Rozsudok – Život a zdravie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. marec 2024

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 7T/25/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1621010201
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Ing. Mgr. Anna Přikrylová

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2024:1621010201.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky samosudkyňou Ing. Mgr. Annou Přikrylovou v trestnej veci obžalovaného A. B.

A. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom
na ustanovenie § 138 písm. h) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 21. marca
2024 v Malackách, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
A. B. A., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom C. XXXX/XX, C.

sa uznáva za vinného, že

dňa 17.03.2019 v čase o 17.20 h viedol osobné motorové vozidlo zn. Renault Megane ev.č. C. po
účelovej komunikácii v smere od Salaša Stupava, pri vychádzaní na štátnu cestu s označením 1/2
odbočoval doľava, smerom do Stupavy, pričom nedal prednosť motocyklu zn. Suzuki, DL 650, ev.č. D.
XXXXX, idúcemu po hlavnej ceste smerom od Lozorna do Stupavy, ktoré viedol poškodený A. E., tento
v snahe vyhnúť sa motorovému vozidlu z pravej strany, v km 63,3, zachytil spätné zrkadlo motorového
vozidla, následkom čoho vošiel s motocyklom na pravú krajnicu, kde dostal šmyk a skončil mimo cesty,

obvinený A. B. A. týmto konaním porušil ustanovenie § 20 ods. 1 a § 137 ods. 1 zákona č. 8/2009
Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách, následkom tejto dopravnej nehody poškodený A. E.,
nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom F., G. XXXX/X, utrpel viac úlomkovú zlomeninu tela pravej lopatky a
zmliaždenie pľúc, ktoré zranenia si vyžiadali liečenie v trvaní nad 42 dní a spolujazdkyňa na motocykli
poškodená H. C., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom I., D. I. XXX, utrpela krvácanie do mozgu, zlomeninu
3 stavcov, zlomeninu zápästnej kosti, ktoré zranenia si vyžiadali liečenie v trvaní nad 42 dní,

t e d a

inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a skutok spáchal závažnejším spôsobom konania
s porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona,

č í m s p á c h a l

prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138

písm. h) Trestného zákona.

Za to sa mu
ukladá

podľa§157ods.2Trestnéhozákona,spoukazomna§38ods.2Trestnéhozákonatrestodňatiaslobody

vo výmere 2 (dva) roky.Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona sa obžalovanému výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odkladá.

Podľa 50 ods. 1 Trestného zákona sa obžalovanému určuje skúšobná doba v trvaní 3 (tri) roky.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2. Trestného zákona sa obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 3 (tri) roky.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd obžalovanému ukladá povinnosť nahradiť poškodenému
A. E., nar. XX.XX.XXXX v G., bytom G. XXXX/X, F. škodu vo výške 7.149,09 Eur.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd obžalovanému ukladá povinnosť nahradiť poškodenej H.
C., nar. XX.XX.XXXX na A., bytom D. I. XXX škodu vo výške 14.895,37 Eur.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd odkazuje poškodeného A. I., nar. XX.XX.XXXX v C., bytom
J. K., L. XXX s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd obžalovanému ukladá povinnosť nahradiť poškodenému
Sociálna poisťovňa, IČO: 30 807 484, so sídlom ul. 29. Augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava škodu vo

výške 2.988,70 Eur.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd obžalovanému ukladá povinnosť nahradiť poškodenému
D?VERA zdravotná poisťovňa, a.s., IČO: 35 942 436, so sídlom Cintorínska 5, 949 01 Nitra škodu vo
výške 1.666,37 Eur.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd obžalovanému ukladá povinnosť nahradiť poškodenému
Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., IČO: 35 937 874, so sídlom Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava
škodu vo výške 4.224,73 Eur.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Malacky podala dňa 03. mája 2021 Okresnému súdu Malacky
obžalobu č. 1 Pv 140/19/1106-49 na v tom čase obvineného A. B. A. pre prečin ublíženie na zdraví podľa
§ 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. h) Trestného
zákona na skutkovom základe, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie v rámci ktorého vypočul obžalovaného A. B. A.,
svedkov - poškodených A. E., H. C., A. I., A. A. K., A. M. C., svedkyňu I. I. (predtým N.), svedka M. G.
I., znalca z odboru cestná doprava M. O. I., prečítaním súd oboznámil podstatné listinné dôkazy, najmä
písomný znalecký posudok znalca M. O. I., č. 45/2019 na č. l. 219 - 273, znalecké posudky znalca H. A.
H. B., č. 158/2020 a č. 159/2020 na č. l. 132 - 141 a 142 - 152, záznamy dopravnej nehody na č.l. 317

- 323, zápisnicu o obhliadke dopravnej nehody s fotodokumentáciou na č.l. 323 - 340, zápis o dychovej
skúške na č.l. 341, rozhodnutie o zadržaní vodičského preukazu na č.l. 351, vyjadrenie obžalovaného
a plánik nehody, aktualizovaný odpis z registra trestov obžalovaného, centrálnu evidenciu správnych
deliktov obžalovaného. Na podklade takto vykonaného dokazovania súd zistil a ustálil skutkový stav tak,
ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný B. A., v rámci výsluchu na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný zo spáchania skutku
uvedeného v obžalobe. Uviedol, že dopravnú nehodu nespôsobil. Má pripravenú prezentáciu, ktorú
chce predniesť až keď bude príležitosť dokazovať jednotlivé veci. Má 10 dôvodov spochybňujúcich
obžalobu. Jemu bolo umožnené vypovedať až po 7 mesiacoch a taktiež aj svedok, ktorého navrhoval,

bol vypočutý až po dlhej dobe. On v momente dopravnej nehody bol už bežným účastníkom cestnej
premávky, nebol odbáčajúcim vozidlom. Ďalej vo veci odmietol vypovedať. Súd postupom podľa § 258
ods.4Trestnéhoporiadkuprečítalvýpoveďobžalovanéhozprípravnéhokonania.Vrámcijehovýpovede
zo dňa 28.05.2020 obžalovaný uviedol, že dňa 17.03.2019 večer, teda okolo 17.15h, bol v zariadení
Biofarma Stupava, kde mal uloženú svoju divadelnú maringotku. Bol si prevziať bábky a kulisy, ktoré

naložil do motorového vozidla zn. Renault Megan combi. Celú ložnú plochu využil na odvoz týchtopredmetov.Bolanedeľa,bolotamveľmiveľaľudí.Odchádzallesnoucestou,ktorábolapreplnenáautami
až sa dostal ku križovatke, kde zastavil na značke Stop daj Prednosť v jazde. Pozrel sa vľavo, odkiaľ zo
smeru zo Stupavy prichádzalo osobné auto, ktoré prudko zabočilo na túto komunikáciu z lesa. Pozrel sa

vpravo, nič tam nevidel. Nebolo tam žiadne motorové alebo iné vozidlo, pozrel sa vľavo a neprichádzalo
odtiaľ žiadne vozidlo a začal odbáčanie doľava smerom na Stupavu. Prešiel asi 30 alebo 40 m, čo bolo
asi 7 sekúnd, než sa dostal do situácie a išiel rovno v tesnej blízkosti krajnice vpravo, keď odrazu počul
prichádzajúci zvuk a v tom momente ho predbiehalo sprava čosi, čo mu odrazilo zrkadlo u spolujazdca.
Pred sebou videl letieť predmet, ani nevedel čo to je. Prudko zastavil, takmer na mieste, lebo išiel malou

rýchlosťou, Až potom si uvedomil, že ten predmet v určitej vzdialenosti pred ním, bol motocykel, ktorý
sa po niekoľkých desiatkach metrov prevrátil a z ktorého katapultovalo telo spolujazdkyne do veľkej
vzdialenosti. Motocykel sa prevalil na zemi a jeho vodič zostal ležať v priekope. Vybehol k vodičovi
motocykla, videl, že sa hýbe a že žije, tak pobehol k spolujazdkyni, ktorá ležala a stonala. Motocyklista
bol bez prilby a spolujazdkyňa mala prilbu na hlave. Vrátil sa do auta, vybral telefón a telefonoval na
číslo 112, aby privolal záchranku. Po chvíli už k nemu prišli muž a žena z automobilu, ktorý zastavili

za ním. Obidvaja išli k zraneným. Pozerali čo je s nimi. A tá žena sa snažila dať dole spolujazdkyni
prilbu, čo však on namietal, aby jej týmto neublížila. Napriek tomu tú prilbu dala dole. Pri jeho asistencii
zraneným ho vyrušilo spätné telefonovanie z centrály, kde volal na číslo 112. Hoci sa bránil, že treba
pomáhať, tak mu tvrdili, že má zostať na príjme. Žiadal ich, aby na miesto poslali políciu. Ku klimatickým
a poveternostným podmienkam uviedol, že bol to prvý slnečný deň po dlhej dobe. Bolo slnečno, sucho,

boladobráviditeľnosť.Sohľadomnačas,kedysastalanehoda,boloslnkoužtesnenadobzorom.Nemal
žiadne zdravotné problémy, nebol unavený. Cítil sa pohodovo, bola nedeľa. Na šoférovanie okuliare
nepoužíva. V ten deň nemal okuliare. Neužil žiadne lieky, ani žiadne iné látky. Vozidlo bolo v dobrom
technickom stave, nemal žiadne technické problémy. Na otázku akou rýchlosťou s vozidlom išiel v čase
než prišlo k nehode s motocyklom, odpovedal, že keďže sa rozbiehal z miesta, kde stál a vychádzal

z lesnej hrboľatej cesty, tak išiel pomaly, aj s ohľadom na bábky a kulisy, ktoré mal naložené v aute.
Nevie odhadnúť rýchlosť, bola nízka. K dopravnej situácii na vozovke v čase pred nehodou uviedol,
že za ním boli autá, vzhľadom na to, že sa končil pekný víkend a ľudia sa masívne vracali z tohto
prírodného zariadenia. K rozhľadovým podmienkam a dohľadnosti v čase pred nehodou na cestu, na
ktorú odbočoval uviedol, že pri pohľade vľavo, keď sa zaradilo prichádzajúce auto do lesa, k ceste ako

bol on, bolo vidieť ďaleko a neprichádzalo žiadne auto. Na pravej strane sa takzvaná rovinka približne v
nejakej vzdialenosti 150 až 200 m schováva za haluze stromov, ktoré stoja okolo cesty. K tomu dodal, že
vyšetrujúci policajt ODI mu opakovane tvrdil, že toto je rovinka asi 2 km a že musel vidieť prichádzajúce
vozidlo sprava. On však zo svojho pohľadu, zo svojho miesta na kraji križovatky, videl len do vzdialenosti
cca 150 až 200 m. Nebolo tam žiadne vozidlo, žiaden dopravný prostriedok. Preto toto je dôležité pre

vysvetlenie jeho výhľadových možností, na rozdiel od prichádzajúceho vozidla (motocykla), kde je skoro
1 km rozhľad bez akéhokoľvek clonenia. To je asi ten rozdiel ich výhľadových možností. Keď sa blížil
k miestu tejto nepríjemnej križovatky, ktorej cesta je typická lesná, rozbitá, nerobil žiadne iné úkony,
netelefonoval, nerozptyľoval sa. Až po miesto, kde zastavil, v zmysle dopravnej značky Stoj daj prednosť
v jazde aj preto, že chcel vedieť aká je hlavná cesta, či sa na nej nenachádzajú iné dopravné prostriedky.

Motocyklistu zaregistroval skoro na totožnom mieste, kde zastavil a zostal stáť, preto že priletel odzadu,
ním nepozorovaný, štrajchol mu predné spätné zrkadlo a identifikoval, že ide o motorku až niekoľko
desiatok metrov pred sebou. Na jeho úrovni ju nevidel. K zrážke s motocyklistom uviedol, že napriek
tomu, že vyšetrovanie trvá viacej ako rok, cítil stranosť vo vyšetrovaní, lebo všetky úkony, o ktorých
vedel, boli tie ktoré mali preukázať jeho vinu. Toto bolo aj jednoznačné vyjadrenie vyšetrujúceho policajta

ODI, ktorý bol na mieste a robil záznamy z nehody, niekoľko krát chcel vypovedať, vyjadriť svoje postoje
k tejto nehode až zrušili zber materiálu odstavili dodávku do bočnej cesty a bola už tma, asi 20.00 h,
opätovne žiadal vypovedať, lebo bol prekvapený jednak z toho, čo sa stalo a tiež ako sa vyjadroval
tento konkrétny policajt k nehode. Jeho vypočuť nechcel, nerobil žiadny záznam, iba si prevzal jeho
občiansky preukaz a vodičský preukaz. Ale jemu tvrdil, že je jednoznačne vinný, že musel jednoznačne

vidieť prichádzajúcu motorku, lebo cesta od Lozorna je 2 km rovinka. Chcel objasniť skutočnosť, že
naozaj nevidel prichádzajúce vozidlo ani motocykel, keď vstúpil na hlavnú, bol presvedčený, že je v
bezpečí a že môže kľukne odbočiť a pokračovať na Bratislavu. Opakovane žiadal vypočutie a uviedol
aj svedka nehody, ktorý bol bezprostredne za ním a celý prípad mohol vidieť. Nadiktoval mu aj tel.
číslo tohto svedka, lebo počas pomáhania poraneným mu povedal, že mu dosvedčí, že ho videl stáť

na rozhraní križovatky a že ho videl, že sa rozhliada. Preto ho mrzelo, že bol vypočutý až niekoľko
mesiacov po nehode a ohliadajúci policajt ODI vôbec neriešil situáciu, či mohol alebo nemohol vidieť
prichádzajúci motocykel, lebo bol presvedčený o jeho vine. Tým sa nevenovala pozornosť pri zbieraní
dôkazových materiálov na možnosť, či mohol, alebo nemohol vidieť prichádzajúceho motocyklistu. Tátočasť sa neriešila vôbec. K presnému miestu, v akej časti vozovky sa nachádzal so svojim vozidlom keď
prišlo k stretu motocykla s motorovým vozidlom odpovedal, že sa nachádzal v bezprostrednej blízkosti
pravého okraju vozovky, ktorá je vyznačená bielou farbou. Vodičský preukaz má od svojich 20 rokov, na

vozidle jazdí pravidelne a často. Považuje sa za konzervatívneho šoféra, jazdí pomaly a nemal žiadne
komplikácie v súvislosti vedeným vozidla. Vozidlo roky používa v súvislosti so svojou praxou.

