Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 2. apríl 2026

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 3Er/22/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8506200151
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 04. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Mašlárová
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2026:8506200151.3

Uznesenie

Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného: SLOBYTERM, spol. s.r.o., Levočská 20,
064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 31 719 104, proti povinným: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX,
XXX XX C. D., 2/ E. B., nar. X.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX, naposledy bytom C. D. XXX, XXX XX C. D.,
o vymoženie 698,40 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e, že došlo k zastaveniu starej exekúcie voči povinnej v 1. rade.

II. Súdny exekútor n e m á nárok na náhradu paušálnych trov.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 13.1.2006 bola tunajšiemu súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, a to na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 20.12.2005,
doručeného súdnemu exekútorovi dňa 23.12.2005 a exekučného titulu – platobný rozkaz Okresného

súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 5C 13/2003 zo dňa 27.10.2003, právoplatného dňa 26.11.2003 a
vykonateľného dňom 26.11.2003.

2. Súd následne udelil súdnemu exekútorovi Mgr. Jána Jurašovského dňa 18.1.2006 poverenie pod
číslom 5710 009047*.

3. Mgr. Ján Jurašovský bol rozhodnutím ministerky spravodlivosti Slovenskej republiky č.
43671/2016/152 zo 7. júna 2016 na vlastnú žiadosť odvolaný z funkcie súdneho exekútora so sídlom
Exekútorského úradu v Starej Ľubovni, Levočská 3, a to s účinnosťou od 1.7.2016, čím menovanému
zanikol výkon funkcie exekútora v zmysle § 16 ods. 1 písm. c) v spojení s § 16 ods. 2 písm. a)
zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene
a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov. Za jeho nástupcu vymenovala Slovenská

komora exekútorov súdneho exekútora JUDr. Dušana Sopka, so sídlom Exekútorského úradu vo Svite,
Okružná 17.

4. Súdnemu exekútorovi JUDr. Dušanovi Sopkovi zanikol výkon funkcie exekútora dňa 30.9.2025. Za
náhradníka bol ustanovený súdny exekútor JUDr. Jozef Ďurica.

5. Dňa 14.11.2025 doručila povinná v 1. rade súdu podanie, v ktorom poukázala na zákon č. 233/2019
Z.z. a uviedla, že má za to, že v predmetnom konaní ide o starú exekúciu a je daný dôvod na jej
zastavenie v zmysle § 2 ods. 1 zák. č. 233/2019 Z.z. a exekútor nemôže pristúpiť k aktívnemu vymáhaniu
pohľadávky, keďže je zastavená. Zároveň uviedla, že povinný v 2. rade zomrel. K podaniu pripojila
exekučný príkaz na vykonanie exekúcie zrážkami zo mzdy a príkaz na začatie exekúcie.

6. Súdny exekútor dňa 18.11.2025 doručil súdu oznámenie, v ktorom uviedol, že nedošlo k zastaveniu
starej exekúcie, nakoľko trvá absolútna výnimka podľa § 2 ods. 2 písm. f) zák. č. 233/2019 Z.z. oukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUNEK“),
t.j. dosiahnutie výťažku v posledných 18 mesiacoch aspoň vo výške 15,- eur. K podaniu pripojil prehľad
vymožených plnení, v ktorom uviedol, že dňa 16.5.2019 bola plnenie vo výške 15,90 eur, dňa 19.8.2019

vo výške 13,55 eur, dňa 16.9.2019 vo výške 7,24 eur, dňa 27.4.2020 vo výške 12,54 eur, dňa 15.9.2021
vo výške 43,17 eur, dňa 16.6.2023 vo výške 11,33 eur, dňa 16.7.2023 vo výške 7,46 eur, dňa 19.6.2024
vo výške 6,54 eur, dňa 15.8.2024 vo výške 6,45 eur, dňa 15.7.2025 vo výške 9,16 eur, dňa 13.8.2025
vo výške 13,73 eur. Z prehľadu vyplýva, že pri plneniach zo dňa 16.5.2019, 19.8.2019, 16.9.2019,
27.4.2020, 15.9.2021, 16.6.2023, 19.6.2024, 15.7.2025 a 13.8.2025 bolo uvedené meno povinnej v 1.

rade a pri plnení zo dňa 15.8.2024 bolo uvedené meno povinného v 2. rade. Pri plnení zo dňa 16.7.2023
nebolo uvedené od koho bolo plnenie vymožené.

