Rozsudok – Starostlivosť o maloletých… ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. marec 2026

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 44P/150/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1725201895
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Bučková

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2026:1725201895.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok, v konaní pred sudkyňou JUDr. Denisou Bučkovou, v právnej veci starostlivosti

súdu o maloleté dieťa: I. Č., T. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpený procesným
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, pracovisko Senec so sídlom Krátka 1,
903 01 Senec, dieťa rodičov: matky - I. S., T. XX.XX.XXXX, U. H. R. X, XXX XX G., a otca - I.Á. Č.,
T. XX.XX.XXXX, U. H. T.. X. I. XX, XXX XX G., o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a
povinností k maloletému dieťaťu, takto

r o z h o d o l :

I. Súd schvaľuje dohodu rodičov o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností k maloletému
dieťaťu: I. Č., T. XX.XX.XXXX v nasledovnom znení:

Maloletý sa zveruje do osobnej starostlivosti matky.

Zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok sú oprávnení obidvaja rodičia.

Otec je oprávnený stretávať sa s maloletým každý párny kalendárny týždeň v sobotu v čase od 09:00
hod. do 11:00 hod. v prítomnosti matky.

II. Otec je povinný prispievať na výživu maloletého sumou vo výške 250,- EUR mesačne k rukám matky
vždy do 13. dňa v mesiaci.

III. Zročné výživné na maloletého I. za obdobie od 16.06.2025 do 28.02.2026 v sume 2.125,- Eur je otec
povinný zaplatiť v mesačných splátkach vo výške 200,- Eur splatných spolu s bežným výživným počnúc
dňom 01.03.2026 k rukám matky s tým, že nezaplatenie čo i len jednej zo splátok, má za následok
splatnosť celého plnenia.

IV. Žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 16.06.2025 sa matka maloletého domáhala úpravy výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletému I. tak, že súd rozhodne o zverení maloletého do osobnej
starostlivosti matky, otcovi uloží povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou 350,- Eur mesačne
odo dňa narodenia maloletého t. j. od 16.11.2023, uloží otcovi povinnosť vyplatiť matke daňový bonus
za rok 2024 vo výške 1.350,- Eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a styk otca s maloletým

neupraví.

2. Svoj návrh odôvodnila tým, že rodičia maloletého nie sú manželmi a nevedú spoločnú domácnosť.
Matka vychováva maloletého sama a otec o maloletého neprejavuje záujem, nestretáva sa s níma neprispieva na jeho výživu. V roku 2024 si otec uplatnil daňový bonus na maloletého, ktorý mu
bol vyplatený v máji 2025 vo výške 1.600,- Eur. Otec matke sľúbil, že uvedené prostriedky poskytne
na výživu maloletého, avšak matke poslal iba 250,- Eur. Pred Vianocami v roku 2024 otec priniesol

maloletému kočík z druhej ruky a viac o maloletého záujem neprejavil, napriek tomu, že matka je v
kontakte s bratom otca a sporadicky počas sviatkov s maloletým navštevuje starých rodičov. Matka
uviedla, že má stabilné životné podmienky a ochotu zabezpečovať maloletému emocionálnu a zdravotnú
starostlivosť, podporu, ako aj zabezpečovať vhodnú výchovu a vytvárať harmonické prostredie pre
maloletého. Matka s maloletým býva v byte vo vlastníctve starej matky maloletého a za bývanie prispieva

starejmatkesumou80,-Eurmesačne.Matkazabezpečujecelodennúosobnústarostlivosťomaloletého.
Maloletý má s matkou vytvorený silný a intenzívny emocionálny vzťah a je na ňu naviazaný. Otec sa
v minulosti s maloletým párkrát stretol na základe iniciatívy matky. Otec neprejavil záujem o kontakt
s maloletým, nestretávajú sa a nie je medzi nimi vytvorený žiaden vzťah. Maloletý by podľa matky
otca ani nespoznal. Otec navštevoval maloletého krátko po pôrode, ale časom strácal záujem. Otec
matke sľuboval, že si bude plniť svoju vyživovaciu povinnosť, čomu matka verila až do mája 2025,

