Uznesenie – Konkurz ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. apríl 2026

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 32K/5/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4126203428
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Muziková
ECLI: ECLI:SK:OSNR:2026:4126203428.2

Uznesenie

Okresný súd Nitra, v právnej veci začatého konkurzného konania na majetok dlžníka: FC ecom, s.r.o.
v reštrukturalizácii, sídlo Mlynské nivy 5, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 51 750 155,
o návrhu dlžníka na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka, takto

r o z h o d o l :

I. Súd vyhlasuje konkurz na majetok dlžníka: FC ecom, s.r.o. v reštrukturalizácii, sídlo Mlynské nivy
5, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 51 750 155.

II. Súd má medzinárodnú právomoc na začatie tohto insolvenčného konania (t. j. na vyhlásenie
konkurzu) ako hlavného insolvenčného konania podľa čl. 3 ods. 1 Nariadenia Európskeho Parlamentu
a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní v účinnom znení.

III. Súd ustanovuje do funkcie správcu: UBC 2020, k.s., so sídlom kancelárie Hlavné námestie 831/9,

942 02 Nové Zámky, IČO: 53 151 135, značka správcu S2009.

IV. Súd vyzýva veriteľov, aby prihlásili pohľadávky, ktoré nie sú pohľadávkami proti podstate,
prihláškou, ktorá musí byť správcovi doručená v základnej prihlasovacej lehote do 45 dní od vyhlásenia
konkurzu. Prihláška musí byť podaná spôsobom podľa § 28 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze

a reštrukturalizácii v účinnom znení (ďalej len „ZKR“) a musí spĺňať náležitosti podľa § 29 ZKR.

V. Súd ukladá správcovi podať súdu (1.) do 15 dní od ustanovenia do funkcie súdu podrobnú
písomnú správu o stave zisťovania a zabezpečovania majetku úpadcu a vykonaných úkonoch, (2.) do
35 dní od ustanovenia do funkcie druhú podrobnú správu o stave zisťovania a zabezpečovania majetku
úpadcu a vykonaných úkonoch, (3.) do 50 dní od ustanovenia do funkcie tretiu podrobnú správu o stave

zisťovania a zabezpečovania majetku úpadcu a vykonaných úkonoch, (4.) najneskôr 5 dní pred konaním
prvej schôdze veriteľov štvrtú podrobnú správu o stave zisťovania a zabezpečovania majetku úpadcu
a vykonaných úkonoch.

VI. Súd ukladá správcovi povinnosť okamžite informovať o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka
spôsobom podľa článku 54 Nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015

o insolvenčnom konaní v účinnom znení známych zahraničných veriteľov dlžníka, t. j. veriteľov, ktorí
majú svoj obvyklý pobyt, bydlisko alebo registrované sídlo v inom členskom štáte, ako v Slovenskej
republike, vrátane daňových orgánov a orgánov sociálneho zabezpečenia členských štátov.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd uznesením č. k. 32K/5/2026 - 467 z 09. apríla 2026, právoplatným dňa 10.04.2026, rozhodol o
začatí konkurzného konania na majetok dlžníka, a to na základe návrhu dlžníka vyhlásenie konkurzu na
jeho majetok. Uznesenie bolo zverejnené v insolvenčnom registri dňa 09.04.2026. Nasledujúcim dňom,

t. j. 10.04.2026 sa začalo konkurzné konanie (§ 14 ods. 3 v spojení s § 199 ods. 7 ZKR).2. Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (inak aj len „zákon o konkurze
a reštrukturalizácii“ alebo „ZKR“), ak sa konkurzné konanie začalo na základe návrhu dlžníka, súd
najneskôr do piatich dní od začatia konkurzného konania vyhlási na majetok dlžníka konkurz alebo

dlžníkovi v rovnakej lehote ustanoví predbežného správcu, ak má pochybnosti o jeho majetnosti.

3. Podľa § 3 ods. 1 ZKR, dlžník je v úpadku, ak je platobne neschopný alebo predlžený. Ak dlžník podá
návrh na vyhlásenie konkurzu, predpokladá sa, že je v úpadku.

4. Podľa § 22 ods. 1 ZKR, v uznesení o vyhlásení konkurzu súd ustanoví správcu a vyzve veriteľov, aby
v zákonnej lehote prihlásili svoje pohľadávky. Ak súd v konkurznom konaní už ustanovil predbežného
správcu, do funkcie správcu ustanoví predbežného správcu.

5. Podľa § 40 ods. 1 ZKR, správcu v konkurznom konaní ustanovuje súd uznesením; za správcu môže
ustanoviť len osobu zapísanú do zoznamu správcov. Súd ustanoví správcu na základe náhodného

výberu pomocou technických a programových prostriedkov schválených ministerstvom; to neplatí, ak
ide o ustanovenie správcu na návrh schôdze veriteľov.

6. Podľa § 196a ods. 1 písm. d) ZKR, na konanie podľa tohto zákona sú kauzálne príslušné (d/) Okresný
súd Nitra pre obvod Krajského súdu v Nitre.

7. Podľa § 196a ods. 2 písm. c) ZKR, na konkurzné konanie a reštrukturalizačné konanie, v ktorom sa má
ustanoviť správca z oddielu špeciálnych správcov zoznamu správcov, sú kauzálne príslušné c) Okresný
súd Nitra pre obvody Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre, Krajského súdu v Trnave.

8. Podľa § 20a písm. c), bod 2. zákona č. 8/2005 Z.z. o správcoch a o zmene a doplnení niektorých

zákonov, ak osobitný predpis10a) ustanovuje, že správcu súd ustanoví na základe náhodného výberu
pomocou technických a programových prostriedkov schválených ministerstvom, pre náhodný výber
platia tieto pravidlá: c) náhodný výber sa uskutoční iba zo správcov, ktorí sú zapísaní v oddiele
špeciálnych správcov, ak ide o konanie voči právnickej osobe, 2. ktorej obrat v poslednom kalendárnom
roku pred vyhlásením konkurzu prekročil 10 000 000 eur,

9. Podľa § 196a ods. 4 ZKR, na konanie podľa tohto zákona je miestne príslušný súd, v ktorého obvode
má dlžník bydlisko alebo sídlo.

10. Podľa § 196a ods. 5 ZKR, príslušnosť súdu na konkurzné konanie a na reštrukturalizačné konanie

voči dlžníkovi, ktorý je právnickou osobou zapísanou v obchodnom registri, sa určuje podľa okolností,
ktoré tu boli ku dňu, ktorý predchádza o šesť mesiacov deň podania návrhu na vyhlásenie konkurzu
alebo povolenie reštrukturalizácie.