Na hlavnom pojednávaní obžalovaný predniesol vyjadrenie ohľadom skutku, ktorý sa mu kladie za vinu.
Zároveň svoje vyjadrenie doložil v písomnej podobe. V tomto vyjadrení prehlásil, že on dopravnú nehodu

dňa 17.03.2019 na križovatke pri výjazde z lesnej cesty od Biofarmy na hlavnú cestu, medzi Pernekom
a Stupavou, nezapríčinil. Nie je pravda, že by nerešpektoval pri odchode z účelovej komunikácie na
cestu hlavnú dopravnú značku: „Stoj, daj prednosť.“, čo vyplýva z výpovedí svedkov I. N. a M. G. I..
Pred vjazdom na hlavnú zastavil, rozhliadol sa. Doprava videl do vzdialenosti maximálne 150 až 200
m. Ďalej nemohol dovidieť, nakoľko okolo cesty sú lesy. Zavadzali mu vo výhľade konáre stromov.
Pozrel doľava, odkiaľ prichádzalo osobné auto smerujúce do účelovej komunikácie na Salaš - Biofarma.

Pozrel sa doprava. Tam nebolo žiadne vozidlo. Cesta bola prázdna. Pozrel sa opäť doľava a keďže bola
cesta prázdna, začal odbočovať smerom na Stupavu. Pretože šiel z lesnej cesty a mal naložené kulisy
svojho divadla, šiel pomaly. Než odbočil a zaradil sa do jazdného pruhu, uplynulo približne 6 alebo 7
sekúnd. V momente. keď sa zaradil do jazdného pruhu na Stupavu, odrazu priletelo čosi, čo ho míňalo
nepochopiteľne sprava. To preletela motorka s dvomi pasažiermi. Po cca 30 metroch sa na trávnatom

teréne zvalila, spolujazdkyňa bola katapultovaná niekoľko metrov na trávnatú plochu a vodič motocykla
spadol do priekopy veľa cesty. Pretože nešiel rýchlo, zastavil bezmála na mieste. Vybehol z vozidla a
utekal k havarovaným osobám. Keď sa presvedčil, že sú živí, vrátil sa do svojho auta po telefón a zavolal
linku 112. Obžalovaný mal za to, že vyšetrovatelia ignorovali pozornosť druhého účastníka nehody,
teda motocyklistu p. E.. Neposkytli ani znalcovi poklady, ktoré by mohli charakterizovať spôsob jazdy

a rýchlosť motocyklistu. Práve rýchlosť je pritom v tomto prípade rozhodujúca. Na mieste dopravnej
nehody sa nenašli žiadne stopy brzdnej dráhy, alebo manévru, ktorý by mal zabrániť dopravnej nehode.
Vzhľadom na neúplné a nepresné zadokumentovanie miesta dopravnej nehody, nemohlo dôjsť znalcom
k stanoveniu počiatočnej rýchlosti motocyklu. Preto znalec rýchlosť motocyklu v okamihu kontaktu
s vozidlom stanovil na 90 km/h. Posudok je spracovaný na základe jeho rozhodnutia, že vodič motocykla

sa pohyboval rýchlosťou 90 km/h tak, ako to určil on. V podkladových materiáloch sa nenachádzali
žiadne objektívne údaje, z ktorých by bolo možné jednoznačne určiť skutočnú počiatočnú rýchlosť
motocykla. Podľa obžalovaného to bola práve rýchlosť motocykla tým dôvodom, prečo on pri pohľade
pred vjazdom na hlavnú, teda na pravej strane, nevidel žiaden dopravný prostriedok, žiadnu motorku.
Jednoducho, nič tam nebolo. Mohol vidieť maximálne 150 až 200 m, lebo mu zavadzali vo výhľade

konáre stromov popri ceste. Na rozdiel od pána E., ktorý mal absolútnu rovinku a ničím nerušený výhľad,
už vo vzdialenosti jeden tisíc metrov od miesta nehody. Nie je teda zrejmé, čo robil poškodený E.,
keďže mal vidieť motorové vozidlo obžalovaného už zo vzdialenosti 1000m. Podľa názoru obžalovaného
poškodený ho videl zo vzdialenosti viac ako 300m cca od Artézskej studne (ako to vyplynulo z jeho
svedeckej výpovede). Z uvedených skutočností má obžalovaný za to, že poškodený A. E. musel

rýchlosťou vyššou ako maximálnou dovolenou rýchlosťou. Usudzuje to aj z toho, že jeho kolegovia (A. I.
a otec A. E. st.) sa mu vzdialili na motorke, a preto ich potreboval doháňať. Obžalovaný doložil k svojej
písomnej výpovedi dokumentáciu dopravnej nehody na ním vyhotovenej mapke. Zároveň trval na
vykonaní rekonštrukcie dopravnej nehody na mieste činu. Zároveň žiadal, aby boli poškodení odkázaní
na samostatné civilné konanie z dôvodu, že Generali, ako poisťovňa, ktorá by mala financovať náklady

tejto dopravnej nehody, nebola účastníkom konania. A tiež preto, že finančné požiadavky poškodených
sú výrazne naddimenzované.

Svedok - poškodený A. E. vypovedal, že dňa 17.03.2019 boli na motorkách na výlete v Modre. Vracali
sa naspäť cez Pernek do Stupavy. Kamarát A. I. ho poprosil, že či si nemôžu vymeniť motocykle. On

mal silnejšiu SUZUKI SV a kamarát A. I. SUZUKI DL 650. Bežne si predtým menili motocykle, nakoľko
jeden z nich mal pohodlnejšiu motorku. On si teda vzal motorku kamaráta A. I., ktorá je slabšia, ako jeho.
Pokračovali v smere na Stupavu, kde za obcou Lozorno je odbočka na Stupavu. Kamarát A. I. a jeho otec
A. E. sa z tejto odbočky zaradili smerom na Stupavu. On dal prednosť dvom autám, ktoré prechádzali
a zaradil sa až za nimi. Autá išli približne rýchlosťou 90 km/h. Zaradil sa za nimi a pokračoval v smere

na Stupavu. Ako bol pri parkovisku Artézska studňa z diaľky videl, ako z odbočky na bio farmu vchádza
motorové vozidlo, nezastavilo na stopke. Čakal, že mu dá prednosť, musel ho vidieť, ale napriek tomu
motorové vozidlo vošlo do jeho smeru. Vodič ho musel vidieť, nakoľko so svojim vozidlom sa natlačil na
pravú stranu vozovky až tak, že pravým kolesom svojho motorového vozidla bol na bielej čiare cesty.Snažil sa ho obísť sprava, pamätá si, že nohou a stúpačkou sa dotkol strany jeho auta, odrazil spätné
zrkadlo a vletel do priekopy. Z motorky vyletela aj priateľka, ktorá bola s ním na motocykli, snažil sa
zistiť, čo je s ňou, či je pri vedomí, bola celá zakrvavená. Pre ňu prišiel vrtuľník, jeho odviezla sanitka. On

bol v nemocnici 8 dní, priateľka dlhšie. Boli vyše roka PN. Doteraz ho bolieva hlava, nemá cit na prste
pravej nohy. Priateľka má horšie následky, bolieva ju chrbát, doposiaľ berie lieky od bolesti a bolieva
ju veľmi hlava.

Na otázky prokurátora poškodený uviedol, že čo sa týka počasia, poveternostnej situácie a viditeľnosti,

bolo sucho, bola veľmi dobrá viditeľnosť, obžalovaný ho musel vidieť vzhľadom na to, že tam je
rovinka, mal dobré výhľadové pomery, videl rovnú dlhú cestu. Nevedel uviesť v akej vzdialenosti prvýkrát
spozoroval vozidlo obžalovaného, je to viac ako 3 roky. Keď zbadal obžalovaného, ako postupoval
v jazde, uviedol, že ubral rýchlosť, nezačal brzdiť, čakal, že obžalovaný vojde do cesty a zastaví, ale
nezastavil, v tom danom čase už nemalo význam brzdiť, nakoľko pri plnom brzdení, by to mohlo mať
fatálne následky. Následne obišiel obžalovaného po pravej strane, tak ako bolo popísané vyššie.

Na otázky obhajcu poškodený uviedol, že nebolo možné obísť obžalovaného z ľavej strany, nakoľko
nie je možné v pár sekundách urobiť s motorkou rýchly vyhýbací manéver, keďže vozidlo pretínalo
obidva smery vozovky, pokúsil sa preto obžalovaného obísť sprava a on urobil to isté, t.z. že sa natlačil
na pravú stranu vozovky. Nemohol obísť obžalovaného zľava, nakoľko mu vytvoril náhlu prekážku

v smere jazdy. Na otázku v akej vzdialenosti od vozidla obvineného sa nachádzal prednou časťou
ním riadeného motocykla v čase - momente (okamihu), kedy sa vozidlo riadené obvineným svojou
zadnou ľavou časťou úplne zaradilo do pravého jazdného pruhu v smere do mesta Stupava, uviedol, že
bohužiaľ nevie na túto otázku odpovedať, myšlienkami bol v tom čase úplne niekde inde, než aby počítal
metre medzi motocyklom a vozidlom obžalovaného. Na otázku či zaregistroval vozidlo obvineného na

križovatke cesty smerom do Stupavy s poľnou cestou vedúcou od Salaša bio farma ešte predtým, než
prechádzal ním riadenou motorkou popri odpočívadle - podľa jeho slov parkovisku pri Artézskej studni,
nachádzajúcemu sa na pravej strane v smere jazdy od obce Lozorno do mesta Stupava, uviedol, že
videl motorové vozidlo obžalovaného, keď prechádzal popri parkovisku pri Artézskej studni, ale nie je
si istý. Na otázku či trvá na svojom vyjadrení v spontánnej časti jeho výpovede, že obvinený so svojim

motorovým vozidlom nezastavil citujem „na stopke“, teda, že nerešpektoval dopravné značenie „STOP“
- daj prednosť v jazde!“, ale že, pri vychádzaní z vedľajšej cesty - poľnej cesty vedúcej v smere od
Salaša bio farma na hlavnú cestu, po ktorej viedol motocykel SUZUKI 650, obvinený A. B. A. nezastavil
ním riadené motorové vozidlo RENAULT Megane combi ale, že bez zastavenia na hranici križovatky
pokračoval plynule v jazde a vošiel týmto automobilom na hlavnú cestu v smere od Lozorna do Stupavy,

uviedol, že áno, na tomto trvá. Motorové vozidlo obvineného po prvý krát uvidel, keď prechádzal okolo
parkoviska Artézska studňa. V čase pred nehodou sa z odbočky od Lozorna v smere na Stupavu zaradil
za motorové vozidlo, ktorému dával prednosť, nevie uviesť presne, v akej vzdialenosti toto vozidlo
pred ním jazdilo, bola to väčšia vzdialenosť. Je si istý tým, že spomínané osobné motorové vozidlo,
za ktoré sa zaradil, keď vychádzal z vedľajšej cesty od obce Lozorno na hlavnú cestu smerujúcu od

diaľnice D2 na Stupavu, bolo to isté vozidlo, za ktorým jazdil v čase keď prechádzal popri odpočívadle
pri Artézskej studni, lebo žiadne iné vozidlo na tej ceste nepredbiehal. Žiadne iné vozidlo v úseku medzi
križovatkou vedľajšej cesty v smere od obce Lozorno s hlavnou cestou v smere od Malaciek na Stupavu
ním riadený motocykel nepredbiehalo. Nevie bližšie opísať spomínané osobné motorové vozidlo, v čase,
keď prechádzal popri odpočívadle pri Artézskej studni v smere od Lozorno do Stupavy, nakoľko sa v

tom čase sústredil na vozidlo obžalovaného, nepozeral sa na vozidlo jazdiace pred ním. Pod pojmom
rovinka si z vertikálneho i horizontálneho hľadiska predstavuje rovnú dlhú cestu. S poškodenou H. C.
pred dopravnou nehodou priatelili asi rok. Ako spolujazdec na motocykli SUZUKI 650, ktorý riadil v čase
dopravnej nehody, pred touto dopravnou nehodou s ním mnohí ľudia muži aj ženy, väčšinou jazdia vo
dvojici na tomto motocykli. Ďalej poškodený uviedol, že na opisovanom úseku cesty v smere od obce

Lozorno do mesta Stupava nezaregistroval počas jazdy zvlnenie vozovky, resp. nerovnosť. Nepamätá
si, či sa ním riadeným motocyklom pred stretom s motorovým vozidlom riadeným obžalovaným dostal
mimo spevnenej časti vozovky.

Svedkyňa - poškodená H. C., vypovedala, že s priateľom A. E. sa boli v ten deň previesť. Jazdila s ním

na jednej motorke, bol s nimi aj jeho otec A. E., st. a na tretej motorke bol kamarát A. I.. Boli na výlete
v Pezinku a Modre. Bolo pekné počasie, nemali sa kam ponáhľať. K nehode si pamätá len to, že keď
prišli po odbočke na Salaš mali zrážku. Prebrala sa až v nemocnici. To je všetko, čo si pamätá.Na otázky prokurátora svedkyňa uviedla, že na cestu vyrazili okolo obeda, poobede. Uviedla, že jazdili
na Máriovej motorke, Suzuki SV 1000. Chalani si následne v Perneku motorky prehodili, pokračovala
s A. na motorke A. I. Suzuki BL 650. Cesta bola suchá, počasie bolo slnečné. Na otázku aký je A. E.

vodič, uviedla, že nemá žiadne pochybnosti o jeho schopnostiach vodiča, či už ide o motorové vozidlo
alebo motorky, šoféruje odkedy má preukaz. Jazdila s ním aj predtým na jeho motorke Suzuki SV 1000.
Podľa nej pred touto dopravnou nehodou nemal nikdy A. E. inú dopravnú kolíziu. Motorky si prehodili
v Perneku, takto sa rozhodli chalani, nevie prečo, ale motorka A. I. bola slabšia.

Na otázky obhajcu svedkyňa uviedla, že si nepamätá, že by počas jazdy komunikovali počas jazdy s
druhou motorkou. V smere od Lozorna do Stupavy išli v poradí ako poslední, pred nimi išiel A. otec
a A. I., ale nevie v akom poradí išli. Na križovatke vedúcej od obce Lozorno na cestu do Stupavy čakali
kým prejde auto, čo sa týka motocyklov A. E., st. a A. I., oni sa zaradili na hlavnú cestu skôr, oni čakali
kým prejde auto, vie že dávali prednosť, ale nevie sa vyjadriť z ktorej strany išlo to auto, ktorému dávali
prednosť. Nevie sa vyjadriť k tomu v akej vzdialenosti pred nimi jazdili spomínané ďalšie dva motocykle,

jeden vedený A. E. a druhý A. I., keď z hlavnej križovatky vyšli na cestu vedúcu na Stupavu. Nevie či sa
priblížili k týmto dvom motocyklom počas jazdy v smere na mesto Stupava. Cestu nesledovala, vozidlo
obžalovaného zaregistrovala v podstate až pri zrážke. Priateľ A. E. počas jazdy po výmene motoriek,
išiel podľa predpisov, plne sa venoval riadeniu motorky, počas jazdy sa nerozprávali, nemajú sa ako
rozprávať, keď sedia za sebou.