keď jej otec napriek prísľubu nezaslal na výživu maloletého vyplatený daňový bonus. Príjem matky
tvorí rodičovský príspevok vo výške 542,30,- Eur mesačne, čo však nepostačuje na zabezpečenie
základných a nevyhnutných potrieb maloletého a matky. Otec od narodenia maloletého prispel na výživu
maloletého jeden krát sumou 250,- Eur v máji 2025. Výdavky na maloletého uviedla matka vo výške
735,-Eurmesačne.Mesačnévýdavkynamaloletéhozahŕňajúnákladynabývanie,stravu,umelémlieko,

plienky, lieky a vitamíny, zdravotnú starostlivosť, oblečenie, obuv, hračky a edukačné pomôcky, sporenie,
cestovné, aktivity, hygienu a inú drogériu. Maloletý je zdravý, v starostlivosti MUDr. G. R. D. G. a
sledovaný v urologickej ambulancii. Prekonal bežné detské ochorenia a absolvoval povinné očkovania
s výnimkou očkovania proti kliešťovej encefalitíde. Otec maloletého je zamestnaný v DSV v Senci a
matka nemá vedomosť o výške jeho príjmu. Pri určení výživného matka žiadala zohľadniť skutočnosť, že

otec sa z vlastnej vôle ani minimálnym podielom nezúčastňuje na výchove a starostlivosti o maloletého.
Otec s maloletým ani s matkou neudržiava kontakt, nejaví o maloletého záujem a rodičia medzi sebou
nemajú dobré vzťahy. Z toho dôvodu napriek snahe matky nedošlo medzi rodičmi k mimosúdnej dohode.
Nakoľko sa rodičia pre nezáujem otca nedokázali dohodnúť na výkone rodičovských práv a povinností
k maloletému, žiadala matka zveriť správu majetku a zastupovanie maloletého len matke. Matka si

nevie predstaviť, vzhľadom na neprítomnosť komunikácie medzi rodičmi, získavanie súhlasu otca napr.
s nástupom do predškolského zariadenia.

3. Otec doručil tunajšiemu súdu dňa 23.09.2025 vyjadrenie k návrhu matky, v ktorom uviedol, že s
návrhom matky nesúhlasí. Výživné na maloletého neposielal z dôvodu, že sa s matkou vopred dohodol,

že výživného od otca žiadať nebude. Podľa otca išlo matke len o to mať dieťa vzhľadom na jej vek.
Matka s otcom vôbec nekomunikuje, a z toho dôvodu otec nemá žiadne informácie ohľadom maloletého.
V poslednej komunikácii matka uviedla, že o otca nič nepotrebuje, len peniaze. Podľa otca matka nemá
záujem o vytváranie vzťahu otca s maloletým. Maloletý otca nepozná, nakoľko pre matku sú na prvom
mieste peniaze a nie vytváranie vzťahu maloletého s otcom. Matka s maloletým starých rodičov, rodičov

otca nenavštevuje. Ďalej otec uviedol, že ho matka týmto spôsobom chce trestať a neberie ohľad, že tým
ubližuje maloletému. Matka sama vyrastala bez otca, a tak by mala vedieť aký dopad to môže mať na
vývoj maloletého do budúcnosti. Otec uviedol, že ak by o maloletého nemal záujem, sám by nežiadal súd
o možnosť stretávania sa s maloletým. Matka žiadala o zverenie maloletého do jej osobnej starostlivosti
a o právo výhradne rozhodovať o maloletom, s čím otec nesúhlasí, nakoľko má záujem a chce mať

vedomosť o skutočnostiach do akej školy a škôlky bude maloletý chodiť, ako aj iné informácie týkajúce
sa života maloletého.

