Uznesenie – Exekúcia a výkon rozhodnutí ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 8. júl 2025

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 10Er/588/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8214206480
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 07. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Tomašková
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2025:8214206480.5

Uznesenie

Okresný súd Bardejov vo veci exekúcie oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25,
811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX,
XXX XX D., o vymoženie 991,83 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Exekúciu vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú a exekúciu z a s t a v u j e.

II. O trovách exekúcie súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia o zastavení exekúcie samostatným
uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1.Dňa12.09.2014bolanaOkresnýsúdBardejov(ďalejlen,,súd“)doručenážiadosťsúdnehoexekútora,
JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom v tomto konaní
je Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu č.k. SR 4439/07 vydaný Stálym rozhodcovským súdom

Bratislava dňa 12.07.2007, ktorý sa stal právoplatným dňa 13.08.2007 a vykonateľným dňa 16.08.2007.

2. Súd uznesením č.k. 10Er/588/2014-16 zo dňa 13.03.2015 rozhodol, že žiadosť súdneho exekútora
JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamieta.

3. Oprávnený podal proti uzneseniu súdu zo dňa 13.03.2015 odvolanie, o ktorom Krajský súd Prešov

rozhodol uznesením č.k. 12CoE/28/2015-30 zo dňa 25.02.2016 zrušil uznesenie súdu prvého stupňa
a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 18.04.2016.

4. Súd uznesením č.k. 10Er/588/2014-32 zo dňa 18.09.2017 vylúčil súdneho exekútora JUDr. Rudolfa
Krutého z vykonávania exekúcie vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 10Er/588/2014. Uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 24.01.2018.

5. Oprávnený doručil súdu dňa 08.01.2018 návrh na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
súdnemu exekútorovi JUDr. Ivanovi Nestorovi, Exekútorský úrad so sídlom Haburská 49/A, 821 01
Bratislava, o ktorom súd rozhodol uznesením č.k. 10Er/588/2014-15 zo dňa 11.10.2024 tak, že prvým
výrokom poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Ivana Nestora, Exekútorský úrad so
sídlom Haburská 49/A, 821 01 Bratislava a druhým výrokom zamietol žiadosť súdneho exekútora, JUDr.

Rudolfa Krutého o udelenie poverenia ny vykonanie exekúcie. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť v I.
výroku dňa 11.12.2024.

6. Proti výroku II. uznesenia súdu zo dňa 11.10.2024 podal oprávnený odvolanie, o ktorom Krajský súd
Prešov rozhodol uznesením č.k. 12CoEK/1/2025-80 zo dňa 25.02.2025 potvrdil uznesenie vo výroku II.
Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 09.04.2025.7. Podľa §243h zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení
ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak,
exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca

2017.

8. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

9. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd

vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

10. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len ,,Občiansky zákonník“),
spotrebiteľskýmizmluvamisúkúpnazmluva,zmluvaodieloaleboinéodplatnézmluvyupravenévôsmej
časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na
druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného

návrhu na uzavretie zmluvy.

11. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

12. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

13. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka").

14. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

15. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

16. Podľa článku 2 písm. b) Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach

v spotrebiteľských zmluvách, spotrebiteľ znamená akúkoľvek fyzickú osobu, ktorá v zmluvách
podliehajúcich tejto smernici koná s cieľom, nevzťahujúcim sa k obchodom, podnikaniu alebo povolaniu.

17. Podľa článku 2 písm. a) Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách, nekalé podmienky znamenajú zmluvné podmienky definované v článku 3.

18. Podľa článku 3 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za
nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán
vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

19. Podľa článku 3 ods. 2 Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá
vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne
formulovanou zmluvou. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienky bola

individuálne dojednaná, musí o tom podať dôkaz.

