Rozsudok – Pracovné právo ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. september 2023

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B3-19Cpr/21/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5917201119
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Zapletajová
ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2023:5917201119.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV v Bratislave, v spore pred sudkyňou JUDr. Tatianou Zapletajovou, v spore
žalobcu: A. B. A., nar. X.X.XXXX, bytom A. XXX, XXX XX C., zastúpený: A. D. E., F. XX, XXX XX E.,
proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava,
o vrátenie stavu osobného príplatku a iné, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý uhradiť žalobcovi doplatok k osobnému príplatku vo výške 6270,00 eur

spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 5,05% zo sumy 110 eur od 11.04.2015 do zaplatenia,
s ročným úrokom z omeškania vo výške 5,05% zo sumy 110 eur od 11.05.2015 do zaplatenia, s ročným
úrokom z omeškania vo výške 5,05% zo sumy 110 eur od 11.06.2015 do zaplatenia, s ročným úrokom
z omeškania vo výške 5,05% zo sumy 110 eur od 11.07.2015 do zaplatenia, s ročným úrokom
z omeškania vo výške 5,05% zo sumy 110 eur od 11.08.2015 do zaplatenia, s ročným úrokom
z omeškania vo výške 5,05% zo sumy 110 eur od 11.09.2015 do zaplatenia, s ročným úrokom
z omeškania vo výške 5,05% zo sumy 110 eur od 11.10.2015 do zaplatenia, s ročným úrokom

z omeškania vo výške 5,05% zo sumy 110 eur od 11.11.2015 do zaplatenia, s ročným úrokom
z omeškania vo výške 5,05% zo sumy 110 eur od 11.12.2015 do zaplatenia, s ročným úrokom
z omeškania vo výške 5,05% zo sumy 110 eur od 11.01.2016 do zaplatenia, s ročným s úrokom
z omeškania vo výške 5,05% zo sumy 110 eur od 11.02.2016 do zaplatenia, s ročným s úrokom
z omeškania vo výške 5,05% zo sumy 110 eur od 11.03.2016 do zaplatenia, s ročným úrokom
z omeškania vo výške 5 % zo sumy 110 eur od 11.04.2016 do zaplatenia, s ročným úrokom z omeškania

vo výške 5 % zo sumy 110 eur od 11.05.2016 do zaplatenia, s ročným úrokom z omeškania vo výške
5 % zo sumy 110 eur od 11.06.2016 do zaplatenia, s ročným úrokom z omeškania vo výške 5 % zo
sumy 110 eur od 11.07.2016 do zaplatenia, s ročným s úrokom z omeškania vo výške 5 % zo sumy
110 eur od 11.08.2016 do zaplatenia, s ročným úrokom z omeškania vo výške 5 % zo sumy 110 eur od
11.09.2016 do zaplatenia, s ročným úrokom z omeškania vo výške 5 % zo sumy 110 eur od 11.10.2016
dozaplatenia,sročnýmúrokomzomeškaniavovýške5%zosumy110eurod11.11.2016dozaplatenia,
s ročným úrokom z omeškania vo výške 5 % zo sumy 110 eur od 11.12.2016 do zaplatenia, s ročným

úrokom z omeškania vo výške 5 % zo sumy 110 eur od 11.01.2017 do zaplatenia, s ročným úrokom
z omeškania vo výške 5 % zo sumy 110 eur od 11.02.2017 do zaplatenia, s ročným úrokom z omeškania
vo výške 5 % zo sumy 110 eur od 11.03.2017 do zaplatenia, s ročným úrokom z omeškania vo výške
5 % zo sumy 110 eur od 11.04.2017 do zaplatenia, s ročným úrokom z omeškania vo výške 5 % zo
sumy 110 eur od 11.05.2017 do zaplatenia, s ročným úrokom z omeškania vo výške 5 % zo sumy 110
eur od 11.06.2017 do zaplatenia, s ročným úrokom z omeškania vo výške 5 % zo sumy 110 eur od

11.07.2017 do zaplatenia, s ročným úrokom z omeškania vo výške 5 % zo sumy 110 eur od 11.08.2017
dozaplatenia,sročnýmúrokomzomeškaniavovýške5%zosumy110eurod11.09.2017dozaplatenia,
s ročným úrokom z omeškania vo výške 5 % zo sumy 110 eur od 11.10.2017 do zaplatenia, s ročným
úrokom z omeškania vo výške 5 % zo sumy 110 eur od 11.11.2017 do zaplatenia, s ročným úrokom
z omeškania vo výške 5 % zo sumy 110 eur od 11.12.2017 do zaplatenia, s ročným úrokom z omeškania
vo výške 5 % zo sumy 110 eur od 11.01.2018 do zaplatenia, s ročným úrokom z omeškania vo výške 5
% zo sumy 110 eur od 11.02.2018 do s ročným zaplatenia, s ročným úrokom z omeškania vo výške 5

% zo sumy 110 eur od 11.03.2018 do zaplatenia, s ročným úrokom z omeškania vo výške 5 % zo sumy110 eur od 11.04.2018 do zaplatenia, s ročným úrokom z omeškania vo výške 5 % zo sumy 110 eur od
11.05.2018 do zaplatenia, s ročným úrokom z omeškania vo výške 5 % zo sumy 110 eur od 11.06.2018
dozaplatenia,sročnýmúrokomzomeškaniavovýške5%zosumy110eurod11.07.2018dozaplatenia,

s ročným úrokom z omeškania vo výške 5 % zo sumy 110 eur od 11.08.2018 do zaplatenia, s ročným
úrokom z omeškania vo výške 5 % zo sumy 110 eur od 11.09.2018 do zaplatenia, s ročným úrokom
z omeškania vo výške 5 % zo sumy 110 eur od 11.10.2018 do zaplatenia, s ročným úrokom z omeškania
vo výške 5 % zo sumy 110 eur od 11.11.2018 do zaplatenia, s ročným úrokom z omeškania vo výške 5
% zo sumy 110 eur od 11.12.2018 do zaplatenia, s ročným úrokom z omeškania vo výške 5 % zo sumy

110 eur od 11.01.2019 do zaplatenia, s ročným úrokom z omeškania vo výške 5 % zo sumy 110 eur od
11.02.2019 do zaplatenia, s ročným úrokom z omeškania vo výške 5 % zo sumy 110 eur od 11.03.2019
dozaplatenia,sročnýmúrokomzomeškaniavovýške5%zosumy110eurod11.04.2019dozaplatenia,
s ročným úrokom z omeškania vo výške 5 % zo sumy 110 eur od 11.05.2019 do zaplatenia, s ročným
úrokom z omeškania vo výške 5 % zo sumy 110 eur od 11.06.2019 do zaplatenia, s ročným úrokom
z omeškania vo výške 5 % zo sumy 110 eur od 11.07.2019 do zaplatenia, s ročným úrokom z omeškania

vo výške 5 % zo sumy 110 eur od 11.08.2019 do zaplatenia, s ročným úrokom z omeškania vo výške 5
% zo sumy 110 eur od 11.09.2019 do zaplatenia, s ročným úrokom z omeškania vo výške 5 % zo sumy
110 eur od 11.10.2019 do zaplatenia, s ročným úrokom z omeškania vo výške 5 % zo sumy 110 eur od
11.11.2019 do zaplatenia, s ročným úrokom z omeškania vo výške 5 % zo sumy 110 eur od 11.12.2019
do zaplatenia všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žiadna zo sporových strán nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou na Okresný súd Ružomberok dňa 27.02.2017, postúpenou Okresnému súdu
Bratislava III dňa 30.08.2017 žalobca žiadal súd, aby uložil žalovanému povinnosť vyplácať žalobcovi

osobný príplatok vo výške 120 eur ku mzde za jednotlivé mesiace do budúcna počnúc najbližším
výplatným termínom po právoplatnosti rozsudku. Žalobca sa zároveň domáhal uhradenia doplatku
k osobnému príplatku za obdobie od marca 2015 do podania žaloby vo výške 2640,00 eur spolu
s príslušenstvom, ktorú neskôr ďalšími písomnými podaniami dopĺňal a rozširoval naposledy podaním
doručeným súdu zo dňa 04.02.2023 (č.l. 234), ktorú zmenu žaloby súd pripustil na pojednávaní dňa

19.05.2022. Ďalším výrokom požadoval nemajetkovú ujmu vo výške 2000,00 eur, stratu na povinných
zrážkach zo mzdy uplatňujúcu si pri daňovom bonuse na manželku vo výške 430,05 eur a dlžnú sumu
vzniknutú znížením vymeriavacieho základu pre výpočet odvodov vo výške 355,65 eur do troch dní od
právoplatnosti rozsudku spolu s náhradou trov konania.