4. Otec doručil tunajšiemu súdu dňa 03.03.2026 podanie, v ktorom uviedol, že súd môže matke priznať
nárok na výživné od podania návrhu, nie od narodenia maloletého, nakoľko matke nič nebránilo v

uplatnení nároku po narodení maloletého. Matkou navrhované výživné otec nie je schopný platiť,
nakoľko mu bola Okresným súdom Pezinok uložená povinnosť prispievať matke na výživu nevydatej
matky sumou 150,- Eur mesačne v konaní vedenom pod č. k. 36Pc/12/2025 a jeho čistý mesačný príjem
predstavuje sumu cca 1.000,- Eur mesačne. Otec vie na výživu maloletého prispievať sumou 150,- Eur
mesačne. Zročné výživné vie otec splatiť v mesačných splátkach vo výške 20,- Eur spolu s bežným

výživným. Matka bráni v styku otca s maloletým, preto otec navrhuje upraviť styk otca s maloletým na
každú párnu sobotu v čase od 09:00 hod. do 11:00 hod. s tým, že počas prvých 3 mesiacov realizácie
styku sa styk bude realizovať za prítomnosti matky a následne s prevzatím a odovzdaním maloletého
v bydlisku matky. Počas Veľkonočných sviatkov v každom párnom roku vždy vo Veľkonočný pondelokv čase od 09:00 hod. do 11:00 hod. s prevzatím a odovzdaním maloletého v bydlisku matky, počas
Vianočných sviatkov v každom párnom roku od 25.12. príslušného roka v čase od 09:00 hod. do 11:00
hod. s prevzatím a odovzdaním maloletého v bydlisku matky. Otec žiadal, aby bola matke uložená

povinnosť pravidelne raz mesačne informovať otca o stave a vývoji maloletého a jeho aktivitách.

5. Súd vo veci vytýčil pojednávanie na deň 04.03.2026, na ktorom matka uviedla, že na podanom
návrhu trvá a navrhovala, aby súd zveril maloletého do jej osobnej starostlivosti, zastupovať maloletého
a spravovať jeho majetok bola oprávnená iba matka, styk otca s maloletým neupravil a uložil otcovi

povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou 350,- Eur. Matka uviedla, že je ochotná dohodnúť sa
na sume výživného vo výške 200,- Eur mesačne, ak by otec zaplatil zročné výživné naraz od narodenia
maloletého, prípadne zročné výživné od podania návrhu vypočítané zo sumy 200,- Eur mesačne s
určením bežného výživného vo výške 350,- Eur mesačne. V rámci svojho výsluchu matka uviedla, že
maloletý sa párkrát stretol so starými rodičmi z otcovej strany, kam ho zobral otec a neskôr aj matka.
S bratom otca a jeho ženou sa matka s maloletým stretáva keď majú čas, nakoľko majú sami záujem.

Tehotenstvo bola náhoda a otec chcel od matky aby išla na potrat, s čím spočiatku súhlasila no neskôr
si to rozmyslela, nakoľko by už neskôr nemusela môcť mať dieťa. Počas tehotenstva sa rodičia začali
odlučovať a vedeli, že spolu nebudú. Otec maloletému zadovážil aj oblečenie, avšak nie všetky veci
boli použiteľné, vzhľadom na veľkosť a ročné obdobie. Po otehotnení bola matka PN a našetrila si cca
10.000,- Eur. Teraz jej finančne vypomáha rodina. Matka súhlasila so stykom otca s maloletým, avšak

chcela ho nechať na dohode a aspoň zo začiatku realizovať styk za jej prítomnosti. Počas spoločného
spolužitia hradila matka polovicu podnájmu a nakupovala veci do bytu. Ak by otec komunikoval ohľadom
vyplatenia daňového bonusu, matka by vedela dospieť k dohode. Otec v rámci výsluchu uviedol, že s
návrhom matky nesúhlasí, je ochotný prispievať na výživu maloletého sumou 150,- Eur mesačne od
podania návrhu a žiadal upraviť styk s maloletým na každý druhý víkend, aspoň na dve hodiny v sobotu

bez prítomnosti matky a súčasne upraviť styk počas sviatkov a prázdnin. Otec uviedol, že na maloletého
neprispieval finančne, ale inými vecami napr. kúpou oblečenia. Podľa otca sú návrhy matky prehnané.
Otec vyjadril súhlas s tvrdením matky o strate jeho záujmu o maloletého, čo mala zapríčiniť situácia,
kedy chcel maloletého zobrať na šibačku a matka uviedla, že už majú iný program. Otec deklaroval, že
má záujem o stretávanie sa s maloletým. Ďalej uviedol, že daňový bonus použil na uhradenie svojich