20. Podľa prílohy - podmienky uvedené v článku 3 ods. 3 Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, za nekalú podmienku sa považuje aj podmienka
podľa písm. q) neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo

podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené
právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať
mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať
na inej zmluvnej strane.21. Podľa článku 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách zo dňa 5.4.1993, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách

uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva,
neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany,
ak je ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

22. Podľa článku 10 Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách zo dňa 5.4.1993, členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne
opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr do 31.12.1994. Bezodkladne o
tom informujú Komisiu. Tieto ustanovenia sa uplatnia na všetky zmluvy uzatvorené po 31.12.1994.

23. Podľa ustanovenia §879g Občianskeho zákonníka s účinnosťou od 1. 4. 2004, týmto zákonom sa
preberajú právne akty Európskych spoločenstiev uvedené v prílohe. V tejto prílohe je uvedená okrem

iných aktov aj Smernica Rady č. 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách a nakoľko smernicu Rady č. 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách Slovenská republika prebrala do svojho právneho poriadku s účinnosťou od
1.4.2004, súd posúdil úverovú zmluvu a podmienky dojednania zmluvy aj v súlade s touto smernicou.

24. Súd si pripojil úverovú zmluvu zo dňa 21.02.2007 a Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, na
základe ktorých bol vydaný exekučný titul v danej veci a z ktorých zistil nasledovné.

25. V zmluve je označený povinný svojim menom, priezviskom, rodným číslom, adresou trvalého pobytu,
IČO-m a ďalšími údajmi. Vzhľadom na označenie dlžníka (povinného) v predmetnej úverovej zmluve nie

je z jej obsahu možné ustáliť, či povinný túto zmluvu uzatváral ako spotrebiteľ alebo ako nespotrebiteľský
subjekt v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Uvedené nemožno bezpečne
ustáliť s poukazom na „dvojaké“ označenie povinného v tejto zmluve tak osobnými údajmi, ktoré sú
typické pre nepodnikajúcu fyzickú osobu (meno, priezvisko, rodné číslo, číslo občianskeho preukazu
a trvalé bydlisko) ako aj údajmi charakterizujúcimi fyzickú osobu podnikateľa (obchodné meno, IČO,

miesto podnikania). Z uvedených údajov dokonca možno dôjsť skôr k predpokladu, že povinný uvedenú
zmluvu uzatváral ako spotrebiteľ a nie ako podnikateľ, keď údaje obsiahnuté v rámci označenia
zmluvných strán, ktoré by charakterizovali povinného ako podnikateľa sú voľne dostupné vo verejnej
časti živnostenského registra alebo tiež z osvedčenia o živnostenskom oprávnení. Naopak údaje
charakterizujúce povinného ako fyzickú osobu nepodnikateľa (rodné číslo, číslo občianskeho preukazu),

nie sú verejne prístupné a je ich možné zistiť len z dokladov priamo poskytnutých povinným, napríklad
z občianskeho preukazu. Zo znenia predmetnej zmluvy je zrejmé, že verejná listina (napr. Občiansky
preukaz) nebola pri uzatváraní zmluvy využitá len na identifikáciu dotknutej fyzickej osoby, či napr.
ide o tú istú osobu, ktorá predložila živnostenské oprávnenie, ale tieto údaje boli do obsahu zmluvy
priamo zahrnuté. Z predmetnej zmluvy o úvere nie je možné vzhľadom na duplicitné označenie dlžníka

jednoznačne určiť, či povinný zmluvu uzavrel ako podnikateľ pod svojím obchodným menom a IČO-m
alebo ako fyzická osoba pod svojim menom, priezviskom a rodným číslom, a teda nie je možné ani určiť
či dlžníkovi vznikla povinnosť zo záväzkovoprávneho vzťahu ako podnikateľovi alebo ako fyzickej osobe.

