancom Sociálnej poisťovne mail
týkajúci sa zlepšenia informačnej bezpečnosti v Sociálnej poisťovne. Zamestnanci boli upozornení
vzhľadom na opakované podanie dotknutých osôb vo veciach porušenia ochrany osobných údajov
niektorými zamestnancami Sociálnej poisťovne tým, že neoprávnene vstupujú do informačných
systémov. Riaditeľ pobočky upozornil na dodržiavanie vnútorných predpisov platných a účinných

v Sociálnej poisťovni týkajúcich sa ochrany osobných údajov informačnej bezpečnosti pracovných
postupov so zameraním na príkaz generálneho riaditeľa číslo 19/2017 a bezpečnostnej politiky
a príkazu P. T. X/XXXX. Povinnosťou je, aby prevádzkovateľ chránil osobné údaje dotknutých osôb
pred akýmikoľvek neprípustnými spôsobmi spracúvania a potrebe dodržiavanie nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady EÚ 2016/679 z 27.04.2016 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných

údajov. Riaditeľ pobočky upozornil, že sú vykonávané náhodné kontroly zamestnancov vstupujúcich
do informačných systémov. Vykonané lustrácie realizované v rozpore s pracovnou náplňou a v
rozpore s pridelenou pracovnou agendou bez zákonného dôvodu a účelu sú porušením článku 5
ods. 1 písm. f) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady číslo 2016/679 z 27.04.2016 o ochrane
fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a o voľnom pohybe týchto osôb. Zároveň upozornil

na pracovný poriadok článok 8.4., článok 8.5. a etický kódex článok 6 ods. 2. Z príkazu generálneho
riaditeľa Sociálnej poisťovne číslo 19/2017 zo dňa 17.08.2017 článku 1 bod 1 vyplýva, že účelom
tohto príkazu je stanoviť hlavné ciele a bezpečnostné opatrenia, ktoré sú súčasťou informačnej
bezpečnosti a sú prijaté na ochranu aktív Sociálnej poisťovne. Spracovaním osobných údajov sa
rozumie vykonávanie operácií alebo súboru operácií s osobnými údajmi, najmä ich získavanie,

zhromažďovanie, šírenie, zaznamenávanie, usporadúvanie, prepracovanie alebo zmena, vyhľadávanie,
prehliadanie, preskupovanie, kombinovanie, premiestňovanie, využívanie, uchovávanie, blokovanie,
likvidácia. Poskytovaním osobných údajov sa rozumie odovzdanie osobných údajov tretej strane,
ktorá ich ďalej spracúva a sprístupnením osobných údajov sa rozumie oznámenie osobných údajov
alebo umožnenie prístupu k nim príjemcovi, ktorý ich ďalej nespracúva. Zverejňovaním osobných

údajov je publikovanie, uverejnenie alebo vystavenie osobných údajov na verejnosti prostredníctvom
masovokomunikačnýchprostriedkov,verejneprístupnýchpočítačovýchsietí,verejnýmvykonanímalebo
vystavením diela. Z dodatku číslo 1 k príkazu generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne číslo 19/2017
zo dňa 18.05.2018 vyplýva, že porušenie ochrany osobných údajov je porušenie bezpečnosti, ktoré
vedieknáhodnémualebonezákonnémuzničeniu,strate,zmene,neoprávnenémuposkytnutiuosobných

údajov, ktoré sa prenášajú, uchovávajú alebo inak spracúvajú alebo neoprávnený prístup k ním.
Rovnako bol dňa 30.10.2019 vydaný dodatok číslo 2 k príkazu generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne
číslo 19/2017. Podľa článku 4a nedodržanie povinností, ktoré majú alebo môžu mať za následok
preukázateľneporušenieinformačnejbezpečnostiSPadotknutýchosôb,kybernetickébezpečnostiaktív
SP alebo ohrozenie infraštruktúry SP sa v súlade s článkom 8, ods. 5 Pracovného poriadku Sociálnej

poisťovne považuje za závažné porušenie pracovnej disciplíny zakladajúce dôvod na skončenie
pracovného pomeru výpoveďou alebo okamžitým skončením pracovného pomeru. Tento dodatok číslo
2 nadobudol účinnosť 01.11.2019.23. Dňa 01.08.2023 bolo vydané oznámenie o výsledku inšpekcie práce vydané Inšpektorátom práce
Prešov zaslané Základnej organizácii Sloves pri Sociálnej poisťovni pobočka Humenné, kde boli
zistené a presne vypísané nedostatky v zmysle podnetu žalobcu ako predsedu ZV Sloves, pričom

zamestnávateľovi bola daná lehota na odstránenie uvedených nedostatkov. Inšpektorát práce zároveň
oznámil žalobcovi ako predsedovi ZO Sloves, že jeho podnet považuje za prešetrený a vybavený
týmto listom. Zamestnávateľovi bola uložená povinnosť doručiť Inšpektorátu práce Prešov písomnú
správu o spôsobe splnenia opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin, ktoré
sú špecifikované v zápise. O tejto kontrole bol spísaný aj Protokol číslo G./E., XXX, XX, XX, kde boli

zistené a špecifikované nedostatky, pričom Sociálnej poisťovni pobočke v Humennom boli navrhnuté
opatrenia na zlepšenie zisteného stavu a zároveň bolo nariadené odstrániť zistené nedostatky vytýkané
v tomto protokole v lehote do šesťdesiatich dní od ukončenia výkonu inšpekcie práce a zároveň uložená
kontrolovanému subjektu povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov.

24.Dňa16.02.2024G.I.S.čestnevyhlásil,žeslobodneazvlastnejvôlesarozhodolvystúpiťzodborovej

organizácie Sloves. Rovnako dňa 13.02.2024 A. W. oznámil, že čestne vyhlasuje, že vystúpil z odborov
úplne slobodne, dobrovoľne a z vlastnej vôle, rovnako tak sa vyjadrila B. V. W. a G. Q. O. vo vyhlásení
zo dňa 13.02.2024.

25. Žalobca súdu predložil zoznamy, ktoré sa nachádzajú na čísle listu 317 až 388 súdneho spisu, kde

lustráciou sa mu podarilo zistiť mená a priezviská osôb, ktoré boli uvedené v zoznamoch žalovaného
a ktoré priamo súviseli s výkonom jeho práce.

26. V čestnom prehlásení J. B. zo dňa 18.04.2024 sa vyjadruje k tomu, že neudelili stanovisko k
okamžitému skončeniu pracovného pomeru so žalobcom, stretli sa mimo pracoviska, keďže nebol

v práci, tak tento dokument podpísal, vedel čo podpisuje, nakoľko na prvej strane bolo zvýraznené, že
sa neudeľuje súhlas s okamžitým skončením pracovného pomeru. Viac nepotreboval vedieť, ponáhľal
sa preč. Tieto udalosti sa stali tak, ako sa stali. S dokumentmi, ktoré zamestnávateľ odovzdal vrátane
zoznamu prezeraných osôb sa oboznámil na zasadnutí ZV. Na tomto zasadnutí došlo k hlasovaniu,
výsledkom ktorého bolo neudelenie súhlasu s okamžitým skončením pracovného pomeru predsedovi

ZV.Zčestnéhoprehláseniazodňa22.04.2024G.C.vyplýva,žejepodpredsedníčkouzávodnéhovýboru
ZO Sloves pri Sociálnej poisťovni. A pokiaľ ide o hlasovanie, členovia ZV na základe týchto skutočností
rozhodli, že neudeľujú súhlas s okamžitým skončením pracovného pomeru žalobcu. Zo zasadnutia
bola vypracovaná zápisnica, ktorej správnosť potvrdili podpisom všetci členovia ZV a B. B.. V zmysle
diskusie tohto zasadnutia a prijatého uznesenia bol vypracovaný dokument a to neudelenie súhlasu s

okamžitým skončením pracovného pomeru žalobcu, ktorý podpísala a vyjadrila s ním súhlas. Výhradne
sa ohradila voči tvrdeniu zamestnávateľa, podľa ktorého sa jej kolegovia z oddelenia nemocenského a
úrazového poistenia sťažovali na to, že sa počas pracovnej doby stretáva a komunikuje so žalobcom.
Každý z kolegov jej potvrdil, že nikdy na uvedenú záležitosť sa nesťažoval priamej nadriadenej G. U.
a ani iným nadriadeným, nakoľko na to nebol dôvod. Zároveň sa ohradila voči tvrdeniu, že s prácou

jej musela údajne pomáhať spoluzamestnankyňa a to práve z dôvodu, že by ju A. C. zdržiaval od jej
pracovných povinností. Svoje pracovné povinnosti si vždy vykonávala podľa svojho najlepšieho vedomia
a svedomia. Tieto tvrdenia zamestnávateľa považuje za lživé a ničím nepodložené. Informácie tohto
charakteru zamestnávateľ verejne šíril dlhodobo už od momentu vzniku odborovej organizácie, pričom
cieľom bolo zdiskreditovať členov ZO Sloves a tým ochromiť činnosť odborovej organizácie. Z čestného

prehlásenia zo dňa 25.08.2023 A. Q. R. vyplýva, že spolupracovala so žalobcom a konzultovala s ním
rôzne pracovné záležitosti z oblasti vymáhania pohľadávok, keďže to bolo aj jeho pracovnou náplňou.
Tieto pracovné záležitosti sa netýkali regresných prípadov, ale výhradne záležitosti mimo túto jeho
pracovnú náplň. Žalobca pre oddelenie vymáhanie pohľadávok poskytoval konzultácie v oblasti činnosti
tohto oddelenia a za týmto účelom aj vstupoval do informačných systémov Sociálnej poisťovne. Tiež

zastupoval pobočku v súdnych sporoch v oblasti vymáhania pohľadávok a tiež vypracovával návrhy na
súd. V prípade overenia si faktov musel pristupovať do informačných systémov Sociálnej poisťovne,
nakoľko vo veciach, ktoré prevzal, konal samostatne. V exekučných konaniach v prípade potreby
vyhotovoval žalobca vyjadrenia a odvolania k uzneseniam v týchto konaniach. Za účelom ozrejmenia
si napríklad výšky zostatku dlhu k aktuálnemu dátumu musel pristupovať do informačných systémov.

V trestných veciach, vo veciach trestných oznámení, podozrení z trestného činu neodvedenia dane a
poistného zastupoval zamestnávateľa v konaní. V prípade účasti na výsluchu pred orgánmi činnými v
trestnom konaní bolo potrebné vstupovať do informačných systémov. Zamestnávateľ ju nikdy neoslovil
s požiadavkou podpísania čestného vyhlásenia vo veci potvrdenia, či vyvrátenia skutočnosti, či sožalobcom konzultovala svoju pracovnú agendu vo veci vymáhania pohľadávok alebo či vykonával prácu
v prospech oddelenia vymáhania pohľadávok v rámci jeho pracovnej náplne.

27. Žalovaný súdu v zmysle návrhu žalobcu predložil zoznam odložených a odstúpených regresov za
rok 2022 týkajúcich sa pobočky Humenné, ktoré sa nachádzajú na čísle listu 455 až 461 súdneho spisu.
Zároveň žalovaný predložil kompletný celý spisový materiál odstúpených a odložených regresov za
rok 2022, ktorý bol zaevidovaný v informačnom systéme ASSR s celým obsahom, ktorý bol zo strany
žalovaného súdu predložený a tieto listiny sa nachádzajú na čísle listu 469 až 546 súdneho spisu.

28. V písomnom podaní zo dňa 27.01.2025 žalobca špecifikoval svoj nárok na náhradu mzdy, keď
požadoval, aby súd zaviazal žalovaného poskytnúť mu náhradu mzdy za obdobie od 16.03.2023 do
28.02.2025 v celkovej výške 37.193,97 eur aj s úrokom z omeškania, pričom táto zmena žalobného
petitu bola súdom na pojednávaní uznesením pripustená, a to na pojednávaní dňa 02.04.2025.

29. Súd v zmysle procesného návrhu žalobcu na pojednávaní prehral zvukový záznam z USB kľúčov,
a to v celkovom počte štyroch nahrávok presne s uvedením minút a sekúnd zvukovej nahrávky, ktoré
špecifikoval žalobca vo svojom písomnom podaní zo dňa 27.01.2025.

