Uznesenie – Exekúcia a výkon rozhodnutí ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. február 2026

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11CoEk/17/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8214206480
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: doc. JUDr. Peter Molitoris, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2026:8214206480.3

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD. a
členov senátu JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej, PhD., v exekučnej veci oprávneného:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, proti povinnému:
Z., o vymoženie 991,83 eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bardejov,
č.k. 10Er/588/2014-91 zo dňa 8.7.2025, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie.

Oprávnený nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania a súdnemu exekútorovi a povinnému sa
ich náhrada nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením rozhodol tak, že

exekúciu vyhlásil za neprípustnú a túto zastavil s tým, že o trovách exekúcie rozhodne po právoplatnosti
rozhodnutia o zastavení exekúcie samostatným uznesením.

2. Vychádzal zo zistenia, že dňa 12.9.2014 bola na súd doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom je Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu č.k.
N. vydaný Stálym rozhodcovským súdom Bratislava dňa 12.7.2007, ktorý sa stal právoplatným dňa

13.8.2007 a vykonateľným dňa 16.8.2007. Súd si pripojil úverovú zmluvu zo dňa 21.2.2007 a Všeobecné
podmienky poskytnutia úveru, na základe ktorých bol vydaný exekučný titul v danej veci. Zmluvu o
úvere považoval za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle Občianskeho zákonníka a súčasne je zmluvou o
spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z.. Vzhľadom na povahu účastníkov zmluvného
vzťahu - úverovej zmluvy zo dňa 21.2.2007 a to oprávneného ako dodávateľa v zmysle definície podľa
ustanovenia52ods.3Občianskehozákonníkaačlánku2písm.c)SmerniceRady93/13/EHSz5.4.1993

o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách zo dňa 5.4.1993 a povinného ako spotrebiteľa v
zmysle definície spotrebiteľa podľa ustanovenia §52 ods. 4 Občianskeho zákonníka a článku 2 písm.
b) Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách zo
dňa 5.4.1993, súd túto úverovú zmluvu posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu, kde povinný je v pozícií
spotrebiteľa.

3. Rozhodcovská doložka je súčasťou obsahu formulárovej zmluvy, resp. bodu 17. Všeobecných
podmienok, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania
zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Podľa názoru súdu je však dojednanie rozhodcovskej
doložky v spotrebiteľskej zmluve neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa ustanovenia §53 ods. 1,
2, 5 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením §53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka a
nekalou podmienkou v zmysle článku 3 ods. 3 a prílohy Smernice Rady č. 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o

nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, pretože v porovnaní s dodávateľom, spotrebiteľ sa
nachádza v znevýhodnenom postavení a to pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti.Táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol
podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Aj v tomto konkrétnom prípade povinný nemal možnosť
podstatným spôsobom obsah predmetnej zmluvy a úverových podmienok ovplyvniť.

4. Rozhodcovská doložka znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodnutie sporu štátnym súdom,
ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde. Rozhodcovskú doložku
si povinný ako spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s
ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa

všetkým Všeobecným podmienkam poskytovania úveru, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho
vyvolal oprávnený ako dodávateľ prvý. Rozhodcovský súd je pritom paušálnym spôsobom zakotvený
v zmluvných podmienkach ešte pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy čo znamená, že dodávateľ
má istotu, že si ho môže do zmluvy uvádzať. V subjektívne nearbitralnej (spotrebiteľskej) právnej veci
zvlášť vznikajú pochybnosti o objektívnosti rozhodcovského procesu. Vzhľadom na to, že už priamo
vo Všeobecných podmienkach poskytovania úveru je miesto rozhodcovského konania presne určené

a to v Bratislave, takto určené miesto ani zďaleka nespĺňa požiadavky predvídateľnosti a dostupnosti
rozhodcovského súdu (porovnaj rozsudok Oceáno Grupo Editorial spojené prípady C -240/98 až
C-244/98) a o poučení spotrebiteľa o rozdiele medzi štátnym a rozhodcovským súdnym procesom niet
ani zmienky. Rozhodcovská doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku
sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu.