dlhov. Matke chcel prispievať na výživu maloletého sumou 200,- Eur, s čím však matka nesúhlasila.
Počas spoločného spolužitia otec hradil podnájom v celej výške. Rodičia navrhli uzavrieť rodičovskú
dohodu ohľadom maloletého v znení, že maloletý sa zveruje do osobnej starostlivosti matky, zastupovať
a spravovať jeho majetok budú oprávnení obaja rodičia a otec je oprávnený stretávať sa s maloletým
každý párny kalendárny týždeň v sobotu v čase od 09:00 hod. do 11:00 hod. V časti výživného však otec

trval na výške výživného v sume 200,- Eur a matka v sume 350,- Eur. Matka v záverečnej reči uviedla,
že trvá na uvedenej výške výživného, zročné výživné žiada uhradiť v splátkach vo výške 200,- Eur
mesačne a žiada vyplatiť od otca daňový bonus. Kolízny opatrovník na pojednávaní uviedol, že súhlasí
s čiastočnou rodičovskou dohodou, ktorú rodičia na pojednávaní uzavreli a odporúčal súdu schváliť ju.
Návrh matky na určenie výšky výživného v sume 350,- Eur považoval za nadhodnotený a navrhol, aby

súd určil výšku výživného v sume 300,- Eur, vzhľadom na ustálené výdavky na maloletého vo výške
600,- Eur, výkon osobnej starostlivosti matky a minimálny styk s otcom.

6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a oboznámil sa s listinnými dôkazmi
založenými v spise, a to najmä s návrhom zo dňa 16.06.2025 č. l. 1 - 2, kópiou rodného listu maloletého

Maroša č. l. 3, listinnými dôkazmi matky č. l. 4-6, vyjadrením otca k návrhu zo dňa 23.09.2025 č. l.
14-16, podaním matky s listinnými dôkazmi zo dňa 06.02.2026 č. l. 25-45 a podaním otca s listinnými
dôkazmi zo dňa 24.02.2026 č. l. 46-56, ako aj ďalším, na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom,
pričom zistil nasledovný skutkový stav veci.

7. Maloletý I. sa narodil z mimomanželského vzťahu rodičov. Rodičia maloletého spolu nežijú. Maloletý
I. má 2 roky. Je zdravý, momentálne je sledovaný v urologickej ambulancii. Maloletý navštevuje škôlku,
Babybalance, Zmyslohranie, plávanie a detský kútik. Maloletý je v osobnej starostlivosti matky od
narodenia. Priemerné mesačné výdavky na maloletého matka vyčíslila približne v sume 685,- Eur
mesačne a zahŕňajú výdavky na stravu 200,- Eur mesačne, oblečenie obuv 70,- Eur mesačne, hygienu

20,- Eur mesačne, zdravotnú starostlivosť 10,- Eur mesačne, umelé mlieko 30,- Eur mesačne, plienky
30,- Eur mesačne, lieky a vitamíny 10,- Eur mesačne, hračky a edukačné pomôcky 15,- Eur mesačne,
sporenie 50,- Eur mesačne, dopravu 15,- Eur mesačne, drogériu 5,- Eur mesačne, škôlku 80,- Eurmesačne, Babybalance 40,- Eur mesačne, Zmyslohranie 15,- Eur mesačne, plávanie 20,- Eur mesačne,
detský kútik 35,- Eur mesačne a alikvotnú čiastku na bývanie 40,- Eur mesačne.

8. Matka je slobodná, nemá ďalšie vyživovacie povinnosti. Matka bola zamestnaná v S. S. cca 10 rokov
na rôznych pozíciách. Jej čistým mesačný príjem predstavoval sumu cca 950,- Eur. Toho času je na
rodičovskej dovolenke. Výška rodinného príspevku je 502,- Eur a výška rodinných prídavkov 60,- Eur
t. j. 562,- Eur mesačne. Matka býva s maloletým v byte v Senci, ktorý je vo vlastníctve jej matky, starej
matky maloletého. Na byt má matka stavebný medziúver vo výške 10.000,- Eur s mesačnou splátkou

vo výške 100,- Eur. Zároveň má matka aj spotrebiteľský úver, ktorý je vo výške 8.000,- Eur a kde
mesačná splátka úveru činí sumu 124,- Eur a aktuálny zostatok úveru je 1.000,- Eur. Matka vlastní
osobné motorové vozidlo značky Volkswagen Passat r. v. 2000. Matka nevlastní žiaden iný majetok
väčšej hodnoty, hnuteľný ani nehnuteľný.