30. Žalovaný vo svojom písomnom podaní zo dňa 19.03.2025 uviedol, že v prípade, ak by súd rozhodol o

neplatnosti skončenia pracovného pomeru, žalovaný požaduje, aby žalobcovi nebola priznaná náhrada
mzdy nad zákonný nárok dvanástich mesiacov. Dôvodom na krátenie nároku na náhradu mzdy je
skutočnosť, že žalobca je počnúc dňom 01.05.2023 nepretržite zamestnaný u zamestnávateľa Bytové
družstvo Humenné. V prípade rozhodovania o nároku na náhradu mzdy z titulu neplatného skončenia
pracovného pomeru je v súlade s nálezom Ústavného súdu I. ÚS 331/2019 nevyhnutné skúmať nielen

okolnosti na strane zamestnávateľa, ale aj okolnosti na strane zamestnanca. Dôvodom okamžitého
skončenia pracovného pomeru bola nezákonná lustrácia vo veľkom rozsahu, účelovo a opakovane
po dlhú dobu. Sústavná účelovosť činnosti žalobcu, ktorá predstavuje závažné porušenie pracovnej
disciplíny a v tej súvislosti okamžité skončenie pracovného pomeru na základe tejto skutočnosti,
nie je možné tu nič zameniť. Dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru bol určený jasne

a zrozumiteľne, závažné porušenie pracovnej disciplíny a priama príčinná súvislosť medzi týmto
nezákonným konaním žalobcu a následkom, ktorým bolo doručenie okamžitého skončenia pracovného
pomeru. Ak by súd rozhodol o neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, žalovaný týmto
zároveň podal súdu návrh na rozhodnutie, aby súd určil v súlade s § 79 ods. 1 Zákonníka práce, že
nemožno od žalovaného spravodlivo požadovať, aby žalobcu naďalej zamestnával a to z dôvodov, pre

ktoré mohol so žalobcom okamžite skončiť pracovný pomer z dôvodu závažného porušenia pracovnej
disciplíny spočívajúcej vo vedomom, účelovom a opakovanom nezákonnom lustrovaní dotknutých osôb.

31. Žalobca vo svojom písomnom podaní zo dňa 06.05.2025 uviedol, že návrh žalovaného, ktorým
navrhuje obmedziť výplatu náhrady mzdy na 12 mesiacov z dôvodu, že žalobca je zamestnaný, nie je v

súlade s názorom Ústavného súdu, ktorý citoval. V rovnakom duchu bol vyslovený aj názor v rozsudku
Krajského súdu Bratislave sp. zn. 2CoPr/5/2019 zo dňa 30.09.2020. Návrh, že od zamestnávateľa nie
je oprávnené a spravodlivé žiadať, aby žalobcu ďalej zamestnával, nemá oporu a ani nie je možné tam
aplikovať prípad § 79 ods. 1 Zákonníka práce. Tieto návrhy žalovaného žalobca žiadal zamietnuť.

32. Svedok B. E. L. uviedol, že prvotné podozrenie u žalobcu získal v letných mesiacoch v roku 2022.
Bolo to po letných odmenách. V pobočke v Humennom sa začali šíriť chodbové reči, zamestnanci si
medzi sebou porovnávali jednotlivé odmeny. Zároveň za ním prišli zamestnanci, že pán C. má informácie
o výške ich odmien a pýtali sa ako a na základe čoho touto informáciou disponuje. Pýtali sa, či mu o tom
povedal alebo či má prístup do informačných systémov. V tom momente tomu nepripisoval dôležitosť.

Riaditeľom Sociálnej poisťovne je od roku 2021. Rok predtým, čiže v roku 2020 nezažil a nezaznamenal
takéto konanie, považoval to za bežné. Druhú informáciu získal koncom roka 2022 v mesiaci december a
január, kde už boli osobne aj vedúci danej pobočky, sťažovali sa jednotliví zamestnanci, že sa to opakuje.
Boli konfrontovaní s výškou jednotlivých odmien. Túto skutočnosť zaznamenal na konci roka 2022 už
aj od vedúcich Sociálnej poisťovne v Humennom a boli za ním aj zamestnanci. Z tohto dôvodu sa obrátil

na ústredie v Bratislave a žiadal zodpovednú osobu, aby skontrolovala tieto prístupy. Kontaktoval B. F.,
ktorý má na starosti ochranu osobných údajov, pýtal si usmernenie, ako má postupovať. Zo strany pána
F. mu bolo povedané, že musí adresovať mail. Následne adresoval mail B. F., aby ho usmernil. Bolo
to niekedy koncom roka 2022 alebo v januári 2023, kde ho žiadal, keďže získal dôvodné podozrenie,aby preveril vstupy žalobcu do informačných systémov. Následne začiatkom roka 2023 sa uskutočnilo
novoročné posedenie, kde sa opakovane táto situácia zopakovala, zamestnanci mu to povedali priamo
na večierku. Dostal mail od pána F., dve excelovské tabuľky, jedna sa týkala informačného systému JVP

a druhá Sírius. V týchto tabuľkách boli tisícky záznamov, bolo tam prístupové heslo, každý zamestnanec
má heslo pri vstupe do počítača, keď pracuje na svojom počítači. Boli tam zverejnené údaje, čas,
kedy C. vstúpil a zamestnancov si prezeral. Rovnako je tam kolónka, či prezeraná osoba je alebo
nie je zamestnancom Sociálnej poisťovne. Išlo o obrovské množstvo údajov. Kontaktoval pána F.. Zo
strany F. mu bolo dané usmernenie a informácia, že má vybrať vzorku štyridsiatich mien, ku ktorým

sa má žalobca vyjadriť. Vyzval pani B., aby uviedla, či poverila výkonom pracovnej náplne žalobcu.
Vo februári 2023 dostal vzorku vybraných štyridsiatich mien žalobca, aby sa k nim mohol vyjadriť.
Následne,keďokamžitéskončeniepracovnéhopomeru vmarci2023malobyťpredmetomprerokovania
zo strany odborov, dostal obidve tabuľky, všetky mená. Žalobcovi bol predložený zoznam štyridsiatich
mien, iba zareagoval, že mu nič nehovoria a že počas výkonu svojej práce mal oprávnenie si ich
pozerať.Každýzamestnanecprinástupedoprácepodpisujeinformácie,ženesmievynášaťinformáciea

nesmiesvojvoľnevstupovaťdosystémov.Poslednédvarokyprichádzalohromadnéupozorneniepriamo
z centrály. Prvýkrát tomu nepripisoval význam, až neskôr, koncom roka v decembri získal dôvodné
podozrenie. Pokiaľ ide o kompletné zoznamy, ktoré boli predložené zástupcom zamestnancov, to boli
pre zamestnávateľa iba akési výstupy vygenerované z ústredia, týchto 40 mien potvrdilo aj ústredie.
Vybrali vzorku podľa inštrukcií Hudeca a vyjadrenia B. a dali ho žalobcovi. Vybrali 40 mien, zaslali ich

pánoviF.anáslednepodľainštrukciísakštyridsiatimmenámmalvyjadriťžalobca.Tentoprvotnýzoznam
mien bol iba začiatok celého procesu, ktorý mal následne vygenerovať ďalšie kroky. Vygenerovala sa
vzorka mien, tá sa dala na vyjadrenie. Tieto zoznamy si pozreli a zistili, že sú tam aj osoby, ktoré sú
zamestnancami Sociálnej poisťovni, ale aj iní zamestnanci iných pobočiek. Ktorí zamestnanci prišli za
ním, to súdu neuviedol, nakoľko si to neželajú.

33. G. B. B. uviedla, že prvotná informácia sa ku nej dostala od riaditeľa pobočky, ktorý jej oznámil,
že pripravil žiadosť na ústredie ohľadne neoprávnených vstupov žalobcu do informačných systémov.
Túto žiadosť adresoval zodpovednej osobe za bezpečnostnú politiku Sociálnej poisťovne. Následne
zo strany ústredia odboru bezpečnosti informácií systémov dostali zoznam mien. Na pokyn ústredia

z týchto zoznamov a na pokyn riaditeľa mala vybrať po 20 osôb, z každej vzorky alebo z každého
zoznamu. Na základe pokynu ústredia, ale aj na pokyn riaditeľa pobočky, vykonala lustráciu, zamerala
sa predovšetkým na osoby, ktoré boli zamestnancami pobočky v Humennom, na ktorých niekoľkokrát
žalobca klikal a vstupoval do ich osobných údajov. V tomto zozname boli aj iní zamestnanci iných
pobočiek. Dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru so žalobcom boli neoprávnené vstupy

žalobcudoinformačnýchsystémov.VdruhomzoznamebolimenánesúvisiacesoSociálnoupoisťovňou,
boli tam notári, advokáti, avšak dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru boli vybrané
mená, ktoré vybrali a ku ktorým sa žalobca nevyjadril. Mala informáciu, že sa šíria nejaké reči, že riaditeľ
malnejakéinformácie.Dostalapokynvyselektovať40mien,20zjednéhoa20zdruhéhozoznamu.Takto
jej to bolo zo strany riaditeľa povedané, iný pokyn nedostala. Tieto zoznamy následne boli predložené

riaditeľovi pobočky a riaditeľ už komunikoval s ústredím. Mala niečo vytypované, mala vedomosť, že
nemal dôvod prezerať jednotlivých zamestnancov Sociálnej poisťovne, nakoľko tam nemohol lustrovať
u nich regres, nebol tam dôvod lustrovať jednotlivých zamestnancov poisťovne. Z pracovnej náplne
každého zamestnanca vyplýva, že ten nemôže poskytovať informácie osobných údajov, pokiaľ nesúvisia
s výkonom jeho práce. Zástupcom zamestnancov boli predkladané určité vnútorné predpisy, ako aj

zoznamy na vyjadrenie. Dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru bolo 40 vybraných mien
arozhodnutiezodpovednejosoby.Týchto40mienzaslalinaústredieanásledneimprišlosozáverom,že
týchto 40 mien je dôvodom pre závažné porušenie pracovnej disciplíny. Žalobca sa k týmto štyridsiatim
menám nevyjadril. Jej prišlo mailom, následne vybrala tieto vzorky, pretože boli tam aj prázdne riadky,
fiktívne rodné mená, inak by tam bolo 4000 vstupov, boli tam prihlásenia a odhlásenia. Nikdy nepoverila

žalobcu prezerať a lustrovať jednotlivých zamestnancov pobočky, keďže ona mala v spisoch všetky ich
údaje.

34. Svedok B. B. F. uviedol, že riaditeľom pobočky Sociálnej poisťovne v Humennom bol požiadaný, aby
preveril vstupy žalobcu do informačných systémov za rozhodné obdobie od 01.01.2022 do 31.12.2022

vo veciach podozrenia neoprávnených vstupov, zneužitia osobných údajov a porušenia zákona o
ochrane osobných údajov. Požiadaný bol riaditeľom pobočky mailom dňa 11.01.2023 o 14:57 hod.
Následne požiadal riaditeľa OBISU o preverenie a poskytnutie súčinnosti, aby preveril vstupy žalobcu
do informačných systémov Sociálnej poisťovne. Jednalo sa o podozrenie z porušenia článku 5 bod 1písm. f) Európskeho parlamentu o neoprávnenom nakladaní s osobnými údajmi. Pracovník mu zaslal
svoj výstup dňa 18.januára. Následne prešetril systémy, dostal odpoveď, zoznam osôb, ku ktorým
žalobca pristupoval. Riaditeľovi pobočky v Humennom zaslal tieto prístupy dňa 06.02.2023 a požiadal

ich, aby tieto vstupy žalobcu do týchto informačných systémov a zaslaný zoznam mien preverili. Dňa
14.02.2023 si vyžiadal stanovisko vedúcej žalobcu, dňa 14.02.2023 informovala riaditeľa pobočky o
svojom názore, kde podľa vyjadrení priamej nadriadenej žalobcu Sociálnej poisťovni v Humennom
niektoré vstupy neboli v súlade s pracovnou náplňou žalobcu, čím porušil európske nariadenie článok
2 bod 12. Na základe odpovedí vedúcej žalobcu Sociálnej poisťovne v pobočke, svoju odpoveď

zaslal riaditeľovi pobočky, kde mu odporučil postupovať podľa platnej pracovnoprávnej legislatívy.
Tieto zoznamy nevytváral, o súčinnosť požiadal riaditeľa vedúceho OBISU, aby zistil prístup žalobcu
a zoznamy do informačných systémov Sociálnej poisťovne JVP a Sirius. Následne bol požiadaný
riaditeľ pobočky L. v Humennom a priama vedúca, aby tieto zoznamy preverili. Na základe oznámenia
vedúcej, že niektoré mená lustroval žalobca neoprávnene, vydal svoje stanovisko a zaslal ho riaditeľovi
pobočky. Ako oprávnená osoba dozorovať a vykonávať dohľad nad ochranou osobných údajov pôsobil

od 01.04.2019. Žiadne kritériá, či došlo alebo nedošlo k oprávneným vstupom, nedával, komunikovali
mailom. Nespomína si, aby od vedúcej žiadal konkrétnu vzorku alebo nevzorku, išlo o to, čo bolo
porušené. Podkladom pre vydanie jeho vyjadrenia zo dňa 14.02.2023 bol zoznam, ktorý poslala vedúca
B. z pobočky v Humennom. Vyjadrenie žalobcu nemal, rozhodujúce bolo vyjadrenie B. a riaditeľa
pobočky. Relevantné pre neho bolo, či pridelená úloha žalobcovi na vstup bola daná alebo nebola daná.

