Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 20. február 2026

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 28Csp/26/2025
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6425201907

Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radovan Beňo

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2026:6425201907.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

28Csp/26/2025
– 8 –

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudcom JUDr. Radovanom Beňom v právnej veci žalobcu
EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava, zastúpený
Remedium Legal, s.r.o., IČO: 53 255 739, so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava, proti žalovanej A.
B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D., C. E. F., o zaplatenie 10.900,- Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

28Csp/26/2025
– 8 –

Súd žalobu z a m i e t a .

Súd n e p r i z n á v a žalovanej nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi.

o d ô v o d n e n i e :

28Csp/26/2025
– 6 –

1.1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Žiar nad Hronom dňa 13.08.2025 sa žalobca domáhal, aby
súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 10.900,- Eur s príslušenstvom.
1.2. Žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 17.12.2018 medzi

postupcomSlovenskásporiteľňa,a.s.,IČO:00151653,Tomášikova48,Bratislava(ďalejlen„postupca“)
a žalobcom postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanej. Žalovaná bola v čase postúpenia
pohľadávky napriek písomnej výzve postupcu v nepretržitom omeškaní so splnením čo i len časti svojho
peňažného záväzku voči postupcovi po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní. Postupca uzatvoril so
žalovanou dňa 15.07.2015 Zmluvu č. XXXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva“), ktorej súčasťou sú Všeobecnéobchodné podmienky postupcu v znení ich dodatkov (ďalej len „VOP“). Na základe Zmluvy postupca
poskytol žalovanej peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky ich
splácania, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v Zmluve

a vo VOP. Žalovaná neplnila v stanovených termínoch splátky, čím porušila svoju povinnosť podľa
Zmluvy, a tak postupca ku dňu 22.11.2017 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, pričom vyzval žalovanú
na úhradu dlžnej sumy. Mimoriadna splatnosť bola vyhlásená pre neuhradenie splátky, ktorá bola
splatná 3 mesiace pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru. Pohľadávka žalobcu predstavovala
ku dňu postúpenia sumu vo výške 18.252,77 Eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 12.730,17 Eur,

z riadneho úroku vo výške 4.540,05 Eur, z úroku z omeškania do zosplatnenia vo výške 137,61 Eur
a z úroku z omeškania po zosplatnení vo výške 844,94 Eur v súlade s prílohou k zmluve o postúpení
pohľadávok, kde postupca deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe
je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky.
1.3. Dňa 22.01.2019 uzavrel žalobca so žalovanou Dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v
splátkach č. XXXXXXX (ďalej aj „Dohoda“), na základe ktorej žalovaná záväzok vyplývajúci zo Zmluvy

uznala čo do právneho dôvodu a výšky a zaviazala sa, že celkovú dlžnú sumu vo výške 18.820,80 Eur,
ktorá pozostávala z istiny vo výške 12.730,17 Eur, z ostatného príslušenstva podľa Zmluvy 5.522,60
Eur a úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 12.730,17 Eur od 13.12.2018 do splatnosti
poslednej splátky, podľa Dohody zaplatí v pravidelných mesačných splátkach v dohodnutej minimálnej
výške 100,- Eur k 27. dňu v mesiaci, pričom dátum splatnosti prvej splátky bol 27.01.2019 a dátum

splatnosti poslednej splátky bol 27.12.2019.
1.4. Žalovaná po postúpení pohľadávky do podania žaloby vykonala úhrady v období od 22.01.2019 do
14.03.2023 v celkovej výške 1.880,- Eur. Žalovaná suma 10.900,- Eur pozostáva z neuhradenej istiny
úveru. Žalobca si uplatňuje úrok z omeškania počnúc dňom 18.12.2018, t.j. dňom nasledujúcim po dni
účinnosti postúpenia pohľadávky.

2. Tunajší súd rozhodol vo veci platobným rozkazom č.k. 28Csp/26/2025-79 zo dňa 09.09.2025, ktorý
bol následne uznesením zo dňa 25.11.2025 zrušený, nakoľko sa ho nepodarilo doručiť žalovanej do
vlastných rúk.