2. Žalobu skutkovo odôvodnil tým, G. B. H. návrhom ako vedúci katastrálneho odboru Okresného úradu
v Námestove zo dňa 19.2.2016 v zmysle § 89 zákona č. 400/2009 Z.z o štátnej službe s účinnosťou odo
dňa 01.03.2015 navrhol ako jediného zamestnancovi tohto odboru upraviť a teda znížiť osobný príplatok
žalobcu ako štátneho zamestnanca zo sumy 120 eur na sumu 10 eur, ktorú I. A. J. ako prednosta
Okresného úradu schválil. Oznámenie o výške a zložení funkčného platu štátneho zamestnanca

žalobca prevzal dňa 05.03.2016. Žiadnemu inému zamestnancovi však vyplácanie osobného príplatku
nebolo zastavené alebo znížené, čím nebolo so žalobcom zaobchádzané ako s inými zamestnancami.
Zamestnávateľ s prácou a pracovnou disciplínou žalobcu nikdy nevyjadril nespokojnosť. Zákonný
postup pri úprave osobného príplatku nebol dodržaný. Z výpisu osobného spisu žalobcu vyplýva,
že jeho súčasťou je len návrh vedúceho katastrálneho odboru na zníženie osobného príplatku bez

udania dôvodu a taktiež bez žiadosti a návrhu na zníženie osobného príplatku priameho nadriadeného
žalobcu. Zo strany žalobcu v období pred znížením osobného príplatku nedošlo k zníženiu pracovného
výkonu, nedošlo ani k porušeniu právnych predpisov ani pracovnej disciplíny. Prednosta okresného
úradu nemá zákonnú právomoc znížiť ani odobrať osobný príplatok ľubovoľne bez odôvodneného
návrhu priameho nadriadeného vedúceho zamestnanca a bez udania zákonných dôvodov. Návrhom na

zníženie osobného príplatku bez súhlasu priameho nadriadeného vedúci odboru a prednosta okresného
úradu nedodržali zákonný postup.

3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril vyjadrením zo dňa 03.07.2017 po námietke pasívnej legitimácie.Žalobu
považoval v celom rozsahu za nedôvodnú. Osobný príplatok zamestnanca podľa jeho názoru je

nenárokovateľná zložka funkčného platu. Zákon o štátnej službe platný a účinný v čase odňatiaosobného príplatku neustanovoval akým spôsobom môže byť zamestnancovi osobný príplatok odňatý.
Túto skutočnosť upravovalo v čase odňatia osobného príplatku žalobcovi nariadenie vedúcej osobného
úradu MV SR č. 23/2013 o služobnom poriadku štátnych zamestnancov v služobnom úrade MV SR a

v čl. 18, kde sa okrem iného uvádza, že návrh na priznanie, zvýšenie, zníženie a na odňatie osobného
príplatku predkladá priamo nadriadený vedúci zamestnanec príslušnému útvaru vykonávajúcemu
podpornú činnosť na úseku personálnom spravidla najneskôr sedem dní pred navrhovanou účinnosťou
zmeny platových náležitostí štátneho zamestnanca. Predchádzajúce písomné oznámenie priamo
nadriadeného vedúceho zamestnanca o znížení úrovne kvality plnenia služobných úloh štátnemu

zamestnancovi nie je podmienkou možnosti zníženia osobného príplatku alebo jeho odňatia. Je výlučne
v kompetencii priameho nadriadeného rozhodnúť o priznaní a odňatí osobného príplatku. Žiaden predpis
neustanovuje povinnosť odôvodniť rozhodnutie o osobnom príplatku zamestnanca v štátnej službe.
Na základe čl. 4 nariadenia vedúcej služobného úradu MV SR č. 13/2013 o personálnej pôsobnosti
vo veciach štátnozamestnaneckých vzťahov v služobnom úrade MV SR zo dňa 29.4.2013, prednosta
okresného úradu koná a rozhoduje vo všetkých veciach štátnozamestnaneckých vzťahov v súvislosti

s vykonávaním štátnej služby štátnymi zamestnancami služobného úradu v rámci svojej riadiacej
pôsobnosti. Žalovaný nepovažoval údajnú diskrimináciu zo strany žalobcu za preukázanú. Má za to, že
žalobca neuniesol dôkazné bremeno týkajúce sa diskriminácie jeho osoby.

4. Podaním zo dňa 12.07.2017 žalovaný uviedol, že dôvodom pre zníženie osobného príplatku

žalobcu bolo porušenie služobnej disciplíny spočívajúce v opakovanom verbálnom útoku na I. A. J.,
pričom na základe týchto skutočností jeho priamy nadriadený rozhodol o znížení osobného príplatku
žalobcu. Vedúcim s personálnou pôsobnosťou je prednosta príslušného okresného úradu voči všetkým
zamestnancom, ktorí sú na danom odbore zaradení, pričom priamym nadriadeným je vedúci odboru.,
na ktorom je zamestnanec zaradený. Postup pri odňatí osobného príplatku bol správny a v súlade so

zákonom. Namietal taktiež nedostatok právomocí súdu v prejednávanej veci.

5. Žalobca s tvrdením žalovaného nesúhlasil, o verbálnom útoku na I. A. J. sa dozvedel až z vyjadrenia
žalovaného zo dňa 12.07.2017. Okolnosti ani čas verbálneho útoku mu nie sú známe. S menovaným
sa od 22.01.2015 kedy si prebral oznámenie o výške a zložení funkčného platu s nekráteným

osobným príplatkom do 23.02.2015, t.j. deň vydania oznámenia o výške a zložení funkčného platu
so zníženým osobným príplatkom osobne nestretol. K otázke hrubého porušenia pracovnej disciplíny
žalobca uviedol, že ju nikdy žiadnym spôsobom neporušil. Vo výpise z osobného žalobcu sa v návrhu
vedúceho na zníženie osobného príplatku uvádza: „zníženie osobného príplatku za kvalitné plnenie
služobných úloh.“ Hrubé porušenie pracovnej disciplíny by viedlo k jeho odňatiu a nie len k jeho

zníženiu. Žalobca po bližšom preskúmaní uviedol, že ku diskriminácií jeho osoby mohlo dôjsť na
základe iného zmýšľania a postavenia. Dôkazné bremeno na pri uplatnení práva na súdnu ochranu
je na strane žalovaného. K diskriminácií došlo v prípade odňatia osobného príplatku ako jedinému
štátnemu zamestnancovi na úseku katastra nehnuteľností, ale aj v prípade nevytvorenia rovnakých
pracovných podmienok pri výkone štátnej služby. Ako príklad žalobca uviedol neposkytnutie riadnej

kancelárskej stoličky na výkon jeho kancelárskej práce. Bola mu poskytnutá iba obyčajná drevená
stolička napriek tomu, že všetkým ostatným zamestnancom bola poskytnutá anatomická stolička. Ďalší
príklad diskriminácie žalobca vidí v nevymaľovaní svojej služobnej kancelárie, pričom všetky ostatné
kancelárie boli postupne vymaľované. Rovnako ako kancelársku stoličku aj vymaľovanie kancelárie si
žalobca zabezpečil z vlastných finančných prostriedkov. Zákonným dôvodom zníženia alebo odňatia už

priznaného osobného príplatku je zmena štátnozamestnaneckého pomeru alebo zníženie úrovne kvality
plnenia pracovných úloh.