Vychádzal z vyjadrenia B., ktorá v podaní zo dňa 14.02.2023 uviedla, že takýto pokyn nedala v roku
2022, ani v inom období a týkal sa regresov. Vyjadrenie riaditeľa, že došlo k neoprávneným vstupom,
bral ako jednoznačné. Žiadal ho o preverenie týchto vstupov riaditeľa pobočky. Nemá vedomosť o tom,
aby niekto preveroval širšie zoznamy. Preverovanie týchto zoznamov nie je v jeho náplni práce. Jediným
kritériom pre neho bolo, či išlo alebo nešlo o oprávnené alebo neoprávnené vstupy. Jediným faktom bola

odpoveď, ktorú dostal ako podklad pre vypracovanie jeho vyjadrenia a to vyjadrenie B.. Z vyjadrenia
vedúcej jednoznačne vyplýval neoprávnený prístup žalobcu k vzorke jednotlivých mien, keďže vstup do
informačných systémov nesúvisel s jeho pracovnou náplňou. Všetci zamestnanci Sociálnej poisťovne
pobočka Humenné boli v auguste 2021 poučení, aj čo sa týka rodinných príslušníkov, že nie sú
oprávnení vykonávať ich lustrácie. Rozhodujúce je Nariadenie Európskeho parlamentu článok 13

a 17, každá osoba, ktorá sa cíti dotknutá, má právo žiadať o preverenie vstupov, ako sa tieto údaje
spracovali. Rovnako zodpovedná osoba v zmysle Nariadenia Európskeho parlamentu, ktoré má vyššiu
silu ako bezpečnostná politika Sociálnej poisťovne, rieši takéto podnety. Pokiaľ dá hociktorá osoba
podnet na OBIS, nemusí to byť priamo dotknutá osoba alebo generálnemu riaditeľovi, následne sa to
dáva zodpovednej osobe, aby to riešila v súčinnosti s kybernetickým priestorom, aby sa skontrolovali

neoprávnené vstupy a či nedošlo k porušeniu príslušných nariadení Európskeho parlamentu. Jeho
stanovisko malo odporúčajúci charakter. Preveroval podnety zároveň aj u iných zamestnancov, ale 95%
nebolo potvrdených, to znamená, že vstupy boli oprávnené.

35. Zástupca žalovaného súdu uviedol, že vypracoval v súčinnosti s pobočkou v Humennom okamžité

skončenie pracovného pomeru. Vychádzal zo stanoviska žalobcu, ktorý uviedol, že nie je si vedomý
nezákonných vstupov do informačných systémov, vychádzal zo stanoviska zodpovednej osoby, ktorá
konštatovala porušenie ochrany osobných údajov, zo stanoviska riaditeľa pobočky a vedúcej B..
Zoznamy boli predmetom rozhovorov, boli vypracované, zasielané a vyhodnocované na pobočku
v Humennom, boli vybratí ľudia v rámci užších zoznamov. Nevychádzal z týchto širších zoznamov, tieto

širšie zoznamy nevyhodnocoval. Skutkovo to bolo popísané, boli predložené obidva zoznamy, aby ich
preverili na pobočke v Humennom. Podstatné je, že bola vybratá vzorka užšia, ku ktorej sa žalobca
nevyjadril. Komunikoval o vypracovaní okamžitého skončenia pracovného pomeru priamo s pobočkou.
Išlo o veľký rozsah neoprávnených vstupov. V okamžitom skončení pracovného pomeru bol presne
stanovený skutok. Upozornil, že okamžité skončenie pracovného pomeru musí byť prerokované so

zástupcami zamestnancov, keďže sa jedná o člena odborového orgánu, upozornil, že musia čakať za
súhlasom. Žalobca sa k zoznamom do dnešného dňa nevyjadril.

36. Žalobca na pojednávaní súdu dňa 14.05.2025 vo svojej výpovedi uviedol, že rozšírené zoznamy
žalovaného vrátane zúženého zoznamu štyridsiatich osôb, ktoré zamestnávateľ považuje za dôkaz

nezákonných lustrácií, ktoré uviedol a špecifikoval v okamžitom skončení pracovného pomeru na
viacerých miestach ako tisícky lustrácii nezákonných osôb viac ako 2400 vstupov, nikdy nemal šancu
sa k týmto zoznamom žalovaného vyjadriť. Zamestnávateľ to nikdy žalobcovi neumožnil, ani nechcel ho
kontaktovať a ani nekontroloval rozšírený zoznam, ako aj zúžený zoznam vôbec s pracovnou náplňoužalobcu, čo dosvedčili aj samotní súdom vypočutí svedkovia. Nevykonal žiadne neoprávnené vstupy,
žiadne nezákonné lustrácie. Prvýkrát sa dozvedel, že zamestnávateľ chcel s ním skončiť okamžite
pracovný pomer dňa 01. marca, keď v Humennom okolo 14.hodiny tesne pred jeho odchodom zo

zamestnania ho zavolal riaditeľ pobočky pán L., aby sa k nemu dostavil s tým, že ak sa spýtal v akej
veci, na to neodpovedal. Ako predseda odborového zväzu bol predvolaný k riaditeľovi, aby odborová
organizácia na pobočke udelila súhlas s jeho prepustením, nakoľko ako riaditeľ pobočky potreboval na
to, aby okamžité skončenie bolo platné prerokovanie s odborovou organizáciou súhlas so skončením
pracovného pomeru. Na tejto porade bol ešte jeden člen, pán B., zo strany zamestnávateľa na tomto

stretnutí bol prítomný riaditeľ pobočky Zubaľ, priama nadriadená pani B. a zamestnanec B.. Tam
zistil, že zamestnávateľ chce s ním okamžite skončiť pracovný pomer. Na tomto stretnutí mu hneď
dali podpísať zápisnicu zo stretnutia, túto odmietol podpísať, nakoľko uviedol, že sa žiadne stretnutie
ešte neuskutočnilo. Následne oslovili žalobcu, ako aj pána B., že je potrebné prerokovanie v súlade
s § 240 ods. 9 Zákonníka práce a § 74 Zákonníka práce. Voči tomuto postupu sa ohradil s tým, že
žiadnu pozvánku nedostal. Zamestnávateľ a riaditeľ pobočky tlačil, aby vyjadril súhlas alebo nesúhlas s

okamžitým skončením pracovného pomeru. Následne riaditeľovi povedal, že nie je oprávnenou osobou
vyvolať takéto stretnutie, namietal samotnú formu zvolania tohto stretnutia a rovnako uviedol, že nemá
povinnosť okamžite sa vyjadriť a prerokovať okamžité skončenie pracovného pomeru a dať tam súhlas
alebo nesúhlas. Tento nátlak zo strany riaditeľa pobočky odmietol. Povedal, že závodný výbor rokuje
samostatne a nie pred zamestnávateľom, že takýto postup zamestnávateľa považuje za nepatričný.

Zobral papiere aj širšie zoznamy s tým, že sa vyjadrí v lehote, ktorú stanovuje zákon a to 15 dní. Tomuto
stretnutiu predchádzal celý rad udalosti. Súdu v spore preukázal diskrimináciu, ako aj zneužitie práva
zo strany zamestnávateľa z dôvodu, že vykonával činnosť v odborovej organizácii. Začalo to hneď
zo správania riaditeľa a vedúcej od februára 2022 po tom, čo bola založená odborová organizácia,
ktorá bola vyslovene založená na ochranu práv zamestnancov v pracovnoprávnych vzťahoch. Boli na

pracovisku problémy, na ktoré zamestnanci vo vzťahu k zamestnávateľovi poukazovali. Riaditeľ, ako
aj vedúca B. to brali nepriateľsky, na jednom stretnutí, čo vyplynulo zo zvukového záznamu, riaditeľ
dokonca povedal, či chce si z neho robiť nepriateľa. Táto nevraživosť zo strany vedenia pobočky voči
jeho osobe sa stupňovala a preniesla sa na pracovisko. Bol vylučovaný z kolektívu, prestali sa s ním
stretávať dobrí kolegovia, bolo im povedané, že sa nemajú s ním ako s predsedom odborov dávať

do reči. Ak sa chcel s nimi stretnúť, všetko muselo prebiehať mimo danej pobočky. V máji 2022 chceli
vykonať kontrolu osobných príplatkov za zastupovanie, riaditeľ ako aj vedúca B. to zmarili, dokonca,
keď išiel po chodbe, B. na žalobcu vykrikovala aha tu ide náš kontrolór. Rovnako riaditeľ rozprával o
ňom, že zavolá všetkých členov odborovej organizácie, či s takýmto postupom súhlasia a pred jednou
kolegyňou sa dokonca vyjadril, že je psychicky chorý, čo aj počul. Časť členov odborovej organizácie

dokonca zo strachu vystúpilo z odborov, nakoľko videli ako sa riaditeľ a vedúca B. k členom odborov
správajú veľmi negatívne. Pokiaľ ide o príplatok za zastupovanie, ktorý spomínal, že vyvolali stretnutie,
inšpektorátpráceimdalzapravdu,keďvosvojomprotokole jednoznačnekonštatoval,žezamestnávateľ
nepostupoval správne, a tak zamestnávateľ musel zamestnancom vyplatiť tisícky eur. V novembri 2022
prebehlo stretnutie priamo u riaditeľa pobočky, keď nesúhlasil so zastupovaním odborovej organizácie

zamestnankyne P.. Popieral základné právo zamestnanca byť zastúpený v pracovnoprávnych vzťahoch
odborovou organizáciou, na konci dokonca dal vyjadrenie, že sú nespokojní iba členovia jednotlivých
odborov, že iba tí všetko namietajú. Zdôraznil, že aj v tejto práci dal odborom inšpektorát práce za
pravdu, keď konštatoval, že voči tejto zamestnankyni Gergeľovej postupoval zamestnávateľ nesprávne,
a tak jej bola vyplatená vysoká suma za 2 roky zastupovania. Situácia sa nezlepšovala, nebola tu

žiadna zhoda, žiadne námietky a všetky jeho postupy alebo námietky alebo upozornenia, na ktoré
upozorňoval zamestnávateľa, boli zamietnuté. Nakoniec dali podnet Odborovému zväzu Sloves, spísali
všetky nedostatky a žiadali, aby Sloves uskutočnilo kontrolu. Sloves inicioval v októbri 2022 vnútornú
kontrolu, no výsledok bol taký, že neboli zistené žiadne pochybenia zo strany zamestnávateľa. K
výsledku sa ako odborová organizácia na pobočke nevedeli vôbec dostať. Zamestnávateľ odmietol

zverejniť výsledky tejto vnútornej kontroly, až neskôr tak urobil. Bola mu krátená koncoročná odmena,
ktorú namietal a išiel za vedúcou B., o čom súd prehrával na pojednávaní nahrávku, z ktorej konania
jasne vyplýva diskriminačné konanie voči jeho osobe. Upozornil vedúcu, že musí dodržať ako vedúca
mzdový poriadok a zisťoval, čo si neplnil, aké povinnosti zamestnanca porušil. Na to neodpovedala,
pričom jediný dôvod bol ten, že je predseda odborovej organizácie. Pokiaľ ide o február 2023, kde mala

byť prerokovaná vnútorná kontrola na pobočke, rovnako o tejto vnútornej kontrole z februára 2023 bola
vyhotovená zvuková nahrávka, kde vidno aký dešpekt a aké konanie voči nemu uskutočnili riaditeľ spolu
s vedúcou B.. Bolo mu vytýkané dávanie podnetov, že zbytočne iba zahlcuje pobočku, bolo mu vytýkané,
že on je ten jediný element, ktorý na pobočke u zamestnávateľa robí problémy, že vytvára dusno, žesa s ním nedá pracovať, že si dovoľuje voči zamestnávateľovi. Pokiaľ ide o vyhodnotenie kontroly,
ktorú iniciovala odborová organizácia Sloves, tá z vnútornej kontroly vyvodila dôsledky, že jeho podnet
a jeho námietky boli v celom rozsahu nedôvodné. Následne inicioval konanie na inšpektoráte práce,

ktorý uviedol, že jeho námietky boli dôvodné a vyvodil zodpovednosť voči zamestnávateľovi s nápravou,
ktorú má vykonať. Tú súdu uviedol, že zamestnávateľ tak musel vyplatiť 10.000 eur zamestnancom
a to za rôzne príplatky, za prácu v sobotu a nedeľu, za prácu nadčas, osobné príplatky, príplatky
za zastupovanie, čiže z toho jednoznačne vyplýva, že jeho podnety a jeho postup boli legitímne a
správne. Bolo zistené, že vedením pobočky boli zamestnanci poškodzovaní, pričom odmietalo jeho

