Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 1. apríl 2026

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Ek/765/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125256302
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 04. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Maroš Penťa
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2026:6125256302.6

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávnenej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A.
XXXX/XX, XXX XX C., zast. zákonnou zástupkyňou: D. E. E. B. nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A.
XXXX/XX, XXX XX C., právne zast. Mgr. Pavol Dudík, advokát, so sídlom Jilemnického 532/2, 911
01 Trenčín, IČO: 52864294, proti povinnému: E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXXX/X, XXX
XX C. A., právne zast. JUDr. Andrej Gara, advokát, so sídlom Štefánikova 14, 811 05 Bratislava 1,

IČO: 30850436, o vymoženie výživného s prísl., vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Jaroslav Mráz,
so sídlom exekútorského úradu Bosákova 5B, 851 04 Bratislava, IČO: 30791227, pod sp. zn. 225EX
138/25, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 17.10.2025, o námietkach povinného proti
upovedomeniu o uložení donucovacieho opatrenia sp. zn. 225EX 138/25 zo dňa 01.09.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a.

II. Súd námietky povinného proti upovedomeniu o uložení donucovacieho opatrenia podľa § 43b ods.
2 Exekučného poriadku z a m i e t a.

III. Súd povinnému nárok na náhradu trov exekučného konania n e p r i z n á v a.

IV. Oprávnená má voči povinnému n á r o k na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s návrhom
na zastavenie exekúcie vo výške 28,46 EUR, ktorý bude vymáhaný na základe dodatku k povereniu na
vykonanie exekúcie po nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnená prostredníctvom zákonnej zástupkyne sa návrhom na vykonanie exekúcie, ktorý bol
doručený súdu dňa 14.03.2025, v spojení s jeho opravou zo dňa 02.04.2025, domáhala od povinného
vymoženia výživného prísl., na základe exekučného titulu – uznesenia Mestského súdu Bratislava II

sp. zn. 69P/13/2025 zo dňa 03.02.2025, ktoré nadobudlo vykonateľnosť dňa 24.02.2025 (ďalej ako
„exekučný titul ).

2. Okresný súd Banská Bystrica po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie a príloh k nemu vydal
dňa 03.04.2025 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Jaroslav Mráz, so sídlom
exekútorského úradu Bosákova 5B, 851 04 Bratislava, IČO: 30791227 (ďalej len ako „súdny exekútor“),

ktorý vedie exekúciu pod sp. zn. 225EX 138/25. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo doručené
súdnemu exekútorovi dňa 03.04.2025. Jeho doručením sa začala exekúcia.

3. Súdny exekútor na základe podania zo dňa 17.10.2025 a doplňujúceho podania zo dňa 06.11.2025
predložil súdu Návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 17.10.2025, spolu s jeho prílohami
a to: rozsudok Mestského súdu Bratislava II sp. zn. 69P/12/2025 zo dňa 08.09.2025, spolu s doložkou

právoplatnosti a vykonateľnosti, vyjadrenie oprávnenej zo dňa 04.11.2025. Súd v exekučnom konaní prirozhodovaní o návrhu na zastavenie exekúcie vychádzal z dovtedajšieho spisového materiálu ako aj z
uvedených príloh predložených súdu v elektronickej podobe.

4. Upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené do vlastných rúk dňa 19.05.2025. Návrh
na zastavenie exekúcie zo dňa 17.10.2025 bol elektronicky podaný a doručený súdnemu exekútorovi
dňa 20.10.2025. Súd v tomto bode konštatuje, že návrh na zastavenie exekúcie bol podaný po
uplynutí lehoty podľa § 61k ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), v čoho

dôsledku súd posudzoval predmetné podanie ako neskôr podaný návrh na zastavenie exekúcie podľa
§ 61k ods. 3 Exekučného poriadku.

5. Povinný navrhol zastaviť exekúciu v celom rozsahu v zmysle § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného
poriadku z dôvodu zániku vymáhaného nároku jeho splnením. Oprávnená zastúpená zákonnou
zástupkyňou podala návrh na vykonanie exekúcie aj napriek skutočnosti, že povinný výživné pravidelne

vzmysleexekučnéhotitulumaluhradené,auhrádzahopravidelnekaždýmesiac,atoajnadrámecjemu
uloženej vyživovacej povinnosti, a na žiadosť matky oprávnenej už v decembri roku 2023 a v januári
2024 uhradil sumu výživného, ktorá pokrývala obdobie február – september 2025 v zmysle exekučného
titulu. Tieto platby boli uskutočnené so súhlasom matky oprávnenej a majú jednoznačný charakter
plnenia vyživovacej povinnosti, nemožno preto tvrdiť, že povinný túto povinnosť nesplnil. Povinný dal do

pozornosti skutočnosť, že po vydaní exekučného titulu bol vo veci samej vydaný rozsudok Mestského
súdu Bratislava II sp. zn. 69P/12/2025 zo dňa 08.09.2025, ktorým súd schválil rodičovskú dohodou,
v rámci ktorej konajúci súd upravil a doplnil pôvodnú povinnosť uloženú exekučným titulom, pričom ide
o ten istý nárok za totožné obdobie, aké je predmetom vymáhania v exekučnom konaní, a to tak že
povinného zaviazal prispievať na výživu oprávnenej mesačne sumou vo výške 300 EUR od 23.01.2025

do 08.09.2025, pričom zameškané výživné za toto obdobie vo výške 2100 EUR bol povinný zaviazaný
splácať v mesačných splátkach vo výške 100 EUR. Povinný uviedol, že dlžné výživné chce riadne
splácať v mesačných splátkach, a to napriek skutočnosti, že výživné za spomínané obdobie uhradil
vopred na základe dohody s matkou oprávnenej. Exekučné konanie v predmetnej veci je v zmysle vyššie
uvedeného neopodstatnené a neúčelné, keďže povinný je zaviazaný plniť povinnosť určenú rozsudkom

Mestského súdu Bratislava II sp. zn. 69P/12/2025 zo dňa 08.09.2025 v splátkach, a preto nemožno od
povinného požadovať plnenie toho istého nároku v celosti. Takéto zohľadnenie je v súlade so zásadou
právnej istoty a účelom exekučného konania. Na základe vyššie uvedeného povinný navrhol súdu, aby
exekúciu v celom rozsahu zastavil pre jej neoprávnenosť. Povinný si uplatnil nárok na náhradu trov
exekučného konania.

6. Oprávnená prostredníctvom zákonnej zástupkyne vo vyjadrení k tretiemu v poradí návrhu povinného
na zastavenie exekúcie vyjadrila svoj nesúhlas so zastavením exekúcie v celom rozsahu. Povinný vo
svojom návrhu na zastavenie exekúcie neuviedol žiadne také skutkové alebo právne tvrdenia, ktoré by
mohli spochybniť prebiehajúce exekučné konanie, keďže právna argumentácia o potrebe zastavenia

exekúcie z dôvodu uzatvorenej rodičovskej dohody, ktorá bola schválená rozsudkom Mestského súdu
Bratislava II sp. zn. 69P/12/2025 zo dňa 08.09.2025, je nesprávna. Jeho argumentácii by bolo možné
prisvedčiť iba v tom prípade, ak by predmetným rozsudkom bol exekučný titul zrušený, čo však
v prejednávanej veci nenastalo. Navyše povinný bol priamo na pojednávaní dňa 08.09.2025 upozornený
aj samotnou zákonnou sudkyňou, že v prípade vedenia exekúcie na časť zročného (dlžného) výživného

na základe exekučného titulu, bude musieť túto exekúciu vyplatiť v celku bez ohľadu na to, že sa mu
rozsudkom umožňuje zročné výživné platiť v splátkach, a to z dôvodu, že sa jedná o iný exekučný titul.
Predmetnýrozsudoknerušíexekučnýtitul,ibaobmedzujejehočasovúaprávnuúčinnosťdorozhodnutia
vo veci samej (čo vyplýva aj zo samotného výroku neodkladného opatrenia, ktoré je exekučným titulom).
Exekučný titul ako taký nebol zrušený a rovnako neboli spätne zrušené jeho právne účinky. Vyplatenie

nároku, ktorý je predmetom tejto exekúcie, s prihliadnutím na výšku dlžného výživného sa následne
započíta v rámci zameškaného výživného, o čo menej bude musieť zaplatiť z titulu zameškaného
výživného podľa rozsudku zo dňa 08.09.2025. Právne účinky exekučného titulu odo dňa 23.01.2025 do
08.09.2025 zostali zachované. A preto oprávnená mala za to, že nie je možné hovoriť o neúčelnosti
alebo neopodstatnenosti exekúcie, ktorú sa snaží naznačiť povinný vo svojich námietkach. Z priebehu

celého exekučného konania je možné vyvodiť záver, že sa povinný opakovane snaží vyhnúť splneniu
svojej povinnosti zaplatiť výživné v prospech oprávnenej. Oprávnená navrhla súdu, aby návrh povinného
na zastavenie exekúcie ako nedôvodný zamietol, a priznal jej nárok na náhradu ďalších trov exekučného
konania v súvislosti s podaním vyjadrenia k návrhu na zastavenie exekúcie.7. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak
a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku,

b) exekučný titul bol zrušený,
c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu
neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť,
d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu,
e) jepredpoklad,žeinápovinnosťuloženáexekučnýmtitulom,najmäpovinnosťniečohosazdržaťalebo

niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj
bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak
od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.

