Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Žilina
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Eva Kyselová
Oblasť právnej úpravy – Trestné právo – Život a zdravie
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 1To/14/2026
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5825010392
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kyselová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2026:5825010392.1
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Kyselovej a sudkýň JUDr.
Adriany Gallovej a Mgr. Anny Mihálikovej, na neverejnom zasadnutí konanom 10. marca 2026 prejednal
sťažnosť prokurátora proti uzneseniu Okresného súdu Námestovo, sp. zn. 20T/91/2025 z 13.11.2025
a takto
r o z h o d o l :
Pod3a § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. s?ažnos? prokurátora z a m i e t a , pretože nie je dôvodná.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým uznesením okresný súd podľa § 241 ods. 1 písm. g) Tr. por., s odkazom na § 216 ods. 1 Tr.
por. podmienečne zastavil trestné stíhanie obvineného A. A., nar. XX.X.XXXX, pre skutok kvalifikovaný
ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť tak, že:
dňa 29.12.2024 o 19.45 h viedol osobné motorové vozidlo zn. VW Passat 3BG,
ev. číslo B. po C. D. E. v B. F. smerom od Hypermarketu TESCO ku kruhovému objazdu, kde v blízkosti
budovy č. XXXX/XX, v dôsledku nevenovania pozornosti oneskorene reagoval na chodca G. E., ktorý v
tmavom oblečení prechádzal po vyznačenom priechode pre chodcov, do ktorého narazil prednou časťou
vozidla vo svojom jazdnom pruhu, čím poškodený G. E. utrpel zlomeninu veľkého hrboľa horného konca
ramennej kosti vpravo bez posunu kostného úlomku, pomliaždenie a odreninu kože hlavy v oblasti
záhlavia, pomliaždenie v oblasti pravého bedrového kĺbu, pomliaždenie pravého kolena a pomliaždenie
pravého predkolenia s odreninou kože s dobou liečenia
a obmedzením v obvyklom spôsobe života v trvaní 40 dní, pričom obvinený porušil povinnosti
ustanovené v § 3 ods. 2 písm. a), § 4 ods. 1 písm. c), písm. e), písm. f) zákona
č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov.
Podľa § 216 ods. 2 Tr. por. súd určil obvinenému skúšobnú dobu na 20 mesiacov.
Citované uznesenie okresného súdu nenadobudlo právoplatnosť, pretože v zákonom stanovenej lehote
podal proti nemu sťažnosť prokurátor. V odôvodnení sťažnosti uviedol, že s názorom okresného súdu
uvedeným v odôvodnení uznesenia nesúhlasí. S poukazom na citáciu ust. § 216 ods. 1 Tr. por.
prokurátorkonštatoval,žeobvinenýsplnilpodmienkyprepodmienečnézastavenietrestnéhostíhanialen
čiastočne, nakoľko obvinený sa k trestnému činu priznal, úprimne ho oľutoval, nahlásil škodovú udalosť
poisťovni, ktorá by mala poškodenému poskytnúť poistné plnenie, a s podmienečným zastavením
trestného stíhania súhlasil. Čo však nemožno konštatovať je, že obvinený viedol pred spáchaním skutku
riadny život. Skutočnosť, že nebol súdom trestaný, nepostačuje na vyvodenie záveru, že viedol riadny
život. V centrálnej evidencii priestupkov má 8 záznamov za dopravné priestupky, pričom 5 záznamov
má pred spáchaním skutku a 3 po skutku. Za daných okolností je potrebné prihliadať na charakter
spáchaného trestného činu a charakter spáchaných priestupkov, ktoré sú totožné. Pri všetkých boli
porušené pravidlá cestnej premávky, pričom za priestupky spáchané pred 29.12.2024 (kedy došlo k
spáchaniu trestného činu) neboli ukladané nepatrné sankcie, nakoľko okrem 20-eurových pokút bolaobvinenému uložená aj jedna 60-eurová pokuta a jedna 150-eurová pokuta. Vzhľadom k tomu nie
je možné konštatovať, že obvinený viedol riadny život a splnil všetky podmienky pre podmienečné
zastavenie trestného stíhania. Prokurátor už v prípravnom konaní, pred podaním obžaloby, skúmal
splnenie podmienok podľa ust. § 216 Tr. por., avšak s poukazom na spáchané dopravné priestupky mal
za to, že v danej veci nie je možný postup v tohto ustanovenia. Správanie sa chodca (jeho spoluvinu)
možno zohľadniť pri posudzovaní nárokov na náhradu škody, resp. pri ukladaní trestu, kde prokurátor
bol toho názoru, že v danom prípade by boli splnené podmienky na uloženie trestu odňatia slobody sa
samejdolnejhranicizákonomstanovenejtrestnejsadzbysprimeranouskúšobnoudobou,resp.uloženie
alternatívneho trestu a vzhľadom k „spoluvine“ chodca by nebolo potrebné ukladať ani trest zákazu
činnosti. S poukazom na uvedené skutočnosti prokurátor navrhol napadnuté uznesenie súdu prvého
stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na nové konanie a rozhodnutie.