6. V odpovedi na sťažnosť žalobcu zo dňa 14.11.2016 Ministerstvo vnútra SR zotrvalo na tom,
že prednosta je príslušný na konanie a rozhodovanie vo všetkých veciach štátnozamestnaneckých

vzťahov v súvislosti s vykonávaním štátnej služby štátnymi zamestnancami služobného úradu v rámci
svojej riadiacej pôsobnosti podľa čl. 4 ods. 2 nariadenia služobného úradu č. 11/2016, ktorým sa
mení a dopĺňa nariadenie vedúcej služobného úradu MV SR č. 13/2013 o personálnej pôsobnosti vo
veciach štátnozamestnaneckých vzťahov v služobnom úrade Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.
Prednosta rozhodol v súlade so svojou kompetenciou, rozhodnutie nebolo zrušené a právny úkon je

platný.

7. Žalobca podal opakovanú sťažnosť zo dňa 02.01.2017, kde uviedol, že prílohou pôvodnej
sťažnosti bolo aj písomné čestné prehlásenie priameho nadriadeného, vedúceho oddelenia zápisovpráv k nehnuteľnostiam B. I., kde uviedol, že v období od 01.01.2014 do 01.03.2015 písomne
nevyhodnocoval plnenie služobných úloh žalobcu, ani nežiadal o zníženie osobného príplatku žalobcu.
Zároveň prehlásil, že žalobca si svoje povinnosti v sledovanom období plnil včas a zodpovedne. Podľa

názoružalobcustanoviskoMinisterstvavnútraSRvodpovediodvolávajúcesananariadenieslužobného
úradu č. 11/2016 nemá opodstatnenie, nakoľko skutok, ktorým bol porušený zákon sa stal vo februári
2015. Prednosta okresného úradu nemá právomoc znížiť ani odobrať osobný príplatok ľubovoľne
bez odôvodneného návrhu priameho nadriadeného vedúceho zamestnanca a bez udania zákonných
dôvodov.

8. Podaním zo dňa 22.01.2017 žalobca žiadal zmenu žalobného návrhu tak, aby bola žalovanému
uložená povinnosť vyplácať žalobcovi osobný príplatok vyšší o 110 eur ku mzde za jednotlivé mesiace
do budúcna počnúc najbližším výplatným termínom po právoplatnosti rozhodnutia a taktiež uhradiť
dlžnú časť doplatku na osobnom príplatku mzdy mesačne v rozsahu 110 eur za obdobie od 01.03.2015
do podanie zmeny žaloby, povinnosť nahradiť nemajetkovú ujmu vo výške 2000,00 eur, dlžnú sumu

vzniknutú finančnou stratou na povinných zrážkach zo mzdy uplatňujúci si pri daňovom bonuse na
manželku vo výške 627,05 eur a dlžnú sumu vzniknutú znížením vymeriavacieho základu pre výpočet
odvodov vo výške 518,65 eur.

9. Súd uznesením pripustil zmenu žaloby v zmysle podania žalobcu zo dňa 22.01.2017. na pojednávaní

dňa 23.01.2018 na ktorom tiež žalobca pred začatím konania zobral žalobu späť v časti uloženia
povinnosti žalovanému uhradiť sumu 627,05 eur titulom finančnej straty na povinných zrážkach zo
mzdy uplatňujúci si pri daňovom bonuse na manželku a v časti uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť
žalobcovi rozdiel na vymeriavacom základe pre výpočet odvodov vo výške 518,65 eur. Žalobca krátkou
cestou doručil prehľad dochádzky za obdobie od 11/2014 do 02/2015 ktorým preukazuje, že žalobca

sa nemohol dopustiť porušenia pracovnej disciplíny, nakoľko v tomto období opustil pracovisko len raz
z dôvodu služobnej cesty. V prípade verbálneho útoku na svojho nadriadeného, by žalobca nemohol
dostať odmenu za kvalitu práce vo výške 550 eur za mesiac október 2015. Vo výpovedi žalobca uviedol,
že dňa 05.03.2016 si jeho a vedúceho odboru predvolal prednosta I. A. J., pri ktorom mu odovzdal
oznámenie s dátumom 23.02.2015, v ktorom mal znížený osobný príplatok. Jeho bezprostredne

nariadený po návrate na pracovisko o znížení osobného príplatku nevedel. Na ďalšom pojednávaní
konanom dňa 27.03.2018 žalobca zobral žalobu v časti uloženia povinnosti vyplácať žalobcovi osobný
príplatok zvýšený o 110 eur ku mzde za jednotlivé mesiace do budúcna počnúc najbližším výplatným
termínom po právoplatnosti rozsudku späť. Podľa výpovede žalobcu jemu jedinému bol znížený osobný
príplatok, napriek tomu, že na to nebol dôvod. Z kontrol ktoré predložil vyplývajú pochybenia iných

zamestnancov, ktorým nebol znížený osobný príplatok. Žalobca nepozná dôvod jeho diskriminácie.
Domnieva sa, že je to z dôvodu pohlavia, pretože jeho príplatok dali iným kolegyniam. Na pracovisku
pracuje 17 žien a 4 muži. Diskrimináciu vidí aj v tom, že prichádza z iného okresu a zaberá tak miesto
ľuďom žijúcim v okrese, kde sa úrad nachádza.

10. Zo svedeckej výpovede svedka I. A. J. bývalého prednostu Okresného úradu v Námestove
vyplýva, že si nepamätá prečo bol znižovaný osobný príplatok u žalobcu. O verbálnom útoku
zo strany žalobcu na jeho osobu nevie, nikdy toto netvrdil.. K otázke úpravy výšky osobného
príplatku u jednotlivých zamestnancov uviedol, že túto konzultoval ústne s vedúcim odboru pánom H.,
nedisponoval informáciami od pána H. v tom smere, že má žalobca neuspokojivé pracovné výsledky.

11. Z čl. 5 ods. 2 smernice MV SR sú zrejmé stupne riadenia, na základe ktorých je žalobcovým
priamym nariadeným vedúci oddelenia a nie vedúci odboru. V prípade závažného porušenia pracovnej
disciplíny štátnym zamestnancom ho priamy nadriadený na túto skutočnosť písomne upozorní a umožní
mu k nemu sa vyjadriť. Žalovaný nepredložil žiaden dôkaz o porušení pracovnej disciplíny žalobcom,

neuviedol kedy k závažnému porušeniu pracovnej disciplíny došlo. Žalobca predložil viaceré dôkazy, že
k závažnému porušeniu pracovnej disciplíny nedošlo. Konanie žalovaného malo na žalobcu stresujúci
a negatívny dopad v pracovnom aj v súkromnom živote.