podnety a upozornenia riešiť aj samotné ústredie Sociálnej poisťovne v Bratislave. Za pravdu mu dal aj
Národný inšpektorát práce, ktorý rozhodol o masívnom porušení pracovnoprávnych predpisov vo vzťahu
k zamestnancom a k porušovaniu kolektívnej zmluvy. Vyjadrenia zástupcu žalovaného sú v úplnom
rozpore v tom, čo z dokazovania vyšlo najavo, o čom súdu predložil nahrávky so zamestnankyňou P.,
s vedúcou B., ako aj zo samotného postupu riaditeľa pobočky k žalobcovi, keď na nahrávkach hovoril,
či si z neho chce robiť nepriateľa. Pokiaľ ide o stretnutie v Bratislave, ktoré popísal, už v tom čase

začal mať problémy pripojiť sa na počítač, ako aj so služobným mailom. Dňa 16.02.2023, keď prišiel
do práce, nešiel mu počítač, vôbec sa nevedel prihlásiť, preto požiadal informatika, aby mu s tým
pomohol. Ten prišiel, niečo urobil a v tom mu prišiel mail od riaditeľa, aby sa do 12. hodiny vyjadril
k osobám, ktoré lustroval. Povedal mu, že nie je si vedomý nezákonných lustrácií, že nezneužíval
žiadne údaje a požiadal ho, aby uviedol konkrétne podozrenia, aby predložil v čom malo spočívať jeho

konanie, no už žiadnu odpoveď od riaditeľa nedostal. Problémy nastali s prístupom do počítača aj v
ďalších dňoch, preto kontaktoval svoju vedúcu B., tá mu neodpovedala, povedala, že sa má opýtať iba
riaditeľa. Viackrát bol aj za samotným riaditeľom, no ten mu nič konkrétne nepovedal, že je z niečoho
podozrivý len s tým, že to blokuje Bratislava, daný prístup. Následne mu bola nariadená dovolenka,
ako aj prekážky v práci. Potom nastalo stretnutie 01.03.2023, ktoré súdu v úvode svojej výpovede

už popísal, kde malo dôjsť k prerokovaniu súhlasu so skončením pracovného pomeru. Pokiaľ ide o
zoznamy, zamestnávateľ vôbec nežiadal vyjadriť sa k nezákonným lustráciám. Žiadal len identifikovať
príslušné osoby. Žiadne nezákonné lustrácie z jeho strany neboli vykonané, žiadal riaditeľa, aby presne
konkretizoval konkrétne obvinenia, konkrétne mená, ktoré mal lustrovať, no to riaditeľ pobočky nespravil.
Ubehol viac ako rok, čo mal lustrovať tieto zoznamy, pričom súdu uviedol, že vôbec nešlo o tisícky

osôb, ale niektoré mená osôb sa 10 alebo 20 krát opakovali. Vyčíslili a uviedli to v žalobe, ako aj vo
vyjadreniach. Išlo o 300 alebo 400 osôb, čo je obrovský nepomer osôb, ktoré sa mali lustrovať a kde
mal vstupovať do systému. Zároveň súdu uviedol, že v období, keď mal vykonávať tieto lustrácie, pre
Sociálnu poisťovňu vykonával rôzne činnosti. V tom čase sa nahrávali práceneschopnosti, péenky, ale
aj iné doklady pre oddelenie nemocenského poistenia, bolo šialené obdobie, bolo obdobie kovid, kedy

sa nahrávali desiatky zamestnancom péenky, vydávali sa potvrdenia pre osoby, ktoré žiadali péenky a
to nielen pre pobočku v Humennom, ale aj pre iné pobočky, keďže v tomto období, kde bolo množstvo
práce, si tieto pobočky vypomáhali. Stalo sa, že péenka prišla aj na miestne nepríslušnú pobočku, aj tu
samuselinahrať,ajkeďnebolipríslušní,dostalasadosystémuanáslednejuzasielalimiestnepríslušnej
pobočke. V tom čase ich telefonicky oslovovali a volali ľudia z iných pobočiek, aby v informačných

systémoch zisťovali údaje. Rovnako kolegyňa bola práceneschopná, a preto v tom čase vykonával
aj výpis formulárov pre zamestnancov a samostatne zárobkovo činné osoby, ktoré išli pracovať do
zahraničia.Vykonávalosaobrovskémnožstvopodkladov,ktorévtomtočasebolopotrebnéspracovávať,
a preto si vôbec nepamätal na všetky osoby. Pracovali s informačnými systémami, vykonávali podklady
a následne všetky vypracované veci sa odovzdávali na príslušné oddelenia. Uviedol, že v tomto čase

pod jeho prístupom pracovali aj iní zamestnanci a to priamo na príkaz riaditeľa pobočky Zubaľa a jeho
vedúcej B. a tí pracovali pod jeho prístupom ako napríklad E., W., S., ako aj S.. Z týchto oddelení mali
jeho prístupy, čiže aj oni mohli tieto veci nahrávať, celá situácia tak bola zneužitá voči nemu. Osoby,
ktoré dokázal zlustrovať, zlustroval, keďže zlomok niektorých dokumentov mal aj doma. Uviedol, že
ako právnik poisťovne pracoval aj na iných oddeleniach. Vykonávali sa aj telefonické konzultácie, na

vyriešenie všetkých veci bolo potrebné vstupovať do informačných systémov. Predložil súdu aj maily,
kde písomne odpovedal zamestnancom aj vedúcim oddelenia. Jeho nosná práca na danej pobočke
však bola práca regresov, kde sa vyžaduje veľké množstvo údajov. Žiadal od žalovaného o predloženie
spisov, kde konanie nebolo začaté. Podarilo sa mu to na tretí a štvrtýkrát, pričom zdokladoval, že v
týchto regresoch boli ďalšie mená osôb, ktoré boli uvedené v zoznamoch žalovaného ako nezákonné

lustrácie, pričom preukázal, že súviseli s výkonom jeho práce. Pokiaľ ide o prácu regresov, tak podnety
prichádzali z viacerých oddelení. Aj iné oddelenia pobočiek Sociálnej poisťovne upozornili na výplatu
dávok sociálneho poistenia z dôvodu protiprávneho konania tretej osoby. Podnety prichádzali napríklad
ajzpolície,rovnakosamotnípoistencimalipovinnosťoznámiťahlásiťúrazauviesťtretiuosobu,ktorásadopustila protiprávneho konania. Častokrát sa stávalo, že vedeli buď iba meno, alebo iba priezvisko, bez
dátumu narodenia. Uviedli napríklad J. z Humenného, preto bolo potrebné pátrať a šetriť, šetril v týchto
informačných systémoch podľa miesta, kde sa mal stať skutok. Častokrát išlo o mnohých menovcov, kde

nevedel zistiť o akú konkrétnu osobu ide, preto to musel šetriť a ďalej hľadať. Preto vstúpil napríklad do
informačných systémov a následne, ak mu prišla odpoveď, či zo súdu alebo polície, neskôr zistil, že je to
úplneináoznačenáosoba,akomalpoznačenúvosvojomspise.Pokiaľideoužšiezoznamy,ato40mien
v systéme JVP 20 osôb a v systéme Sirius rovnako 20 osôb, samotný zamestnávateľ v predložených
zoznamoch uviedol dodatok zamestnanec, manžel, manželka, docent na vysokej škole, majiteľ. Bol to

práve zamestnávateľ, ktorý porušil zákon o ochrane osobných údajov. Tieto osoby a tieto mená mu nič
nehovorili, pričom uviedol, že u desiatich osôb ide aj o uplynutie prekluzívnej lehoty. Tieto osoby sa
mohli zjaviť tak, že ich v práci lustroval, že pozeral konkrétnu osobu zamestnávateľa, pričom informačný
systém JVP funguje tak, že sa zjavia všetci zamestnanci jedného zamestnávateľa, preto nie je možné,
aby lustroval, ak zamestnávateľ zamestnáva napríklad tisíc osôb, aby v priebehu jednej minúty pozrel
všetkých tisíc zamestnancov toho istého zamestnávateľa. Pracoval a pozeral si pri svojej pracovnej

činnosti v práci regresy. Nedokáže zistiť, či tam sa zjavila nejaká osoba alebo sa nezjavila. Je to problém
v informačnom systéme a takto môže byť prepustený skoro každý jeden zamestnanec pobočky. Mená
ako V., V., W., V., D. mu vôbec nič nehovorili. Zároveň uviedol, že sú tam mená, ktoré konkrétne riešil v
rámci regresu, čo mu niečo hovorí ako napríklad W., E. a mnohé iné, pričom uviedol, že nemal systém
do informačných systémov, aby tie zoznamy a tie mená vedel porovnať a uviesť. V tomto zozname sú

mená rodinných príslušníkov, známych, priateľov, napríklad V., P., to určite vie, že počas kovidu nahrával
doklady, potvrdenia o zúčtovaní dane. Je tam jeho manželka, od ktorej určite mal súhlas, môže sa k tomu
vyjadriť na pojednávaní, je tam syn V., je tam rovnako bývalý riaditeľ S., ktorého rovnako riešili, lebo
nebol mu priznaný nárok na dávku v nezamestnanosti. Rovnako poukázal, že je tam meno napríklad E.
B., ktorá mala byť vedená ako zamestnanec poisťovne, o nej vôbec nevie a vôbec nie je si vedomý,

aby jej osobu lustroval, rovnako mená ako E. V. a S., môže sa stať, že sa to vyskytlo v súvislosti s
nahrávaním pééniek. Zároveň uviedol, že hlavným dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru
mali byť lustrácie a to, že na viacerých miestach sa tam spomína, že porušil bezpečnostný štatút. V
rámci toho uviedol, že ak cituje z bezpečnostného štatútu zamestnanec, ktorý porušil zákon o ochrane
osobných údajov, má už čeliť disciplinárnemu konaniu, čo potvrdil aj vypočutý svedok pán F., čo sa vôbec

nestalo. Žiadne disciplinárne konanie nebolo voči jeho osobe vedené, má byť zložená komisia, má mať
daných členov, zodpovednú osobu, čo vôbec urobené nebolo, čo potvrdil aj samotný žalovaný. V tomto
štatúte sa uvádza, že má byť vedený korektne a spravodlivo voči zamestnancovi, ktorý je podozrivý z
ochrany osobných údajov, bol obvinený z niečoho, k čomu nemal vôbec možnosť sa vyjadriť. Poukázal
na obdobie júl 2022, keď samotný riaditeľ pobočky vo svojej výpovedi uviedol, že získal prvýkrát

podozrenie. Vtedy mal konať spolu s priamou vedúcou B., mal to zhodnotiť a mal, keď sám uviedol,
že zhodnotili, že získaval informácie z informačných systémov Sociálnej poisťovne neoprávnene, v
tom čase mali priamo konať, keď bezpečnostný štatút hovorí, že sa má konať okamžite a nie čakať
dni a mesiace. Celé konanie zamestnávateľa práve viedlo k tomu, aby ho čo najskôr prepustili bez
akéhokoľvek vysvetlenia, bez možnej obhajoby, bez toho, aby sa mal možnosť vyjadriť ku konkrétnemu

obvineniu, čoho sa vlastne mal dopustiť. Konanie zamestnávateľa smerovalo k likvidácii odborovej
organizácie jeho prepustením, čo rovnako smeroval samotný žalovaný aj k prepusteniu G. C. ako
podpredsedníčky odborov, keď ju tiež mailom obvinil z nezákonných lustrácii. Zároveň zamestnávateľ
vôbec nebral zreteľ na to, že stále zostal predseda odborov. Dňa 17. marca, sa mal dostaviť na
pracovisko na pobočku, aby uzatvoril pracovné veci, B. ho vyzvala, aby odovzdal kľúč od odborovej

organizácie s tým, že jej uviedol a odmietol jej ho odovzdať s tým, že naďalej ostal predseda odborovej
organizácie. Ona mu na to povedala, že nie, nakoľko už nie je zamestnanec a nemôže byť preto členom
odborov. Následne musel odovzdať kľúč a nemohol sa tak dostať do budovy Sociálnej poisťovne ako
predseda odborovej organizácie bez sprievodu. Riaditeľ ho písomne vyzval, že ruší svoje rozhodnutie a
kancelária, ktorá bola určená pre odbory, že už nie je touto kanceláriou. Preto ho vyzval na vypratanie

všetkých vecí súvisiacich s odbormi, následne musel za prítomnosti riaditeľa a zamestnanca ochrany
vypratať túto kanceláriu. V podstate až kým riaditeľ pobočky neodišiel zmenou vlády, tak odborovej
organizácii nebola poskytnutá kancelária. Žalobca taktiež uviedol, že nepotreboval žiaden pokyn ani
súhlas svojho priameho nadriadeného. Každý zamestnanec mal právo vstupovať do informačných
systémov súvisiacich s výkonom jeho práce. Potvrdila to vo svojej výpovedi aj samotná vedúca B.,