5. Vadou rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu je aj priznaná časť príslušenstva, a to úroku
z omeškania vo výške 0,25 % denne zo sumy 983,86 eur od 26.03.2007 do zaplatenia, t.j. úrok z
omeškania 91,25 % ročne. Jedná sa o neprijateľnú podmienku (§53 Občianskeho zákonníka), ktorá
je neplatná pre rozpor so zákonom, pričom sa jedná o absolútnu neplatnosť takéhoto zmluvného

dojednania. Táto neprijateľná podmienka spôsobuje hrubý nepomer a nerovnováhu v právach a
povinnostiach účastníkov zmluvy o úvere. Je neplatná nielen pre rozpor so zákonom, ale aj pre
rozpor s dobrými mravmi podľa §39 a §3 Občianskeho zákonníka a pre rozpor so smernicou
Rady EÚ č.93/13/1984 EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
Ide o neprimerane vysoké sankcie za porušenie zmluvy zo strany spotrebiteľa oproti výške reálne

poskytnutého úveru. V danom prípade výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá priamo v zmluve,
ale vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru. Tie sú na predtlači a sú všeobecne koncipované
pre veľký počet dlžníkov. Neboli individuálne dojednané a je nesporné, že dlžník nemal možnosť
meniť ich. Podľa všeobecných podmienok poskytnutia úveru povinný mal uhradiť úrok z omeškania
vo výške 0,25 % denne v prípade, ak sa celý dlh stane splatným naraz. Taká situácia nastane, ak

dlžník neuhradí včas dve po sebe idúce splátky. Oprávnený teda sankcionuje povinného za neplnenie
povinnosti neprimerane vysokom sumou, pretože úrok z omeškania vo výške 0,25 % denne predstavuje
ročný úrok vo výške 91,25 % z dlžnej sumy. Takto dohodnutý úrok vysoko prekračuje zákonnú mieru
úrokovej sadzby priznávanú podľa ustanovení Občianskeho aj Obchodného zákonníka, a z dôvodu
značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach v neprospech dlžníka je v rozpore s dobrými mravmi.

6. Dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo
svojom dôsledku k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia
smernice93/13/EHS.Dojednanierozhodcovskejdoložkyvpredmetnejspotrebiteľskejzmluvejenekalou
podmienkou, preto nie je pre spotrebiteľa záväzná a táto je v rozpore s príslušnými ustanoveniami

smernice 93/13/EHS a z týchto dôvodov súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil s tým,
že o trovách exekúcie rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia o zastavení
exekúcie.

7. Proti uzneseniu v zákonnej lehote podal odvolanie oprávnený a navrhol uznesenie zrušiť a vec vrátiť

súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

8. Odvolanie podal z dôvodov, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP) a rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP).

9. Namietal, že zmluva o úvere bola uzavretá podľa § 497 Obchodného zákonníka. V zmysle § 261
ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka má zmluva povahu absolútneho obchodu. Aplikácia právnych
predpisov na ochranu spotrebiteľa, nie je možná, nakoľko právny vzťah medzi oprávneným a povinnýmnie je vzťahom spotrebiteľským. Zmluvné strany sa môžu dohodnúť na základe akého zákona sa ich
zmluvné vzťahy v budúcnosti budú spravovať. Rovnako k danému prípadu došlo v predmetom spore.
V zmysle Všeobecných podmienok poskytnutia úveru sa zmluvné strany dohodli na tom, že ich vzťahy

sa budú spravovať ustanoveniami Obchodného zákonníka. Zmluva sa uzatvorila v zmysle § 497 a nasl.
Obchodného zákonníka z čoho jasne vyplýva, že iný zákon ani na daný zmluvný vzťah nie je možné
aplikovať.

