Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 7. jún 2023

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 9C/6/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4416209249
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viera Betáková

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2023:4416209249.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky sudkyňou Mgr. Vierou Betákovou, v spore žalobcu: Blackside, a.s. so sídlom

Mlynské nivy 48, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 48 191 515, právne zastúpený AK
Herceg, s.r.o. so sídlom Košická 56, 821 05 Bratislava, IČO: 35 890 240, v mene ktorej koná JUDr. Peter
Herceg, advokát a konateľ, proti žalovanému: P. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. N. XXXX/XX, XXX XX
X., zastúpený Občianske združenie založené na ochranu spotrebiteľa CSP Nitra, so sídlom Gemerská
1906/2, 821 08 Bratislava, IČO: 54 965 837, zastúpené predsedkyňou Ing. C. T., bytom P., o zaplatenie
sumy 5.904,38 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 5.904,38 eur, úroky za obdobie do

12.05.2016 vo výške 4.111,18 eur, úroky z omeškania za obdobie do 12.05.2016 v sume 131,64 eur,
poplatky vo výške 25,- eur, úroky vo výške 23,90 % ročne zo sumy 5.904,38 eur od 13.05.2016 do
zaplatenia, úroky z omeškania vo výške 1 % ročne zo sumy 5.904,38 eur od 13.05.2016 do zaplatenia,
všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobcovi súd p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% voči žalovanému.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 30.05.2016 prostredníctvom právneho zástupcu
domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 5.904,38 eur spolu s úrokmi za obdobie do 12.05.2016 vo

výške 4.111,18 eur, úroky z omeškania za obdobie do 12.05.2016 vo výške 131,64 eur, poplatky vo
výške 25,- eur, úroky vo výške 23,90 % p. a. zo sumy 5.904,38 eur od 13.05.2016 do zaplatenia, úrok z
omeškania vo výške 1 % p. a. zo sumy 5.904,38 eur od 13.05.2016 do zaplatenia a v prípade úspechu
nároku na náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči žalovanému.
Žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu, spoločnosť OTP Banka Slovensko, a.s. so sídlom
v Bratislave uzatvorila so žalovaným dňa 06.02.2013 Zmluvu o OTP Expres úvere č. 0573301913
RSU a v zmysle čl. X. bodu 2. zmluvy o úvere sú jej neoddeliteľnou súčasťou Všeobecné obchodné

podmienky OTP Banky Slovensko, a.s. pre poskytovanie spotrebných úverov pre obyvateľstvo v znení
účinnom od 01.11.2012. Predmetom zmluvy bola povinnosť veriteľa poskytnúť žalovanému bezúčelový
spotrebiteľský úver v sume 6.000,- eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v mesačných splátkach v
sume 147,16 eur po dobu 84 mesiacov, pričom prvá splátka bola splatná 06.03.2013 a posledná splátka
mala byť splatná 06.02.2020. V zmluve bola dohodnutá medzi zmluvnými stranami pevná úroková
sadzba 23,10 % ročne so zľavou 0,8 % ročne pre prípad dodržania podmienok stanovených v zmluve.
Zároveň v zmluve v čl. IV. bod 6. zmluvy bolo dohodnuté, že žalobca bol oprávnený v prípade omeškania

žalovaného so splatením úveru alebo niektorej splátky úveru účtovať aj okrem bežného úroku úrok z
omeškania vo výške 5% ročne.
1.1 Právny predchodca žalobcu v žalobe uviedol, že žalovaný nesplácal úver podľa uvedenej zmluvy o
úvere, a preto ho žalobca listom zo dňa 18.02.2014 vyzval na uhradenie dlžnej časti záväzku zo zmluvyo úvere, pričom žalovaný aj po doručení uvedenej výzvy úver včas a riadne nesplácal, pričom najstaršia
neuhradená splátka bola splatná 06.06.2013. Žalobca podľa čl. VII. bod 2. písmeno e) zmluvy o úvere
listom zo dňa 20.03.2014 vyhlásil úver za predčasne splatný a žalovaný bol povinný podľa čl. VII. bod

5. uvedenej zmluvy o úvere uhradiť záväzok zo zmluvy o úvere do 10 dní odo dňa doručenia vyhlásenia
o predčasnej splatnosti úveru, pričom predčasná splatnosť úveru nastala 04.04.2014.
1.2 K výzve súdu právny predchodca žalobcu ohľadom úrokov z omeškania uviedol, že trvá na
dohodnutých úrokoch úveru, keďže právo na zaplatenie dohodnutých úrokov vyplýva z ustanovenia §
502 odsek 1 Obchodného zákonníka, ako aj z ustanovenia § 658 Obchodného zákonníka.