Svedok - poškodený A. I. vypovedal, že nebol účastníkom dopravnej nehody, preto sa k nej nevie
vyjadriť. Prišiel na miesto nehody až neskôr. V daný deň bol na zmrzline v Modre, kde bežne chodievali.
Boli na troch motorkách on, A. s priateľkou H. C. a jeho otec A. E.. Vymenili si motocykle, čo predtým
bežne robievali a pokračovali v smere na Stupavu. On a A. otec išli ako prví, boli vpredu, za nimi išiel

A. E. s priateľkou. On s A. E. st. došli do Stupavy, pri tabuli zastavili, rozmýšľali či nepôjdu na kofolu,
prešli 3 autá, nevideli, že by prichádzal A. E. s priateľkou, tak sa vrátili naspäť a videli, že sa stala
nehoda. Následne prišli záchranné zložky a polícia, prvý krát videl obžalovaného, ako sa prechádzal
pri aute, on sa snažil pomáhať A. E. a jeho priateľke H. C.. Polícia si od neho vypýtala doklady
od motorky, keďže havarovaná motorka bola jeho. Následne keď bola nehoda zadokumentovaná, mu

dokladyvrátili.Onsiodobžalovanéhovypýtaltelefónnečíslo,abysadohodliohľadomspísaniazáznamu
o nehode. Obžalovanému hneď na druhý deň volal, pričom mu uviedol, že komunikoval so svojim
právnym zástupcom a nič podpisovať nebude. Po príchode na miesto dopravnej nehody nekomunikoval
s nikým ohľadom priebehu dopravnej nehody. On s havarovaným motocyklom nemanipuloval, či s ním
niekto iný manipuloval, si nepamätá. Na otázku či má vedomosť o tom, či predmetný motocykel po

dopravnej nehode a pred fotografickým zadokumentovaním zmenil svoju polohu, uviedol, že on vie,
že keď došiel na miesto dopravnej nehody bol motocykel v priekope, následne až keď odviezli A. E.,
tak si všimol, že ho policajti fotia pri krajnici. Motocykel bol postavený na bočnom stojane, neležal na
asfalte. Nepamätá si kto motocykel premiestnil, on bol pri A. E. a následne videl, ako bol motocykel
postavený na krajnici. Poškodený A. E. bol v priekope, keď pri ňom bol. A. E. nezmenil svoju polohu

- miesto v priekope, než prišli záchranné zložky, nakoľko spolu so záchranármi ho dávali do korzetu,
nijakým spôsobom sa nemohol posunúť. Nevie v akej vzdialenosti od seba sa nachádzal A. E. od
motocykla v priekope, nepamätá si, nevie to vyčísliť na metre. Bližšie k mestu Stupava bol motocykel,
nakoľkoakoprichádzalidoStupavyprvývidelimotocykel.Bolvlastníkomuvedenéhomotocykla,kupoval
ho začiatkom roka 2017, bol to ojazdený motocykel, ku dňu nehody ho mal viac ako 2 roky. Nevie

presne uviesť dátum kedy pred nehodou bola na motocykle vykonaná technická kontrola, v čase nehody
bola technická kontrola platná, potvrdenie odovzdal aj polícii. Bol to motocykel s čiernou metalízou,
s pridanými svetlometmi, je to pohodlná, turistická motorka. K dôvodu výmeny motocyklov uviedol, že
si bežne menili motorky, s motorkami chodili aj na dovolenky, počas ktorých si taktiež menili motorky,
konkrétny dôvod uviesť nevie. Žiadne nastavenie, technické parametre pri výmene motoriek nemenili.

Nevie uviesť v akej vzdialenosti za ním a otcom A. E. pri ceste vedúcej z obce Lozorno na Stupavu jazdil
s jeho motorkou A. E. s priateľkou, nakoľko sa počas jazdy neotáčal dozadu. V spätnom zrkadle, ako sa
zaradili, videl, že A. E. s priateľkou zastavili na križovatke, dávali prednosť prichádzajúcemu autu sprava,
ktoré išlo smerom na Stupavu, teda v ich smere jazdy. Nepamätá si, že by ich toto vozidlo počas jazdy do
mesta Stupava predbehlo. Oni dodržiavajú maximálnu povolenú rýchlosť, išli predpisovou rýchlosťou

90km/h, nikdy nedostali pokutu za prekročenie rýchlosti. Na otázku, či v čase, keď si s A. E. vymenili
motocykle v obci Pernek jeho motocykel, ktorý následne riadil A. E. mal funkčný predný reflektor, uviedol,
že predný reflektor bol funkčný, svietil automaticky so zapnutím motora, nedal sa vypnúť, dal prepnúť,
iba na diaľkový. Nevie v akom poradí od obce Pernek v smere na Stupavu jazdili, vie, že A. E. bol zanimi, nevie, či bol prvý on, alebo A. otec, poradie nemenili, takto jazdili stále. Havarovaný motocykel po
dopravnej nehode polícii na technickú expertízu neposkytol, nakoľko to od neho nikto nežiadal, asi po
roku motocykel predal, predtým sa bol pýtať, či ho môže predať, bolo mu povedané, že môže.

Splnomocnenkyňa poškodeného DÔVERA zdravotná poisťovňa, a.s. - A. A. K. vypovedala, že
samotnému skutku sa nevie vyjadriť. Vie sa vyjadriť k výške škody, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti
s dopravnou nehodou dňa 17.03.2019. Ich poistenec A. E., nar. XX.XX.XXXX utrpel zranenia pri
tejto dopravnej nehode. Zdravotnícke zariadenie fakturovalo celkovú sumu nákladov na poskytnutú

zdravotnú starostlivosť vo výške 1.666,37 Eur. Dôvera zdravotná poisťovňa, a.s. má právo podľa
zákona č. 580/2004 Z.z. uplatniť si náklady v súvislosti s uhradenou zdravotnou starostlivosťou. Tieto
náklady pozostávajú, z nákladov spočívajúcich v poskytnutí ústavnej a lôžkovej starostlivosti. Ďalej sú to
nákladyzalekárskuslužbuprvejpomoci,záchrannúzdravotnúslužbu,liekyaposkytnutášpecializovaná
ambulantnástarostlivosť.Vdoloženomrozpisesúrozpísanéjednotlivéúkony,kedyboliposkytnutéakým
zariadením, a kedy boli nimi uhradené.

Splnomocnenkyňa poškodenej Sociálnej poisťovne - A. M. C. vypovedala, že ku skutku sa nevie vyjadriť.
Čo sa týka náhrady škody, poškodený A. E. je ich poistencom a v dôsledku dopravnej nehody bol PN
a boli mu Sociálnou poisťovňou za obdobie od 17.03.2019 do 14.03.2020 vyplatené nemocenské dávky
v sume 2.988,70 Eur. Žiadajú, aby súd zaviazal obžalovaného na náhradu tejto sumy. Poškodená H.

C. nebola ich poistenkyňou a teda jej neboli vyplácané žiadne dávky z ich strany. Práceneschopnosť
poškodeného trvala dlhšie až do 05.07.2020, ale nemocenské dávky boli vyplácané len počas podpornej
doby, ktorá trvala do 14.03.2020. Nimi uplatnená škoda je vyčíslovaná len po podpornú dobu. Nevie
povedať z akého dôvodu trvala tak dlho práceneschopnosť poškodeného, nemá k tomu podklady.
Dôvod práceneschopnosti bola dopravná nehoda. Nemá zdravotnú dokumentáciu poškodeného, aby

sa vedela vyjadriť k priebehu práceneschopnosti, nemá ani prístup do zdravotnej dokumentácie, to
má lekárska posudková činnosť. Toto je otázka na lekára, lekár stanovuje diagnózu. Lekár určuje, či
práceneschopnosť je spôsobená samotným pacientom alebo treťou osobou, je to vyznačené na tlačive
dočasnej PNky, oni dostanú takéto hlásenie od lekára aj hlásenie úrazu a na základe toho vedia, či
pristúpia k regresnému konaniu. Nemá podklady k priebehu celej doby práceneschopnosti, to si vedie

lekár, či sa počas doby práceneschopnosti menili diagnózy. Dá sa to zistiť priamo dopytom na lekára,
alebo cez nich cez lekársku posudkovú činnosť, ktorý majú prístup k zdravotnej dokumentácii a vedia
zistiť všetky diagnózy počas trvania práceneschopnosti. Ak majú vyčíslenie škody, znamená to, že by to
malo byť z jednej udalosti, nakoľko si vedia vyčleniť výšku škody súvisiacu len s danou udalosťou, ktorú
potrebujú vyčísliť. V prípade, ak by zistili, že si poškodený A. E. spôsobil zranenia sám, vyplácali by mu

nemocenskú, pokiaľ je poistený, ale nepristúpili by k regresnému konaniu.

Svedkyňa I. I. (predtým N.) vypovedala, že v ten deň sa vracali s rodinou z Bio Farmy pri Stupave.
Viedla motorové vozidlo za vozidlom obžalovaného. Obžalovaný odbočoval na hlavnú cestu, ako odbočil
zbadala motorkára, tento nemal šancu sa mu vyhnúť. Ešte predtým ako vyparkovávali si všimla, že

obžalovaný mal naponáhlo, ešte pred vyparkovaním ich predbehol. Nevie povedať z jej pohľadu, či si
motorkára nevšimol alebo si myslel, že to stihne, nakoľko vo výhľade jej bránili stromy. Všetko sa to
zbehlo rýchlo, videla, ako obžalovaný bol odbočený, motorkár sa mu snažil vyhnúť sprava a potom už
len letel. Nevie, či mu narazil do spätného zrkadla, potom motorkár už len letel, nedalo sa to podľa jej
názoru zabrzdiť.

Na otázky prokurátora svedkyňa uviedla, že predtým ako obžalovaný vyšiel na hlavnú cestu, vozidlo
zastavilo, je tam stopka. Keď sa vozidlo plynulo rozbiehalo a postupne prechádzalo na hlavnú cestu,
videla motorkára, až keď bol obžalovaný v jazdnom pruhu na hlavnej ceste, až keď bol zaradený, vtedy
zbadala motorkára. Motorkár bol tesne za ním. V čase keď bola zaradená za vozidlom obžalovaného

a ten stál na stopke, si nevšimla na hlavnej ceste pohyb iných motorových vozidiel prípadne motoriek.
Keď stál obžalovaný na stopke, neprišlo jej to dlho, obžalovaný nešiel hneď.

Na otázky spln. zástupkyne poškodených svedkyňa uviedla, že na parkovisku pred Salašom videla
obžalovaného, bolo vidieť, že obžalovaný mal naponáhlo, predbehol ju, bolo tam veľa áut, nedalo sa

tam ísť rýchlo. Na otázku či si pamätá v akej polohe bolo vozidlo obžalovaného pri zrážke s motorkárom,
uviedla, že v jej očiach bolo už zaradené na hlavnej ceste, bolo rovnobežne na hlavnej ceste.Na otázky obhajcu svedkyňa uviedla, že nevie presne uviesť, či bol bližšie k stredovej čiare alebo ku
krajnici, vie, že bol zaradený v pruhu smerom do Stupavy. Obžalovaného videla na ceste, ako parkujú
autá pri salaši, autá tam parkujú popri ceste po obidvoch stranách, tam niekde ho videla. Bolo to za

zákrutou od salaša smerom preč, nevie bližšie odhadnúť ako ďaleko je to od vstupu na salaš. Ako ich
predbehol pred zákrutou, zasekol sa tam, pred ním bolo auto, vystúpil z auta, povedal jej, aby cúvla,
vyzeral, že má naponáhlo, bol nervózny, ona cúvla, uvoľnilo sa to tam, on mohol prejsť a išla za ním až
k hlavnej ceste. Nenazvala by to konfliktom, obžalovaný vystúpil, ukazoval jej, že má cúvnuť, predtým
ich predbiehal a následne sa zastavil, prišiel jej nervózny, sa ponáhľal, nevie, či bola ona nervózna.

Na otázku z čoho usudzuje, že motorkár sa nemal šancu obžalovanému vyhnúť, uviedla, že videla,
že obžalovaný odbočil, v tom momente bol pri ňom motorkár, zjavil sa a tým pádom nemal šancu
sa mu vyhnúť. Myslí si, že je tam rýchlosť 90km/h. Nevie sa vyjadriť akou rýchlosťou jazdil motorkár
v čase stretu s obžalovaným. Na otázku v akej vzdialenosti od vyústenia účelovej komunikácie od salaša
na hlavnú cestu sa nachádzal motorkár v čase, keď začal obžalovaný odbočovať na hlavnú cestu,
uviedla, že výhľad má len ten, čo stojí vpredu, ona mala po svojej ľavej strane stromy a kríky, výhľad

nemala, nevie uviesť vzdialenosť. Nevie uviesť ako dlho trvalo, kým sa obžalovaný so svojim vozidlom
zaradil rovnobežne do svojho jazdeného pruhu, odvtedy, čo začal uskutočňovať odbočovací manéver
na hlavnú cestu. Koľko času ubehlo odvtedy, čo začal obžalovaný odbočovať na hlavnú cestu, kým
zbadala motorkára, k tomuto uviedla, že ako sa obžalovaný zaradil do svojho pruhu na hlavnú cestu,
v tom momente tam bol motorkár, nevie, či to bola sekunda. Na otázku obhajcu, či bránila motorkárovi

vo vyhýbaní sa obžalovanému vľavo nejaká prekážka, ktorú ona spozorovala, uviedla, že videla to, čo
povedala, akurát zastavila, nestihla sa pozrieť doprava a doľava, či ide nejaké auto, videla iba to, čo
bolo pred ňou, teda zrážku motorkára s vozidlom obžalovaného. Nestihla sa pozrieť, či tam môže byť
nejaká prekážka, alebo nemôže byť nejaká prekážka. Tak ako to videla, tak to opísala, motorkár sa mu
snažil vyhnúť, nevyhol sa mu úplne a narazil, tak toto ona vnímala. S nikým sa nerozprávala, naposledy

bola vypovedať na polícii, a teraz je tu na súde. Keď sa prvý krát stretli na lesnej ceste z Bio farmy
s obžalovaným, oni boli zaparkovaní, chcela vyparkovať a vtedy ju obžalovaný predbehol. V tomto úseku
nebolo možné, aby na tejto komunikácii sa vyhýbali dve protiidúce vozidlá. Na otázku či bola pred nimi
prekážka,keďostalistáťchvíľubeztoho,žebyvedeliriešiťsituáciu,uviedla,žeonprednimistál,pamätá
si, že pred nimi bol obžalovaný.

