Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Žilina

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Miriam Štillová

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Zrušujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13CoP/72/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3126200560
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 04. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Štillová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2026:3126200560.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miriam Štillovej
a členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka a JUDr. Petry Lackovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté
dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce,
sociálnychvecíarodinyTrenčín,dieťarodičov:matkaC.D.,nar.XX.XX.XXXX,trvalebytomE.XXX,F.G.
B. XXXX/XXX, H. I. J., zastúpená: Mgr. Erik Múcska, Pezinská 41, Senec a otec K. E., nar. XX.XX.XXXX,

trvale bytom mesto F., t.č. v ÚVTOS Ilava, v konaní o návrhu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
Trenčín, pracovisko Ilava, na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky proti uzneseniu
Okresného súdu Trenčín č.k. 31P/10/2026-11 zo dňa 21. januára 2026, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu z r u š u j ea vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Trenčín (ďalej aj len „ súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“)

nariadil neodkladné opatrenie, ktorým vo výroku I. uložil matke maloletej povinnosť dočasne odovzdať
maloletú do starostlivosti Diagnostického centra, L. XXX, M. M., najdlhšie na dobu troch mesiacov
od umiestnenia maloletého dieťaťa do označeného zariadenia. Vo výroku II. uložil maloletej výchovné
opatrenie za účelom zabezpečenia odbornej diagnostiky maloletej nariadením pobytu v Diagnostickom
centre, L. XXX, M. M., najdlhšie na dobu troch mesiacov od umiestnenia maloletého dieťaťa do
označeného zariadenia. Výrokom III. uložil matke maloletej absolvovať s maloletou vyšetrenia, ktoré

sú povinné k prijatiu dieťaťa do zariadenia. Vo výroku IV. obmedzil trvanie neodkladného opatrenia
najneskôr uplynutím času, na ktorý bolo nariadené. Vo výroku V. rozhodol o trovách konania, tak že
žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.
2. V odôvodnení súd prvej inštancie poukázal na návrh Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín,
pracovisko Ilava, doručený dňa 15.01.2026, ktorým žiadal, aby súd nariadil neodkladné opatrenie,
ktorým by maloletú odovzdal do starostlivosti Diagnostického centra, M. M., za účelom zabezpečenia

odbornej diagnostiky maloletej po dobu troch mesiacov od jej umiestnenia, zároveň, aby uložil matke
maloletého dieťaťa povinnosť odovzdať maloletú do zariadenia a absolvovať s ňou všetky vyšetrenia,
ktoré sú povinné k prijatiu do zariadenia a za aplikácie § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 330 ods. 1, 2 CSP,
§ 360 ods. 1, 2, § 367 ods. 1, 2, 3, 4 a 6 CMP, § 37 ods. 3 písm. a), § 37 ods. 5, ods. 8 Zákona rodine
rozhodol tak, ako uviedol vo výrokovej časti svojho uznesenia.
3. Súd prvej inštancie poukázal na inštitút neodkladného opatrenia, ktorého účelom je okamžite súdne

riešiť vec, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, teda ak je splnený predpoklad naliehavosti
požadovanej úpravy, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu. Ide o právny inštitút procesného práva,
ktorý možno vydať za predpokladu, že sú aspoň osvedčené základné skutočnosti umožňujúce záver
o pravdepodobnosti a dôvodnosti nároku, ktorému má byť poskytnutá súdna ochrana a súčasne sa
jedná o stav, kedy vec neznesie odklad, kedy je potrebný okamžitý zásah súdu formou neodkladného
opatrenia. Neodkladné opatrenie si vyžaduje naliehavosť takéhoto opatrenia, osvedčenie danosti práva

a nevyhnutnosť potreby takejto úpravy. Predpokladom jeho nariadenia je existencia tak naliehavejpotreby výchovného operatívneho zákroku, ktorá neznesie odklad a vyžaduje bezodkladnú úpravu
pomerov.

4. Dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia spočívajúceho v odovzdaní maloletého dieťaťa do
starostlivosti diagnostického centra mal súd prvej inštancie za osvedčenú z dôvodu diagnostikovaného
psychického ochorenia maloletej, v dôsledku ktorého má suicidálne úvahy a navyše požíva alkoholické
nápoje.Matkavdomácomprostredínedokážezabezpečiťtakýdohľadaprimeranévýchovnépôsobenie,
ktorým by zabránila rizikovému správaniu maloletej. Umiestnenie maloletej do režimového zariadenia

