Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. január 2026

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43Cob/62/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123236251
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miriam Kamenská

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2026:6123236251.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Miriam

Kamenskej, členov senátu JUDr. Mariána Blahu a JUDr. Martiny Holecovej v právnej veci žalobcu MT
ENGINEERING, s.r.o., so sídlom Dolná Trnovská 550/1, 010 01 Žilina, IČO: 36 731 668 v konaní zast.
AdvokátskakanceláriaMKojtalová,s.r.o.,sosídlomAntonaBernoláka51,01001Žilina,IČO:47258608
proti žalovanému Dadaj garden, s.r.o., so sídlom Rosinská cesta 8, 010 08 Žilina, IČO: 47 453 818
v konaní zast. JUDr. Martin Masný, advokát, so sídlom kancelárie Vojtecha Tvrdého 1, 010 01 Žilina o
zaplatenie 8.160,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozhodnutiu Okresného súdu Žilina
sp. zn. 10Cb/24/2023-200 zo dňa 17. januára 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutie Okresného súdu Žilina sp. zn. 10Cb/24/2023-200 zo dňa 17. januára 2025 v napadnutej
prvej výrokovej vete a tretej výrokovej vete p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozhodnutím v prvej výrokovej vete uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcovi istinu 8.004,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 276,- Eur
od 06.09.2019, zo sumy 276,- Eur od 06.10.2019, zo sumy 276,- Eur od 06.11.2019, zo sumy 276,-

Eur od 06.12.2019, zo sumy 276,- Eur od 06.01.2020, zo sumy 276,- Eur od 06.02.2020 a vo výške
9% ročne zo sumy 6.348,- Eur od 13.05.2023 všetko až do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov
spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku; v druhej výrokovej vete v ostatnej časti žalobný návrh zamietol a v tretej výrokovej vete uložil
žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100%, o výške ktorých rozhodne súd
prvej inštancie samostatným uznesením v lehote 60 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobou podanou v upomínacom konaní
dňa 10.02.2023 sa žalobca domáhal voči žalovanému uloženia povinnosti zaplatiť sumu 8.160,- Eur
s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 276,- Eur od 06.09.2019 do zaplatenia, zo sumy
276,- Eur od 06.10.2019, zo sumy 276,- Eur od 06.11.2019, zo sumy 276,- Eur od 06.12.2019, zo sumy
276,- Eur od 06.01.2020, zo sumy 276,- Eur od 06.02.2020, zo sumy 276,- Eur od 06.03.2020, zo sumy
276,- Eur od 06.04.2020, zo sumy 276,- Eur od 06.05.2020, zo sumy 276,- Eur od 06.06.2020, zo sumy
276,- Eur od 06.07.2020, zo sumy 276,- Eur od 06.08.2020, zo sumy 276,- Eur od 06.09.2020, zo sumy

276,- Eur od 06.10.2020, zo sumy 276,- Eur od 06.11.2020, zo sumy 276,- Eur od 06.12.2020, zo sumy
276,- Eur od 06.01.2021, zo sumy 276,- Eur od 06.02.2021, zo sumy 276,- Eur od 06.03.2021, zo sumy
276,- Eur od 06.04.2021, zo sumy 432,- Eur od 06.05.2021, zo sumy 276,- Eur od 06.06.2021, zo sumy
276,- Eur od 06.07.2021, zo sumy 276,- Eur od 06.08.2021, zo sumy 276,- Eur od 06.09.2021, zo sumy276,- Eur od 06.10.2021, zo sumy 276,- Eur od 06.11.2021, zo sumy 276,- Eur od 06.12.2021, zo sumy
276,- Eur od 06.01.2022, všetko až do zaplatenia a paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky vo výške 40,- Eur s tým, že dňa 30.08.2019 bola medzi žalobcom v postavení nájomcu

a žalovaným v postavení nájomníka uzatvorená Nájomná zmluva č. 01/2019 s dohodnutým trvaním
nájmu na dobu určitú od 01.09.2019 do 29.02.2020 a s dojednaným nájomným vo výške 230,- Eur
bez DPH mesačne. Žalovaný po uplynutí dojednanej doby trvania nájomného vzťahu predmet nájmu
nevypratal a neodovzdal žalobcovi, predmet nájmu naďalej nepretržite užíval až do januára 2022 a
žalobca nepodal návrh na vypratanie, a preto nastala hypotéza § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka a

nájomný vzťah bol obnovený. Žalobca eviduje voči žalovanému pohľadávky po lehote splatnosti titulom
dohodnutého nájomného, ktoré si uplatnil faktúrou č. 2019/21 vystavenou dňa 01.09.2019 s dátumom
splatnosti dňa 05.09.2019 na sumu 276,- Eur; faktúrou č. 2019/23 vystavenou dňa 01.10.2019 s
dátumom splatnosti dňa 05.10.2019 na sumu 276,- Eur; faktúrou č. 2019/25 vystavenou dňa 01.11.2019
s dátumom splatnosti dňa 05.11.2019 na sumu 276,- Eur; faktúrou č. 2019/27 vystavenou dňa
01.12.2019 s dátumom splatnosti dňa 05.12.2019 na sumu 276,- Eur; faktúrou č. 2020/01 vystavenou

dňa 02.01.2020 s dátumom splatnosti dňa 05.01.2020 na sumu 276,- Eur; faktúrou č. 2020/04
vystavenou dňa 01.02.2020 s dátumom splatnosti dňa 05.02.2020 na sumu 276,- Eur; faktúrou č.
2020/06 vystavenou dňa 02.03.2020 s dátumom splatnosti dňa 05.03.2020 na sumu 276,- Eur; faktúrou
č. 2020/08 vystavenou dňa 01.04.2020 s dátumom splatnosti dňa 05.04.2020 na sumu 276,- Eur;
faktúrou č. 2020/09 vystavenou dňa 01.05.2020 s dátumom splatnosti dňa 05.05.2020 na sumu 276,-

Eur; faktúrou č. 20/11 vystavenou dňa 01.06.2020 s dátumom splatnosti dňa 05.06.2020 na sumu 276,-
Eur; faktúrou č. 2020/15 vystavenou dňa 01.07.2020 s dátumom splatnosti dňa 05.07.2020 na sumu
276,- Eur; faktúrou č. 2020/21 vystavenou dňa 01.08.2020 s dátumom splatnosti dňa 05.08.2020 na
sumu 276,- Eur; faktúrou č. 2020/26 vystavenou dňa 01.09.2020 s dátumom splatnosti dňa 05.09.2020
na sumu 276,- Eur; faktúrou č. 2020/30 vystavenou dňa 01.10.2020 s dátumom splatnosti dňa

05.10.2020 na sumu 276,- Eur; faktúrou č. 2020/32 vystavenou dňa 01.11.2020 s dátumom splatnosti
dňa 05.11.2020 na sumu 276,- Eur; faktúrou č. 2020/33 vystavenou dňa 01.12.2020 s dátumom
splatnosti dňa 05.12.2020 na sumu 276,- Eur; faktúrou č. 2021/02 vystavenou dňa 01.01.2021 s
dátumom splatnosti dňa 05.01.2021 na sumu 276,- Eur; faktúrou č. 2021/04 vystavenou dňa 01.02.2021
s dátumom splatnosti dňa 05.02.2021 na sumu 276,- Eur; faktúrou č. 2021/06 vystavenou dňa