Svedok M. G. I. vypovedal, že v ten deň išiel po diaľnici na Lozorno, chcel sa s kamarátkou najesť na
salaši Bio Farma. Odbočil z diaľnice na Lozorno, následne sa zaradil na cestu naspäť do Stupavy, niekde
v tej časti ako je odbočka na Lozorno ho predbehli jedna alebo dve motorky, nevie či boli jedna alebo
dve, vie, že sa mykol, prekvapil, že ho rýchlo predbehli, on sa v tom čase ešte len rozbiehal, nemal v tom

čase plnú rýchlosť, nevie ako rýchlo mohol vtedy ísť. Mohol ísť niečo pod limit, nevie, či tam bola 70-90
km/h. Pokračoval po ceste od Lozorna k Stupave, motorka sa mu vzdialila a stratila sa mu z dohľadu,
už ju nevidel. Je tam taký menší kopček, on sa vtedy sústredil na odbočku na Bio farmu, preto pozeral
pred seba do diaľky a hľadal tú odbočku. Myslí si, že medzi nimi už nebolo žiadne iné vozidlo. Videl
ako niečo letí vzduchom, myslel si, že je to vták, to je prvá vec, čo mu napadla. Vyšiel cez ten kopček,

v tom momente videli následok tej nehody. Vozidlo obžalovaného stálo na ceste, motorka bola na lúke,
kúsok od auta asi 20 m, vozidlo obžalovaného malo odrazené zrkadlo, oni potom išli za tými ľuďmi, volali
sanitku, komunikovali s nimi. Pýtal sa aj kamarátky, či niečo videla, povedala mu, že nič nevidela, preto
nebola ani na polícii nič uviesť. Následne len pomáhali po nehode.

Na otázky prokurátora svedok uviedol, že si nevšimol, či na motorke, ktorá ho predbiehala bol aj
spolujazdec. Nebol priamym svedkom nehodového deja, mal to za kopcom, len videl, že niečo letí
vzduchom, čo sa týka vzdialenosti, nevie to presne uviesť, mohlo to byť 500 m až 1 km, mohlo to byť
aj viac. Na miesto prišli možno za 20 – 30 sekúnd. Nevnímal motorové vozidlo, ktoré vychádzalo z Bio
farmy na hlavnú cestu, mal to všetko za kopcom, vtedy keď videl letieť niečo, nevidel žiadne auto, mal

to za kopcom. Na mieste dopravnej nehody si všimol nejakú brzdnú dráhu, mohlo to byť 5 - 10 m, mohla
byť od motorky, ale to je jeho subjektívny pohľad, mohlo to byť aj od inej udalosti. Myslí si, že to bola
tá motorka, ktorá ho prebiehala, bola čierna, v danom úseku sa nemali odkiaľ pripojiť iné motorky, ani
si nepamätá, že by ho iné prebiehali.

Na otázky spln. zástupkyne poškodených svedok uviedol, že presne si nepamätá či bol na mieste
dopravnej nehody keď prišla polícia a začala dokumentovať miesto nehody, vie, že najprv prišiel vrtuľník,
sanitka, nevie, presne či tam bola polícia, keď tam boli oni, tak tam boli, nevie, čo presne robili,
nespomína si čo presne robili. Myslí si, že jeho údaje si nezobrala polícia, dal ich obžalovanému.Na mieste nehody s políciou nerozprával, alebo si to nepamätá. Vie, že údaje si odo neho vypýtal
obžalovaný. Oni boli na mieste nehody ako prví, pamätá si, že obžalovaný sa ich pýtal, či motorky,
resp. motorku videli, na čo mu povedal, že videl motorky, resp. motorku, ako ich predbiehala. Myslí

si, že obžalovaný ich prvý oslovil, pýtal sa ich, či niečo videli, a či si môže vypýtať kontaktné údaje.
Nevidel, či obžalovaný zastavil na stopke, bol za tým kopčekom. S obžalovaným o dopravnej nehode
nekomunikoval, stretli sa pri nehode a na výsluchu na polícii.

Na otázky obhajcu, či by sa mohol bližšie vyjadriť k popísanej priehlbine, v akej vzdialenosti sa nachádza

od odbočky na salaš a aký vplyv má priehlbina, svedok uviedol, že nevie ako ďaleko je kopček od
odbočky, myslí si, že je dosť blízko a ak ide niekto príliš rýchlo, je ťažko zareagovať, nevie ako
rýchlo mohla ísť motorka, alebo je to nebezpečné, stalo sa tam viacero dopravných nehôd. Z tej
priehlbiny nemal žiadny výhľad na odbočku na salaš Biofarma, ani predtým, zahliadol ju až vyšiel na
kopec z priehlbiny, ešte pred kopčekom spomalil. Nevidel vozidlo obžalovaného predtým, než z tej
priehlbiny vyšiel na ten kopček. Na otázku obhajcu, kedy prvý krát vzhliadli vozidlo obžalovaného, kde sa

nachádzalo, svedok uviedol, až keď prešli ten kopček, bolo to dosť blízko odbočky, auto obžalovaného
bolo taktiež blízko odbočky, bolo už na ceste smerom na Stupavu. Bolo to kúsok od odbočky, vtedy
videli, čo sa stalo a zastavili po nehode.

So súhlasom prokurátora, obžalovaného a obhajcu bol prečítaná zápisnica zo dňa 02.11.2019

o výpovedi splnomocnenej zástupkyne svedka poškodeného Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s. -
O. L. I., ktorá uviedla, že ku skutku zo dňa 17.03.2019 sa nevie vyjadriť. Avšak v súvislosti s týmto
skutkom prišlo k poškodeniu zdravia poistenca Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s. H. C., nar.
XX.XX.XXXX, ktoré si vyžiadalo potrebu lekárskeho ošetrenia. Na základe toho uhradila Všeobecná
zdravotná poisťovňa, a.s. náklady tohto ošetrenia v sume 4.224,73 Eur. Požadujú, aby bol v prípade

odsúdenia obžalovaný zaviazaný na náhradu škody vo výške 4.224,73 Eur.

Nakoľko znalec sa naň odvolal, bol prečítaný znalecký posudok č. 45/2019 znalca z odboru cestná
doprava, vypracovaný M. O. I., zo záverov ktorého vyplýva, že:

1. popísať techniku jazdy, rýchlosť jazdy a výhľadové pomery vodiča motorového vozidla zn. Renault
Megane E.Č.: C. B. A. tesne pred dopravnou nehodou.
Na základe vypracovanej analýzy priebehu dopravnej nehody medzi osobným motorovým vozidlom
Renault Megane Combi ev.č. C. a motocyklom Suzuki DL 650 ev.č. D. je možné konštatovať, technika
jazdy vodiča vozidla Renault nebola z technického hľadiska správna, nebola v súlade s príslušnými

ustanoveniami platných predpisov. Nesprávnym prvkom v technike jazdy vodiča vozidla Renault bolo
nedanie prednosti v jazde vodičovi motocyklu vzhľadom na maximálnu dovolenú rýchlosť jazdy v
uvedenom úseku. Pri vypracovaní analýzy priebehu nehodového deja boli vzaté do úvahy aj výhľadové
pomery vodiča motocyklu na vozidlo Renault. V okamihu začiatku pohybu vozidla Renault mohol vodič
vozidla Renault motocykel vidieť. Rýchlosť jazdy vozidla Renault tesne pred stretom s motocyklom bola

v rozsahu 14,0 - 15,4) km/h.

2. Popísať techniku jazdy, rýchlosť jazdy a výhľadové pomery vodiča motocyklu zn. Suzuki DL 650 E.Č.:
D. A. E. tesne pred dopravnou nehodou.
Na základe vypracovanej analýzy priebehu dopravnej nehody medzi osobným motorovým vozidlom

Renault Megane Combi ev.č. C. a motocyklom Suzuki DL 650 ev.č. D. je možné konštatovať, že
technika jazdy vodiča motocyklu nebola z technického hľadiska správna, nebola v súlade s príslušnými
ustanoveniami platných predpisov. Vodič motocyklu začal na vozidlo Renault reagovať v okamihu, keď
sa predná časť motocyklu nachádzala vo vzdialenosti cca 19,0 m od VBM smerom do obce Lozorno (v
tomto okamihu sa predná časť vozidla Renault nachádzala vo vzdialenosti cca 7,7 m od VBM smerom

do mesta Stupava a vo vzdialenosti cca 3,9 m od pravého okraja vozovky cesty č. I/2 smerom do obce
Lozormo), t.j. vodič motocyklu začal na vozidlo reagovať z technického hľadiska neskoro. Nesprávnym
prvkom v technike jazdy vodiča motocyklu bolo nedostatočné venovanie sa riadeniu motocyklu. Vodič
motocyklu sa v úseku dopravnej nehody pohyboval takou technikou jazdy, ktorá znemožňovala vodičovi
motocyklu zabrániť dopravnej nehode. 7 Počiatočná rýchlosť jazdy motocyklu bola v rozsahu (85,5

- 94,5) km/h. Pri vypracovaní analýzy priebehu nehodového deja boli vzaté do úvahy aj výhľadové
pomery vodiča motocyklu na vozidlo Renault. V okamihu. začiatku pohybu vozidla Renault mohol vodič
motocyklu vozidlo Renault vidieť.3. Zistiť, kde sa nachádzal motocykel zn. Suzuki DL650 v čase, keď osobné motorové " vozidlo zn.
Renault Megane začalo vychádzajúci a odbočujúci manéver na hlavnú cestu ozn. I/2 pri vchádzaní na
cestu z miesta mimo cesty.

Na základe vypracovanej analýzy priebehu dopravnej nehody medzi osobným motorovým vozidlom
Renault Megane Combi ev.č. C. a motocyklom Suzuki DL 650 ev.č. D. je možné konštatovať, že v
okamihu začiatku pohybu vozidla. Renault z miesta státia pre vjazdom na vozovku cesty č. [/2 sa
motocykel nachádzal vo vzdialenosti cca 116,7 m od VBM smerom do obce Lozorno.

4. Z technického hľadiska posúdiť, či mohol vodič motorového vozidla zn. Renault - Megane B. A. alebo
motocyklista A. E. zabrániť dopravnej nehode, ak áno, ktorý z nich a za akých okolností.
Na základe vypracovanej analýzy priebehu dopravnej nehody medzi osobným motorovým vozidlom
Renault Megane Combi ev.č. C. a motocyklom Suzuki DL 650 ev.č. D. je možné konštatovať, že
vodič motocyklu mohol z technického hľadiska stretu motocyklu s vozidlom Renault zabrániť za týchto
predpokladov:

- za predpokladu počiatočnej rýchlosti jazdy motocyklu v rozsahu (85,5 + 94,5) km/h, tj. rýchlosti jazdy
motocyklu rovnajúcej sa rýchlosti jazdy ako pri skutočnom priebehu dopravnej nehody a za predpokladu
začiatku reakcie vodiča motocyklu na vozidlo Renault v okamihu, keď sa motocykel nachádzal vo
vzdialenosti cca 66,6 m od VBM smerom do obce Lozorno (v tomto okamihu sa predná časť vozidla

Renault nachádzala vo vzdialenosti cca 4,00 m od VBM smerom do mesta Stupava a vo vzdialenosti
cca 1,0 m od pravého okraja vozovky cesty č. I/2 smerom do obce Lozorno) a následného brzdenia
motocyklu maximálnym dosiahnuteľným brzdným spomalením vzhľadom na povrch vozovky. Za tohto
predpokladu by k stretu motocyklu s vozidlom Renault nedošlo, motocykel by pred koridorom pohybu
vozidla Renault zastavil - zabránenie stretu motocyklu s vozidlom Renault včasnou reakciou vodiča

motocyklu na vozidlo Renault pri brzdení motocyklu maximálnym dosiahnuteľným brzdným spomalením
vzhľadom na povrch vozovky - alternatíva A.

Na základe vypracovanej analýzy priebehu dopravnej nehody je možné konštatovať, že vodič motocyklu
nemohol z technického hľadiska stretu motocyklu s vozidlom Renault zabrániť za týchto predpokladov:

- za predpokladu počiatočnej rýchlosti jazdy motocyklu v rozsahu (85,5 + 94,5) km/h, t.j. rýchlosti jazdy
motocyklu rovnajúcej sa rýchlosti jazdy ako pri skutočnom priebehu dopravnej nehody a za predpokladu
začiatku reakcie vodiča motocyklu na vozidlo Renault v okamihu, keď sa motocykel nachádzal vo
vzdialenosti cca 66,6 m d VBM smerom do obce Lozorno (v tomto okamihu sa predná časť vozidla
Renault nachádzala vo vzdialenosti cca 40 m od VBM smerom do mesta Stupava a vo vzdialenosti

cca 1,0 m od pravého okraja vozovky cesty č.I/2 smerom do obce Lozorno) a následného brzdenia
motocyklu polovičnou hodnotou maximálneho dosiahnuteľného brzdného spomalenia vzhľadom na
povrch vozovky. Za tohto predpokladu by k stretu motocyklu s vozidlom Renault došlo - rýchlosť
jazdy motocyklu v okamihu tesne pred stretom s vozidlom Renault bola v rozsahu 51,0 + 56,3) km/
h, rýchlosť jazdy vozidla Renault v okamihu tesne pred stretom s motocyklom bola v rozsahu (15,0 +

16,6) km/h - nezabránenie stretu motocyklu s vozidlom Renault včasnou reakciou vodiča motocyklu na
vozidlo Renault pri brzdení motocyklu polovičnou hodnotou maximálneho dosiahnuteľného brzdného
spomalenia vzhľadom ma povrch vozovky - alternatíva B.

Na základe vypracovanej analýzy priebehu dopravnej nehody je možné konštatovať, že vodič vozidla

Renault mohol z technického hľadiska stretu vozidla Renault s motocyklom zabrániť za predpokladu
z technického hľadiska správnej techniky jazdy, t.j. za predpokladu dania prednosti v jazde vodičovi
motocyklu.

5. Z technického hľadiska posúdiť, či vodič motorového vozidla zn. Renault Megane, ktoré viedol B. A.,

vytvoril vodičovi motocykla zn. Suzuki D. A. E. náhlu prekážku, na ktorú nebol schopný včas reagovať
a motorové vozidlo bezpečne zastaviť alebo ju bezpečne obísť.

Na základe vypracovanej analýzy priebehu dopravnej nehody medzi osobným motorovým vozidlom
Renault Megane Combi ev.č. C. a motocyklom Suzuki DL 650 ev.č. D. je možné konštatovať, že vodič

vozidla Renault nevytvoril vodičovi motocyklu z technického hľadiska prekážku náhlu.6. Posúdiť, či vodič motorového vozidla zn. Renault Megane, ktoré viedol B. A., riadne zastavil na značke
„Stoj, daj prednosť vjazde“ a či prípadné nezastavenie na tejto značke mohlo mať podstatný význam na
vznik dopravnej nehody a jeho rozhľadové pomery.

Na základe vypracovanej analýzy priebehu dopravnej nehody medzi osobným motorovým vozidlom
Renault Megane Combi ev.č. C. a motocyklom Suzuki DL 650 ev.č. D. je možné konštatovať, že z
technického hľadiska nie je možné jednoznačne zistiť, či vodič vozidla Renault pri vchádzaní na vozovku
cesty č. I/2 z účelovej komunikácie vedúcej od Biofarmy Stupava na príkaz dopravnej značky „Stoj daj

prednosť v jazde“ zastavil (podľa údaju vodiča vozidla Renault a dvoch svedkov dopravnej nehody),
resp. nezastavil (podľa údaju vodiča motocyklu). Pri vypracovaní analýzy priebehu nehodového deja
znalec predpokladal, že Renault pred vojdením na vozovku cesty č. I/2 z účelovej komunikácie vedúcej
od Biofarmy Stupava zastavilo. Skutočnosť, či vozidlo Renault na príkaz
dopravnej značky „Stoj, daj prednosť "v jazde“ zastavilo, resp. nezastavilo, nemá podstatný vplyv na
vznik a priebeh dopravnej nehody.