odporúčala psychiatrička maloletej, aby tak mohla byť nastavená na lieky, naučila sa rešpektovať
odporúčania lekárov - odborníkov, vyriešili sa jej problémy s prijímaním potravy a podobne. Súd prvej
inštancie uložil matke maloletej povinnosť odovzdať maloletú do označeného zariadenia a uložil tiež
maloletej výchovné opatrenie, ktorého dĺžku určil v súlade s návrhom úradu po dobu troch mesiacov
od umiestnenia maloletej do označeného zariadenia. Vyhovel tiež návrhu ÚPSVaR a uložil matke
povinnosť absolvovať s maloletou všetky vyšetrenia, ktoré sú povinné k prijatiu maloletej do označeného

zariadenia, a to z dôvodu, že maloletá sa nachádza v osobnej starostlivosti matky.
5. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku vzhľadom na
skutočnosť, že svoje rozhodnutie považoval za konečné, keď výrok nariadeného neodkladného
opatrenia sa zhoduje s prípadným výrokom meritórneho rozhodnutia, ktorý by bol vydaný v konaní
vo veci samej, toto nariadené neodkladné opatrenie konzumuje vec samú, preto súd prvej inštancie

na základe návrhu úradu na nariadenie neodkladného opatrenia, rozhodol vo veci nariadením
neodkladného opatrenia, pretože takto sa dosiahla okamžitá a trvalá úprava pomerov dieťaťa bez
potreby ďalšieho konania a dokazovania.

6. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletej v podaní

doručenom súdu dňa 28.02.2026 poukazujúc na § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP z dôvodu, že
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.
Rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď maloletej
uložil najprísnejšie výchovné opatrenie formou dočasného odňatia maloletej matke a povinnosť matke
maloleté dieťa odovzdať diagnostickému centru bez aplikácie miernejších opatrení v minulosti vzhľadom

na skutočnosť, že nie sú v konaní osvedčené výchovné problémy a deštrukcia domáceho prostredia
takej intenzity, ktoré by mohli mať za následok nutnosť takéhoto okamžitého prísneho zásahu v záujme
maloletej. Je pravda, že dcéra má psychické problémy a sú ako rodina v evidencii navrhovateľa od roku
2023, kedy Fakultná nemocnica v Trenčíne požiadala ÚPSVaR o prešetrenie pomerov v domácnosti
maloletej z dôvodu jej hospitalizácie, z ktorej vyplynul u maloletej sklon k depresívnemu syndrómu,

v dôsledku zložitej rodinnej anamnézy. Ako rodina vždy dobrovoľne spolupracovali, keď maloletá
od začiatku 02/2023 do konca 03/2023 bola hospitalizovaná v psychiatrickej nemocnici v Kremnici,
následne v 05/2023 z dôvodu pretrvávajúcej nepriaznivej rodinnej situácie prejavila s dcérou záujem o
dobrovoľný pobyt v CDR, ktorý bol ukončený dňa 30.05.2023 z dôvodu, že sa maloletá vyjadrila, že sa
zabije, a preto RZP ju odviedla do nemocnice. Následne boli u nich vykonávané pravidelné šetrenia

a bolo im poskytované sociálne poradenstvo. Maloletá absolvovala stretnutia v A., ktoré prevádzkuje
krízová linka pomoci IPčko. Situácia sa stabilizovala, a to až do 12/2025, kedy maloletá v dôsledku
skratovej situácie, ktorú pravdepodobne nevedela správne vyhodnotiť, požila veľké množstvo alkoholu
(dozvedelasaokomisionálnychskúškachzinformatiky).Popríchodedomovzvracala,strácalavedomie,
preto ona, ako matka, kontaktovala ÚPSVaR a s maloletou navštívila psychiatričku, ktorá následne

odporučila umiestnenie maloletej do režimového zariadenia. Zdôraznila, že v minulosti maloletej neboli
uložené žiadne miernejšie výchovné opatrenia, či už súdom alebo ÚPSVaR. Ak by bola situácia taká
vážna a dlhodobejšia, ako uvádza navrhovateľ v návrhu, mal možnosť začať správne konanie o
uloženie výchovného opatrenia podľa § 12 Zákona č. 305/2005 Z.z., kde mohol napríklad rozhodnúť
o povinnosti zúčastniť sa na výchovnom alebo sociálnom programe, o povinnosti maloletej zúčastniť

sa ambulantnej psychoterapie atď.. Maloletej nebola diagnostikovaná závislosť od alkoholu. Zhoršenie
duševného stavu u maloletej spôsobila občasná konzumácia alkoholu v partii, čo považuje za hlavný
problém, ktorý sa dá eliminovať miernejšími opatreniami. Akcentujúc najmä na skutočnosť, že maloletá
je vekom veľmi blízkym k plnoletosti, vec je potrebné skúmať vzhľadom na skutkový a právny stav
hlbšie a nielen vychádzať z odporúčania pedopsychiatra o indikovaní režimového zariadenia, ktoré ako