9. Otec je slobodný, nemá ďalšie vyživovacie povinnosti. Prispieva matke sumou 150,- Eur mesačne

na výživu nevydatej matke. Je zamestnaný v S. G. od roku 2018 na pozícii operátor výroby. Jeho
čistým mesačný príjem predstavuje sumu cca 1.200,- Eur. Otec býva v 3-izbovom byte v G. spoločne
so svojimi rodičmi, starými rodičmi maloletého, ktorým na bývanie prispieva sumou 300,- Eur mesačne.
Otec nevlastní žiaden majetok väčšej hodnoty, hnuteľný ani nehnuteľný a nemá žiaden úver ani pôžičku.
Na pojednávaní konanom dňa 04.03.2026 otec navrhol, že bude matke prispievať na výživné sumou

200,- Eur, nakoľko prispievať viac si aktuálne nemôže dovoliť. S uvedeným návrhom matka, s poukazom
na každomesačné výdavky na maloletého, nesúhlasila.

10. Kolízny opatrovník vyjadril súhlas so schválením rodičovskej dohody a v časti výživného navrhol
súdu zaviazať otca povinnosťou prispievať na maloletého sumou vo výške 300,- Eur mesačne.

11. Podľa čl. 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“ alebo „ZoR“), rodičovstvo je spoločnosťou mimoriadne
uznávaným poslaním ženy a muža. Spoločnosť uznáva, že pre všestranný a harmonický vývin dieťaťa
je najvhodnejšie stabilné prostredie rodiny tvorenej otcom a matkou dieťaťa. Spoločnosť poskytuje

rodičovstvu nielen svoju ochranu, ale aj potrebnú starostlivosť, najmä hmotnou podporou rodičov a
pomocou pri výkone rodičovských práv a povinností.

12. Podľa čl. 4 ZoR, všetci členovia rodiny majú povinnosť vzájomne si pomáhať a podľa svojich
schopností a možností zabezpečovať zvyšovanie hmotnej a kultúrnej úrovne rodiny. Rodičia majú právo

vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením a povinnosť zabezpečiť
rodine pokojné a bezpečné prostredie. Rodičovské práva a povinnosti patria obom rodičom.

13. Podľa čl. 5 ZoR záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých
veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä

a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom
sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d)
okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e)
ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej,
telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity

dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality
a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi,
súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného
prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

14. Podľa § 24 ods. 4 ZoR, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť
dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

15. Podľa § 24 ods. 5 ZoR, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo
pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k

obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové
potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a
starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovua starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

16. Podľa § 24 ods. 6 ZoR, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti
jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej
starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa
zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati
domáhať na súde.

17. Podľa ust. § 28 ods. 1 ZoR, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a
dôslednástarostlivosťovýchovu,zdravie,výživuavšestrannývývinmaloletéhodieťaťa,b)zastupovanie
maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.

18. Podľa § 28 ods. 2 ZoR, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone chrániť

záujmy maloletého dieťaťa.

19. Podľa § 62 ods. 1 ZoR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

20. Podľa § 62 ods. 2 ZoR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

21. Podľa § 62 ods. 3 ZoR, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery
je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného

minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

22. Podľa § 62 ods. 4 ZoR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov
a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov
o domácnosť.

23. Podľa § 62 ods. 5 ZoR, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

24. Podľa ust. § 65 ods. 1 ZoR, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich

vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

25. Podľa § 75 ods. 1 ZoR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho

zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na primerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

26. Podľa ust. § 75 ods. 2 ZoR, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi;
to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

27. Podľa § 76 ods. 1 ZoR, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné
vždy na mesiac dopredu.

28. Podľa § 77 ods. 1 ZoR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia

súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo
dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

29. Podľa ust. 78 ods. 1 ZoR, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

30. Podľa ust. 44 Zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej ako ,,CMP“), rozsudky
o výživnom sú vykonateľné doručením.31. V súvislosti s úpravou zverenia do osobnej starostlivosti a styku s maloletým, bolo vykonaným
dokazovaním zistené, že v danom konkrétnom prípade boli splnené podmienky vyžadované Zákonom
o rodine, za ktorých súd môže schváliť rodičovskú dohodu. Súd mal za to, že na pojednávaní rodičmi

navrhnutá rodičovská dohoda rešpektuje záujem maloletého I., bola uzatvorená v súlade s jeho
potrebami.