12.Napojednávaníkonanomdňa10.05.2018žalobcapožadovalkonečnúzmenužalobnéhonávrhutak,

že požaduje uložiť žalovanému povinnosť uhradiť žalobcovi doplatok k osobnému príplatku za obdobie
od marca 2015 do apríla 2018 vo výške 4.290 eur spolu s príslušnými úrokmi z omeškania. Uznesením
vyhláseným na pojednávaní súd zmenu žaloby pripustil.13. Súd po vykonanom dokazovaní výsluchom žalobcu a svedka A. J. a listinnými dôkazmi vo veci
a to fotokópiami listín z osobného spisu žalobcu, osobným príplatkom, oznámením o výške a zložení
funkčného platu štátneho zamestnanca zo dňa 14.1.2014, zo dňa 1.10.2014, zo dňa 16.1.2015, zo

dňa 23.2.2015, čestným prehlásením B. I. zo dňa 12.03.2015, hodnotením zamestnanca odboru
– žalobcu zo dňa 17.10.2014, sťažnosťou žalobcu na porušenie zákona č. 400/200 Z.z. zo dňa
14.11.2016, odpoveďou MV SR na sťažnosť zo dňa 06.12.2016, opakovanou sťažnosťou žalobcu zo
dňa 02.01.2017, vyjadrením k obvineniu štátneho zamestnanca od vedúceho oddelenia B. I. zo dňa
09.08.2017, fotodokumentáciou (čl. 67), dochádzkou žalobcu za obdobie 11/2014 do 2/2015 (čl. 97),

protokolom o kontrole č. 21/2015 (čl. 115), protokol o výsledku kontroly zo dňa 5.10.2016 (čl. 119),
vestníkom MV SR zo dňa 30.12.2013 (čl. 136), zbierka interných predpisov zo dňa 23.12.2013 (čl. 138),
vestník MV SR zo dňa 15.1.2013 (čl. 158).

14. Okresný súd Bratislava III ako súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom sp. zn. 19Cpr/21/2017-180
zo dňa 14.06.2018 tak, že uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi doplatok k osobnému príplatku za

obdobie od marca 2015 do apríla 2018 vo výške 4.290 eur spolu s príslušenstvom až do zaplatenia
za každý mesiac vo výške 5% ročne. (I. výrok). Konanie v časti v časti uloženia povinnosti vyplácať
žalobcovi osobný príplatok zvýšený o 110 eur ku mzde za jednotlivé mesiace do budúcna počnúc
najbližším výplatným termínom po právoplatnosti rozsudku, v časti uloženia povinnosti žalovanému
zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 627,05 eur a sumu vo výške 518,65 eur súd zastavil (II. výrok).

Súd žalobu vo zvyšku zamietol (III. výrok). Žiadnej zo sporových strán nepriznal nárok na náhradu trov
konania. (IV výrok).

15. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní mal preukázané za nesporné, že žalobca pôsobil
v rozhodnom čase ako odborný radca v organizačnom útvare správa katastra Námestovo na oddelení

zápisov práv k nehnuteľnostiam. Z návrhu vedúceho katastrálneho odboru B. H. zo dňa 19.02.2015, ako
aj z oznámenia o zložení funkčného platu štátneho zamestnanca zo dňa 23.02.2015 mal za preukázané,
že s účinnosťou od 01.03.2015 bol žalobcovi v zmysle § 89 zákona č. 400/2009 Z.z. upravený osobný
príplatok žalobcu zo sumy 120 eur na sumu 10 eur. Z hodnotenia vedúceho katastrálneho odboru K.
L. M. B. H. zo dňa 17.10.2014 zistil, že žalobca si plnil služobné povinnosti v požadovanom rozsahu,

kvalite a v určených termínoch, dodržiaval etický kódex štátneho zamestnanca a služobnú disciplínu.

16. Súd vo svojom prvom rozhodnutí najskôr skonštatoval, že pre priznanie nároku na mzdu je vždy
významné rozlíšenie, či požadované plnenie prestavuje mzdový nárok na mzdu, ktorý je zamestnávateľ
povinný poskytnúť, ak zamestnanec splní dojednané predpoklady a podmienky (či ide o nárokovú časť

mzdy), alebo či ide o takú zložku mzdy, na ktorú vzniká nárok až na základe osobitného rozhodnutia
zamestnávateľa o jej priznaní (či ide o tzv. nenárokovú zložku mzdy). Táto (nenároková) zložka mzdy
je charakteristická tým, že bez rozhodnutia zamestnávateľa má táto zložka povahu len fakultatívneho
nároku. Túto fakultatívnu povahu stráca v okamihu, keď zamestnávateľ rozhodne o priznaní tohto
nároku zamestnancovi, kedy sa táto nenároková (fakultatívna) zložka mzdy v dôsledku rozhodnutia

zamestnávateľa o jej priznaní stáva nárokovou (obligatórnou) zložkou mzdy.

17. Poukázal na ust. čl. 18 nariadenia vedúcej služobného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej
republiky o služobnom poriadku štátnych zamestnancov v služobnom úrade Ministerstva vnútra
Slovenskej republiky č. 23/2013 z ktorého vyplýva, že vedúci zamestnanec s personálnou pôsobnosťou

môže štátnemu zamestnancovi priznať osobný príplatok v zmysle zákona o štátnej službe. Na priznanie
osobného príplatku nie je právny nárok. Z § 89 ods. 2 zák. č. 400/2009 Z.z.. zákona o štátnej službe
vyplýva, že osobný príplatok podľa odseku 1 možno zvýšiť, znížiť alebo odňať na základe úrovne kvality
plnenia služobných úloh alebo pri zmene štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 32 zák. č. 400/2009
Z.z.. zákona o štátnej službe.

18. Súd mal za to, že nárok, ktorý je predmetom tohto sporu je zložkou mzdy, ktorá sa v dôsledku
rozhodnutia žalovaného ako zamestnávateľa o jej priznaní stala zložkou mzdy nárokovatelnou a keďže
žalovaný rozhodol tak, že žalobcovi osobný príplatok priznal, mohol sa súd zaoberať iba otázkou,
či krátenie osobného príplatku bolo oprávnené a teda v súlade s vnútornými mzdovými predpismi

žalovaného. Z uvedené je zrejmé, že nemôže dôjsť k zníženiu priznaného osobného príplatku štátneho
zamestnanca inak ako v postupe upravenom v § 89 ods. 2 zák. č. 400/2009 Z.z.. o štátnej službe.19. V prejednávanej veci k zmene štátnozamestnaneckého pomeru v zmysle § 32 nedošlo. Ako dôvod
pre zníženie osobného príplatku malo byť závažné porušenie pracovnej disciplíny žalobcom. Žalovaný
tvrdil, že žalobca opakovane verbálne útočil na prednostu okresného úradu I. A. J. na základe čoho

priamo nadriadený žalobcu, t.j. vedúci katastrálneho odboru rozhodol o znížení osobného príplatku
žalobcu. Súd výsluchom svedka I. A. J. však mal za preukázané, že nemá dôkazy o neuspokojivých
pracovných výsledkoch žalobcu, o verbálnom útoku žalobcu na jeho osobu nepočul ani nič také netvrdil.

20. Súd prvej inštancie mal na základe vykonaného dokazovania za to, že k odňatiu osobného

príplatku žalobcu došlo svojvoľným spôsobom, zo strany žalovaného nebolo preukázané porušenie
pracovnej disciplíny žalobcu. Zo strany žalovaného nebol predložený ani jeden dôkaz o znížení kvality
plnenia pracovných úloh žalobcu, naopak z čestného prehlásenia vedúceho oddelenia práv zápisov
k nehnuteľnostiam zo dňa 09.08.2017 vyplýva, že žalobca si plnil svoje povinnosti riadne, včas
azodpovedne,krátenieosobnéhopríplatkunebolosnímakopriamymnadriadenýmnikdykonzultované.
Vzhľadom k svojvoľnému odňatiu osobného príplatku žalobcovi z dôvodu neaplikovania § 89 ods. 2 zák.

č. 400/2009 Z.z.. zákona o štátnej službe súd návrhu v časti tak bolo uvedené vyhovel. (I. výrok).