K sťažnosti prokurátora sa vyjadril obvinený prostredníctvom svojho obhajcu písomným podaním
doručeným okresnému súdu 8.12.2025. Je toho názoru, že okresný súd rozhodol v súlade s
ustanoveniami Trestného poriadku a dôvody sťažnosti nie sú dané a nie sú dôvodom na to, aby krajský
súd zrušil jeho uznesenie. V plnom rozsahu sa stotožňuje
s odôvodnením uznesenia okresného súdu v časti týkajúcej sa posudzovania prvkov restoratívneho
prístupu v trestnom súdnictve, čo je koncept, na ktorom je založený moderný trestný proces. Obvinený
sa ku skutku v plnom rozsahu priznal do zápisnice, a to dňa 13.6.2025, svoje konanie oľutoval. Škodovú
udalosť nahlásil poisťovni Generali poisťovňa dňa 30.12.2024 vlastník motorového vozidla D. A., H. XX
(otec klienta), teda vykonal opatrenia na náhradu škody v súvislosti s poistnou udalosťou, aby príslušná
poisťovňa mohla plniť náhrady z titulu zákonného zmluvného poistenia, a to s poukazom na ust. § 4
ods. 2 písm. a), b), ods. 4 zákona č. 381/2001 Z.z. v znení noviel zákon o povinnom zmluvnom poistení
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Boli preto splnené všetky zákonné a procesné
podmienky na postup podľa § 216 ods. 1 Tr. por. Navrhol, aby krajský súd sťažnosť prokurátora ako
nedôvodnú zamietol.
Krajský súd, ako súd nadriadený, na neverejnom zasadnutí, po zistení, že sťažnosť proti napadnutému
uzneseniu je prípustná (§ 185 ods. 1, ods. 2 druhá veta Tr. por., v spojení
s § 241 ods. 4 Tr. por.), túto podala oprávnená osoba (§ 186 ods. 1 Tr. por.) riadne a včas, v lehote
ustanovenej v § 187 ods. 1 Tr. por., podľa § 192 ods. 1 písm. a), písm. b) Tr. por. preskúmal správnosť
napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie predchádzajúce
napadnutému uzneseniu a po zvážení všetkých okolností významných pre rozhodnutie dospel k záveru,
že sťažnosť prokurátora nie je dôvodná.
Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia prvostupňového súdu vyplýva, že v predmetnej veci dospel
súd k záveru, že sú splnené všetky formálne, ako aj materiálne podmienky na podmienečné zastavenie
trestného stíhania voči obvinenému A. A. podľa § 216 ods. 1 Tr. por. Súd mal preukázané, že obvinený
sa k trestnému činu priznal a tento úprimne oľutoval. Súd osobitne zohľadnil najmä iniciatívu obvineného
pri náhrade škody, obvinený ku skutku pristupoval kriticky, skutok nezľahčoval, čo vnímal ako prejav
skutočnej nápravy, resp. obnovy vzťahov narušených trestnou činnosťou, a teda prejav restoratívnej
justície ako konceptu, na ktorom je založený moderný trestný proces. Navyše podľa názoru okresného
súdu takýto prístup odôvodňujú aj okolnosti spáchania skutku a osobné pomery obvineného, ktoré
konkretizoval rýchlosťou nie väčšou ako 20 km/hod. v čase stretu vozidla s poškodeným, neoznačenie
poškodeného reflexnými prvkami.
Krajský súd po dôkladnom oboznámení sa s vecou dospel k záveru, že boli naplnené všetky podmienky
na zvolený spôsob ukončenia trestného stíhania v zmysle § 216 ods. 1 Tr. por. a sťažnostné námietky
prokurátora považoval krajský súd za nedôvodné.
Krajský súd primárne uvádza, že dôvodne sa javí, že prvotnou príčinou vzniku dopravnej nehody
bola oneskorená reakcia vodiča – obžalovaného A. A. na poškodeného. Obvinený pritom nešiel
rýchlosťou väčšou ako 20 km/hod., čo možno vzhľadom na večernú hodinu a blízkosť priechodu pre
chodcov považovať za primeranú rýchlosť. Nie je bez významu, že poškodený G. E. sám prispel
k trestnoprávnemu následku, pretože rovnako ako obvinený nevenoval dostatočnú pozornosť situácii
v cestnej premávke, keď vstúpil do jazdného pruhu vozidla obvineného za situácie, kedy už nedokázal
bezpečne prejsť. Ako už bolo vyššie uvedené, poškodený nedisponoval reflexnými prvkami na svojom
tmavom oblečení, hoci sa jednalo o večerný a zimný čas, kedy rozhľadové pomery nielen vodiča, ale ajchodca sú obmedzené. Tieto okolnosti – nízka rýchlosť vozidla obvineného, skutočnosť, že poškodený
nedisponoval reflexnými prvkami na oblečení a rovnako ako obvinený nevenoval dostatočnú pozornosť
situácii v cestnej premávke – sú podľa názoru krajského súdu okolnosťami, ktoré znižujú závažnosť
konania obvineného, hoci nedodržanie povinnosti vodiča podľa § 4 ods. 1 písm. e) zákona č. 8/2009 Z.z.,
ako vyplýva zo spisového materiálu, bolo primárnou príčinou vzniku nehodového deja a spôsobeného
následku na zdraví poškodeného.