32. Spornou medzi účastníkmi konania zostala otázka výživného, ktoré je otec povinný uhrádzať na
maloletého I.. Súd mal preukázané, že sú splnené podmienky vyžadované ust. § 65 ods. 1 ZoR, za

ktorých súd môže upraviť rozsah vyživovacej povinnosti otca k maloletému Marošovi, nakoľko mal v
konaní preukázané, že rodičia maloletého spolu najmenej od februára roku 2023 nežijú.

33. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že o úprave výkonu rodičovských
práv a povinností k maloletému I., vrátane určenia výšky výživného, nebolo doteraz súdom rozhodnuté.
Pri rozhodovaní o výške výživného súd zohľadnil skutočnosť, že otec na maloletého doteraz pravidelne

neprispieval žiadnym výživným a o maloletého sa nezaujímal. Všetky výdavky na maloletého znáša
matka prakticky sama. Ďalej súd zohľadnil vek maloletého a jeho odôvodnené potreby. Matkou pôvodne
vyčíslené priemerné mesačné výdavky na maloletého, ktoré matka vyčíslila na sumu 685,- Eur súd
akceptoval vo výške 500,- Eur a túto sumu považuje za absolútne primeranú veku a odôvodneným
potrebám maloletého. Vyššie uvedené náklady pozostávajú zo: strava 100,- Eur mesačne, umelé mlieko

30,- Eur mesačne, plienky 30,- Eur mesačne, lieky a vitamíny 10,- Eur mesačne, zdravotná starostlivosť
10,- Eur mesačne, oblečenie a obuv 70,- Eur mesačne, škôlka 80,- Eur mesačne, hračky a edukačné
pomôcky 15,- Eur mesačne, doprava 15,- Eur mesačne, hygiena 20,- Eur mesačne, drogéria 5,- Eur
mesačne, voľný čas (babybalance 40,- Eur mesačne + zmyslohranie 15,- Eur mesačne + plávanie 20,-
Eur mesačne) 75,- Eur mesačne, pomerná časť na bývanie 40,- Eur mesačne.

34. Súd do priemerných mesačný nákladov nezapočítal náklady na stravu v matkou uplatnenom
rozsahu, nakoľko má za to, že dieťa vo veku 2,5 roka nemá náklady v takej výške a tak uznal len sumu
130,-Eur(mlieko+strava).Rovnakotaksúdneuznalmatkouuplatnenýnákladvsume50,-Eursporenie,
nakoľko sa v tomto prípade nejedná o náklad, ktorý je nevyhnutné vynaložiť na maloletého v súvislosti s

jeho nevyhnutnými a odôvodnenými potrebami. Do nákladov na maloletého súd nezapočítal ani matkou
uplatnený náklad v sume 35,- Eur na detský kútik, nakoľko uznal tri voľnočasové aktivity maloletého,
ktoré považoval za dostatočné vzhľadom na zdravý psychický a fyzický vývin maloletého. Vyživovacia
povinnosť povinného rodiča totiž nemôže pokrývať iba vitálne funkcie maloletého dieťaťa, ale musia byť
zabezpečené všetky odôvodnené potreby maloletého dieťaťa týkajúce sa aj jeho osobnostného rozvoja,

školských a mimoškolských aktivít.

