Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. marec 2026

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1CoEk/32/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1311200515
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Školníková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2026:1311200515.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Školníkovej a členiek
senátu JUDr. Viery Markovej a JUDr. Antónie Bednarčík v exekučnej veci oprávneného: Home Credit
Slovakia, a.s., Krajinská 2954/32, 921 01 Piešťany, IČO: 36 234 176, zastúpeného JUDr. Petrom
Pečeným, Zámocká 30 Bratislava 811 01 (v súčasnosti nezapísaný v zozname advokátov vedenom
Slovenskou advokátskou komorou), proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt C. XXX, XXX

XX C., štátny občan SR, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Kamilom Líškom, so sídlom exekútorského
úradu Cukrová 14, 813 39 Bratislava, pod sp. zn. EX 5045/2011 o vymoženie pohľadávky oprávneného
vo výške 527,70 eura s príslušenstvom, zmluvnej pokuty 149,26 eura, trov konania a trov exekúcie
o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III č. k. 49Er/3595/2011-13 zo dňa
15.2.2012, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava III č. k. 49Er/3595/2011-13 zo dňa

15.2.2012 p o t v r d z u j e .
II. Súd povinnému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava III ako súd prvej inštancie napadnutým uznesením vydaným vyšším súdnym
úradníkom zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a to
s odkazom na ustanovenia § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene

zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení
účinnom do 31.12.2007 (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“), § 2 písm. b) zákona č. 258/2001
Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986
Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoSÚ“), § 261 ods. 3
písm. d) Obchodného zákonníka, § 53 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení
účinnomdo31.12.2007,§44ods.2zákonač.233/1995Z.z.osúdnychexekútorochaexekučnejčinnosti

(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „EP“), § 35, § 44 ods. 1, § 45
ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK“), čl. 3 bod 3, čl. 6
ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
(ďalej len „smernica“).
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že na základe návrhu oprávneného na vykonanie
exekúcie doručeného súdnemu exekútorovi dňa 2.12.2001, začalo exekučné konanie na podklade

exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok sp. zn. PEC-A 1556/2010 zo dňa 11.5.2011 vydaný
rozhodcom JUDr. Radimom Kuchtom. Dňa 23.12.2011 bola súdu prvej inštancie doručená žiadosť
súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie na vymoženie istiny 527,70 eura
s príslušenstvom a trov exekúcie. Spolu so žiadosťou bol predložený návrh na vykonanie exekúcie,
exekučnýtitul,zmluvaoúvereaúverovézmluvnépodmienkyoprávneného.Rozhodcovskýmrozsudkom
bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému istinu 527,70 eura s príslušenstvom.

Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku a obsahu spisu súd prvej inštancie zistil, že právny vzťah
vznikol na základe zmluvy o úvere uzavretej medzi oprávneným a povinným dňa 5.11.2007 (ďalejlen „zmluva“). Poukázal na § 18 hlavy 14 úverových zmluvných podmienok oprávneného obsahujúci
rozhodcovskú doložku s tým, že z formy a obsahu zmluvy je zrejmé, že sa jedná o tzv. formulárovú
zmluvu, ktorej predtlač mal oprávnený už pripravenú a dopisoval do nej iba konkrétne údaje týkajúce

sa povinného, pričom povinný obsah tejto zmluvy žiadnym podstatným spôsobom nemohol ovplyvniť
a ani neovplyvnil. S poukazom na § 3 ods. 3 zákona o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom do
31.12.2007 (v čase uzavretia zmluvy o úvere), § 2 písm. b) ZoSÚ v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvy, § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka, § 53 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka v znení
účinnomdo31.12.2007(včaseuzavretiazmluvyoúvere)súdprvejinštancieposúdilprávnyvzťahmedzi

účastníkmi ako spotrebiteľský podľa citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka, zákona o ochrane
spotrebiteľa a ZoSÚ, a to bez ohľadu na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod v zmysle
Obchodnéhozákonníka.Koprávneniuexekučnéhosúdupreskúmavaťrozhodcovskýrozsudoksúdprvej
inštancie s poukazom na § 44 ods. 2 EP, § 35, § 44 ods. 1, § 45 ods. 1 písm. c) ZoRK konštatoval,
že ustanovenie § 45 ZoRK v sebe zakotvuje prieskumnú právomoc exekučného súdu, ktorý môže
skúmať, či sú tu dôvody na zastavenie podľa § 57 EP, či tu sú nedostatky uvedené v § 40 písm. a)

