Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. marec 2026

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 46Ek/388/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6126230609
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Ďurica
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2026:6126230609.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Freecars s.r.o., IČO: 45342059, so sídlom
Ulica Skladová 9341/9, 917 01 Trnava, právne zastúpený: JUDr. Kristína Marič, advokát, so sídlom
Kutlíkova 13J, 851 02 Bratislava-Petržalka, IČO: 42183227, proti povinnému: Versi Donatella s. r. o., so
sídlom Krajná 1116/37, 919 51 Špačince, IČO: 52845176, o vymoženie 874,93 Eur s príslušenstvom,
vedenej u súdneho exekútora JUDr. Juraj Rácik, so sídlom exekútorského úradu Hlavná 11, 91701

Trnava, sp. zn. 358EX 125/26, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu prostredníctvom právneho zástupcu
dňa 11.02.2026 domáha od povinného vymoženia pohľadávky 874,93 Eur s príslušenstvom, na
základe exekučného titulu – platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 21Up/1758/2025

zo dňa 29.12.2025, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 30.01.2026. Poverením zo
dňa 17.02.2026 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Juraj Rácik, so sídlom
exekútorského úradu Hlavná 11, 91701 Trnava, ktorý ju vedie pod spisovou značkou 358EX 125/26.

2. Povinný doručil súdnemu exekútorovi dňa 12.03.2026 návrh na zastavenie exekúcie, pričom
upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa 13.03.2026, čo znamená, že návrh na

zastavenie exekúcie bol podaný v zákonnej 15. dňovej lehote. Povinný v predmetnom návrhu uvádza
cit. ,, Pohľadávka oprávneného má údajne vzniknú ť v súvislosti s opravou motorového vozidla po
poistnej udalosti. Povinný však nikdy neuzatvoril so spoločnosťou Freecars s.r.o. zmluvu o oprave
vozidla ani neudelil súhlas s vykonaním opravy v deklarovanom rozsahu a cene. Konateľ spoločnosti
- ktorý je jedinou osobou oprávnenou konať v mene spoločnosti – nikdy nepodpísal objednávku
opravy, nedal súhlas s rozsahom a cenou opravy, nedostal predbežnú kalkuláciu ceny opravy a

neudelil splnomocnenie inej osobe konať v mene spoločnosti. Do dnešného d ň a oprávnený napriek
opakovaným výzvam nepredložil žiadny dokument, ktorý by preukazoval existenciu zmluvného vzťahu
medzi oprávneným a povinným. Konanie osoby bez oprávnenia konať za spoločnosť. Podľa § 13
ods. l zákona č . 513/1991 Zb. Obchodný zákonník je oprávnený konať za spoločnosť jej štatutárny
orgán alebo osoba riadne splnomocnená. Ak oprávnený opiera svoj nárok o podpis tretej osoby pri
odovzdaní alebo prevzatí vozidla v servise, táto osoba nebola konateľom spoločnosti, nemala žiadne

splnomocnenie a nebola oprávnená uzatvára ť záväzky v mene spoločnosti. Al‹ oprávnený umožnil
podpis dokumentov osobe bez preverenia jej oprávnenia konať za právnickú osobu, ide o podnikateľské
riziko oprávneného. Predmetné vozidlo je financované prostredníctvom leasingu (Porsche Leasing),
pri čom vlastníkom vozidla je leasingová spoločnosť a povinný je iba jeho užívateľom. Ak oprávnený
vykonal opravu vozidla bez riadne preukázanej objednávky opravy zo strany povinného alebo bez
preverenia oprávnenia osoby konať za spoločnosť, ide o jeho podnikateľské riziko. Neexistencia riadne

preukázaného záväzku. Podľa § 631 a nasl. zákona č . 40/1964 Zb. Občiansky zákonník vzniká
zmluva o dielo na základe dohody medzi zmluvnými stranami. Do dnešného d ň a neboli povinnémupredložené najmä: zákazkový list alebo objednávka opravy, dokument o súhlase s rozsahom a cenou
opravy, predbežná kalkulácia opravy, dokument o splnomocnení osoby konajúcej za spoločnosť. Bez
existencie týchto dokumentov nie je možné považovať vznik záväzku za riadne preukázaný. Povinnému