11. Podľa § 41 ZKR, súd počas konkurzného konania vykonáva dohľad nad činnosťou správcu. Súd je

pri výkone dohľadu oprávnený požadovať od správcu vysvetlenia alebo správy o priebehu konkurzného
konania, ktoré je správca povinný súdu v určenej lehote poskytnúť. Ak dochádza k prieťahom alebo
porušovaniu povinností ustanovených týmto zákonom, môže súd uložiť správcovi vykonanie potrebných
opatrení na odstránenie nedostatkov. Nesplnenie povinnosti uloženej súdom je závažným porušením
povinnosti správcu.

12. Podľa § 12 ods. 4 vyhlášky č. 665/2005 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona
č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej aj len „vyhláška č. 665/2005 Z. z.“), ak správca
do 15 dní od ustanovenia do funkcie nepodá súdu podrobnú písomnú správu o stave zisťovania a
zabezpečovania majetku úpadcu a vykonaných úkonoch, jeho paušálna odmena sa znižuje o 25 % zo

základnej sumy. Ak správca nepodá súdu druhú podrobnú správu o týchto skutočnostiach do 35 dní
od ustanovenia do funkcie, jeho paušálna odmena sa znižuje o 25 % zo základnej sumy. Ak správca
nepodá súdu tretiu podrobnú správu o týchto skutočnostiach do 50 dní od ustanovenia do funkcie, jeho
paušálna odmena sa znižuje o 25 % zo základnej sumy. Ak správca nepodá súdu štvrtú podrobnú správu
o týchto skutočnostiach najneskôr 5 dní pred konaním prvej schôdze veriteľov, jeho paušálna odmena

sa znižuje o 25 % zo základnej sumy. Ak pred konaním prvej schôdze veriteľov došlo k výmene správcu
alebo k skráteniu lehôt, pri znížení paušálnej odmeny správcu sa na to prihliadne tak, aby správcovi
riadne vykonávajúcemu funkciu pred konaním prvej schôdze veriteľov nebola podľa tohto ustanovenia
neodôvodnene znížená jeho paušálna odmena.13. Podľa § 197 ods. 6 ZKR, v uznesení o vyhlásení konkurzu alebo povolení reštrukturalizácie
súd poučí účastníkov o ich práve uplatniť námietku zaujatosti. Účastník môže uplatniť námietku

zaujatosti najneskôr do uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok. Na neskôr doručené námietky
súd neprihliada.

14. Podľa § 197 ods. 7 ZKR, v uznesení o vyhlásení konkurzu, v uznesení o povolení reštrukturalizácie
alebo v uznesení o poskytnutí ochrany pred veriteľmi súd vo výroku určí medzinárodnú právomoc súdu

podľa osobitného predpisu3b) a uloží správcovi povinnosti podľa osobitného predpisu.26)

15. Osobitným predpisom, na ktorý odkazuje poznámka pod čiarou 3b) ZKR v ustanovení § 197 ods. 7
ZKR je čl. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom
konaní (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 141, 5. 6. 2015) v platnom znení.

16. Osobitným predpisom, na ktorý odkazuje poznámka pod čiarou 26) ZKR v ustanovení § 197 ods. 7
ZKR je Nariadenie Rady (ES) č. 1346/2000 z 29. mája 2000 o konkurznom konaní (Mimoriadne vydanie
Ú. v. EÚ, kap. 19/zv. 01; Ú. v. ES L 160, 30. 6. 2004) v platnom znení (a) Nariadenie (EÚ) č. 2015/848
v platnom znení.

17. Podľa čl. 2 ods. 4., ods. 7, ods. 8 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848
z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní v účinnom znení (ďalej aj len „nariadenie o insolvenčnom
konaní“ alebo „nariadenie č. 2015/848“), na účely tohto nariadenia: (4) „insolvenčné konanie“ sú
konania uvedené v prílohe A; (7) „rozhodnutie o začatí insolvenčného konania“ zahŕňa: i) rozhodnutie
akéhokoľvek súdu o začatí insolvenčného konania alebo o potvrdení začatia takéhoto konania a ii)

rozhodnutie súdu o vymenovaní správcu, (8) „okamih začatia konania“ je okamih, v ktorom rozhodnutie
o začatí insolvenčného konania nadobúda účinky, a to bez ohľadu na to, či je rozhodnutie konečné.

18. Podľa čl. 3 ods. 1. nariadenia o insolvenčnom konaní, právomoc začať insolvenčné konanie majú
súdy členského štátu, na ktorého území sa nachádza centrum hlavných záujmov dlžníka (ďalej len

„hlavné insolvenčné konanie“). Centrum hlavných záujmov dlžníka je miesto, kde dlžník pravidelne
vykonáva správu svojich záujmov a ktoré je zistiteľné tretími stranami.

19. Podľa čl. 3 ods. 1., pododsek prvý nariadenia o insolvenčnom konaní, v prípade spoločnosti alebo
právnickej osoby sa za centrum jej hlavných záujmov považuje miesto, kde má registrované sídlo,

ak sa nepreukáže opak. Táto domnienka sa uplatňuje len vtedy, ak sa registrované sídlo neprenieslo
do iného členského štátu počas obdobia troch mesiacov predchádzajúcich podaniu žiadosti o začatie
insolvenčného konania.

20. Podľa čl. 4 ods. 1. nariadenia o insolvenčnom konaní, súd, na ktorý bola podaná žiadosť o začatie

insolvenčného konania, bez návrhu preskúma, či má právomoc podľa článku 3. V rozhodnutí o začatí
insolvenčného konania sa uvedie, na čom je právomoc tohto súdu založená, a najmä skutočnosť, či je
právomoc založená na článku 3 ods. 1 alebo 2.

21. Podľa čl. 5 ods. 1 nariadenia o insolvenčnom konaní, dlžník alebo ktorýkoľvek veriteľ môže proti

rozhodnutiu o začatí hlavného insolvenčného konania podať opravný prostriedok na súde, a to na
základe medzinárodnej právomoci.

22. Podľa čl. 54 ods. 1. nariadenia o insolvenčnom konaní, hneď po začatí insolvenčného konania
v členskom štáte súd tohto štátu s príslušnou právomocou alebo správca vymenovaný týmto súdom

okamžite informuje známych zahraničných veriteľov.

23. Podľa čl. 2 ods. 12 nariadenia o insolvenčnom konaní, na účely tohto nariadenia: „zahraničný veriteľ“
je veriteľ, ktorý má svoj obvyklý pobyt, bydlisko alebo registrované sídlo v inom členskom štáte, ako
je štát, v ktorom sa začalo konanie, vrátane daňových orgánov a orgánov sociálneho zabezpečenia

členských štátov.