7. Následne dňa 8.12.2025 doručil súdny exekútor súdu Upovedomenie o zastavení starej exekúcie
a výzvu na úhradu trov starej exekúcie – v časti. Z upovedomenia vyplýva, že došlo k zastaveniu starej
exekúcie v časti povinného v 2. rade podľa § 2 ods. 1 písm. b) zákona č. 233/2019 Z.z..

8. Dňa 9.3.2026 súd vyzval súdneho exekútora, aby súdu predložil dôkazy preukazujúce dosiahnutie
výťažkov od povinných špecifikovaných v Prehľade vymožených plnení, z ktorých bude jasne vyplývať
dátum a výška úhrady a od koho bolo predmetné plnenie vymožené, riadne preukázal, kto realizoval
úhrady zo dňa 16.7.2023 a zo dňa 15.8.2024 a uviedol, či bol v exekučnom konaní dosiahnutý výťažok

spolu aspoň vo výške 15,- eur počas doby 18 mesiacov od plnenia zo dňa 15.9.2021. Súdny exekútor
dňa 9.3.2026 výzvu súdu prevzal, ale na ňu do dnešného dňa nereagoval.

9. Súd lustráciou v Registri obyvateľov SR zistil, že povinný dňa XX.X.XXXX zomrel. Dedičské konanie
po poručiteľovi bolo uznesením Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 5D/183/2021 zo dňa 27.8.2021

zastavené pre nedostatok majetku. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 12.10.2021.

10. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok)aozmeneadoplneníďalšíchzákonovvzneníneskoršíchprávnychpredpisov(ďalejlen,,EP“),
ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa

dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa
§ 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

11. Podľa § 57 ods. 2 EP, v znení účinnom do 31.3.2017, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to
vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

12. Podľa § 1 ods. 1 zákona 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní (ďalej len
„ZoUNEK“) tento zákon upravuje postup ukončenia exekučných konaní začatých pred 1. aprílom 2017
a vedených podľa predpisov účinných do 31. marca 2017 (ďalej len „exekučné konanie“) a osobitosti
postupu pri podaní opätovného návrhu na vykonanie exekúcie (ďalej len „opätovný návrh“).

13. Podľa § 1 ods. 2 ZoUNEK na účely tohto zákona sa starou exekúciou rozumie exekúcia začatá pred
1. aprílom 2017 a vedená podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

14. Podľa § 2 ods. 1 ZoUNEK sa stará exekúcia týmto zákonom zastavuje, ak

a) uplynula rozhodná doba a nejde o starú exekúciu podľa odseku 2,
b) oprávnený alebo povinný zanikol bez právneho nástupcu alebo dedičské konanie po oprávnenom
alebo povinnom bolo zastavené z dôvodu, že nezanechal žiadny majetok alebo zanechal len majetok
nepatrnej hodnoty,
c) zastavenie starej exekúcie navrhol oprávnený alebo

d) dôvod na zastavenie starej exekúcie vyplýva z osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie;
na tento účel platí, že stará exekúcia sa zastavila vznikom dôvodu na jej zastavenie.