2. Okresný súd Nové Zámky v predmetnej veci vydal v skrátenom konaní platobný rozkaz dňa
31.01.2017 pod č. k. 6C/205/2016-304, na základe ktorého vyhovel nároku právneho predchodcu
žalobcu a zaviazal žalovaného k zaplateniu sumy 5.904,38 eur s príslušenstvom tak, aby tieto sumy
zaplatil do 15 dní od doručenia platobného rozkazu alebo aby v tej istej lehote podal odpor s vecným
odôvodnením na súde. Zároveň súd žalovaného zaviazal k povinnosti do 15 dní odo dňa doručenia

platobného rozkazu zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 610,- eur.
Platobný rozkaz nenadobudol právoplatnosť, lebo sa ho nepodarilo doručiť do vlastných rúk žalovaného,
a preto bol uznesením zo dňa 07.05.2018 č. k. 6C/205/2016-46 zrušený v celom rozsahu podľa
ustanovenia § 265 odsek 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.S.P.“) a § 266 odsek 1, odsek
3 C.S.P.

3. Okresný súd Nové Zámky vo veci samej rozhodol rozsudkom dňa 14.09.2018 pod sp. zn.
6C/205/2016-80 tak, že žalobe právneho predchodcu žalobcu vyhovel a zaviazal žalovaného k
povinnosti zaplatiť žalovanému sumu 5.904,38 eur spolu s úrokmi za obdobie do 12.05.2016 vo výške
4.111,18 eur, úroky z omeškania za obdobie do 12.05.2016 vo výške 131,64 eur, poplatky vo výške 25,-

eur, úroky vo výške 23,90 % p. a. zo sumy 5.904,38 eur od 13.05.2016 do zaplatenia, úrok z omeškania
vo výške 1 % p. a. zo sumy 5.904,38 eur od 13.05.2016 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti
rozsudku. Žalovaný bol zaviazaný ďalej súdom k povinnosti zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania, a
to v lehote troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým súd rozhodne o výške
náhrady trov konania a ktoré súd vydá po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie

končí.
Mal preukázané, že právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovaným zmluvu o OTP Expres úvere, na
základe ktorej poskytol žalovanému úver vo výške 6.000,- eur. Žalovaný na úhradu uvedeného úveru
zaplatil len sumu 589,38 eura a úver ďalej úver nesplácal. Právny predchodca žalobcu vyhlásil úver
za predčasne splatný ku dňu 20.03.2014 a k uvedenému dňu nedoplatok úveru predstavoval 7.016,30

eura. Nesplatená istina úveru predstavovala 5.904,38 eura, keďže z uhradenej sumy bola na istinu
započítaná len suma 95,62 eura, suma 458,59 eura bola započítaná na dohodnuté úroky, suma 0,17
eura bola započítaná na úroky z omeškania a suma 35 eur bola započítaná na úhradu poplatkov.
Okrem žalovanej istiny priznal právnemu predchodcovi žalobcu aj poplatok v sume 25,- eur za zaslanie
upomienky žalovanému podľa článku V. bod 2. písmeno a) zmluvy o úvere a príslušenstvo pohľadávky -

kapitalizované dohodnuté úroky vo výške 23,90 % ročne a to za obdobie do 12.05.2016 v sume 4.111,18
eura, kapitalizované úroky z omeškania za obdobie do 12.05.2016 v sume 131,64 eura, dohodnuté
úroky vo výške 23,90 % ročne zo sumy 5.904,38 eura od 13.05.2016 do zaplatenia a úroky z omeškania
vo výške 1 % ročne zo sumy 5.904,38 eura od 13.05.2016 do zaplatenia, ktoré požadoval právny
predchodca žalobcu, keďže boli nižšie ako úroky zákonné.