24. Predmetom tohto rozhodovania súdu po začatí konkurzného konania je rozhodovanie podľa § 18
ods. 1 ZKR o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka alebo ustanovení predbežného správcu.25. Súd v prvom rade uvádza, že návrh na vyhlásenie konkurzu podal v prejednávanej veci dlžník, čo
zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku jeho úpadku (§ 3 ods. 1 veta druhá ZKR).

26. Keďže sa v prejednávanej veci začalo konkurzné konanie na základe návrhu dlžníka, je súd povinný
po začatí konkurzného konania podľa § 18 ods. 1 ZKR buď vyhlásiť na majetok dlžníka konkurz
alebo dlžníkovi v rovnakej lehote ustanoviť predbežného správcu, ak má pred vyhlásením konkurzu
pochybnosti o jeho majetnosti.

27. Čo sa týka pochybnosti o majetnosti dlžníka v zmysle § 18 ods. 1 ZKR, tento pojem je vzhľadom
na to, že v § 18 ods. 1 ZKR je s pochybnosťami o majetnosti dlžníka spojený následok spočívajúci vo
vymenovaní predbežného správcu, vykladať v spojení s právnou úpravou inštitútu predbežného správcu
v § 21 ods. 1 v spojení s § 20 ZKR a s § 9 ods. 1 vyhlášky č. 665/2005 Z. z.

28. Z § 21 ods. 1 v spojení s § 20 ZKR a v spojení s § 9 ods. 1 vyhlášky č. 665/2005 Z. z. vyplýva, že
dôvodom zastavenia konkurzného konania po ustanovení predbežného správcu za účelom vykonania
zisťovania, či majetok dlžníka bude postačovať aspoň na úhradu nákladov konkurzu, je záver súdu, že
majetok dlžníka nemá hodnotu ani 6.500,- eur. Teda úlohou predbežného správcu je posúdiť, či majetok
dlžníka nemá hodnotu ani 6.500,- eur (a contrario či má hodnotu aspoň 6.500,- eur).

29. Aplikujúc uvedené na rozhodovanie podľa § 18 ods. 1 ZKR o tom, či súd po začatí konkurzného
konania vyhlási konkurz na majetok dlžníka alebo ustanoví predbežného správcu, možno konštatovať
záver, že dôvodom nevyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka ale ustanovenia predbežného správcu
dlžníkovi sú pochybnosti o tom, či majetok dlžníka nemá hodnotu ani 6.500,- eur.

30. Ak totiž súd nemá pochybnosti o tom, že majetok dlžníka má hodnotu aspoň 6.500,- eur, nie je
dôvod ustanovovať dlžníkovi predbežného správcu, keďže jeho úlohou je len posúdiť, či majetok dlžníka
postačuje aspoň na úhradu nákladov konkurzu, hodnota ktorého je stanovená vo vyhláške č. 665/2005
Z. z.

31. V prejednávanej veci z k návrhu pripojenej poslednej riadnej účtovnej závierky vyplýva, že
hodnota majetku dlžníka bola k 31.10.2025 vo výške 10.816.829,00 eur, pričom aj podľa zoznamu
majetku dlžníka, pripojeného k návrhu a zostaveného ku dňu podania návrhu na vyhlásenie konkurzu
(25.03.2026), bola hodnota v ňom uvedeného majetku dlžníka niekoľkonásobne presahuje hodnotu

6.500,- eura. Zároveň navrhovateľ zložil na účet súdu dňa 22.07.2025 preddavok na úhradu nákladov
konkurzu v sume 6.500,00 eur. Na základe týchto listinných príloh návrhu na vyhlásenie konkurzu súd
uzatvára, že majetok dlžníka má hodnotu aspoň 6.500,- eur.
32. Vzhľadom na uplatnenú právnu domnienku úpadku dlžníka (§ 3 ods. 1 veta druhá ZKR) a záver, že
majetok dlžníka má hodnotu aspoň 6.500,- eur, sú v prejednávanej veci splnené všetky podmienky na

vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka na jeho návrh podľa § 18 ods. 1 ZKR.

33. Súd preto týmto uznesením v I. výroku podľa § 18 ods. 1 ZKR rozhodol o vyhlásení konkurzu na
majetok dlžníka.

34. Ak súd vyhlási konkurz, je povinný v tomto uznesení podľa § 22 ods. 1 ZKR súčasne (i/) ustanoviť
dlžníkovi správcu na základe náhodného výberu pomocou technických a programových prostriedkov
schválených ministerstvom zo zoznamu správcov (§ 40 ods. 1 ZKR), keďže v danej veci nebol dlžníkovi
ustanovený predbežný správca, (ii/) vyzvať veriteľov, aby v zákonnej lehote (§ 28 ods. 2 ZKR) prihlásili
svoje pohľadávky, a (v poučení) poučiť veriteľov o spôsobe prihlasovania pohľadávok odkazom na

príslušné ustanovenia ZKR.

35. Čo sa týka podmienok, stanovených v § 20a písm. c) bod 2. a 3. zákona o správcoch, ktorými sú,
že majetok dlžníka podľa poslednej účtovnej závierky presiahol 10.000.000,- eur (bod 3.) alebo obrat v
poslednom kalendárnom roku pred vyhlásením konkurzu prekročil 10.000.000,- eur (bod 2.), jedna je v

prejednávanej veci naplnená, čo Okresný súd Nitra odôvodňuje nasledovne.

36. Čo sa týka podmienky, v prípade ktorej naplnenia ide o konkurzné konanie, v ktorom sa dlžníkovi
ustanovuje správca z oddielu špeciálnych správcov, v ktorom prípade by sa kauzálna príslušnosť súduurčovala v prejednávanej veci podľa § 196a ods. 2 ZKR, ktorou je, že dlžníkov obrat v poslednom
kalendárnom roku pred vyhlásením konkurzu prekročil 10.000.000,- eur, Okresný súd Nitra poukazuje
na to, že z povahy veci je vylúčené vzhľadom na dátum podania návrhu na vyhlásenie konkurzu na

majetok dlžníka (26.03.2026), aby v prejednávanej veci bol posledným rokom pred vyhlásením konkurzu
na majetok dlžníka rok skorší ako je rok 2025. Keďže dlžník osvedčil, že má zostavenú a schválenú
mimoriadnu účtovnú závierku za rok 2025 zostavenú ku dňu 31.10.2025 (keďže ju podľa § 12 ods. 5 ZKR
predložil), z uvedeného vyplýva, že obrat dlžníka v roku 2025 prekročil sumu 10.000.000,- eur, keďže už
ku dňu 31.10.2025 dosiahol sumu 12.608.317,- eur (str. 10 účtovnej závierky zostavenej k 31.10.2025).