10. Rozhodcovská doložka bola dojednaná vo VPPÚ a je písaná čitateľným písmom, pričom z nej

už na prvý pohľad vyplýva alternatívna možnosť riešenia sporov medzi klientom a veriteľom pred
rozhodcovským súdom alebo pred všeobecným súdom. Nie je pravdou, že rozhodcovská doložka
je neprijateľná a neplatná zmluvná podmienka, ktorá v neprospech spotrebiteľa spôsobuje značnú
nerovnováhu a v ich právach a povinnostiach, lebo od spotrebiteľa fakticky vyžaduje aby sa podriadil
výlučne rozhodcovskému konaniu.

11. Časová verzia Občianskeho zákonníka účinná v čase uzatvorenia Zmluvy o úvere, nezakazovala
použitie rozhodcovskej doložky. Rozhodcovská doložka, dohodnutá medzi oprávneným a povinným
je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou doložkou, nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa
ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Už len z
tohto pohľadu rozhodcovská doložka nevyžaduje od povinného, aby spory s oprávneným riešil výlučne

v rozhodcovskom konaní. Povinný má teda kedykoľvek právo sa slobodne rozhodnúť, na ktorom orgáne
uplatní svoje právo.

12.Platnosťprávnehoúkonunaviactrebahodnotiťvčasejehouzavretiaabezhypotetickéhozvažovania
okolností, ktoré môžu, ale nemusia, nastať po jeho uzavretí. Dôležité teda je to, či rozhodcovská doložka

v čase jej uzavretia sama osebe umožňuje alebo neumožňuje dlžníkovi uskutočniť voľbu medzi súdom
alebo alternatívnym riešením sporu. Nie je vôbec dôležité, čo sa môže stať v budúcnosti.

13. Predmetná rozhodcovská doložka bola dojednaná v súlade s právnymi predpismi platnými a
účinnými v čase uzatvorenia zmluvy o úvere a z toho dôvodu nemožno mať žiadne pochybnosti

o jej legitímnosti. Rozhodcovská doložka nepredstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko
nespôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach.

14. Povinný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

15. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie
§ 34 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad
vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 385 CSP
a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

16. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

17. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia
prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

18. Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia je potrebné poukázať na skutočnosť, podľa
ktorej základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v ustanovení §
52. Podľa tohto ustanovenia spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky

iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ použijú sa vždy, ak je
to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania, alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné. Dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inejpodnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

19. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je
vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý oprávneným túto
charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy o úvere boli bez akýchkoľvek pochybností všeobecné obchodné
podmienky úveru, ktoré povinný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli už vopred pripravené pre veľký počet
spotrebiteľov. Oprávnený má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov a v priebehu odvolacieho

konania nebolo oprávneným preukázané, aby úver poskytol povinnému za účelom výkonu obchodnej
činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti povinného. S prihliadnutím na možný výskyt zastierania
skutočného účelu uzatvorenia zmluvy má v prípade pochybnosti dôkazné bremeno na preukázanie
nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ. Existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom
známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že nespotrebiteľský charakter musí byť preukázaný
bezpečne spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Bezpečným preukázaním nemôže v

žiadnom prípade byť len všeobecný, nič nehovoriaci údaj o poskytnutí úveru na výkon povolania,
zamestnania, resp. podnikania, ktorý neposkytuje odpoveď na otázku, aký konkrétny súvis má výkon
povolania, zamestnania resp. podnikateľská činnosť s uzatvorením konkrétnej zmluvy a či dlžník pri
uzatváraní zmluvy skutočne konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Túto dôkaznú povinnosť si
oprávnený nesplnil, čo má na posudzovanie právneho vzťahu vzniknutého medzi účastníkmi rovnaký

vplyv ako keby v zmluve účel jej uzatvorenia uvedený nebol.