3. V rámci doručovania žaloby bolo zistené, že zásielky doručované na adresy žalovanej vyplývajúce
zo spisu sa súdu vrátili s poznámkou „adresát neznámy“. Ako adresu trvalého pobytu má žalovaná
evidovanú len C. D., okres E. F., pričom zásielka zaslaná pre žalovanú na adresu obecného úradu sa
súdu vrátila s poznámkou „neprevzatá v odbernej lehote“. Žalobu sa žalovanej nepodarilo doručiť ani
prostredníctvom zamestnávateľa evidovaného v registri Sociálnej poisťovne. Podľa lustrácie žalovaná

nie je vo väzbe ani vo výkone trestu odňatia slobody. Miesto skutočného pobytu žalovanej sa súdu
nepodarilo zistiť. Preto súd postupom podľa § 116 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“) zverejnil oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej
stránke súdu s tým, že žaloba sa považuje za doručenú dňom 17.12.2025.

4. Žalovaná sa k žalobe nijako nevyjadrila.

5. Súd nariadil vo veci pojednávanie na deň 20.02.2026, na ktorom vykonal dokazovanie listinnými
dôkazmi.

6. Zo Zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 15.07.2015 vyplýva, že bola uzavretá medzi Slovenskou
sporiteľňou, a.s. ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom, pričom obsahuje nasledovné údaje
o poskytnutom úvere: Výška úveru: 14.000,- Eur; Druh úveru: Spotrebný úver na Čokoľvek; Typ
a výška úrokovej sadzby: fixná do splatnosti, 12,90 % p.a. v deň uzatvorenia zmluvy; Výsledná výška
úrokovej sadzby po zohľadnení zľavy: 10,90 % p.a.; Výška splátky a splatnosť: 214,27 Eur mesačne

11. deň v kalendárnom mesiaci; Splatnosť prvej splátky: 11.09.2015; Splatnosť úrokov: mesačne, ku
dňu splatnosti splátky v kalendárnom mesiaci; Počet splátok: 108; Konečná splatnosť: 11.08.2024;
Splácanie: rovnomerné; Ročná percentuálna miera nákladov: 12,64 %; Priemerná hodnota RPMN:
10,39 %; Celková čiastka spojená s úverom: 23.139,60 Eur; Odplata podľa Občianskeho zákonníka:
11,53 % p.a. Podľa čl. II bod 1. zmluvy, úver bude použitý na vyplatenie týchto záväzkov: splátkový úver

v F. F., G. č. XXXXXXXXXX, ktorého mesačná splátka bola 158,14 Eur a aktuálny zostatok bol 8.954,45
Eur a splátkový úver v F. F., G. č. XXXXXXXXXX, ktorého mesačná splátka bola 45,36 Eur a aktuálny
zostatok bol 1.999,21 Eur. Podľa čl. II bod 7. zmluvy, ak dlžník pohľadávku banky nespláca riadne
a včas, môže banka požadovať najmä zaplatenie úrokov z omeškania, vyhlásiť mimoriadnu splatnosťpohľadávky banky a poskytnúť informácie o tejto skutočnosti do spoločného registra bankových
informácií. Súčasťou zmluvy sú okrem iného Všeobecné obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne,
a.s. s účinnosťou od 01.01.2015, Produktové obchodné podmienky pre hypotekárne a splátkové úvery

Slovenskej sporiteľne, a.s. s účinnosťou od 01.01.2015 a Sadzobník.
7. K zmluve o úvere boli priložené aj štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere
a informácia o RPMN zo dňa 15.07.2015, oba dokumenty podpísané žalovanou.

8. Podľa bodu 8.1. písm. a) Produktových obchodných podmienok pre hypotekárne a splátkové úvery

Slovenskej sporiteľne, a.s. účinných od 01.01.2015, za prípad porušenia sa považuje omeškanie dlžníka
so splácaním pohľadávky banky o viac ako 3 mesiace. Ak nastane niektorý z uvedených prípadov
porušenia, banka môže vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky banky a požadovať splatenie
pohľadávky banky v lehote, ktorú banka oznámi v oznámení o mimoriadnej splatnosti.