35. Súd posúdil schopnosti, možnosti a majetkové pomery na strane oboch rodičov maloletého I., pričom
zistil,žeotcovčistýmesačnýpríjempredstavujeaktuálnesumu1.025,-Eur.Jevotcovýchschopnostiach
a možnostiach plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v stanovenom rozsahu. Otec podľa súdu dosahuje

príjem, z ktorého môže riadne prispievať na úhradu potrieb maloletého. Vyživovacia povinnosť rodičov
je ich povinnosťou, ktorá im vyplýva priamo zo zákona a je to právo dieťaťa. Rodič, ktorý nemá dieťa
zverené do svojej osobnej starostlivosti nemôže presúvať celú osobnú ako i finančnú starostlivosť na
druhého rodiča, preto si musí otec svoje finančné záležitosti zariadiť tak, aby bol schopný na výživu
maloletého určené výživné matke poukazovať. S poukazom na vyššie uvedené, s použitím citovaných

zákonných ustanovení a zhodnotiac vykonané dokazovanie jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach mal
súd preukázané, že je v možnostiach a schopnostiach otca uhrádzať výživné v sume 250,- Eur mesačne
na maloletého I.. Takto určená suma pokryje potreby maloletého, tak aby nebol ohrozený jeho priaznivý
vývoj. Súd preto návrh matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností najmä v časti určenia
výživného považoval za dôvodný a určil výživné na maloletého Maroša v sume 250,- Eur počnúc dňom

podania návrhu.

36. Súd mal preukázané, že matka vykonáva osobnú starostlivosť o maloletého od jeho narodenia, ktorú
je súd povinný pri určení vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu zohľadniť. Majetkové pomery na
strane matky s ohľadom na jej príjem a osobnú starostlivosť o maloletého, ktorú výhradne zabezpečuje,

odôvodňujú, aby matka maloletého hradila titulom výživného len sumu prevyšujúcu výživné v sume 250,-
Eur na maloletého I., na ktoré súd otca týmto rozsudkom zaviazal.37. Vzhľadom na určenie výživného na maloletého I. vo výške 250,- Eur a skutočnosť, že otec na výživu
maloletého od jeho narodenia do rozhodnutia súdu neprispieval, vznikla otcovi povinnosť uhradiť aj
zročné výživné (dlžné), a to za obdobie od 16.06.2025 (podanie návrhu) do 28.02.2026. Za rozhodné

obdobie tak mal otec zaplatiť na výživu maloletého I.Š. výživné v čiastke 2.125,96,- Eur (8 mesiacov
x 250,- Eur = 2.000 Eur + alikvotná časť za jún 2025 v sume 250 Eur : 30 dní x 15 dní = 125,-
Eur). Vzhľadom na to, že súd nemal preukázané, že by otec disponoval dostatočnými finančnými
prostriedkami a matka sama súhlasila so splátkami, povolil mu predmetnú sumu dlžného výživného
splácať v mesačných splátkach vo výške 200,- Eur spolu s bežným výživným počnúc dňom 01.03.2026.

38. Konanie o určení vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom je konaním, ktoré súd môže začať
aj bez návrhu; ak návrh bol podaný, súd ho môže prekročiť a vyživovaciu povinnosť určiť aj nad jeho
rámec. To sa týka tak výšky výživného, ako aj obdobia, za ktoré výživné priznáva. Podľa § 77 Zákona
o rodine v zásade platí, že výživné možno priznať odo dňa začatia súdneho konania. Pri výživnom na
maloleté deti tak možno urobiť aj za obdobie tri roky spätne, ak sú na to dôvody hodné osobitného

zreteľa. V kontexte uvedeného súd uvádza, že matka požadovala výživné odo dňa 16.11.2023. Návrh
na určenie vyživovacej povinnosti otcovi bol však podaný dňa 16.06.2025. Na to, aby súd mohol priznať
výživné spätne, musel by mať za osvedčené, že sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré však
nemal v konaní preukázané.

39. Súd v súlade s ust. § 52 Civilného mimosporového poriadku žiadnemu z účastníkov konania nárok
na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Pezinok.

Rodičia maloletého dieťaťa nie sú oprávnení podať odvolanie voči výroku, ktorým súd schválil dohodu
rodičov. (§ 122 Civilného mimosporového poriadku)

Odvolanie nemôže podať ten, kto sa svojho práva podať odvolanie vzdal.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav

veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením. (§ 44 Civilného mimosporového poriadku)V prípade, že niektorý z účastníkov nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, je možné vo veci
starostlivosti o maloleté deti navrhnúť na súd výkon tohto rozhodnutia alebo v časti výživného na
vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.