01.03.2021 s dátumom splatnosti 05.03.2021 na sumu 276,- Eur; faktúrou č. 2021/08 vystavenou dňa
01.04.2021 s dátumom splatnosti dňa 05.04.2021 na sumu 276,- Eur; faktúrou č. 2021/10 vystavenou
dňa 01.05.2021 s dátumom splatnosti dňa 05.05.2021 na sumu 432,- Eur; fa. č. 2021/12 vystavenou dňa
01.06.2021 s dátumom splatnosti dňa 05.06.2021 na sumu 276,- Eur; faktúrou č. 2021/16 vystavenou
dňa 01.07.2021 s dátumom splatnosti dňa 05.07.2021 na sumu 276,- Eur; faktúrou č. 2021/18

vystavenou dňa 01.08.2021 s dátumom splatnosti dňa 05.08.2021 na sumu 276,- Eur; faktúrou č.
2021/21 vystavenou dňa 01.09.2021 s dátumom splatnosti dňa 05.09.2021 na sumu 276,- Eur; faktúrou
č. 2021/23 vystavenou dňa 01.10.2021 s dátumom splatnosti dňa 05.10.2021 na sumu 276,- Eur;
faktúrou č. 2021/25 vystavenou dňa 01.11.2021 s dátumom splatnosti dňa 05.11.2021 na sumu 276,-
Eur; faktúrou č. 2021/27 vystavenou dňa 01.12.2021 s dátumom splatnosti dňa 05.12.2021 na sumu

276,- Eur a faktúrou č. 2022/01 vystavenou dňa 01.01.2022 s dátumom splatnosti dňa 05.01.2022 na
sumu 276,- Eur.

3.Žalovanýsabrániltým,ženájomnézamesiacseptember2019ažfebruár2020,spoluvovýške1.656,-
Eur, žalobcovi uhradil. Predmet nájmu užíval iba počas trvania Nájomnej zmluvy, t.j. do mesiaca február

2020. Namietal, že by došlo k prolongácii Nájomnej zmluvy, poukazujúc na predmet nájmu, ktorým je
nebytový priestor. Žalobca si v priebehu trvania Nájomnej zmluvy neplnil svoje povinnosti prenajímateľa,
nakoľko predmet nájmu neudržiaval v stave spôsobilom na obvyklé užívanie, do predmetu nájmu
zatekala voda, v dôsledku čoho vznikla žalovanému na uskladnených veciach škoda v hodnote 10.800,-
Eur. Žalovaný disponuje voči žalobcovi aj pohľadávkou vo výške 3.216,- Eur titulom neuhradenia odplaty

za vykonané práce a dodaný tovar, a preto z hľadiska právnej istoty, hoci už časť žalovanej sumy bola
žalovaným uhradená, žalovaný realizuje voči žalobcovi jednostranný zápočet pohľadávok.

4. Žalobca ďalej v konaní za podstatnú okolnosť označil užívanie predmetu nájmu aj po uplynutí
dohodnutej doby nájmu počas celého žalovaného obdobia, či už na základe Nájomnej zmluvy alebo

bez právneho dôvodu, ktorým na strane žalovaného vznikalo bezdôvodné obohatenie zodpovedajúce
výške obvyklého nájmu, ktoré je porovnateľné s uplatneným nárokom žalobcu. Poprel tvrdenie
žalovaného o úhrade nájomného za september 2019 až február 2020 a namietol, že k uvedenému
tvrdeniu žalovaný neprodukuje žiaden relevantný dôkaz. Žalobca poukázal na emailovú komunikáciustrán týkajúcu sa doručovania faktúr zodpovedajúcich žalovanému nároku. Namietol, že žalovaný
nepreukázal pohľadávky uplatnené na započítanie.

5. Súd prvej inštancie podanie žalobcu zo dňa 20.04.2023, doručené dňa 21.04.2023, ktorého obsahom
bol o.i. uplatnený nárok žalobcu na zaplatenie žalovanej pohľadávky titulom zmluvného nároku z
písomne uzatvorenej zmluvy, ev. nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré malo žalovanému
vzniknúť prijatím plnenia bez právneho dôvodu užívaním predmetu nájmu po uplynutí dohodnutej doby
nájmu, posúdil ako zmenu žaloby, o ktorej prípustnosti rozhodol uznesením vyhláseným za prítomnosti

zástupcov strán na pojednávaní konanom dňa 17.01.2025.

6. Súd prvej inštancie rozhodnutie odôvodnil tým, že na základe vykonaných šetrení ustálil predmet
nájmu ako nebytový priestor s režimom úpravy zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových
priestorov. Súd prvej inštancie vyhodnotil, že medzi stranami nespornou skutočnosťou bolo uzatvorenie
Nájomnej zmluvy č. 01/2019 dňa 30.08.2019 v jej písomnej forme, ktorou žalobca v postavení nájomcu

pozemkov, ktoré sa nachádzajú v mestskej časti Žilina - A., v obci Žilina a sú vedené Správou katastra
Žilina na LV č. XXXX a v postavení výlučného vlastníka stavby zapísanej na LV č. XXXX k. ú. A.
ako Manipulačná dielňa, ktorá je postavená na parc. č. KN C 601, prenechal do dočasného užívania
žalovanému ako nájomníkovi časť stavby manipulačnej dielne na skladové účely za dohodnuté nájomné
vo výške 230,- Eur + príslušná DPH so splatnosťou do 5. dňa príslušného mesiaca s dobou trvania

nájmu od 01.09.2019 do 29.02.2020. Základnou medzi stranami spornou skutočnosťou bola úhrada
nájomného za mesiace september 2019 až február 2020 žalovaným v sume 1.656,- Eur, sporný bol
rozsah užívania predmetu nájmu po uplynutí zmluvne stanovenej doby trvania nájomného vzťahu
žalovaným, dôvodnosť kompenzačnej námietky žalovaného z titulu náhrady škody a pohľadávky za
dodávku tovaru a poskytnutie výkonov v celkovej sume započítanej pohľadávky 8.160,- Eur a sporné

bolo doručovanie faktúr žalovanému, z ktorých žalobca uplatňoval voči žalovanému svoj nárok.

7. Súd prvej inštancie k žalobcom tvrdenej prolongácii zmluvy konštatoval, že pokiaľ ide o právny režim
a úpravu skončenia nájmu nebytového priestoru na základe zmluvy uzatvorenej na určitý čas v zmysle
§ 9 zákona č. 116/1990 Zb. právna úprava tohto zákona je komplexnou úpravou, v dôsledku čoho je na

skončenie nájmu vylúčená aplikácia ustanovení všeobecného predpisu, ktorým je Občiansky zákonník,
a preto ustanovenie § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka o obnovení nájmu sa nepoužije na nájom
nebytovéhopriestoru,ktorýskončiluplynutímdojednanéhočasupodľa§9ods.1zákonač.116/1990Zb.
(obdobne uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3Obdo/34/2018 zo dňa 11.12.2018,
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 13.10.2010, sp. zn. 2Obdo 10/2010).

8. Súd prvej inštancie vyhodnotil, že medzi stranami zostalo sporné tvrdenie žalovaného, že žalobcovi
uhradil nájomné za dohodnutú dobu trvania nájmu, t. j. za mesiac september 2019 až február 2020 v
celkovejvýške1.656,-Eur.Podľavýpovedežalovanéhouvedenúsumumalzaplatiťžalobcovivhotovosti
bez potvrdenia žalobcu o prijatej úhrade. Žiaden z dôkazov, ktoré boli v konaní vykonané, úhradu časti

žalovanej pohľadávky tvrdenej žalovaným nepreukázal, a preto v tejto časti súd prvej inštancie posúdil
obranu žalovaného ako nepreukázanú, a teda nedôvodnú.