kde uviedla, že nepotreboval žiaden pokyn ani súhlas na vstup do informačných systémov Sociálnej
poisťovne. K širším zoznamom, ktoré vypracoval žalovaný, uviedol, že na tomto stretnutí 01.03.2023
bol prítomný ako predseda odborovej organizácie, rokovanie sa týkalo súhlasu odborovej organizácie
s prepustením člena odborov, čiže jeho osoby, vystupoval tam len ohľadne toho. Tieto zoznamyboli dané predsedovi odborovej organizácie, závodnému výboru, čiže členom odborovej organizácie.
Návrh okamžitého skončenia pracovného pomeru, vyjadrenie zodpovednej osoby, ako aj širšie a užšie
zoznamy žalovaného boli predložené iba odborovej organizácii. Žalobca uviedol, že nemal prístup ani do

informačných systémov Sociálnej poisťovne, ani do počítača. S. B. určite nelustroval, to v celom rozsahu
popiera. Dal si námahu a zrátal niektoré mená. Je scestné, ak žalovaný uvádza, že niektoré osoby
lustroval 140 krát, tu uviedol, že táto osoba B. S. bola zamestnankyňa pobočky Humenné, pričom so
súhlasom priamych nadriadených a riaditeľa pobočky jej priamo dal pokyn na prístup do informačného
systému cez jeho meno a zároveň ju aj zaúčal, keďže bola zamestnankyňou ekonomiky a prevádzky a

bola sekretárkou. Popiera, že ju lustroval. Zároveň nemal vôbec prístup do informačných systémov, ani
do počítača, aby sa reálne vedel vyjadriť k jednotlivým menám. Veľa osôb si nepamätá a nevie sa k nim
vyjadriť. Aj samotná vedúca, ako aj riaditeľ potvrdili, že nekontrolovali dané zoznamy z hľadiska jeho
pracovnej náplne. Sám si ich preveriť nemohol tieto mená, nakoľko sa nevedel ani prihlásiť, ani odhlásiť.
Boli vyselektované v týchto zoznamoch len prihlásenia a odhlásenia titulom nezákonných lustrácii,
pričom traja svedkovia žalovaného, ktorí boli vypočutí na tomto pojednávaní, každý jeden potvrdil,

že tieto zoznamy bližšie nekontroloval. Zamestnancov Sociálnej poisťovne v informačných systémoch
nelustrovalaanizaroky2018,2010,2012.Svojumanželkulustrovalpreto,pretožejejvydávalpotvrdenie
o zúčtovaní dane a poprosila ho, aby sa pozrel na jej práceneschopnosť. Toto lustrovanie vyplývalo
z jeho pracovnej náplne. Bolo to kovidové obdobie, keď každý robil všetko, v jeho pracovnej náplni
nebolo ani nahrávanie péeniek, čo aj urobil a za to ho mohli vyhodiť, čo aj urobili. Riaditeľa pobočky nikdy

nelustroval,poukázalnasystémJVP,moholmaťzamestnávateľaazinéhodôvodupristúpiťatýmpádom
sa zjavil zoznam mien zamestnancov toho istého zamestnávateľa, napríklad mohol mať zamestnanca
Prešovskej univerzity, ten mohol byť na PN, mohol riešiť regres a takto sa mu zjavili viaceré mená. Ide aj
o zhodu mien. Nebol školený ani v jednom z informačných systémov JVP a rovnako aj Sirius. Pracoval
a používal tieto informačné systémy, ako aj iní zamestnanci pobočky a nevedel ani o ich funkčnosti, v

systéme JVP vôbec nevedel ani nahrávať nejaké údaje a áno mohlo sa stať, že aj v systéme Sirius
sa mohli objaviť všetci zamestnanci toho istého zamestnávateľa, nevie to bližšie uviesť. O tomto musí
mať prehľad zástupca zamestnávateľa. Požiadavka od zamestnávateľa vyjadriť sa k užšiemu zoznamu
vybraných mien, prišla 16.02. Vyjadrenie má súd k dispozícii, je súčasťou spisu. Na celkové vyjadrenie
v zmysle pokynu riaditeľa mal 3 hodiny, pričom nemal prístup jednak do svojho počítača, ako aj do

informačných prístupov. Nebol si vôbec vedomý svojho protiprávneho konania. Samotného riaditeľa
požiadal o bližšiu konkretizáciu podozrenia, keďže vôbec nebol si vedomý, čo mu je kladené za vinu,
z čoho vlastne je obvinený a žiada o konkretizáciu. Potrestali ho, pričom ich vôbec nič nezaujímalo,
keď vyjadrenie zodpovednej osoby bolo zo 14.02., kde už vopred pre zamestnávateľa bolo rozhodnuté
a žiadosť bola 16.02. Po tomto vyjadrení zo dňa 16.02. nemal už prístup do informačných systémov

žalovaného.

37. Právna zástupkyňa žalobcu žiadala žalobe v celom rozsahu vyhovieť a poukázala na vykonané
dokazovanie, z ktorého vyplynulo, že okamžité skončenie pracovného pomeru je neplatným právnym
úkonom. Zástupca žalovaného žiadal žalobu zamietnuť, odkázal na jeho prednesy na pojednávaniach,

ako aj písomné vyjadrenia.

38. Na základe takto zisteného skutkového stavu, súd právne uzatvára:

Podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer

výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu.

Podľa § 74 Zákonníka práce, výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany
zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak sú
výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné. Zástupca zamestnancov je povinný

prerokovať výpoveď zo strany zamestnávateľa do siedmich pracovných dní odo dňa doručenia písomnej
žiadosti zamestnávateľom a okamžité skončenie pracovného pomeru do dvoch pracovných dní odo dňa
doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedených lehotách nedôjde k prerokovaniu, platí,
že k prerokovaniu došlo.

Podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak
s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil
zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s
výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnancanaďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada
patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá
na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd

rozhodne o skončení pracovného pomeru.

Podľa § 47 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, odo dňa, keď vznikol pracovný pomer, zamestnanec je
povinný podľa pokynov zamestnávateľa vykonávať práce osobne podľa pracovnej zmluvy v určenom
pracovnom čase a dodržiavať pracovnú disciplínu.

Podľa § 81 písm. a) Zákonníka práce, zamestnanec je povinný najmä pracovať zodpovedne a riadne,
plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi; nadriadeným je aj predstavený podľa
osobitného predpisu,

Podľa § 81 písm. c) Zákonníka práce, zamestnanec je povinný najmä dodržiavať právne predpisy a

ostatné predpisy vzťahujúce sa na prácu ním vykonávanú, ak bol s nimi riadne oboznámený.

Podľa § 80 ods. 1 písm. e) Zákona číslo 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti,
zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, zdravotnícky pracovník, ak v odseku 9 nie je ustanovené inak, je povinný vykonávať

svoje zdravotnícke povolanie odborne, v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a s
etickým kódexom.

39. V zmysle § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, môže zamestnávateľ okamžite skončiť pracovný
pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu. Okamžité

skončenie pracovného pomeru podľa tohto ustanovenia je výnimočným opatrením, zamestnávateľ
môže skončiť pracovný pomer so zamestnancom okamžite len vtedy, ak konanie zamestnanca možno
s prihliadnutím na všetky rozhodujúce okolnosti považovať za tak závažné, že od zamestnávateľa
nemožno spravodlivo požadovať, aby ho naďalej zamestnával. Pri skúmaní intenzity porušenia
pracovnej disciplíny sa vo všeobecnosti musí prihliadnuť na osobu zamestnanca, ním zastávanú

funkciu, jeho doterajší postoj pri plnení pracovných úloh, čas a situáciu, za ktorej došlo k porušeniu
pracovnejdisciplíny,mieruzavineniazamestnanca,spôsobaintenzituporušeniakonkrétnychpovinností
zamestnancom, dôsledky porušenia pracovnej disciplíny pre zamestnávateľa, to či svojim konaním
spôsobil zamestnávateľovi škodu a podobne (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
05.08.2010 spisová značka 3Cdo/316/2009).

40. Okamžité skončenie pracovného pomeru je výnimočným spôsobom skončenia pracovného pomeru.
Súd sa preto zaoberal tým, či došlo ku skutku, t.j. ku konaniu žalobcu vymedzenému v okamžitom
skončení pracovného pomeru a jednak či takéto konanie odôvodňovalo žalovaného pristúpiť k tak
výnimočnému opatreniu, akým je okamžité skončenie pracovného pomeru.

41. Ustanovenie § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce patrí k právnym normám s relatívne neurčitou
abstraktnou hypotézou, t.j. k právnym normám, ktorých hypotéza nie je stanovená priamo predpisom,
ktoré tak prenecháva súdu, aby podľa vlastnej úvahy v každom jednotlivom prípade sám vymedzil
hypotézu právnej normy zo širokého vopred neobmedzeného okruhu konkrétnych okolností. Pri

posúdení, či zamestnanec porušil povinnosť vyplývajúcu z právnych predpisov vzťahujúcich sa k
vykonávanej práci menej alebo viac závažne, zákon nestanovuje z akých hľadísk má súd vychádzať. V
Zákonníku práce nie je pojem závažného, respektíve menej závažného porušenia pracovnej disciplíny
definovaný. Súd tak môže pri skúmaní intenzity porušenia pracovnej disciplíny prihliadnuť k osobe
zamestnanca, k funkcii, ktorú zastával, k jeho doterajšiemu postoju pri plnení pracovných úloh, k času

a situácii, za ktorých došlo k porušeniu pracovnej disciplíny, k miere zavinenia zamestnanca, k spôsobu
a intenzite porušenia pracovnej disciplíny pre zamestnávateľa k tomu, či svojim konaním zamestnanec
spôsobil zamestnávateľovi škodu a podobne. V prípade, ak zamestnanec podá žalobu o neplatnosť
okamžitého skončenia pracovného pomeru je na zamestnávateľovi, aby preukázal, že zamestnanec
skutočne závažne porušil pracovnú disciplínu, čím, ako a kedy. Zákonník práce priamo nedefinuje

a nešpecifikuje, čo sa rozumie pod pojmom porušenie pracovnej disciplíny. Za závažné porušenie
pracovnej disciplíny je však možné považovať požívanie alkoholu na pracovisku, fyzické násilie voči inej
osobe na pracovisku, krádež alebo zneužitie majetku zamestnávateľa, neospravedlnená neprítomnosť
v práci, úmyselná škoda na majetku zamestnávateľa.42. Súd vo všeobecnosti vychádzal z toho, že pracovný pomer zakladá medzi zamestnávateľom a
zamestnancom vzájomné práva a povinnosti. K základným povinnostiam zamestnanca vyplývajúcich

z pracovného pomeru patrí okrem iného dodržiavanie pracovnej disciplíny, nekonať v rozpore s
oprávnenými záujmami zamestnávateľa, zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach zistených pri výkone
zamestnania. Povinnosť dodržiavať pracovnú disciplínu patrí medzi základné povinnosti zamestnanca
a predstavuje vo svojej podstate mravný imperatív vyžadovaný od každého zamestnanca, čo vo svojom
obsahu znamená určitú mieru lojality vo vzťahu k zamestnávateľovi a vo všeobecnosti aj prevenčnú

povinnosť zamestnanca vo vzťahu k majetku. Ide o požiadavku na určitú úroveň kvality chovania sa
zamestnanca. Zákonník práce stanovuje zamestnancovi povinnosť, aby svojím chovaním v súvislosti s
pracovným vzťahom nespôsoboval zamestnávateľovi škodu, či už majetkovú alebo morálnu.

43. Súd pri rozhodovaní prihliadal na to, že na okamžité skončenie pracovného pomeru sa vyžaduje,
aby išlo o zavinené konanie zo strany zamestnanca a to aj z nedbanlivosti a musí dosahovať intenzitu

porušeniapracovnejdisciplínyzávažnýmspôsobom,pričomtátointenzitaporušeniapracovnejdisciplíny
je jedným zo základných hľadísk pri rozhodovaní o postihu za porušenie pracovnej disciplíny. Pri
posudzovaní stupňa intenzity nie je súd viazaný tým, ako zamestnávateľ vo svojom pracovnom
poriadku hodnotí určité konanie svojho zamestnanca (uznesenie Najvyššieho súdu SR 5Cdo/17/2011
zo dňa 14.06.2014, 3Cdo/71/2003, 3Cdo/173/2006). Na druhej strane súd pri skúmaní intenzity

porušenia pracovnej disciplíny vo všeobecnosti prihliada najmä na osobu zamestnanca, ním zastávanú
funkciu, jeho doterajší postoj pri plnení pracovných úloh, čas a situáciu, za ktorej došlo k porušeniu
pracovnejdisciplíny,mieruzavineniazamestnanca,spôsobaintenzituporušeniakonkrétnychpovinností
a dôsledky porušenia pracovnej disciplíny pre zamestnávateľa (Najvyšší súd Slovenskej republiky
3Cdo/316/2009 zo dňa 05.08.2010).

