Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. marec 2026

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Cob/164/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122445287
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Krišková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2026:6122445287.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek

senátu JUDr. Nory Vladovej a JUDr. Viery Malinowskej v právnej veci žalobcu: HKP Legal, s.r.o.,
Fedinova 9, Bratislava - mestská časť Petržalka 851 01, IČO: 36 727 334 proti žalovanému: QUINTELA,
s. r. o., Trnavská cesta 112 A, Bratislava - mestská časť Ružinov 821 04, IČO: 43 966 161, zastúpenému
advokátskou kanceláriou: verita, s.r.o., Miletičova 5B, Bratislava - mestská časť Ružinov 821 08, IČO: 35
940 875, o zaplatenie 6.660,25 EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Mestského
súdu Bratislava III č. k. B2-25Cb/35/2023 - 111 zo dňa 26.3.2024 takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III č. k. B2-25Cb/35/2023 - 111 zo dňa

26.3.2024 p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Bratislava III rozsudkom č. k. B2-25Cb/35/2023 - 111 zo dňa 26.3.2024 (ďalej „napadnutý
rozsudok“) uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 6.660,25 EUR spolu s úrokom z
omeškania vo výške 8% ročne
zo sumy 1.200,- EUR od 19.5.2020 do 18.11.2021,
zo sumy 669,36 EUR od 19.11.2021 do zaplatenia,

zo sumy 1.200,- EUR od 19.6.2020 do zaplatenia,
zo sumy 1.212,74 EUR od 22.7.2020 do zaplatenia,
zo sumy 1.467,37 EUR od 14.8.2020 do 9.9.2020,
zo sumy 627,37 EUR od 10.9.2020 do zaplatenia,
zo sumy 361,20 EUR od 12.6.2021 do zaplatenia,
zo sumy 360,- EUR od 15.7.2021 do zaplatenia,
zo sumy 429,58 EUR od 14.8.2021 do zaplatenia,

zo sumy 360,- EUR od 14.9.2021 do zaplatenia,
zo sumy 360,- EUR od 14.10.2021 do zaplatenia,
zo sumy 360,- EUR od 16.11.2021 do zaplatenia,
zo sumy 360,- EUR od 17.12.2021 do zaplatenia,
zo sumy 360,- EUR od 15.1.2022 do zaplatenia,
paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- EUR a to všetko do troch
dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom II žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov

konania v plnom rozsahu.

2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa návrhom na vydanie platobného
rozkazu v upomínacom konaní doručeným súdu dňa 17.10.2022 domáhal zaplatenia sumy 6.660,25EUR s príslušenstvom, titulom neuhradenia odmeny za poskytnuté právne služby na základe Zmluvy o
poskytovaní právnych služieb zo dňa 30.6.2020. Medzi sporovými stranami bola dňa 30.6.2020 uzavretá
Zmluva o poskytovaní právnych služieb, predmetom ktorej bola úprava podmienok poskytovania

právnych služieb zo strany advokátskej kancelárie klientovi v súvislosti s výkonom predmetu činnosti
(podnikania) klienta. Žalobca listom zo dňa 22.2.2022 jednak vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej
sumy 6.660,25 EUR, zároveň od predmetnej zmluvy odstúpil. Odmenu za poskytnuté právne služby
žalobca vyúčtoval žalovanému faktúrami č. 193/2020 zo dňa 11.5.2020 na sumu 1.200,- EUR (suma
530,64 EUR bola započítaná, zostávajúca čiastka 663,36 EUR), č. 218/2020 zo dňa 11.6.2020 na sumu

1.200,- EUR, č. 254/2020 zo dňa 14.7.2020 na sumu 1.212,74 EUR, č. 278/2020 zo dňa 7.8.2020
na sumu 1.467,37 EUR (z tejto sumy bola dobropisovaná suma 840,- EUR [dobropis č. D2020/003],
zostávajúca čiastka 627,37 EUR), č. 208/2021 zo dňa 4.6.2021 na sumu 361,20 EUR, č. 232/2021 zo
dňa 6.7.2021 na sumu 360,- EUR, č. 260/2021 zo dňa 6.8.2021 na sumu 429,58 EUR, č. 287/2021 zo
dňa 6.9.2021 na sumu 360,- EUR, č. 308/2021 zo dňa 6.10.2021 na sumu 360,- EUR, č. 338/2021 zo
dňa 8.11.2021 na sumu 360,- EUR, č. 363/2021 zo dňa 9.12.2021 na sumu 360,- EUR a č. 390/2021 zo

dňa 7.1.2022 na sumu 360,- EUR. Žalovaný predmetné faktúry doposiaľ neuhradil.