9. Súd prvej inštancie zdôraznil vo vzťahu k obrane žalovaného o vadách, ktoré bránili žalovanému
riadne užívať predmet nájmu, že zákonná úprava umožňuje uplatnenie zľavy z nájomného, avšak právo

na odpustenie alebo zľavu z nájomného si nájomca musí uplatniť u prenajímateľa v prekluzívnej lehote 6
mesiacov, ktorá sa počíta od skutočnosti, ktorá zakladá právo na odpustenie nájomného alebo zľavu na
nájomnom, pričom procesná obrana žalovaného ostala v rovine len všeobecných ničím nepodložených
tvrdení. Pokiaľ žalovaný učinil predmetom započítania nárok na náhradu škody, bol povinný takýto nárok
spoľahlivo preukázať, obdobne aj nárok na zaplatenie ceny poskytnutého plnenia tovarov a služieb,

avšak v procesnej obrane žalovaného absentovali rozhodujúce skutkové tvrdenia a k nim označenie
dôkazov, a preto súd prvej inštancie aj v časti uplatnenej kompenzačnej námietky žalovaným vyhodnotil
procesnú obranu žalovaného ako nepreukázanú, a teda nedôvodnú.

10. Súd prvej inštancie k rozsahu, t.j. dobe užívania predmetu nájmu žalovaným po uplynutí dohodnutej

doby nájmu, t.j. po mesiaci február 2020, vykonal dokazovanie výsluchmi svedkov, pričom zistil z
výpovede B. C. (nájomcu žalobcu v predmetnom objekte, v ktorom sa nachádzajú sporné nebytové
priestory), že žalovaný užíval predmet nájmu v rozsahu 2 až 3 rokov a po vyprataní prenajatých
priestorov žalovaným boli pracovníkom žalovaného prostredníctvom svedka C. prenechané žalobcovikľúče od predmetu nájmu, keď moment odovzdania týchto kľúčov svedok spájal so začiatkom roka
2022. Uvedený rozsah užívania potvrdil taktiež svedok D. E., ktorý mal postavenie nájomcu priestorov v
predmetnom areáli žalobcu a ktorý rovnako potvrdil užívanie predmetu nájmu žalovaným od roku 2019

až do konca roka 2021, resp. začiatku roka 2022. Svedok D. E. potvrdil, že intenzívnejšie sa predmet
nájmu užíval v ročnom období jar a jeseň a tiež potvrdil pohyb pracovníkov žalovaného v prenajatých
priestoroch, ktorých totožnosť síce osobne nepoznal, avšak ich zaradenie ako pracovníkov žalovaného
odvodzoval z ich pohybu na dodávkach označených logom žalovaného. Svedok F. C. potvrdil, že
žalovaný predmet nájmu využíval ako záhradkárka firma v období rokov 2019 až 2022 s tým, že priestory

užíval ako skladové priestory, a to sezónne, pričom mimo sezónneho obdobia tam mal uskladnené
záhradnícke stroje. Svedok potvrdil pohyb pracovníkov žalovaného v prenajatých priestoroch, ktorí sa v
areály žalobcu pohybovali na firemných vozidlách s označeným logom žalovaného. Súd prvej inštancie
vyhodnotilvýpovedesvedkov,poznačenéznačnýmodstupomčasuodudalostí,kuktorýmsavyjadrovali,
za súladné s ostatnými listinnými dôkazmi, keď aj z e-mailu žalovaného zo dňa 06.01.2022 bolo zrejmé,
že žalovaný sa s odvolaním na dohodu medzi stranami domáhal odpustenia nájomného za obdobie

trvania pandemických opatrení počas 2 rokov a za obdobie vyhláseného núdzového stavu, pričom
v tejto súvislosti bolo nesporné, že k vyhláseniu núdzového stavu došlo 16.03.2020 a tento stav bol
opakovane predlžovaný až do konca roka 2021. Bolo preto nelogické, že by žalovaný sa domáhal
neplatenia nájomného za obdobie núdzového stavu, ktorý trval v roku 2020 až 2021 pri súčasnej obrane
žalovaného, podľa ktorej po ukončení doby trvania nájmu, t. j. po 29.02.2020 žalovaný predmet nájmu

neužíval. Súd prvej inštancie poukázal aj na článok V. bod 2 písomne uzatvorenej Nájomnej zmluvy,
z ktorého obsahu vyplývalo, že „ukončenie zmluvy musí byť taktiež podpísané obidvomi zmluvnými
stranami a jeho súčasťou bude tiež odovzdávací a preberací protokol predmetu zmluvy“, pričom v
kontexte faktického správania sa zmluvných strán bolo zrejmé, že sa dohodnutou úpravou dôsledne
neriadili, aby sa tak vyhli prípadnému vzniku rozporov. Žalovaný ukončil užívanie veci odovzdaním

kľúčov žalobcovi prostredníctvom tretej osoby bez toho, že by inicioval spísanie preberacieho protokolu,
a preto si musel byť ako podnikateľ vedomý dôsledkov takého konania.

11. Súd prvej inštancie potom vyhodnotil, že tým, že žalovaný po uplynutí dohodnutej doby nájmu
nebytové priestory nevypratal a neodovzdal žalobcovi, vzniklo na strane žalovaného bezdôvodné

obohatenie prijatím plnenia bez právneho dôvodu. V prípade, že žalovaný nie je schopný vrátiť
spotrebované plnenie v podobe výkonu práva užívania cudzej veci, je povinný nahradiť bezdôvodné
obohatenie v peňažnej forme. Majetkovým vyjadrením tohto prospechu je peňažná suma, ktorá v zmysle
rozhodovacej praxe súdov spravidla zodpovedá sumám vynakladaným obvykle v danom mieste a čase
na užívanie obdobnej veci spravidla vo forme nájmu. Táto náhrada sa tak dáva do pomeru s obvyklou

hladinou nájomného. Bezdôvodné obohatenie v takom rozsahu vzniká aj tomu, kto bez platného
právneho titulu na úkor vlastníka veci dosiahol postavenie držiteľa veci napríklad tým, že predmet nájmu
mal uzamknutý a bol prístupný len jemu a jeho potrebám, a to bez ohľadu na to, ako intenzívne predmet
nájmu užíval, v akom rozsahu, v akom časovom období a podobne, a to v cenovej úrovni zodpovedajúcej
tomu, aké sumy by musel v danom mieste a čase vynaložiť spravidla vo forme nájmu na zabezpečenie

užívania nehnuteľnosti, príp. nebytového priestoru obdobného charakteru, stavebného stavu, vybavenia
a pod.. V situácii, keď predmetom sporu bol nárok na zmluvné plnenie a súčasne nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia spočívajúci v užívaní nebytových priestorov za obdobie mesiacov marec
2020ažjanuár2022,súdprvejinštanciepreurčenieobvykléhonájomnéhovychádzalzobsahunájomnej
zmluvy a v nej dojednaného nájomného v čase bezprostredne predchádzajúcom užívaniu veci, t. j.

nájomného vo výške 230,- Eur + príslušná DPH, spolu vo výške 276,- Eur.