15. Podľa § 2 ods. 2 ZoUNEK stará exekúcia sa podľa odseku 1 písm. a) nezastavuje, ak ide o
a) vymoženie pohľadávky na výživnom,

b) uspokojenie práva na nepeňažné plnenie, vrátane uspokojenia práva na peňažné plnenie, ak sú
vymáhané v tom istom exekučnom konaní,
c) vymoženie pohľadávky vzniknutej pri realizácii spoločných programov Slovenskej republiky a
Európskej únie financovaných z fondov Európskej únie podľa osobitného predpisu,d) vymoženie plnenia priznaného rozhodnutím inštitúcie, orgánu, úradu a agentúry Európskej únie,
e) vymoženie plnenia priznaného rozhodnutím správneho orgánu vo veci porušenia pravidiel
hospodárskej súťaže podľa osobitného predpisu,

f) starú exekúciu, v ktorej bol v posledných 18 mesiacoch predo dňom, keď sa má stará exekúcia podľa
tohto zákona zastaviť, dosiahnutý výťažok spolu aspoň vo výške 15 eur,
g) starú exekúciu, v ktorej je povinným ten, koho majetkové pomery ako dlžníka nemožno usporiadať
podľa osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie.

16. Podľa § 6 ods. 4 ZoUNEK, exekútor nemá nárok na náhradu paušálnych trov, ak
a) oprávnenému zaslal upovedomenie o zastavení exekúcie po uplynutí lehoty podľa § 5 ods. 3 alebo
b) ide o starú exekúciu, ktorá nebola zapísaná v centrálnom registri exekúcií.

17. Podľa § 8 ods. 2 ZoUNEK, ak exekútor nezašle oprávnenému upovedomenie o zastavení starej
exekúcie v lehote podľa § 5 ods. 3, súd mu aj bez návrhu uznesením uloží, aby upovedomenie o

zastavení starej exekúcie vyhotovil a zaslal oprávnenému v určenej lehote, alebo súd uznesením určí,
že došlo k zastaveniu starej exekúcie. Exekučné konanie sa končí právoplatnosťou uznesenia súdu o
určení, že došlo k zastaveniu starej exekúcie.

18. Súdnemu exekútorovi bolo poverenie na vykonanie exekúcie doručené dňa 20.1.2006 a teda odo

dňa doručenia poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi uplynula rozhodná doba 5 rokov
podľa § 3 zákona č. 233/2019 Z. z.. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení súd konštatuje,
že predmetná exekúcia v zmysle ZoUNEK je starou exekúciou. Keďže ide o starú exekúciu súd skúmal,
či nedošlo k zastaveniu exekúcie v zmysle § 2 ods. 1 ZoUNEK. Podľa vyjadrení súdneho exekútora
bol v posledných 18 mesiacoch pred jej zastavením dosiahnutý výťažok spolu aspoň 15,- eur a teda

trvá výnimka v zmysle § 2 ods. 2 písm. f) ZoUNEK a nemôže dôjsť k jej zastaveniu. Súdny exekútor
síce vo svojom podaní uviedol, kedy malo dôjsť k vymoženiu plnení a v akej výške, avšak tieto tvrdenia
žiadnym spôsobom nepreukázal. Výnimka zo zastavenia podľa § 2 ods. 2 písm. f) zákona č. 233/2019
Z.z. je relatívnou výnimkou zo zastavenia a uplatní sa počas obdobia 18 mesiacov od posledného
výťažku 15 eur. Uplatní sa voči exekúciám, v ktorých uplynula 5 ročná rozhodná doba. Súd v súvislosti

s uvedeným poukazuje aj na zjednocujúce stanovisko Občianskoprávneho kolégia Krajského súdu v
Prešove č. 1/23 k výkladu § 2 ods. 2 písm. f) ZoUNEK, podľa ktorého: „Ustanovenie § 2 ods. 2 písm. f)
zákona č. 233/2019 Z.z. je potrebné vykladať tak, že exekúcia sa zastavuje v akýkoľvek deň po splnení
podmienok pre jej zastavenie podľa ust. § 2 ods. 1 písm. a) v spojení s ust. § 2 ods. 2 tohto zákona,
a teda aj po dni 01.01.2020 kedy nadobudol účinnosť zákon č. 233/2019 Z.z. je potrebné vždy skúmať