26. Zo znenia zmluvy a jej grafickej úpravy je zrejmé, že predmetná zmluva o úvere je uzatvorená na

vopred predtlačenom formulári, ktorý používa oprávnený ako veriteľ pri svojej podnikateľskej činnosti
opakovane,návrhzmluvyboltedavytvorenýveriteľomadlžníkknemulenpristúpil.Platítedavšeobecne
platný princíp, podľa ktorého ak sú v zmluve použité formulácie a pojmy, ktoré možno vykladať rozdielne,
javí sa byť spravodlivým vykladať ich v neprospech toho, kto ich do zmluvy uložil. Zmyslom tohto princípu
je neumožniť strane naformulovať v zmluve ustanovenie pripúšťajúce viacerý výklad a následne v zlej

viere využiť mnohoznačnosti tohto ustanovenia na úkor záujmov druhej zmluvnej strany. Text zmluvy je
preto prvotným priblížením sa k významu zmluvy, ktorý si chceli jej účastníci svojím konaním stanoviť.

27. Doslovný výklad textu zmluvy môže, ale nemusí byť v súlade s vôľou konajúcich strán. Ak vôľa
zmluvných strán smeruje k inému významu a ak sa podarí vôľu účastníkov, procesom hodnotenia

skutkových a právnych otázok ozrejmiť, má zhodná vôľa účastníkov zmluvy prednosť pred doslovným
významom textu nimi formulovanej zmluvy. Vôľa je vnútorným stavom konajúcej osoby, ktorý nie
je bezprostredne prístupný interpretovi právneho úkon a nie je interpretom tohto právneho úkonu
poznateľný. Na vôľu preto treba hľadieť (usudzovať) z vonkajších okolností, spojených s podpisoma realizáciou zmluvného vzťahu, hlavne na okolnosti spojené s podpisom zmluvy a následne na
konanie účastníkov po podpise zmluvy (nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 243/07). Súd teda
pri výklade zmluvy prihliadol na okolnosti, ktoré sprevádzali uzatvorenie zmluvy, to znamená, že

zmluva bola uzatvorená na vopred pripravenom predtlačenom formulári, ktorý oprávnený v rámci svojej
podnikateľskej činnosti používa opakovane. Zmluvu za veriteľa uzavrel mandatár, pričom adhézna
forma zmluvy (vopred predtlačený formulár) nenasvedčuje tomu, že by uzatvorenie zmluvy sprevádzali
rokovania, či vyjednávanie o obsahu zmluvy, pričom najmä takéto okolnosti sú typickým konaním
dvoch podnikateľov pri uzatváraní vzájomných zmlúv a práve v tomto prostredí sa viac ako pri konaní

iných subjektov súkromnoprávnych vzťahov prejavuje pôsobenie individuálnej autonómie subjektov
súkromnoprávnych vzťahov a ich zmluvnej slobody. Z hľadiska obsahu je zmluva značne jednostranná
s množstvom sankcií v neprospech dlžníka. Z obsahu zmluvy a jej formálnej úpravy je zrejmé, že ide o
zmluvu formulárovú, ktorej obsah dlžník nemohol podstatným spôsobom ovplyvniť.

28. Ustanovenie §52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ako aj ustanovenie článku 2. písm. b) smernice

93/13/EHS nevylučujú, že by spotrebiteľ mohol vykonávať podnikateľskú resp. obchodnú činnosť,
dokonca výslovne pripúšťajú, že to tak môže byť, vylučujú však, aby osoba požívajúca status
spotrebiteľa pri uzatváraní a plnení zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej
podnikateľskej činnosti. Ustanovenie §52 ods. 4 Občianskeho zákonníka je vzhľadom na systematické
zaradenie v piatej hlave prvej časti Občianskeho zákonníka medzi všeobecnými ustanoveniami možné

považovať za všeobecne platné pre celú oblasť súkromného práva, a teda aj na účely posudzovania
neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré rovnako vzhľadom na svoje systematické začlenenie v piatej
hlave prvej časti Občianskeho zákonníka tvoria súčasť všeobecného zmluvného práva.