8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15
dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie

exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku
dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

9. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie
môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí

ďalšíchnávrhochnazastavenieexekúciemôžepovinnýnamietaťlenskutočnosti,ktorénastalipopodaní
predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia,
ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.

10. Podľa § 61k ods. 4 písm. a) Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie nemá odkladný

účinok, ak ide o návrh na zastavenie exekúcie podľa odseku 3.

11. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku ak je tu dôvod na zastavenie exekúcie, súd exekúciu
zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na
zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie

exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.

12. Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak
priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

13. Podľa § 76 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov výživné
sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

14. Súd v tomto bode poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV.
ÚS 104/2019 zo dňa 05.11.2019, podľa ktorého: „Rozsah prieskumnej činnosti exekučného súdu pri

prieskume exekučného titulu je obmedzený na to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na
jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný hmotno-
právne legitimovaní z exekučného titulu. V exekučnom konaní sa súd zaoberá takými okolnosťami,
ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, ktoré by mohli spôsobiť jeho nevykonateľnosť, bránili by
jeho vymáhateľnosti, prípadne, pre ktoré by bola exekúcia neprípustná. Ak by tieto jestvovali pred

vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním
vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom pre exekúciu. Exekučný súd skúma iba to, či došlo
k zániku judikovaného práva, t. j. práva vyplývajúceho z exekučného titulu.“

15. Účelom exekučného konania (v širšom ponímaní) je uspokojenie vymáhanej pohľadávky za

súčasného zachovania nevyhnutnej ochrany práv povinného a tretích osôb. Formulačné poradie
vyjadrenia cieľa exekučného konania nie je pritom náhodné. Pokiaľ by hlavným účelom a cieľom právnej
úpravy núteného výkonu exekučného titulu nebolo uspokojenie vykonateľného a nerešpektovaného
práva oprávneného, existencia vykonávacieho konania by nemala opodstatnenie a nebolo by
zabezpečené reálne naplnenie práva na súdnu a inú právnu ochranu. Ochrana práv povinného a

tretích osôb pri nútenom výkone exekučných titulov je prejavom právneho štátu a legitímnym produktom
toho, že proces exekúcie je predmetom štátnej regulácie. Preto pri výklade procesných (ale aj
hmotnoprávnych) inštitútov týkajúcich sa vykonávacieho konania je v prvom rade potrebné posudzovať,či tento výklad umožňuje naplnenie účelu konania. (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I.
ÚS 394/2020 z 23. marca 2021)

16. Návrh na zastavenie exekúcie predstavuje inštitút procesnej obrany povinného proti neprípustnej
exekúcii, ktorej účelom je zastavenie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Procesne
legitimovaným na podanie návrhu na zastavenie exekúcie súdom je povinný. Exekučný súd v konaní o
návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Dôkazné bremeno
ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh

na zastavenie exekúcie podal. V zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, musí byť návrh na
zastavenie exekúcie odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže
ku dňu podania návrhu uplatniť. Inštitút návrhu na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom
proti exekučnému titulu. Návrh na zastavenie exekúcie je podaním vo veci samej a okrem všeobecných
náležitostí, musí obsahovať aj vymedzenie dôvodov, pre ktoré má byť podľa povinného exekúcia
zastavená. Je vhodné aby návrh na zastavenie exekúcie obsahoval aj návrhy na vykonanie dôkazov na

preukázanietvrdenýchskutočností.Súdvexekučnomkonaníjeviazanýexekučnýmtitulom,napodklade
ktorého je vedené exekučné konanie a exekúcia v ňom prebiehajúca.

17. Súd po zistení, že tretí v poradí návrh na zastavenie exekúcie bol podaný po uplynutí lehoty podľa
§ 61k ods. 2 Exekučného poriadku, v čoho dôsledku nemal odkladný účinok, bol podaný oprávnenou

osobou - účastníkom konania na strane povinného, preskúmal predmetné podanie povinného a dospel
k právnemu záveru, že je v celom rozsahu nedôvodné.

18.Povinnýopätovnenavrholzastaviťexekúciuzdôvoduzánikuvymáhanéhonárokujehosplnenímato
aj vopred nad rámec vyživovacej povinnosti určenej exekučným titulom, a to na žiadosť a so súhlasom

zákonnej zástupkyne oprávnenej, keď už v decembri roku 2023 a v januári 2024 uhradil sumu výživného,
ktorá pokrývala obdobie február – september 2025 pričom tieto majú jednoznačný charakter plnenia
vyživovacej povinnosti v zmysle exekučného titulu. A to všetko s poukazom na špecifikáciu odôvodnenia
návrhu na zastavenie exekúcie konkretizovanej v 5. bode odôvodnenia tohto uznesenia.

19. Pri návrhoch na zastavenie exekúcie podaných povinným platná právna úprava zakotvila tzv.
koncentračnú zásadu (§ 61k ods. 2 a ods. 3 Exekučného poriadku), ktorá zohľadňuje časové okolnosti
podania návrhu na zastavenie exekúcie povinným. Exekučný poriadok rozlišuje návrhy na zastavenie
exekúcie na návrhy podané v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie a na návrhy
podané po uplynutí tejto lehoty. Kým v návrhu na zastavenie exekúcie podanom v lehote 15 dní od

doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, ktorému zákon priznáva odkladný účinok v zmysle § 61k
ods. 2 Exekučného poriadku, môže povinný tvrdiť a preukazovať akékoľvek skutočnosti, ktoré nastali
po vydaní exekučného titulu, a ktoré by mali mať za následok zastavenie exekúcie podľa niektorého
z dôvodov uvedených v § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, v návrhu na zastavenie exekúcie podľa §
61k ods. 3 Exekučného poriadku podanom po uplynutí 15-dňovej lehoty od doručenia upovedomenia

o začatí exekúcie už môže uvádzať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty na podanie návrhu
na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom, a v prípade ak bol podaný po skoršom návrhu na
zastavenie exekúcie môže namietať len skutočnosti, ktoré nastali po skoršom návrhu na zastavenie
exekúcie. Zmyslom novej právnej úpravy exekučného konania účinnej od 01.04.2017 a tejto zásady je
včasné podávanie procesných úkonov, ktoré sú spôsobilé viesť k zastaveniu exekúcie a to pod hrozbou

neprihliadnutia na ne v prípade, že budú podané oneskorene. Ak právna skutočnosť tvrdená v návrhu
na zastavenie exekúcie nie je predložená včas, súd v exekučnom konaní na ňu neprihliadne a návrh na
zastavenieexekúciezamietne,svýnimkouskutočností,ktoréobjektívnebezsvojejvinynemoholuplatniť
skôr. Tým sa zvyšuje zodpovednosť účastníkov za svoje správanie v exekúcii (viď. uznesenie Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 231/2022 zo dňa 24.05.2022, uznesenie Ústavného súdu

Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 149/2022 zo dňa 09.03.2022, uznesenie Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. II. ÚS 112/2022 zo dňa 16.03.2022, uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp. zn. IV. ÚS 106/2023 z 21.02.2023, uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS
483/2023 z 24.10.2023).