12. Súd prvej inštancie potom priznal žalobcovi pohľadávku vo výške vo výške 8.004,- Eur, z ktorej
predstavuje suma 1.656,- Eur zmluvný nárok z titulu nájomného za užívanie predmetu nájmu za obdobie
september 2019 až február 2020 a suma 6.348,- Eur nárok titulom vydania bezdôvodného obohatenia,

ktoré na strane žalovaného vzniklo užívaním nebytových priestorov po uplynutí dohodnutej doby nájmu,
t. j. po zániku nájomnej zmluvy bez právneho dôvodu. Súd prvej inštancie ustálil vznik omeškania
žalovaného vo vzťahu k bezdôvodnému obohateniu vo väzbe na výzvu žalobcu na zaplatenie dlžnej
sumy titulom vydania bezdôvodného obohatenia v rámci eventuálneho žalobného návrhu podaním
žalobcu zo dňa 20.04.2023, doručeným žalovanému doručeným zo strany súdu prvej inštancie dňa

11.05.2023. Žalovanému tak vznikla povinnosť plniť dňa 12.05.2023 a ak tak neučinil, dostal sa žalovaný
dňom nasledujúcim, t. j. od 13.05.2023 do omeškania. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi aj paušálnu
náhradunákladovspojenýchsuplatnenímpohľadávkyavostatnejčastipríslušenstvažalobnýnávrhako
nedôvodný zamietol. Súd prvej inštancie zamietol žalobný návrh ako nedôvodný aj v časti istiny 156,-Eur a prislúchajúcich úrokov z omeškania, keď pokiaľ žalobca pri fakturácii za mesiac máj 2021 faktúrou
č. 2021/10 vyúčtoval žalovanému aj zabezpečenie služieb za obdobie máj 2021, tak v konaní nebola
preukázaná dohoda, v zmysle ktorej by žalobcovi vznikol voči žalovanému nárok v takto uplatnenej

sume.

13. Súd prvej inštancie vzhľadom na nepatrný neúspech žalobcu v konaní v časti uplatnenej istiny priznal
žalobcovi plnú náhradu trov konania voči žalovanému ako neúspešnej procesnej strane.

14. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote podal žalovaný odvolanie v
rozsahu prvej výrokovej vety a tretej výrokovej vety z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d),
f), h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), a teda z dôvodu, že konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej

inštancie zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a žalovanému prizná náhradu trov konania
v rozsahu 100 %.

15. Žalovaný v odvolaní s poukazom na § 187 ods. 1, 2 CSP uviedol, že medzi dôkazné prostriedky lege
artis zaraďujeme aj výsluch strany sporu a či už v písomných podaniach, ako aj na pojednávaní dňa

16.08.2024,žalovanýexpressisverbisuviedol,že„trvámnatom,ženájomnézadobutrvanianájomného
vzťahu v sume 1.656,- Eur bolo žalobcovi zaplatené mnou osobne v hotovosti pri osobnom stretnutí
pri káve ...“.

16. Žalovaný v odvolaní vo vzťahu k sume 6.348,- Eur priznanej žalobcovi titulom práva na vydanie

bezdôvodného obohatenia mal za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno jednak v otázke užívania
predmetu nájmu žalovaným počas celej inkriminovanej doby a jednak ani v otázke výšky bezdôvodného
obohatenia. V konaní nebolo relevantným spôsobom preukázané, že by žalovaný mal užívať predmetný
nebytový priestor aj po ukončení nájomného vzťahu v rozsahu, v akom to tvrdil žalobca, a síce do
januára 2022. Svedok B. C. na pojednávaní dňa 16.08.2024 uviedol, že „Ja už si nepamätám, kedy začal

tieto priestory užívať žalovaný a ako dlho toto užívanie trvalo.“. Ani ostatní svedkovia nevedeli striktne
stanoviť obdobie, počas ktorého mal žalovaný nebytový priestor užívať. Taktiež žalovaný poprel užívanie
nebytového priestoru v rozsahu, ktorý v priebehu konania tvrdil žalobca. S poukazom na § 458 ods. 1
Občianskeho zákonníka žalovaný uviedol, že peňažnou náhradou musí byť dosiahnutý stav, aký tu bol
v okamihu, kedy bolo bezdôvodné obohatenie získané, t.j. v okamihu poskytnutia plnenia. Preto je z

hľadiska výšky peňažnej náhrady rozhodujúce to, o čo sa povinný na vydanie bezdôvodného obohatenia
obohatil v dobe jeho vzniku. V súdnej praxi rezonuje konštantný právny naratív, že výška peňažnej
náhrady musí zodpovedať ekonomickej hodnote bezdôvodného obohatenia v čase jeho získania. Podľa
žalovaného súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil vec, keď pre určenie obvyklého nájomného
vychádzal z obsahu nájomnej zmluvy a v nej dojednaného nájomného. Obvyklé nájomné nie je v

právnom poriadku definované, pričom by malo zodpovedať tzv. trhovej hodnote nájomného. Predstavuje
teda zvyčajnú odplatu v danom mieste a čase za užívanie porovnateľných vecí. Zmluvne stanovená
výška nájomného nemusí reflektovať podmienky trhu a obvyklosť výšky odplaty. Výška obvyklej odplaty
za užívanie nehnuteľností je pomerne jednoducho verifikovateľná prostredníctvom znaleckého posudku
aleboodbornéhovyjadreniakompetentnéhosubjektu.Jenesporné,žeNájomnázmluvabolauzatvorená

dňa 30.08.2019 a súdu musí byť z rozhodovacej praxe zrejmé, že výška obvyklej hodnoty nájomného
nie je konštantná a koreluje s trhovými faktormi. V danom prípade, trhové hodnoty nehnuteľnosti,
ako aj odplata za ich užívanie kulminovali bezprostredne pred vznikom pandémie Covid 19, ktorá
na Slovensku vypukla v marci 2020. V následnom období tieto hodnoty klesali. Bolo teda z pohľadu
unesenia dôkazného bremena úlohou žalobcu preukázať obvyklú hodnotu nájmu počas obdobia, v

ktorom mal žalovaný údajne nebytový priestor užívať po skončení Nájomnej zmluvy. V tejto súvislosti
však žalobca neprodukoval žiaden dôkaz. V danom prípade bol žalobca povinný preukázať výšku
odplaty za užívanie nebytového priestoru, ktorá bola obvyklá v čase, kedy malo dôjsť k bezdôvodnému
obohateniu a mieste, kde sa predmetná nehnuteľnosť nachádza. Keďže žalovaný rozporuje dôvodnosť
uplatneného nároku - istiny, rozporuje zároveň aj úroky z omeškania a paušálnu náhradu nákladov

spojených s uplatnením pohľadávky. Nakoľko od prvej výrokovej vety je závislá aj tretia výroková veta,
v prípade úspešnosti odvolania žalovaný by mal nárok na náhradu trov konania.17. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej
inštancie potvrdil. Uviedol, že nie je možné prisvedčiť argumentácii žalovaného v odvolaní k skutkovým
tvrdeniam, že by výsluchom strany žalovaného bolo preukázané, že sumu nájomného vo výške 1.656,-

Eur žalobcovi zaplatil osobne v hotovosti, keďže tieto skutkové okolnosti žalobca poprel, a teda zostali
sporné a nepreukázané. Žalobca sa nestotožňuje s tvrdením žalovaného, že by neuniesol dôkazné
bremeno v otázke užívania predmetu nájmu žalovaným po ukončení nájomného vzťahu, ani v otázke
výšky bezdôvodného obohatenia, pričom žalovaný v rámci procesnej obrany tieto tvrdenia žalobcu
nepoprel, nevzniesol žiadne návrhy na doplnenie dokazovania, a preto v tejto otázke sú závery súdu

prvej inštancie správne. Argumentáciu, ktorú vznáša žalovaný v tejto otázke v podanom odvolaní, je
nutné považovať za novotu, pričom z hľadiska obsahu tejto argumentácie táto novota prístupná nie je.
Rovnako je nutné posúdiť i argumentáciu žalovaného k otázke charakteru bezdôvodného obohatenia,
ktorý názor jednak nie je správny a rovnako nie je prípustný s poukazom na § 366 CSP.