29. Pokiaľ ide o okolnosť, že zákon vyžaduje, aby spotrebiteľ nekonal pri plnení zmluvy v rámci

predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, súd vychádzal vo svojich úvahách
z ustanovenia §497 Obchodného zákonníka, podľa ktorého zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na
požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Po poskytnutí peňažných prostriedkov zo strany
veriteľa dlžníkovi tento k poskytnutým peňažným prostriedkom nadobudne vlastnícke právo, pričom má

z uvedenej zmluvy povinnosť (záväzok) poskytnuté finančné prostriedky vrátiť a zaplatiť úrok. Dlžník
nadobúda k poskytnutým finančným prostriedkom vlastnícke právo, pričom má povinnosť vrátiť vec
určenú podľa druhu (peniaze) a množstva (určené konkrétnou sumou) a zaplatiť odplatu za poskytnutie
úveru - úrok. Toto predstavuje záväzok dlžníka zo zmluvy o úvere. Avšak to, že dlžník podpísaním
veriteľomvopredpripravenéhodojednaniavzmluveoúverevyhlásil,žeúvermubolposkytnutýnavýkon

podnikania, neznamená podľa názoru súdu, že by sa zaviazal, že pri plnení svojho záväzku zo zmluvy
bude konať v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Vyhlásenie o účele poskytnutia finančných
prostriedkov nehovorí nič o tom, že by sa dlžník do budúcnosti pri plnení zmluvy (vrátení poskytnutých
peňažných prostriedkov a zaplatení úroku) zaväzoval konať v rámci predmetu svojej podnikateľskej
činnosti, a ani mu takúto povinnosť nezakladá. Zo zmluvy nemožno nijako zistiť, aký konkrétny súvis by

poskytnutie finančných prostriedkov malo mať s predmetom podnikania dlžníka.

30. V prípade pochybností o tom, či ide o spotrebiteľskú zmluvu (spotrebiteľský vzťah), má dôkazné
bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ (veriteľ, oprávnený), pričom
existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že aj

nespotrebiteľskýcharakterzmluvymusíbyťpreukázanýbezpečne,spôsobomnevzbudzujúcimdôvodné
pochybnosti. V opačnom prípade je potrebné uplatniť výklad v súlade s §54 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého ustanovenia v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad,
ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Bezpečným preukázaním nemôže byť (nie je) všeobecný údaj o
poskytnutí úveru na výkon zamestnania, povolania, či podnikania, prípadne uvedenie identifikačného

čísla osoby a ani údaj o tom, pod akým číslom je fyzická osoba zapísaná v živnostenskom registri. Takéto
údajeneposkytujúodpoveďnaotázku,vakomodborepodnikaniapovinnývykonávasvojupodnikateľskú
činnosť a akú konkrétnu súvislosť s podnikateľskou činnosťou vôbec uzavretie zmluvy o úvere má.
Iné dôkazy okrem predmetnej zmluvy o úvere a všeobecných podmienok poskytnutia úveru oprávnený
nepredložil.

31. Po oboznámení sa so zmluvou o úvere, uzavretou medzi oprávneným a povinným mal súd
preukázané, že vzhľadom na duplicitné označenie dlžníka v zmluve nie je možné určiť ani jednoznačne
preukázať, kto bol účastníkom uvedeného právneho vzťahu na strane dlžníka pri uzatváraní zmluvy,či fyzická osoba alebo podnikateľ na základe živnostenského oprávnenia, pričom túto nejasnosť nie
je možné s jasným logickým záverom odstrániť ani výkladom zmluvy. Následne nie je možné určiť, či
dlžník konal v rámci predmetu svojej činnosti nielen pri uzatváraní zmluvy, ale aj pri jej plnení. Vyhlásenie