7. Z technického hľadiska určiť príčinu dopravnej nehody.
Pri určení technickej príčiny dopravnej nehody je potrebné vychádzať definície, podľa ktorej technickou
príčinou dopravnej nehody sú tie prvky nehodového deja, ktoré vznikli v rozpore s technickým výkladom
pravidiel cestnej premávky a ktoré buď vyvolali kolíznu situáciu, alebo znemožňovali zabrániť dopravnej

nehode.
Na základe vypracovanej analýzy priebehu dopravnej nehody medzi osobným motorovým vozidlom
Renault Megane Combi ev.č. C. a motocyklom Suzukí DL 650 ev.č. D. je možné konštatovať, že pri tejto
konkrétnej dopravnej nehode sú týmito prvkami:

- z technického hľadiska nesprávna technika jazdy vodiča vozidla Renault (z dôvodu nedostatočného
venovania sa riadeniu vozidla Renault vodičom nedal vodič vozidla Renault prednosť v jazde vodičovi
motocyklu);

- z technického hľadiska nesprávna technika jazdy vodiča motocyklu (vodič motocyklu sa v úseku

dopravnej nehody pohyboval takou technikou jazdy, ktorá znemožňovala vodičovi motocyklu zabrániť
dopravnej nehode).

Je teda možné konštatovať, že príčinou dopravnej nehody medzi vozidlom Renault a motocyklom bola
z technického hľadiska nesprávna technika jazdy vodiča vozidla Renault v súčinnosti z technického

hľadiska nesprávnou technikou jazdy vodiča motocyklu.

Znalec M. O. I., sa na hlavnom pojednávaní v plnej miere pridržal záverov, ktoré vypracoval v znaleckom
posudku, na tomto sa z jeho strany nič nemení. K dispozícii mal spisový materiál a vykonal obhliadku
miesta dopravnej nehody. Je potrebné konštatovať, že miesto dopravnej nehody bolo zadokumentované

neúplne a nepresne. So súhlasom vyšetrovateľa upravil náčrtok miesta dopravnej nehody tak, aby
tento korešpondoval s vyhotovenou fotodokumentáciou z miesta nehody. Jednotlivé stopy boli zle
označené,bolizmenené.Motocykelsanenachádzalnapôvodnommieste,vktoromskončilpodopravnej
nehode. Niektoré stopy, ktoré mali byť priradené k motocyklu, boli priradené k spolujazdkyni a k iným
veciam. Neboli zadokumentované žiadne brzdné stopy. Nedalo sa usúdiť, či motocykel brzdil, čo

malo vplyv na určenie počiatočnej rýchlosti motocykla. Posudok je spracovaný na základe toho, že
vodič motocykla sa pohyboval rýchlosťou 90km/h. V podkladových materiáloch sa nenachádzali žiadne
objektívne údaje, z ktorých by bolo možné jednoznačne určiť počiatočnú rýchlosť motocykla. Predpoklad
počiatočnej rýchlosti motocykla bolo možné čiastočne overiť zo zadokumentovaných stôp - konečnej
polohy motocykla, ktoré zanechal motocykel po kontakte s motorovým vozidlom v trávnatom poraste.

Na základe vyššieho uvedeného určil analýzu dopravnej nehody, ktorá je z technického hľadiska
prijateľná. Dospel k záveru, že vodič vozidla nedal prednosť jazde, čo bolo z technického hľadiska
nesprávny prvok v technike jazdy. Čo sa týka vozidla motocykla nesprávnym prvokom jeho techniky
jazdy bola neskorá reakcia na pohyb vozidla a druhým nesprávnym prvkom jeho techniky jazdy bolo
nesprávne predchádzanie vozidla po pravej strane. Technika jazdy vodiča motocykla aj vodiča vozidla

boli nesprávne z technického hľadiska. Vo výpovedi vodiča motocyklu ešte pre vznesením obvinenia sa
nachádza veta, že znížil rýchlosť jazdy, keď uvidel vozidlo vychádzajúce z vedľajšej cesty, podľa jeho
vyjadrenia do vzdialenosti asi 150 m. Z uvedenej informácie nie je možné zistiť, či ubral plyn (brzdil
motorom) alebo aj brzdil. Rýchlosť motocyklu v okamihu v kontakte s vozidlom obžalovaného bola 90km/h. Aj keď motocyklista znížil rýchlosť, nie je možné určiť z akej rýchlosti ju znížil, teda aká bola pôvodná
rýchlosť.Ztechnickéhohľadiskajemožnépripustiť,žerýchlosťjazdymotocyklistubolavyššianež90km/
h, určite nebola nižšia. Vyššia rýchlosť motocyklu pred začiatkom reakcie vodiča motocyklu na pohyb

vozidla obžalovaného nemala vplyv na to, že v okamihu začiatku reakcie vodiča motocykla na vozidlo
obžalovaného nebola iná ako je uvedená v znaleckom posudku, t.j rýchlosť 90km/h. Počiatočná rýchlosť
motocykla mohla byť z technického hľadiska vyššia ako 90km/h. Ak by túto alternatívu pripustili, potom
by analýza možnosti zabránenia nehode bola iná ako je vo vypracovanom znaleckom posudku. Tá iná
analýza by spočívala hlavne v tom, že by bol vodič motocyklu povinný reagovať na vozidlo vychádzajúce

z vedľajšej cesty skôr ako pri alternatíve s počiatočnou rýchlosťou 90km/h. Táto povinnosť vodiča
motocyklu reagovať skôr by mala vplyv na hodnotenie, či za daných okolností dal vodič vozidla prednosť
v jazde motocyklu. Pretože v tejto alternatíve by bola povinnosť vodiča motocyklu reagovať na vozidlo už
v okamihu rozjazdu vozidla z vedľajšej cesty, t.j. skôr ako mal začať reagovať pri rýchlosti 90km/h. Táto
vzdialenosť by bola väčšia ako 66,6 m od východiskového bodu merania. Na základe tejto skutočnosti
by musela byť vykonaná nová analýza a nové závery o hodnotení techniky jazdy oboch vodičov. A je

možné z technického hľadiska pripustiť, že pri tejto alternatíve by s najväčšou pravdepodobnosťou dal
vodič vozidla prednosť v jazde motocyklu. Znalec vysvetlil, že sú dve rôzne kategórie a to dať prednosť
v jazde a možnosť zabrániť dopravnej nehode. V tomto prípade v znaleckom posudku skonštatoval dva
dôležité faktory, vodič vozidla nedal prednosť v jazde, ale zároveň vodič motocykla mohol pri plnom
brzdnom spomalení nehode zabrániť. Ak by počítali s vyššou počiatočnou rýchlosťou motocykla pribudol

by len tretí nesprávny prvok v jazde motocykla a to vyššia rýchlosť ako je max. povolená. Za týchto
okolností pri správnej reakcii vodiča motocykla by s najväčšou pravdepodobnosťou došlo k tomu, že
vodičvozidlabydalprednosťvjazdemotocyklu,t.j.motocykelbypredkoridorompohybuvozidlazastavil.
Pri tomto predpoklade by sa mohlo stať, že vodič motocyklu by mal pri polovičnom brzdnom spomalení
podstatne väčšie možnosti na zabránenie nehody. Napr. vykonaním vyhýbacieho manévru na správnu

stranu, nakoľko tento manéver by bolo možno pomerne jednoducho vykonať pri relatívne nízkej rýchlosti
odhadom okolo 20 – 25 km/h. Pričom je potrebné zdôrazniť, že pri skutočnom priebehu nehody kedy
bola rýchlosť motocyklu v okamihu kontaktu s vozidlom v úrovni cca 90km/h, nebolo možné vyhýbací
manéver z technického hľadiska vykonať. Pri analýze v priebehu dopravnej nehody, ktorá bola vykonaná
matematicko-simulačným programom sa uvažuje s toleranciou výstupných rýchlostných parametrov pre

vozidlá v rozsahu plus - mínus 5 %, pre motocykle v rozsahu plus - mínus 10 %. Údaje o rýchlosti
jazdy motocyklu v jednotlivých výpovediach po vznesení obvinenia nie je možné pri analýze priebehu
dopravnej nehody použiť, nakoľko tieto údaje sú odhadované, teda sú subjektívnym podkladom, na
základe ktorých by nemohol byť vypracovaný objektívny znalecký posudok. Znalec zdôraznil, že existujú
výsledky analýzy, ktoré vykonávajú znalecké ústavy v tom, kde sú spracované údaje o rýchlosti jazdy

vozidla, resp. motocyklu na základe odhadu jednotlivých účastníkov. Výsledky týchto prác sú v tom, že
všetci, ktorí odhadovali rýchlosť jazdy vozidla alebo motocyklu odhadovali túto rýchlosť nižšiu ako bola
skutočná rýchlosť tohto subjektu pričom táto odchýlka bola v úrovni 15 - 40 %. Toto znalec spomenul
z dôvodu, prečo nie je možné rýchlosť jazdy motocyklu uvedenú jednotlivými svedkami vo výpovediach
po vznesení obvinenia považovať za objektívnu.

Na otázky prokurátora znalec uviedol, že pri vyššej rýchlosti jazdy motocyklu a pri správnej technike
jazdy mal vodič motocykla povinnosť začať reagovať skôr, t.j. vo väčšej vzdialenosti od vozidla
vychádzajúceho z vedľajšej cesty ako mal začať reagovať pri rýchlosti 90km/h. Jeden vodič druhého za
daných prírodných podmienok mohol vidieť odhadom na vzdialenosť cca 200 m. Pri rýchlosti 110km/h

príde vodič motocykla na miesto stretu s vozidlom skôr. Je evidentné, že vodič motocykla má menej času
reagovať, keď príde vyššou rýchlosťou. Pri vyššej rýchlosti príde vodič motocykla do miesta stretu skôr,
ani jeden z vodičov v tejto konkrétnej dopravnej nehode za týchto okolností nemali možnosť zabrániť
nehode. Pri rýchlosti 110km/h a pri nesprávnej reakcii by mal vodič jazdiaci vyššou rýchlosťou menšie
možnosti na zabránenie nehody. V čase, keď začal obžalovaný vjazd do križovatky, mohol motocykel

vidieť. Dať prednosť v jazde znamená dať prednosť v jazde na ceste s prednosťou v jazde, pokiaľ sa na
nej pohybujú vozidlá. Vodič vozidla, ktorý je povinný dať prednosť v jazde vozidlu jazdiacemu na hlavnej
ceste je povinný tak urobiť pri akejkoľvek rýchlosti. Znalec poukázal na znalecký posudok kedy uviedol,
že pri rýchlosti 90km/h sa nedá vykonať bezpečný vyhýbací manéver. Bezpečný vyhýbací manéver so
spolujazdcom na motorke, ktorý nie je zladený s úmyslom vodiča by bolo možné vykonať pri rýchlosti

do 40km/h.

Na otázky obhajcu znalec uviedol, že ku všetkým nedostatkom obhliadky miesta dopravnej nehody sa
vyjadril na str. 4 - 5 znaleckého posudku. Znalec uviedol, že rozdiely zadokumentovaných stôp, ktorézistil boli zakreslené do plániku miesta dopravnej nehody s technicky prijateľnou mierou tolerancie na
základe súhlasu vyšetrovateľa. Z takto zistených stôp sú vypracované závery znaleckého posudku.
Pokiaľ by boli všetky stopy zistené pri dopravnej nehode v korešpondencii s plánom dopravnej nehody

a fotodokumentáciou bolo by možné jednoznačne presne vypočítať počiatočnú rýchlosť motocykla
a možnosti zabránenia stretu s vozidlom Renault a výsledky by boli jednoznačnejšie a presnejšie.
Na základe vypracovanej analýzy v priebehu dopravnej nehody uvedenej v znaleckom posudku je
táto s technicky prijateľnou mierou tolerancie v korešpondencii so skutočným priebehom dopravnej
nehody.Ktzv.nárazovejrýchlostimotocykladoautomobilu,vovzťahukvypracovanejtechnickejanalýze

dopravnej nehody v znaleckom posudku, uviedol, že správny výraz je rýchlosť prvého a druhého vozidla
tesne pred stretom, používa sa aj výraz nárazová rýchlosť, ale ten je nesprávny hoci je všeobecne
používaný. Na základe zistených stôp a všetkých iných vstupných parametrov pri analýze dopravnej
nehody je vypočítaná rýchlosť motorky s technickou mierou tolerancie + - 5 % (túto používa program PC
CRASH) a táto je akceptovateľná. Na otázku obhajcu aký vplyv na určenie rýchlosti oboch vozidiel tesne
pred stretom by malo použitie aplikačného programu virtuál CRASH vo vzťahu ku spomínanej tolerancii,

znalec uviedol, že s týmto programom nepracuje, vie o tom, že tento program pracuje s menšou mierou
tolerancie, výsledky podľa jeho názoru by mali byť v zásade porovnateľné. Program PC CRASH je
všeobecne uznávaný a používaný v znaleckej praxi aj v zahraničí. Znalec zotrval na svojom názore, že
počiatočná rýchlosť motocykla pred dopravnou nehodou mohla byť z tech. hľadiska vyššia než 90km/
h a že v prípade takejto alternatívy by tech. analýza možnosti zabránenia dopravnej nehode bola iná

než tá, ktorú prezentoval vo vypracovanom znaleckom posudku. On predpokladal počiatočnú rýchlosť
motocykla 90km/h, avšak vzhľadom na nesprávne zadokumentované stopy je možné pripustiť aj vyššiu
rýchlosť. Na otázku obhajcu, či pri vyššej počiatočnej rýchlosti motocykla než max. povolenej rýchlosti
v danom úseku na úrovni 90km/h by bol vodič tohto motocykla povinný reagovať na automobil Renault
riadený obžalovaným vychádzajúcim z vedľajšej cesty, skôr alebo neskôr, znalec uviedol, že toto nie je

možné jednoznačne zodpovedať bez novej analýzy. Pokiaľ by motocykel išiel rýchlosťou viac ako 90km/
h a vozidlo Renault by išlo rovnakým spôsobom, potom by do miesta nehody stretu prišiel motocykel
skôr ako pri rýchlosti 90km/h. Je možné vo všeobecnosti pripustiť, že vodič motocykla pri vyššej rýchlosti
by mal povinnosť reagovať neskôr ako pri rýchlosti 90km/h. Ak by išiel motocykel vyššou alebo výrazne
vyššou rýchlosťou než je dovolená, tak je treba posudzovať z iného hľadiska možnosti odvrátenia stretu

zo strany vodiča motocykla a zo strany vodiča Renaulta. To by menilo výrazne pohľad na celý priebeh
dopravnej nehody. Pri rýchlosti 90km/h je povinnosť vodiča motocykla začať reagovať na vozidlo Renault
vokamihu,keďjejednoznačné,ževozidloRenaultvchádzadojazdnejdráhymotocyklu.Vtomtoprípade
je vzdialenosť cca 1 m od okraja vozovky, z ktorej strany vchádza vozidlo do jazdnej dráhy motocykla.
Ak je tá počiatočná rýchlosť motocyklu vyššia, potom je treba brať do úvahy polohu motocyklu a vozidla