20. V danom prípade upovedomenie o začatí exekúcie tak, ako to bolo preukázané, bolo doručené
povinnému do vlastných rúk dňa 19.05.2025. Lehota na podanie návrhu na zastavenie exekúcie
s odkladným účinkom podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku uplynula dňa 04.06.2025. Zo spisového
materiálu vyplýva, že povinný podal prvý v poradí návrh na zastavenie exekúcie dňa 03.06.2025, pričomsúd o predmetnom podaní povinného rozhodol uznesením zo dňa 20.06.2025, tak že jeho prvým
výrokom ho v celom rozsahu zamietol. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 01.08.2025.
Druhý v poradí návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 29.07.2025 bol podaný a doručený

súdnemu exekútorovi elektronicky dňa 01.08.2025, a súd o predmetnom podaní povinného rozhodol
uznesením zo dňa 19.08.2025, tak že jeho prvým výrokom ho v celom rozsahu zamietol. Predmetné
uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 06.09.2025. Tretí v poradí návrh na zastavenie exekúcie zo
dňa 17.10.2025 autorizovaný právnym zástupcom povinného dňa 20.10.2025 bol podaný a doručený
súdnemu exekútorovi dňa 20.10.2025. Predmetné podanie zo strany povinného bolo preukázateľne

realizované po uplynutí lehoty podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, v čoho dôsledku súd mohol
predmetné posudzovať len ako neskôr podaný podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, teda návrh na
zastavenie exekúcie bez odkladného účinku, v ktorom povinný mohol namietať len tie skutočnosti, ktoré
nastali po uplynutí lehoty podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, ako aj po podaní prvého a druhého
v poradí návrhu na zastavenie exekúcie. Uvedené pravidlo je prejavom striktnej koncentračnej zásady
konania o návrhu na zastavenie exekúcie. Po preskúmaní nového podania povinného súd v exekučnom

konaní mohol konštatovať, že ním povinný vniesol námietku na podklade okolnosti, ktoré nastala pred
uplynutím lehoty podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku (zánik vymáhaného nároku jeho splnením
pred začatím exekúcie, ako aj pred vznikom exekučného titulu na podklade identickej okolnosti), a ktorá
bola totožne uplatnená v prvom ako aj v druhom v poradí návrhu na zastavenie exekúcie, o ktorých ku
dňu vyhotovenia tohto bolo právoplatne rozhodnuté, čím v rozsahu tejto námietky je v tomto exekučnom

konaní prítomná aj tzv. prekážka veci rozhodnutej (res iudicata). Výnimku zo všeobecného pravidla
striktnejkoncentrácieexekučnéhokonaniaaposudzovaniaprípustnostipovinnýmnamietanýchdôvodov
(námietka, ktorú povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť) sa s prihliadnutím na skutočnosť, že
o identickej námietke súd v exekučnom konaní už právoplatne rozhodol, sa nemôže aplikovať v prípade
posudzovania tretieho v poradí návrhu na zastavenie exekúcie. A preto s poukazom na § 61k ods. 3

Exekučného poriadku tieto povinným prezentované dôvody v treťom v poradí návrhu na zastavenie
exekúcienepredstavujúnovéskutočnosti,ktorénastalipouplynutílehotypodľa§61kods.2Exekučného
poriadku, a ani po podaní v prvého alebo druhého v poradí návrhu na zastavenie exekúcie, v čoho
dôsledku v danom prípade námietky obsiahnuté v treťom v poradí návrhu na zastavenie exekúcie
nemôžu predstavovať dôvod na zastavenie exekúcie súdom, teda súd na tieto vznesené dôvody podľa

§ 61k ods. 3 Exekučného poriadku nemôže prihliadnuť ako dôvody na zastavenie exekúcie. Vo vzťahu
k tejto námietke povinného súd v úplnom rozsahu poukazuje na skoršie právoplatné rozhodnutia
o predošlých návrhoch povinného na zastavenie exekúcie a neposkytuje osobitné stanovisko.

21. Exekučný súd v konaní o zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie.

Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd
exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Podľa § 61k ods. 1 písm.
a) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré
spôsobili zánik vymáhaného nároku. V zásade platí, že dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle tohto
ustanovenia Exekučného poriadku z dôvodu splnenia exekučným titulom deklarovanej pohľadávky je

daný vtedy, ak k splneniu došlo v čase od vzniku exekučného titulu do začatia exekúcie. Exekučný súd je
oprávnený a povinný skúmať procesné podmienky vedenia exekúcie v ktoromkoľvek štádiu už začatého
exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, ale aj na účely
zistenia prípadnej existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už nariadenú exekúciu zastaviť, pričom
exekučný súd tak môže urobiť na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu.

22. Exekúcia v tomto exekučnom konaní prebieha na základe exekučného titulu, ktorého I. výrokom
je povinnému uložená povinnosť dočasne prispievať na výživu oprávnenej sumou vo výške 120 EUR
mesačne vždy do 15. dňa v kalendárnom mesiaci k rukám zákonnej zástupkyne oprávnenej, počnúc
dňom 03.02.2025 a to až do času nadobudnutia vykonateľnosti rozsudku v časti výživného na maloleté

dieťa v konaní o rozvod manželstva a o úpravu pomerov manželov k maloletému dieťaťu na čas po
rozvode manželstva vedenom na Mestskom súde Bratislava II pod sp. zn. 69P/10/2024. Exekúcia
v tomto exekučnom konaní prebieha za účelom vymoženia nároku na zameškané výživné v celkovej
výške 111,43 EUR, ktoré vzniklo v rozhodujúcom období mesiaca február 2025 (alikvotná časť),
a bežného výživného vo výške 120 EUR mesačne od mesiaca marec 2025 do budúcna.

23. Povinný v treťom v poradí návrhu na zastavenie exekúcie namietol len jedinú novú okolnosť, ktorá
nastala po podaní predošlého návrhu na zastavenie exekúcie, a ktorá spočívala v tom, že došlo k zmene
rozsahu vyživovacej povinnosti s prihliadnutím na vydaný rozsudok Mestského súdu Bratislava II sp.zn. 69P/12/2025 zo dňa 08.09.2025, preskúmaním ktorého bolo zistené, že bolo vydané v konaní
o úpravu rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu manželstva, a ktorého prvým výrokom súd
schválil rodičovskú dohodu v rozsahu vyživovacej povinnosti a zaviazal povinného prispievať na výživu

maloletej oprávnenej bežným výživným vo výške 300 EUR mesačne, a to za obdobie od 23.01.2025 do
08.09.2025, a zameškané výživné za toto obdobie v celkovej výške 2100 EUR súd povolil povinnému
splácať formou pravidelných mesačných splátok vo výške 100 EUR mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci
k rukám zákonnej zástupkyne oprávnenej pod hrozbou straty výhody plnenia formou splátok v prípade
omeškania čo i len jednej splátky. Týmto rozsudkom súd taktiež určil rozsah výživovacej povinnosti

povinného v prospech oprávnenej, ktoré je určené len na tvorbu úspor v rámci obdobia od 23.01.2025
do 08.09.2025 (celková výška 350 EUR), avšak tento nárok nie je predmetom vymoženia v tomto
exekučnom konaní. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 18.09.2025.

24. Na základe uvedenej skutočnosti súd v exekučnom konaní v čase rozhodovania o podmienkach
výkonu exekúcie opätovne preskúmal exekučný titul z hľadiska jeho formálnej a materiálnej

vykonateľnosti. Základným predpokladom pre vedenie exekúcie je existencia vykonateľného
exekučného titulu, avšak počas priebehu exekúcie môže nastať situácia, za ktorej dochádza k zániku
vykonateľnosti exekučného titulu, v dôsledku čoho sa rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom, stáva
neúčinným, napr. v dôsledku jeho zrušenia, zmeny, v prípade výživného aj v dôsledku obnovenia
spolužitia manželov a pod.

25. Predmetným rozhodnutím prvostupňového súdu bola súdom schválenou rodičovskou dohodou
určená vyživovacia povinnosť povinného v prospech maloletej oprávnenej, ktorým sa zhodne
s exekučným titulom upravil výkon rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu manželstva,
avšak v časovo limitovanom rozsahu. Konajúci súd týmto rozhodnutím deklaroval existenciu vyživovacej

povinnosti na zameškanom výživnom v prospech maloletej oprávnenej, ktoré malo vzniknúť v rámci
obdobia od 23.01.2025 do 08.09.2025, v celkovej výške 2100 EUR a to pri aplikácií hodnoty mesačného
bežného výživného vo výške 300 EUR. Predmetným rozhodnutím nedošlo ani k zmene (spočívajúcej
v znížení) alebo zrušeniu vyživovacej povinnosti, ktorá je povinnému uložená exekučným titulom, ale
ním sa len dopĺňa (formou zvýšenia) rozsah celkovej vyživovacej povinnosti na zameškané výživné