20. Z obsahu spisu bolo zistené, že oprávnený ako veriteľ a povinný ako dlžník uzavreli dňa
21.2.2007 zmluvu o úvere, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné podmienky poskytnutia úveru,
obsahujúce v článku 17. rozhodcovskú doložku, podľa ktorej sa zmluvné strany dohodli, že všetky

spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené a)
pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom v
Bratislave, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; b) pred príslušným súdom
Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa Občianskeho súdneho
poriadku.

21. Z formy a obsahu zmluvy je zrejmé, že sa jedná o tzv. „formulárovú“ zmluvu, ktorej predtlač formulára
mal veriteľ už pripravenú a dopisoval do nej iba konkrétne údaje týkajúce sa povinného, pričom povinný
obsah tejto zmluvy v časti zmluvných dojednaní žiadnym spôsobom nemohol ovplyvniť a ani neovplyvnil.
Rozhodcovská doložka teda nesporne nebola individuálne dojednaná.

22. Dňa 1.7.2007 nadobudol účinnosť nový zákon o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z. z., ktorý v
ostatnom znení má v § 3 ods. 3 zák. č. 250/2007 Z. z. zakotvené, že každý spotrebiteľ má právo na
ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

23. Podľa názoru Ústavného súdu Slovenskej republiky vysloveného v uznesení sp. zn. I.ÚS/243/07 „Ak
sú v zmluve použité formulácie a pojmy, ktoré možno vykladať rozdielne, je spravodlivé vykladať ich v
prospech strany, ktorá zmluvu nenapísala.“

24. Odvolací súd nespochybňuje právne stanovisko, že zákon nevylučuje, aby aj v spotrebiteľskej

zmluve bola platne so spotrebiteľom dojednaná rozhodcovská doložka. Podstatnou z hľadiska
vyslovenia absolútnej neplatnosti tohto dojednania je skutočnosť, že táto podmienka nebola so
spotrebiteľom vopred individuálne dojednaná a spotrebiteľ nemal reálnu možnosť obsah predloženej
formulárovej zmluvy vo všeobecných podmienkach ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní
vylúčiť.

25. Podľa dojednanej rozhodcovskej doložky sa všetky spory zo zmluvy o úvere mohli riešiť buď pred
rozhodcovským súdom alebo pred všeobecným súdom. Podanie žaloby na všeobecnom súde malo síce
povahu rozväzovacej podmienky vo vzťahu k rozhodcovskej doložke, avšak toto dojednanie neplatilo,
ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd.

26. S prihliadnutím na uvedené, ak spor vyvolal dodávateľ podaním žaloby na rozhodcovskom
súde spotrebiteľ sa takto začatému rozhodcovskému konaniu musel podrobiť. Podanie žaloby na
rozhodcovskom súde má totiž rovnaké účinky, ako keby bola žaloba podaná na súde, pričom pozačatí rozhodcovského konania nemožno v tej istej veci konať a rozhodovať na súde, čo je zrejmé z
ustanovenia § 19 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní.

27. Rozhodujúcou právnou otázkou, ktorú správne súd prvej inštancie aj bez návrhu prioritne riešil,
je otázka platnosti rozhodcovskej doložky. Najvyšší súd už vo viacerých rozhodnutiach konštatoval
oprávnenie exekučného súdu preskúmať existenciu rozhodcovskej zmluvy. Vo veci 3Cdo/146/2011
najvyšší súd judikoval, že cit.: ,,Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný
titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či

rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu
rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol
vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský
súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil
rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia
na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 odsek 2 Exekučného poriadku vyjde najavo

existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný.“.
(Porovnaj Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 3Cdo/146/2011, 6Cdo/143/2011,
2Cdo/245/2010, uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veciach IV.ÚS 55/2011, IV.ÚS
60/2011 a nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II.ÚS 2164/10 zo dňa 1.11.2011)

28. Odvolací súd nevidí žiadny dôvod na to, aby sa uvedené závery nemali vzťahovať aj na stav,
keď rozhodcovský rozsudok bol založený na neprijateľnej rozhodcovskej doložke v spotrebiteľskej
zmluve, pretože podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy o
úvere je neprijateľná zmluvná podmienka neplatná, a teda nevyvoláva právne účinky obdobne ako keď
rozhodcovskej zmluvy niet. Občiansky zákonník v ustanovení § 53 ods. 2 za individuálne dojednané

zmluvné ustanovenia nepovažuje také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom
zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. V prípade nepreukázania opaku zo strany dodávateľa zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané
(§ 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Rozhodcovská doložka bola uzatvorená na predtlačenom
formulári v čase uzatvorenia zmluvy o úvere a oprávnený ničím nepreukázal individuálny charakter tohto

dojednania.