alebo b) ZoRK alebo či rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie,
ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Súd prvej inštancie
v tomto smere poukázal tiež na čl. 6 ods. 1 smernice, rozhodnutie Súdneho dvora EÚ zo dňa 16.11.2010
vo veci C-76/10 a uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II. ÚS 545/2010-15 zo dňa
9.12.2010 s tým, že exekučný súd je už v štádiu rozhodovania o žiadosti exekútora o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie oprávnený i povinný ex offo skúmať, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje
povinného na plnenie objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporujúce dobrým mravom
a ak túto otázku vyrieši kladne, je s použitím § 44 ods. 2 EP povinný žiadosť zamietnuť. Súd prvej
inštancie prednostne podrobil kontrole rozhodcovskú doložku, z ktorej vyplýva, že zmluvné strany sa
dohodli, že majetkové spory vzniknuté zo zmluvy o úvere alebo v súvislosti s ňou budú rozhodované

vymedzeným rozhodcom. Podľa súdu prvej inštancie takáto rozhodcovská doložka bráni tomu, aby boli
spory súvisiace s predmetnou zmluvou riešené štátnym súdom. Rozhodcovská zmluva je vyjadrená
v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá splýva s ostatnými zmluvnými podmienkami, ale jej význam je
v porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami osobitný, pretože v prípade sporu rozhodcovský orgán
ako súkromná osoba rozhodne o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach zmluvných

strán s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Ak rozhodcovská zmluva
nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardného textu, tzv. formulárovej zmluvy,
teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, bez vysvetlenia spotrebiteľovi podstatných rozdielov medzi
konaním pred štátnym súdom a rozhodcovským súdom, je dôvodné predpokladať, že spotrebiteľ
ako slabšia strana sporu si svoj osud v tak závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský

proces, neuvedomuje. Predmetná rozhodcovská doložka, ktorá má založiť legitimitu pre exekučný titul,
znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu pred štátnym súdom, spotrebiteľ si ju
osobitne nevyjednal a vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami vo formulárovej
zmluve ani nemal na výber. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým jej
ustanoveniam, teda aj rozhodcovskému konaniu. Súd prvej inštancie v tomto smere poukázal na

stanovisko Ústavného súdu Slovenskej republiky prezentované v rozhodnutí sp. zn. IV. ÚS 55/2001 zo
dňa 24.2.2011 a na čl. 3 bod 3 smernice a konštatoval, že zmluvná podmienka v podobe predmetnej
rozhodcovskej doložky spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa, a teda je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, čo zakladá jej absolútnu
neplatnosť. Medzi zmluvnými stranami teda nebola platne uzavretá rozhodcovská zmluva podľa § 3

a nasl. ZoRK a nebola ani založená právomoc rozhodcovského súdu v danej veci konať a rozhodnúť.
Podľa súdu prvej inštancie rozhodcovská zmluva uzavretá formou rozhodcovskej doložky v úverových
zmluvných podmienkach oprávneného nespĺňa ani náležitosti rozhodcovskej zmluvy podľa § 4 ods. 2
ZoRK (písomnú formu). Nakoľko rozhodcovský rozsudok bol vydaný rozhodcom, ktorý svoju právomoc
na prejednanie a rozhodnutie veci odvodil od absolútne neplatnej rozhodcovskej doložky, je tento

rozsudok právne neúčinný a neschopný vyvolať zamýšľané právne následky, t.j. nie je spôsobilým
exekučnýmtitulomvzmysle§41EP.Zdôvodurozporuexekučnéhotitulusozákonomsúdprvejinštancie
podľa § 44 ods. 2 EP žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
3. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený prostredníctvom svojho právneho zástupcu včas odvolanie
za účinnosti predchádzajúceho procesnoprávneho predpisu - zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny

poriadok (ďalej len „OSP“), a to z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia; z dôvodu, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam a z dôvodu,
že závery súdu nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Odvolacím návrhom sa oprávnený domáhal,
aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že vyhovie žiadosti súdneho exekútora o udeleniepoverenia na vykonanie exekúcie. Oprávnený v odvolaní poukázal na to, že Okresný súd v Bratislave
ku dňu 23.5.2012 vydal 24 poverení na vykonanie exekúcie a oprávnený teda nerozumie tomuto
náhlemu obratu v správaní sa súdu, v nadväznosti na čo poukázal na zmätočnosť rozhodovania

súdom prvej inštancie. Podľa názoru oprávneného záver súdu prvej inštancie, že povinný nemohol
ako spotrebiteľ ovplyvniť obsah zmluvy, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, nakoľko súd prvej
inštancie k tomuto záveru dospel bez toho, aby skúmal podmienky, za akých zmluva bola uzatvorená,
či povinný mal nejaké pripomienky k návrhu zmluvy a či oprávnený tieto pripomienky odmietol. Pokiaľ
teda súd prvej inštancie dospel ku skutkovému záveru, ktorý nemá oporu v dokazovaní, zaťažil