vrámcirozhodujúcehoobdobia,ktoréjenímupravené,aktoréjesúbežnepokrytéajúpravouvyživovacej
povinnosti podľa exekučného titulu. V rozsahu dobrovoľne nesplnenej povinnosti na zameškané výživné
v rozhodujúcom podľa predmetného rozsudku (a porušenia splátkového kalendára a s tým spojenej
zročnosti celého dlhu), ktoré nie je kryté rozsahom vyživovacej povinnosti podľa exekučného titulu,
ktorá je predmetom vymoženia v rámci tejto exekúcie, môže byť predmetom vymoženia napr. aj v rámci

iniciovania nového exekučného konania. V tomto mieste je vhodné zdôrazniť skutočnosť, že rozsudkom
Mestského súdu Bratislava II sp. zn. 69P/12/2025 zo dňa 08.09.2025 nebola založená právna
skutočnosť, ktoré je spojená so zánikom vyživovacej povinnosti podľa výrokovej časti exekučného titulu,
t. j. do momentu nadobudnutia vykonateľnosti rozsudku v časti výživného na maloleté dieťa v konaní o
rozvod manželstva a o úpravu pomerov manželov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode manželstva

vedenom na Mestskom súde Bratislava II pod sp. zn. 69P/10/2024. Taktiež rozsudkom Mestského súdu
Bratislava II sp. zn. 69P/12/2025 zo dňa 08.09.2025 sa taktiež neupravuje rozsah vyživovacej povinnosti
v prospech maloletej oprávnenej odo dňa 09.09.2025 do vyššie konkretizovaného momentu ukončenia,
keďže tento rozsah je naďalej predmetom úpravy vyživovacej povinnosti spadajúcej pod exekučný
titul. Predmetným rozsudkom nedošlo k zrušeniu exekučného titulu, na podklade ktorého prebieha

výkon exekúcie, a povinný ani nepreukázal okolnosť, ktorá by bránila vymáhateľnosti exekučného titulu.
Povinnosť plniť bežné výživné podľa výrokovej časti exekučného titulu v rámci obdobia ním určeného
je stále zachovaná a účinná, a spôsobilá byť predmetom vymoženia v rozsahu, ktorá je stanovená jeho
výrokovoučasťou(vrátanečasovéholimitu–domomentuvykonateľnostirozsudkuupravujúcomvýživné
na čas po rozvode manželstva). Dôvodným predmetom vymoženia je aj nárok na zameškané výživné,

ktorý bol uplatnený v tomto exekučnom konaní, v rozsahu priznanom exekučným titulom, ktorého rozsah
sa plní spôsobom ním stanoveným.

26. Po vykonanom opätovnom prieskume na základe uvedených skutočností súd mohol konštatovať,
že exekučný titul spĺňa náležitosť formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu, a podľa

§ 45 ods. 1 Exekučného poriadku je spôsobilým exekučným titulom, aby na jeho podklade sa mohla
viesť exekúcia v tomto exekučnom konaní. Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený
požadovaťsplnenienárokuzexekučnéhotitulupreto,žepovinnýdobrovoľnenesplnilto,čomuexekučný
titul ukladá, teda vykonanie exekúcie prichádza do úvahy len proti tomu, kto je označený ako povinnýv exekučnom titule (pasívna vecná legitimácia), a iba v prospech toho, kto má podľa exekučného
titulu právo na plnenie (aktívna vecná legitimácia). V tomto exekučnom konaní je daná aktívna vecná
legitimácia oprávneného, ako aj pasívna vecná legitimácia povinného, je zrejmý a určitý aj rozsah

vymáhaného nároku. Povinný spolu s návrhom na zastavenie exekúcie netvrdil a ani nepredložil súdu
akékoľveklistinnédokumenty,ktorébyodôvodňovalizastavenieexekúciesúdom,napodkladeokolnosti,
ktorá by nastala po vzniku exekučného titulu. Súd pri opätovnom preskúmaní spisového materiálu mal
nesporne preukázané, že ku dňu začatia exekúcie si povinný povinnosť uvedenú vo výroku exekučného
titulu nesplnil, a nie je prítomná prekážka pre vymáhateľnosť tohto nároku v rámci výkonu exekúcie. Z

uvedeného vyplýva, že exekúcia v tomto exekučnom konaní sa teda začala dôvodne. Povinný vo svojom
návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku
vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti
exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, a preto
súd považoval predmetné námietky povinného za nedôvodné a nezakladajúce zastavenie exekúcie.

27. Judikatúra súdov (vrátane Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu Slovenskej
republiky) nevyžaduje, aby odôvodnenie súdneho rozhodnutia odpovedalo na každú námietku alebo
argument účastníka konania, ale len na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre jeho rozhodnutie, preto
nebolo povinnosťou súdu zaoberať sa všetkými tvrdeniami povinného v návrhu na zastavenie exekúcie,
ale iba tými, ktoré mali pre jeho rozhodnutie podstatný význam.

28. Súd vychádzal z listinných dokumentov, ktoré sú uvedené v tomto uznesení, a dospel k právnemu
záveru, že tretí v poradí návrh povinného na zastavenie exekúcie nie je dôvodný, nakoľko povinný
nepreukázal dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. a), b), d) Exekučného poriadku, a
v spojení so skutočnosťou, že súd ex offo nenašiel ani iný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k

ods. 1 Exekučného poriadku, v dôsledku čoho súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l
ods. 3 Exekučného poriadku zamietol, tak ako je uvedené v I. výroku tohto uznesenia.

29. Súdny exekútor na základe podania zo dňa 09.10.2025 predložil súdu Námietky povinného proti
upovedomeniu o uložení donucovacieho opatrenia zo dňa 19.09.2025, spolu ich prílohami: Výpis

z účtu 2x, rozsudok Mestského súdu Bratislava II sp. zn. 69P/12/2025 zo dňa 08.09.2025, lekárska
správa zo dna 26.05.2025, ďalej aj Vyjadrenie oprávnenej zo dňa 01.10.2025, upovedomenie o uložení
donucovacieho opatrenia spolu s potvrdením o doručení povinnému. Súd v exekučnom konaní pri
rozhodovaníonámietkachpovinnéhoprotiupovedomeniuouloženídonucovaciehoopatreniavychádzal
z dovtedajšieho spisového materiálu ako aj z uvedených príloh predložených súdu v elektronickej

podobe.

30. Upovedomením o uložení donucovacieho opatrenia sp. zn. 255EX 138/25 zo dňa 01.09.2025 bolo
povinnému uložené donucovacie opatrenie podľa § 43a ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku (zadržania
vodičského preukazu) za nesplnenie povinnosti, na ktorú bol povinný vyzvaný v upovedomení o začatí

exekúcie, a to uspokojiť pohľadávku oprávneného. Upovedomenie o uložení donucovacieho opatrenia
bolo povinnému doručené do vlastných rúk dňa 04.09.2025. Námietky povinného proti upovedomeniu
o uložení donucovacieho opatrenia boli elektronicky podané a doručené súdnemu exekútorovi dňa
19.09.2025. Námietky povinného proti upovedomeniu o uložení donucovacieho opatrenia boli podané
v lehote podľa § 43b ods. 1 Exekučného poriadku.

31. Povinný navrhol zrušiť upovedomenie o uložení donucovacieho opatrenia z dôvodu neoprávnenej
výšky vymáhaného nároku čo do zameškaného výživného a bežného výživného, trov exekúcie
oprávneného a súdneho exekútora. Oprávnená zastúpená zákonnou zástupkyňou podala návrh na
vykonanie exekúcie aj napriek skutočnosti, že povinný výživné pravidelne v zmysle exekučného titulu

mal uhradené, a uhrádza ho pravidelne každý mesiac, a to aj nad rámec jemu uloženej vyživovacej
povinnosti, a na žiadosť matky oprávnenej už v decembri roku 2023 a v januári 2024 uhradil sumu
výživného, ktorá pokrývala obdobie február – september 2025 v zmysle exekučného titulu. Tieto platby
boli uskutočnené so súhlasom matky oprávnenej a majú jednoznačný charakter plnenia vyživovacej
povinnosti, nemožno preto tvrdiť, že povinný túto povinnosť nesplnil. Povinný dal do pozornosti

skutočnosť, že po vydaní exekučného titulu bol vo veci samej vydaný rozsudok Mestského súdu
Bratislava II sp. zn. 69P/12/2025 zo dňa 08.09.2025, ktorým súd schválil rodičovskú dohodou, v rámci
ktorej konajúci súd upravil a doplnil pôvodnú povinnosť uloženú exekučným titulom, pričom ide o ten
istý nárok za totožné obdobie, aké je predmetom vymáhania v exekučnom konaní, a to tak že povinnéhozaviazal prispievať na výživu oprávnenej mesačne sumou vo výške 300 EUR od 23.01.2025 do
08.09.2025, pričom zameškané výživné za toto obdobie vo výške 2100 EUR bol povinný zaviazaný
splácať v mesačných splátkach vo výške 100 EUR. Povinný uviedol, že dlžné výživné chce riadne