nebola zo strany oprávneného nikdy riadne doručená faktúra ani podrobný rozpis položiek opravy.
Povinný mal k dispozícii iba krycí list poisťovne. Faktúru vystavenú spoločnosťou Freecars s.r.o. povinný
prvýkrát videl až prostredníctvom právneho zástupcu oprávneného po začatí exekučného konania.
Konateľ spoločnosti povinného dlhodobo nežije na území Slovenskej republiky, o čom bol oprávnený
informovaný. Povinný opakovane žiadal oprávneného, aby komunikoval e-mailom. Oprávnený napriek

tomu zasielal dokumenty výlučne na adresu sídla spoločnosti na Slovensku. Takýto postup vyvoláva
pochybnosti o dobrej viere oprávneného. Povinný opakovane žiadal oprávneného o vysvetlenie rozsahu
opravy a jednotlivých účtovaných položiek. Najmä žiadal vysvetlenie, ktoré diely boli vymenené, z
akého dôvodu boli vymenené, kde sa nachádzajú pôvodné diely. Oprávnený na tieto otázky nereagoval.
Konanie bez možnosti reálnej obrany. Exekučným titulom je platobný rozkaz vydaný v upomínacom
konaní bez vecného odôvodnenia. Povinný sa o konaní dozvedel až po začatí exekúcie. Navrhujem,

aby exekučný súd podľa § 61k Exekučného poriadku exekúciu v celom rozsahu zastavil, keďže
vznik nároku nebol riadne preukázaný. Žiadam, aby súdny exekútor do rozhodnutia súdu upustil od
ďalších exekučných úkonov. Žiadam o zaslanie všetkých dokumentov nachádzajúcich sa v exekučnom
spise. Povinný nemá vedomosť o existencii dokumentu, na základe ktorého by bola oprava vozidla
riadne objednaná oprávnenou osobou konajúcou v mene spoločnosti. Ak oprávnený tvrdí existenciu

takého dokumentu, povinný namieta, že podpis nepatrí štatutárnemu orgánu ani splnomocnenej osobe.
Oprávnený je preto povinný preukázať existenciu objednávky opravy oprávnenie osoby konať za
spoločnosť, pravosť podpisu. Povinný mal k dispozícii iba krycí list poisťovne Allianz týkajúci sa
poistného plnenia za predmetnú poistnú udalosť. Z uvedeného dokumentu vyplýva, že oprava vozidla
bola riešená prostredníctvom havarijného poistenia a poisťovňa poskytla poistné plnenie priamo servisu.

Povinný však nikdy neobdržal riadnu faktúru ani kalkuláciu opravy, a teda nemal možnosť preveriť
rozsah opravy ani jednotlivé účtované položky. Za takejto situácie vznikajú dôvodné pochybnosti o
transparentnosti a oprávnenosti uplatňovanej pohľadávky.“ S poukazom na vyššie uvedené žiada
zastaviť exekúciu.

3. K návrhu povinného na zastavenie exekúcie sa vyjadril právny zástupca oprávneného ktorý uviedol,
cit. ,,Oprávnený vykonal opravu motorového voidla BMW X. EVČ: TT4999IO. Motorové vozidlo bolo
poškodené po dopravnej nehode a opravu si povinný riešil cez havarijné poistenie, ktoré mal povinný
uzatvorené so spoločnosťou Allianz, teda povinný musel nahlásiť poistnú udalosť do svojej poisťovne.
Následne likvidátor povinného poisťovne vykonal obhliadku motorového vozidla, ktorý určil rozsah

poškodenia motorového vozidla a tiež aj cenovú kalkuláciu opravy motorového vozidla. Povinný mal
počas opravy motorového vozidla k dispozícií náhradné vozidlo od oprávneného. Poisťovňa povinného
vystavila krycí list, v ktorom bolo priamo uvedené, akú sumu uhradí poisťovňa a akú sumu je povinný
uhradiť povinný, pričom povinnosťou povinného bola uhradiť zmluvne dohodnutú spoluúčasť, ktorá
však nebola zo strany povinného uhradená. Všetka dokumentácia bola riadne zaslaná na adresu sídla