vyplývaznávrhu,bolojednýmzkľúčovýchdôvodovnanariadenieneodkladnéhoopatrenia.Umiestnenie
maloletej do diagnostického zariadenia nie je v záujme maloletej, ani s prihliadnutím na jej školské
povinnosti. Študovať ju baví, napriek tomu od umiestnenia do zariadenia (29.01.2026) študuje na diaľku,
kedy jej škola v spolupráci s diagnostickým centrom zasiela úlohy prostredníctvom aplikácie Edupage.Vzhľadom na počiatočné problémy pri začlenení sa do školského kolektívu maloletej a ťažkosť zvládania
učiva, je na úspešné skončenie školy potrebné v záujme maloletej, aby školu navštevovala prezenčne.
Maloletej neboli ani objasnené dôsledky neodkladného opatrenia, poukazujúc na list maloletej zo

dňa 18.02.2026. Maloletá je bez pochýb vôľou a rozumovo natoľko vyspelá, aby pochopila význam
objasnenia rozhodnutia súdom.

7. K odvolaniu matka pripojila list maloletej zo dňa 18.02.2026, kde maloletá uvádza, že v zariadení
sa necíti dobre, pobyt jej zatiaľ nič nedal, myslí si, že tam nepatrí. Konečne jej začalo byť psychicky

dobre, preto nevie, prečo bola umiestnená. Neberie drogy, neuteká z domu, rešpektuje rodičov, zlepšila
si známky aj dochádzku, nevie, kde spravila chybu, napriek tomu, že sa snažila. Dodržiavala aj návštevy
u psychologičky, kým ju nevyradili, lebo nevidela u seba žiadny problém. Vyjadrila obavy, že sa jej stav
v zariadení zhorší. Je si vedomá svojej minulosti a ľutuje svoje skratové konanie s alkoholom, z ktorého
sa poučila. Do zariadenia bola zavretá zo dňa na deň, na tri mesiace. Polepšila sa a je schopná na sebe
zapracovať, no mimo všelijakých zariadení. Aspoň skrátenie alebo preradenie by bolo prijateľnejšie.

Prijala by aj dobrovoľný pobyt v CDR v F., aby mohla chodiť na nulté hodiny a vzdelávať sa poriadne.

8. V čestnom vyhlásení N. I. (matka kamarátky maloletej) pripojenom k odvolaniu, menovaná uvádza, že
maloletá a jej dcéra sú kamarátky, navštevujú sa, dobre ju pozná, nebadala u nej žiadne poruchy príjmu
potravy, ani iné problémy. Je pravda, že sa priznala, že požila alkohol, ale to bolo maximálne dvakrát.

Maloletá je dobré dievča, ktoré je zodpovedné, slušné, poslušné, bezproblémové a veľmi, veľmi citlivé.

9.Postupomsúduprvejinštanciepodanímzodňa03.03.2026boloodvolaniematkymaloletejzaslanéna
vyjadrenieotcovimaloletejanavrhovateľoviÚPSVaRTrenčín,pracoviskoIlava,kolíznemuopatrovníkovi
a Diagnostickému centru, M. M., v ktorom je maloletá umiestnená.

10. Diagnostické centrum vo vyjadrení k odvolaniu potvrdilo, že maloletá je v ich zariadení umiestnená
od 29.01.2026 a pobyt v zariadení má trvať tri mesiace. Dôrazne sa ohradili voči vyjadreniu matky,
že mladistvá má pod následkom hrozby trestov zakázané hovoriť o interných veciach v zariadení.
Súhlasilistým,žemladistvámaloletájevôľovoarozumovonatoľkovyspelá,žedokážepochopiťvýznam

objasnenia. Okresný súd ju môže telefonicky kontaktovať, bude jej umožnené vyjadriť sa k odvolaniu
bez prítomnosti pracovníkov zariadenia.

11. Matka v doplnení svojho odvolania doručenom súdu dňa 25.03.2026 uviedla, že jej na dcére, ako
aj na jej zdraví záleží a robí kroky smerujúce k tomu, aby sa situácia viac neopakovala. Požiadala

orgán sociálnoprávnej ochrany detí a kurately aj o zvolanie prípadovej konferencie vo veci maloletej.
Taktiež sa obrátila na organizáciu Spoločnosť priateľov detí z detských domovov – Úsmev ako dar
s požiadavkou skoordinovania rodinnej skupinovej konferencie, ktorá je plnohodnotnou náhradou za
prípadovú konferenciu. Maloletá je podľa nej obeťou domáceho fyzického násilia zo strany jej manžela,
s ktorým bývali v jednej domácnosti. Svoj duševný stav si neprivodila v žiadnom prípade sama, dokonca