splácať v mesačných splátkach, a to napriek skutočnosti, že výživné za spomínané obdobie uhradil
vopred na základe dohody s matkou oprávnenej. Exekučné konanie v predmetnej veci je v zmysle vyššie
uvedeného neopodstatnené a neúčelné, keďže povinný je zaviazaný plniť povinnosť určenú rozsudkom
Mestského súdu Bratislava II sp. zn. 69P/12/2025 zo dňa 08.09.2025 v splátkach, a preto nemožno od
povinného požadovať plnenie toho istého nároku v celosti. Takéto zohľadnenie je v súlade so zásadou

právnej istoty a účelom exekučného konania. Povinný mal za to, že konanie matky oprávnenej, ktorá
sa domáha opätovného vymáhania už splneného nároku je v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka
vrozporesdobrýmimravmi,apretotakétokonanienepožívaprávnuochranu.Povinnýdaldopozornosti,
že je dlhodobo sledovaný pre Parkinsonovu chorobu, ktorá sa vyznačuje progresívnym zhoršovaním
motorických funkcií a možnosťou náhlych fyzických obmedzení, v čoho dôsledku pre zmiernenie
prejavov a spomalenie progresie ochorenia sa vyžadujú časté lekárske vyšetrenia a rehabilitačné

procedúry, na ktorých pravidelná účasť si vyžaduje zachovanie mobility povinného v podobe potreby
využívania vlastného motorového vozidla. Bez možnosti vlastnej dopravy by povinný nebol schopný
zabezpečiť si pravidelnú a včasnú zdravotnú starostlivosť, ktorú jeho diagnóza vyžaduje. Zadržanie
vodičského preukazu by povinnému zásadným spôsobom sťažilo alebo znemožnilo dochádzanie na
lekárske vyšetrenia a rehabilitačné procedúry, čo by mohlo spôsobiť zhoršeniu zdravotného stavu

povinného. S poukazom na § 43a ods. 2 Exekučného poriadku súdny exekútor alebo súd má prihliadať
nielen na význam dotknutej povinnosti, ale aj na primeranosť donucovacieho opatrenia dotknutej
povinnosti, a preto je žiaduce, aby exekútor pri rozhodovaní prihliadol na zdravotný stav povinného
a upustil od uloženia donucovacieho opatrenia vo forme zadržania vodičského preukazu, nakoľko
povinný motorové vozidlo využíva výlučne za účelom lekárskych vyšetrení a rehabilitačných procedúr.

Takýto zásah by bol v rozpore so zásadou proporcionality a absolútne neúčelný. Povinný namietol
neoprávnenosť výšky trov súdneho exekútora pre nesprávne určený výpočtový základ predmetu
exekúciu ku dňu vydania upovedomenia o uložení donucovacieho opatrenia. Na základe uvedeného
povinný navrhol, aby námietkam proti upovedomeniu o uložení donucovacieho opatrenia bolo vyhovené,
a aby po právoplatnosti rozhodnutia o námietkach exekúcia bola zastavená, a bol priznaný nárok

povinnému na náhradu trov exekučného konania.

32. Oprávnená prostredníctvom zákonnej zástupkyne k námietkam povinného proti upovedomeniu
o uložení donucovacieho opatrenia poskytla nasledovné vyjadrenie. Povinný vo svojich námietkach
proti uloženiu donucovacieho opatrenia navrhuje námietkam vyhovieť a opätovne navrhuje zastaviť

exekúciu z dôvodu, že podľa jeho názoru na výživnom neexistuje žiadny dlh a výživné, ktoré bolo
predmetomexekučnéhotitulumalzaplatenéužvčasevydaniasúdnehorozhodnutia.Namietaexistenciu
jeho nároku, nesprávnosť výpočtu výšky jednotlivých súm v exekučnom konaní, poukazuje na svoj
zdravotný stav a nutnosť byť mobilný. Rovnako tak poukazuje na uzatvorenie rodičovskej dohody v
konaní vedenom na MS BA II, sp.zn. 69P/12/2025 a považuje exekúciu za neopodstatnenú a neúčelnú.

Povinný ani vo svojich námietkach voči donucovaciemu opatreniu neuviedol žiadne také skutkové alebo
právne tvrdenia, ktoré by mohli spochybniť prebiehajúce exekučné konanie. Jeho skutkovými tvrdeniami
o tom, že má mať zaplatené výživné alebo že je dlžné výživné vypočítané nesprávne exekučný súd
už dvakrát posudzoval a rozhodol, a preto nie je na mieste v danom rozsahu poskytnúť opätovné
vyjadrenie.Nesprávnajeajargumentáciapovinnéhooúčinkoch rozhodnutiaMestskéhosúduBratislava

II sp. zn. 69P/12/2025 zo dňa 08.09.2025, keďže ním sa exekučný titul neruší, ale iba sa obmedzuje
jej časovú a právnu účinnosť do rozhodnutia vo veci samej (čo vyplýva aj zo samotného výroku
neodkladného opatrenia zo dňa 03.02.2025). Exekučný titul ako taký nebol zrušený a rovnako neboli
spätnezrušenéjehoprávneúčinky.Vyplatenienároku,ktorýjepredmetomtejtoexekúcie,sprihliadnutím
na výšku dlžného výživného sa následne započíta v rámci zameškaného výživného, o čo menej bude

musieť zaplatiť z titulu zameškaného výživného podľa rozsudku zo dňa 08.09.2025. Právne účinky
exekučného titulu odo dňa 23.01.2025 do 08.09.2025 zostali zachované. A preto oprávnená mala za
to, že nie je možné hovoriť o neúčelnosti alebo neopodstatnenosti exekúcie, ktorú sa snaží naznačiť
povinný vo svojich námietkach. Vo vzťahu k mobilite povinného oprávnená uviedla, že povinný mal
už niekoľkokrát možnosť rýchlo a hospodárnejšie ukončiť exekučné konanie vyplatením exekúcie, než

podávaním opakovane skutkovo a vecne rovnakých podaní, kde namieta všetko od samotnej existencie
nároku uplatneného v exekučnom konaní až po výšku tohto nároku. Z priebehu celého exekučného
konania je možné vyvodiť záver, že sa povinný opakovane snaží vyhnúť splneniu svojej povinnosti
zaplatiť výživné v prospech oprávnenej. Skutočnosti, ktoré povinný opakuje vo svojich námietkach vočiuloženému donucovaciemu opatreniu sú skutočnosťami, ktoré uvádzal už vo svojich dvoch návrhoch
na zastavenie exekúcie a vo všetkých súdnych konaniach bolo povinnému jasne vysvetlené, že jeho
vnímanie „platenia“ výživného do budúcna spôsobom ako to prezentuje nie je právne možné a je

nelogické, aby v roku 2023 platil výživné na rok 2025. Tieto skutočnosti boli exekučným súdom, ale aj
súdom vo veci úpravy práv a povinností na čas do rozvodu prejednané a rozhodnuté tak, že skutkové
tvrdenia povinného nie sú pravdivé, a sú v rozpore so Zákonom o rodine. Oprávnená poukázala na
právnu nesprávnosť námietok povinného, ktorý v námietkach navrhuje zastaviť exekučné konanie.
V konaní o námietkach proti upovedomeniu o uložení donucovacieho opatrenia súd v exekučnom konaní

podľa § 43b ods. 2 Exekučného poriadku nerozhoduje o zastavení exekučného konania, ale rozhoduje o
prípadnom zrušení donucovacieho opatrenia ak neboli splnené zákonné podmienky pre uloženie takého
opatrenia alebo o zamietnutí námietok, ak nie sú dôvodné. Súd na základe námietok povinného nemôže
v súlade s Exekučným poriadkom dospieť k takému rozhodnutiu, ktoré by exekučné konanie zastavilo
ako celok. A preto oprávnená navrhla súdu, aby námietky povinného ako nedôvodne zamietol a priznal
oprávnenej nárok na náhradu ďalších trov za ďalší úkon právnej služby v exekučnom konaní – podanie

vyjadrenia.