37. V tejto súvislosti Okresný súd Nitra zdôrazňuje, že z rozdielneho znenia § 20a písm. c) bod 2. a
3. zákona o správcoch je celkom zrejmé, že zákonodarca zámerne rozlišuje, kedy je relevantný určitý
ekonomický údaj (majetok vs. obrat) v období posledného kalendárneho roka pred vyhlásením konkurzu
(ako je tomu práve pri obrate) a kedy je relevantný údaj obsiahnutý v poslednej účtovnej závierke (bez
rozdielu toho, za ktorý rok bola naposledy účtovná závierka dlžníka, vo vzťahu ku ktorému je podaný

návrh na vyhlásenie konkurzu ). Vychádzajúc totiž z doktríny racionálneho zákonodarcu, ak by mal byť
vo vzťahu k obom údajom relevantný stav podľa poslednej účtovnej závierky alebo podľa posledného
roku pred vyhlásením konkurzu, zvolil by zákonodarca rovnaké slovné vyjadrenie, obzvlášť ak § 20a
písm. c) bol v celosti prijímaný rovnakou novelou (zákon č. 111/2022 Z. z.).

38. Keďže v prejednávanej veci je osvedčené, že obrat dlžníka v poslednom kalendárnom roku pred
vyhlásením konkurzu, ktorým je rok 2025, presiahol sumu 10.000.000,- eur, je v prejednávanej veci
splnená v § 20a písm. c) zákona o správcoch splnená podmienka na to, aby v prejednávanej veci
išlo o konanie, v ktorom sa má dlžníkovi ustanoviť správca z oddielu špeciálnych správcov, a teda o
konanie, v ktorom sa posudzuje kauzálna príslušnosť súdu podľa § 196a ods. 2 ZKR ako lex specialis

k (všeobecnej) kauzálnej príslušnosti stanovenej v § 196a ods. 1 ZKR.

39.SúdpretovIII.výrokutohtouzneseniapodľa§22ods.1vspojenís§40ods.1ZKRustanovilsprávcu
v ňom uvedeného na základe náhodného výberu pomocou technických a programových prostriedkov
schválených ministerstvom, a to podľa § 20a písm. c) bod 3. zákona o správcoch zo zoznamu správcov,

ktorí sú zapísaní v oddiele špeciálnych správcov (odôvodnenie aplikácie § 20a písm. c/ bod 3. zákona
o správcoch súd uviedol v časti V. odôvodnenia tohto uznesenia), v IV. výroku podľa § 22 ods. 1 v spojení
s § 28 ods. 1, ods. 2 vyzval veriteľov, ktorí majú pohľadávku, ktorá nie je pohľadávkou proti podstate,
aby prihlásili svoje pohľadávky prihláškou, ktorá musí byť správcovi doručená v základnej prihlasovacej
lehote do 45 dní od vyhlásenia konkurzu (a v poučení podľa § 22 ods. 1 ZKR poučil veriteľov o spôsobe

prihlasovania pohľadávok odkazom na príslušné ustanovenia ZKR, ktorými sú ustanovenia § 28 ZKR
o prihlasovaní pohľadávok, § 29 ZKR o náležitostiach prihlášky a § 30 ZKR o nedostatkoch prihlášky).

40. Súd je oprávnený a súčasne povinný vykonávať dohľad nad správcom, a za tým účelom ZKR okrem
iného zveruje súdu oprávnenie v § 41 vyžadovať od správcu (okrem iného) správy o priebehu konania.

Súd pritom môže stanoviť správcovi povinnosť predkladať správy aj vo vopred stanovených lehotách.

41. Súd preto v V. výroku tohto uznesenia podľa § 41 ZKR uložil správcovi povinnosť predkladať súdu
podrobné písomné správy o stave zisťovania a zabezpečovania majetku úpadcu a vykonaných úkonoch,
a to v spojení s právnou úpravou paušálnej odmeny správcu, obsiahnutej v § 12 ods. 4 vyhlášky

č. 665/2005 Z. z., v počte a v lehotách, v ktorých je nepodanie podrobnej písomnej správy o stave
zisťovania a zabezpečovania majetku úpadcu a vykonaných úkonoch spojené so znížením paušálnej
odmeny, teda mu uložil podať uvedené podrobné písomné správy (1.) do 15 dní od ustanovenia do
funkcie, (2.) do 35 dní od ustanovenia do funkcie, (3.) do 50 dní od ustanovenia do funkcie a najneskôr
do 5 dní pred konaním prvej schôdze veriteľov.

42. V prípade, ak súd uznesením vyhlási konkurz, je jeho povinnosťou v tomto uznesení podľa § 197 ods.
7 ZKR jednak určiť medzinárodnú právomoc súdu podľa osobitného predpisu a jednak uložiť správcovi
povinnosti podľa osobitného predpisu. Týmto osobitným predpisom, na ktorý odkazuje v poznámkach
pod čiarou použitých v § 197 ods. 7 ZKR je nariadenie o insolvenčnom konaní.

43. Čo sa týka určenia medzinárodnej súdnej právomoci vo vzťahu k cezhraničným insolvenčným
konaniam v rámci Únie okrem Dánska (recitál 88 nariadenia o insolvenčnom konaní), tak nariadenie
o insolvenčnom konaní v čl. 4 ods. 1 ustanovuje povinnosť súdu vždy bez návrhu preskúmať, či mána insolvenčné konanie právomoc podľa čl. 3 (ktorá povinnosť súdu je prenesená aj do vnútroštátnej
právnej úpravy, a to už uvedeného § 197 ods. 7 ZKR), pričom v rozhodnutí o začatí insolvenčného
konania je súčasne povinný uviesť, na čom je právomoc tohto súdu založená, a najmä skutočnosť, či

je založená na čl. 3 ods. 1 alebo 2.

44. Medzinárodnú súdnu právomoc upravuje nariadenie o insolvenčnom konaní v čl. 3, ktorý z hľadiska
systematiky rozlišuje hlavné insolvenčné konanie (čl. 3 ods. 1) a územné (teritoriálne) insolvenčné
konanie (čl. 3 ods. 2 až 4), ktoré môže prebiehať ako vedľajšie územné insolvenčné konanie (čl. 3 ods.

2 a 3) alebo ako nezávislé územné insolvenčné konanie (čl. 3 ods. 4). Hlavné insolvenčné konanie (čl.
3 ods. 1 nariadenia o insolvenčnom konaní) má univerzálnu pôsobnosť, jeho snahou je zahrnúť všetok
majetok dlžníka do konkurznej podstaty a vyvolať účinky voči jeho veriteľom. Vo vzťahu k jednému
dlžníkovi môže byť na území Únie začaté len jedno hlavné insolvenčné konanie.