je možné konštatovať, že je obeťou. Takto traumatizované dieťa potrebuje individuálny, veľmi citlivý
prístup, preto nie je možné sa stotožniť ani s lekárskym názorom pedopsychiatričky, ktorá režimové
zariadenie indikovala, najmä ako náhradu za nastavenie medikamentóznej liečby. Maloletá sa ťažko
začleňovala do školského kolektívu, preto je vysoko pravdepodobné, že je pre ňu traumatizujúce sa
začleňovať aj do kolektívu v diagnostickom centre. Navyše sa jej v zariadení výrazne zhoršil zdravotný

aj duševný stav, keď dňa 22.03.2026 na výlete z detského centra odpadla, musela byť hospitalizovaná
vo Fakultnej nemocnici v Žiline. Ošetrujúci lekári pripisovali odpadnutie zhoršenému psychickému stavu
maloletej. V nemocnici bola hospitalizovaná tri dni.
12. Do súdneho spisu bola dňa 31.03.2026 doručená správa o plnení účelu neodkladného opatrenia,
z ktorej vyplynulo, že maloletá je v uvedenom zariadení od 29.01.2026. Od umiestnenia bola

uskutočnená prípadová konferencia v zariadení a taktiež návšteva maloletej v zariadení zo strany
ÚPSVaR. Dochádzalo aj k pravidelným návštevám zo strany matky maloletej. Maloletá podstupuje
skupinové terapie a k jej dobrému psychickému stavu prispieva najmä aktívny kontakt s matkou.
Počas pobytu v zariadení bola hospitalizovaná v nemocnici v Žiline, nakoľko odpadla. Navštívila
taktiež pedopsychiatričku O. P., ktorá jej stanovila medikamentóznu liečbu. V zariadení s maloletou

nie sú výchovné problémy. Riadne absolvuje terapie a sedenia u psychologičky. Z uvedeného
dôvodu sa predĺženie pobytu v diagnostickom centre javí ako nedôvodné, nakoľko plní svoj účel.
Počas pobytu v zariadení maloletú pravidelne navštevuje matka, ktorá sa zúčastňuje pohovorov
s pedagogickými a odbornými zamestnancami. Maloletá sa v režimovom zariadení ťažko adoptovala,neustále prezentovala, že nevidí dôvod na umiestnenie. Mala problémy začleniť sa do kolektívu,
nedokáže vystupovať na verejnosti, má problém odprezentovať svoj názor, má nízke sebavedomie
v dôsledku traumy v útlom detstve, ktorú stále nespracovala, objavuje sa u nej strach z neznámeho

otvoreného priestoru a strach zo straty. Zariadenie odporučilo posilňovať zdravé sebavedomie maloletej,
nácvik zvládania záťažových situácií, podporu v napredovaní v štúdiu. Po návrate do domáceho
prostredia odporučilo pokračovať v liečbe u pedopsychiatra a absolvovať všetky ostatné vyšetrenia.

13. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP v spojení s § 3 ods. 5 písm. a) CMP), po zistení,

že odvolanie podal oprávnený účastník konania – matka maloletej (§ 2 ods. 1 a § 7 CMP v spojení
s § 359 CSP) v zákonom stanovenej lehote (§ 2 ods. 1 CMP v spojení s § 362 ods. 1 CSP), preskúmal
vec v rozsahu danom v § 65 až § 67 CMP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 2 ods. 1
CMP v spojení s § 385 ods. 1 CSP a contrario), za súčasnej aplikácie § 219 ods. 3 CSP a § 378
CSP uznesenie okresného súdu v celom rozsahu zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP a v zmysle §
391 ods. 1 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Rozhodnutie bolo

prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.
14. Podľa Čl. 5 Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo
všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú.
15. Podľa § 51c vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky
č. 543/2005 Z.z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny

súd a vojenské súdy (ďalej len „vyhláška“), ak sudca rozhoduje o uložení výchovného opatrenia na účely
zabezpečenia odbornej pomoci maloletému dieťaťu alebo zabezpečenia úpravy rodinných a sociálnych
pomerov maloletého dieťaťa pobytom v zariadení najdlhšie na šesť mesiacov, alebo o nariadení ústavnej
starostlivosti podľa osobitného predpisu,20d) ktoré sa bude vykonávať najmä v reedukačnom centre,
vždy vypočuje maloleté dieťa, ktorého sa konanie o uložení výchovného opatrenia alebo konanie o