9. Z výzvy zo dňa 05.10.2017 vyplýva, že ňou právny predchodca žalobcu oznámil žalovanej, že je

v omeškaní so splácaním pohľadávky banky vo výške 3.696,40 Eur a vyzval ju na uhradenie tejto sumy
do 15 dní s tým, že ak žalovaná dlžnú sumu neuhradí, banka je oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť
svojej pohľadávky.

10. Z oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 23.11.2017 vyplýva, že ním právny

predchodca žalobcu oznámil žalovanej, že nastal prípad porušenia podľa bodu 8.1 písm. a)
produktových obchodných podmienok. Banka vyhlásila ku dňu 22.11.2017 mimoriadnu splatnosť
pohľadávky zo Zmluvy. Žalovaná bola vyzvaná na uhradenie sumy 16.515,57 Eur do 15 dní na účet
banky.

11. Z výzvy zo dňa 12.09.2018 vyplýva, že ňou právny predchodca žalobcu oznámil žalovanej, že
pohľadávka banky zo Zmluvy je splatná v celom rozsahu a výška splatnej nezaplatenej pohľadávky
predstavuje sumu 17.665,33 Eur. Žalovaná bola vyzvaná na uhradenie tejto sumy s tým, že ak dlžnú
sumu neuhradí, banka je oprávnená postúpiť pohľadávku tretej osobe.

12. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 17.12.2018 a prílohy k tejto zmluve vyplýva,
že pohľadávka právneho predchodcu žalobcu Slovenskej sporiteľne, a.s. voči žalovanej mala byť
postúpená na žalobcu.

13. Zo žalobcom predloženej špecifikácie postúpenej pohľadávky vyplýva, že žalovaná čerpala peňažné

prostriedky v celkovej sume 14.000,- Eur, pričom z poskytnutého úveru uhradila celkovo sumu 2.725,49
Eur, z toho na istinu bola započítaná suma 1.269,83 Eur, na zmluvný úrok suma 1.194,66 Eur, na úrok
z omeškania suma 23,88 Eur a na poplatky suma 237,12 Eur.

14. Z Dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 22.01.2019 vyplýva, že

v ňom žalovaná ako dlžník uznala čo do právneho dôvodu a výšky svoj záväzok voči veriteľovi -
žalobcovi, ktorý vznikol na základe zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.07.2015 s pôvodným veriteľom
Slovenskou sporiteľňou, a.s. Celková dlžná suma mala byť vo výške 18.820,80 Eur, ktorá pozostáva
z istiny 12.730,17 Eur, ostatného príslušenstva podľa zmluvy vo výške 5.522,60 Eur a úroku z omeškania
5 % ročne zo sumy 12.730,17 Eur za dobu od 13.12.2018 do dňa splatnosti poslednej splátky. Dlžník

vyhlásil, že má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch. Dlžník sa zaviazal splatiť svoj záväzok
voči žalobcovi v 11 pravidelných mesačných splátkach v dohodnutej minimálnej výške 100,- Eur a 12.
zvýšenej splátke vo výške 17.720,80 Eur. Dátum splatnosti prvej splátky mal byť 27.01.2019.

15. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb., Obchodný zákonník, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ,

že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa
zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov (ďalej len „ZSÚ“), v znení účinnom ku dňu 15.07.2015, tento zákon upravuje práva a
povinnostisúvisiacesposkytovanímspotrebiteľskéhoúverunazákladezmluvyospotrebiteľskomúvere,

podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob
výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru, podmienky
na udelenie povolenia na poskytovanie spotrebiteľských úverov, podmienky na výkon činnosti veriteľa
a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.Podľa § 1 ods. 2 veta prvá ZSÚ, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej
platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 2 písm. a) a b) ZSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá
nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania; veriteľom fyzická osoba alebo právnická
osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 2 písm. d) ZSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva,
ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje

poskytnutépeňažnéprostriedkyvrátiťazaplatiťcelkovénákladyspotrebiteľaspojenésospotrebiteľským
úverom.
Podľa § 9 ods. 1 ZSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana
dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je
dostupné spotrebiteľovi.
Podľa § 17 ods. 1 ZSÚ, v znení účinnom ku dňu 17.12.2018, práva vyplývajúce zo zmluvy o

spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak
prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a
a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto
zákona alebo osobitného predpisu na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku
alebo pobočku zahraničnej banky, a

b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru
alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
Podľa § 37 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), právny úkon sa musí
urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa § 52 ods. 1 OZ, v znení účinnom do 30.06.2024, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez

ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých

účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Podľa § 52 ods. 3 a 4 OZ, v znení účinnom do 30.06.2024, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci

predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 9 OZ, v znení účinnom do 31.10.2024, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy,
ktoré sa má vykonať v splátkach, môže obchodník uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch
mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej
ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

Podľa § 53 ods. 9 OZ, v znení účinnom od 01.11.2024, ak má spotrebiteľ plniť podľa spotrebiteľskej
zmluvy v splátkach, môže obchodník požadovať vrátenie celého plnenia, ak je spotrebiteľ celkom alebo
čiastočne v omeškaní aspoň s tromi splátkami a suma splátok, s ktorými je spotrebiteľ v omeškaní, je
najmenej vo výške
a) desiatich percent poskytnutej sumy úveru alebo iného plnenia, na ktorého vrátenie je spotrebiteľ podľa

spotrebiteľskej zmluvy povinný, ak je doba trvania spotrebiteľskej zmluvy dohodnutá najviac na tri roky,
b) piatich percent poskytnutej sumy úveru alebo iného plnenia, na ktorého vrátenie je spotrebiteľ podľa
spotrebiteľskej zmluvy povinný, ak je doba trvania spotrebiteľskej zmluvy dohodnutá na viac ako tri roky
a najviac na desať rokov, alebo
c) dva a pol percenta poskytnutej sumy úveru alebo iného plnenia, na ktorého vrátenie je spotrebiteľ

podľa spotrebiteľskej zmluvy povinný, ak je doba trvania spotrebiteľskej zmluvy dohodnutá na viac ako
desať rokov.
Podľa § 53 ods. 10 OZ, v znení účinnom od 01.11.2024, ak sú splnené podmienky podľa odseku 9,
obchodník je povinný vo výzve na vrátenie splátok, s ktorými je spotrebiteľ v omeškaní, poskytnúť
spotrebiteľovi dodatočnú lehotu na plnenie, ktorá nesmie byť kratšia ako 15 dní od doručenia výzvy. Ak

spotrebiteľ neuhradí splátky, s ktorými je v omeškaní, v dodatočnej lehote poskytnutej mu obchodníkom,
jej uplynutím sa stáva celé plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy splatným; ustanovenie § 565 sa nepoužije.
Obchodník je povinný vo výzve na vrátenie splátok, s ktorými je spotrebiteľ v omeškaní, upozorniťspotrebiteľa na následok podľa predchádzajúcej vety a uviesť sumu splátok, s ktorými je spotrebiteľ v
omeškaní.
Podľa § 558 OZ, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá

sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten,
kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

Podľa § 524 ods. 1 a 2 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou
zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa § 525 ods. 1 a 2 OZ, postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa
alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť
postihnutá výkonom rozhodnutia. Nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu
alebo dohode s dlžníkom.

16. Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov dospel súd k záveru,

že žaloba nie je dôvodná.

17. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu
a žalovanou bola uzavretá zmluva o úvere zo dňa 15.07.2015, pričom súd túto zmluvu vyhodnotil
ako zmluvu spotrebiteľskú. Jedná sa o zmluvu, ktorú uzatvára dodávateľ vo viacerých prípadoch

a voči vopred neurčitému počtu spotrebiteľov, ktorí obsah zmluvy (poskytnutie finančných prostriedkov)
podstatným spôsobom neovplyvňujú. Právny predchodca žalobcu mal pri uzatváraní a plnení zmluvy
postavenie dodávateľa (resp. obchodníka podľa znenia OZ účinného od 01.07.2024), o čom svedčí
predovšetkým predmet jeho činnosti uvedený v Obchodnom registri. Z obsahu predmetnej zmluvy
nevyplýva a žiadna okolnosť nenasvedčuje tomu, že by ju žalovaná uzatvorila v rámci svojej obchodnej

alebo podnikateľskej činnosti. Uzavretú zmluvu súd zároveň podriadil aj pod právny režim zákona
č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia,
keďže žalovaná pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania
a naopak právny predchodca žalobcu do právneho vzťahu vstupoval ako právnická osoba poskytujúca
spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

18. Súd sa v konaní primárne zaoberal otázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, ktorý ju odvodzoval
zo zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 17.12.2018, pričom postúpeniu pohľadávky voči žalovanej z
pôvodného veriteľa na žalobcu malo predchádzať vyhlásenie predmetného úveru za predčasne splatný,
a to listom zo dňa 23.11.2017.

19. Pokiaľ sa jedná o právnu otázku, či právna úprava vyžaduje (resp. v relevantnom čase vyžadovala),
abyvoznámeníovyhlásenímimoriadnejsplatnostiúveruposkytnutéhospotrebiteľovi,resp.vpredošlom
upozornení na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti bola uvedená konkrétna včas nezaplatená splátka, pre
ktorú má byť zo strany veriteľa jednorazovo a predčasne zosplatnený celý dlh, tunajší súd poukazuje na

uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/152/2022 zo dňa 13.02.2025, ktoré bolo publikované v
Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR (ďalej len „Zbierka“) ako judikát R 34/2025,
ktorého právna veta znie: „Bez konkretizácie splátky, pre ktorú prichádza zosplatnenie, nie je možné
spoľahlivo určiť, či k uplatneniu práva došlo za splnenia preň zákonom určených podmienok (uplynutia
oboch lehôt podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.10.2024). Právny úkon

nekonkretizujúci splátku je preto nedostatočne určitý, sankcionovaný neplatnosťou (podľa § 37 ods. 1
Občianskeho zákonníka)“.

20. V prejednávanej veci z vykonaného dokazovania vyplynulo, že právny predchodca žalobcu
v upozornení na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti – výzve zo dňa 05.10.2017 (ktorá mal plniť úlohu

výzvy pred zosplatnením v zmysle § 53 ods. 9 OZ v znení účinnom do 31.10.2024), ani následne
v samotnom oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 23.11.2017 nešpecifikoval
konkrétnu splátku, pre omeškanie s ktorou má dôjsť k strate výhody splátok a vyhláseniu úveru za
predčasne splatný. S poukazom na citované rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zverejnené v Zbierke,
reprezentujúce ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít dospel súd k záveru, že právny

úkon právneho predchodcu žalobcu zo dňa 23.11.2017, ktorým vyhlásil predčasnú splatnosť úveru
poskytnutéhonazákladezmluvyoúverezodňa15.07.2015,niejedostatočneurčitýapretojevzmysle§
37ods.1OZneplatný.Preurčitosťprávnehoúkonuzosplatneniaúverunepostačuje,akúdajotom,ktorá
konkrétna splátka predčasnú (mimoriadnu) splatnosť vyvolala, možno vyvodiť z ust. § 565 OZ v spojenís ust. § 53 ods. 9 OZ v znení účinnom do 30.10.2024. Požiadavke určitosti zodpovedá konkrétnosť a
jasnosť a nie je úlohou spotrebiteľa (ani súdu) si tento podstatný údaj z niečoho alebo podľa niečoho
vyvodzovať, či doslova po ňom pátrať (porov. napr. uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo/199/2025 zo dňa

11.12.2025).

21. Právnym úkonom právneho predchodcu žalobcu zo dňa 23.11.2017 nedošlo k platnému vyhláseniu
predčasnej splatnosti úveru zo zmluvy o úvere zo dňa 15.07.2015, pričom posledná splátka úveru mala
byť v zmysle zmluvy splatná až dňa 11.08.2024.