4. Rozsudok súdu prvej inštancie nenadobudol právoplatnosť, lebo v zákonnej lehote podal voči nemu
žalovaný odvolanie a žiadal, aby odvolací súd žalobu v plnom rozsahu zamietol a nikomu nepriznal
náhradu trov konania. Dôvodil ustanovením § 365 C.S.P. Tvrdil, že súd prvej inštancie nevykonal
všetky potrebné dôkazy, hoci predmetná zmluva bola zmluvou spotrebiteľskou a riadila sa zákonom

s. 129/2010 Z. z. V zmluve absentovali náležitosti vyžadované § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z.
napríklad výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a adresa predávajúceho,
preto sa podľa § 11 považoval za bezúročný a bez poplatkov. Tvrdil, že v zmluve boli neprijateľné
zmluvné podmienky, napríklad poplatok za spracovanie úveru, poplatok za vedenie účtu, dohoda
o zrážkach zo mzdy, paušálne stanovené poplatky za upomienky, neprimeraná odplata, ktorá bola

vyššia ako 20 %, rozhodcovská doložka, povinnosť spotrebiteľa informovať banku o zámere realizovať
predčasné splatenie úveru najneskôr 15 dní pred dňom jeho realizácie. Tieto podmienky mal súd prvej
inštancie preskúmať z úradnej povinnosti. Nakoľko zmluva obsahovala neprijateľné zmluvné podmienky
a absentovali v nej zákonom vyžadované náležitosti, bolo ju potrebné považovať za bezúročnú abez poplatkov, preto žalovaná pohľadávka nebola správna čo do výšky a dôvodu. Uplatnil námietku
premlčania.

5. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril elektronickým podaním doručeným súdu dňa 03.12.2018,
v ktorom uviedol, že navrhuje rozsudok Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 6C/205/2016-80 zo
dňa 14.09.2018 ako vecne správny potvrdiť. Poukázal na to, že žalovaný bol počas celého konania
na súde prvej inštancie pasívny, nevyjadril sa k žalobe ani k priebehu pojednávania a nedostavil sa
na vytýčené pojednávania. Tvrdil, že zmluva o úvere obsahuje náležitosti uvedené v § 9 odsek 2

písmeno i) zákona č. 129/2010 Z. z., ktoré sú presne uvedené v čl. IV. bod 1. „Splácanie úveru“.
Mal za to, že vnútroštátna úprava obsiahnutá v § 9 odsek 2 písmeno i) zákona č. 129/2010 Z. z. je
v rozpore s čl. 22 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.04.2008 a presahuje
rámec požadovaný čl. 10 odsek 2 písmeno h) Smernice. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie
Súdneho dvora, vo veci C 42/15, v právnej veci žalobcu: Home Credit Slovakia, a.s. proti Kláre Bíróovej
zo dňa 09.11.2016. Smernica 2008/48 nestanovuje povinnosť zahrnúť do zmluvy o úvere výpis vo

forme amortizačnej tabuľky. Ohľadom adresy predávajúceho mal za to, že táto je jasne uvedená v
záhlaví zmluvy, kde je jasne identifikovaný veriteľ a aj žalovaný. K námietke žalovaného týkajúcej sa
poplatku za spracovanie úveru považoval právny predchodca žalobcu za štandardnú prax veriteľa v
súlade s právnymi predpismi a účinnými v čase uzatvorenia úverovej zmluvy. V rámci poplatku za
vedenie úverového účtu boli žalovaným riadne poskytované služby v zmysle § 708 a nasl. Obchodného

zákonníka. Zriadenie bežného účtu nebolo podmienkou pre poskytnutie úveru a záležalo iba na vôli
žalovaných, či túto službu žalobcu využijú alebo nie. Dohoda o zrážkach zo mzdy predstavovala v
čase uzatvorenia úverovej zmluvy štandardný spôsob zabezpečenia návratnosti pohľadávky veriteľa a
zdôraznil, že ani v tomto prípade sa nejednalo o podmienku, ktorou veriteľ podmieňoval poskytnutie
úveru žalovanému, ale jednalo sa o obojstranne dohodnutý spôsob zabezpečenia. Čo sa týka poplatku

za spracovanie úveru, mal za to, že žiadnym právoplatným rozhodnutím súdu nebol takýto poplatok
vyhlásený za neprijateľnú zmluvnú podmienku.
K námietke premlčania uviedol, že túto považuje za neodôvodnenú a neopodstatnenú s tým, že
právny predchodca žalobcu výzvou a vyhlásením úveru za predčasne splatný zo dňa 20.03.2014,
ktorý bol doručený žalovanému dňa 24.03.2014 žalobca vyhlásil záväzok žalovaného zo zmluvy o