33. Súdny exekútor k predloženým námietkam povinného proti upovedomeniu o uložení donucovacieho
opatrenia poskytol nasledovné stanovisko. Povinný bol poučený o možnosti uloženia donucovacieho
opatrenia podľa ust. § 43a ods. 1 Exekučného poriadku v upovedomení o začatí exekúcie zo dňa

07.04.2025. Povinný vymáhaný nárok neuhradil ani čiastočne. Donucovacie opatrenie súdny exekútor
uložil, nakoľko možno predpokladať, že bez jeho použitia nedôjde k splneniu uloženej povinnosti. Súdny
exekútor pri jeho vydávaní prihliadal na význam vymáhanej povinnosti, a to, že predmetom vymáhania
je výživné na dieťa.

34. Podľa § 43a ods. 1 Exekučného poriadku ak ide o exekúciu na vymoženie pohľadávky na
výživnom alebo ak tento zákon predpokladá použitie donucovacích opatrení, exekútor môže uložiť tieto
donucovacie opatrenia: a) peňažná pokuta, b) zadržanie vodičského preukazu, c) použitie technických
prostriedkov brániacich užívaniu veci alebo d) zadržanie osvedčenia o evidencii vozidla časť I alebo časť
II (ďalej len „osvedčenie o evidencii vozidla“).

35. Podľa § 43a ods. 2 Exekučného poriadku donucovacie opatrenie sa uloží, ak možno predpokladať,
že bez jeho použitia nedôjde k splneniu povinnosti, ktorej splnenie sa má vynútiť (ďalej len „dotknutá
povinnosť“); exekútor alebo súd prihliadne najmä na význam dotknutej povinnosti a na primeranosť
donucovacieho opatrenia dotknutej povinnosti. Pri uložení donucovacieho opatrenia sa dbá na to, aby

donucovacie opatrenie viedlo k splneniu dotknutej povinnosti. Donucovacie opatrenia podľa odseku 1
písm. b) až d) možno uložiť až po tom, ako uložené donucovacie opatrenie podľa odseku 1 písm. a)
neviedlo k splneniu dotknutej povinnosti, najskôr však po vydaní dodatku k povereniu podľa § 43c ods. 2;
to neplatí, ak ide o exekúciu na vymoženie pohľadávky na výživnom alebo ak je voči povinnému vedená
exekúcia na uspokojenie práva na peňažné plnenie.

36. Podľa § 43a ods. 9 Exekučného poriadku donucovacie opatrenie exekútor uloží aj bez návrhu tak,
že vydá upovedomenie o uložení donucovacieho opatrenia, ktoré doručí do vlastných rúk povinnému
alebo osobe podľa § 40 ods. 2. V upovedomení o uložení donucovacieho opatrenia exekútor upovedomí
povinného alebo osobu podľa § 40 ods. 2 o uložení donucovacieho opatrenia a o spôsobe jeho

vykonania, ak ho je možné určiť, a vyzve túto osobu, aby do 15 dní od doručenia upovedomenia o
uložení donucovacieho opatrenia splnila dotknutú povinnosť alebo podala námietky proti upovedomeniu
o uložení donucovacieho opatrenia.

37. Podľa § 43b ods. 1 Exekučného poriadku proti upovedomeniu o uložení donucovacieho opatrenia

môže povinný alebo osoba dotknutá donucovacím opatrením podať námietky u exekútora. Pri
donucovacích opatreniach podľa § 43a ods. 1 písm. a), b) a d) majú námietky podané oprávnenou
osobou v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia o uložení donucovacieho opatrenia odkladný
účinok. Ak na základe námietok exekútor upovedomenie o uložení donucovacieho opatrenia nezruší,
predloží námietky spolu so svojím vyjadrením k nim do 10 dní súdu na rozhodnutie. Pred rozhodnutím

o námietkach môže súd žiadať, aby exekútor vyjadrenie doplnil.

38. Podľa § 43b ods. 2 Exekučného poriadku nedôvodné námietky súd uznesením zamietne. Námietky
podané neoprávnenou osobou alebo námietky založené na okolnostiach, ktoré v konaní súd už skôrposúdil, súd odmietne. Ak sú námietky dôvodné, súd upovedomenie o uložení donucovacieho opatrenia
zruší a zároveň môže exekútorovi uložiť, ako ďalej postupovať.

39. Podľa § 43c ods. 6 Exekučného poriadku donucovacie opatrenia podľa § 43a ods. 1 písm. b) až d)
nemožno vykonať voči a) osobe, u ktorej sa preukáže, že podstatná časť príjmov tejto osoby je priamo
podmienená držbou vodičského preukazu, oprávneným užívaním veci, ktorej užívaniu má byť bránené
použitím technických prostriedkov, alebo držbou osvedčenia o evidencii vozidla, b) osobe s ťažkým
zdravotným postihnutím.

40. Podľa § 41 ods. 6 Exekučného poriadku ak povinný alebo osoba uvedená v § 40 ods. 2 nepodá
vyhlásenie o majetku podľa odseku 1 a tento nedostatok bráni vedeniu exekúcie, exekútor je oprávnený
uložiť donucovacie opatrenie podľa § 43a ods. 1 alebo podať na súde návrh na uloženie donucovacieho
opatrenia podľa § 43a ods. 5; donucovacie opatrenie podľa § 43a ods. 4 možno uložiť fyzickej osobe
len v prípade, ak bola výzva podľa odseku 1 doručená spôsobom podľa § 61b. Ustanovenie § 40 ods.

3 sa použije primerane.

41. Súd preskúmal námietky povinného proti upovedomeniu o uložení donucovacieho opatrenia a
konštatuje, že boli podané v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote podľa § 43b ods. 1 Exekučného
poriadku a nie sú dôvodné.

42. Novelou Exekučného poriadku účinnou od 01.04.2023 sa zaviedla všeobecná úprava donucovacích
opatrení, ktoré je exekútor (v prípade peňažnej pokuty aj súd) v exekučnom konaní oprávnený použiť
na účel vynútenia splnenia uloženej (zákonom, súdom alebo exekútorom) povinnosti povinnému alebo
štatutárovi (§ 40 ods. 2), vrátane procesných pravidiel ukladania týchto donucovacích opatrení. Súčasne

sa upravuje oprávnenie exekútora navrhnúť súdu uloženie donucovacieho opatrenia vo forme peňažnej
pokuty povinnému alebo štatutárovi, ak to považuje vzhľadom na význam dotknutej povinnosti, prípadne
vzhľadom na konkrétne skutkové okolnosti prípadu za potrebné a nevyhnutné pre splnenie účelu
donucovacieho opatrenia a teda pre donútenie povinného osoby splniť dotknutú povinnosť. Základnou
funkciou donucovacích opatrení je predovšetkým funkcia prevenčná, nakoľko majú pôsobiť preventívne,

a až po nesplnení dotknutej povinnosti nastupuje funkcia represívna. Donucovacie opatrenia teda
majú slúžiť na vynútenie a upevnenie súdnej autority, vrátane autority exekútora ako osoby určenej a
splnomocnenej štátom na vykonávanie núteného výkonu exekučných titulov, ktorá je v právnom štáte
súčasťou súdnej moci, a tým majú viesť k rýchlemu a efektívnemu plneniu povinností povinných osôb v
exekučnom konaní a súčasne k rýchlej a účinnej ochrane práv a oprávnených záujmov dotknutých osôb,

najmä k rýchlemu, hospodárnemu a efektívnemu vymoženiu nárokov vymedzených v exekučnom titule.

43. V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení Exekučný poriadok umožňuje súdnemu
exekútorovi uložiť donucovacie opatrenia: a) pri exekúcii na vymoženie pohľadávky na výživnom, b) ak
to predpokladá Exekučný poriadok, t. j. na miestach, kde to vyslovene pripúšťa. Takýmto prípadom je:

1.) exekúcia na uspokojenie práv na nepeňažné plnenie vo všeobecnosti (§ 180 ods. 3 Exekučného
poriadku, § 185 ods. 4, 5 Exekučného poriadku, § 192 ods. 1 Exekučného poriadku) a pri peňažnej
exekúcii je to len v prípadoch 2.) neposkytnutí súčinnosti povinného (§ 40 ods. 3 Exekučného poriadku)
a 3.), pri vyhlásení o majetku (§ 41 ods. 6 Exekučného poriadku).