18. Súd prvej inštancie dňa 23.04.2025 žalovanému ako odvolateľovi doručoval vyjadrenie žalobcu k

odvolaniu s tým, že má možnosť do 10 dní sa písomne vyjadriť. Písomnosti boli zástupcovi žalovaného
doručené do elektronickej schránky dňa 07.05.2025. Žalovaný sa už vo veci nevyjadril.

19. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací bol pri rozhodovaní o odvolaní viazaný rozsahom
odvolania (§ 379 CSP), odvolacími dôvodmi (§ 380 CSP) a skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej

inštancie (§ 383 CSP). Pretože nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval to
dôležitý verejný záujem, na prejednanie odvolania odvolací súd pojednávanie nenariadil (§ 385 ods. 1
CSP).Odvolacísúdrozhodnutieverejnevyhlásildňa15.01.2026,keďmiestoačasverejnéhovyhlásenia
rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke Krajského súdu v Banskej Bystrici
(§ 378 ods. 1 a § 219 ods. 1, 3 CSP).

20. Podľa § 3 ods. 1, 3 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení
neskorších predpisov, prenajímateľ môže nebytový priestor prenechať na užívanie inému (ďalej len
„nájomca“) zmluvou o nájme (ďalej len „zmluva“). Zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať
predmet a účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia, a ak nejde o nájom

na neurčitý čas, čas, na ktorý sa nájom uzaviera. Pri nebytových priestoroch v objektoch, s ktorými
hospodári bytová organizácia založená národným výborom, možno zmluvu na určitý čas uzavrieť
najdlhšie na dva roky, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak.

21. Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí

obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

22. Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

23. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu a z dôvodov
uvedených a obsahovo vymedzených žalovaným v odvolaní a dospel k záveru, že súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a súd prvej inštancie vec

správne právne posúdil, keď žalobe žalobcu v časti o zaplatenie sumy 8.004,- Eur s príslušenstvom
vyhovel a v konaní na súde prvej inštancie nezistil odvolací súd inú vadu konania a ex offo nezistil ani
vady procesných podmienok.

24. Odvolací súd konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia a len na zdôraznenie jeho

vecnej správnosti a s poukazom na obsahové vymedzenie odvolania žalovaného dopĺňa zmysle § 387
ods. 2 CSP ďalšie dôvody, pričom odvolací súd vyhodnocuje iba tie námietky a argumenty uplatnené
žalovaným v odvolaní, ktoré mali význam pre rozhodnutie odvolacieho súdu (napr. Nález Ústavného
súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/95 zo dňa 16.03.2005).25. K námietke žalovaného v odvolaní, že medzi dôkazné prostriedky lege artis zaraďujeme aj výsluch
strany sporu a či už v písomných podaniach, ako aj na pojednávaní dňa 16.08.2024, žalovaný expressis

verbis uviedol, že trvá na tom, že nájomné za dobu trvania nájomného vzťahu v sume 1.656,- Eur bolo
žalobcovi zaplatené ním osobne v hotovosti pri osobnom stretnutí pri káve, odvolací súd udáva, že v
civilnom sporovom konaní súd rozhoduje na základe zisteného skutkového stavu, ktorý skutkový stav
sa zisťuje procesným postupom podľa Civilného sporového poriadku (§ 215 ods. 1, 2 CSP). Základným
spôsobom obstarávania skutkových poznatkov súdom je dokazovanie z navrhnutých dôkazov strán (§

185 ods. 1 CSP). Návrhmi na vykonanie dôkazov si strana sporu plní svoju dôkaznú povinnosť. Dôkazná
povinnosť strany sporu nadväzuje na povinnosť tvrdenia, keď povinnosť strán sporu označiť skutkové
tvrdeniadôležitéprerozhodnutievoveciapodoprieťsvojetvrdeniadôkazmipatríkzákladnýmprincípom
civilného sporového konania (článok 8 CSP). Dokazovať v civilnom sporovom konaní je povinný každý,
kto v spore niečo tvrdí, čo znamená, že v rámci procesnej obrany znáša povinnosť tvrdenia a tým pádom
i dôkaznú povinnosť, aj žalovaný. Aby strana mohla splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné

dôkazy, musí predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia. Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda
tvrdenie skutočností stranou, tzv. bremeno tvrdenia. Medzi povinnosť tvrdenia a dôkaznou povinnosť
je úzka vzájomná väzba. Ak strana nesplní svoju povinnosť tvrdiť, t.j. povinnosť pravdivo a úplne
uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu, potom spravidla ani nemôže
splniť dôkaznú povinnosť (porovnaj: Najvyšší súd SR, sp. zn. 4Cdo/285/2008 z 24.02.2008).

26. Odvolací súd z obsahu spisu súdu prvej inštancie zistil, že v odpore proti platobnému rozkazu
vydanému v upomínacom konaní, ktorý odpor bol prvým procesným úkonom žalovaného vo veci,
žalovaný uviedol i to, že časť žalovanej sumy istiny, a to nájomné za mesiace september 2019 - február
2020 spolu vo výške 1.656,- Eur žalobcovi uhradil a ako dôkaz na tieto tvrdenia označil výsluch svedka

G. H. I. a výsluch strán sporu.
Žalobca vo vyjadrení k odporu žalovaného nepovažoval za pravdivé skutkové tvrdenia žalovaného o
úhrade časti uplatneného nároku, rozporoval, že by žalovaný uhradil nájomné za mesiace 9/2019 až
2/2020 a namietal, že na tieto skutočnosti žalovaný neprodukuje žiaden relevantný dôkaz.
Žalovaný v následnom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedol, že v podanom odpore označil dôkazy,

ktorými chce preukázať túto skutočnosť, a síce výsluch strán sporu a výsluch svedkyne G. H. I. J..
Na pojednávaní konanom dňa 12.07.2024 zástupca žalovaného uviedol, že nájomné za mesiace
november 2019 až február 2020, teda počas ktorých bola v platnosti nájomná zmluva, spolu vo výške
1.656,- Eur žalovaný žalobcovi uhradil a tiež uviedol k dôkazom, že netrvá a nechcete vypočuť svedkyňu
H. I. J.. Na následnú otázku konajúcej sudkyne k spornej skutočnosti úhrady nájomného za obdobie

mesiacov september 2019 až február 2020 zástupca žalovaného uviedol, že navrhuje výsluch konateľa
žalovaného p. B. a pokiaľ ide o úhradu časti žalovanej pohľadávky, túto žalovaný vykonal v hotovosti
konateľom žalovaného do rúk konateľa žalobcu.
Napojednávaníkonanomdňa16.08.2024súdprvejinštancienariadilvýsluchkonateľažalovanéhoK.B.,
ktorý uviedol i to, že: „Trvám na tom, že nájomné za dobu trvania nájomného vzťahu v sume 1.656,- Eur

bolo žalobcovi zaplatené mnou osobne v hotovosti pri osobnom stretnutí pri káve, kde sme sa dohodli,
že nájomné za užívanie zaplatím k momentu ukončenia nájomného vzťahu, ako k tomu aj došlo.“.
Následne na doplňujúce otázky samosudkyne uviedol: „Trvám na tom, že nájomné za dobu trvania
nájomného vzťahu od septembra 2019 do februára 2020 v sume 1.656,- Eur som žalobcovi uhradil v
hotovosti. Predpokladám, že potvrdenie o vykonanej úhrade mi zo strany žalobcu vydané nebolo. Ja

som postupoval v zmysle našej dohody. V momente, kedy som ja vykonal túto úhradu žalobcovi, iná
osoba prítomná pri odovzdaní finančných prostriedkov nebola.“.