povinného, ktorú má uvedenú v obchodnom registri. Nakoľko povinný neuhradil zostatok faktúry za
opravu motorového vozidla, podal oprávnený dňa 05.12.2025 návrh na vydanie platobného rozkazu.
Okresný súd Banská Bystrica po preskúmaní podania vydal platobný rozkaz, ktorý bol povinnému riadne
doručený, ale povinný sa však k nemu nevyjadril. Povinný mal zákonnú možnosť podať odpor voči
platobnému rozkazu, ak uplatnenú pohľadávku rozporoval, ale neurobil tak a platobný rozkaz nadobudol

právoplatnosť a vykonateľnosť, na základe ktorého oprávnený podal dňa 11.02.2026 návrh na vykonanie
exekúcie.“ Na základe vyššie uvedeného žiada právny zástupca oprávneného návrh povinného na
zastavenie exekúcie zamietnuť.

4. Podľa § 49 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)

a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“),
na exekučné konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica.

5. Podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, vydané poverenie na vykonanie exekúcie súd odošle
poverenému exekútorovi spolu s rovnopisom návrhu na vykonanie exekúcie alebo spolu s údajmi z

návrhu na vykonanie exekúcie. Doručením poverenia na vykonanie exekúcie exekútorovi sa začína
exekúcia.6. Podľa §-u 61k ods. 1 Exekučný poriadok, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a)
po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný
titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho

exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§54 ods.2), d) sú tu iné
skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

7. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15
dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie

exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku
dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

8. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie
môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí
ďalšíchnávrhochnazastavenieexekúciemôžepovinnýnamietaťlenskutočnosti,ktorénastalipopodaní

predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia,
ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.

9. Podľa § 61k ods. 4 Exekučného poriadku, návrhy na zastavenie exekúcie podľa odseku 3 odkladný
účinok nemajú.

10. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora.
Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa
k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor

vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich
pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie
exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

11. Podľa § 61l ods. 1 Exekučného poriadku, o návrhoch na zastavenie exekúcie, ktoré majú odkladný

účinok, rozhoduje súd prednostne.

12. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a
rozhodneotrováchexekúcievrátaneurčeniaichvýšky;inaknávrhzamietne.Aksúdnávrhnazastavenie
exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie

je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.

13. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku, rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie
exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.

14. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní, platobný rozkaz súd odošle
žalobcovi a žalovanému. Žalovanému sa odošle spolu s rovnopisom návrhu, listinami a vyhláseniami
predloženými žalobcom a tlačivom na podanie odporu.

15. Podľa § 9 ods. 2 o upomínacom konaní, žalobcovi a žalovanému sa platobný rozkaz doručuje ako

elektronický úradný dokument podľa osobitného predpisu.

16. Podľa § 9 ods. 4 o upomínacom konaní v znení zmien, platobný rozkaz sa doručuje žalovanému do
vlastných rúk; ustanovenia § 111 ods. 3 a § 116 ods. 2 Civilného sporového poriadku sa na doručovanie
platobného rozkazu žalovanému nepoužijú.

17. Podľa § 29 ods. 1 zákona č. 305/2013 Z. z. o e-Governmente, elektronické podanie a elektronický
úradný dokument sa doručuje elektronicky, pričom miestom na elektronické doručovanie je elektronická
schránka, ktorá je aktivovaná. Elektronické doručovanie elektronického podania a elektronického
úradného dokumentu sa vykoná spôsobom podľa tohto zákona, ak osobitné predpisy pri spôsobe

doručovania elektronickými prostriedkami neustanovujú inak; ustanovenie prvej vety tým nie je dotknuté.

18. Podľa § 32 ods. 5 písm. b) zákona č. 305/2013 Z. z. o e-Governmente, elektronická úradná
správa, vrátane všetkých elektronických dokumentov, sa považuje za doručenú, ak nie je adresátomorgán verejnej moci a doručuje sa do vlastných rúk, dňom, hodinou, minútou a sekundou uvedenými na
elektronickej doručenke alebo márnym uplynutím úložnej lehoty podľa toho, ktorá skutočnosť nastane
skôr, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvedel.