29. Občiansky zákonník účinný od 1.1.2008 za neprijateľnú podmienku v ustanovení § 53 ods. 4 písm.
r) považuje aj dojednanie vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby
spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

30. Vychádzajúc z tohto ustanovenia zmluvná podmienka spotrebiteľom individuálne nedojednaná,
ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní bráni
tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok mohol byť exekučným titulom na udelenie
poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak spotrebiteľ nemal možnosť

vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, nakoľko túto možnosť skôr využil dodávateľ.
Z pohľadu spotrebiteľa je totiž rovnocenné či riešenie jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského
konania mu vnúti štandardná zmluvná klauzula alebo dodávateľ svojím konaním podaním žaloby na
rozhodcovskom súde. Ustanovenie § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka účinného od 1.1.2008 len
demonštratívnemenujeniektoréneprijateľnépodmienky,atedacharakterneprijateľnejpodmienkymôžu

mať aj iné podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a v povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa.

31. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj na spoločné stanovisko obchodnoprávneho a
občianskoprávneho kolégia KS v Prešove z 27.9.2010, v zmysle ktorého „zmluvná podmienka

v štandardnej formulárovej zmluve uzavretej po 31.12.2007 alebo vo všeobecných obchodných
podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a
ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni
tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným
titulom na udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce

spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa
takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť
sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému
konaniu. Súdu nič nebráni postupovať obdobne aj za stavu, že zmluva bola uzavretá pred 1. januárom2008“. Na odklon od tohto stanoviska nie je dôvod ani v tomto prípade. Rozhodcovský rozsudok bol
založený na rozhodcovskej doložke. Neprijateľná zmluvná podmienka je neplatná, a teda nevyvoláva
právne účinky obdobne ako keď rozhodcovskej doložky niet. (Porovnaj Uznesenie Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/1/2012; Uznesenie Krajského súdu v Prešove vo veci 6CoE/66/2012,
6CoE/256/2012)

32. Občiansky zákonník s takýmito neprijateľnými podmienkami spôsobujúcimi značnú nerovnováhu v
právach a v povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa spája v ustanovení § 53 ods. 5

sankciu neplatnosti.

33. Keďže ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej
neplatnosti (§ 40a Občianskeho zákonníka) išlo o neplatnosť absolútnu pôsobiacu bez ďalšieho priamo
zo zákona, na ktorú musel súd prihliadať z úradnej povinnosti. Ak teda dojednaná podmienka ukladajúca
spotrebiteľovi podrobiť sa rozhodcovskému konaniu vyvolanému dodávateľom je pre jej neprijateľnosť

neplatná, pre vykonanie exekúcie chýba základný predpoklad, a to právoplatný a vykonateľný exekučný
titul. Rozhodcovský súd môže totiž vec v rozhodcovskom konaní prejednať len vtedy, ak medzi
zmluvnými stranami bola v súlade s ustanovením § 3 zákona č 244/2002 Z.z. v znení neskorších
predpisov uzatvorená platná rozhodcovská zmluva o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré
medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu sa rozhodnú v

rozhodcovskom konaní. Bez takejto platnej zmluvy majúcej buď formu osobitnej zmluvy alebo formu
rozhodcovskej doložky k zmluve (§ 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov)
akýkoľvek rozhodcovský rozsudok nemôže byť podkladom pre exekučné konanie.