27. V civilnom sporovom konaní môže za dôkaz slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu
veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov (§ 187 ods. 1 CSP). Dôkazným

prostriedkom je podľa § 187 ods. 2 CSP aj výsluch strany, pričom podľa § 195 ods. 1 CSP platí, že na
návrh môže súd nariadiť výsluch strany o tvrdených skutočnostiach, ktoré v konaní vyšli najavo, ak ich
nemožno preukázať inak. Výsluch strany v civilnom sporovom konaní je teda iba podporným dôkazom a
uplatní sa vtedy, ak tvrdené skutočnosti, ktoré v konaní vyšli najavo, nemožno preukázať inak. Výsluch
stranyakodôkazjepotrebnéodlišovaťodprednesustrany,atedaajvykonaniudôkazuvýsluchomstrany

musí predchádzať uvedenie tvrdenia stranou, t.j. splnenie povinnosti tvrdenia. Pred výsluchom konateľa
žalovaného, t.j. pred vykonaním dôkazu výsluchom strany žalovaného, však žalovaný alebo jeho
zástupca v písomných podaniach a ani v ústnych prednesoch nikdy neuviedli substancované tvrdenie
o úhrade sumy 1.656,- Eur, a teda neuviedli také tvrdenia, ktorými by predovšetkým špecifikovali kedykonkrétne a kde konkrétne k úhrade sumy 1.656,- Eur došlo. Konkretizáciu a špecifikáciu času (dátumu)
a miesta úhrady sumy 1.656,- Eur vo svojom výsluchu neuviedol ani konateľ žalovaného K. B., keď na
tomto mieste poukazuje odvolací súd aj na to, že dokazovanie v sporovom konaní má preukázať to, čo

strany tvrdili, nie zisťovať to, čo strany ani len netvrdili, a teda dokazovanie nemá slúžiť na vyvodzovanie
a zisťovanie rozhodujúcich skutočností. Všeobecné vyjadrenie konateľa žalovaného pri jeho výsluchu
ako strany sporu, že trvá na tom, že nájomné za dobu trvania nájomného vzťahu v sume 1.656,- Eur
bolo žalobcovi zaplatené ním osobne v hotovosti pri osobnom stretnutí pri káve, preto ani odvolací
súd nevyhodnocuje ako preukázané tvrdenie, a teda ani odvolací súd nevyhodnocuje dôkaz výsluchom

strany žalovaného ako dôkaz preukazujúci úhradu sumy 1.656,- Eur a pretože okrem výsluchu strany
žalovaného neoznačil alebo nepredložil žalovaný žiadny iný dôkaz k skutočnosti o úhrade sumy 1.656,-
Eur, odvolací súd vyhodnocuje ako správny záver súdu prvej inštancie, že žiaden z dôkazov úhradu
žalovanej pohľadávky tvrdenej žalovaným nepreukázal.

28. K námietke žalovaného v odvolaní, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno v otázke užívania

predmetu nájmu žalovaným počas celej inkriminovanej doby, t.j. nepretržite do januára roku 2022, keď
svedok B. C. na pojednávaní dňa 16.08.2024 uviedol, že „ja už si nepamätám, kedy začal tieto priestory
užívať žalovaný a ako dlho toto užívanie trvalo“ a ani ostatní svedkovia nevedeli striktne stanoviť
obdobie, počas ktorého mal žalovaný nebytový priestor užívať, odvolací súd udáva, že obsahovou
náležitosťou rozsudku ako súdneho rozhodnutia vo veci samej je i uvedenie skutočností, ktoré súd

považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich
vyhodnotil (§ 220 ods. 2 CSD). Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo
a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas
konania najavo (§ 191 ods. 1 CSP). K otázke rozsahu (doby) užívania predmetu nájmu žalovaným po
uplynutí dohodnutej doby nájmu, t.j. po mesiaci február 2020, súd prvej inštancie v ods. 43. odôvodnenia

rozhodnutia uviedol, že vykonal dokazovanie výsluchom svedkov B. C., D. E. a F. C. a uviedol, ktoré
konkrétne skutočnosti jednotliví svedkovia potvrdili. Následne súd prvej inštancie v ods. 44 odôvodnenia
uviedol ako výpovede uvedených svedkov vyhodnotil a výpovede uvedených svedkov vyhodnotil aj
v kontexte s ostatnými listinnými dôkazmi označenými a predloženými stranami v tomto súdnom konaní.
Súd prvej inštancie v ods. 45 odôvodnenia podporne poukázal aj na zmluvné dojednanie strán v čl.

V bod 2 písomne uzavretej Nájomnej zmluvy zo dňa 30.08.2019.

29. Je potom pravdou, že svedok B. C. pri svojom výsluchu na doplňujúce otázky sudkyne uviedol:
„Ja si už nepamätám, kedy začal tieto priestory užívať žalovaný a ako dlho toto užívanie trvalo.“.
Svedok B. C. však vo svojej výpovedi uviedol i to, že: „Pokiaľ ide o žalovaného, viem, že užíval

tieto priestory aj žalovaný. Jednalo sa o obdobie asi 2-3 rokov. Po vyprataní prenajatých priestorov
žalovaným mi boli prenechané pracovníkom žalovaného, ktorý sa v týchto priestoroch pohyboval,
kľúče od predmetu nájmu pre pána konateľa žalobcu, pričom išlo o obdobie začiatku roka 2022.“.
Žalovaný teda v odvolaní poukázal len na časť vyjadrenia svedka B. C., avšak žalovaný v odvolaní
opomína, že svedok B. C. uviedol aj iné skutočnosti, z ktorých súd prvej inštancie pri hodnotení

dôkazovvychádzal.Súdprvejinštanciepritompriposudzovaníotázkyrozsahu(doby)užívaniapredmetu
nájmu žalovaným vychádzal aj z výpovede svedka D. E. a svedka F. C. a výpovede všetkých svedkov
vyhodnotil za súladné s ostatnými listinnými dôkazmi, čo ako už odvolací súd konštatoval, súd prvej
inštancie odôvodnil v ods. 43. a ods. 44. napadnutého rozhodnutia. Selektívny poukaz žalovaného na
jedinú vetu zo svedeckej výpovede B. C. a len strohé konštatovanie, že ani ostatní svedkovia nevedeli

striktne stanoviť obdobie, počas ktorého mal žalovaný nebytový priestor užívať, preto neboli spôsobilé
spochybniť a rozporovať zistenia a závery súdu prvej inštancie z vykonaného dokazovania, tak ako
ich súd prvej inštancie podrobne a presvedčivo uviedol a vyhodnotil v ods. 43. a 44. napadnutého
rozhodnutia. Pre úplnosť odvolací súd na tomto mieste pripomína, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
podlieha prieskumu odvolacím súdom len z odvolacích dôvodov, ktoré odvolateľ uvedie, resp. doplní

v lehote na podanie odvolania, keďže podľa § 380 ods. 1 CSP platí, že odvolací súd je odvolacími
dôvodmi viazaný a podľa § 365 ods. 3 CSP platí, že odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania. Viazanosť odvolacími dôvodmi znamená, že odvolací súd pri
svojom rozhodovaní môže prihliadať len na také pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré odvolateľom
boli uplatnené a zároveň vyšli v odvolacom konaní najavo a s výnimkou vád, ktoré sa týkajú procesných