Preto podľa názoru krajského súdu zohľadnené okolnosti prípadu prvostupňovým súdom sú postačujúce
pre záver súdu o podmienečnom zastavení trestného stíhania. Inak povedané, možno konštatovať, že
v danom prípade vzhľadom na vyššie popísané okolnosti prípadu je tento spôsob dostačujúci, aby bol
naplnený účel trestného konania.
Pokiaľ ide o sťažnostné námietky prokurátora, že vzhľadom na spáchané dopravné priestupky
obvineného nemožno konštatovať, že obvinený A. A. viedol pred spáchaním skutku riadny život, a teda
v danej veci nie sú splnené všetky podmienky na postup podľa § 216 Tr. por., sťažnostný súd uvádza
nasledovné. Podmienečné zastavenie trestného stíhania podľa § 216 Tr. por. je v doprave možné
aj v prípade, ak má obvinený v evidenčnej karte vodiča zaznamenaných viacero predchádzajúcich
priestupkov, avšak ich existencia nekomplikuje splnenie zákonných podmienok. V kontexte dopravy
a záznamov o predchádzajúcich priestupkoch je často rozoberaná téma materiálneho korektívu a to,
či predchádzajúce priestupky bránia odklonu v trestnom konaní. Súd pri rozhodovaní o podmienečnom
zastavení trestného stíhania skúma doterajší život obvineného. Toto je bod, kde viacero priestupkov
v doprave zohráva zásadnú úlohu. V tejto súvislosti aj krajský súd posudzoval, či vzhľadom na
minulosť obvineného, pokiaľ ide o spáchané priestupky v doprave, postačuje na jeho nápravu samotné
podmienečné zastavenie trestného stíhania. Je treba uviesť, že v minulosti sa obvinený dopustil
priestupkov na úseku dopravy, konkrétne pred spáchaním predmetného skutku (29.12.2024) to bolo päť
priestupkov, z toho tri možno považovať za menej závažné, v dvoch prípadoch (18.10.2022 – rýchlosť
jazdy, pokuta 150,- eur, 16.2.2022 – nerešpektovanie dopravnej značky, pokuta 60,- eur) ich možno
považovať za závažnejšie, v tejto súvislosti je však podľa názoru sťažnostného súdu potrebné zohľadniť
odstup času od ich spáchania. Pokiaľ prokurátor poukazoval na to, že aj po spáchaní súdeného skutku
sa obvinený dopustil ďalších priestupkov, v tejto súvislosti krajský súd uvádza, že išlo o tri priestupky
(8.7.2025 – uložené napomenutie, 2.7.2025 – státie mimo vyznačeného miesta s pokutou 10,- eur,
17.4.2025 – vjazd do pešej zóny s pokutou 20,- eur), o ktorých priestupkoch nemožno hovoriť ako
o závažných porušeniach v cestnej premávke. Treba tiež zdôrazniť, že obvinený sa síce dopustil vyššie
uvedených priestupkov, ktorú skutočnosť súd nezľahčuje, avšak len v jednom prípade išlo o závažnejší
priestupok – prekročenie povolenej rýchlosti, a teda nemožno dospieť k záveru, že v osobe obvineného
ide o nedisciplinovaného vodiča, a preto je potrebné odklon zamietnuť. Preto vzhľadom na spôsob
vybavenia týchto priestupkov, ako bolo vyššie uvedené, nemali tieto pre záver súdu o vedení riadneho
životaobvinenéhozásadnývplyv.Ajpodľanázorukrajskéhosúduužsamotnévedenietrestnéhostíhania
voči obvinenému v jeho prípravnej fáze, morálna záťaž v podobe vedomia obvineného, že spôsobil
poškodenému zranenia, mali na neho dostatočný výchovný účinok. Naviac, obvinenému bola uložená
podľa § 216 ods. 2 Tr. por. pomerne dlhá skúšobná doba vo výmere 20 mesiacov a v tejto súvislosti
krajský súd zdôrazňuje, že obvinený počas tejto doby je povinný viesť riadny život a samozrejme
dodržiavať dopravné predpisy, inak môže súd rozhodnúť, že bude pokračovať v jeho trestnom stíhaní.
V ostatnom krajský súd odkazuje na dôvody uznesenia prvostupňového súdu, s ktorými sa stotožňuje.
Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 2 : 1.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná sťažnosť.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.