21. O čiastočnom späťvzatí žaloby, t.j. v časti uloženia povinnosti vyplácať žalobcovi osobný príplatok
zvýšený o 110 eur ku mzde za jednotlivé mesiace do budúcna počnúc najbližším výplatným termínom
po právoplatnosti rozsudku, v časti uloženia povinnosti žalovanému uhradiť žalobcovi sumu 627,05

eur titulom finančnej straty na povinných zrážkach zo mzdy uplatňujúci si pri daňovom bonuse na
manželku a v časti uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi rozdiel na vymeriavacom základe
pre výpočet odvodov vo výške 518,65 eur, súd rozhodol v zmysle § 145 ods. 2 Civilného sporového
poriadku (ďalej len CSP) a v tejto časti konanie zastavil. (II. výrok).

22. V časti žalobného návrhu o náhradu nemajetkovej ujmy 2000,00 eur, súd prvej inštancie mal
preukázané, že žalobca diskrimináciu svojej osoby vyvodzoval nielen z dôvodu, že jemu ako jedinému
zamestnancovi bol odňatý osobný príplatok, ale aj v otázke nevytvorenia rovnakých pracovných
podmienok pri výkone štátnej služby (t.j. nevymaľovanie kancelárie a neuskutočnená výmena stoličky).

23. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí uviedol, že podľa zákona č. 365/2004 Z. z. o rovnakom
zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou (antidiskriminačný zákon) o
diskrimináciu ide vtedy, ak dochádza k rozdielnemu zaobchádzaniu s jednotlivcami, ktorí sa nachá-
dzajú v obdobných situáciách bez objektívneho a rozumného zdôvodnenia. V prípade domáhania sa
ochranyprávanarovnakézaobchádzaniejepotrebnépredovšetkýmzisťovať(ne)existenciurozdielneho

zaobchádzania s obeťou diskriminácie v porovnaní s inou osobu, ktorá sa nachádza v rovnakej
alebo porovnateľnej situácii, či napadnutým konaním vznikla obeti diskriminácie nejaká nevýhoda a či
medzi dôvodom rozdielneho zaobchádzania a vzniknutou nevýhodou je príčinná súvislosť. Žalobca bol
povinný súdu predložiť dôkazy, z ktorých možno dôvodne usudzovať, že k porušeniu zásady rovnakého
zaobchádzania došlo; ak sa tak stane žalovaného zaťažuje dôkazné bremeno preukázať,že neporušil

zásadu rovnakého zaobchádzania (§11ods.2 antidiskriminačného zákona).

24. Žalobca diskrimináciu svojej osoby videl jednak v prípade odňatia osobného príplatku ako jedinému
zamestnancovi,aleajvotázkenevytvoreniarovnakýchpracovnýchpodmienokprivýkoneštátnejslužby.
O diskrimináciu ide vtedy, ak dochádza k rozdielnemu zaobchádzaniu s jednotlivcami, ktorí sa nachá-

dzajú v obdobných situáciách bez objektívneho a rozumného zdôvodnenia.

25. V tejto súvislosti podotkol, že žalobca však žalovaného o výmenu stoličky ani vymaľovanie
svojej kancelárie nepožiadal a žalovaný dokonca o nákladoch žalobcu na zabezpečenie si stoličky
a vymaľovanie kancelárie ani nemal vedomosť. Poznamenal, že sám žalobca vo výpovedi na

pojednávaní 27.03.2018 uviedol, že o výmenu stoličky nežiadal. Súd prvej inštancie ďalej zdôraznil,
že ostatné vyjadrenia žalobcu týkajúce sa jeho údajnej diskriminácie sú len v rovine tvrdení „počul
som, pýtal som sa, nežiadal som výmenu stoličky“, avšak súd pri rozhodovaní nemôže hodnotiť
slovne reprodukované emočné pocity, ale musí vyhodnocovať skutkové zistenia Na uvedenom základe
vyslovil názor, že na základe žalobcom predložených dôkazov nemožno dospieť k záveru, že bol

žalovaným diskriminovaný. K ďalšiemu dôvodu diskriminácie, za ktorý žalobca označil svoje pohlavie
(muža), pretože jeho príplatok mal byť daný iným kolegyniam (ženám); súd prvej inštancie uviedol, že
tieto tvrdenia žalobcu taktiež nemal za preukázané, pretože na informácie o platových podmienkach
svojich kolegov nemá právny nárok, objektívne nebolo dokázané, že iným zamestnancom nebol odňatý,znížený alebo zvýšený osobný príplatok. Dodal, že tento dôvod diskriminácie, t.j. rozdielny prístup
k mužom a ženám na pracovisku nie je dôvodom diskriminácie v zmysle zákona č. 365/2004 Z.z.;
a skonštatoval, že diskriminácia vyžaduje porušenie zásady rovnakého zaobchádzania z dôvodov

príslušnosti diskriminovaného k určitej skupine, ktoré skupiny boli vyššie vymenované (viera, rasa,
národnosť atď.). Na uvedenom základe súd prvej inštancie žalobu v časti o zaplatenie náhrady
nemajetkovej ujmy vo výške 2000,00 eur ako nedôvodnú zamietol. (III.výrok).

26. O čiastočnom späťvzatí žaloby, t.j. v časti uloženia povinnosti vyplácať žalobcovi osobný príplatok

zvýšený o 110 eur ku mzde za jednotlivé mesiace do budúcna počnúc najbližším výplatným termínom
po právoplatnosti rozsudku, v časti uloženia povinnosti žalovanému uhradiť žalobcovi sumu 627,05
eur titulom finančnej straty na povinných zrážkach zo mzdy uplatňujúci si pri daňovom bonuse na
manželku a v časti uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi rozdiel na vymeriavacom základe
pre výpočet odvodov vo výške 518,65 eur, súd rozhodol v zmysle § 145 ods. 2 Civilného sporového
poriadku (ďalej len CSP) a v tejto časti konanie zastavil. (II. výrok).

27. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 2
CSP, prihliadnuc k čiastočnému späťvzatiu a zamietnutiu žaloby ( v celkovej výške 3.145,70 eur).

28. V časti priznaného nároku (I.výrok) podal odvolanie žalovaný, rozsudok súdu prvej inštancie

v napadnutej časti žiadal zmeniť a žalobu zamietnuť, alternatívne zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie. Žalovaný namietal nevykonanie navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie
rozhodujúcichskutočnosti,nesprávneskutkovézistenia,kuktorýmdospelsúdprvejinštancienazáklade
vykonaných dôkazov a nesprávne právne posúdenie veci. V odvolaním napadnutej časti rozsudku súdu
prvej inštancie namietal nedostatok právomoci súdu, keď podlieha takéto rozhodovanie preskúmavaniu

v správnom súdnictve. Vytýkal, že súd nevykonal ním navrhovaný dôkaz výsluch svedka B. H., ktorý bol
pre posúdenie nároku podstatným dôkazom, pretože navrhnutý svedok sa mohol vyjadriť k práci žalobcu
a podmienkam, za akých bol žalobcovi osobný príplatok odňatý; návrh na odňatie osobného príplatku
totiž podával práve tento navrhovaný svedok. Žalovaný tiež namietal, že vo výroku nebolo uvedené či
priznaný nedoplatok je v sume brutto ako aj to, že bol priznané úroky z omeškania a to zo sumy brutto.

29. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žiadal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej
časti ako vecne správny potvrdiť

30. Súd druhej inštancie uznesením sp. zn. 16CoPr/10/2018-205 zo dňa 31.07.2020 v časti doplatku

k osobnému príplatku, ktoré bolo napadnuté odvolaním rozsudok súdu druhej inštancie zrušil a vec vrátil
na ďalšie konania.