splneniepodmienkyuplynutiarozhodnejdoby5rokovvyplývajúcejzustanovenia§3zákonač.233/2019
Z.z. a zároveň aj splnenie podmienky vyplývajúcej a contrario z ust. § 2 ods. 2 písm. f) tohto zákona,
podľa ktorej od posledného dosiahnutého výťažku v minimálnej výške 15,- eur prešla doba viac ako 18
mesiacov. Moment zastavenia starej exekúcie nie je možné vzťahovať iba na deň účinnosti zákona č.
233/2019 Z.z., t.j. na deň 01.01.2020. Uvedený právny predpis počíta tiež so zastavením starej exekúcie

po nadobudnutí účinnosti zákona č. 233/2019 Z.z., čo priamo vyplýva z gramatického výkladu ust. § 5
ods. 3 tohto právneho predpisu, kde samotný zákonodarca rozlišuje staré exekúcie, ktoré sa zastavujú
ku dňu účinnosti zákona, pri ktorých exekútor zašle upovedomenie o zastavení starej exekúcie do 180
dní od nadobudnutia účinnosti zákona a ostatné exekúcie, ktoré sa zastavia neskôr, pri ktorých exekútor
zašle oprávnenému upovedomenie o zastavení starej exekúcie do 120 dní od zastavenia starej exekúcie

podľa tohto zákona.“.

19. Súd v predmetnej exekučnej veci zistil, že exekučné konanie sa začalo dňa 23.12.2005, kedy bol
návrh oprávneného na vykonanie exekúcie doručený súdnemu exekútorovi, a že prvotné poverenie bolo
súdnemu exekútorovi doručené dňa 20.1.2006. Základným predpokladom na zastavenie starej exekúcie

je v zmysle § 2 ods. 1 písm. a) ZoUNEK uplynutie rozhodnej doby, ktorá plynie odo dňa doručenia
prvotného poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, v predmetnej exekúcií rozhodná
doba začala plynúť dňa 20.1.2006 a uplynula dňa 20.1.2011. Súdny exekútor v podaní doručenom
súdu dňa 18.11.2025 uviedol, že táto exekúcia nemohla byť zastavená zo zákona dňom nadobudnutia
účinnosti ZoUNEK, t.j. k 1.1.2020, nakoľko v konaní mal byť v posledných 18 mesiacoch dosiahnutý

výťažok aspoň vo výške 15,- eur.

20. V prvom rade súd konštatuje, že súdny exekútor síce vo svojom podaní uviedol, kedy malo dôjsť
k vymoženiu plnení a v akej výške, avšak tieto tvrdenia žiadnym spôsobom nepreukázal (napr. výpisomz účtu, kópiou poštovej poukážky a pod.). Z predloženého Prehľadu vymožených plnení preto nemožno
jednoznačne vyvodiť záver, že zo strany povinných došlo aj k reálnemu plneniu, ktoré by bolo možné
považovať za dosiahnutý výťažok, v dôsledku ktorého sa stará exekúcia v zmysle ustanovenia § 2 ods. 2

písm. f) ZoUNEK nezastavuje. Ak by aj súd pripustil, že tvrdenia súdneho exekútora sú pravdivé, a teda
by vychádzal z predloženého prehľadu vymožených plnení, musí konštatovať, že ani tak nie je splnená
výnimka v zmysle § 2 ods. 2 písm. f) ZoUNEK. K uvedenému záveru dospel súd na základe toho, že
v zmysle tvrdení exekútora mala povinná v 1. rade realizovať plnenie vo výške 43,17 eur dňa 15.9.2021
a nasledujúce plnenie vo výške 11,33 eur mala realizovať až dňa 16.6.2023. Z uvedeného je zrejmé,