22. Z ust. § 17 ods. 1 ZSÚ vyplýva, že nevyhnutnou podmienkou pre možnosť veriteľa previesť svoje
práva zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere na tretiu osobu je okrem určitej právnej povahy subjektov
takéhoto postúpenia skutočnosť, že už nastal termín konečnej splatnosti predmetného spotrebiteľského
úveru alebo sa úver stal splatným pred týmto termínom, t.j. v dôsledku vyhlásenia jeho predčasnej
splatnosti. Termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru v zmysle predmetnej zmluvy mal nastať

až 11.08.2024 a úver nebol platne vyhlásený za predčasne splatný. Súd teda dospel k záveru, že
ku dňu 17.12.2018 (dátum uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok, ktorou mala byť predmetná
pohľadávka postúpená na žalobcu) neboli naplnené zákonné podmienky v zmysle § 17 ods. 1 ZSÚ pre
platné postúpenie pohľadávky pôvodného veriteľa na žalobcu, v dôsledku čoho je potrebné postúpenie
predmetnej pohľadávky voči žalovanej považovať za neplatné pre rozpor so zákonom s poukazom na §

525 OZ. Z uvedeného vyplýva, že žalobca sa platne nestal nositeľom práva na zaplatenie dlžnej sumy
voči žalovanej, čím nie je daná jeho aktívna vecná legitimácia v prejednávanej veci, čo je bez ďalšieho
dôvodom na zamietnutie žaloby.

23.Žalobcaargumentoval,žejehoprávnypredchodcasplnilvšetkypovinnostivyplývajúcezozákonných

ustanovení vyžadované pre vyhlásenie predčasnej splatnosti predmetného úveru, pričom povinnosť
uviesť počet a výšku omeškaných splátok vo výzve na predčasné splatenie úveru nevyplýva zo žiadneho
zákonného ustanovenia. S poukazom na vyššie citovanú ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších
súdnych autorít, s ktorou sa tunajší súd v prejednávanej veci stotožnil, vyhodnotil súd túto argumentáciu
žalobcu ako nedôvodnú. Okrem toho žalobca poukazoval na písomné uznanie dlhu zo strany žalovanej

zodňa17.01.2019,vktorommalažalovanáčodoprávnehodôvoduavýškyuznaťsvojdlhvočižalobcovi
z predmetnej zmluvy o úvere zo dňa 15.07.2015. Uznanie dlhu zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku,
že písomne uznaný dlh v čase uznania existoval. Z dokazovania v priebehu konania vyplynulo, že
v prejednávanej veci nedošlo k platnému vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru a následne nedošlo
ani k platnému postúpeniu pohľadávky na žalobcu. V čase podpísania uvedeného uznania dlhu žalobca

nebol hmotnoprávnym nositeľom pohľadávky voči žalovanej. Vykonaným dokazovaním a právnym
posúdením veci teda bola vyvrátená právna domnienka existencie dlhu žalovanej voči žalobcovi
vo výške uvedenej v uznaní dlhu. V okolnostiach prejednávanej veci teda predmetné písomné uznanie
dlhu zo dňa 17.01.2019 nebolo spôsobilé ovplyvniť výsledok konania.

24. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

25. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP na základe zásady úspechu. Žalovaná

bola v konaní úspešná v celom rozsahu, keďže súd žalobu zamietol, preto by mala nárok na náhradu
trov konania. Keďže však z obsahu spisu vyplýva, že žalovanej v konaní žiadne trovy nevznikli, súd jej
náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

28Csp/26/2025

– 2 –Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 362
ods. 1 veta prvá CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Ak zákon
na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom
konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej
podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami
mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie
urobil (§ 125 ods. 3 CSP).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, pričom podľa § 366 CSP prostriedky procesného
útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie,
možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
1. sa týkajú procesných podmienok,
2. sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

3. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
4. ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie,
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.