svoje rozhodnutie zásadnou vadou. Oprávnený ďalej v odvolaní uviedol, že povinný dobrovoľne
uzavrel s oprávneným úverovú zmluvu, pričom nemal k návrhu úverovej zmluvy žiadne pripomienky.
Povinný si mohol zmluvu spolu s jej súčasťami, a teda aj s rozhodcovskou doložkou prečítať v kľude,
nechať si čas na rozmyslenie, či do zmluvného vzťahu s oprávneným vstúpi a nebol na neho pri
podpise zmluvy vyvíjaný žiaden nátlak, v nadväznosti na čo oprávnený uviedol, že predmetná zmluva
o úvere, rovnako ako rozhodcovská doložka včlenená do Všeobecných podmienok poskytnutia úveru

je v súlade s § 4 ods. 1, ods. 2 ZoRK. Ďalej oprávnený poukázal na to, že rozhodca po podaní
žaloby oprávneným vyzval povinného k súčinnosti, a to tak, že mu dňa 16.6.2010 odoslal výzvu na
vyjadrenie sa k predkladanému návrhu, pričom bol povinný riadne poučený o následkoch nedodržania
tejtovýzvyaneodoslaniavyjadreniavlehotedosiedmichkalendárnychdní.Povinnýtútovýzvurozhodcu
prevzal dňa 14.1.2011 a v stanovenej lehote sa vyjadril tak, že dlh uznáva a zároveň poukázal na

svoju zložitú sociálnu, zdravotnú a finančnú situáciu a požiadal o výhodu ďalších splátok vo výške 30,-
eur. Povinný bol navyše oprávnený v súlade s § 21 ods. 2 ZoRK namietať pri prvom úkone, ktorý mu
patrí, nedostatok právomoci rozhodcu. Oprávnený má za to, že práva povinného neboli nijak ukrátené.
Zákon rovnako tak povinnému umožňuje v súlade s § 9 podať námietky predpojatosti rozhodcu a podľa
§ 37 ZoRK môže povinný v lehote do 15 dní od doručenia rozhodcovského rozsudku podať žiadosť

o preskúmanie tohto rozhodnutia iným rozhodcom, na základe čoho oprávnený v odvolaní konštatoval,
že povinný mal k dispozícii hneď niekoľko inštitútov, ktorými mohol dosiahnuť nápravu rozhodnutia,
resp. alternatívu konania, pričom ani jeden z nich nevyužil. Oprávnený namietal, že exekučný súd nie je
súdom nachádzacím, ale vykonávacím, a teda nie je oprávnený substituovať preskúmavanie súdneho
rozhodnutia. Súd prvej inštancie prekračuje svoje právomoci a porušuje svoju nestrannosť, keď svojím

rozhodnutím „napravuje“ nečinnosť povinného. Vo vzťahu k záveru súdu prvej inštancie o tom, že
rozhodcovskú doložku ako takú je možné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku zmluvy o úvere
s poukazom na § 53, § 54 Občianskeho zákonníka a Smernicu 93/13/EHS, oprávnený uviedol, že podľa
jeho názoru došlo na tomto mieste zo strany SR k nesprávnej transpozícii dotknutého ustanovenia do
§ 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, k čomu oprávnený dospel porovnaním anglickej verzie,

resp. pre lepšie porozumenie českej verzie predmetného ustanovenia danej Smernice so slovenskou
verziou. Oprávnený chápe, že je nevyhnutné, aby všeobecný súd skúmal, či rozhodcovské konanie má
všetky atribúty dané mu zákonom a či povinný nebol ukrátený na svojich právach, k čomu ale oprávnený
uviedol, že povinný mal všetky procesné prostriedky, ktoré mu priznáva zákon, rozhodcovská doložka
nijakoneobmedzovalaprocesnéprávapovinného,pričomtentoinapriekviacerýmsnahámoprávneného

nereagoval a nepoužil na svoju obranu v rozhodcovskom konaní žiadne vecné argumenty. Z pohľadu
oprávneného nie je možné rozhodcovskú doložku považovať za neprijateľnú podmienku zmluvy o úvere.
Oprávnený tiež dal do pozornosti Smernicu č. 2008/48/EHS, ktorá priamo po členských štátoch
vyžaduje zavedenie vhodných a účinných mechanizmov pre mimosúdne riešenia spotrebiteľských
sporov v súvislosti s úverovými zmluvami. Podľa názoru oprávneného napadnuté rozhodnutie úplne

popiera zmysel a účel rozhodcovského konania. Súd prvej inštancie vo svojej argumentácii používa
a odkazuje na viaceré rozhodnutia ESD, avšak podľa názoru oprávneného sa nie všetky vzťahujú na
tentospor.Oprávnenýtiežvodvolaníkonštatoval,žepodstatnáčasťodôvodneniazamietnutianávrhuna
vykonanie exekúcie je postavená na úniovom práve, konkrétne Smernici 93/13/EHS a nemá relevantnú
oporu v ustanoveniach právnych predpisov Slovenskej republiky, v dôsledku čoho oprávnený považuje