44. Základnou podmienkou pre uloženie donucovacieho opatrenia je existencia odôvodneného
predpokladu, že bez jeho použitia nedôjde k splneniu povinnosti, ktorá je nevyhnutná pre vedenie a
ukončenie exekučného konania, najmä ak k splneniu povinnosti nedôjde v lehote ustanovenej zákonom,
určenej súdom alebo exekútorom (dotknutá povinnosť) bez existencie objektívnych dôvodov (pokiaľ
má exekútor preukázané objektívne dôvody neplnenia dotknutej povinnosti, na túto skutočnosť musí

prihliadať). Vzhľadom na uvedené je nevyhnutné, aby osoba, od ktorej sa vynucuje, resp. požaduje
splnenie povinnosti, bola informovaná a poučená o tom, že nesplnenie dotknutej povinnosti môže mať za
následok uloženie konkrétneho donucovacieho opatrenia. Pri posudzovaní uloženého donucovacieho
opatreniamusísúdprihliadaťnazásaduvyváženostiaprimeranosti,nakoľkopriukladanídonucovacieho
opatrenia je nutné posudzovať najmä vyváženosť a primeranosť vzťahu donucovacieho opatrenia (druh

a výška) k dotknutej povinnosti a k účelu, ktorý má byť uložením konkrétneho donucovacieho opatrenia
naplnený (t. j. či uloženie konkrétneho donucovacieho opatrenia alebo jeho rozsah bude viesť k splneniu
dotknutej povinnosti, či uložené donucovacie opatrenie alebo jeho rozsah nie je neprimerané vo vzťahu
k dotknutej povinnosti, a pod.). Vo všeobecnosti za dotknutú povinnosť nemožno považovať nesplnenievymáhaného peňažného nároku, ktorý je predmetom exekúcie v rámci exekučného konania. Uložiť
donucovacie opatrenie pre nesplnenie vymáhaného nároku, ktorý je predmetom exekúcie možno však
len v prípadoch vymáhania nepeňažného plnenia alebo pohľadávky na výživnom, nie však pri exekúcii

na peňažné plnenie.

45. V prejednávanej veci upovedomenie o uložení donucovacieho opatrenia vo forme zadržania
vodičského preukazu bolo vydané s poukazom na § 43a ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku
z dôvodu, že ku dňu vydania uloženia donucovacieho opatrenia povinný nesplnil povinnosť podľa

upovedomenia o začatí exekúcie v rozsahu uspokojenia vymáhanej pohľadávky oprávnenej na výživné,
ktoré je predmetom vymoženia v tomto exekučnom konaní (dotknutá povinnosť). V danom prípade
je zrejmé, že prvotná základná podmienka pre uloženie donucovacieho opatrenia v podobe vedenia
exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom (dotknutá povinnosť), bola splnená. Preskúmaním
predloženého upovedomenia o začatí exekúcie upovedomenie obsahuje riadne poučenie o možnosti
uloženia donucovacieho opatrenia pre prípad nesplnenia povinnosti podľa upovedomenia o začatí

exekúcie v rozsahu splnenia vymáhaného nároku.

46. Povinný vzniesol námietky proti upovedomeniu o uložení donucovacieho opatrenia z dôvodu - zánik
vymáhaného nároku jeho splnením na podklade okolnosti, ktorá nastala pred vznikom exekučného
titulu, teda identického dôvodu, ktorým povinný navrhol zastaviť exekúciu tak v prvom, druhom návrhu

na zastavenie exekúcie, o ktorých súd už právoplatne rozhodol, ako aj v treťom v poradí návrhu na
zastavenie exekúcie, ktorý bol predmetom prieskumu v rámci tohto uznesenia, a ktorým zamietol tretí
v poradí návrh na zastavenie exekúcie. a preto súd v rozsahu tejto námietky v plnom rozsahu poukazuje
na odôvodnenie tohto uznesenia o koncentrácií exekučného konania o návrhoch na zastavenie
exekúcie. Vo vzťahu k námietke povinného o prekážke vymáhaného nároku s poukazom na rozsudok

Mestského súdu Bratislava II sp. zn. 69P/12/2025 zo dňa 08.09.2025 súd poukazuje na 23. až 25. bod
odôvodnenia tohto uznesenia, v ktorým sa vo vzťahu k tretiemu v poradí návrhu na zastavenie exekúcie
zamietal predmetnou námietkou povinného. K týmto námietkam je na mieste dodať, že nepredstavujú
relevantné námietky, v dôsledku ktorých by bol daný dôvod na zrušenie upovedomenia o uložení
donucovacieho opatrenia.

47. Povinný týmto podaním vzniesol aj námietku proti trovám súdneho exekútora vyčíslením
v upovedomení o uložení donucovacieho opatrenia pre nesprávne určený základ. Preskúmaním
tejto námietky bola zistená jej nedôvodnosť. Súdny exekútor v tom čase aplikoval aktuálny rozsah
vymáhaného nároku, ktorý pozostáva zo sumy súčtu zameškaného výživného v čase pred začatím

exekúcie, ako aj zo súm bežného výživného, ktorých zročnosť nastala v rámci priebehu exekúcie.
Nemožno opomenúť okolnosť, že predmetom vymáhaného nároku je suma bežného výživného, ktorého
rozsah sa každý mesiac navyšuje o ďalšiu sumu mesačného bežného výživného a to do času splnenia/
vymoženia nároku. Súdny exekútor je nielen oprávnený ale aj povinný v priebehu exekúcie danú
okolnosť zohľadňovať pri koncipovaní úradných dokumentov upravujúcich priebeh exekúcie a za tým

účelom vyčísliť nielen aktuálny rozsah vymáhaného nároku deklarovaného exekučným titulom ale aj
trov súdneho exekútora. Pre výpočet trov súdneho exekútora definovaných v upovedomení o uložení
donucovacieho opatrenia bola riadne aplikovaná Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej
republiky č. 68/2017 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene

a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.

48. Donucovacie opatrenia s výnimkou peňažnej pokuty nemožno podľa § 43c ods. 6 Exekučného
poriadku vykonať voči: 1) osobe, u ktorej sa preukáže, že podstatná časť príjmov tejto osoby je
priamo podmienená držbou vodičského preukazu, oprávneným užívaním veci, ktorej užívaniu má byť

bránené použitím technických prostriedkov, alebo držbou osvedčenia o evidencii vozidla, 2) osobe
s ťažkým zdravotným postihnutím. Táto výnimka je formulovaná absolútne. Pod podstatnou časťou
príjmov je potrebné rozumieť také príjmy, ktoré v podstatnom rozsahu kryjú základné životné potreby
povinnej osoby. Podmienenosť podstatnej časti príjmov držbou uvedených vecí je povinná preukázať
osoba, ktorej má byť donucovacie opatrenie uložené (nesie dôkazné bremeno). Uvedené platí aj

vo vzťahu k preukázaniu osoby, ktorá je ťažko zdravotne postihnutá. V danom prípade zo strany
povinného neboli preukázané tieto výnimky, ktoré by bránili vykonaniu donucovacieho opatrenia.
V tomto konaní nebolo zo strany povinného preukázané na to určenými dôkaznými prostriedkami,
že je osobou so zdravotným ťažkým postihnutím, keďže nebol predložené právoplatne rozhodnutiepríslušného orgánu, alebo iný dokument, ktorým by bola táto skutočnosť osvedčená. Požiadavku
povinného na zrušenie upovedomenia o uložení donucovacieho opatrenia pre jeho neprimeranosť
z dôvodu potreby zabezpečenia lekárskych návštev nemožno považovať za dôvodnú.

49. Súd preskúmaním upovedomenia o uložení donucovacieho opatrenia, ktorým bolo povinnému
uložené zadržanie vodičského preukazu, dospel k záveru, že upovedomenie o uložení donucovacieho
opatrenia bolo dôvodne vydané podľa § 43a ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku, keďže smeruje
k splneniu povinnosti, ktorá môže byť podkladom pre vydanie donucovacieho opatrenia – vyživovacia

povinnosť v prospech maloletého dieťaťa. V ďalšom ohľade uvedené konanie súdneho exekútora
spočívajúce v uložení donucovacieho opatrenia spočívajúceho v zadržaní vodičského preukazu podľa
názoru exekučného súdu a priori sleduje účel donucovacích opatrení, ktorým je splnenie povinnosti,
ktorá je nevyhnutná pre vedenie exekúcie a ukončenie exekučného konania. Preto bolo preukázané
naplnenie podmienok uloženia donucovacieho opatrenia vyplývajúcich z § 43a Exekučného poriadku,
a to predovšetkým dodržanie zásady nevyhnutnosti a primeranosti, ako aj existenciu odôvodneného

predpokladu, že bez použitia donucovacieho opatrenia nedôjde (povinný v priebehu exekučného
konania nepreukázal splnenie vymáhaného nároku po vzniku exekučného titulu) k splneniu povinnosti,
ktorá je nevyhnutná pre vedenie a ukončenie exekučného konania. Taktiež nebolo možné opomenúť
skutočnosť, že súdny exekútor splnil aj ďalšiu obligatórnu náležitosť upovedomenia o uložení
donucovacieho opatrenia podľa § 43a ods. 9 Exekučného poriadku a povinného opätovne vyzval

na splnenie dotknutej povinnosti. Súd mal za preukázanú zákonnosť súdnym exekútorom vydaného
upovedomenia o uložení donucovacieho opatrenia. Na základe uvedených skutočností súd dospel
k právnemu záveru, že upovedomenie o uložení donucovacieho opatrenia zadržaním vodičského
preukazu povinného bolo vydané zákonne podľa § 43a ods. 2 Exekučného poriadku, a neexistuje
osobitná prekážka pre jeho vykonania podľa § 43c ods. 6 Exekučného poriadku.