19. Návrh na zastavenie exekúcie predstavuje inštitút procesnej obrany povinného proti neprípustnej
exekúcii, ktorej účelom je zastavenie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Procesne
legitimovaným na podanie návrhu na zastavenie exekúcie súdom je povinný. Exekučný súd v konaní o
návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Dôkazné bremeno

ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh
na zastavenie exekúcie podal. V zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, musí byť návrh na
zastavenie exekúcie odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže
ku dňu podania návrhu uplatniť. Inštitút návrhu na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom
proti exekučnému titulu. Návrh na zastavenie exekúcie je podaním vo veci samej a okrem všeobecných
náležitostí, musí obsahovať aj vymedzenie dôvodov, pre ktoré má byť podľa povinného exekúcia

zastavená. Je vhodné aby návrh na zastavenie exekúcie obsahoval aj návrhy na vykonanie dôkazov na
preukázanietvrdenýchskutočností.Súdvexekučnomkonaníjeviazanýexekučnýmtitulom,napodklade
ktorého je vedené exekučné konanie a exekúcia v ňom prebiehajúca.

20. Odpor je potrebné s poukazom na § 7 ods. 2 ZoUK podať v zákonom ustanovenej lehote 15 dní

od doručenia platobného rozkazu. V prípade podania odporu po lehote je tento v zmysle § 12 ods. 1
písm. b) ZoUK odmietnutý ako oneskorene podaný. K oprávneniu podať odpor a ďalším podmienkam
pozri aj komentár k § 12 ZoUK.

21. K námietkam, ktoré povinný prezentuje vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie súd uvádza,

že lustráciou v súdnom registri pod sp. zn. 21Up/1758/2025 zistil, že platobný rozkaz bol povinnému
doručený dňa 14.01.2026, pričom povinný v lehote 15 dní odo dňa doručenia predmetného platobného
rozkazu odpor nepodal. Súd konštatuje, že v poučení predmetného platobného rozkazu bol povinný
jasne poučený, že ,,Platobným rozkazom rozhodol súd iba na základe skutočností tvrdených a
osvedčených žalobcom. Ak nesúhlasíte s povinnosťou uloženou týmto platobným rozkazom (výrok

I.), máte možnosť v lehote 15 dní od doručenia tohto platobného rozkazu podať na Okresnom súde
Banská Bystrica odpor s vecným odôvodnením. Ak namietate len to, ako rozhodol súd o náhrade
trov konania (výrok II.), máte možnosť v lehote 15 dní od doručenia tohto platobného rozkazu podať
sťažnosť proti výroku o náhrade trov konania.“ S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti povinný
po doručení platobného rozkazu (dňa 14.01.2026) nepodal voči nemu odpor a preto sa exekúcia

vedená súdnym exekútorom JUDr. Juraj Rácik, so sídlom exekútorského úradu Hlavná 11, 91701
Trnava začala oprávnene a voči povinnému sa vykonáva na základe riadneho exekučného titulu
a to - platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 21Up/1758/2025 zo dňa 29.12.2025,
ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 30.01.2026. Pokiaľ ide o samotné doručovanie
tu súd dáva povinnému do pozornosti, že v zmysle § 32 ods. 5 zákona písm. b) o e-Governmente

sa elektronická úradná správa vrátane všetkých elektronických dokumentov považuje za doručenú,
ak nie je adresátom orgán verejnej moci a doručuje sa do vlastných rúk, dňom, hodinou, minútou a
sekundou uvedenými na elektronickej doručenke alebo márnym uplynutím úložnej lehoty, podľa toho,
ktorá skutočnosť nastane skôr, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvedel, pričom úložnou lehotou na
účely predmetného zákona je lehota, počas ktorej je uložená elektronická úradná správa považovaná za

nedoručenú. Úložná lehota je 15 dní odo dňa nasledujúceho po dni uloženia elektronickej úradnej správy