Renault v okamihu, keď sa vodič vozidla rozhoduje, že vojde v tomto prípade do hlavnej cesty a tým
pri zohľadnení tejto skutočnosti by sa menil aj okamih začiatku reakcie vodiča motocyklu vzhľadom na
možnosti odvrátenia stretu s automobilom. Tento postup výpočtu je pomerne zložitý a nie je možné
ho vykonať bez podrobnej analýzy za podmienky, že motocykel sa pohybuje rýchlosťou vyššou ako
je max. dovolená rýchlosť v danom úseku. Na otázku obhajcu či je možné z technického hľadiska

vylúčiť, že sa pred dopravnou nehodou motocykel pohyboval takou rýchlosťou nad rámec povolenej
rýchlosti 90km/h, že by z technického hľadiska bolo možné dospieť k záveru, že vodič automobilu
Renault motocyklu prednosť v jazde dal, znalec uviedol, že nevie jednoznačne odpovedať, pokiaľ by
vodič motocykla výrazne (nešpecifikuje čo je výrazné prekročenie rýchlosti) prekročil max. povolenú
rýchlosť, bolo by možné uvažovať, že technika jazdy vodiča automobilu bola správna vzhľadom na danie

prednosti v jazde. Ak by rýchlosť vodič motocykla prekročil nevýrazne priebeh dopravnej nehody by bol
korešpondujúcistýmakojevypracovanývznaleckomposudku.Čosatýkaprekročeniarýchlostivýrazne
alebo nevýrazne to je otázka právna. Na otázku obhajcu s akou rýchlosťou uvažuje v rámci svojich
vyjadrení na dnešnom hlavnom pojednávaní, pokiaľ hovorí o rýchlosti výrazne vyššej než najvyššej
povolenej rýchlosti pri jazde motocykla, znalec uviedol, že pri určení výrazne vyššej rýchlosti než je

dovolená je nutné vziať do úvahy viaceré faktory ako napr. hustota prevádzky, umiestnenie vedľajšej
cesty, výhľad vodiča a pod. K určeniu tejto rýchlosti by predchádzala konzultácia s Ústavom súdneho
inžinierstva v Žiline. Tento údaj sa určuje matematickou metódou názoru viacerých znalcov. Tak ako
majú policajti určené hranice pri prekročení rýchlosti pri udeľovaní pokút, je možné sa tohto pridŕžať.
Podľa jeho momentálneho názoru je táto výrazne vyššia rýchlosť o 30 - 40 km/h vyššia než max.

povolená rýchlosť. Ide o nepodložený momentálny názor s nikým nekonzultovaný. Odhad rýchlosti
vodiča,ktorýmádaťprednosťvjazdejepomernezložitý,keďsarobilipokusyzhľadiskaurčeniarýchlosti
vozidla pohybujúceho sa po hlavnej ceste, tieto odhady boli nižšie o 10 - 40 % u laickej verejnosti
(u bežných vodičov), resp. u znalcov o 20 – 30 % nižšie než bola skutočná rýchlosť vozidla pohybujúcehosa po hlavnej ceste. Na otázku obhajcu či pri posudzovaní predmetnej dopravnej nehody v rámci jej
technického vyhodnotenia v znaleckom posudku mal možnosť zaoberať sa spomínanými faktormi ako
sú hustota premávky, výhľadové a rozhľadové pomery vodičov oboch motorových vozidiel a umiestnenie

vedľajšej cesty na hlavnú cestu, prípadne aj iné faktory a to výškové prevýšenie, prípadne nerovnosti
na vozovke v smere od Lozorna k miestu, kde došlo k dopravnej nehode a porast pri hlavnej ceste
od bodu vyústenia vedľajšej cesty, z ktorej vychádzal automobil Renault na hlavnú cestu v smere na
Lozorno, prípadne iné, znalec uviedol, že faktory, ktoré sú spomenuté, v analýze dopravnej nehody
neskúmal detailnejšie vzhľadom na to, že neuvažoval s výrazným prekročením rýchlosti. Skúmal výhľad

vodiča auta Renault, zistil výhľad cca 150 m smerom na obec Lozorno, uviedol však, že ohliadku
vykonal približne 7 mesiacov po nehode, kedy mohli byť zmenené výhľadové pomery v tom zmysle,
že konáre a kríky s listami mohli čiastočne obmedzovať výhľad. Na otázku obhajcu čo z technického
hľadiska znamená konštatovanie na hlavnom pojednávaní dňa 22.11.2022, že pri skutočnom priebehu
nehody bola rýchlosť motocykla v okamihu kontaktu s automobilom v úrovni cca 90km/h, vo vzťahu
k predpokladanej počiatočnej rýchlosti tohto motocykla v čase pred jeho stretom s automobilom, vo

vzťahu k včasnosti a správnosti reakcie vodiča motocyklu na pohyb automobilu a vo všeobecnosti aj
vo vzťahu ku správnosti techniky jazdy vodiča motocykla, znalec uviedol, že v znaleckom posudku je
určenárýchlosťvčasestretumotocyklaaautomobiluvúrovni90km/h.Taktiežbolouvedenévznaleckom
posudku, že vodič motocykla reagoval na vzniknutú situáciu neskoro. Z hľadiska neskorej reakcie nemal
vodičmotocyklačasbrzdiť,motocykel,predstretomsautomobilomnebrzdil.Kstretudošlopočasreakcie

vodiča motocyklu na vzniknutú situáciu. V plnom rozsahu sa pridržiava jeho znaleckého posudku,
nenastali také skutočnosti, pre ktoré by bolo potrebné meniť závery znaleckého posudku.

Naotázkusplnomocnenejzástupkynepoškodenýchnastr.13ods.2znaleckéhoposudkujeuvedené,že
konečná poloha vozidla Renault a konečná poloha motocykla pri simulácii nehodového deja v programe

PC CRASH je takmer totožná s konečnými polohami vozidiel pri skutočnom priebehu nehodového
deja, čo z toho vyplýva, či to môže vysvetliť, znalec uviedol, že poukazuje na str. 7 druhý odsek zdola
znaleckého posudku. Pri riešení analýzy nehodového deja sa realizuje metóda spätného odvíjania
deja, t.j. z konečnej polohy vozidiel do miesta stretu, z uvedeného konštatovania vyplýva, že konečná
poloha pri simulácii nehodového deja je z technického hľadiska korešpondujúca so skutočnou polohou

vozidiel pri skutočnom priebehu nehodového deja. Všeobecný reakčný čas vodiča je 0,8 až 1,0 s.
V tomto prípade uvažoval o reakčnom čase 0,8 s., je to na str. 11 znaleckého posudku. Reakčný čas
0,8 - 1,0 s. sa v bežnej znaleckej praxi používa za predpokladu, že technika jazdy vodiča je správna
z hľadiska dodržania dĺžky reakčného času. S nižším sa neuvažuje aj keď je to možné, s vyšším
reakčným časom je možné uvažovať vzhľadom na okolnosti v mieste dopravnej nehody a pri zohľadnení

týchto okolností je možné vyvodiť záver, či dĺžka reakčného času bola z tech. hľadiska správna. V tomto
prípade neboli zistené žiadne okolnosti, aby bolo možné uvažovať iným reakčným časom ako je 0,8
s. Je rozdiel medzi začiatkom reakčného času a dĺžkou reak. času. To sú dva rôzne parametre. Na
otázku ako overili v znaleckom posudku predpoklad počiatočnej rýchlosti motocykla, znalec uviedol,
že z technického hľadiska nie je možné overiť počiatočnú rýchlosť motocykla v úrovni 90km/h, na

základe ktorej je vypracovaná analýza dopravnej nehody. V istých prípadoch pokiaľ nie je možné určiť
poč. rýchlosť vozidla sa v znaleckej praxi bežne vykoná analýza nehody vzhľadom na max. dovolenú
rýchlosť vozidla z dôvodu, že potom je možné odvodiť pri tejto rýchlosti možnosti zabránenia nehody
zo strany účastníkov. Orientačne overil túto rýchlosť na základe stôp, ktoré zanechal motocykel pri
svojom pohybe z miesta stretu do konečnej polohy, toto overenie je skutočne len orientačné, nakoľko

je potrebné zobrať do úvahy odhad parametrov, ktoré pri pohybe vozidla v mieste stretu do konečnej
polohy uvažoval. Z fotografií bolo zistené, že motocykel riadidlami zanechal ryciu stopu a spomalenie
motocykla počas zanechávania tejto stopy sa pohybuje v úrovni 5 – 25 m/s2 a pri analýze nehody znalec
bral spomalenie v úrovni 12 m/s2. Ak by uvažoval hornú hranicu spomalenia motocykla pri rytí riadidiel
potom by bola rýchlosť motocyklu tesne pred stretom s vozidlom ako aj počiatočná rýchlosť motocyklu

podstatnejšie vyššia, než najvyššia dovolená rýchlosť v danom úseku. Na otázku, či je možné zo
znaleckého posudku určiť v akej vzdialenosti od krajnice bol automobil Renault na vozovke, keď vznikla
povinnosť vodiča motocykla reagovať, znalec uviedol, že túto vzdialenosť je možné zistiť z prílohy č. 6
znaleckéhoposudku.Priečnuvzdialenosťmotocyklavzhľadomnapozdĺžnuosvozovkynebolopotrebné
určovať v okamihu začiatku reakcie vodiča motocyklu z dôvodu priebehu nehodového deja a z toho

vyplývajúceho miesta stretu s automobilom. Vodič automobilu mal možnosť vidieť vodiča motocyklu na
vzdialenosť min. 150 - 200 m.Podľa § 268 ods. 2 Trestného poriadku sa čítali písomné znalecké posudky znalca A. B., č. 158/2020
a č. 159/2020 na č. l. 132 – 141 a 142 – 152. Znalec A. B. konštatoval, že poškodený A. E. utrpel dňa
17.03.2019 poúrazové zmeny s krvácaním ľavej mozočkovej hemisfére, zlomeninu lopatky s viacerými

lomnými líniami a pohmoždenie bedernej oblasti. Znalec určil, že poškodenému náleží 245 bodov ako
bolestné. Poškodená H. C. utrpela dňa 17.03.2019 šikmú zlomeniu záprstnej kosti s miernym skrátením,
zlomeninu tela stavca Th7-9 kompresívnu, krvácanie pod obaly mozgu vľavo a mnohočetné krvné
podliatiny, odreniny a pohmoždenia a krv na hlave a tvári. Znalec určil, že poškodenej náleží 645 bodov
ako bolestné.

Súd oboznámil s rozhodnutím o zadržaní vodičského preukazu na č.l. 351, z ktorého zistil, že Okresný
dopravný inšpektorát Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Malackách zadržal dňa 17.03.2019
vodičský preukaz č. L. vydaný na skupiny „A1, B1, B, AM, A2, A“ dňa 15.03.2013, ktorého držiteľom je
B. A., nar. XX.XX.XXXX.

Súd odmietol vykonať dôkaz navrhovaný obhajobou a to vykonanie rekonštrukcie dopravnej nehody
resp. vyšetrovacieho pokusu, nakoľko ide o okolnosti nepodstatné pre rozhodnutie; Navrhovanými
dôkazmi chcela obhajoba zisťovať, ako rýchlosťou mal ísť poškodený A. E. po hlavnej ceste, súd má
však za to, že potrebné informácie vyplynuli z výsluchov svedkov poškodených A. E. a H. C. ako aj
znalca M. I., pričom ich výpovede v tomto smere nie sú v rozpore s výpoveďami svedkyne I. N., A. I.

ani M. G. I.. Súd pre rozhodovaní už disponoval dostatočným skutkovým podkladom na rozhodnutie,
navrhované dôkazy by žiadne nové zásadné svetlo do prípadu nevniesli.

K výroku o vine obžalovaného a k právnej kvalifikácii skutku

Vyhodnotením dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní, súd zistil a ustálil, že je nepochybné
a medzi stranami to ani nebolo sporné, že dňa 17.03.2019 viedol obžalovaný svoje motorové vozidlo
zn. Renault Megane v smere od salaša Stupava na štátnu cestu a odbočoval doľava a taktiež, že
poškodený A. E. viedol motocykel zn. Suzuki DL 650 so spolujazdkyňou H. C. po hlavnej štátnej ceste

I/2 od Lozorna smerom na Stupavu. Ďalej nebolo medzi stranami sporné, že došlo k stretu vozidla
obžalovaného a motocykla poškodeného na hlavnej ceste tak, že poškodený A. E. v snahe vyhnúť sa
vozidlu obžalovaného z pravej strany dostal šmyk a skončil mimo cesty. Taktiež nebolo medzi stranami
sporné, že poškodený A. E. a H. C. utrpeli pri tejto nehode zranenia dokumentované a popísané
v znaleckých posudkoch A. H. B. a ktoré sú zadokumentované aj lekárskymi správami. Z charakteru

a rozsahu zranení poškodeného ako aj z dĺžky práceneschopnosti oboch poškodených možno vyvodiť,
že poškodení utrpeli ťažkú ujmu na zdraví v zmysle § 123 ods. 3 písm. i) Trestného zákona.

Ako spornou sa javila skutočnosť, či obžalovaný porušil ustanovenia § 20 ods. 1 a § 137 ods. 1, ods. 2
písm. h) zákona č. 8/2009 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách, teda či obžalovaný nezastavil

na „stopke“ a nedal prednosť v jazde motocyklu poškodeného prichádzajúcemu z pravej strany, nakoľko
obžalovaný tvrdil, že pred výjazdom z vedľajšej cesty na hlavnú zastavil, riadne sa rozhliadol, pričom
cesta bola voľná a riadne s dodržaním všetkých pravidiel vošiel z vedľajšej cesty na hlavnú.