podmienok a na ktoré odvolací súd podľa § 380 ods. 2 CSP prihliadne, aj keď neboli v odvolacích
dôvodoch uplatnené, iné pochybenia súdu prvej inštancie odvolací súd zisťovať nebude a ak by aj
v odvolacom konaní vyšli najavo, nebude na ne prihliadať. Uvedenie dôvodov, z akých sa rozhodnutie
považuje za nesprávne, t.j. uvedenie odvolacích dôvodov, je aj zákonnou obsahovou náležitosťouodvolania podľa § 363 CSP. Splnenie zákonnej povinnosti uviesť odvolacie dôvody však neznamená,
že odvolateľ len uvedie niektorý z odvolacích dôvodov taxatívne upravených v § 365 ods. 1 CSP,
ale povinnosť uviesť odvolacie dôvody znamená, že odvolateľ musí ním tvrdený dôvod nesprávnosti

rozhodnutia aj obsahovo vymedziť, a teda musí uviesť tvrdenia a argumenty o tom, ktoré zistenia, závery
a postupy súdu prvej inštancie sú nesprávne a prečo sú nesprávne. Lehota na podanie odvolania tak
limituje odvolateľa nielen v povinnosti vymedziť dôvody nesprávnosti napadnutého rozhodnutia, ale aj
v povinnosti tvrdené odvolacie dôvody obsahovo vymedziť, keď názor, že sa obsahové vymedzenie
odvolania zodpovedá odvolateľ, bol vyslovený aj v rozhodovacej praxi najvyšších súdnych autorít

(napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obdo/47/2022 zo dňa 19.10.2023). Odvolací súd
preto vecnú správnosť odvolaním napadnutého rozhodnutia posudzuje a vyhodnocuje výlučne podľa
odvolacích dôvodov tvrdených a obsahovo vymedzených odvolateľom, keď vo vzťahu k prekročeniu
prieskumného oprávnenia odvolacieho súdu aj Ústavný súd Slovenskej republiky v Náleze sp. zn. IV. ÚS
239/2025 z 27. júna 2025, zverejnenom v Zbierke nálezov a uznesení ústavného súdu pod č. 21/2025,
prijal právnu vetu: „Aj vecne správny dôvod kasácie opravným prostriedkom napadnutého rozhodnutia

funkčne príslušným súdom môže porušiť právo na spravodlivý proces podľa ústavy a dohovoru v
kontexte nerovného postavenia strán civilného sporového konania, ak opravný súd relevantne prekročí
rozsah svojho prieskumného oprávnenia.“. Nebolo preto povinnosťou, ale ani právom odvolacieho súdu
dotvárať a dopĺňať odvolaciu argumentáciu žalovaného, pretože takýto postup by odporoval princípu
rovnosti strán a bol by v rozpore aj s princípom kontradiktórnosti konania.

30. Pokiaľ aj žalovaný v odvolaní uviedol, že poprel užívanie nebytového priestoru v rozsahu, ktorý v
priebehu konania tvrdil žalobca, odvolací súd pripomína, že k účinnému popretiu skutkových tvrdení
protistrany dochádza podľa § 151 ods. 2 CSP len tak, že strana, ktorá poprie skutkové tvrdenia, ktoré
sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach.

Zároveň, keďže v rámci procesných bremien na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť dôkazná
(článok 8 CSP), je tiež potrebné, aby strana uvedené vlastné tvrdenia o predmetných skutkových
okolnostiach podoprela aj dôkazom. V súdenej veci však takéto popretie skutkových tvrdení žalobcu
o časovom rozsahu užívania predmetného priestoru žalovaný neučinil. Žalobca pritom uviedol nielen
tvrdenia o rozsahu (dobe) užívania predmetu nájmu žalovaným po uplynutí dohodnutej doby nájmu, t.j.

po mesiaci február 2020, ale tieto podoprel aj dôkazmi tak, ako ich súd prvej inštancie vyhodnotil v ods.
43. a ods. 44. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Súd prvej inštancie pritom nielenže podrobne
a presvedčivo uviedol, ako vyhodnotil svedecké výpovede, ale tieto vyhodnotil aj v kontexte listinných
dôkazov a zároveň súd prvej inštancie podporne poukázal aj na článok V bod 2 písomne uzatvorenej
Nájomnej zmluvy, v ktorom žalobca a žalovaný ako zmluvné strany dohodli, že ukončenie zmluvy musí

byť taktiež podpísané obidvomi zmluvnými stranami a jeho súčasťou bude tiež odovzdávací a preberací
protokol predmetu zmluvy a žalovaný v konaní na súde prvej inštancie ani len netvrdil, prečo k takémuto
zmluvne dohodnutému postupu nedošlo, resp. že aspoň bol pripravený k písomnému odovzdaniu a
prevzatiu predmetu zmluvy po ukončení zmluvy.

31. K námietke žalovaného v odvolaní, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ani v otázke výšky
bezdôvodného obohatenia, odvolací súd udáva, že pre civilné sporové konanie je charakteristické,
že úspech v spore závisí od správnej a včasnej procesnej aktivity strany sporu. Procesnú aktivitu
strana realizuje uplatňovaním prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany, ktorými
sú podľa § 149 CSP najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na

vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany podliehajú koncentrácii konania, a preto
zákonodarca v ustanovení § 153 ods. 1 CSP zakotvil povinnosť strán uplatniť prostriedky procesného
útoku a prostriedky procesnej obrany včas, pričom prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so

zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Zásada koncentrácie konania sa uplatňuje v dvoch
podobách, a to ako koncentrácia sudcovská, ktorá je v diskrečnej právomoci súdu a ako koncentrácia
zákonná, ktorá je pre súd a strany sporu obligatórna. Zákonná koncentrácia konania znamená, že
prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia
uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí tak, ako to upravuje ustanovenie § 154 CSP. V súdenej

veci súd prvej inštancie v súlade s § 182 in fine CSP na pojednávaní konanom dňa 17.01.2025,
t.j. na pojednávaní, na ktorom vyhlásil odvolaním žalovaného napadnuté rozhodnutie vo veci samej,
uznesením vyhlásil dokazovanie za skončené, čo znamená, že v súlade so zákonnou koncentráciou
konania strany mohli prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany uplatniť najneskôrdo vyhlásenia predmetného uznesenia súdu prvej inštancie o skončení dokazovania. Porovnaním
prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany uplatnených žalovaným v odvolaní
v otázke výšky relutárnej náhrady za bezdôvodné obohatenie, s prostriedkami procesného útoku

aprostriedkamiprocesnejobranyuplatnenýmižalovanýmvtejtootázkevkonanínasúdeprvejinštancie,
t.j. uplatnenými žalovaným v písomných podaniach určených súdu prvej inštancie a na pojednávaniach,
odvolací súd musí konštatovať, že žalovaný ich v konaní na súde prvej inštancie neuplatnil, ale prvýkrát
ich uplatnil až v odvolaní. Koncepcia odvolacieho konania v sporovom konaní však vychádza z tzv.
neúplného apelačného systému, a teda právo odvolateľa, ale aj protistrany (§ 373 ods. 4 CSP), použiť

v odvolacom konaní prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré strana
neuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie, je obmedzené a prípustné len za splnenia zákonom
stanovených podmienok definovaných v ustanovení § 366 CSP. Právo tzv. novôt v odvolacom konaní
je totiž v systéme neúplnej apelácie nastavené ako reštriktívne vnímaná výnimka z pravidla, že v
odvolacom konaní spravidla nie sú prípustné tie prostriedky procesného útoku alebo obrany, ktoré neboli
procesnou stranou uplatnené pred súdom prvej inštancie (viď Dôvodová správa k ustanoveniu § 366

CSP).