že od posledného výťažku, ktorý dosahoval výšku minimálne 15,- eur (t.j. od 15.9.2021) uplynulo viac
ako 18 mesiacov, keďže k ďalšiemu plneniu od povinnej v 1. rade malo dôjsť až 16.6.2023, t.j. po viac
ako 21 mesiacoch. Zároveň je potreba poukázať aj na to, že predmetný výťažok nedosahoval ani výšku
15,- eur. Ďalšie plnenie malo byť vymožené až dňa 16.7.2023, avšak z prehľadu plnení nie je zrejmé,
či bolo plnenie vo výške 7,46 eur vymožené od povinnej v 1. rade alebo inej osoby. Podľa názoru súdu
za výťažok v exekúcii nemožno považovať každé finančné plnenie, ktoré príjme súdny exekútor alebo

oprávnený, hoci aj od tretej osoby, prípadne bez identifikácie platcu. Výťažok v exekučnom konaní musí
byť jednoznačne získaný od povinného. Keďže povinný v 2. rade zomrel dňa XX.X.XXXX, mohol súdny
exekútor dané plnenie vymôcť len od povinnej v 1. rade. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na ďalšiu
nezrovnalosť v predloženom prehľade vymožených plnení a to skutočnosť, že súdny exekútor uviedol
pri plnení zo dňa 15.8.2024 meno povinného v 2. rade. Súdu však nie je zrejmé ako by mohol súdny

exekútor vymôcť dané plnenie od povinného v 2. rade, keďže ten bol už v danom čase mŕtvy.

21. Vzhľadom na vyššie uvedené má súd za to, že v predmetnej veci došlo k uplynutiu rozhodnej doby,
a teda k zastaveniu starej exekúcie v zmysle § 2 ods. 1 písm. a) ZoUNEK. Súd musí konštatovať, že
v danom prípade nezistil dôvody v zmysle § 2 ods. 2 ZoUNEK, pre ktoré by nemohla byť stará exekúcia

zastavená, nakoľko exekútor nepreukázal existenciu výnimky v zmysle § 2 ods. 2 ZoUNEK, a to aj
napriekvýzvedoručenejmudňa9.3.2026.Súdnyexekútorbolpovinnývydaťupovedomenieozastavení
starej exekúcie a zaslať ho oprávnenému najneskôr do 180 dní od účinnosti ZoUNEK.

22. Aj v prípade, že by súd prihliadal na tvrdenia súdneho exekútora, rovnako by dospel by k záveru,

že exekúcia je už zastavená, nakoľko od posledného dosiahnutého výťažku v minimálnej výške 15,-
eur (t.j. od 16.9.2021) prešla doba viac ako 18 mesiacov, kým došlo k ďalšiemu výťažku v minimálnej
výške 15,- eur . Súdny exekútor mal teda aj v tomto prípade vydať upovedomenie o zastavení starej
exekúcie a zaslať ho oprávnenému najneskôr do 120 dní od zastavenia starej exekúcie. Nakoľko súdny
exekútor nevydal a nezaslal upovedomenie o zastavení starej exekúcie v lehote 120 dní od zastavenia

starej exekúcie (resp. 180 dní od účinnosti ZoUNEK), nespĺňa zákonné podmienky pre nárok na náhradu
paušálnych trov starej exekúcie v zmysle ustanovenia § 6 ods. 4 písm. a) ZoUNEK. Vzhľadom k
tomu, že súdny exekútor v zákonom stanovenej lehote nezaslal oprávnenému upovedomenie
o zastavení starej exekúcie, súd rozhodol uznesením o tom, že došlo k zastaveniu starej exekúcie v
zmysle ustanovenia § 8 ods. 2 ZoUNEK.

23. Keďže vo vzťahu k povinnému v 2. rade súdny exekútor vydal upovedomenie o zastavení starej
exekúcie a teda deklaroval, že exekúcie bola voči nemu zastavená, súd už rozhodol len vo vzťahu
k povinnej v 1. rade. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované ustanovenia zákona súd
rozhodol tak, že určil, že došlo k zastaveniu starej exekúcie ex lege a súdny exekútor nemá v zmysle §

6 ods. 4 písm. a) ZoUNEK nárok na náhradu paušálnych trov starej exekúcie.

24. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody a citovanú zákonnú úpravu súd rozhodol tak, ako je to uvedené
vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná
sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.Sťažnosť sa podáva v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal.
V sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v
čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha. (§ 250

ods. 2 CSP).