Z vykonaného dokazovania (najmä zo znaleckého posudku z odboru doprava) vyplýva, že obžalovaný

v dôsledku nedostatočného venovania sa riadeniu vozidla Renault nedal prednosť v jazde vodičovi
motocyklu. Z uvedených základných skutkových okolností súd následne ustálil, že skutok, ktorý bol
popísaný v skutkovej vete obžaloby, sa nepochybne stal v tom smere, že skutočne došlo ku zrážke
osobnéhomotorovéhovozidlasmotocyklom,atotak,ževodičvozidlaRenaultprichádzajúcipovedľajšej
ceste označenej dopravnou značkou „Stoj, daj prednosť v jazde“ nedal prednosť sprava po hlavnej

ceste prichádzajúcemu motocyklu Suzuki a v dôsledku porušenia tejto povinnosti došlo k stretu vozidla
Renault a motocyklu Suzuki tak, že motocyklista A. E. v snahe vyhnúť sa motorovému vozidlu z pravej
strany, zachytil spätné zrkadlo motorového vozidla Renault, následkom čoho vošiel na pravú krajnicu,
kde dostal šmyk a skončil mimo cesty. V dôsledku tohto došlo k spôsobeniu zranení obom poškodeným
A. E. a H. C., teda boli naplnené znaky objektívnej stránky prečinu ublíženia na zdraví a spôsobená

ťažká ujma na zdraví a to závažnejším spôsobom konania - porušením dôležitej povinnosti podľa § 157
ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona.Súd preto pristúpil k skúmaniu, či takto zistený a ustálený skutok, ktorého sa dopustil obžalovaný, bol
aj obžalovaným zavinený.

Základnou a ťažiskovou otázkou v tomto smere je podľa názoru súdu nielen to, či príčinnou dopravnej
nehody bola okrem nesprávnej techniky jazdy poškodeného, aj nesprávna technika jazdy obžalovaného,
ale podstatným je tiež to, či prípadná nesprávna technika jazdy obžalovaného, ktorá vyústila do
dopravnej nehody bola, respektíve aspoň mohla byť pokrytá nedbanlivostným zavinením obžalovaného.
V tomto smere súd konštatuje, že tak ako každý trestný čin, aj trestný čin ublíženia na zdraví podľa

§ 157 Tr. zák., musí byť zavinený, pričom uvedený trestný čin musí byť zavinený aspoň z nevedomej
nedbanlivosti. Nedbanlivostná forma zavinenia hraničí na jednej strane s úmyselným konaním, avšak
na strane druhej hraničí s konaním nezavineným. Uvedené znamená to, že obžalovanému možno
pričítať len také následky, ktoré aj skutočne zavinil, pričom len samotné zistenie, že u obžalovaného išlo
onesprávnutechnikujazdyešteničnehovoríotom,ževzhľadomnaokolnostiprípaduanasvojeosobné
pomery obžalovaný vedieť mal a mohol, že svojim konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený

Trestným zákonom (nevedomá nedbanlivosť), respektíve, že vedel, že takéto porušenie, či ohrozenie
môže spôsobiť, avšak bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že ho nespôsobí (vedomá nedbanlivosť).

Pokiaľ ide o nedbanlivostné zavinenie tak súd pripomína, že kritériom nedbanlivosti, v oboch jej
formách, je zachovanie určitej miery opatrnosti obžalovaným. Miera opatrnosti je daná spojením

objektívneho a subjektívneho hľadiska pri predvídaní spôsobenej poruchy alebo ohrozenia záujmu
chráneného Trestným zákonom, pretože jedine spojenie obidvoch týchto hľadísk pri posudzovaní
trestnej zodpovednosti za trestný čin z nedbanlivosti zodpovedá zásade zodpovednosti za zavinenie.
Objektívne vymedzenie miery opatrnosti požaduje od každého spravidla rovnakú mieru opatrnosti.
Výnimočne sa vyžaduje od niektorých skupín osôb vykonávajúcich určité povolenie alebo činnosť

(napríklad vodičov v cestnej premávke) určitá vyššia miera opatrnosti, ktorá je však potom zase
u každého rovnaká. Táto vyššia miera opatrnosti spravidla vyplýva z osobitných právnych predpisov
(napríklad pri vodičoch zo zákona č. 8/2009 Z. z.). Subjektívne vymedzenie miery opatrnosti vyžaduje,
aby mimo miery povinnej opatrnosti (objektívne kritérium) bolo vzaté do úvahy aj subjektívne
vymedzenie,ktoréspočívavmiereopatrnosti,ktorújeschopnývynaložiťpáchateľvkonkrétnomprípade.

Ide teda o individuálne hľadisko. Preto o zavinenie z nedbanlivosti ide len vtedy, ak povinnosť a možnosť
predvídať porušenie alebo ohrozenie záujmu chráneného Trestným zákonom sú dané súčasne
(napríklad judikatúra R 6/1988). Pri posudzovaní subjektívnej miery opatrnosti je potrebné zvažovať
jednak vlastnosti, skúsenosti, znalosti a okamžitý stav obžalovaného (pri dopravných nehodách ide
napríklad o skúmanie, či obžalovaný bol začínajúci vodič, prípadne skúsený, dlhoročný a podobne)

a jednak okolnosti konkrétneho prípadu, či už existujú nezávisle na obžalovanom alebo sú ním
vyvolané (ide o skúmanie pri dopravných nehodách napríklad viditeľnosti, poveternostných podmienok,
stavu a povrchu vozovky, výhľadových pomerov, skúmanie možnosti mimoriadneho priebehu deja ako
napríklad zlyhanie brzdného systému a podobne). Pri nedbanlivosti je preto nutné, aby si obžalovaný
aspoň mal a mohol predstaviť, že sa príčinný vzťah medzi jeho konaním a následkom môže rozvinúť.

Nepredvídaný príčinný priebeh nie je pokrytý zavinením a obžalovaný nezodpovedá za následok.

Všetky tieto právne závery ohľadne zavinenia musel súd aplikovať aj na posudzovaný prípad.
Z dokazovania vyplynulo, že obžalovanému sa kládlo za vinu, že nedal prednosť v jazde po hlavnej ceste
prichádzajúcemu motocyklu, teda, že porušil ustanovenie prikazujúce vodičom dať prednosť v jazde,

následkom čoho poškodený narazil do osobného motorového vozidla obžalovaného.

Čo sa týka príčiny dopravnej nehody, súd konštatuje, že potrebné primárne vychádzať zo záverov
znaleckého posudku M. I., znalca z odboru cestná doprava, ako aj z výpovedí svedka poškodeného
A. E., z ktorých vyplynulo, že obžalovaný nedal prednosť v jazde vodičovi motocyklu, čím takto

porušil ustanovenie § 20 ods. zákona č. 8/2009 Z.z., spočívajúce v tom, že vodič, ktorý prichádza
do križovatky po vedľajšej ceste označenej dopravnou značkou „Daj prednosť v jazde“ alebo „Stoj,
daj prednosť v jazde“, je povinný dať prednosť v jazde vozidlám a ostatným účastníkom cestnej
premávky prichádzajúcim po hlavnej ceste vrátane cyklistov idúcich súbežne s hlavnou cestou. Toto
zákonné ustanovenie v praxi znamená to, že účastník cestnej premávky je povinný dať prednosť v jazde

ostatným účastníkom cestnej premávky, pokiaľ sa na nej pohybujú vozidlá, pričom uvedené potvrdzuje
aj vyjadrenie znalca v rámci výsluchu na hlavnom pojednávaní dňa 22.11.2022, že vodič vozidla, ktorý
je povinný dať prednosť v jazde vozidlu jazdiacemu na hlavnej ceste. Zároveň súd zdôrazňuje znalcovokonštatovanie, že vodič vozidla prichádzajúci z vedľajšej cesty je povinný tak urobiť pri akejkoľvek
rýchlosti.

Hlavnou námietkou obhajoby bolo, že poškodený A. E. pri svojej jazde na motocykli prekročil maximálnu
povolenú rýchlosť a nevenoval sa vedeniu motocyklu. Uvedené obhajoba tvrdila najmä s poukazom
na konštatovanie znalca, že nie je možné na základe predložených údajov počiatočnú rýchlosť jazdy
motocykluvypočítať.Ohľadomtýchtotvrdenísúduvádza,,ženiejemožnébezakýchkoľvekkonkrétnych
dôkazov pričítať poškodenému A. E. skutočnosť, že prekročil maximálnu povolenú rýchlosť, keď takáto

okolnosťnevyplynulazožiadnehodokazovania.Niejemožnéskonštatovať,ževodičmotocykluprekročil
maximálnu povolenú rýchlosť len na základe subjektívneho pocitu obžalovaného, ktorý tvrdil, že pri
vchádzaní z vedľajšej cesty na hlavnú poškodeného nevidel a ani nemohol vidieť z dôvodu jeho vysokej
rýchlosti. Znalec konštatoval v znaleckom posudku (str. 12 - poznámka č. 4), že v okamihu začiatku
pohybu vozidla obžalovaného z miesta státia pred vjazdom na vozovku sa motocykel poškodeného
nachádzal vo vzdialenosti cca 116,7 m od východiskového bodu merania, čo je pravý okraj betónového

mostíku, ktorý sa nachádza po pravej strane vozovky cesta č. I/2 smerom do obce Lozorno (viď
str. 4 znaleckého posudku). Výhľadové pomery ako znalec uviedol aj v znaleckom posudku aj vo
výsluchu boli z pozície obžalovaného 150 až 200 m, čo potvrdil aj sám obžalovaný. Znalec vo výsluchu
v prípravnom konaní dňa 16.03.2021 konštatoval, že obžalovaný ako vodič vozidla Renault mohol
vidieť motocykel pohybujúci sa po hlavnej ceste v dostatočnej vzdialenosti k tomu, aby mohol správne

reagovať na vzniknutú situáciu a toto potvrdil aj pri výsluchu na hlavnom pojednávaní dňa 22.11.2022.
Ako vyplynulo z výpovede svedka poškodeného I., motocykel Suzuki mal ešte prídavné svetlomety,
ktoré sa spúšťali automaticky so spustením motora, teda boli zapnuté a osvetľovali motocykel. Tvrdenie
obžalovaného, že keďže motocykel nevidel, tak nesvietil, nie je možné akceptovať. Súd poukazuje
aj na fakt, že poškodená H. C. sedela ako spolujazdkyňa na motocykli poškodeného A. E., pričom

boli obaja postavení vysoko nad úrovňou bežného vozidla. Ohľadom možného osvetlenia zapadajúcim
slnkom, o ktorom hovoril obžalovaný, súd uvádza, že slnko zapadalo na ľavej strane obžalovaného,
z pravej strany, z ktorej prichádzal motocykel, ho teda nemohlo oslepiť zapadajúce slnko. Ani znalec
vo svojom znaleckom posudku takúto okolnosť (ani inú okolnosť, ktorá by zhoršovala viditeľnosť)
nekonštatoval. Z fotodokumentácie vyplýva (fotografia č. 11), že po ľavej strane obžalovaného ako

vodiča vozidla Renault boli konáre stromov, ktoré však ešte neboli úplne zalistnené vzhľadom na skorý
jarný dátum, kedy sa nehoda stala (17.03.2019). Nie je teda možné, aby obžalovaný pri vykonávaní
výjazdu z vedľajšej cesty na hlavnú cestu poškodeného na motorke nevidel. Obžalovaný popisoval jazdu
svojim motorovým vozidlom a následný vjazd z vedľajšej cesty na hlavnú cestu tak, že mal naložené
bábky a kulisy a už po poľnej ceste vedúcej k hlavnej ceste išiel opatrne a pomaly. Po rozhliadnutí sa

napravo a naľavo začal robiť odbáčací manéver, ktorý vzhľadom na naložené kulisy robil pomaly. Aj
táto skutočnosť jednoznačne prispela k tomu, že obžalovaný v dôsledku toho, že poškodeného nevidel
prichádzať (pričom ho mal a mohol vidieť) mu nedal prednosť vjazde a dopravnú nehodu zavinil.

K rýchlosti motocyklu súd ďalej uvádza, že znalecký posudok bol spracovaný na základe toho, že vodič

motocykla sa mal pohybovať rýchlosťou cca 90 km/h, na danom úseku, s tým že pre účely vypracovania
znaleckého posudku sa nenachádzali žiadne objektívne údaje, z ktorých by bolo možné jednoznačne
určiť počiatočnú rýchlosť motocykla, a to ani metódou spätného odvíjania deja. Bližšie dôvody určenia
počiatočnej rýchlosti vodiča motocykla znalec zdôvodnil na strane 12 znaleckého posudku, pričom
uviedol, že je z technického hľadiska akceptovateľný a je v súlade s výsluchom svedka - poškodeného,

ale aj kontrolovanou analýzou pohybu motocykla. Zároveň sa javí ako dôveryhodná výpoveď svedka
- poškodeného, ktorý tvrdil, že išiel v daný deň rýchlosťou, ktorá cca korešpondovala s počiatočnou
rýchlosťou motocykla, z ktorej vychádzal znalec vo svojom posudku. Je potrebné vziať do úvahy, že
išlo o výlet motorkami, za veľmi priaznivého počasia, kedy navyše vodič - poškodený A. E., ktorý sa
zaradil za pred ním idúce automobily, viezol vzadu na motorke, ako spolujazdkyňu poškodenú H. C.,

čo samé o sebe odôvodňuje vyšší predpoklad opatrnosti pri takomto vedení motocyklu s dôrazom na
zvýšenú zodpovednosť za spolujazdca a to vrátane dodržania rýchlosti a celkovej techniky jazdy. Teda
aj z uvedeného vyplýva dôvodný záver (potvrdený svedeckými výpoveďami poškodených A. E. aj H.
C.), že poškodený ako vodič motocykla, sa nenechal „strhnúť“ riskantnou jazdou pri vyššej rýchlosti,
ako sa občas stáva u vodičov motocyklov v prípade sólo jazdy. Znalec určil a vyhodnotil tú analýzu

nehodového deja, ktorá bola z technického hľadiska prijateľná. Znalec skonštatoval, že na základe
vypracovanej analýzy priebehu dopravnej nehody uvedenej v znaleckom posudku je táto s technicky
prijateľnou mierou tolerancie v korešpondencii so skutočným priebehom dopravnej nehody. Taktiež je
potrebné súhlasiť s tým, že vodič motocykla nemá veľa možností ako sa nevenovať plne jeho riadeniu.Počas jazdy má na hlave helmu, nemôže telefonovať, jesť, piť ani sa rozprávať so spolujazdcom a počas
jazdy musí neustále držať riadidlá. Prekročenie rýchlosti poškodeným A. E. nie je možné vydedukovať
ani z výsluchu svedka M. I., ktorý popísal zo svojho pohľadu ako sa blížil k miestu dopravnej nehody.