32. Pretože žalovaný v konaní na súde prvej inštancie neuplatnil prostriedky procesného útoku
a prostriedky procesnej obrany uplatnené v odvolaní v otázke výšky relutárnej náhrady za bezdôvodné
obohatenie, predstavujú tieto tzv. novoty v odvolacom konaní, a preto odvolací súd podľa § 366 CSP

najskôr vyhodnocoval, či sú splnené zákonné predpoklady na to, aby žalovaný predmetné prostriedky
procesného útoku a prostriedky procesnej obrany mohol prvýkrát použiť až v odvolaní.

33. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní
pred súdom prvej inštancie, možno podľa § 366 písm. a) CSP v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú

procesných podmienok, keď okolnosť, že neboli splnené procesné podmienky, predstavuje aj odvolací
dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. a) CSP. Žalovaný síce v odvolaní ako dôvod, z akého rozhodnutie
súdu prvej inštancie považuje za nesprávne, t.j. odvolací dôvod, nesplnenie procesných podmienok
neuvádzal, avšak podľa § 380 ods. 2 CSP platí, že na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok,
prihliadne odvolací súd aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené, a preto k skúmaniu procesných

podmienok pristúpil odvolací súd z úradnej povinnosti. Procesnými podmienkami sú v zmysle § 161 ods.
1 CSP podmienky, za ktorých môže súd konať a rozhodnúť a na ktorých splnenie súd v zásade prihliada
kedykoľvek počas konania, vrátane odvolacieho konania. Procesné podmienky môžeme rozdeliť do
štyroch základných skupín, a to na a) procesné podmienky na strane súdu, b) procesné podmienky na
strane strán (strany) sporu, c) vecné procesné podmienky a d) negatívne procesné podmienky. Odvolací

súd potom konštatuje, že v konkrétnych okolnostiach súdenej veci nezistil vady procesných podmienok
nastranesúduspočívajúcevpodmienkeprávomociavpodmienkepríslušnosti;nezistilvadyprocesných
podmienok na strane strán sporu spočívajúce v podmienke procesnej subjektivity, podmienke procesnej
spôsobilosti, podmienke povinnosti zastúpenia, podmienke spôsobilosti byť zástupcom a podmienke
plnomocenstva zástupcu strany; nezistil vady vecných procesných podmienok spočívajúce v existencii

žaloby na začatie konania a podmienke poplatkovej povinnosti a nezistil ani existenciu negatívnych
procesných podmienok spočívajúcich v prekážke skôr začatého konania (litispendencia) a prekážke
rozhodnutej veci (res iudicata).

34. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní

pred súdom prvej inštancie, možno podľa § 366 písm. b) CSP v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú
vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, keď okolnosť, že rozhodoval vylúčený sudca alebo
nesprávne obsadený súd, predstavuje odvolací dôvod podľa § 365 písm. c) CSP. Žalovaný však v
odvolaní ako dôvod, z akého rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za nesprávne, t.j. odvolací
dôvod, rozhodovanie vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom neuvádzal.

35. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní
pred súdom prvej inštancie, možno podľa § 366 písm. c) CSP v odvolaní použiť len vtedy, ak má byť
nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci, keď okolnosť, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci, predstavuje odvolací dôvod podľa § 365 písm. d) CSP. Žalovaný síce uviedol, že odvolanie
podáva aj z odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP, ale v obsahovom vymedzení
odvolania nekonkretizoval a nešpecifikoval žiadnu takú inú vadu konania, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci. Odvolací súd preto opakovane pripomína, že rozhodnutie súdu prvejinštancie podlieha prieskumu odvolacím súdom len z odvolacích dôvodov, ktoré odvolateľ uvedie, resp.
doplní a obsahovo vymedzí v lehote na podanie odvolania, a preto nebolo povinnosťou, ale ani právom
odvolacieho súdu odvolaciu argumentáciu žalovaného dotvárať a dopĺňať.

36. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní
predsúdomprvejinštancie,možnopodľa§366písm.d)CSPvodvolanípoužiťlenvtedy,akichodvolateľ
bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Žalovaný však v odvolaní ani len
netvrdil, že nemohol v konaní na súde prvej inštancie použiť prostriedky procesného útoku a prostriedky

procesnej obrany uplatnené v odvolaní v otázke výšky relutárnej náhrady za bezdôvodné obohatenie,
a teda žalovaný okolnosť, že v konaní na súde prvej inštancie predmetné prostriedky procesného útoku
a prostriedky procesnej obrany neuplatnil, v odvolaní žiadnym spôsobom nedôvodil. Pre úplnosť však
odvolací súd udáva, že v kontexte ustanovenia § 366 písm. d) CSP sa otázka viny posudzuje zo striktne
procesného hľadiska, a teda napriek tomu, že prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obranyobjektívnevčaseprebiehajúcehokonanianasúdeprvejinštancieexistovali,stranazprocesného

hľadiska nezavinila, že ich nepoužila a neuplatnila. O nemožnosť použitia a uplatnenia prostriedkov
procesného útoku alebo prostriedkov procesnej obrany bez viny odvolateľa tak pôjde v situácii, keď
strana konania bez svojej viny nemohla prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany uplatniť, pretože o nich nevedela a ani inak z procesného hľadiska nezavinila nesplnenie
svojich procesných povinností. Ak však strana o prostriedkoch procesného útoku alebo prostriedkoch

procesnej obrany objektívne vedela, ale v konaní na súde prvej inštancie ich nepoužila, nemožno hovoriť
o nemožnosti uplatnenia, t.j. o nedostatku procesného zavinenia spočívajúceho v tom, že odvolateľ
prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neuplatnil v konaní pred súdom prvej
inštancie bez svojej viny. Pokiaľ potom ide o žalovaným v odvolaní použité prostriedky procesného útoku
a prostriedky procesnej obrany v otázke výšky relutárnej náhrady za bezdôvodné obohatenia, tak všetky

žalovaným v odvolaní uvedené tvrdenia, popretie tvrdení a námietky proti dôkazom, v čase konania na
súde prvej inštancie bezosporu objektívne existovali a žalovaný v odvolaní prípadne ani len netvrdil, že
o nich objektívne nevedel. Na diskvalifikáciu novoty pritom postačí aj opomenutie, keďže použitie novoty
je podmienené nezavinením doterajšieho nepoužitia prostriedku procesnej obrany.

37. Vychádzajúc z konštatovaných skutočností, odvolací súd v zmysle zákonnej úpravy ustanovenia §
366 CSP dospel k záveru, že v konkrétnych okolnostiach súdenej veci prostriedky procesného útoku
a prostriedky procesnej obrany uplatnené v odvolaní v otázke výšky relutárnej náhrady za bezdôvodné
obohatenie, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, žalovaný v odvolaní použiť
nemohol.

38. Vzhľadom na uvedené odvolací súd na základe obsahového vymedzenia odvolania žalovaného
dospelkzáveru,žerozhodnutiesúduprvejinštancievprvejvýrokovejvetevovecisamej,akoajvzávislej
tretej výrokovej vete o náhrade trov konania, o ktorej súd prvej inštancie správne rozhodoval podľa
pomeru úspechu vo veci, je vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

39. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodoval podľa § 396 ods. 1, §
262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznal proti
žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. O výške trov odvolacieho
konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá

súdny úradník.

40. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.

1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).