31. Odvolací súd k namietanému nedostatku právomoci súdu vyslovil právny názor, že spory
medzi štátnym zamestnancom a služobným úradom o nároky zo štátnozamestnaneckých vzťahov

prejednávajú a rozhodujú súdy a preto neobstojí námietka žalovaného, že nepodlieha právomoci
súdov posúdenie toho, či má zamestnanec nárok na osobný príplatok, ktorý mu bol odňatý, resp.
znížený a rozhodovanie o povinnosti úhrady sumy, o ktorú bol osobný príplatok znížený, pretože sa
jedná o spor medzi štátnym zamestnancom a jeho služobným úradom, ktorý je súkromnoprávnym
sporom a rozhodovanie v takýchto sporoch je výslovne zverené súdom.( § 125 zákona č. 400/2009

Z.z). K priznaným úrokom z omeškanie uviedol, že ak je zamestnávateľ v omeškaní s výplatou
platu, je potom povinný uhradiť aj úroky z omeškania. Takýto postup sa napriek absencii právnej
úpravy v pracovnoprávnych vzťahoch vzťahuje obdobne aj v prípade omeškania zamestnávateľa v
štátnozamestnaneckom pomere pri použití ustanovení Občianskeho zákonníka a má svojim spôsobom
sankčný charakter. Poukázal na judikatúru podľa ktorej úroky z omeškania so splnením peňažného

záväzku sú dennou náhradou škody za stratu možnosti disponovať s dlžnou sumou (obdobne rozsudok
Najvyššieho súdu SR vydaný pod sp. zn. 4 Obo 319/1999). K namietanému brutto doplatku k osobnému
príplatku odvolací súd v bode 17. svojho uznesenia vyslovil právny názor, že žalovaný je povinný ho
doplatiť v brutto vyjadrení s poukazom na § 114 zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe a z odkazu
v § 120 predmetného zákona na ustanovenia § 129 až § 132 Zákonníka práce, upravujúce spôsob

výplaty mzdy a vykonávanie zrážok zo mzdy. Z § 114 ods. 3 zákona č. 400/2009 Z.z., ktorý definuje,
čo sa považuje za priemerný čistý funkčný plat štátneho zamestnanca, vyplýva, že plat a funkčný plat
sú peňažné plnenia neočistené od zákonných zrážok; preto v prípade uplatnenia nároku na doplatenie
osobného príplatku ako zložky funkčného platu, t.j. hrubého platu, neočisteného od zrážok (na poistné,na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie, poistenie v nezamestnanosti, zdravotné poistenie a
preddavoknadaňzpríjmovzozávislejčinnosť),možnopriznaťúrokzomeškaniazcelejistinyrovnajúcej
sa hrubému funkčnému platu, resp. jeho zložke (osobného príplatku); a to najmä s prihliadnutím na

skutočnosť, že žiadny všeobecne záväzný právny predpis neustanovuje, že pre účely výpočtu doplatku
k funkčnému platu štátneho zamestnanca sa má použiť čistý funkčný plat. Odvolací súd tak v tejto časti
podaným odvolaním žalovanému nevyhovel.

32. Odvolací súd sa v napadnutej časti stotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie, že doplatok k

osobnému príplatku, ktorý je predmetom tohto sporu, je zložkou mzdy, ktorá sa v dôsledku rozhodnutia
žalovaného ako zamestnávateľa o jej priznaní, stala zložkou mzdy nárokovateľnou, a keďže žalovaný
žalobcovi osobný príplatok priznal, mohol sa súd zaoberať iba otázkou, či zníženie osobného príplatku
bolo oprávnené a teda v súlade s vnútornými mzdovými predpismi žalovaného. Predpokladom pre
rozhodnutie v prejednávanom spore s poukazom na § 89 ods. 1 zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe
ako aj na čl. 18 nariadenia vedúcej služobného úradu Ministerstva vnútra SR o služobnom poriadku

štátnych zamestnancov v služobnom úrade Ministerstva vnútra SR /č.l. 149/), bolo teda zistenie, že
žalovaný znížil žalobcovi osobný príplatok v rozpore s právnymi predpismi, resp. vnútornými predpismi
žalovaného, v prípade vyhovenia žalobe v časti týkajúcej sa doplatenia osobného príspevku, resp.
zistenie o opaku, v prípade zamietnutia žaloby v tejto časti. Bolo preto potrebné vykonať dokazovanie,
či namiesto priameho nadriadeného vedúceho zamestnanca dotknutého zamestnanca o zmenách v

osobnom príplatku rozhodol priamo zamestnávateľ, resp. taký vedúci zamestnanec zamestnávateľa,
ktorý je v rozhodnom čase vzhľadom na svoje pracovné zaradenie spôsobilý prijať záver o kvalite
výkonu pracovnej činnosti zamestnanca, o ktorého osobný príplatok sa jedná. Za účelom preukázania
zodpovedného nadriadeného vedúceho zamestnanca bude potom potrebný žalovaným navrhnutý
výsluch svedka B. H., ktorý bol v rozhodujúcom čase vedúcim zamestnancom zamestnávateľa, a ktorý

podal návrh na zníženie osobného príplatku žalobcu a je teda dôkazom, ktorý sa týka skutočností
rozhodujúcich pre ustálenie skutkového stavu v tomto spore.
33. Odvolací súd uložil súdu prvého stupňa vec v napadnutej časti opätovne prejednať na
pojednávaní, riadne podľa návrhov strán vykonať dokazovanie, poskytne stranám možnosť realizácie
ich práva byť prítomný pri vykonávaní dôkazov a vyjadriť sa k vykonaným dôkazom, pričom na základe

takto vykonaných dôkazov ustáli skutkový stav potrebný pre rozhodnutie súdu, ktoré bude vo vzťahu k
zistenému skutkovému stavu preskúmateľné, v napadnutej časti opätovne rozhodne a svoje závery o
skutkových zisteniach a právnom posúdení veci odôvodní. Uložil súdu prvej inštancie vykonať všetky
navrhnuté dôkazy smerujúce k zisteniu kvality plnenia pracovných úloh zo strany žalobcu. Hodnotenie
kvality výkonu práce zamestnanca je v kompetencii príslušných vedúcich zamestnancov, ktorým bol

práve svedok B. H., ktorý v rozhodnom čase (vzhľadom na svoje pracovné zaradenie) bol spôsobilý
prijať záver o kvalite výkonu pracovnej činnosti žalobcu, keďže on bol vedúcim zamestnancom, ktorý
podpisoval písomné hodnotenie výkonu práce žalobcu vyhotovené k 17.10.2014. Súčasne uložil doplniť
dokazovanie aj navrhovaným svedkom I. N..

34. Súd viazaný právnym názorom súdu druhej inštancie v uznesení sp. zn. 16CoPr/10/2018-205 zo
dňa 31.07.2020 doplnil dokazovanie výsluchom žalobcu, svedka G. B. H.. Súd od výsluchu žalovaným
navrhnutého svedka B. I. N. upustil, nakoľko žalovaný vo svojom písomnom podaní doručenom súdu
dňa 04.02.2022 ( č.l. 278) oznámil, že na výsluchu tohto svedka netrvá, nakoľko v časti namietanej
diskriminácie rozsudok súdu prvej inštancie žalobu zamietol a v tejto časti rozsudok nebol odvolaním

napadnutý.

35. Na pojednávaní konanom dňa 19.05.2022 súd pripustil zmenu žalobného návrhu na základe
písomného návrhu žalobcu zo dňa 04.02.2021 doručenom súdu 05.02.2021, ktorým požadoval zmenu
žalobného návrhu tak, že požaduje uložiť žalovanému povinnosť uhradiť žalobcovi doplatok k osobnému

príplatku s príslušenstvom aj za obdobie od mája 2018 do novembra 2019 vo výške 6270,00 eur spolu
s príslušnými úrokmi z omeškania. Uznesením vyhláseným na pojednávaní súd zmenu žaloby pripustil.