úvere za zosplatnený s účinnosťou k 04.04.2014 a nárok bol uplatnený žalobou na tunajšom súde dňa
30.05.2016, teda v rámci všeobecnej premlčacej doby.

6. Krajský súd v Nitre rozhodol o odvolaní žalovaného rozsudkom zo dňa 11.12.2019 pod č. k.
25Co/10/2019-119 tak, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a právnemu predchodcovi

žalobcu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keď dospel k záveru, že súd prvej
inštancie vykonal vo veci v dostatočnom rozsahu dokazovanie potrebné pre zistenie rozhodujúcich
skutočností a z vykonaného dokazovania vyvodil správny právny záver. Odvolací súd sa tiež
stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku v celom rozsahu. Rozsudok Krajského súdu v Nitre
nenadobudol právoplatnosť, lebo bol zrušený uznesením Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.11.2022

sp. zn. 6Cdo/154/2020 s tým, že okrem rozsudku Krajského súdu v Nitre z 11.12.2019 sp. zn.
25Co/10/2019-119 bol zrušený aj rozsudok Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 6C/205/2016-80 zo
dňa 14.09.2018 a vec bola vrátená z Najvyššieho súdu Okresnému súdu Nové Zámky na ďalšie konanie.

7. Voči rozsudku Krajského súdu v Nitre zo dňa 11.12.2019 sp. zn. 25Co/10/2019-119 podal žalovaný

dovolanie dňa 23.03.2020, ktorého prípustnosť vyvodzoval implicitne z ustanovenia § 420 písm. f) C.S.P.
(posúdením podľa obsahu v súlade s § 124 ods. 1 CSP v spojení s čl. 11 ods. 1 až 3 Základných
princípov CSP) a explicitne z ustanovenia § 421 ods. 1 CSP z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia
veci. Namietal, že súdy nižších inštancií boli povinné z úradnej povinnosti zohľadniť článok 38 Charty
základných práv Európskej únie, týkajúci sa ochrany spotrebiteľa v spojení s článkom 6 ods. 1 smernice

Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, vrátane ustanovenia § 53
ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka a § 7 ods. 1 a § 8 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa v znení neskorších predpisov. Následne argumentoval tým, že súdy nižších inštancií
nechránili spotrebiteľa od vymáhania nároku založeného na neprijateľných zmluvných podmienkach.
Zdôraznil, že zmluva o úvere je spotrebiteľskou formulárovou zmluvou, ktorej obsah spotrebiteľ nemohol

ovplyvniť a zmluvné podmienky neboli individuálne dojednané. S poukazom na uzatvorenie zmluvy v
zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka (zákon č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov),
boli preto povinné vyhodnotiť toto ustanovenie zmluvy za neplatné, pretože žalobkyňa ako dodávateľ
bola povinná dojednať zmluvu podľa zákona o spotrebiteľských úveroch a v súlade s ustanoveniami§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Tým, že súd prvej inštancie nepodrobil spotrebiteľskú zmluvu
súdnej kontrole, svoju povinnosť zanedbal, napadnuté rozhodnutia považoval za nepreskúmateľné. V
tejto súvislosti uviedol, že v súdnych konaniach súdy z úradnej povinnosti podrobujú spotrebiteľské

zmluvy súdnej kontrole, čo v danom prípade nebolo splnené, preto sa dovolateľ cítil byť diskriminovaný.
Poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) z 9. júna 2013
sp. zn. I. ÚS 402/2013, z ktorého vyplýva, že aplikácia Občianskeho zákonníka na spotrebiteľský
úverový vzťah je ústavne konformná a nie je spôsobilá spochybniť ústavnú udržateľnosť daného záveru.
Teória absolútneho obchodu pri posudzovaní úverových vzťahov musí ustúpiť špeciálnej záväznej