o účele poskytnutia finančných prostriedkov nepreukazuje konanie v rámci predmetu podnikateľskej
činnosti pri uzatváraní zmluvy a ani nepreukazuje, že poskytnuté peňažné prostriedky boli dlžníkom
skutočne použité na účel, ktorý dlžník pri uzatváraní zmluvy vyhlásil. Záväzok, ktorý by mu toto ukladal
ako povinnosť, zo zmluvy o úvere nevyplýva. Na základe už uvedených okolností uzatvárania zmluvy a
obsahu zmluvy súd v predmetnej veci nemal preukázaný nespotrebiteľský charakter zmluvného vzťahu

medzi účastníkmi, nakoľko zo zmluvy nie je zrejmé, že dlžník pri uzatváraní a plnení zmluvy konal v
rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je v zmysle legálnej definície podľa §52
ods. 2 Občianskeho zákonníka osoba, ktorá nekoná pri uzatváraní a plnení zmluvy v rámci predmetu
svojej podnikateľskej činnosti, a naopak „nespotrebiteľom“ je ten, kto pri uzatváraní a plnení zmluvy
koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. S poukazom na vyššie uvedené odôvodnenie,
ako aj s poukazom na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 243/07 súd dospel k názoru, že

zmluvu je potrebné vykladať v prospech strany, ktorá návrh zmluvy nepripravila, teda dlžníka. Pokiaľ
teda nebol preukázaný jednoznačný záver o nespotrebiteľskom charaktere predmetnej zmluvy, logicky
nemožno vyvodiť z uvedeného právneho a skutkového stavu iné závery ako také, že predmetná zmluva
má spotrebiteľský charakter alebo ho môže mať. V prípade ak zmluva má spotrebiteľský charakter,
je situácia ohľadom aplikácie ustanovení zmluvného spotrebiteľského práva jednoznačná. Z právnej

úpravy obsiahnutej v §52 až §54 Občianskeho zákonníka je zrejmé, že je logicky vylúčené, aby tá istá
zmluvauzatvorenámedzitýmiistýmiúčastníkmimalapreúčelyposudzovanianeprijateľnýchpodmienok
spotrebiteľský a zároveň aj nespotrebiteľský charakter. Pokiaľ by však zmluva mohla mať spotrebiteľský
charakter (§ 52 ods. 1Občianskeho zákonníka), a teda existuje pochybnosť, zákonodarca uvedenú
situáciu rieši ustanovením § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého v pochybnostiach o

obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Vzhľadom na uvedené
súddospelknázoru,ževecnápôsobnosťnoriemobsiahnutýchvustanoveniach§52až54Občianskeho
zákonníka, ako aj smernice Rady 93/13/EHS na právny vzťah zo zmluvy o úvere v danej veci je daná.

32. Skutočnosť, že zmluva o úvere predstavuje tzv. „absolútny obchod“ v zmysle §261 Obchodného

zákonníka a jej právna úprava je v systéme vnútroštátneho práva SR obsiahnutá v Obchodnom
zákonníku, nemá za následok skutočnosť, že na záväzkovoprávny vzťah účastníkov exekučného
konania, vyplývajúci zo zmluvy o úvere, sa nevzťahuje pôsobnosť príslušných právnych noriem
o ochrane spotrebiteľa. V zmysle §52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, sa ustanovenia o ochrane
postavenia spotrebiteľa použijú vždy pokiaľ je účastníkom právneho vzťahu spotrebiteľ. Teda pri

posudzovaní otázky pôsobnosti predmetných právnych noriem o ochrane spotrebiteľa je okolnosť, že
predmetná zmluva o úvere bola uzatvorená podľa Obchodného zákonníka bez významu.