45. Právomoc začať hlavné insolvenčné konanie majú podľa čl. 3 ods. 1 vety prvej nariadenia

o insolvenčnom konaní súdy členského štátu, na ktorého území sa nachádza centrum hlavných
záujmov dlžníka (ktorý koncept je v medzinárodnom a európskom insolvenčnom práve označovaný
skratkou COMI). Centrum hlavných záujmov dlžníka je definované v čl. 3 ods. 1 vete druhej nariadenia
o insolvenčnom konaní ako miesto, kde dlžník pravidelne vykonáva správu svojich záujmov a ktoré je
zistiteľné tretími stranami.

46. V tejto súvislosti, skôr ako súd pristúpi k skúmaniu COMI dlžníka a od toho odvodenej medzinárodnej
súdnej právomoci, je potrebné vymedziť, čo sa rozumie „rozhodnutím o začatí insolvenčného konania“,
ktorý pojem je používaný v čl. 3 až 5 nariadenia o insolvenčnom konaní upravujúcich medzinárodnú
súdnu právomoc, na účely slovenského konkurzného konania (ktoré je podľa prílohy A v nadväznosti

na čl. 2 ods. 4 nariadenia o insolvenčnom konaní insolvenčným konaním v zmysle nariadenia
oinsolvenčnomkonaní,naktorésatotonariadeniepodľajehočl.1ods.1vzťahuje),atonajmävzhľadom
na to, že podľa vnútroštátneho práva sa konkurzné konanie začína uznesením o začatí konkurzného
konania (§ 14 ZKR).

47. Za použitia čl. 2 (najmä ods. 7 a ods. 8) nariadenia o insolvenčnom konaní je za „rozhodnutie o začatí
insolvenčného konania“ v zmysle nariadenia o insolvenčnom konaní nutné považovať v konkurznom
konaní podľa druhej časti ZKR (až) uznesenie o vyhlásení konkurzu (okrem iného) podľa § 18 ods.
1 ZKR, čomu zodpovedá aj výslovná vnútroštátna úprava obsiahnutá v § 197 ods. 7 ZKR, pretože
až toto rozhodnutie súdu je rozhodnutím spĺňajúcim kritériá stanovené v čl. 2 ods. 7 nariadenia

o insolvenčnom konaní (podľa ktorého „rozhodnutie o začatí insolvenčného konania“ zahŕňa: [i/]
rozhodnutie akéhokoľvek súdu o začatí insolvenčného konania alebo o potvrdení takéhoto konania a [ii/]
rozhodnutie súdu o vymenovaní správcu), pričom okamih, kedy toto „rozhodnutie o začatí insolvenčného
konania“ (t. j. uznesenie o vyhlásení konkurzu podľa § 18 ods. 1 ZKR) nadobúda účinky, a to bez ohľadu
na to, či je rozhodnutie konečné, sa považuje podľa čl. 2 ods. 8 nariadenia o insolvenčnom konaní za

okamih začatia insolvenčného konania (na účely nariadenia o insolvenčnom konaní).

48. Vychádzajúc preto z uvedeného, rozhodnutím o začatí insolvenčného konania v zmysle nariadenia
o insolvenčnom konaní je v slovenskom konkurznom konaní uznesenie súdu o vyhlásení konkurzu podľa
§ 18 ods. 1 ZKR, pričom okamih nadobudnutia jeho účinkov je okamihom začatia insolvenčného konania

v zmysle nariadenia o insolvenčnom konaní. V tomto zmysle sú preto uvedené pojmy európskeho
insolvenčného práva používané aj v tomto rozhodnutí (pokiaľ ide o aplikáciu jeho noriem).

49. Čl. 3 ods. 1 nariadenia o insolvenčnom konaní upravuje vo vzťahu k určeniu centra hlavných záujmov
dlžníka v pododseku prvom až treťom tri vyvrátiteľné právne domnienky v závislosti od druhu dlžníka,

ktoré sa za splnenia v nich uvedenej podmienky uplatnia pri určovaní COMI dlžníka (a v takom prípade
– t. j. za splnenia podmienky uplatnenia konkrétnej právnej domnienky a [vzhľadom na vyvrátiteľný
charakter uvedených domnienok] jej nevyvrátenia – sa COMI dlžníka určí podľa tejto domnienky a nie
podľa z judikatúry vychádzajúcich štandardných kritérií pre zistenie COMI). Konkrétne čl. 3 ods. 1
nariadenia o insolvenčnom konaní upravuje osobitne vyvrátiteľné právne domnienky určenia COMI vo

vzťahukdlžníkovi,ktorýje(i/)spoločnosťoualeboprávnickouosobou,(ii/)samostatnezárobkovočinnou
osobou a (iii/) inou fyzickou osobou (t. j. fyzickou osobou nepodnikateľom).50. V prípade právnickej osoby (akým je, vychádzajúc z návrhu na vyhlásenie konkurzu, aj dlžník
v prejednávanej veci) sa podľa čl. 3 ods. 1 pododseku tretieho nariadenia o insolvenčnom konaní
predpokladá, že COMI dlžníka je miesto, kde má registrované sídlo, ak sa nepreukáže opak.

Podmienkou postupovania pri určovaní COMI právnickej osoby podľa uvedenej vyvrátiteľnej právnej
domnienky je podľa čl. 3 ods. 1 pododseku prvého vety druhej nariadenia o insolvenčnom konaní
to, že sa registrované sídlo neprenieslo do iného členského štátu počas obdobia troch mesiacov
predchádzajúcich podaniu žiadosti o začatie insolvenčného konania. Vzhľadom na to, že v zmysle
nariadenia o insolvenčnom konaní sa v prípade konkurzného konania podľa druhej časti ZKR za začatie

tohto konania považuje až vydanie uznesenia o vyhlásení konkurzu (okrem iného) podľa § 18 ods. 1
ZKR, podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu podľa druhej časti ZKR je potrebné na účely nariadenia
o insolvenčnom konaní interpretovať ako podanie „žiadosti o začatie insolvenčného konania“.

51. Nariadenie o insolvenčnom konaní nedefinuje pojem „registrované sídlo“, avšak definuje ho
doktrína (Ikrényi, I. Nariadenie o insolvenčnom konaní. Komentár. Bratislava: C. H. Beck, 2020 – ďalej

len „Komentár k nariadeniu o insolvenčnom konaní“, čl. 3) ako „štatutárne sídlo“, oficiálnu adresu
spoločnosti, pričom každá spoločnosť v Únii musí mať registrované sídlo ako oficiálnu adresu na
prijímanie úradnej korešpondencie a toto musí byť uvedené aj na listoch a ostatných tlačivách (oficiálnej
korešpondencii), čo vyplýva z európskeho podnikového práva.