3. Súd prvej inštancie konštatoval, že predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie odmeny za
poskytnuté právne služby v sume 6.660,25 EUR spolu s úrokom z omeškania ako aj paušálna náhrada
nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- EUR vyúčtovanej na základe písomne

uzavretej zmluvy. Mal za to, že sporovými stranami uzavretú zmluvu možno zaradiť pod zmluvný typ
mandátnej zmluvy upravenej v § 566 a nasl. Obchodného zákonníka. Odmena advokáta bola určená
na základe dohody medzi žalobcom a žalovaným ako odmena paušálna (Čl. IV Zmluvy). Paušálna
odmena sa zvyčajne dojednáva v prípade, ak klient požaduje od advokátskej kancelárie právne služby
počas dlhšej doby alebo vo väčšom rozsahu. Paušálna odmena by v takom prípade mala pokrývať

odmenu advokáta bez ohľadu na požadované množstvo právnych služieb. Neoddeliteľnou súčasťou
poskytovaných služieb by okrem osobných konzultácií mali byť aj konzultácie po telefóne, faxom alebo
e-mailom. Jedná sa o pevnú čiastku za spravidla mesačné, štvrťročné, polročné alebo ročné obdobie,
počas ktorého advokát poskytuje klientovi právnu službu dohodnutého druhu. Žalobca si dohodnutú
odmenu účtoval v súlade so zmluvou vystavenými faktúrami, ktoré zároveň obsahovali aj špecifikáciu

poskytnutej služby v danom období. Z predložených listinných dôkazov mal súd žalobcom uplatnený
nárok za dostatočne preukázaný a žalovaného zaviazal na zaplatenie istiny 6.660,25 EUR.

4. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že omeškanie dlžníka so splnením peňažného záväzku
sankcionuje Obchodný zákonník tak, že zákonným dôsledkom omeškania je vznik práva veriteľa

na úrok z omeškania, a to vo výške zmluvne dohodnutej alebo určenej v ustanovení § 369 ods.
1 Obchodného zákonníka. Úrok z omeškania je príslušenstvom pohľadávky a v prípade splnenia
zákonných predpokladov, povinnosť platiť úroky z omeškania nastáva priamo zo zákona, ktorý tiež
stanovuje kritériá pre posudzovanie výšky úrokov z omeškania. Je nesporné, že žalovaný je so splnením
peňažného záväzku v omeškaní, preto žalobcovi vzniklo právo požadovať úrok z omeškania. Nakoľko

jeho výšku nemali zmluvné strany v zmluve dohodnutú, resp. určenú, jeho výšku je potrebné určiť na
základe zákona. Žalobcom požadovaná a súdom aj priznaná výšku úroku z omeškania je plne v súlade
s citovanými zákonným ustanoveniami. Pri určení začiatku doby omeškania súd vychádzal z dátumu
splatnosti faktúry a túto určil dňom nasledujúcim po splatnosti tej ktorej faktúry. Nakoľko je žalovaný
v omeškaní, popri úroku z omeškania mu vznikol aj nárok na zaplatenie paušálnej náhrady nákladov

spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- EUR.

5. Súd prvej inštancie poukázal na to, že žalovaný v konaní síce spochybňoval žalobcom uplatnený
nárok v otázkach platného dojednania odmeny, neposkytnutia žiadnych reálnych služieb, porušovania
povinností zo strany žalobcu, avšak bez bližšej konkretizácie, v čom túto neplatnosť vidí. Popretie

skutkových tvrdení žalobcu v tejto časti zo strany žalovaného súd vyhodnotil ako neúčinné,
nakoľko žalovaný neuviedol vlastné skutkové tvrdenia o týchto skutočnostiach, pričom len samotné
spochybnenie žalobcom tvrdených skutočností nemožno bez ďalšieho považovať za postačujúce. Súd
rozhoduje na základe zisteného skutkového stavu z vykonaných dôkazov. V sporovom konaní sa
uplatňuje prejednacia zásada, kedy má sporová strana jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú

povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá
sporová strana, ktorá tieto povinnosti nesplnila, čo je v tomto prípade žalovaná. Dôkazným bremenom
sa rozumie procesná zodpovednosť sporovej strany za to, či sú v konaní preukázané jeho tvrdenia
a či vzhľadom na takto preukázané skutočnosti je možné rozhodnúť vo veci samej v jeho prospech.S prihliadnutím na uvedené skutočnosti preto konštatoval, že žalobcovi vzniklo právo na zaplatenie
žalovanej istiny a príslušenstva, nakoľko žalovaný nepreukázal jednak jeho zánik, ani jeho neexistenciu.

6. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 1 CSP tak, že priznal žalobcovi,
ktorý mal v konaní plný úspech právo na náhradu trov konania voči neúspešnému žalovanému.

7. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný dôvodov uvedených v § 365 ods.
1 CSP pod písm. a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom

znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

8. V odvolaní uviedol, že rozsudok Mestského súdu Bratislava III č. k. B2-25Cb/35/2023 - 111 zo dňa
26.03.2024 žalobca považuje za nesprávny a nezákonný, nakoľko pre jeho vydanie neboli splnené

procesné podmienky konania, v ktorom bol rozsudok vydaný. Žalobca poukázal na to, že súd prvej
inštancie v prejednávanej veci prísne formálne posudzoval skutkový stav a vôbec sa nezaoberal
procesnými nedostatkami podmienok konania, na ktoré žalovaný opakovane poukazoval svojimi
písomnými podaniami zo dňa 27.7.2023 a dňa 21.03.2024, ako aj na pojednávaní dňa 26.03.2024.
Uviedol, že návrh na začatie tohto sporového konania, konkrétne návrh na vydanie platobného rozkazu v

upomínacomkonanínaOkresnomsúdeBanskáBystricapodsp.zn.25Up/1431/2022podalazažalobcu
bez udeleného splnomocnenia neoprávnená osoba: AGENDA Legal s.r.o., so sídlom: Fedinova 9, 851
01 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 54 673 178, ako to vyplýva z udeleného Generálneho
plnomocenstva zo dňa 05.01.2022, ktoré bolo udelené inému subjektu než právnemu zástupcovi, a to
obchodnej spoločnosti: DOXIL s.r.o. (pôvodné obchodné meno: AGENDA Legal s. r. o.), so sídlom:

Farská 50, 949 01 Nitra (pôvodné sídlo: Fedinova 9, 851 01 Bratislava - mestská časť Petržalka), IČO:
53 584 333, ktorý bol v tejto právnej veci úplne nečinný. Zároveň žalovaný poukázal na to, že pri podaní
návrhu na pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného sporového
poriadku v zmysle ust. § 14 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní taktiež došlo k jeho
podaniu neoprávnenou osobou.

9. Žalovaný je presvedčený, že z hľadiska nesplnenia procesných podmienok konania na takýto návrh
podaný neoprávnenou osobou nemožno prihliadať a takýto návrh nie je spôsobilý vyvolať právne
následky pokračovania v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa CSP. Márnym uplynutím
lehoty na podanie návrhu na pokračovanie v konaní oprávnenou osobou malo dôjsť zo strany súdu k

zastaveniu konania v zmysle ust. § 14 ods. 2 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní. Podľa
žalovaného ide o neodstrániteľné vady konania.

10. Žalovaný uviedol, že zotrváva na argumentácii z pojednávania, kde uvádzal, že z hľadiska
gramatického a logického výkladu článku I bodu 1 Zmluvy o poskytovaní právnych služieb, predmetom

zmluvy je „úprava podmienok poskytovania právnych služieb“, ako aj v článku II bode 1 Zmluvy o
poskytovaní právnych služieb sa uvádza, že „advokátska kancelária sa zaväzuje poskytovať klientovi na
základe jeho požiadaviek právne služby súvisiace s výkonom predmetu činnosti (podnikania) klienta.“
Žalovanýmázato,žedojednaniaZmluvyoposkytovaníprávnychslužiebtýkajúcesaodmenyžalobcusú
neplatné, nakoľko zo strany žalobcu nedošlo k poskytovaniu právnych služieb, pričom Zmluva resp. jej

dojednania o odmene žalobcu sú v rozpore so zásadou rovnosti zmluvných strán a z vyššie uvedených
dôvodov ich žalovaný považuje za neplatné. Vo vzťahu k uvedenému súd prvej inštancie v rozsudku v
súlade s príslušnými všeobecne záväznými právnymi predpismi platnými na území Slovenskej republiky
nesprávne právne posúdil platnosť Zmluvy o poskytovaní právnych služieb a uvedených zmluvných
dojednaní.