33. Krajský súd Nitra vo svojom uznesení sp. zn. 26CoE/119/2017 zo dňa 30. 8. 2017 konštatoval: „Z
predloženej zmluvy o úvere totiž vyplýva, že oprávnený vystupuje ako veriteľ, pričom medzi predmety

jeho činnosti patrí aj poskytovanie úverov, teda oprávnený pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu
svojej podnikateľskej činnosti a považuje sa za dodávateľa. Povinný uzatváral zmluvu ako fyzická
osoba s uvedením rodného čísla ako aj identifikačného čísla. Za spotrebiteľa sa v zmysle ustanovenia
§52 ods. 4 OZ považuje fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v
rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Odvolací súd preskúmal

zmluvu o úvere a uvádza, že vo vzťahu k účelu poskytnutia úveru existujú pochybnosti o tom, či
naozaj bol úver poskytnutý na účel podnikania, nakoľko tento nebol žiadnym spôsobom zo strany
oprávneného preukázaný. Preto odvolací súd poukazuje na to, že v tomto smere je potrebné aplikovať
ustanovenie § 54 ods. 2 OZ, v zmysle ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv
platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Ide o základné výkladové pravidlo, podľa ktorého

v prípade vzniku pochybností, bude platiť priaznivejší výklad obsahu zmluvy v prospech spotrebiteľa.
Priaznivejším výkladom zmluvy je v tomto prípade to, že účel poskytnutia úveru bol vyjadrením cieľa
oprávneného vyhnúť sa predpisom chrániacich spotrebiteľa. Preto je možné konštatovať, že povinný je
spotrebiteľom podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Taktiež je potrebné zdôrazniť aj tú skutočnosť,
že v tomto prípade bola zmluva o úvere vopred pripravená oprávneným pre veľký počet spotrebiteľov,

z čoho vyplýva, že povinný nemohol ovplyvniť jej obsah a zmluvné dojednania, ide teda o štandardnú
spotrebiteľskú zmluvu, ktorú možno označiť aj ako formulárovú. Odvolací súd konštatuje, že nakoľko
účel poskytnutia úveru na výkon podnikania nebol preukázaný, možno ho považovať aj za obchádzanie
právnej úpravy ochrany spotrebiteľa.“34. Na základe uvedeného súd uzavrel, že zmluvu o úvere uzavretú medzi účastníkmi konania je
nutné považovať za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle Občianskeho zákonníka a súčasne je zmluvou o

spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z.. Vzhľadom na povahu účastníkov zmluvného
vzťahu - úverovej zmluvy zo dňa 21.02.2007 a to oprávneného ako dodávateľa v zmysle definície podľa
ustanovenia 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka a článku 2 písm. c) Smernice Rady 93/13/EHS z 5.
4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách zo dňa 5. 4. 1993 a povinného ako
spotrebiteľa v zmysle definície spotrebiteľa podľa ustanovenia §52 ods. 4 Občianskeho zákonníka a

článku 2 písm. b) Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách zo dňa 5. 4. 1993, súd túto úverovú zmluvu posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu, kde povinný
je v pozícií spotrebiteľa.

35. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na základe exekučného titulu
- rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. Bratislava.

Rozhodcovská doložka je súčasťou obsahu formulárovej zmluvy, resp. bodu 17. Všeobecných
podmienok, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania
zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Podľa názoru súdu je však dojednanie rozhodcovskej
doložky v spotrebiteľskej zmluve neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa ustanovenia §53 ods. 1,2, 5
Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením §53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka a nekalou

podmienkou v zmysle článku 3 ods. 3 a prílohy Smernice Rady č. 93/13/EHS zo dňa 5. 4. 1993 o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, pretože v porovnaní s dodávateľom, spotrebiteľ sa
nachádza v znevýhodnenom postavení a to pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti.
Táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol
podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Aj v tomto konkrétnom prípade povinný nemal možnosť

podstatným spôsobom obsah predmetnej zmluvy a úverových podmienok ovplyvniť.