50. Vzhľadom na vyššie uvedený skutkový a právny stav súd podľa § 43b ods. 2 Exekučného poriadku
námietky povinného proti uloženiu donucovacieho opatrenia zadržaním vodičského preukazu ako
nedôvodné v celom rozsahu zamietol, tak ako je uvedené v II. výroku tohto uznesenia.

51.Súdvnasledovnýchbodochrozhodovalajouplatnenýchnárokochúčastníkochexekučnéhokonania
na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s ich jednotlivými podaniami.

52. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v
exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom

povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s
podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

53. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku oprávnený má voči povinnej nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na

vykonanieexekúciealebododatkukpovereniunavykonanieexekúcie,akideovýdavkynazastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinnej na zastavenie exekúcie.

54. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v

súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.

55. Podľa § 199e Exekučného poriadku prvá veta ak je zástupcom oprávneného alebo povinnej advokát,
odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene.

56. Podľa § 9 ods. 1 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov
(ďalej len „Vyhláška“)celková výška tarifnej odmeny sa určí súčinom základnej sadzby tarifnej odmeny
stanovenej podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej
služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak.

57. Podľa § 10 ods. 4 Vyhlášky pre výkon rozhodnutia alebo exekúciu na opakujúce sa plnenia sú
tarifnou hodnotou splátky, ktoré sú zročné v čase podania návrhu na výkon rozhodnutia alebo vykonanie
exekúcie.58. Podľa § 13a ods. 2 písm. c) Vyhlášky odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej
odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu,

prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie
na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.

59. Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,

prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

60. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „Civilný sporový
poriadok“) súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

61. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,

súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo.

62. Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je
doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania,

uloženározhodnutímsúdutomu,ktoichvznikzavinil,aktorébypririadnompriebehukonania.Prinávrhu
na zastavenie exekúcie je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či a
pokiaľ áno, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska mal úspech. Ustanovenie o náhrade trov konania,
nie je obmedzené len na určité konania. Platí preto pre každé konanie.

63. Povinný si uplatnil od oprávnenej nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s podaním
tretieho v poradí návrhu na zastavenie exekúcie (v tomto podaní bez vyčíslenia), a v rámci námietok
proti upovedomeniu o uložení donucovacieho opatrenia nárok na náhradu trov právneho zastúpenia,
ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii vo výške 212,07 EUR.

64. Súd v tomto bode poukazuje na § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého povinný
má voči oprávnenej nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak
mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu,
ktorý možno oprávnenému pričítať. Súd po preskúmaní tretieho v poradí návrhu na zastavenie exekúcie
dospelkprávnemuzáveru,ževcelomrozsahuniejedôvodnýmpodanímvovecisamej,včohodôsledku

súd prvým výrokom tohto uznesenia zamietol predmetné podanie v celom rozsahu, a preto povinný
nebol ani len v čiastočnom rozsahu úspešný, čím povinnému nevznikol dôvodný nárok na náhradu trov
exekučného konania od oprávnenej. V rámci exekučného konania sa za trovy povinného podľa § 199a
ods. 2 Exekučného poriadku sa považujú len výdavky za právne zastupovanie v súvislosti s návrhom
na zastavenie exekúcie, a preto za trovy povinného sa nepovažujú trovy právneho zastúpenia, ktoré

sú spojené s inými podaniami realizovanými mimo rámca návrhoch na zastavenie exekúcie vrátanie
námietok proti upovedomeniu o uložení donucovacieho opatrenia, a preto v danom rozsahu nemôže
vzniknúť ani nárok na ich náhradu podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku. Na základe uvedených
skutočností súd povinnému ním uplatnený nárok na náhradu trov exekučného konania od oprávnenej
v súvislosti s podaním návrhu na zastavenie exekúcie ako aj námietok proti upovedomeniu o uložení

donucovacieho oparenia nepriznal, tak ako je uvedené v III. výroku tohto uznesenia.

65. Oprávnená si uplatnila od povinného nárok na náhradu ďalších trov exekučného konania v súvislosti
s podaním vyjadrenia k tretiemu v poradí návrhu na zastavenie exekúcie ako aj náhradu ďalších trov
za podanie vyjadrenia k námietkam povinného proti upovedomeniu o uložení donucovacieho opatrenia,

avšak v obidvoch prípadoch bez vyčíslenia.

66. V rámci exekučného konania sa za trovy oprávneného podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku sa
považujú len výdavky za právne zastupovanie v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v
súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové

výdavkyspojenéspodanímnávrhunavykonanieexekúcie.Apretozatrovyoprávnenéhosanepovažujú
trovy právneho zastúpenia, ktoré sú spojené s inými podaniami mimo takto stanoveného zákonného
rámca a to vrátane trov, ktoré vznikli za podanie vyjadrenia k námietkam povinného proti upovedomeniu
o uložení donucovacieho opatrenia, a preto v danom rozsahu oprávnenej nemôže vzniknúť ani nárokna ich náhradu podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku. V danom rozsahu súd nepriznal oprávnenej
nárok na náhradu ďalších trov exekučného konania.

67. S prihliadnutím na skutočnosť, že oprávnená bola v časti exekučného konania o treťom v poradí
návrhu na zastavenie exekúcie v celom rozsahu úspešná, keďže nedošlo ani len k čiastočnému
zastaveniu prebiehajúcej exekúcie súdom, súd priznal oprávnenej od povinného nárok na náhradu trov
exekučného konania v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie v jeho úplnom rozsahu.

68. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti je však možné pri určení základnej sadzby tarifnej
odmeny vychádzať podľa § 10 ods. 4 Vyhlášky v prípade uplatneného výživného len zo splátok
bežného výživného, ktoré sú zročné ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie, teda zameškaného
výživného. Exekúcia v tomto exekučnom konaní začala dôvodne v sume zameškaného výživného vo
výške 111,43 EUR. V tomto exekučnom konaní v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 10 ods. 4
Vyhlášky v spojení s § 13a ods. 2 písm. c) Vyhlášky v spojení s § 199e Exekučného poriadku, oprávnená

má nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za jeden úkon právnej služby,
pričom odmena je stanovená len vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny za každý z
týchto úkonov právnej služby. Hodnota jedného úkonu právnej služby v základnom konaní predstavuje
sumu vo výške 16,60 EUR, a hodnota jedného úkonu právnej služby v exekučnom konaní v zmysle §
10 ods. 4, a § 13a ods. 2 písm. c) Vyhlášky predstavuje sumu vo výške 8,30 EUR. V tomto exekučnom

konaní oprávnená má nárok na náhradu ďalších trov a to len trov za právne zastúpenie za jeden úkon
právnej služby - podanie vyjadrenia k návrhu na zastavenie exekúcie, ku ktorému sa pripočíta hodnota
jedného režijného paušálu za rok 2025 a hodnoty dane z pridanej hodnoty, keďže právny zástupca
oprávnenej podľa zoznamu daňových subjektov registrovaných pre DPH spravovaného Finančnou
správou Slovenskej republiky je platcom dane z pridanej hodnoty. Na základe uvedeného súd priznal

oprávnenej od povinného nárok na náhradu ďalších trov exekučného konania v súvislosti s návrhom na
zastavenie exekúcie v celkovej výške 28,46 EUR (1 x 8,30 EUR + + 1 x režijný paušál za rok 2025 vo
výške 14,84 EUR + 23 % DPH vo výške 5,32 EUR), tak ako je uvedené v IV. výroku tohto uznesenia.
Nad rámec uvedeného súd v exekučnom konaní konštatuje, že po právoplatnosti tohto uznesenia bude
táto ďalšia náhrada trov oprávnenej v exekučnom konaní vo výške 28,46 EUR vymáhaná v rámci tohto

exekučného konania formou vydania dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie podľa § 199d ods. 1
Exekučného poriadku po nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu

možné a účelné.