11. Žalovaný vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alebo konanie zastavil.

12. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že sa plne stotožňuje s napadnutým

rozsudkom a odvolanie považuje za nedôvodné, keďže žalovaný len opakuje svoju argumentáciu z
doterajšieho konania. K námietke žalovaného ohľadne formálnej chyby v splnomocnení právneho
zástupcu žalobcu, ktoré bolo predložené spolu s návrhom na začatie konania - a neskôr bolo
opravené predložením správneho splnomocnenia (z vlastnej iniciatívy žalobcu po zistení predmetnejchyby) - uviedol, že táto chyba sa týkala len identifikácie právneho zástupcu v predloženom (prvom)
splnomocnení, avšak netýkala sa identifikácie právneho zástupcu, ktorý v mene žalobcu podával návrh
na začatie konania (aj návrh na pokračovanie v konaní), nakoľko v príslušných elektronických podaniach

bola identifikácia právneho zástupcu správna. Žalobca zároveň súhlasí s názorom súdu prvého stupňa,
ktorý bol v tejto súvislosti prezentovaný na pojednávaní (dňa 26.03.2024), že v danom prípade išlo o
odstrániteľnú vadu konania, ktorú navyše žalobca opravil sám.

13. K námietke žalovaného ohľadne údajnej neplatnosti Zmluvy o poskytovaní právnych služieb

zo dňa 30.06.2020 (resp. niektorých jej ustanovení) a ďalších všeobecných námietok vo vzťahu k
uplatňovanémunároku,žalobcauviedol,ževplnomrozsahusúhlasísichposúdením(aodmietnutím)zo
stranysúduprvejinštancie.Vtejtosúvislostižalobcauviedol,žepodľajehonázorunámietkyžalovaného,
ktoré boli prezentované už v jeho odpore (proti platobnému rozkazu) boli natoľko všeobecné a
nekonkrétne (a navyše nepodložené žiadnymi dôkazmi), že nespĺňali ani kritériá pre vecné odôvodnenie
odporu a tento mal byť (podľa názoru žalobcu) odmietnutý. Nakoľko žalovaný svoju argumentáciu

nezmenil (resp. nedoplnil), a to ani na výzvu súdu, ani na pojednávaní, procesný dôsledok v podobe
priznania nároku uplatňovaného žalobcom (resp. v podobe vydania rozsudku nepriaznivého pre
žalovaného) je podľa jeho názoru správny.

14. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový

poriadok (ďalej iba CSP) prejednal vec v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP v medziach daných rozsahom
a dôvodmi odvolania bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v
súlade s § 219 ods. 3 CSP oznámený na úradnej tabuli a na webovej stránke Krajského súdu v Bratislave
v zákonnej lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením dňa 12.3.2026. Po oboznámení sa s obsahom
spisu súdu prvej inštancie a odvolaním žalovaného dospel odvolací súd k záveru, že odvolaniu nie je

možné vyhovieť.

15. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

16.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

17. Odvolací súd konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozsudku, keďže súd prvej inštancie

na základe vykonaných dôkazov správne zistil skutkový stav, zrozumiteľným spôsobom vysvetlil z
ktorých dôkazov vychádzal, aké skutočnosti mal vykonanými dôkazmi preukázané, dôkazy vyhodnotil
a zistený skutkový stav správne právne posúdil. Dospel k správnemu záveru, že námietka žalovaného
o neodstrániteľnej vade konania je nedôvodná, čo odôvodnil na pojednávaní dňa 26.3.2024 v rámci
predbežného právneho posúdenia a správne posúdil procesnú obranu žalovaného ako neúčinnú, čo

odôvodnil v odsekoch 23 až 29 napadnutého rozsudku. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia a k
jednotlivým odvolacím námietkam dopĺňa odvolací súd nasledovné dôvody.

18. Odvolací súd sa nestotožňuje s odvolacou námietkou žalovaného, že prvoinštančný súd
nepostupoval správne, keď neprihliadol na nesplnenie procesných podmienok v zmysle argumentácie

žalovaného. Podľa žalovaného procesný postup žalobcu, ktorý po Oznámení žalovaného k procesným
podmienkamkonaniazodňa27.07.2023doplnilsúdusplnomocnenie, tedavpokročilomštádiusúdneho
konania, nie je možné považovať za dostačujúce a žalovaný má za to, že návrh na začatie konania
ako aj návrh na pokračovanie v konaní na Okresnom súde Banská Bystrica bol podaný neoprávnenou
osobou.

19. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví. Podľa ods. 3 cit. ust., ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý možno odstrániť,

súd urobí vhodné opatrenia na jeho odstránenie. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie
vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok procesnej podmienky odstrániť,
súd konanie zastaví.20. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že procesné podmienky sú základné procesné predpoklady,
aby mohol súd rozhodnúť. Nedostatok procesnej podmienky spôsobuje tzv. vadu konania, pričom vada
môže byť odstrániteľná alebo neodstrániteľná. Ak súd zistí, že ide o neodstrániteľnú vadu, musí konanie

zastaviť.Akideoodstrániteľnúvadu,musínajskôrvyčerpaťvšetkyprocesnémožnostinápravyabsencie
tejto procesnej podmienky a až v prípade, že nedôjde k odstráneniu vady, môže konanie zastaviť. V
posudzovanej veci má byť vadou konania nedostatok riadnej plnej moci na zastupovanie žalobcu v
konaní pri podaní návrhu a návrhu na pokračovanie v konaní, pričom podľa ustálenej súdnej judikatúry,
ide o odstrániteľný nedostatok konania a tento nedostatok bol v konaní odstránený. Uvedenú skutočnosť

nespochybňuje ani žalovaný, ktorý sám uvádza, že nedostatok plnej moci bol odstránený, má však
za to, že to nebolo možné vykonať až v pokročilom štádiu konania. Podľa odvolacieho súdu možno
odstrániteľný nedostatok podmienky konania odstrániť kedykoľvek v priebehu konania, rozhodujúce je,
že nedostatok bol odstránený.

21. Odvolací súd na podporu svojho odôvodnenia poukazuje na judikatúru, podľa ktorej: „Ak odvolanie

podáva advokát v mene účastníka konania ako jeho zástupca bez toho, aby bolo preukázané jeho
oprávnenie zastupovať účastníka spôsobom uvedeným v § 28 ods. 1 O.s.p., nejde o odvolanie podané
neoprávnenou osobou, lebo v takom prípade ten, kto v odvolaní vystupuje ako zástupca účastníka,
neuplatňuje v konaní procesné práva vo vlastnom mene, ale procesnoprávny úkon robí za zastúpeného.
Nedostatok preukázania plnomocenstva potom treba považovať za nedostatok podmienky konania,

ktorý možno odstrániť. Procesným dôsledkom neodstránenia tohto nedostatku je zastavenie konania (§
104 ods. 2 v spojení s
§ 211 ods. 2 O.s.p.). Na odstránenie nedostatku preukázania zastúpenia bude spravidla postačujúcim
opatrením súdu výzva tomu, kto vystupuje ako splnomocnenec, prípadne účastníkovi, aby v určenej
lehote predložil plnomocenstvo, alebo aby k udeleniu plnomocenstva došlo ústne do zápisnice. To

platí tak v prípade, kedy plnomocenstvo nebolo v konaní predložené vôbec, ako aj v prípade, že bolo
predložené s nedostatkami, pre ktoré ho nebolo možné považovať za platné. Je treba mať však na
pamäti, že ak by súd prvého stupňa nevyzval účastníka na odstránenie nedostatku plnomocenstva
- nepostačuje, ak neúspešné opatrenie (výzva na odstránenie tohto nedostatku) smerovalo len voči
advokátovi, ktorý sa označil za zástupcu účastníka - a odvolací súd bez nápravy tohto pochybenia by

odvolanie advokáta ako podané neoprávnenou osobou odmietol, išlo by o nesprávny postup, ktorým by
sa odňala účastníkovi možnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. (uznesenie Najvyššieho
súdu SR z 31. októbra 2011, sp. zn. 1 Cdo 152/2010).

22. Vzhľadom na uvedené nemožno súhlasiť so žalovaným, že v konaní neboli splnené procesné

podmienky konania. Keďže vada spočívajúca v nedostatku plnej moci je odstrániteľnou vadou konania,
súd prvej inštancie postupoval správne, ak po vyslovení predbežného právneho názoru o splnení
procesných podmienok, v konaní pokračoval.