36. Najzávažnejším dôvodom je skutočnosť, že rozhodcovská doložka v predmetnej veci obsiahnutá
v bode 17. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný
titul v predmetnom konaní, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodnutie sporu štátnym

súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde. Rozhodcovskú
doložku si povinný ako spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie
s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa
všetkým Všeobecným podmienkam poskytovania úveru, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho
vyvolal oprávnený ako dodávateľ prvý. Rozhodcovský súd je pritom paušálnym spôsobom zakotvený

v zmluvných podmienkach ešte pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy čo znamená, že dodávateľ
má istotu, že si ho môže do zmluvy uvádzať. V subjektívne nearbitralnej (spotrebiteľskej) právnej veci
zvlášť vznikajú pochybnosti o objektívnosti rozhodcovského procesu. Vzhľadom na to, že už priamo
vo Všeobecných podmienkach poskytovania úveru je miesto rozhodcovského konania presne určené
a to v Bratislave, takto určené miesto ani zďaleka nespĺňa požiadavky predvídateľnosti a dostupnosti

rozhodcovského súdu (porovnaj rozsudok Oceáno Grupo Editorial spojené prípady C -240/98 až C -
244/98) a o poučení spotrebiteľa o rozdiele medzi štátnym a rozhodcovským súdnym procesom niet ani
zmienky. Rozhodcovská doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu,
ale na začiatku zmluvného vzťahu.

37. Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-240/98 zo dňa 27.6.2000 Oceáno Grupo Editorial SA
proti Roció Murciano Quintero, cieľ článku 6 smernice (93/13/ES), ktorý od členských štátov vyžaduje
stanoviť, že nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ
sám povinný vystúpiť proti nekalej povahe takých podmienok, t.j. na základe uvedeného rozsudku má
vnútroštátnysúdoprávneniezhodnotiťzúradnejpovinnostinekalosťpodmienkyvspotrebiteľskejzmluve

za účelom dosiahnutia všeobecného efektu súdneho rozhodnutia.

38. Podľa rozsudku súdneho dvora (ES) vo veci C-168/05 zo dňa 26.10.2006 Elisa María Mostaza
Claro proti Centro Móvil Milenium SL bod 38, povaha a význam verejného záujmu, z ktorého vychádza
ochrana, ktorú smernica zaisťuje spotrebiteľom, okrem toho odôvodňuje to, že vnútroštátny súd má

posudzovať ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá exituje
medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom.39. Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-40/08 zo dňa 6.10.2009 Asturcom
Telecomunicaciones SL c/a E. F. G. smernica č. 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon

právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa
oboznámi s právnymi a so skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú
povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v
rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci
obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu

vyvodiťvšetkydôsledky,ktoréztohopodľadanéhovnútroštátnehoprávavyplývajú,scieľomzabezpečiť,
aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.

40. Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/08 zo dňa 4.6.2009 Pannon GSM Zrt. c/a H. I. J.
článok 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že nekalá zmluvná podmienka nezaväzuje spotrebiteľa a že v

tejto súvislosti nie je potrebné, aby spotrebiteľ túto podmienku vopred úspešne napadol. Vnútroštátny
súd je povinný preskúmať ex offo nekalý charakter zmluvnej podmienky, len čo má k dispozícii právne
a skutkové okolnosti potrebné na tento účel. Ak považuje takúto podmienku za nekalú, zdrží sa jej
uplatnenia s výnimkou prípadu, keď spotrebiteľ proti tomu namieta. Vnútroštátny súd má túto povinnosť
tiež vtedy, ak preveruje svoju miestnu príslušnosť. Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná

podmienka, ako je tá, ktorá je predmetom sporu vo veci samej, spĺňa kritériá požadované na to, aby
ju bolo možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice 93/13 ako nekalú. V tejto súvislosti
musí vnútroštátny súd zohľadniť skutočnosť, že podmienka obsiahnutá v zmluve uzatvorenej medzi
spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom, ktorá bola do nej vložená bez osobitného vyjednávania a
ktorá priznáva výlučnú právomoc súdu, v ktorého obvode sa nachádza sídlo predajcu alebo dodávateľa,

môže byť považovaná za nekalú.