52. V prejednávanej veci je dlžník právnickou osobou zapísanou v slovenskom obchodnom registri
so sídlom od jej založenia na území Slovenskej republiky (od 01.06.2018 v Trenčíne, následne od
15.07.2025 v Bratislave).

53. Súd v prejednávanej veci preto dospel k záveru, že dlžník má tak v čase vydania tohto uznesenia

o vyhlásení konkurzu podľa § 18 ods. 1 ZKR, nadobudnutím účinkov ktorého podľa čl. 2 ods. 7 a 8
nariadenia o insolvenčnom konaní začína insolvenčné konanie v zmysle nariadenia o insolvenčnom
konaní, ako aj počas 3-mesačnej suspenzívnej lehoty predchádzajúcej podaniu návrhu na vyhlásenie
konkurzu registrované sídlo na území Slovenskej republiky.

54. Keďže dlžník má v čase vydania uznesenia o vyhlásení konkurzu podľa § 18 ods. 1 ZKR,
nadobudnutím účinkov ktorého podľa čl. 2 ods. 7 a 8 nariadenia o insolvenčnom konaní začína
insolvenčnékonanievzmyslenariadeniaoinsolvenčnomkonaní,akoajpočas3-mesačnejsuspenzívnej
lehoty predchádzajúcej podaniu návrhu na vyhlásenie konkurzu registrované sídlo na území Slovenskej
republiky, pri určovaní jeho COMI sa uplatní vyvrátiteľná právna domnienka podľa čl. 3 ods. 1 pododseku

prvého nariadenia o insolvenčnom konaní o tom, že COMI dlžníka je miesto jeho registrovaného sídla,
teda v Slovenskej republike.

55. Návodom, kedy dôjde k vyvráteniu uvedenej právnej domnienky (čím vznikne povinnosť súdu
určovať COMI na základe všeobecných kritérií pre jeho zisťovanie) môže byť recitál 30 nariadenia

o insolvenčnom konaní, ktorý uvádza, že vyvrátiť túto právnu domnienku v prípade právnickej osoby
by malo byť možné, ak sa ústredie spoločnosti nachádza v inom členskom štáte ako jej registrované
sídlo a ak z komplexného posúdenia všetkých relevantných okolností vyplýva, a to spôsobom zistiteľným
tretími stranami, že skutočné centrum vedenia a kontroly uvedenej spoločnosti, ako aj správy jej záujmov
sa nachádza v tomto inom členskom štáte.

56. Súd z návrhu na vyhlásenie konkurzu a jeho príloh existenciu žiadnych takýchto a ani iných
okolností, ktoré by čo i len spochybňovali (nieto vyvracali), že COMI dlžníka sa zhoduje s miestom jeho
registrovaného sídla, nezistil.

57. V danej veci preto boli splnené podmienky na to, aby sa COMI dlžníka určilo na základe právnej
domnienky stanovenej v čl. 3 ods. 1 pododseku prvom nariadenia o insolvenčnom konaní, teda, že
týmto je miesto registrovaného sídla dlžníka. Keďže dlžník má registrované sídlo na území Slovenskej
republiky, má tu podľa uvedenej právnej domnienky aj centrum hlavných záujmov, čím je podľa čl. 3
ods. 1 nariadenia o insolvenčnom konaní daná medzinárodná právomoc slovenských súdov na začatie

insolvenčnéhokonaniaakohlavnéhoinsolvenčnéhokonania,ktoréinsolvenčnékonaniezačínavzmysle
nariadeniaoinsolvenčnomkonanívydanímtohtouzneseniaovyhláseníkonkurzupodľa§18ods.1ZKR
v konkurznom konaní (čl. 2 ods. 7 v spojení s ods. 8 a čl. 3 ods. 1 nariadenia o insolvenčnom konaní).58. Čo sa týka povinnosti súdu podľa § 197 ods. 7 ZKR uložiť správcovi povinnosti podľa osobitného
predpisu, ktorým je nariadenie o insolvenčnom konaní, tak vzhľadom na štádium konania (vyhlásenie
konkurzu), v ktorom sa tieto povinnosti podľa uvedeného ustanovenia majú správcovi uložiť, možno

predpokladať, že ide o informačné povinnosti správcu k veriteľom ohľadne prihlasovania pohľadávok,
ktoré sú obsiahnuté v čl. 54 nariadenia o insolvenčnom konaní, podľa ktorého hneď po začatí
insolvenčného konania v členskom štáte súd tohto štátu s príslušnou právomocou alebo správca
vymenovaný týmto súdom okamžite informuje známych zahraničných veriteľov, ktorých vymedzuje
nariadenie o insolvenčnom konaní v čl. 2 ods. 12.

59. Súd preto podľa § 197 ods. 7 ZKR v II. výroku tohto uznesenia v spojení s čl. 4 nariadenia
o insolvenčnom konaní rozhodol, že má medzinárodnú právomoc na začatie tohto insolvenčného
konania (vyhlásenie konkurzu v konkurznom konaní) ako hlavného insolvenčného konania podľa čl. 3
ods. 1 nariadenia o insolvenčnom konaní a v VI. výroku v spojení s čl. 54 nariadenia o insolvenčnom
konaní uložil správcovi povinnosť okamžite informovať o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka

spôsobom podľa článku 54 nariadenia o insolvenčnom konaní známych zahraničných veriteľov dlžníka,
t.j.veriteľov,ktorímajúsvojobvyklýpobyt,bydliskoaleboregistrovanésídlovinomčlenskomštáte,akov
Slovenskej republike, vrátane daňových orgánov a orgánov sociálneho zabezpečenia členských štátov.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu, okrem II. výroku, odvolanie nie je prípustné (§ 198 ods. 1 veta druhá v spojení

s § 18 ods. 1 e silentio ZKR).

Proti II. výroku tohto uznesenia môže na základe čl. 5 nariadenia o insolvenčnom konaní podať dlžník
alebo ktorýkoľvek veriteľ odvolanie, ktoré možno odôvodniť iba tým, že súd nemal medzinárodnú
právomoc na začatie tohto insolvenčného konania (vyhlásením konkurzu v konkurznom konaní) ako

hlavného insolvenčného konania.