23.Odvolacísúdsanestotožnilanisodvolacounámietkoužalovaného,žesúdprvejinštancienesprávne

aplikoval ustanovenia príslušných zákonov a to najmä príslušných ustanovení zákona č. 40/1964 Zb.
Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, ako aj zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník
v znení neskorších predpisov, vo vzťahu k tvrdeniam žalovaného o neplatnosti dojednania o odmene
žalobcu v Zmluve o poskytovaní právnych služieb zo dňa 30.06.2020 (ďalej len „Zmluva o poskytovaní
právnych služieb“). Odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že žalovaný vo vzťahu k

svojej obrane neuniesol dôkazné bremeno a skutkové tvrdenia žalobcu účinne nepoprel.

24. Civilné sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, v súlade s ktorou je úspech procesnej
strany definovaný jej povinnosťou tvrdenia a na ňou nadväzujúcou dôkaznou povinnosťou a im
zodpovedajúcim korelátom v podobe bremena tvrdenia a dôkazného bremena. Z prejednacej zásady

potom následne vyplýva základné procesné pravidlo, podľa ktorého každá strana je povinná dokazovať
skutočnosti zodpovedajúce znakom právnej normy, ktorá je pre ňu priaznivá a ktorej sa domáha.
Strana domáhajúca sa týchto právnych následkov ponesie aj nepriaznivé dôsledky stavu non liquet
(neobjasneného určitého skutkového stavu, resp. určitej relevantnej skutočnosti), teda procesných
následkovtoho,akokebybolozistené,žeknaplneniuskutkovýchpredpokladovhypotézyprávnejnormy,

ktorej účinkov sa domáhala, nedošlo (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS 24/2019
z 9. júna 2020 uverejnený v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky pod č.
20/2020, zdroj: ustavnysud.sk).25. V súvislosti s prejednacou zásadou a unesením dôkazného bremena odvolací súd poukazuje na
skutočnosť, že žalobca si predmetnou žalobou uplatnil nárok na zaplatenie odmeny za poskytnuté
právne služby, pričom svoje tvrdenia preukazoval listinnými dôkazmi, predovšetkým Zmluvou o

poskytovaní právnych služieb zo dňa 30.6.2020, vystavenými faktúrami a odstúpením od zmluvy a
výzvou na úhradu zo dňa 22.2.2022. Žalovaný, ak chcel byť v konaní úspešný, bolo jeho povinnosťou
tvrdeniažalobcuúčinnepoprieťanavrhnúť,resp.označiťdôkazynasvojetvrdenia.Zobranyžalovaného
je zrejmé, že skutkové tvrdenia účinne nepoprel, keďže sa obmedzil iba na tvrdenie, že nedochádzalo
k poskytnutiu právnych služieb, dochádzalo k porušeniu povinností žalobcu a dojednanie o odmene

považuje za neplatné. Nekonkretizoval, čo má na mysli pod tvrdením “zo strany žalobcu nedošlo k
poskytnutiu reálnych služieb”, v čom vidí porušenie zmluvných povinností a prečo považuje dojednanie o
odmene za neplatné. Žalovaný teda nielenže v konaní nenavrhol žiadne dôkazy, ale ani neuviedol take
skutkovétvrdenia,ktorébybolispôsobiléúčinnepoprieťtvrdeniažalobcu.Konkrétnežalovanýneuviedol
žiadne tvrdenia na podporu svojej argumentácie, že žalobca reálne právne služby neposkytoval, aké
povinnosti porušil a z akého dôvodu by mala byť zmluva neplatná. Tvrdenie o nevyváženosti je natoľko

všeobecné, že bez ďalšieho nemôže zakladať právnu argumentáciu o neplatnosti Zmluvy.

26. Pokiaľ ide o povinnosť tvrdenia a s tým súvisiacu dôkaznú povinnosť, odvolací súd konštatuje
správnosť záverov rozsudku súdu prvej inštancie a na jeho odôvodnenie v ods. 24 až 29 poukazuje.
Zdôrazňuje, že žalovaný v konaní nepreukázal nedôvodnosť nároku žalobcu, keďže nepreukázal

neexistenciu nároku, ani jeho prípadný zánik.

27. Odvolací súd vzhľadom na uvedené konštatuje, že žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne vecne a
právne relevantné dôvody, ktoré by boli spôsobilé privodiť pre neho priaznivé rozhodnutie vo veci. Podľa
odvolacieho súdu súd prvej inštancie vec správne právne posúdil a svoje rozhodnutie riadne odôvodnil.

Odvolací súd preto dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a podľa §
387 ods. 1 a 2 CSP ho potvrdil.

28. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

29. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

30. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

31. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s §
255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP, keďže žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, odvolací súd mu
priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

32. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii.
Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v
rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh),
(§ 428 CSP).