napadnuté rozhodnutie za nesprávne a v konečnom dôsledku nepreskúmateľné, keďže smernice nie
sú priamo aplikovateľné a zastávajú v prvom rade úlohu interpretačného pravidla. Oprávnený má za
to, že rozhodcovská doložka je v súlade so zákonmi Slovenskej republiky a je k dnešnému dňu platne
dojednaná, pričom vyvoláva s ňou spojené právne účinky, na základe čoho oprávnený v odvolaní
konštatoval, že uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým bola zamietnutá žiadosť o poverenie exekútora,

je dôsledkom nesprávneho právneho posúdenia veci bez opory záverov vo vykonanom dokazovaní.
4. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.
5. Odvolanie podané v zákonnej lehote oprávnenou osobou smeruje voči rozhodnutiu vydanému v
exekučnom konaní vyšším súdnym úradníkom, voči ktorému Exekučný poriadok pripúšťa odvolanie (§44 ods. 2 EP) a zákonný sudca súdu prvej inštancie predložením veci na rozhodnutie odvolaciemu súdu
nemienil odvolaniu vyhovieť. Podaním odvolania uplatneného za účinnosti OSP tak v zmysle § 374
ods. 4 OSP nedošlo k zrušeniu rozhodnutia zo zákona a vzhľadom na predloženie veci odvolaciemu

súdu v spojení s nevyhovením odvolaniu sudcom súdu prvej inštancie, boli splnené podmienky funkčnej
príslušnosti odvolacieho súdu konať a rozhodovať o veci v inštančnom postupe. Tieto podmienky v
zmysle § 470 ods. 2, ods. 4 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP")
zostali zachované aj po 1.7.2016.
6. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd v zmysle § 34 v spojení s § 470 CSP po oboznámení sa

s obsahom spisu a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v medziach daných
rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 a § 380 CSP dospel k záveru, že napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne.
7. Podľa § 243d ods. 1 Exekučného poriadku (ďalej len „EP“) - prechodné ustanovenia k úpravám
účinným od 1.1.2015 - exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného
v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu

(zákon č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých
zákonov) vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti tohto
zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť poverenie
na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania
zaväzovať.

8. Podľa § 243d ods. 2 EP (prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1.1.2015) na exekučné
konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného
v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu
(zákon č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých
zákonov) a ktoré neboli ukončené k 1.1.2015, sa použijú predpisy účinné do 31.12.2014. Z hľadiska

skúmaniaplatnostirozhodcovskejdoložkyvprejednávanejprávnejvecisútakrozhodnéprávnepredpisy
v znení účinnom do 31.12.2014.
9. Podľa § 243h ods. 1 EP (Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. apríla 2017), ak tento
zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia
podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55

ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
10. Podľa § 9a ods. 1 EP (v znení účinnom do 31.3.2017), ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa
tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
11. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
právne.

12. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie začalo dňa 2.12.2011 doručením
návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi. Exekučným titulom je rozhodcovský
rozsudokvydanýrozhodcomJUDr.RadimomKuchtomvsídleSibírska1329/2,90851Holíčsp.zn.PEC-
A 1556/2010 zo dňa 11.5.2011 s vyznačenou doložkou právoplatnosti dňom 16.5.2011 a vykonateľnosti
dňom 20.5.2011 v spojení s opravným uznesením sp. zn. PEC-A 1556/2010 zo dňa 27.9.2011, ktoré

nadobudlo právoplatnosť dňa 21.10.2011 a vykonateľnosť dňa 25.10.2011.
13. Záväzkový vzťah oprávneného a povinného bol založený úverovou zmluvou č. 3711025785
uzavretou dňa 5.11.2007, ktorá vzhľadom na svoj obsah a postavenie zmluvných strán má charakter
zmluvy spotrebiteľskej, a to vzhľadom na jej hmotnoprávny obsah a charakter účastníkov (zmluvných
strán).

14. V predmetnej zmluve o úvere je v jej závere mimoriadne drobným písmom uvedené, že
neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú Úverové podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. a klient
svojím podpisom potvrdzuje, že je s nimi oboznámený, všetky ich ustanovenia sú mu zrozumiteľné,
považuje ich za dostatočne určité a prejavuje súhlas byť viazaný týmito podmienkami. Súčasťou spisu
sú aj Úverové zmluvné podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., ktoré sú v rozsahu troch