Odvolanie (§ 196 ZKR v spojení so štvrtou časťou prvou hlavou CSP) sa podáva v lehote 15 dní
od doručenia rozhodnutia, za ktorý sa považuje nasledujúci deň po zverejnení súdneho rozhodnutia
v insolvenčnom registri (§ 199 ods. 7 veta prvá ZKR), na Okresnom súde Nitra ako súde, proti ktorého

rozhodnutiu smeruje. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania stanovených v § 127
Civilného sporového poriadku uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).

Odvolanie je potrebné podať elektronicky prostredníctvom elektronického formulára špecializovaného
portálu (§ 198 ods. 1 ZKR v spojení s § 197a ZKR), odvolanie musí byť autorizované odvolateľom alebo
jeho zástupcom, inak sa na odvolanie neprihliada.

Prílohy, ktoré je potrebné pripojiť k odvolaniu doručovaného elektronicky prostredníctvom

špecializovaného portálu, vrátane prílohy, pre ktorú sa vyžaduje úradné osvedčenie podpisu,
musia byť podané v elektronickej podobe spolu s odvolaním, inak sa na odvolanie doručované
elektronicky prostredníctvom špecializovaného portálu neprihliada. Ak je príloha vyhotovená
v listinnej podobe, doručuje sa elektronicky tak, že sa prevedie do elektronickej podoby a pripojí
sa k odvolaniu; ustanovenia osobitného predpisu o zaručenej konverzii sa nepoužijú. Ak odvolanie

doručované elektronicky prostredníctvom špecializovaného portálu nemožno preukázateľne doručiť
prostredníctvom špecializovaného portálu z dôvodov, ktoré nenastali na strane podávajúcej
osoby, lehota ustanovená pre doručenie odvolania doručovaného elektronicky prostredníctvom
špecializovaného portálu sa považuje za zachovanú, ak sa odvolanie doručí príslušnému orgánu
najneskôr do troch pracovných dní po uplynutí lehoty podľa tohto zákona.

Za deň doručenia tohto súdneho rozhodnutia sa považuje nasledujúci deň po jeho faktickom zverejnení
v insolvenčnom registri (§ 199 ods. 7 ZKR).

U tých osôb, ktorým sa toto uznesenie doručuje aj iným spôsobom ako jeho zverejnením v insolvenčnom

registri, je začiatok plynutia lehoty na podanie odvolania alebo urobenie iného procesného úkonuspojený s dňom jeho doručenia formou zverejnenia v insolvenčnom registri (§ 199 ods. 4, ods. 3, ods. 1
ZKR), za ktorý sa považuje nasledujúci deň po faktickom zverejnení uznesenia v insolvenčnom registri
(§ 199 ods. 7 veta prvá ZKR).

Poučenie účastníkov podľa § 197 ods. 6 ZKR o práve uplatniť námietku zaujatosti:

Účastník konania môže najneskôr do uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok uplatniť proti sudcovi
námietku zaujatosti, ak u sudcu so zreteľom na jeho pomer ku konaniu, k účastníkom, ich zástupcom

alebo osobám zúčastneným na konaní možno mať odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti. Na
neskôr doručené námietky sa neprihliada (§ 197 ods. 6, § 196 ZKR v spojení s § 52 ods. 1, § 49 CSP).

V dôsledku skutočností, ktoré nastanú po skončení lehoty na prihlasovanie pohľadávok, môže účastník
konania najneskôr do siedmich dní, odkedy sa dozvedel o dôvode, pre ktorý je sudca vylúčený,
uplatniť proti sudcovi námietku zaujatosti, ak u sudcu so zreteľom na jeho pomer ku konaniu, k

účastníkom, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní možno mať odôvodnené pochybnosti
o jeho nezaujatosti. Na neskôr uplatnenú námietku zaujatosti súd neprihliada; v tomto prípade sa vec
nadriadenému súdu nepredkladá (čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky, § 197 ods. 6, § 196 ZKR v spojení
s § 52 ods. 1, § 49, § 53 ods. 1 CSP).

V námietke zaujatosti musí byť okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 127 CSP
uvedené, proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený, kedy sa účastník uplatňujúci
si námietku o dôvode vylúčenia dozvedel a dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia, ktorých povaha
to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. Na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti
podľa predchádzajúcej vety, súd neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.

Ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú (§ 197 ods. 6, § 196 ZKR v spojení s § 52 ods.
2 CSP).

Poučenie veriteľov podľa § 22 ods. 1 ZKR o spôsobe prihlasovania pohľadávok:
§ 28

Prihlasovanie pohľadávok
(1) Pohľadávka, ktorá nie je pohľadávkou proti podstate, sa v konkurze uplatňuje prihláškou.
(2) Prihláška sa podáva v základnej prihlasovacej lehote do 45 dní od vyhlásenia konkurzu elektronicky
prostredníctvom na to určeného elektronického formulára špecializovaného portálu do elektronickej
schránkysprávcu;tátoprihláškamusíbyťautorizovaná,inaksanaňuneprihliada.Akideozahraničného

veriteľa podľa osobitného predpisu,8ac prihláška sa podáva u správcu; na doručovanie sa primerane
použije Civilný sporový poriadok. Ak ide o veriteľa, ktorý má obvyklý pobyt, bydlisko alebo registrované
sídlo mimo územia členského štátu, prihlášku podáva rovnako ako zahraničný veriteľ podľa osobitného
predpisu.8ac Ak prihlášku podáva zástupca veriteľa, plnomocenstvo vyhotovené v listinnej podobe
sa doručuje elektronicky tak, že sa prevedie do elektronickej podoby a pripojí sa k prihláške;

ustanovenia osobitného predpisu o zaručenej konverzii8ae sa nepoužijú. Ak plnomocenstvo vyhotovené
v elektronickej podobe alebo plnomocenstvo podľa predchádzajúcej vety nie je pripojené k prihláške,
na prihlášku sa neprihliada.
(3) Ak veriteľ doručí prihlášku neskôr, na prihlášku sa prihliada, veriteľ však nemôže vykonávať
hlasovacie právo a ďalšie práva spojené s prihlásenou pohľadávkou. Právo na pomerné uspokojenie

veriteľa tým nie je dotknuté; môže byť však uspokojený len z výťažku zaradeného do rozvrhu zo
všeobecnej podstaty, ktorého zámer zostaviť bol oznámený v insolvenčnom registri po doručení
prihlášky. Zapísanie takejto pohľadávky do zoznamu pohľadávok správca vykoná s poznámkou, že
prihláška bola podaná po uplynutí základnej prihlasovacej lehoty.
(4) Ak ide o zabezpečenú pohľadávku, v prihláške sa musí riadne a včas uplatniť aj zabezpečovacie