36. Súd zároveň na tomto pojednávaní doplnil dokazovanie výsluchom žalobcu, ktorý uviedol, že
pracoval v štátnej službe na Okresnom úrade Námestovo katastrálny odbor vo funkcii samostatný

radca. Pracoval som tam do 30.11.2019, kde dostal výpoveď z organizačných dôvodov ako jediný
zamestnanec, čím boli naplnené vyhrážky vedúceho odboru G. B. H., ako jeho reakcia podania tejto
žaloby. Žalobca podal voči tomuto skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru žalobu na súd, ale
z dôvodu že ho oslovili z Okresného úradu Tvrdošín katastrálny odbor, aby nastúpil do dočasnej štátnejslužbykdebypôsobildoodchodudopredčasnéhodôchodku,pretožalobuoneplatnosťvýpovedezobral
späť.

37. Zo svedeckej výpovede svedka G. B. H. na pojednávaní dňa 19.05.2022 súd zistil, že svedok
pracoval na katastrálnom úrade ako vedúci katastrálneho odboru. Uviedol, že nebol priamym
nadriadeným žalobcu, jeho priamym nadriadeným bol vedúci právneho oddelenia B. I.. V prípade
priznania osobného ohodnotenia (osobného príplatku) alebo jeho zmeny v podobe zníženia alebo
zvýšenia toto na žalobcu vypracovával vedúci právneho oddelenia B. I.. Každý vedúci bol zodpovedný

za tieto hodnotenia, a svedok vypracovával hodnotenia vedúcich oddelení. Svedok uviedol, že nikdy
nemohol zasahovať do týchto otázok, ktoré patrili do kompetencie vedúcich oddelení, mal riadiacu
činnosť a bol zodpovedný za celý kataster. So žalobcom nemal viac menej žiaden vzťah, poznal ho
ako zamestnanca, a o jeho práci vedel len z podkladov ktoré mu predložil vedúci oddelenia. Žalobca
patril k priemerným zamestnancom. Uviedol, že správanie žalobcu bolo nie len voči stránkam, ale aj
voči kolegom arogantné, chodili sa k nemu ako vedúcemu sťažovať občania na jeho správanie a aj

niektoré kolegyne. Avšak svedok nevedel uviesť, nepamätal si, či na žalobcu podal jeho nadriadený B. I.
návrh na zníženie osobného príplatku, k tejto okolnosti sa vyjadriť nevedel, nebol toho účastný. Zníženie
osobného príplatku so žalobcom prerokoval po predchádzajúcom rozhovore s prednostom úradu, avšak
toto svoje tvrdenie nevie preukázať, keďže o tom neexistuje písomný záznam. Počas svojej svedeckej
výpovede na otázku žalovaného zase uviedol, že B. I. vypracoval návrh na zníženie osobného príplatku

žalobcu a svedok ho iba podpísal.

38. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe služobný úrad je povinný zaobchádzať
so štátnymi zamestnancami v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania ustanovenou osobitným
predpisom, najmä pokiaľ ide o podmienky vykonávania štátnej služby, odmeňovanie a iné plnenia

peňažnej hodnoty a nepeňažnej hodnoty poskytované v súvislosti s vykonávaním štátnej služby,
vzdelávanie, príležitosti na funkčný postup v štátnej službe a o skončenie štátnozamestnaneckého
pomeru.

39. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe vedúci zamestnanec na účely

tohto zákona je nadriadený štátny zamestnanec, ktorý je podľa tohto zákona alebo podľa osobitného
predpisu oprávnený určovať a ukladať podriadenému štátnemu zamestnancovi úlohy na vykonávanie
štátnej služby a dávať mu na tento účel pokyny, organizovať, riadiť, kontrolovať a hodnotiť vykonávanie
štátnej služby podriadeného štátneho zamestnanca.

40. Podľa § 32 ods. 1 a 2 zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe k zmene štátnozamestnaneckého
pomeru môže dôjsť dočasným preložením, trvalým preložením, vymenovaním do funkcie vedúceho
zamestnanca,preloženímvedúcehozamestnancanainémiestovedúcehozamestnanca,vymenovaním
na zastupovanie vedúceho zamestnanca, skončením zastupovania vedúceho zamestnanca, odvolaním
z funkcie vedúceho zamestnanca, dočasným vyslaním na vykonávanie štátnej služby do cudziny

(ďalej len "dočasné vyslanie"), zaradením mimo činnej štátnej služby, opätovným zaradením štátneho
zamestnanca do štátnej služby po skončení zaradenia mimo činnej štátnej služby, na základe zvolenia
alebo vymenovania do funkcie podľa § 25 ods. 1 písm. b) a c) alebo na základe odvolania z tejto funkcie,
vzdania sa tejto funkcie alebo uplynutím doby vykonávania tejto funkcie, na základe poverenia podľa §
25 ods. 1 písm. d) alebo odvolania z tejto funkcie. K zmene štátnozamestnaneckého pomeru vedúceho

zamestnanca môže dôjsť aj na základe zákona.

41. Podľa § 89 ods. 1 zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe štátnemu zamestnancovi za kvalitné
plnenie služobných úloh možno priznať osobný príplatok až do výšky 100% z platovej tarify, ktorá
štátnemu zamestnancovi patrí podľa § 84 ods. 1 písm. a). Osobný príplatok sa určí pevnou sumou

zaokrúhlenou na 50 eurocentov nahor.

42. Podľa § 89 ods. 2 zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe osobný príplatok podľa odseku 1
možno zvýšiť, znížiť alebo odňať na základe úrovne kvality plnenia služobných úloh alebo pri zmene
štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 32.

43.Osobnýpríplatokjeprostriedok,ktorýmmôžezamestnávateľuzamestnancaoceniťjehomimoriadne
schopnosti, dosahované pracovné výsledky alebo vykonávanie práce nad rámec zmluvných povinností.
Osobný príplatok v zásade nie je nárokovateľnou zložkou mzdy zamestnanca, ale ak už osobný príplatokpríslušný vedúci zamestnanca navrhol, mali by sa pri jeho znížení, resp. odňatí dodržiavať zákonné
podmienky.

44. Súd si je vedomý, že na osobný príplatok osoba nemá nárok a nemôže sa priznania osobného
príplatku domáhať ani súdnou cestou, keďže ide o nenárokovateľnú zložku príjmu. Avšak v prípade,
že osobný príplatok je už priznaný, zamestnávateľ, v tomto prípade príslušný nadriadený ho
môže odňať, alebo znížiť len z určitého dôvodu, po náležitom písomnom odôvodnení tak, ako to
stanovuje zákon. Podmienky a rozsah priznania osobného príplatku môže upravovať aj interný právny

predpis zamestnávateľa. Z citovaných zákonných ustanovení tak vyplýva, že je plne v kompetencii
zamestnávateľa rozhodnúť o tom, či prizná svojmu zamestnancovi osobný príplatok alebo mu ho odníme
a je zrejmé, že osobný príplatok tvorí nenárokovateľnú zložku mzdy (viď tiež rozhodnutie Ústavného
súdu SR III.ÚS 119/2012).

45. V tomto konaní súd konštatuje, že pokiaľ zákonodarca prípadne zamestnávateľ interne upravil

a žiadal od príslušného nadriadeného písomný a odôvodnený návrh týkajúci sa zníženia osobného
príplatku, je potrebné aby takého odôvodnenie bolo aj v súlade s názorom príslušného nadriadeného,
že došlo k takému porušeniu pracovnej disciplíny u podriadeného, ktoré odôvodňuje zníženie osobného
príplatku.