nariadení ústavnej starostlivosti týka.
16. Za podstatný pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa považuje, okrem iného, aj
názor dieťaťa. Osobitná úprava participačných práv maloletého dieťaťa v rozsahu práva byť vypočuté
je upravená aj v ust. § 43 ods. 1 Zákona o rodine, v zmysle ktorého maloleté dieťa má právo vyjadriť
samostatne a slobodne svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa

rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru
maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej
vyspelosti. Takto formulované zákonné ustanovenie reguluje právo dieťaťa byť vypočuté v súdnych či
administratívnych konaniach, ktoré sa ho týkajú. Práve aj § 43 Zákona o rodine zaväzuje príslušné
orgány v konaniach, ktoré sa týkajú dieťaťa, jeho názor zisťovať a prikladať mu primeranú váhu,

s ohľadom na vek a rozumovú vyspelosť maloletého.
17. Ďalšiu vnútroštátnu úpravu zisťovania názoru maloletého obsahuje aj Zákon č. 305/2005 Z.z.
o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele, kde je orgán sociálnoprávnej ochrany detí
a sociálnej kurately povinný názor maloletého posudzovať v prípadoch, keď vykonáva funkciu kolízneho
opatrovníka.

18. Procesnoprávna úprava participačných práv detí je regulovaná aj v Civilnom mimosporovom
poriadku, a to v základných princípoch Čl. 4, kedy Civilný mimosporový poriadok upravuje povinnosť
súdu konať v najlepšom záujme maloletého dieťaťa a ak je to vhodné, povinnosť informovať maloletého
o všetkých otázkach týkajúcich sa priebehu konania. Právo dieťaťa na informácie je zdôraznené
v konaniach vo veciach starostlivosti súdu o maloletých (§ 116 CMP). Právo dieťaťa byť vypočuté vo

veciach, ktoré sa ho týkajú, je priamo upravené aj v § 38 CMP.

19. Postup súdu v prípade zisťovania názoru dieťaťa upravuje aj vyhláška Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky č. 543/2005 Z.z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy,
krajskésúdy,Špeciálnysúdavojenskésúdyvovyššiecitovanom§51c,ktorýmsaakcentuje požiadavka

na vypočutie maloletého dieťaťa, ktorého sa týka konanie o nariadenie výchovného opatrenia alebo
o nariadenie ústavnej starostlivosti, naplní sa tak požiadavka na zisťovanie názoru maloletého, ktorý je
účastníkom týchto konaní, pretože len tak budú naplnené participačné práva maloletého.
20. Dohovor o právach dieťaťa v Čl. 12 zakotvuje právo dieťaťa byť vypočuté v každom súdnom, alebo
administratívnom konaní, ktorého sa týka. Vo všeobecnom komentári 12 (2009) k právu dieťaťa byť

vypočuté Výbor OSN pre práva dieťaťa zdôraznil, že toto ustanovenie sa uplatňuje na všetky príslušné
súdne konania, týkajúce sa dieťaťa, a to bez obmedzenia. Právo byť vypočutý sa uplatňuje tak na
konania, ktoré iniciuje dieťa, ako aj na tie, ktoré sú začaté inými osobami a ktoré majú na dieťa vplyv.
Z uvedeného vyplýva, že aj napriek špecifickosti neodkladného opatrenia sa Čl. 12 na dané konaniemusí aplikovať a maloletému by malo byť umožnené vyjadriť sa k návrhu na jeho nariadenie. Dohovor
zabezpečuje väčší rozsah práv než vnútroštátne právne akty, platí preto jeho režim prednosti pred
zákonom už v zmysle spomínaného Čl. 154c ods. 1 Ústavy SR. Táto, navyše, zaručuje osobitnú ochranu

maloletým. Nemožno opomenúť ani fakt, že predmetom neodkladného opatrenia nie je vec či právo,
nejde o majetok, ale o maloleté dieťa, plnohodnotný subjekt, o ktorom nemožno rozhodovať, ako by
bolo púhou vecou, resp. objektom rozhodovania, ale musí mu byť daný priestor na to, aby sa vyjadril
o veci, ktorá sa ho bezprostredne dotýka a mohol sa tým realizovať jeho najlepší záujem, ktorý má byť
prvoradým hľadiskom pri posudzovaní všetkých záležitostí, ktoré majú na dieťa vplyv. Dieťa nemožno

postaviť len do pozície pasívneho pozorovateľa udalosti.
21. Povinnosť súdu zisťovať názor maloletého v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia nemôže
platiť absolútne. Pochopiteľne tomu tak bude v prípadoch, kedy z objektívnych dôvodov nebude
možné dieťa vypočuť, napríklad z dôvodu okamžitej ochrany maloletého, kedy je potrebné rozhodnúť
o nariadení neodkladného opatrenia do 24 hodín od doručenia návrhu (§ 365 CMP), alebo z dôvodu
príliš nízkeho veku dieťaťa. Dohovor o právach dieťaťa však nezakotvuje žiaden minimálny vekový limit,