22. Súd s ohľadom na vyššie citovanú judikatúru poukazuje aj na skutočnosť, že nevyhnutnou
podmienkou vedenia exekučného konania je skutočnosť, že exekučný titul, ktorý je podkladom

na vykonanie exekúcie, je spôsobilým exekučným titulom počas celého exekučného konania.
Predpokladom spôsobilosti rozhodnutia byť exekučným titulom je jeho právoplatnosť a vykonateľnosť.
Inak povedané, na to, aby rozhodnutie bolo exekučným titulom musí disponovať vlastnosťou
vykonateľnosti, a teda takou vlastnosťou, ktorá umožňuje nútené splnenie tej povinnosti, ktorá bola
rozhodnutím uložená. Vykonateľnosť ako nevyhnutnú vlastnosť exekučného titulu tvoria dve zložky.

Formálna vykonateľnosť predstavuje jednak splnenie obsahových náležitostí určených procesnými
predpismi na základe ktorých došlo k vydaniu exekučného titulu a jednak splnenie predpokladov
vykonateľnosti po jeho vydaní. Formálna vykonateľnosť sa potom prejavuje ako existencia doložky
vykonateľnosti, a teda exekučný titul sa opatrí doložkou vykonateľnosti za predpokladu, že márneuplynula lehota na dobrovoľné splnenie uloženej povinnosti. Materiálna stránka vykonateľnosti
predstavuje súhrn takých obsahových náležitostí, ktoré umožňujú jednoznačné a bezproblémové
identifikovanie subjektov a rozsahu uloženej povinnosti. Ak sú tieto požiadavky formálnej a materiálnej

stránky vykonateľnosti splnené, ich následkom je existencia exekučného titulu, ktorý presne stanovuje
práva a povinnosti jednotlivých subjektov (účastníkov exekučného konania) tak, aby bolo zrejmé, čo sa
má nútene uskutočniť.

23. Námietky, ktoré uplatňuje povinný v návrhu na zastavenie predstavujú okolnosti, ktoré sa týkajú

hmotnoprávnej stránky exekučného titulu, pričom súd uvádza, že má obmedzenú možnosť preskúmavať
správnosť exekučného titulu a to aj vykonateľných rozhodnutí. Exekučné konanie nie je miestom na
preskúmavanie platnosti právnych úkonov, ak tu existuje riadny exekučný titul. Tieto námietky treba
uplatniť v nachádzacom konaní, čo vyplýva z cieľa exekučného konania, ktorým nie je opätovné
riešenie sporov, resp. prieskum právoplatných rozhodnutí, ale nútený výkon práva (plnenia) priznaného
exekučným titulom.

24. Súd dáva do pozornosti aj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 104/2019
zo dňa 05.11.2019, podľa ktorého: „Rozsah prieskumnej činnosti exekučného súdu pri prieskume
exekučného titulu je obmedzený na to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na jeho
vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný hmotno-

právne legitimovaní z exekučného titulu. V exekučnom konaní sa súd zaoberá takými okolnosťami,
ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, ktoré by mohli spôsobiť jeho nevykonateľnosť, bránili by
jeho vymáhateľnosti, prípadne, pre ktoré by bola exekúcia neprípustná. Ak by tieto jestvovali pred
vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním
vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom pre exekúciu. Exekučný súd skúma iba to, či došlo

k zániku judikovaného práva, t. j. práva vyplývajúceho z exekučného titulu.“

25. Povinný súdu nepreukázal žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali, neplatnosť exekučného titulu, a
ani žiadna zo skutočností uvádzaných povinným v návrhu na zastavenie exekúcie nenaplnila zákonný
dôvod v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, pre ktorý by súd tento návrh na zastavenie povolil.

26. Súd preskúmaním návrhu povinného na zastavenie exekúcie dospel k záveru, že v súčasnosti
neexistuje dôvod na zastavenie prebiehajúcej exekúcie, preto v súlade s ustanovením § 61l ods. 3 veta
prvá Exekučného poriadku návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol ako nedôvodný.

27. Oprávnený si v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie neuplatnil žiadne trovy
exekúcie, preto súd o nich nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná. V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu
je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha. V sťažnosti možno
uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.