44. Predmetom tohto sporu je žalobcom namietaná neplatnosť okamžitého skončenia pracovného
pomeru, ktoré mu bolo dané jednostranným právnym úkonom žalovaného ako zamestnávateľa
dňa 16.03.2023. Predmetom tohto okamžitého skončenia pracovného pomeru a dôvod, ktorý tam
bol zo strany zamestnávateľa špecifikovaný, bolo dôvodné podozrenie zo zneužívania prístupu do

informačných systémov, dôsledkom ktorých mal sa žalobca svojvoľne oboznamovať a disponovať s
osobnými údajmi zamestnancov. Celkovo mal žalobca za uvedené obdobie vykonať 2400 vstupov,
v ktorých si prezeral údaje o platbách, zobrazenie zoznamu výpočtu dávok, zobrazenie zoznamu
IVD, údaje z daňového priznania, z mesačných výkazov poistného, a to za obdobie od 01.01.2022
do 31.12.2022. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 3Cdop/12/2008 zo dňa

31.03.2008: „Dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru musí byť v písomnom okamžitom
skončení pracovného pomeru uvedený, tak aby bolo zrejmé, aké sú skutočné dôvody, ktoré vedú
druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu k tomu, že rozväzuje pracovný pomer, aby nevznikli
pochybnosti o tom čo chcel účastník prejaviť, t.j., ktorý zákonný dôvod okamžitého skončenia
pracovného pomeru uplatňuje, aby bolo zabezpečené, že uplatnený dôvod nebude možné dodatočne

meniť. K splneniu hmotnoprávnej podmienky platného okamžitého skončenia pracovného pomeru
je teda potrebné, aby dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru bol určitým spôsobom
konkretizovaný uvedením skutočností, ktorých účastník vidí naplnenie zákonného dôvodu tak, aby
nemohli vzniknúť pochybnosti, z ktorého dôvodu sa pracovný pomer okamžite končí. Skutočnosti,
ktoré sú dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru nie je potrebné rozvádzať do všetkých

podrobností, pretože pre neurčitosť a nezrozumiteľnosť prejavu vôle je okamžité skončenie pracovného
pomeru neplatné len vtedy, kedy by sa nedalo ani výkladom prejavu vôle zistiť, prečo bol pracovný pomer
okamžite skončený.“

45. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spisová značka 7Cdo/1033/2015 zo dňa

27.04.2017: „Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť. Dôvod okamžitého skončenia pracovného
pomeru musí byť v písomnom okamžitom skončení pracovného pomeru uvedený tak, aby bolo zrejmé,
aké sú skutočné dôvody, ktoré vedú druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu k tomu, že rozväzuje
pracovný pomer, aby nevznikli pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť, t.j., ktorý zákonný dôvod
okamžitého skončenia pracovného pomeru uplatňuje, aby bolo zabezpečené, že uplatnený dôvod

nebude možné dodatočne meniť. K splneniu hmotnoprávnej podmienky platného okamžitého skončenia
pracovného pomeru je teda potrebné, aby dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru bol určitým
spôsobom konkretizovaný uvedením skutočností, ktorých účastník vidí naplnenie zákonného dôvodu
tak, aby nemohli vzniknúť pochybnosti, z ktorého dôvodu sa pracovný pomer končí. Skutočnosti,ktoré sú dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru nie je potrebné rozvádzať do všetkých
podrobností, pretože pre neurčitosť a nezrozumiteľnosť prejavu vôle je okamžité skončenie pracovného
pomeru neplatné len vtedy, kedy by sa nedalo ani výkladom prejavu vôle zistiť, prečo bol pracovný

pomer okamžite skončený.“ Porušenie pracovnej disciplíny najvyššej intenzity a to závažné porušenie je
dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru alebo pre výpoveď z pracovného pomeru. Tieto
pojmy napriek tomu, že od ich vymedzenia závisí možnosť za rozsah postihu zamestnanca Zákonník
práce nedefinuje a ani neustanovuje, z akých hľadísk treba pri ich posudzovaní vychádzať. Jedným zo
základných hľadísk pri rozhodovaní o postihu za porušenie pracovnej disciplíny je intenzita porušenia

pracovnej disciplíny. Hodnotenie intenzity porušenia pracovnej disciplíny závisí od konkrétnych okolností
a ovplyvňuje ho tak osoba zamestnanca, jeho doterajší postoj k plneniu pracovných povinností,
spôsob a intenzita porušenia konkrétnych pracovných povinností, ako aj situácia, v ktorej k porušeniu
došlo, dôsledky porušenia pre zamestnávateľa a či konanie zamestnanca spôsobilo zamestnávateľovi
škodu. Žalovaný ako zamestnávateľ zdôvodnil okamžité skončenie pracovného pomeru so žalobcom
skutočnosťou, že zo strany zamestnávateľa bolo identifikovaných za rozhodné obdobie viac ako

2400 vstupov do informačných systémov Sociálnej poisťovne zo strany žalobcu, kde si mal údajne
žalobca v tomto rozsahu prezerať informácie o tisíckach fyzických osôb. Ak žalovaný odôvodnil
okamžité skončenie pracovného pomeru závažným porušením pracovnej disciplíny z dôvodu, že mal
žalobca neoprávnene lustrovať tisícky fyzických osôb bez opodstatneného dôvodu a mal vykonať 2400
neoprávnených vstupov tisícok fyzických osôb, takéto skutkové tvrdenia, ktoré žalovaný vymedzil v

okamžitom skončení pracovného pomeru podľa názoru súdu neboli preukázané. Z prehľadu monitoringu
prezerania údajov vo vybraných činnostiach JVP, Sirius je možné zistiť, že tento zoznam obsahoval
celkovo 1058 vstupov, pričom len 257 vstupov tvorí prihlásenie a odhlásenie do systému. Pokiaľ ide o
zvyšných 801 vstupov, pri dôkladnom nahliadnutí je možné zistiť, že v skutočnosti išlo o 242 osôb a nie
o tisícky osôb. V tejto súvislosti bolo v spore preukázané, že žalobca nevykonával iba pracovnú činnosť

spočívajúcu v regresoch. Žalovaný vymedzil pracovnú náplň žalobcu ako agendu uplatňovania práva
Sociálnej poisťovne na náhradu škody voči tretím osobám, ktorá vznikla výplatou dávok sociálneho
poistenia v dôsledku ich zavineného konania. V spore však bolo preukázané, že náplň práce žalobcu
bola omnoho širšia aj v iných jeho pracovných činnostiach a vyžadovala prácu a prístup do informačných
systémovSociálnejpoisťovne,tedavstupovaťdotýchtosystémovaoboznamovaťsasozhromaždenými

údajmi. Žalovaný sa obmedzil na preverenie vstupov žalobcu len s agendou regresov. Žalobca však
okrem regresov vykonával činnosť aj pre iné oddelenia na pobočke v podobe konzultácií alebo prípravy
podkladov pre rozhodnutie. Išlo o nemocenské oddelenie, oddelenie vymáhania s výnimkou regresov,
ďalej v čase pandémie, ktorá trvala aj v roku 2022, vykonával a pomáhal s nahrávaním potvrdení
o práceneschopnosti, čo si opätovne vyžadovalo vstup do systémov, to znamená vydával aj formuláre

A1 najprv bez úpravy pracovnej náplne, ktorá mu však bola neskôr aj rozšírená písomne a bol mu
dokonca za krátke obdobie tejto činnosti v roku 2022 priznaný aj zvýšený príplatok na zastupovanie.
Tieto skutočnosti však žalovaný absolútne podľa názoru súdu nepreveril. Pokiaľ ide o druhý prehľad
monitoringu údajov v systéme JVP, ktorý bol použitý ako jeden z argumentov proti žalobcovi, ten
obsahuje 48 strán, pričom spolu obsahuje 1780 riadkov. Dňa 23.02.2022 o 08:31 hod. mal podľa tohto

prehľadu žalobca zrealizovať 1127 vstupov v jednej minúte, od strany 1 až po stranu 33, čo bolo pre súd
absolútne vylúčené, aby v jednej minúte mohol žalobca realizovať toľko vstupov a prezerať rôzne fyzické
osoby. Ďalej dňa 09.03.2022 o 11:19 hod mal podľa toho prehľadu žalobca realizovať celkovo 43 vstupov
a potom o 11:20 hod. ďalších 40 vstupov. Dňa 18.03.2022 o 13:14 hod. mal realizovať 77 vstupov počas
jednej minúty od strany 35 po stranu 37 tohto prehľadu. Dňa 28.03.2022 o 08:49 hod. a o 08:51 hod.

mal realizovať 318 stupňov, čo znamenalo od strany 37 po 45 stranu. Dňa 20.05.2022 o 09:22 hod. mal
realizovať 64 vstupov od strany 45 po 47 a dňa 22.09.2022 mal v jednej minúte o 07:43 hod. realizovať
celkovo 14 vstupov, t.j. od strany 47 po 48 stranu. Ak teda od celkových vstupov v tomto prehľade v
počte 1780 súd odpočítal tie vstupy, ktoré reálne nemohol žalobca uskutočniť 23.02.2022, 09.03.2022,
18.03.2022, 28.03.2022, 20.05.2022 a 22.09.2022, spolu 1700 vstupov, nie je možné v priebehu jednej

minúty otvoriť a prezrieť si 1127 položiek. Zostalo tak z prehľadu celkovo 90 vstupov, ktoré sa však
týkajú menšieho počtu osôb, pretože mená osôb, s ktorými žalobca pracoval v rámci pracovnej náplne,
sa aj opakovali. V priebehu súdneho sporu žalobca jednoznačným spôsobom spochybnil hodnovernosť
a dôveryhodnosť týchto prehľadov, ktoré spracoval žalovaný ako zamestnávateľ. Súd je toho názoru,
že žalovaný nepreukázal a neuniesol dôkazné bremeno o svojom tvrdení, že žalobca mal uskutočniť

minimálne 2400 neoprávnených vstupov a lustrovať tisícky fyzických osôb. V spore to bolo práve úlohou
zamestnávateľa hodnoverne preukázať, že žalobca vykonal tieto lustrácie nedôvodne a v takom rozsahu
ako vymedzil v okamžitom skončení pracovného pomeru a to bez akýchkoľvek pochybností. Podľa
názoru súdu bolo v tomto spore úlohou zamestnávateľa, aby uniesol dôkazné bremeno, že dôvod, ktorývymedzil v okamžitom skončení pracovného pomeru nastal a ten aj následne súdu preukázať. Bolo
to úlohou zamestnávateľa najmä vtedy, ak zamestnanec vôbec nedostal priestor sa k tomu vyjadriť.
Súd uvádza, že neoprávnené vstupy tvrdené žalovaným nemal preukázané ani samotný žalovaný, keď

súd poukazuje na výpoveď riaditeľa pobočky, svedka, ktorého vypočul a to B. E. L., ktorý jednoznačne
súdu uviedol, že dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru bolo 40 mien, ktoré potvrdilo aj
ústredie, kde mali vybrať vzorku 20 mien z jedného zoznamu a 20 z druhého a tieto boli predložené
žalobcovi na vyjadrenie. Vybranú vzorku štyridsiatich mien potvrdila aj vypočutá svedkyňa G. B. B..
Toto vymedzenie dôvodu 2400 neoprávnených vstupov a lustrácie tisícok osôb potvrdil aj samotný

žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 28.06.2023. V priebehu tohto dokazovania
žalobca jednoznačne spochybnil samotné zoznamy, ktoré použil žalovaný ako dôvod na okamžité
skončenie pracovného pomeru. Jednoznačne súdu preukázal, že podľa predložených zoznamov a
zaznamenaných časov vstupov nie je reálne možné prezerať takýto počet zamestnancov, pričom jeden
vstup a automatické načítanie všetkých zamestnancov daného zamestnávateľa predsa nemôže svedčiť
o tom, že žalobca si prezrel 1200 osôb naraz v jednej minúte. Súdu žalobca preukázal, že nevykonával

prácu vo vzťahu k žalovanému iba čo sa týka regresov. Žalobcovi sa podarilo obnoviť niektoré záznamy,
ktoré súviseli s výkonom jeho práce u zamestnávateľa, ktoré súdu predložil, kde definoval ďalších 100
osôb, ktorých mená sa nachádzajú v týchto zoznamoch, ktoré priamo súviseli s výkonom pracovnej
činnosti žalovaného. Tieto zoznamy predložené žalobcom sa nachádzajú na čísle listu 317 až 388
súdneho spisu, ktoré priamo súviseli s výkonom pracovnej činnosti žalobcu, napriek tomu sú tieto

mená uvedené v zoznamoch žalovaného, ktoré použil ako dôvod okamžitého skončenia pracovného
pomeru. Súd je toho názoru, že zamestnávateľ - žalovaný neuniesol v tomto spore dôkazné bremeno
ohľadne identifikovaných 2400 neoprávnených vstupov zo strany žalobcu a lustrácie tisícok fyzických
osôb, nakoľko z vykonaného dokazovania žalobca jednoznačným spôsobom súdu preukázal, že vstupy,
ktoré boli identifikované v týchto zoznamoch, súviseli s výkonom jeho pracovnej činnosti. Rovnako z

odstúpených a odložených regresov za rok 2022 mal súd jednoznačne za preukázané, že v týchto
zoznamoch, ktoré boli predložené samotným žalovaným, sa nachádzajú osoby, ktoré priamo súviseli
s výkonom pracovnej činnosti žalobcu, ako napríklad Dundová pod číslom v zozname 753, 861, P.
XXX, X. XXXX, U. XXX, E. XXX, D. pod číslom v zozname 265, C. E. T. XXX, O. E. T. XXX, C. E. T.
XXX, E. E. T. XXX a XXX, V. E. T. XXX, O. E. T. XXX, P. E. T. XXX a XXX, W. E. T. XXX, S. E. T.