odkedy je dieťa schopné vyjadriť svoj názor.
22. Ustanovenie § 367 CMP je jedno z frekventovaných ustanovení aplikovaných v poručenskej
agende súdov, kedy sa častokrát rodičia, prípadne iné osoby, ktoré majú v starostlivosti maloleté
deti, domáhajú formou neodkladného opatrenia odovzdania dieťaťa do osobnej starostlivosti, prípadne
orgány sociálnoprávnej ochrany detí navrhujú odovzdanie maloletého do centier pre rodiny a deti alebo

do diagnostických ústavov, reedukačných ústavov a podobne.
23. Pokiaľ ide o neodkladné opatrenie vo veciach osobnej starostlivosti o maloleté dieťa podľa §
367 CMP, lehota je sedemdňová. Ani táto, nevylučuje možnosť zistiť názor dieťaťa. Pre mimosporové
konaniejezároveňpríznačné,žesúdmôžeprinariaďovaníneodkladnéhoopatreniavychádzaťajziných
skutočností, než tých, ktoré navrhovateľ uviedol (vyšetrovací princíp). Vypočuť si názor toho, koho sa

neodkladné opatrenie priamo týka, t.j. maloletý a pri rozhodnutí o (ne)nariadení neodkladného opatrenia
naň prihliadnuť je preto namieste. Najlepší záujem dieťaťa musí byť braný do úvahy v každom konaní,
nielen v konaní vo veci samej. Ak dieťa má schopnosť vyjadriť svoj názor, z procesu hľadania jeho
najlepšieho záujmu ho nemožno vynechať. S pribúdajúcim vekom a rozumovou a citovou vyspelosťou
sa miera participácie detí na konaniach, ktoré sa ich týkajú, nutne musí zvyšovať. Z uvedeného vyplýva,

že niet v zásade dôvodu, prečo by sa právo dieťaťa vyjadriť sa k veciam, ktoré sa ho bezprostredne
dotýkajú, nemalo vzťahovať aj na konanie o nariadení neodkladného opatrenia. Je pravdou, že záujem
na rýchlej a účinnej ochrane práv navrhovateľa má prednosť pred právom osoby, voči ktorej návrh
smeruje, vyjadriť sa k navrhovaným skutočnostiam, nemôže však mať bez ďalšieho prednosť pred
právom dieťaťa, aby jeho najlepší záujem bol prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých

veciach, ktoré sa ho týkajú. Vypočutie a následné prihliadnutie na názor dieťaťa je potom jedným
z najvýznamnejších prostriedkov realizácie jeho najlepšieho záujmu, to ale neznamená, že je jediným
prostriedkom. Súd musí posúdiť najlepší záujem dieťaťa komplexne, nielen s ohľadom na jeho názory
a priania. Povinnosť súdu zisťovať názor maloletého nezbavuje ani ustanovenie opatrovníka, nezisťovať
názor maloletého priamo (jeho výsluchom) je možné len v jeho záujme; takýto postup je potrebné vždy

odôvodniť. Druhá veta Čl. 4 základných princípov CMP nakoniec prikazuje súdu konať v najlepšom
záujme dieťaťa, ak je účastníkom konania. Opomenutím vypočuť si názor dieťaťa bez legitímnych
dôvodov by poprelo zmysel druhej vety Čl. 4 a v konečnom dôsledku by znamenalo porušenie ústavne
zaručených práv dieťaťa.
24. Predmetom odvolacieho konania bolo uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým nariadil neodkladné

opatrenie na základe návrhu ÚPSVaR Trenčín, pracovisko Ilava v znení, že matka je povinná
dočasne odovzdať maloletú do starostlivosti diagnostického centra najdlhšie na dobu troch mesiacov
od umiestnenia maloletej do zariadenia a uložil výchovné opatrenie maloletej za účelom odbornej
diagnostiky, nariadením pobytu v diagnostickom centre, najdlhšie na dobu troch mesiacov od
umiestnenia maloletej v zariadení. Ďalej uložil matke absolvovať s maloletou vyšetrenia povinné k

jej prijatiu do zariadenia, vymedzil trvanie neodkladného opatrenia a rozhodol o trovách konania.
V čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým bolo návrhu úradu na nariadenie neodkladného
opatrenia vyhovené, bol osvedčovaný stav na strane maloletej na základe zistení, uvedených
v odôvodnení napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie.
25. Odvolací súd zistil, že dňa 15.01.2026 bol doručený súdu prvej inštancie návrh ÚPSVaR Trenčín,