strán, nie sú osobitne potvrdené povinným a nie je možné ani zistiť, či a akým spôsobom boli technicky
spojené so samotnou úverovou zmluvou. Rozhodcovská doložka je obsiahnutá v Hlave 14. Záverečné
ustanovenia, § 18, pričom je formulovaná ako dohoda o rozhodovaní jediným rozhodcom, ktorý bude
určený JUDr. Radimom Kuchtom zo Zoznamu rozhodcov vedeného JUDr. Radimom Kuchtom, ktorý je
v Zozname rozhodcov tiež uvedený a je teda oprávnený určiť za rozhodcu sám seba. V rozhodcovskej

doložke je dokonca obsiahnutá aj formulácia, že pre prípad, že by D. C. E. z vážnych dôvodov nemohol
jediného rozhodcu určiť, určí jediného rozhodcu zo Zoznamu rozhodcov žalobca a ďalej, že pre prípad,
že jediný rozhodca nebude môcť z vážnych dôvodov spor rozhodovať, odmietne tento spor pojednávať
alebo sa funkcie rozhodcu vzdá, sa zmluvné strany dohodli, že D. C. E. ustanoví nového jedinéhorozhodcu zo Zoznamu rozhodcov a v prípade, že týmto jediným rozhodcom bude sám JUDr. Radim
Kuchta, ustanoví nového jediného rozhodcu zo Zoznamu rozhodcov žalobca.
15. Odvolací súd považuje za potrebné poukázať na skutočnosť, že obchodné podmienky

sú v európskom právnom prostredí vrátane Slovenskej republiky štandardnou a všeobecne
akceptovateľnou súčasťou zmlúv. Dojednanie časti obsahu zmluvy v obchodných podmienkach
nevylučujú ani vnútroštátne, či úniové právne predpisy, týkajúce sa ochrany spotrebiteľa. Za takýchto
okolností preto výlučne skutočnosť, že rozhodcovská doložka je obsiahnutá len v účastníkmi zmluvy
osobitne nepodpísaných obchodných podmienkach ešte sama osebe neznamená a ani nevyvoláva

nedostatok písomnej formy rozhodcovskej doložky. Účastníci právneho vzťahu teda môžu uzavrieť buď
osobitnú (samostatnú) rozhodcovskú zmluvu, alebo majú možnosť dojednať si rozhodcovskú doložku,
ktorá je len technicky vložená do inej zmluvy. Ustanovenie § 4 ods. 2, druhá veta ZoRK v znení
účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy umožňuje uzavretie rozhodcovskej doložky aj vo vzájomne
vymenených listoch, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb,
ktoré ju dohodli, pričom podľa dôvodovej správy k ZoRK, podstatnej pre teleologický (zákonodarcom

sledovaný) účel a cieľ zákona sa inkorporácia rozhodcovskej doložky do prílohy zmluvy nevylučuje.
Dôvodová správa uvádza, že „rozhodcovská zmluva môže byť obsiahnutá aj v inom, nezmluvnom
dokumente“. Pokiaľ je z obsahu samotnej účastníkmi riadne podpísanej zmluvy zrejmé, že povinný bol
oboznámený s obsahom obchodných podmienok tvoriacich súčasť zmluvy, tieto mu boli doručené a
vyjadril s nimi súhlas, potom je písomná forma rozhodcovskej doložky v zmysle § 4 ZoRK nesporne

zachovaná. Z hľadiska skúmania platnosti takto uzavretej rozhodcovskej doložky a zachovania
obligatórnej náležitosti jej písomnej formy je tak podstatná subjektívna vedomosť druhej strany (dlžníka
- povinného) o listinách (obchodných podmienkach) tvoriacich súčasť zmluvy, pričom existencia tejto
vedomosti sa vyžaduje v čase rokovania, najneskôr však v čase uzavretia zmluvy, s ktorou sa spája
dojednanie rozhodcovskej doložky nachádzajúcej sa v obchodných podmienkach tvoriacich súčasť

obsahu zmluvy. Kritérium subjektívnej vedomosti spotrebiteľa (ako slabšej zmluvnej strany) existujúcej
najneskôr v čase uzavretia zmluvy o tom, že zmluva v texte alebo v obchodných podmienkach obsahuje
aj rozhodcovskú doložku a jeho nesporná vedomosť o založení právomoci rozhodcovského súdu sú
podstatné a rozhodujúce pre zistenie, či podpisom zmluvy spotrebiteľ vyjadril svoju vôľu s takouto
doložkou súhlasiť (samozrejme pri súčasnom zachovaní práva na podanie žaloby na súde), alebo či bola

len súčasťou dodávateľom jednostranne predložených podmienok, sledujúcich záujem a výhodnejšiu
pozíciu dodávateľa, ktorý nemal skutočný záujem spotrebiteľa s existenciou rozhodcovskej doložky
oboznámiť. Z tohto hľadiska je preto ďalej podstatné aj to, akú formu majú nepodpísané obchodné
podmienky deklarované dodávateľom ako „neoddeliteľná súčasť zmluvy“, t.j. či v čase predloženia
zmluvy spotrebiteľovi skutočne boli jej súčasťou, a to ako plynule pokračujúca súčasť textu, resp. či boli