46. V zmysle čl. 18 ods. 1 nariadenia vedúcej služobného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky
o služobnom poriadku štátnych zamestnancov v služobnom úrade Ministerstva vnútra Slovenskej
republiky č. 23/2013 vyplýva, že vedúci zamestnanec s personálnou pôsobnosťou môže štátnemu
zamestnancovi priznať osobný príplatok v zmysle zákona o štátnej službe. Na priznanie osobného
príplatku nie je právny nárok. Z § 89 ods. 2 zákona s štátnej službe vyplýva, že osobný príplatok podľa

odseku 1 možno zvýšiť, znížiť alebo odňať na základe úrovne kvality plnenia služobných úloh alebo pri
zmene štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 32.

47. Súd zhodnotiac dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti mal z takto vykonaného dokazovania
preukázané a to predovšetkým z listinného dôkazu „OSOBNÝ PRÍPLATOK“ zo dňa 19.02.2015 účinný

k 01.03.20215 (č.l.8), že tento návrh na zníženie osobného príplatku žalobcu predložil G. B. H.,
ktorý podľa zhodných tvrdení strán sporu a aj svedka G. B. H. pracoval na katastrálnom úrade ako
vedúci katastrálneho odboru. G. B. H. však nebol priamym nadriadeným žalobcu. V prípade priznania
nároku teda vypracovanie hodnotenia zamestnanca – žalobcu na osobný príplatok, alebo jeho zmeny
vpodobezníženiaalebozvýšeniamalvypracovávaťvedúciprávnehooddeleniaB.I..Zlistinnéhodôkazu

„Hodnotenie zamestnancov odboru“ zo dňa 17.10.2014 č. K./2014 (č.l.16) mal súd preukázané, že toto
hodnotenie, naviac veľmi kladne hodnotiace prácu žalobcu vypracovával opäť svedok G. B. H. namiesto
priamo nadriadeného vedúceho zamestnanca právneho oddelenia B. I.. Tvrdenie svedka G. B. H. pred
súdom, že ho vypracovával B. I. a on ho iba podpisoval sa javí s najväčšou pravdepodobnosťou ako
nepravdivé a v rozpore s doposiaľ vykonaným dokazovaním. Predovšetkým v záhlaví tohto hodnotenia

je uvedené „Vybavuje/Linka Ing, B. H.“ a toto je aj svedkom podpísané. Z prehlásenia B. I. zo dňa
12.03.2015 (č.l.14) zároveň súd zistil, že B. I. ako priamy nadriadený žalobcu čestne prehlásil, že
v období od 01.01.2014 do 01.03.2015 písomne nevyhodnocoval plnenie služobných úloh žalobcu ako
štátneho zamestnanca a taktiež nežiadal služobný úrad o zníženie osobného príplatku. Prehlásil, že
žalobca si svoje pracovné povinnosti plnil včas a zodpovedne. Súd potom uzatvára, že k zníženiu

osobného príplatku žalobcu nedošlo zákonným spôsobom, a to na návrh príslušného nadriadeného.

48. Zároveň súd konštatuje, že ak dôvodom pre zníženie osobného príplatku malo byť iba svedkami
A. J. a G.,. B. H. tvrdené nevhodné správanie žalobcu voči ostatným zamestnancom a občanom,
toto porušenie pracovnej disciplíny žalobcom prvostupňový súd preukázané nemal. Žalovaný súdu

nepredložil jediný dôkaz o jeho pravdivosti a teda neuniesol v tomto smere dôkazné bremeno. Ak
malo dochádzať zo strany žalobcu k takému vážnemu porušovaniu pracovnej disciplíny a v tak
tvrdenej miere, je potom otázne, prečo nepostupoval tak, ako mu to ukladá v šiestej časti článok 21
Nariadenia vedúcej služobného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky o služobnom poriadku
štátnych zamestnancov v služobnom úrade Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 23/2013 zo

dňa 23.12.2013, zverejneného v čiastke 104 Vestníka Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č.
185/2013 (č.l.138).49. Ako už bolo povedané vyššie, ak zákonodarca žiada od príslušného nadriadeného písomné
odôvodnenie zníženia osobného príplatku, poskytuje predovšetkým ochranu podriadeným, aby k
odňatiu služobného príplatku nedochádzalo svojvoľným spôsobom. Ak dôvodom pre zníženie osobného

príplatku malo byť porušenie pracovnej disciplíny žalobcom, prvostupňový súd zisťoval, či zo strany
žalobcu dochádzalo k porušeniu pracovnej disciplíny, avšak táto skutočnosť preukázaná nebola. Súd
potom uzatvára, že spôsob, akým žalovaný postupoval pri znížení osobného príplatku žalobcu, porušuje
základné istoty zamestnancov.

50. Súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu po doplnení dokazovania
výsluchom svedka G. B. H. k otázke zákonnosti postupu zníženia osobného príplatku žalobcu dospel
po takto vykonanom dokazovaní k záveru, že žalovaný nepreukázal, že k odňatiu osobného príplatku
žalobcovidošlozákonnýmspôsobomazozákonnýchdôvodov.Súdpotomkonštatuje,žežalobažalobcu
je dôvodná a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

51. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

52. V zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka súd priznal žalobcovi aj úrok z omeškania, nakoľko
žalovaný nedôvodne znížil osobný príplatok žalobcu, vzhľadom na vyššie uvedené v odôvodnení tohto
rozsudku, avšak od 16.3.2016 priznal úrok iba vo výške 5 % ročne a vo zvyšku žalobu zamietol,
nakoľko sadzba úrokov z omeškania v právnych vzťahov vzniknutých od 16.3.2016 je zvýšená o 5
percentuálnych bodov ako základná úroková sadzba ECB ( § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 nariadenia

vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia OZ), a preto
v časti príslušenstva teda uplatňovaného úroku z omeškania 5,05 % vo výške nad % od 16.03.2016 súd
žalobu žalobcu zamietol.

53. Podľa § 251 Civilného sporového poriadku trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a

účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

54. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.
55. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,

súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo.
56. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
57. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 256 ods. 1 Civilného sporového

poriadku. Úspech žalobcu pozostáva z časti, v ktorej súd žalobe vyhovel, t.j. priznanej sumy 6270,00
eur spolu s príslušenstvom, avšak nie v časti v ktorej bolo konanie zastavené (t.j. v časti uloženia
povinnosti vyplácať žalobcovi osobný príplatok zvýšený o 110 eur ku mzde za jednotlivé mesiace do
budúcna počnúc najbližším výplatným termínom po právoplatnosti rozsudku, v časti uloženia povinnosti
žalovanému uhradiť žalobcovi sumu 627,05 eur titulom finančnej straty na povinných zrážkach zo mzdy

uplatňujúci si pri daňovom bonuse na manželku a v časti uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť
žalobcovi rozdiel na vymeriavacom základe pre výpočet odvodov vo výške 518,65), lebo procesné
zavinenie na zastavení konania nesie žalobca a v časti žalobného nároku vo výške 2000,00 eur titulom
diskriminácie, v ktorej časti bola žaloba žalobcu zamietnutá a teda bol neúspešný. Úspech žalobcu
tak predstavuje vo vyhovujúcej časti plný úspech, ktoré trovy konania je žalovaný povinný zaplatiť

žalobcovi a nepatrný neúspech žalobcu v zostávajúcej časti späťvzatia a zamietnutia, avšak žalobcovi
preukázateľne trovy konania nevznikli a tieto si v konaní ani neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestskom súde
Bratislava IV.Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo
v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na
podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom
počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a
aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu

je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené

procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala
jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)
rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie
prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,

že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú
procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť

nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.