spotrebiteľskej právnej úprave, ktorá má základ v smernici Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách, ktorých výklad vo svojich rozhodnutiach prináša a upresňuje Súdny dvor
Európskejúnie.Ďalejpoukázalnaustanovenie§4zákonač.129/2010Z.z.,zktoréhovyplývapovinnosť
preveriteľapreduzatvorenímzmluvy,posúdiťsodbornoustarostlivosťouschopnosťspotrebiteľasplácať
spotrebiteľský úver pri zohľadnení skutočností uvedených v zákone. V tejto súvislosti namietal, že súdy
nižších inštancií neodôvodnili, prečo rozhodli, že on ako spotrebiteľ je povinný do troch dní zaplatiť

naraz priznanú sumu z titulu istiny, vrátane úrokov a trov konania, keďže jeho majetkové pomery
neodôvodňujú zaplatenie mesačnej sumy vyššej, ako je výška splátky 147,16 eur mesačne. Ďalej
namietal neprijateľnosť zmluvnej podmienky týkajúcej sa oboznámenia sa so zmluvnými podmienkami,
ktoré podľa jeho názoru majú pre spotrebiteľa neprijateľný účinok vo vzťahu k potenciálnemu uplatneniu
jeho práv na súde a iných štátnych orgánov. Taktiež za neprijateľnú považoval aj podmienku vyplývajúcu

z článku 10 bodu 7 zmluvy o dojednaní rozhodcovskej doložky z dôvodu, že uvedená podmienka je
spôsobilá založiť hrubý nepomer vo vzájomných právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa
ako slabšej zmluvnej strany, preto je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle § 53 ods. 1
Občianskeho zákonníka. Napokon namietal neprijateľnosť zmluvnej podmienky vyplývajúcej z článku
9 zmluvy, týkajúcej sa dohody o zrážkach zo mzdy, s ktorou neprijateľnou podmienkou sa odvolací

súd sa nevysporiadal. V súvislosti s uplatnenou námietkou týkajúcou sa náležitostí zmluvy o úvere v
zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. poukázal na rozhodnutie SD EÚ vo veci C-42/15, ako aj
na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“)
sp. zn. 3 Cdo 50/2018 a 3 Cdo 146/2017. Podotkol, že v čase podpisu spotrebiteľskej zmluvy so
žalobkyňou zákon č. 129/2010 Z. z. bol v konflikte s právom Európskej únie, a to dokonca vo viacerých

bodoch v súvislosti s neuvedením členenia splátky na splátku istiny, úroku a poplatkov, čo vyvoláva
pochybnosti o možnosti posúdenia rozsahu záväzku spotrebiteľa. Zdôraznil, že v takom prípade mal
vnútroštátny súd vykladať vnútroštátne právo eurokonformne. V tejto súvislosti tvrdil, že odvolací súd
sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, lebo obchodnú zmluvnú podmienku
používanú medzi veriteľmi v zmluvách o spotrebiteľských úveroch, spočívajúcu v nečlenení splátok

na splátku istiny, úrokov a iných poplatkov, je potrebné hodnotiť ako neprijateľnú zmluvnú podmienku
v zmysle § 53 Občianskeho zákonníka. Neuvedenie členenia splátok považuje ustálená judikatúra
všeobecných súdov za nenaplnenie zákonnej požiadavky vyplývajúcej z § 9 ods. 2 písm. k) zákona
č. 129/2010 Z. z., teda úvery poskytnuté prostredníctvom takto formulovaných zmlúv za bezúročné
a bez poplatkov. Z tohto dôvodu považoval prax veriteľa za nekalú obchodnú praktiku vo vzťahu k

spotrebiteľom. Zároveň namietal aj neprimeranosť odplaty, ktorá je v rozpore s § 53 ods. 6 Občianskeho
zákonníka. V tejto súvislosti podotkol, že vychádzajúc z priemernej úrokovej štatistiky zverejnenej na
internetovej stránke Národnej banky Slovenska, a zo skutočností, že vo všeobecnosti súdy za podstatné
prevýšenie dojednanej odplaty považujú prevýšenie o viac ako 20%, považoval dojednanú odplatu za
neprimeranú a neprijateľnú zmluvnú podmienku, vrátane poplatku za spracovanie úveru a poplatku za