sozmluvoupevnespojené,alebočibolispotrebiteľoviinakpreukázateľneabezpochybnostíodovzdané.
Len tak je možné dospieť k nespornému záveru o tom, že znenie obchodných podmienok predložených
súdu zo strany oprávneného (dodávateľa) je skutočne znením, ktoré oprávnený deklaruje ako znenie,
s ktorým povinný vyjadril pri podpise zmluvy súhlas a vôľu toto znenie vrátane rozhodcovskej doložky
prijať a byť ňou viazaný. Inak je v pochybnostiach vadu podpisu obchodných podmienok potrebné

vykladať v prospech spotrebiteľa.
16. Súdna prax v ustálenej judikatúre zaujala prevládajúci názor o možnosti prieskumu rozhodcovského
rozsudku vrátane rozhodcovskej zmluvy/doložky v spotrebiteľských veciach. Námietka odvolateľa
o prekročení právomoci danej exekučnému súdu preskúmaním rozhodcovskej doložky tak nie je
dôvodná.

17. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, oboznámení sa s odvolacími dôvodmi, ako
ajpooboznámenísasobsahomspisusúduprvejinštanciekonštatuje,žeexekučnýsúdjepredudelením
poverenia na vykonanie exekúcie oprávnený a zároveň povinný v zmysle § 44 ods. 2 EP skúmať, či
exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. Zistenie naplnenia podmienok na výkon exekúcie je v zmysle
§ 44 EP jedným zo základných oprávnení a povinností exekučného súdu. Citované ustanovenie sa

vzťahuje na všetky zákonom aprobované exekučné tituly, vrátane rozhodcovských rozsudkov, a to aj s
ohľadom na § 45 ods. 1 a 2 ZoRK, ktorý dopĺňa postup exekučného súdu v prípadoch, kde je exekučným
titulom rozhodcovský rozsudok. Citované ustanovenia je potrebné vykladať vo vzájomnej súvislosti.
18. Súd sa pri skúmaní vykonateľnosti exekučného titulu zaoberá predovšetkým tým, či ide o
rozhodnutie, ktoré možno vykonať podľa EP (§ 41 ods. 2), či rozhodnutie je vykonateľné po

formálnej, ako aj po materiálnej stránke; ide o hmotnoprávne predpoklady exekúcie, ku ktorým súd
prihliada z úradnej povinnosti. Súčasťou týchto predpokladov je aj požiadavka, aby bol exekučný
titul vydaný orgánom s právomocou na vydanie takéhoto rozhodnutia. Ak takáto právomoc chýba,
ide o právny akt nulitný, pri ktorom sa pre účely exekučného konania neuplatňuje princíp jehosprávnosti, ale naopak má to za následok, že takéto rozhodnutie nie je možné vykonať (napr.
rozhodnutie NS SR sp. zn. 3MCdo/20/2008 z 22.4.2009, IV. ÚS 78/2011 zo 17.3.2011). Skúmaniu
obsahu rozhodcovského rozsudku v zákonom stanovenom rozsahu teda, vzhľadom na vyššie uvedené,

logicky musí predchádzať prieskum právomoci rozhodcovského súdu, ktorá sa zakladá rozhodcovskou
doložkou (zmluvou). Ak je rozhodcovská zmluva neplatná, alebo ak neexistuje, rozhodcovský rozsudok
nie je vykonateľným exekučným titulom. Odvolacia námietka oprávneného, že súd prvej inštancie
preskúmaním rozhodcovského rozsudku a rozhodcovskej doložky prekročil svoju zákonnú právomoc,
preto nie je dôvodná.

19. Odvolací súd pre úplnosť uvádza, že o neprijateľnú zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce
spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným súdom (čo však
nezodpovedá danému prípadu), ale ak by sa podľa takejto doložky rozhodcovské konanie začalo na
základe žaloby podanej dodávateľom a spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu
alebo podať žalobu na všeobecnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Z pohľadu
spotrebiteľa je totiž rovnocenné, či riešenie jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania mu

vnúti štandardná zmluvná klauzula alebo dodávateľ svojím konaním podaním žaloby na rozhodcovskom
súde. Najvyšší súd SR vo svojich rozhodnutiach rovnako opakovane vyslovil právny názor o ochrane
práv spotrebiteľa ako slabšej strany (napr. MCdo/9/2012, 5Cdo/61/2012, 5Cdo/232/2012, 6Cdo/1/2012,
6Cdo/217/2012, 6Cdo/1/2012).
20. Súdna prax rovnako ustálila, že rozhodcovský rozsudok pre exekučné konanie netvorí prekážku