XXX, B. E. T. XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, A. pod číslom 34 a XXX, W. E. T. XXXX, B. I. pod číslom
185. Aj týmto bolo preukázané, že zamestnávateľ uviedol v okamžitom skončení pracovného pomeru
nepravdivéinformácieoneoprávnenýchlustráciáchžalobcuvinformačnýchsystémSociálnejpoisťovne,
pričom je zrejmé, že žalovaný považoval za neoprávnené vstupy žalobcu do informačných systémov
Sociálnej poisťovne a to aj tie vstupy, ktoré priamo súviseli s jeho pracovnou náplňou, čo takto robí

vymedzený dôvod ako neurčitý a nezrozumiteľný a najmä z tohto hľadiska považoval súd okamžité
skončenie pracovného pomeru za neplatný právny úkon. Z vykonaného dokazovania rovnako vyplynulo,
že zoznamy, ktoré boli podkladom pre okamžité skončenie pracovného pomeru nikto nekontroloval
s pracovnou náplňou žalobcu, čo potvrdil vypočutý svedok L., B. aj vypočutý svedok F.. Žalobca však
v spore nebolo preukázané, aby potreboval osobitné povolenie na vstup do informačných systémov

žalovaného, čo potvrdila aj vypočutá svedkyňa B.. Žalobca jednoznačne súdu preukázal napr. čestným
prehlásením A. R., mailovou komunikáciou, že vykonával prácu u žalovaného aj pre iné oddelenia,
berúc do úvahy rok, keď sa šírila pandémia COVID 19, keď sa nahrávali elektronické PNky. Žalovaný
si vôbec nedal námahu prekontrolovať zoznamy vstupov žalobcu, ktoré priamo súviseli s pracovnou
náplňou žalobcu, ale aj prácou žalobcu pre iné oddelenia u žalovaného. Neprekontroloval spisy žalobcu

a nezohľadnil výkon jeho práce pre iné oddelenia. Odvolával sa celý čas v spore len na vyjadrenie
svedkyne B., že žalobcovi nedala súhlas, pričom naopak, bolo v spore preukázané, že žalobca súhlas
na vstup do informačných systémov nepotreboval. V spore nebolo preukázané, aby žalobca zneužíval
prístupy do informačných systémov žalovaného, aby tieto údaje neoprávnene spracúval, nakladal s nimi,
resp. ich sprístupnil tretím osobám. K menám uvedeným v zozname sa mal žalobca vyjadriť v čase, keď

mu bol zablokovaný prístup do počítača a bez akéhokoľvek informovania a uvedenia dôvodu, prečo tak
má urobiť.

46. V spore bolo však jednoznačne podľa názoru súdu preukázané, že zamestnávateľ postupoval voči
žalobcovi nepriateľsky práve od založenia odborovej organizácie na pobočke Sociálnej poisťovne v

Humennom a aktívna činnosť žalobcu ako predsedu ZV ZO Sloves sa nestretla s pochopením vedenia
pobočky a vyústila k osobným útokom na osobu žalobcu a podľa názoru súdu k následným krokom
žalovaného smerujúcim k tomu, aby našiel spôsob, ako s ním rozviazať pracovný pomer. Súd v spore
vykonaldokazovanieprehranímzvukovýchnahrávokUSBkľúčaprirokovanížalobcujednaksriaditeľompobočky, s vypočutou svedkyňou B., jednoznačne mal z nich súd za preukázané nevraživé správanie,
ktoré nenašlo pochopenie u zamestnávateľa, ktoré súviselo s prácou žalobcu v odborovej organizácii.
V spore sa bolo potrebné zaoberať námietkou žalovaného, ktorý uviedol, že takéto dôkazy boli zo

strany žalobcu získané bez súhlasu osôb tam uvedených. Súd takýto dôkaz na pojednávaní pripustil
a vychádzal z toho, že test proporcionality ako nástroj posudzovania prípustnosti nezákonného dôkazu
vychádza z prelomového rozhodnutia Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 09.12.2014 spisová
značka II.ÚS 1774/14, kde sa sťažovateľ domáhal určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru.
Počas konania pred všeobecnými súdmi navrhol ako dôkaz nahrávku jeho rozhovoru s členom vedenia

materskej spoločnosti, v ktorej kritizuje svojho nadriadeného. Prvostupňový súd nahrávku v konaní
vykonal ako dôkaz. Odvolací súd však následne vyhovel odvolaniu zamestnávateľa a žalobu zamietol,
pričom vyslovil, že nahrávku považuje za nezákonnú zasahujúcu do práva na ochranu osobnosti.
Ústavný súd Českej republiky však ústavnej sťažnosti sťažovateľa vyhovel, pričom dospel k záveru, že
základným kritériom, ktorá má viesť k rozhodnutiu o použiteľnosti, či nepoužiteľnosti záznamu rozhovoru
zaznamenaného súkromnou osobou bez vedomia nahrávanej osoby ako dôkazu v príslušnom konaní,

je pomer chránených práv a záujmov, ktoré sa v tejto súkromnej sfére stretávajú. Stred záujmu na
ochranu osobnosti toho, koho prejav je bez jeho súhlasu zaznamenaný, so záujmom na ochrane
toho, kto tento prejav zachytáva a neskôr použije, nemožno riešiť vo všeobecnej rovine. Zásah do
práva na ochranu osobnosti, ktorej hovorený prejav je zaznamenávaný, je to plne ospravedlniteľným
záujmom na ochrane slabšej strany právneho vzťahu, ktorej hrozí závažná ujma, napríklad v prípade

straty zamestnania. Zadováženie jediného alebo kľúčového dôkazu touto cestou je analogické ku
konaniu za podmienok krajnej núdze, či dovolenej svojpomoci. Ústavný súd Českej republiky teda
uzavrel, že záujem na ochrane slabšej strany sporu, ako napríklad zamestnanca v pracovnoprávnom
spore, je jedným z prvkov, ktoré je potrebné brať do úvahy pri posudzovaní prípustnosti nezákonného
dôkazu. Obdobné závery pre súd vyplynuli napríklad aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky

30Cdo/64/2004 a Ústavného súdu Českej republiky III.ÚS 1774/14. Súd tento dôkaz s poukazom na
žalobcu ako zamestnanca, ktorý má v spore postavenie slabšej sporovej strany a s poukazom na
zásadu spravodlivého procesu tento dôkaz pripustil, pričom jednoznačne mal za preukázané nevraživé
správanie sa žalovaného ako zamestnávateľa vo vzťahu k osobe žalobcu, súvisiaceho s výkonom jeho
odborovej činnosti. V spore bolo preukázané, že žalobca vykonával prácu súvisiacu so zastupovaním

zamestnancov, hájil práva zamestnancov, pričom jeho tvrdenia boli preukázané, o čom súdu predložil
protokol a oznámení výsledku inšpekcie práce zo dňa 01.08.2023, ktorý pre súd bol významným
listinným dôkazom, ktorý vyvrátil tvrdenia žalovaného o jeho objektívnom prístupe nielen k žalobcovi,
ale najmä vyvracia snahu žalovaného ako zamestnávateľa riešiť nedostatky priamo so zamestnancami
a podľa názoru súdu svedčí o tom, že žalovanému ako zamestnávateľovi bola iniciatíva žalobcu ako

predsedu ZV spočívajúca v upozornení na porušovanie pracovných predpisov a kolektívnej zmluvy
vyslovene nepríjemná, zamestnávateľ to považoval za obťažovanie, samotný riaditeľ pobočky vo
zvukovej nahrávke sa vyjadril vo vzťahu k osobe žalobcu, či chce si z neho robiť nepriateľa. Vnútornou
kontrolou vyhodnotili podnety žalobcu ako nedôvodné. Žalobca súdu preukázal porušovanie kolektívnej
zmluvy a vnútorných predpisov na pobočke Humenné, ktoré pre súd vyplynulo z oznámenia o výsledku

inšpekcie práce zo dňa 01.08.2023 a protokolu o inšpekcii práce v znení jeho dodatku, z obsahu
ktorých súd vyberá a cituje: „Zamestnávateľ neposkytol dvom kontrolovaným zamestnancom príplatok
na zastupovanie, zamestnávateľ odobral osobné ohodnotenie jednej kontrolovanej zamestnankyni bez
toho, aby došlo uňho k zníženiu úrovne kvality plnenia, zamestnávateľ tým, že dodatočne doplnil
podmienky za akých nemožno priznať odmenu, protiprávne vylúčil piatich zamestnancov z okruhu

zamestnancov, ktorým odmeny poskytnuté boli, zamestnávateľ neposkytol deviatim kontrolovaným
zamestnancom za prácu nadčas mzdu a mzdové zvýhodnenie vo výške 30% priemerného zárobku,
zamestnávateľ neinformoval päť zamestnankýň v pracovnom pomere na dobu určitú a zástupcov
zamestnancov o voľných pracovných miestach na neurčitý čas.“ Oznámenie o výsledku inšpekcie práce
vydané Inšpektorátom práce Prešov zo dňa 01.08.2023 žalobca súdu predložil a nachádza sa na čísle

listu 209 súdneho spisu, vrátane protokolu Inšpektorátu práce Prešov, oddelenia pracovnoprávnych
vzťahov číslo G./E. H.,XX M. XX-XX. V zmysle záverov tejto kontroly bolo žalovanému nariadené
odstrániť zistené nedostatky a uložená povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených porušených
predpisov a ich príčin. Rovnako podozrenie, že zamestnávateľ pristupuje k žalobcovi diskriminačne,
vyjadril žalobca už vo svojej sťažnosti, ktorú priamo adresoval ústrediu vo veci priznanej odmeny. Už v

tejto sťažnosti opísal skutočnosti, ktoré považuje za diskriminačné, ale ústredie ako nadriadený orgán
sa s jeho námietkami vôbec nevysporiadalo a uviedlo, že tvrdenie nebolo možné objektívne preukázať.
Čestné prehlásenia zamestnanca A. W., V. W., G. Q. O., G. V. F. a G. S., ktoré boli súdu predložené,
boli podľa názoru súdu predpripravené, ide o rovnaký formulár, pričom tento dôkaz súd vyhodnotilako nedôveryhodný dôkaz, a to práve vo vzťahu podriadenosti týchto zamestnancov vo vzťahu k
žalovanému ako zamestnávateľovi.