Z jeho výpovede nie je možné tvrdiť, že poškodený A. E. išiel na úseku cesty 2000 m pred miestom
dopravnej nehody rýchlosťou 130 km/h tak, ako si to myslí obžalovaný B. A.. Ako bolo už vyššie uvedené
znalec k určeniu počiatočnej rýchlosti motocykla uviedol, že znalecký posudok spracoval na základe
toho,žemotocykelsapohybovalrýchlosťou90km/h,pričomnemalobjektívneúdaje,zktorýchbymožné
určiť počiatočnú rýchlosť a čiastočne túto počiatočnú rýchlosť overil zo zadokumentovaných stôp -

konečnej polohy motocykla (neboli zadokumentované žiadne brzdné stopy) a zároveň však konštatoval,
že takto určená analýza dopravnej nehody je z technického hľadiska prijateľná. Z výsluchu poškodeného
vyplynulo a zároveň jeho výpoveď aj korešponduje s tvrdením znalca o počiatočnej rýchlosti, že dôvodne
očakával, že mu dá vozidlo obžalovaného Renault prednosť v jazde a pre neho už nemalo význam
brzdiť ani urobiť vyhýbací manéver, nakoľko by to malo pre poškodeného a jeho spolujazdkyňu fatálne
následky. Aj znalec uviedol, že bezpečný vyhýbací manéver so spolujazdcom na motorke, ktorý nie je

zladený s úmyslom vodiča bolo možné vykonať len pri rýchlosti do 40 km/h. Preto poškodený v rámci
možností vyhodnotenia situácie sa rozhodol urobiť vyhýbací manéver po pravej strane vozidla Renault.
Z uvedeného možno vyvodiť, že poškodený jednoznačne nemohol ísť rýchlosťou vyššou alebo výrazne
vyššou, keďže do momentu stretu s vozidlom Renault nebrzdil a teda nemohol svoju rýchlosť na danom
úseku znížiť z rýchlosti výrazne vyššej (podľa obžalovaného 130 km/h) na rýchlosť 90 km/h, ktorú mal

v momente stretu s vozidlom Renault.

Čo sa týka možností zabránenia dopravnej nehody, znalec v znaleckom posudku konštatoval, že
poškodený ako vodič motocykla by zabránil dopravnej nehode iba pri maximálnom možnom brzdení,
no už pri polovičnom brzdení by nehode nezabránil. Pričom takého brzdenie s maximálnym možným

účinkom motocykla nemožno v žiadnom prípade považovať za situáciu, kedy by vodič motocykla
nemusel náhle zmeniť rýchlosť alebo smer jazdy, teda, nemožno to považovať za situáciu, kedy bolo
dodržané pravidlo cestnej premávky vyplývajúce z § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej
premávke spočívajúce v tom, že povinnosť účastníka cestnej premávky dať prednosť v jazde znamená
počínať si tak, aby ten, kto má prednosť v jazde, nemusel náhle zmeniť smer alebo rýchlosť jazdy,

ktorý sa v danom čase vyžadoval od obžalovaného, ako účastníka cestnej premávky, ktorý vchádzal
z vedľajšej cesty na hlavnú. Zároveň má súd za to, že nie je možné pričítať na ťarchu poškodeného
skutočnosť, že sa zo strany obžalovaného spoliehal na dodržiavanie platných právnych predpisov.
V tomto smere súd poukazuje na rozhodnutie NS ČR sp.zn. 5Tdo 1173/2004, z ktorého vyplynulo, že
„Po účastníkovi silničního provozu nelze spravedlivě požadovať, aby bez dalšího předpokládal možné

porušení pravidel tohto provozu jinými účastníky a aby tomu přizpůsobil své počínaní.“ Nie je teda
možné objektívne požadovať od motocyklistu, aby situáciu vyhodnotil tak, že by brzdil maximálnym
dosiahnuteľným brzdným spomalením a vystavil tak nepredvídateľným následkom takéhoto brzdenia
seba a svoju spolujazdkyňu. Na druhej strane je dôležité konštatovať, že obžalovaný ako vodič
vozidla Renault mal možnosť zabrániť dopravnej nehode za každých okolností a to daním prednosti

vjazde po hlavnej ceste jazdiacemu motocyklu. Z uvedeného pre súd vyplýva, že základnou príčinou
vzniku dopravnej nehody bola nesprávna technika jazdy obžalovaného ako vodiča vozidla Renault
z dôvodu nedostatočného venovania sa riadeniu vozidla Renault nedal obžalovaný prednosť v jazde
poškodenému ako vodičovi motocyklu Suzuki, čím porušil ustanovenie § 20 ods. 1 a § 137 ods. 1 zákona
č. 8/2009 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách.

Obžalovaný teda porušil potrebnú mieru opatrnosti, ktorú bol povinný zachovávať ako vodič motorového
vozidla a pri vjazde z vedľajšej cesty na hlavnú sa stopercentne presvedčiť, či po hlavnej ceste
neprichádza iné vozidlo. Súd preto posúdil konanie obžalovaného, z hľadiska subjektívnej stránky, ako
vedomú nedbanlivosť v zmysle § 16 písm. a) Trestného zákona

Porušenie povinnosti dať prednosť vjazde malo vplyv na vznik kolíznej situácie medzi vozidlom
obžalovaného a motocyklom poškodeného, boli v príčinnej súvislosti so vznikom dopravnej nehody
ako aj s následkom spočívajúcom v spôsobení ťažkej ujmy na zdraví obom poškodeným. Z hľadiska
znakov subjektívnej a objektívnej stránky preto obžalovaný naplnil znaky skutkovej podstaty trestného

činu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. a to porušením zákonných povinností
uvedených v skutkovej vete.Vzhľadom na uvedené skutočnosti, súd uznal obžalovaného A. B. A. vinným zo spáchania trestného
činu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona.

Vzhľadom na vykonané dokazovanie súd upravil skutkovú vetu v porovnaní s tým, ako bola upravená
v obžalobe tak, že nepričítal obžalovanému porušenie povinnosti podľa § 137 ods. 2 písm. h) zákona č.
8/2009 Z.z. o premávke na cestných komunikáciách, nakoľko o tejto skutočnosti existovali rozdiely vo
výpovediach, keď poškodený A. E. tvrdil, že obžalovaný na stopke nezastavil a svedkyňa I. I. a svedok M.
G. I. tvrdili, že obžalovaný na stopke zastavil. Keďže nebolo jednoznačne bez pochybností preukázané,

že by obžalovaný na stopke nezastavil, súd porušenie tejto povinnosti obžalovanému nepričítal.

Súd považuje za potrebné sa vyjadriť k vyjadreniu znalca, ktorý na opakujúce sa otázky obhajoby
pripustil, aj možnosť, že by technika jazdy obžalovaného bola správna vzhľadom na danie v prednosti v
jazde, ale len za predpokladu výrazného prekročenia maximálnej povolenej rýchlosti, pričom a contrario
ak by neprekročil výrazne (resp. nevýrazne), priebeh dopravnej nehody by bol korešpondujúci s tým,

ako je vypracovaný znalecký posudok. V tomto smere súd súhlasí s tvrdením prokurátora, že otázka
výrazného prekročenia maximálnej povolenej rýchlosti je otázka právna, ktorú napr. v rámci metódy
komparatistiky práva v ČR v prípade prekročenia rýchlostí v obci, určili v rozsahu o viac ako 70%
z maximálnej povolenej rýchlostí. Aj keď znalec nemal pre účely vypracovania znaleckého posudku
objektívne údaje, z ktorých by bolo možné jednoznačne určiť počiatočnú rýchlosť motocykla, a túto

na základe ním uvádzaných skutočností zdôvodnil a ustanovil na 90 km/h (ako technicky prijateľnú ),
nevyplynulo zo žiadnych dôkazov, ani nie je v danej veci žiadny objektívny predpoklad, že by došlo k
jej výraznému prekročeniu, a to aj s prihliadnutím na popísaný spôsob jazdy poškodeného a okolnosti
popísané vyššie. Zistenie príčiny dopravnej nehody tak bolo jednoznačne preukázané a nie je možné
pripustiť, že príčinou dopravnej nehody bola prekročená rýchlosť poškodeného ako vodiča motocyklu.

K výroku o treste a náhrade škody

V súvislosti s výrokom o treste je primárne nevyhnutné uviesť, že Trestný zákon vo svojich
ustanoveniach, najmä v ustanoveniach deklarujúcich zásady ukladania trestov, poskytuje ochranu

spoločnosti pred trestnými činmi v podobe trestov a to tak, že trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti
pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvoriť podmienky na jeho
výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradiť od páchania trestných činov za
súčasného vyjadrenia morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Keďže uvedený cieľ, t. j. zabránenie
v ďalšom páchaní trestnej činnosti zároveň napĺňa aj ochranu spoločnosti, treba mať pri voľbe druhu

trestu a jeho výmery túto skutočnosť vždy na zreteli.

Všetky okolnosti prípadu však treba nielen zisťovať, ale aj objektívne, t. j. bez preceňovania alebo
podceňovania niektorých z nich komplexne hodnotiť a mať pritom na zreteli, že bližšie sú konkretizované
v ďalších ustanoveniach Trestného zákona, najmä v ustanoveniach o poľahčujúcich a priťažujúcich

okolnostiach (§ 36 Trestného zákona a § 37 Trestného zákona) a v ustanoveniach upravujúcich zásady
ukladania trestov (§ 34 Trestného zákona).

Súd pri ukladaní trestu obžalovanému vychádzal zo závažnosti prečinu, z ktorého bol obžalovaný
uznaný vinným a ktorú určuje primárne zákonodarca stanovením rozpätia trestnej sadzby, pričom

v danom prípade je výška trestnej sadzby stanovená zákonom (§ 157 ods. 2 Trestného zákona) v rozpätí
1 až 5 rokov. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho
následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho
pomery a možnosť jeho nápravy.

V rámci dokazovania súd z odpisu registra trestov zistil, že obžalovaný má jeden záznam v odpise
registra, pričom ide o odsúdenie z roku 1997, ktoré je zahladené. V registri priestupkov má 1 záznam,
ide o priestupok dopravného charakteru, za ktorý mu bola uložená pokuta vo výške 50,- Eur.

Napokon súd zisťoval poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, pričom u obžalovaného nezistil ani jednu

poľahčujúcu okolnosť ani priťažujúcu okolnosť. K úprave trestnej sadzby teda nedošlo.

Súd následne dospel k názoru, že na ochranu spoločnosti a pre nápravu obžalovaného postačí aj
uloženie tzv. prevýchovného trestu, trestu bez nepodmienečného odňatia slobody, a to vo výmere 2 roky,teda v prvej polovici trestnej sadzby. Pri ukladaný trestu súd zohľadnil skutočnosť, že obžalovaný nie je
kriminálne narušenou osobou a napriek tou, že je častým a dlhoročným účastníkom cestnej premávky
ako vodič motorového vozidla nemá v zásade až na jeden priestupok na úseku cestnej premávky

žiadne iné priestupky, čím je možné jeho správanie v tomto smere považovať za dobré a ohľaduplné k
iným účastníkom cestnej premávky. Na strane druhej musel súd nutne zohľadniť následok, ktorý svojím
konaním na zdraví poškodeného A. E. a poškodenej H. C. obžalovaný spôsobil a ktorý má závažný
charakter. Obžalovaný výrazne zasiahol do života poškodených a nie iba na krátky čas zhoršil kvalitu
ich života. Súd má zo to, že takto uložený trest je postačujúci a zákonný, z ktorého trestu si obžalovaný

zoberie náležité ponaučenie a týmto druhom trestu a jeho výmerou bude zabezpečený účel trestu v
zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení.

Súd má za to, že sú splnené všetky zákonné podmienky vyžadované § 51 ods. 1 Trestného zákona
s poukazom na § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. Nebola zistená žiadna taká výrazná okolnosť,
ktorá by odôvodňovala uloženie trestu odňatia slobody v nepodmienečnej forme. Súčasne pri ukladaní

trestu súd prihliadol na tzv. generálnu prevenciu trestu, pretože trest musí byť aj taký, aby odradil iných
od páchania trestných činov. Ukladaný trest preto súd považuje za primeraný prejednávanému prípadu,
osobe obžalovaného, okolnostiam prípadu a spôsobenému následku.

Uloženie trestu súd kombinoval s uložením trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek

druhu v cestnej premávke a to podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona a to vo výmere 3 roky, pretože
skutok bol spáchaný práve v súvislosti s jazdou motorovým vozidlom.

Pokiaľ ide o výrok o náhrade škody, tak súd zaviazal obžalovaného nahradiť poškodenej spoločnosti
Všeobecná zdravotná poisťovňa škodu vo výške 4.224,73 Eur, poisťovni DÔVERA škodu vo výške

1.666,37 a poškodenej Sociálnej poisťovni škodu vo výške 2.988,70 Eur, škody týkajúce sa liečebných
nákladov, resp. poskytnutej zdravotnej starostlivosti (na poškodených A. E. a H. C.) a vyplatených
nemocenských dávok (poškodenému A. E.), pričom vychádzal z dokladov, ktoré boli predložené do
vyšetrovacieho spisu ešte počas prípravného konania (č. l. 191-192 a čl. 461, resp. čl. 201) a súd tieto
sumy považoval za nesporné.

Čo sa týka škody vo výške 7.149,09 Eur, ktorá bola priznaná poškodenému A. E. táto pozostáva z vecnej
škody vo výške 644,65 Eur (rukavice, bunda, prilba, držiak, kevlarové jeansy, nákrčník, chránič chrbtice),
z nákladov spojených s liečením vo výške 268,35 Eur (doplatky za lieky a poplatky za lekárske výkony),
z nákladov za právne zastúpenie vo výške 789,47 Eur, z nákladov na vyhotovenie znaleckého posudku

vo výške 95,62 Eur a z náhrady bolestného vo výške 5.351,- Eur (bolestné stanovené znaleckým
posudkom na 245 bodov, pri hodnote bodu vo výške 21,84 Eur). Poškodenej H. C. bola priznaná škoda
vo výške 14.895,37 Eur, ktorá pozostáva z vecnej škody vo výške 456,50 Eur (prilba, zámok, dámska
bunda, kevlarové jeansy, rukavice), z nákladov spojených s liečením vo výške 256,25 Eur (doplatky za
lieky a poplatky za lekárske výkony), z nákladov na vyhotovenie znaleckého posudku vo výške 95,62

Eur a z náhrady bolestného vo výške 14.087,- Eur (bolestné stanovené znaleckým posudkom na 645
bodov pri hodnote bodu vo výške 21,84 Eur). Všetky uvedené nároky mal súd preukázané doloženými
listinnými dôkazmi (znalecké posudky A. B. č. 158/2020 a č. 159/2020, doklady o kúpe vecí, liekov,
faktúry, príjmové pokladničné doklady, výpisy z účtu čl. 81-159).

Poškodený A. I. si uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 5.727,85 Eur, ktorá mu vznikla poškodením
motorky Suzuki DL 650, pričom však listinnými dôkazmi nebola preukázaná hodnota motorky ku dňu
dopravnej nehody, preto súd odkázal poškodeného A. I. s nárok na náhradu škody na civilný proces.

Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou podpísaného
súdu na Krajský súd v Bratislave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení tohto
rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť.
Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309

ods. 1 Trestného poriadku). Odvolanie má odkladný účinok. V písomne podanom odvolaní je potrebnéuviesť voči ktorým výrokom rozsudku odvolanie smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku
predchádzalo.