rozhodnutej veci a exekučný súd je v zmysle § 44 ods. 2 EP a § 45 ods. 1 písm. a) až c) ZoRK oprávnený
na jeho preskúmanie vrátane preskúmania rozhodcovskej doložky, od ktorej je odvodzovaná právomoc
rozhodcovského (titulového) súdu. V tejto súvislosti je súd oprávnený podrobiť rozhodcovskú doložku
prieskumu aj z hľadiska neprijateľných zmluvných podmienok (NS SR vo svojom rozhodnutí pod sp.
zn. 6Cdo/135/2012). Pri skúmaní vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku je exekučný súd oprávnený

riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy,
nakoľko iba rozhodcovská zmluva, ktorá bola platne uzavretá, môže založiť právomoc rozhodcovského
súdu v rozhodcovskom konaní, a teda aj vykonateľnosť rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní
(NS SR 2Oboer/68/2013, obdobne tiež 6Cdo/105/2011, 5Cdo/230/2011, 6Cdo/4/2013).
21. Najvyšší súd SR ako súd dovolací už vo svojej judikatúre poukázal na to, že rozhodcovská

doložka, ktorá v prípade, ak je žalobcom poskytovateľ úveru, resp. jeho právny nástupca, spotrebiteľovi
neumožňuje brániť sa mimo rozhodcovského súdu, sťažuje prístup spotrebiteľa k spravodlivosti a
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán predmetnej spotrebiteľskej
zmluvy (6Cdo/4/2013).
22. Odvolací súd nepovažuje za dôvodnú ani odvolaciu námietku, ktorou odvolateľ súdu prvej inštancie

vytýka nesprávnosť právneho záveru o neplatnosti rozhodcovskej zmluvy z hľadiska neprijateľných
zmluvných dojednaní (§ 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka).
23. Súdna prax zaujala prevažujúci názor o oprávnení exekučného súdu preskúmavať rozhodcovský
rozsudok, ako aj rozhodcovskú zmluvu/doložku, ktorou je založená právomoc rozhodcovského súdu.
Ak je rozhodcovská zmluva neplatná alebo ak neexistuje, rozhodcovský rozsudok nie je vykonateľným

exekučným titulom.
24. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil záväzkový vzťah účastníkov ako vzťah spotrebiteľský,
na ktorý sa vzťahujú ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Napadnutým uznesením
súd prvej inštancie zamietol žiadosť o udelenie poverenia, keď dospel k záveru o neplatnosti
rozhodcovskej zmluvy pre neprijateľný zmluvný charakter rozhodcovskej zmluvy, ktorá nespĺňa záujem

na ochrane spotrebiteľa. Poukázal na to, že rozhodcovská zmluva núti spotrebiteľa v určitých prípadoch
neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu a nie je prejavom slobodnej vôle a zmluvnej
voľnosti spotrebiteľa.
25. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Európskeho súdneho dvora vo veci
POHOTOVOSŤ C-76/10 (bod 51), v ktorom uviedol, že „ak vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu

na nútený výkon právoplatného rozhodcovského rozhodnutia, musí podľa vnútroštátnych procesných
pravidiel aj bez návrhu preskúmať rozpor rozhodcovskej doložky s vnútroštátnymi predpismi v oblasti
verejného poriadku, musí takisto preskúmať aj bez návrhu, nekalú povahu tejto doložky v súvislosti
s článkom 6 uvedenej smernice hneď potom, ako je súd oboznámený s právnymi a skutkovými
okolnosťami potrebnými na tento účel“.

26. Odvolací súd upriamuje pozornosť aj na rozhodnutie NS SR sp. zn. 6Cdo/1/2012 zo dňa 21.03.2012,
v ktorom zaujal právny názor, že oprávneniu súdov preskúmavať v exekučnom konaní právomoc
rozhodcovského súdu v súvislosti s existenciou rozhodcovskej zmluvy, resp. s jej neplatnosťou, nebránia
ustanovenia ZoRK, napr. § 21 ods. 2, § 40 ods. 1 písm. c). Tieto ustanovenia sa týkajú všeobecneúčastníkov rozhodcovského konania, ktorými môžu byť aj iné subjekty než spotrebiteľ, pričom sa v nich
premietaklasickárímskaprávnazásada„vigilantibusiurascriptasunt“(právopatríbdelým).Tentoprincíp
ale v spotrebiteľských veciach ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa.

To znamená, že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť
spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení Zákona o rozhodcovskom
konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej
zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku
so zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť exekučného titulu. Takýmto postupom exekučný

súd napĺňa príkaz vyplývajúci z princípu ochrany práv spotrebiteľa. (Obdobne aj uznesenie NS SR vo
veci 6Cdo/143/2011, 2Cdo/245/2010, nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 2164/2010
zo dňa 1.11.2011 a ďalšie).
27. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom k dátumu 5.11.2007, t.j. ku dňu uzavretia
predmetnej zmluvy o úvere) spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len

„neprijateľná podmienka").
28. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka v citovanom znení ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje
na predmet plnenia alebo cenu plnenia.
29. Ustanovenie § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka v citovanom znení obsahuje príkladmý výpočet
neprijateľných podmienok a podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v citovanom znení neprijateľné

podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
30. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v citovanom znení zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa
najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje
zmluvné postavenie.

31. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v citovanom znení v pochybnostiach o obsahu
spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
32. Rozhodcovská zmluva je nesporne súkromnou zmluvou, ktorou sa zakladá právomoc
rozhodcovského súdu ako súkromnoprávneho orgánu ochrany práva na prejednanie sporu medzi
účastníkmi. V prejednávanej právnej veci si rozhodcovskou zmluvou dodávateľ (oprávnený) zabezpečil

prejednanie sporu so spotrebiteľom (povinným) výlučne v rozhodcovskom konaní.
33. Odvolací súd sa s poukazom na všetky osobitosti prípadu (kauzy) stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia a v ňom vysloveným právnym názorom súdu prvej inštancie o nerovnováhe
v právach a povinnostiach zmluvných strán v rozhodcovskej doložke, ako aj o nedostatku
jej individuálneho dojednania. Rozhodcovská doložka a konanie oprávneného na základe tejto

rozhodcovskej doložky nesporne sledovalo zabezpečenie vlastných záujmov dodávateľa, ktoré nie sú
v rovnováhe s právami a povinnosťami spotrebiteľa.
34. Odvolací súd zdôrazňuje, že cieľom, ani účelom súdneho prieskumu v exekučnom konaní nie
je poskytnúť spotrebiteľovi neoprávnenú výhodu, umožňujúcu mu vyhnúť sa vráteniu poskytnutých
finančných prostriedkov. Cieľom súdneho prieskumu je zistiť, či právny vzťah medzi spotrebiteľom a

poskytovateľom služby alebo plnenia predstavuje vyvážené zmluvné podmienky, zaväzuje na právom
dovolené plnenie a či bolo spotrebiteľovi umožnené slobodné rozhodnutie o voľbe rozhodcovského
súdu, t.j. či rozhodcovská zmluva je skutočne prejavom slobodnej, určitej, vážnej a zrozumiteľnej vôle
spotrebiteľa, alebo či je len prejavom voľby veriteľa (silnejšej zmluvnej strany) bez možnosti výberu a
ovplyvnenia tejto skutočnosti spotrebiteľom.

35. Exekučný súd je v zmysle § 44 ods. 2 EP a v súlade so zásadou proporcionality práv, pri rešpektovaní
osobitostí každej z prejednávaných exekučných vecí (osobitosti kauzy), oprávnený a povinný vždy
dôsledne skúmať, či prípadný nesúlad exekučného titulu, resp. rozhodcovskej zmluvy alebo doložky
so zákonom predstavuje takú kolíziu dvoch alebo viacerých subjektívnych práv (vymožiteľnosť práva
oprávneného voči právu spotrebiteľa na ochranu pred vynúteným dosiahnutím zmluvnej dohody),

aby právo tento spor riešilo spôsobom chránenia slabšieho práva s nevyhnutným obmedzením práva
silnejšieho.
36. V prejednávanej veci takáto kolízia v neprospech spotrebiteľa podľa názoru odvolacieho súdu
existuje. Súd prvej inštancie na základe zisteného skutkového stavu vec správne právne posúdil,
keď ustanovenia rozhodcovskej zmluvy o založení právomoci rozhodcovského súdu vyhodnotil ako

neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje jej absolútnu neplatnosť. Napadnuté rozhodnutie
súdu prvej inštancie má oporu tak v konštantnej rozhodovacej činnosti všeobecných súdov, ako
aj v rozhodovacej činnosti ústavného súdu (IV. ÚS 55/2011, obdobne II. ÚS 413/2011-19, III. ÚS
455/2013-16).37. Odvolací súd tak po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie dospel k záveru,
že zistený skutkový stav veci a z neho vyplývajúci právny záver súdu prvej inštancie o neprijateľnom
zmluvnom charaktere rozhodcovskej zmluvy/doložky je dostatočný a úplný. Vzhľadom na vyššie

uvedené, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako
vo výroku vecne správne.
38. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.
39. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

40. V danom prípade mal v odvolacom konaní plný úspech povinný, v dôsledku čoho povinnému vzniklo
právo na náhradu trov konania. Nakoľko však povinnému v priebehu odvolacieho konania žiadne trovy
konania nevznikli, súd povinnému nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
41. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musiabyťspísanéadvokátom(§429ods.1CSP). Povinnosťprávnehozastúpeniaadvokátomdovolateľ
nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447
písm. d/, e/ CSP).