právo, a to v základnej prihlasovacej lehote 45 dní od vyhlásenia konkurzu, inak sa na zabezpečovacie
právo neprihliada.
(5) Prihláškou možno uplatniť aj budúcu pohľadávku alebo pohľadávku, ktorej vznik je viazaný na
splnenie podmienky (ďalej len „podmienená pohľadávka“); práva spojené s podmienenou pohľadávkou
je však podmienený veriteľ oprávnený uplatňovať, až keď správcovi preukáže vznik podmienenej

pohľadávky.
(6) Podanie prihlášky spôsobom ustanoveným týmto zákonom má pre plynutie premlčacej lehoty a zánik
práva rovnaké právne účinky ako uplatnenie práva na súde.(7) V konkurze uplatňuje svoju pohľadávku prihláškou aj veriteľ, ktorý má pohľadávku voči inej osobe ako
úpadcovi, ak je zabezpečená zabezpečovacím právom vzťahujúcim sa k majetku úpadcu. Takýto veriteľ
môže byť v konkurze uspokojený iba z výťažku získaného speňažením majetku, ktorý zabezpečuje jeho

pohľadávku, pričom hlasovacie práva na schôdzi veriteľov môže vykonávať iba v rozsahu, v akom jeho
pohľadávka bude pravdepodobne uspokojená z majetku, ktorým je zabezpečená.
(8) Ak si takýto veriteľ svoju zabezpečenú pohľadávku v základnej prihlasovacej lehote neprihlási, na
jehozabezpečovacieprávosavkonkurzeneprihliada,mávšakprotidotknutejpodstateprávonavydanie
toho, o čo sa dotknutá podstata v dôsledku toho obohatila, pričom takéto právo môže uplatniť proti

dotknutej podstate ako pohľadávku proti podstate, ktorá sa však uspokojí až po uspokojení všetkých
ostatných pohľadávok proti tejto podstate.
§ 29
Náležitosti prihlášky
(1) Prihláška musí byť podaná spôsobom podľa § 28 ods. 2 a musí obsahovať základné náležitosti
prihlášky, inak sa na prihlášku neprihliada. Základnými náležitosťami prihlášky sú:

a)meno,priezviskoabydliskoveriteľa,akideofyzickúosobu,aleboobchodnémeno,menoapriezvisko,
ak sa odlišuje od obchodného mena, identifikačné číslo organizácie alebo iný identifikačný údaj a miesto
podnikania veriteľa, ak ide o fyzickú osobu podnikateľa, alebo názov, identifikačné číslo organizácie
alebo iný identifikačný údaj a sídlo veriteľa, ak ide o právnickú osobu,
b)meno,priezviskoabydliskoúpadcu,akideofyzickúosobu,aleboobchodnémeno,menoapriezvisko,

ak sa odlišuje od obchodného mena, identifikačné číslo organizácie alebo iný identifikačný údaj a miesto
podnikania úpadcu, ak ide o fyzickú osobu podnikateľa, alebo názov, identifikačné číslo organizácie
alebo iný identifikačný údaj a sídlo úpadcu, ak ide o právnickú osobu,
c) právny dôvod vzniku pohľadávky,
d) poradie uspokojovania pohľadávky zo všeobecnej podstaty,

e) celková suma pohľadávky.
(2) Pre každú zabezpečenú pohľadávku musí byť podaná samostatná prihláška s uvedením
zabezpečenej sumy, druhu, poradia, predmetu a právneho dôvodu vzniku zabezpečovacieho práva.
(3) V prihláške podmienenej pohľadávky musí byť uvedená aj skutočnosť, na základe ktorej má
pohľadávka vzniknúť alebo podmienka, od ktorej závisí vznik pohľadávky.

(4) Celková suma pohľadávky sa v prihláške rozdelí na istinu a príslušenstvo, pričom príslušenstvo sa
v prihláške rozdelí podľa právneho dôvodu vzniku.
(5) Pohľadávka sa uplatňuje v eurách. Ak sa pohľadávka neuplatní v eurách, sumu pohľadávky určí
správca prepočtom podľa referenčného výmenného kurzu určeného a vyhláseného v deň vyhlásenia
konkurzuEurópskoucentrálnoubankoualeboNárodnoubankouSlovenska.Akjepohľadávkauplatnená

v mene, ktorej referenčný výmenný kurz Európska centrálna banka ani Národná banka Slovenska
neurčuje a nevyhlasuje, sumu pohľadávky určí správca s odbornou starostlivosťou.
(6) K prihláške sa pripoja listiny preukazujúce v nej uvedené skutočnosti. Veriteľ, ktorý je účtovnou
jednotkou,vprihláškeuvedievyhlásenie,čiopohľadávkeúčtujevúčtovníctve,vakomrozsahu,prípadne
dôvody, prečo o pohľadávke v účtovníctve neúčtuje.

(7) K prihláške nepeňažnej pohľadávky musí byť pripojený znalecký posudok určujúci hodnotu
nepeňažnej pohľadávky, inak sa na prihlášku neprihliada.
(8) Veriteľ, ktorý nemá na území Slovenskej republiky svoj obvyklý pobyt, bydlisko alebo sídlo, je
povinný ustanoviť si zástupcu na doručovanie s bydliskom, obvyklým pobytom alebo sídlom na území
Slovenskej republiky a ustanovenie zástupcu oznámiť správcovi, inak sa mu budú písomnosti doručovať

zverejnením v insolvenčnom registri.
(9) Ten, kto by s poukazom na výhradu vlastníctva mohol inak žiadať vylúčenie veci zo súpisu, môže
svoje práva v konkurze uplatniť prihláškou rovnako, ako by uplatňoval zabezpečovacie právo. Takýto
veriteľ prihláškou poveruje správcu na súpis a speňaženie veci s výhradou vlastníctva. Na postavenie
takéhoto veriteľa sa použijú primerane ustanovenia upravujúce postavenie zabezpečeného veriteľa.

(10) Odsek 9 sa použije rovnako aj pre uplatňovanie práv veriteľom, ktorý dlžníkovi prenajal vec za
dohodnuté nájomné na dobu určitú, s cieľom prevodu prenajatej veci do vlastníctva dlžníka.
§ 30
Nedostatky prihlášky
(1) Správca bez zbytočného odkladu po uplynutí základnej prihlasovacej lehoty predloží súdu spolu so

svojím stanoviskom zoznam podaní, pri ktorých má za to, že sa na ne neprihliada ako na prihlášky,
pričom súd bez zbytočného odkladu uznesením určí, či sa na tieto podania prihliada ako na prihlášku.
(2) Podanie, ktorým bola uplatnená pohľadávka, ktorá sa v konkurze uplatňuje prihláškou, nemožno
opraviť ani doplniť.