47. Súd má vážne pochybnosti, či zo strany žalovaného bola zachovaná aj dvojmesačná subjektívna
prekluzívna lehota pre dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru, a to s poukazom na
výpoveď svedka B. E. L., ktorý uviedol, že k dôvodnému podozreniu o tom, že žalobca sa dopúšťa
neoprávnených lustrácii tisícky fyzických osôb, dospel v júni 2022 a následne v decembri 2022. Súd
uvádza, že dvojmesačná prekluzívna lehota je časový priestor, v ktorom má zamestnávateľ ustáliť, že

zamestnanec porušil pracovnú disciplínu spôsobom, ktorý môže založiť okamžité skončenie pracovného
pomeru. Riaditeľ pobočky B. E. L. uviedol, že sa to dozvedel v júni, v júli 2022. Sám žalovaný ako
zamestnávateľ uviedol vo svojich písomných vyjadreniach, že takéto podozrenie mal už v júli 2022,
kedy sa mu mali sťažovať zamestnanci, že žalobca pozná presnú výšku ich odmien. Tieto informácie
mohol mať žalobca len zo vstupov do informačných systémov a lustráciou dotknutých osôb. Od tohto
momentu podľa názoru súdu začala pre žalovaného plynúť dvojmesačná prekluzívna lehota, počas

ktorej mal zamestnávateľ priestor na vyvodenie zodpovednosti, ale takto nekonal a lehota mu uplynula
v septembri 2022, čo bolo takmer 7 mesiacov pred skončením pracovného pomeru so žalobcom.
Samotný riaditeľ uviedol, že mal o tom vedomosť od samotných zamestnancov. Už v tomto čase tieto
osoby vo vedúcom postavení na pobočke žalovaného museli vedieť, že nedali pokyn na lustráciu
takýchto osôb a museli nadobudnúť istotu vo veci údajnej nezákonnej lustrácie. Súd nesúhlasí s

tvrdením žalovaného, že mu táto prekluzívna lehota začala plynúť dňa 14.02.2023, kedy sa mala priama
nadriadená B. vyjadriť, že nedala pokyn žalobcovi na žiadnu lustráciu štyridsiatich osôb. Prekluzívna
lehota začala plynúť momentom, kedy riaditeľ pobočky ako vedúci zamestnanec pobočky nadobudol
vedomosť o údajnej nezákonnej lustrácií, čo bolo podľa jeho tvrdenia pri jeho výsluchu v júli 2022 a
opakovane v decembri 2022. Táto doba dvoch mesiacov mala slúžiť zamestnávateľovi na získanie

dôkazov o neoprávnených lustráciách proti zamestnancovi. Nie je prípustné, aby si zamestnávateľ
umelo a svojvoľne upravil začiatok plynutia dvojmesačnej prekluzívnej lehoty od vystavenia potvrdenia
B. zo dňa 14.02.2023 alebo vyjadrenia svedka F.. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí zo
dňa 17.12.2024 spisová značka 5CdoPr/13/2023, ale aj Krajský súd v Bratislave v rozhodnutí zo dňa
19.09.2018, 2CoPr/17/2017 konštatoval, že začiatok plynutia prekluzívnej lehoty je daný okamihom

vedomosti o dôležitom dôvode pre okamžité skončenie pracovného pomeru, teda okamihom zistenia
tohtodôvoduadvojmesačnáprekluzívnalehotaječasovýpriestor,vktorommázamestnávateľustáliť,že
zamestnanec porušil pracovnú disciplínu spôsobom, ktorý môže založiť okamžité skončenie pracovného
pomeru. Je neprípustné zo strany zamestnávateľa si takto predlžovať dvojmesačnú prekluzívnu lehotu,
čo mal súd za preukázané z výpovede svedka a to riaditeľa pobočky B. E. L., ktorý jednoznačne a bez

akýchkoľvek pochybností uviedol, že prvé podozrenie o údajnej neoprávnenej lustrácii žalobcu získal v
júli 2022. Mal na to lehotu dvoch mesiacov na vykonanie prešetrenia, najneskôr však v decembri 2022,
čo neurobil. Je ešte zároveň potrebné doplniť, že 31.10.2022 odňal zamestnávateľ žalobcovi poverenie
ako zodpovednej osobe podľa zákona o ochrane osobných údajov. Už to svedčí o tom, že minimálne od
tohto momentu musel mať opätovne podozrenie voči žalobcovi, pričom opäť nekonal v dvojmesačnej

prekluzívnej dobe.

48. V spore sa bolo potrebné zaoberať aj návrhom žalovaného, ktorý súdu prezentoval vo svojom
písomnom podaní zo dňa 19.03.2025, v ktorom uviedol, že žalobca je počnúc dňom 01.05.2023
nepretržite zamestnaný na Bytovom družstve Humenné a v prípade, ak by súd rozhodol o neplatnosti

okamžitého skončenia pracovného pomeru žiadal, aby súd postupoval podľa § 79 ods. 1 Zákonníka
práce, aby súd v prípade určenia prípadnej neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru
rozhodol, že nemožno od žalovaného spravodlivo požadovať, aby žalobcu naďalej zamestnával, a
to z dôvodov pre ktoré mohol so žalobcom okamžite skončiť pracovný pomer z dôvodu závažného
porušenia pracovnej disciplíny, čo považoval vzorku štyridsiatich vybraných dotknutých osôb, ktoré

nezákonnežalobcalustroval,atocelkovo160krát.Takýtonávrhžalovanéhosúdakonedôvodnývcelom
rozsahu zamietol. Súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky spisová značka
21Cdo/938/2009 (SJ 111/2010) z ktorého odôvodnenia vyplýva: „Záver, či sú dané také okolnosti, že od
zamestnávateľa nemožno spravodlivo požadovať, aby takéhoto zamestnanca ďalej zamestnával, závisí
v každom konkrétnom prípade od úvahy súdu. Nejde však o celkom neobmedzenú úvahu alebo právny

predpis tým, že taxatívne vymedzuje dôvody, z ktorých môže zamestnávateľ jednostranne rozviazať
pracovný pomer, stanovuje zároveň hľadiská, na ktoré treba prihliadať a pomocou ktorých je táto
úvaha usmerňovaná. U zamestnanca, u ktorého je daný výpovedný dôvod podľa Zákonníka práce, sú
významné tiež konkrétne okolnosti, za ktorých došlo k organizačnej zmene. Súd môže prihliadnuť ajna akékoľvek ďalšie skutočnosti, ktoré majú vzťah k výkonu práce dotknutého zamestnanca, hlavne
k jeho osobe, k jeho doterajším pracovným výsledkom a jeho postoja k plneniu pracovných úloh,
schopnostiam tímovej spolupráce a celkovému vzťahu k spolupracovníkom, k dĺžke jeho zamestnania.

Zákon ponecháva súdu širokú možnosť uváženia, aby jeho rozhodnutie zodpovedalo tomu, či od
zamestnávateľa možno alebo nemožno spravodlivo požadovať, aby pracovný pomer zamestnanca u
neho naďalej pokračoval.“ Zároveň súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky
21Cdo/1539/2008 zo záverov ktorého vyplýva: „V konaní o neplatnosti skončenia pracovného pomeru s
členom príslušného odborového orgánu musí zamestnávateľ tvrdiť a dokazovať existenciu skutočnosti,

pre ktoré nie je možné od neho spravodlivo požadovať, aby takéhoto zamestnanca ďalej zamestnával.
Musí pritom ísť o iné skutočnosti než tie, ktoré naplňujú použitý výpovedný dôvod.“ Takýto návrh
žalovaného je v príkrom rozpore a nemá oporu v ustanovení § 79 ods. 1 Zákonníka práce. Tak, ako
súd uviedol z rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky 21Cdo/1539/2008 jednoznačne vyplýva,
že musí sa jednať o iný dôvod a inú skutočnosť než tú, ktorá napĺňala použitý výpovedný dôvod.
Takýto postup je podľa názoru súdu neprijateľný. Súd je toho názoru, že bol to práve zamestnávateľ,

ktorý porušil Zákonník práce tým, že so zamestnancom - žalobcom okamžite skončil pracovný pomer
neplatne. Bolo úlohou žalovaného v tomto prípade vyvolať spor podľa § 77 Zákonníka práce a žiadať
od súdu, aby rozhodol, že nemožno od žalovaného spravodlivo požadovať, aby žalobcu naďalej
zamestnával. Na uplatnenie takéhoto návrhu mal podľa názoru súdu dva mesiace odo dňa nesúhlasu
odborovejorganizáciesoskončenímpracovnéhopomeru.Zamestnávateľtakalenepostupoval.Navyše,

je potrebné povedať, že takýto návrh mohol podať žalovaný už vo svojich písomných vyjadreniach
k žalobe a nie tesne pred ukončením dokazovania, a to v písomnom podaní zo dňa 19.03.2025.

49. Pokiaľ ide o nárok žalobcu na náhradu mzdy, ale zároveň aj návrh žalovaného, aby žalobcovi nebola
priznaná náhrada mzdy za obdobie presahujúce 12 mesiacov, vzhľadom na zložitosť uvedeného sporu

tak po právnej a skutkovej stránke a potrebu doplnenia dokazovania, súd návrh žalobcu, ale aj návrh
žalovaného vylúčil na samostatné konanie, v ktorom bude rozhodnuté aj o trovách celého súdneho
sporu.

50. Na pojednávaní dňa 14.05.2025 zástupca žalovaného predniesol súdu návrh na doplnenie

dokazovania, a to predložením vstupov žalobcu do informačného systému SP Sírius za obdobie rokov
2020 a 2021 a poskytnutím lehoty na vyjadrenie, s poukazom na výpoveď žalobcu. Tento návrh
žalovaného na doplnenie dokazovania, súd ako nedôvodný zamietol, a to s poukazom na vyššie
odôvodnenie súdu, keď jednostranný právny úkon zamestnávateľa vo forme okamžitého skončenia
pracovného pomeru považoval za neplatný právny úkon. Takéto dokazovanie podľa názoru súdu by

neprivodilo iný záver súdu, ako bol prijatý. Odročenie pojednávania za týmto účelom by bolo v rozpore
so zásadou hospodárnosti konania a účelnosti konania. Navyše, preskúmavanie vstupov žalobcu za
obdobie rokov 2020 a 2021 do informačných systémov žalovaného nebolo ani predmetom okamžitého
skončenia pracovného pomeru. A v neposlednom rade súd poukazuje aj na obdobie 5 rokov, ktoré
uplynulo. Pokiaľ ide o žiadosť žalovaného o poskytnutie lehoty s poukazom na výpoveď žalobcu a za

tým účelom odročiť pojednávanie, k tomu súd uvádza, že z výpovede žalobcu nevyplynuli pre súd žiadne
nové skutočnosti ako tie, na ktoré poukazoval v žalobe a vo svojich písomných podaniach. Súd z tohto
dôvodu návrh žalovaného na doplnenie dokazovania ako nedôvodný zamietol.

51. Zároveň je potrebné poukázať na § 240 ods. 9 Zákonníka práce, podľa ktorého zamestnávateľ môže

dať členovi príslušného odborového orgánu, členovi zamestnaneckej rady alebo zamestnaneckému
dôverníkovi výpoveď alebo s nimi okamžite skončiť pracovný pomer len s predchádzajúcim súhlasom
týchtozástupcovzamestnancov.Zapredchádzajúcisúhlassapovažujeajakzástupcoviazamestnancov
písomne neodmietli udeliť zamestnávateľovi súhlas do pätnástich dní odo dňa, keď o to zamestnávateľ
požiadal. Zamestnávateľ môže použiť predchádzajúci súhlas len v lehote dvoch mesiacov od jeho

udelenia. Podľa § 240 ods. 10 Zákonníka práce, ak zástupcovia zamestnancov odmietli udeliť súhlas
podľa odsekov 9, je výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa
z toho dôvodu neplatné, ak sú ostatné podmienky výpovede alebo okamžitého skončenia pracovného
pomeru splnené a súd v spore podľa § 77 Zákonníka práce zistí, že od zamestnávateľa nemôže
spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával, je výpoveď alebo okamžité skončenie

pracovného pomeru platné. Súd na tomto mieste zdôrazňuje, že pri plnení práv a povinností podľa §
240 Zákonníka práce by mal zamestnávateľ dbať o to, aby sa nesprával diskriminačne vo vzťahu k
jednotlivým zástupcom zamestnancov na pracovisku. Zákonník práce upravuje situáciu, keď príslušný
zástupca zamestnancov neudelí predchádzajúci súhlas s jednostranným skončením pracovnéhopomeruzostranyzamestnávateľa,ktorýzamestnávateľuplatnívočizástupcovizamestnancov.Zákonník
práce v tejto súvislosti zakotvuje kompetencie príslušného súdu. Ak sa v spore o neplatnosť skončenia
pracovného pomeru zistí, že od zamestnávateľa nemožno spravodlivo požadovať, aby zamestnanca

naďalej zamestnával za predpokladu, že sú splnené ostatné podmienky výpovede, jeho výpoveď alebo
okamžité skončenie pracovného pomeru je platné. Súd v tomto spore zamietol návrh žalovaného ako
zamestnávateľa, že od neho nie je možné spravodlivo žiadať, aby ďalej žalobcu zamestnával a práve
aj z dôvodu neudelenia súhlasu zástupcov zamestnancov podľa § 240 ods. 9, 10 Zákonníka práce je
okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné.

52. Pokiaľ ide o záverečnú reč zástupcu žalovaného v ktorom poukázal na to, že súd mal vec dávno
rozhodnutú, svoj názor súd uviedol postupom podľa § 181 ods. 2 C.s.p. stranám sporu priamo na
pojednávaní, súd je toho názoru, že súdne rozhodnutie nemá byť nepredvídateľné a súd má stranám
uviesť ako sa mu vec javí tak po právnej, ako aj skutkovej stránke. Vyjadrenia zástupcu žalovaného
na vzťah zákonného sudcu k právnemu zástupcovi žalobcu a na opravu chýb v zápisnici, tú súdu nedá

uviesť, že žalovaný mal prípustné prostriedky, ktoré v spore mohol využiť a ku ktorým by sa aj zákonná
sudkyňa mohla vyjadriť predpísaným spôsobom, čo nevyužil, pričom súd zdôrazňuje, že vo veci konal
nestranne a nezaujato bez akéhokoľvek vzťahu sudcu k právnemu zástupcovi žalobcu.

53. Z vyššie uvedených dôvodov súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

O trovách sporu bude rozhodnuté vo vylúčenom konaní o nároku žalobcu na náhradu mzdy.

Poučenie:

19cpr/5/2023

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom

súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie
sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha

(odvolací návrh).

Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.