41. Príloha Smernice Rady 93/13/EHS obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok,
ktoré sa môžu považovať za nekalé. Medzi ne patrí v zmysle ods. 1 písm. q) aj neposkytnutie
spotrebiteľovi právo alebo bránenie mu v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek

iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi
ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu
povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah malo spočívať na
inej zmluvnej strane.

42. Vadou rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu je aj priznaná časť príslušenstva, a to
úroku z omeškania vo výške 0,25 % denne zo sumy 983,86 eur od 26.03.2007 do zaplatenia, t.j.
úrok z omeškania 91,25 % ročne. Jedná sa o neprijateľnú podmienku (§53 Občianskeho zákonníka),
ktorá je neplatná pre rozpor so zákonom, pričom sa jedná o absolútnu neplatnosť takéhoto zmluvného
dojednania. Táto neprijateľná podmienka spôsobuje hrubý nepomer a nerovnováhu v právach a

povinnostiach účastníkov zmluvy o úvere. Je neplatná nielen pre rozpor so zákonom, ale aj pre
rozpor s dobrými mravmi podľa §39 a §3 Občianskeho zákonníka a pre rozpor so smernicou Rady
EÚ č.93/13/1984 EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebite1'ských zmluvách.
Ide o neprimerane vysoké sankcie za porušenie zmluvy zo strany spotrebiteľa oproti výške reálne
poskytnutého úveru. V danom prípade výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá priamo v zmluve,

ale vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru. Tie sú na predtlači a sú všeobecne koncipované
pre veľký počet dlžníkov. Neboli individuálne dojednané a je nesporné, že dlžník nemal možnosť
meniť ich. Podľa všeobecných podmienok poskytnutia úveru povinný mal uhradiť úrok z omeškania
vo výške 0,25 % denne v prípade, ak sa celý dlh stane splatným naraz. Taká situácia nastane, ak
dlžník neuhradí včas dve po sebe idúce splátky. Oprávnený teda sankcionuje povinného za neplnenie

povinnosti neprimerane vysokom sumou, pretože úrok z omeškania vo výške 0,25 % denne predstavuje
ročný úrok vo výške 91,25 % z dlžnej sumy. Takto dohodnutý úrok vysoko prekračuje zákonnú mieru
úrokovej sadzby priznávanú podľa ustanovení Občianskeho aj Obchodného zákonníka, a z dôvodu
značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach v neprospech dlžníka je v rozpore s dobrými mravmi.
Súdpretopovažujezmluvuoúverevčastipríslušenstva–úrokuzomeškania0,25%dennezaabsolútne

neplatnú.

43. Súd sa teda pri posudzovaní exekučného titulu zaoberal exekučným titulom v súlade s § 45
ods. 2 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Podľa názoru súdu, dojednanie rozhodcovskejdoložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo svojom dôsledku k tomu, že
spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia smernice 93/13/EHS. Teda
na základe uvedeného súd dospel k záveru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej

spotrebiteľskej zmluve je nekalou podmienkou, preto nie je pre spotrebiteľa záväzná a táto je v
rozpore s príslušnými ustanoveniami smernice 93/13/EHS a z týchto dôvodov súd exekúciu vyhlásil za
neprípustnú a exekúciu zastavil. V zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
je rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci ako exekučný titul v rozpore so zákonom,
ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky),

na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá
neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti
rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť)
rozhodcovského rozsudku (viď napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6 Cdo 1/2012 zo dňa 21.
marca 2012).

44. Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o
tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

45. O trovách exekúcie rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia o
zastavení exekúcie.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia prostredníctvom tunajšieho súdu (§ 362 ods. 1 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,

a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje,
e) podpis,

f) spisová značka tohto konania (§ 127 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
vakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)a
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania
na trovy toho, kto odvolanie podal.