pracovisko Ilava na začatie konania o nariadení výchovného opatrenia v zmysle § 37 ods. 3 písm.
b) zákona o rodine a na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým maloletá bude odovzdaná do
starostlivosti Diagnostického centra, L. XXX, M. M. za účelom zabezpečenia odbornej diagnostiky
maloletej po dobu 3 mesiacov od umiestnenia maloletej a uložená povinnosť matke odovzdať maloletúdo zariadenia a absolvovať s ňou vyšetrenia, ktoré sú povinné k jej prijatiu, z dôvodu, že maloletá
požila dňa 09.12.2025 veľké množstvo alkoholu, čo nahlásila jej matka úradu práce, nakoľko rodina
je v sledovaní od roku 2023 (depresívny syndróm maloletej a zložitá rodinná anamnéza). Maloletá

následne absolvovala dňa 11.12.2025 kontrolu u pedopsychiatričky, kde na základe popísaného
problému s požitím väčšieho množstva alkoholu, absenciu farmakologickej liečby, diagnózu maloletej,
absentujúcu terapeutickú pomoc, pedopsychiatrička odporučila umiestnenie maloletej do režimového
zariadenia.
26. Neodkladné opatrenie je zabezpečovacím inštitútom i v civilnom mimosporovom procese a jeho

zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v schopnosti zabrániť zväčša dočasnou alebo provizórnou
úpravou nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania, v už začatom konaní, ako aj po
ňom, nastať. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti a zjednodušenia
nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení, a to z dôvodu, že nariadenie neodkladného opatrenia
má väčšinou predbežný charakter. V dôsledku toho sa nezisťujú všetky skutočnosti, ktoré má súd
zistené pred vydaním konečného rozhodnutia vo veci samej, pri relevantných skutočnostiach, z ktorých

súd vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, postačuje ich osvedčenie
(tzv. stav vysokej miery pravdepodobnosti) z dostupných dôkazných prostriedkov. Napriek tejto
základnej charakteristike rozhodnutia o neodkladnom opatrení je potrebné, aby súd prvej inštancie
zodpovedal na nosné otázky, položené v podanom návrhu/podnete. Pripomína odvolací súd, že mieru
pravdepodobnosti,sakousúuvedenéúdajepravdivé,pritomsúdvyhodnocujevzhľadomnaindividuálne

okolnosti návrhu. Pod potrebou neodkladnej úpravy pomerov účastníkov sa rozumie taký stav vzťahov
účastníkov, pri ktorom aktívna korekcia zo strany súdu neznesie odklad. Úpravou neodkladných opatrení
je totiž umožnené urýchlené a pružné riešenie takých situácií, kedy je potrebný okamžitý zásah súdu.
Pokiaľideoveci,týkajúcesamaloletých,inštitútneodkladnéhoopatreniaprichádzadoúvahyvtedy,akje
daná naliehavosť pre nariadenie neodkladného opatrenia takej intenzity, že osvedčovaný stav ohrozenia

života, zdravia a záujmov maloletého dieťaťa nie je možné dosiahnuť iným spôsobom, len nariadením
neodkladného opatrenia. Odvolací súd konštatuje, že neodkladným opatrením navrhnuté výchovné
opatrenie spočívajúce v umiestnení maloletej do diagnostického centra za účelom zabezpečenia
odbornej diagnostiky maloletej, hoci aj dočasne (najdlhšie na 3 mesiace), je krajným riešením, pre ktoré
sa vyžaduje osvedčenie natoľko závažných okolností, ktorú situáciu je nevyhnutné riešiť nariadením

neodkladného opatrenia.
27. Výchovné opatrenia sú upravené v § 37 Zákona o rodine. Ide o hmotnoprávne rozhodnutia, ktorými
súd reaguje na dlhodobejšie problémy vo výchove dieťaťa, napríklad napomenutie rodiča, dohľad nad
výchovou dieťaťa, uloženie povinnosti vyhľadať odbornú pomoc, obmedzenia rodičovského správania,
v krajnom prípade aj odňatie dieťaťa. Ide o rozhodnutia vo veci samej, ktoré majú trvalejší charakter,

vyžadujú riadne dokazovanie, rozhoduje sa nimi o právach a povinnostiach účastníkov.
28. Zákonodarca výslovne nevylučuje možnosť neodkladným opatrením dočasne upraviť pomery
dieťaťa v podobnom rozsahu, ak je to nevyhnutné na jeho okamžitú ochranu. Formálne však nejde o
„uloženie výchovného opatrenia podľa § 37 ZR“, ale o neodkladné procesné opatrenie. Pre uloženie
výchovného opatrenia musí súd vykonať potrebné dokazovanie, ktoré je potrebné pre jeho uloženie.

29. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu konštatuje, že uvedený postup v spise súdu prvej
inštancie absentuje, z ktorého záveru vyplýva, že odvolací súd nemohol vyhodnotiť procesný postup,
ktorý vyústil do rozhodnutia súdu prvej inštancie ako vecne správny a vytvárajúci relevantný podklad pre
rozhodnutie súdu prvej inštancie. Citované ustanovenia (prioritne § 51c vyhlášky, ako aj ustanovenia
uvedené v ods. 14-20 odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu) sú odrazom participačných práv

dieťaťa. Súd prvej inštancie neuviedol žiadne skutočnosti ani dôvody, pre ktoré neaplikoval participačné
práva maloletej (v spojení s ďalšími ustanovenia upravujúcimi participačné práva dieťa) neaplikoval,
najmä s prihliadnutím na jej vek, ktorý je blízky veku dospelosti (19.09.2026 dosiahne plnoletosť),
ako aj na skutočnosť, že rodina je v sledovaní úradom práce od roku 2023, s ktorým aktívne
spolupracuje (sama matka oznámila úradu jednorazové zlyhanie maloletej v podobe požitia väčšieho

množstva alkoholu). Súdu prvej inštancie tak nič nebránilo v tom, aby boli participačné práva maloletej
naplnené, a to aj v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom prevláda požiadavka rýchlosti
a zjednodušenia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení o to viac, že odvolaním napadnutým
uznesením súd prvej inštancie, uložil maloletej aj výchovné opatrenie (výrok II. uznesenia).
30. Odvolací súd preto vyhodnotil odvolacie námietky matky ohľadne nesprávnych skutkových

zistení, nesprávneho právneho posúdenia veci, nerešpektovania najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa
a nenaplnenia participačných práv dieťaťa, ako dôvodné.
31. Odvolací súd považuje za podstatné tiež uviesť, že odôvodnenie písomného vyhotovenia
rozhodnutia musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výrokurozhodnutia. Účelom odôvodnenia je preukázať správnosť uznesenia a odôvodnenia súčasne. Súd sa
v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho
myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky

skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal.
Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie v písomnej forme rozhodnutia je nielen
formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých
alebo nezrozumiteľných rozhodnutí, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah súdu, tak
v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci. Inak v podanom odôvodnení

rozhodnutiajepredovšetkýmpreukázaťjehosprávnosťaodôvodnenie.Súčasnemusíbyťiprostriedkom
kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí, t.j. musí byť preskúmateľné. Odvolací súd
len nad rámec uvádza, že najdôležitejšou súčasťou odôvodnenia akéhokoľvek uznesenia je tzv. právna
veta, t.j. právny názor konajúceho súdu, ktorý odôvodňuje výrok, korešponduje s výrokom a umožňuje
každému pochopiť, prečo konajúci súd vo veci rozhodol tak, ako rozhodol.
32. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo veci rozhodol bez toho, aby sa riadil

vyššie spomenutými všeobecnými zásadami posudzovania podmienok pre nariadenie neodkladného
opatrenia a uloženie výchovného opatrenia, v okolnostiach konkrétne prejednávanej veci v skutkovej,
ako i právnej rovine. V danom prípade, podľa odvolacieho súdu, došlo k naplneniu odvolacieho dôvodu
podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, teda, že súd prvej inštancie vec nevyhodnotením vyššie ozrejmených
skutočností odvolacím súdom privodil nedostatočnosť odôvodnenia napadnutého uznesenia, ktorá sa

premietla do predčasnosti prijatých právnych a skutkových záverov, ktoré na seba viazali dôsledok
odňatia možnosti konať pred súdom. V tejto súvislosti tiež neúplne nesprávne zistil skutočný stav veci,
čím došlo k naplneniu odvolacieho dôvodu podľa § 62 ods. 1 CMP.
33. Ide o taký nedostatok, ktorý nie je možné napraviť v konaní pred odvolacím súdom a preto odvolací
súd podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch I., II.,

III., IV., v spojení so závislým výrokom V. o trovách prvoinštančného konania (v celom rozsahu) zrušil
a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie podľa § 391 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP.
34. Až na podklade riadne zisteného a osvedčeného skutočného stavu potom vec teda opätovne
právne posúdi, vysporiada sa s argumentáciou matky (produkovanou aj v odvolacom konaní) a nanovo
rozhodne, viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP).

Za aplikácie § 396 ods. 3 CSP v novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne o trovách súdneho
konania vrátane trov daného odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.