34. V súvislosti s akoukoľvek rozhodcovskou zmluvou je potrebné dodať, že jej cieľom je dosiahnuť

prejednanieprípadnéhosporurozhodcomakosúkromnouosobou,naktoréhozmluvnéstranydelegovali
takúto právomoc. Často krát sa rozhodcovská zmluva vyjadrí len v podobe rozhodcovskej doložky,
ktorá splýva s ostatnými podmienkami v štandardnej zmluve. V porovnaní s ostatnými zmluvnými
podmienkami je predsa len význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože pri vzniku sporu súkromná
osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný

záväzok z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak stane v súkromnom právnom procese, požiadavka na
rešpektovanie princípov súkromného práva rozhodcom, vrátane princípu dobrých mravov je plne
opodstatnená. Ak rozhodcovská doložka nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná alebo vyplýva zo
štandardnej zmluvy, a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obavy, že slabšia strana si svoj osud
v závažnej veci akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces nedokáže náležite naplánovať sú plne

namieste.

35. Rozhodcovská doložka uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav
zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa
vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá

voľba konkrétne znamená (Porovnaj Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci
6MCdo/9/2012). Oprávnený si v tomto smere dôkazné bremeno nesplnil. Kvalifikačným kritériom pre
záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred
pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad (článok 3 Smernice Rady 93/13 EHS
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Podstatou individuálne nevyjednanej zmluvnej

klauzuly je skutočnosť, že bola vopred dodávateľom naformulovaná bez možnosti zmeny jej obsahu.

36.Zuzatvorenejrozhodcovskejdoložkyžiadnepodstatnéinformácieorozdielochmedziriešenímsporu
medzirozhodcovskýmsúdomavšeobecnýmsúdomnevyplývajú.Oprávnenýsasvojejzodpovednostiza
uzatvorenie neprijateľnej zmluvnej podmienky nemôže zbaviť ani poukazom na princíp „ignorantia iuris

non excusat“ (neznalosť zákona neospravedlňuje) uplatnením jeho dôsledkov v neprospech povinného.
Kým rešpektovanie tohto princípu v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa treba
vyžadovať v najvyššej možnej miere, jeho uplatnenie v neprospech spotrebiteľa bude prichádzať do
úvahy len výnimočne, ak to budú odôvodňovať konkrétne okolnosti prípadu. Aj v prípade tohto princípu
totiž platí, že v konkrétnych súvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu,

ktorým je princíp ochrany spotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov,
realite praktického života, a teda aj zdravému rozumu odporuje požiadavka na podrobnej znalosti
právnych predpisov zo strany spotrebiteľa. Preto neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná
informovanosť mu nemôže byť na ujmu.37. Je treba zdôrazniť, že Európska únia vzhľadom na význam ochrany spotrebiteľa a v záujme vyššej
kvality života ľudí podporuje v rozhodcovských veciach zbavenie účinku rozhodcovského rozsudku v

záujme dosiahnutia ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami, a to aj keď spotrebiteľ v
rozhodcovskomkonanínenamietalrozhodcovskúdoložkuspoukazomnatzv.geografickúneprijateľnosť
miesta konania. (Pozri Rozsudok Súdneho dvora EÚ C-240/98 -C-244/98 Oceano Grupo Editorial, tiež
C-40/08 Asturcom)

38. Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná podmienka spĺňa kritériá požadované na to, aby
ju bolo možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS ako nekalú. (Rozsudok
Súdneho dvora EÚ C-243/08 Pannon)

39. Z týchto dôvodov odvolací súd nepovažoval odvolanie oprávneného za dôvodné, a preto uznesenie
ako vecne správne potvrdil v súlade s ustanovením § 387 ods. 1 a 2 CSP.

40. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení
s ustanovením § 255 ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že v
odvolacom konaní oprávnený úspešný nebol a úspešnému povinnému a súdnemu exekútorovi žiadne
trovy nevznikli.

41. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).