vedenie úverového účtu. V tejto súvislosti zdôraznil, že s účinnosťou od 10. júna 2013 podľa zákona
č. 132/2013 Z. z. sa veriteľovi výslovne zakazuje požadovať od spotrebiteľa úhradu plnení za vedenie,
evidenciu alebo správu spotrebiteľského účtu. V danom prípade sa jedná o poplatok v sume 120,- eur,
pričom žalovaný (spotrebiteľ) nedostal k dispozícií úver podľa zmluvy vo výške 6.000,- eur. Z tohto
dôvodu aj paušálne stanovené poplatky za upomienky je možno považovať za neprijateľné zmluvné

podmienky. Zároveň poukázal aj na ustanovenie § 298 CSP, v zmysle ktorého súd ex offo môže
vysloviť, že dojednaná zmluvná podmienka v zmluve je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Nesúhlasil
s názorom súdov nižších inštancií, že v zmluve je uvedená adresa predávajúceho. Tvrdil, že zmluva
jednoznačne neobsahuje adresu, kde jasne a zrozumiteľne by bolo uvedené, že na nej môže uplatniť
reklamáciu alebo sťažnosť tak, ako to vyplýva z § 9 ods. 2 písm. c) zákona č. 129/2010 Z. z. Napokon

namietal nesprávne právne posúdenie aj dojednanej výšky odplaty, pričom zdôraznil, že úroková sadzba
23,90% je v rozpore so zákonom. Dôkazom sú úrokové sadzby uvedené Národnou bankou Slovenska,
pričom priemerné úrokové miery z úverov poskytnutých v eurách rezidentom eurozóny v období pre prvý
štvrťrok 2013 boli pre domácnosti, pre spotrebiteľské úvery nad 5 rokov vo výške 10,11%. Po vyčíslenízostatku úveru a spočítaní mesačných splátok dospel k záveru, že zostatok úveru po 7 rokoch splácania
by predstavoval sumu 599,59 eura, preto úver pri uvedenom úroku 23,10% p. a. za uvedené obdobie v
zmluve by bol nesplatiteľný. Ak by mal byť úver uhrádzaný s úrokovou sadzbou 23,90% p. a., úver by

bol taktiež nesplatiteľný, pretože zostatok úveru by bol vo výške 1.163,85 eura. Odplatu ako cenu úveru
uvedenú v zmluve považoval za neurčitú a nezrozumiteľnú, na základe čoho zmluvu za neplatný právny
úkon v zmysle § 37 v spojení s § 39 Občianskeho zákonníka. Navrhol zrušiť rozhodnutia súdov nižších
inštancií a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

8. Právny predchodca žalobcu vo vyjadrení k dovolaniu žalovaného považoval napadnuté rozhodnutie
za správne a náležite odôvodnené. Poukázal na včasnosť podania dovolania žalovaným doručeným
súdu prvej inštancie 26. marca 2020, z ktorého podania nie je zrejmé, či bolo doručené poštou alebo
osobne. Posledným dňom lehoty pre podanie dovolania žalovaným bol 25. marec 2020. K dovolaniu
zdôraznil, že neobsahuje zákonom požadované obsahové a formálne náležitosti a hodnota sporu podľa
ich názoru nepresahuje zákonom stanovenú minimálnu hranicu násobku minimálnej mzdy, vyplývajúcu

z § 422 C.S.P. Podľa jeho názoru žalovaný len nesúhlasil s právnym posúdením veci samej odvolacím
súdom, ktorý nesúhlas nepredstavuje vadu konania v zmysle § 420 písm. f) C.S.P. K námietke týkajúcej
sa nesprávneho právneho posúdenia členenia splátky uviedol, že odvolací súd postupoval v súlade
s aktuálnou rozhodovacou praxou dovolacieho súdu v tejto otázke, v zmysle ktorej nie je potrebné,
aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná

skladba tej-ktorej anuitnej splátky. V nadväznosti na namietanú výšku odplaty poukázal na výšku
úveru a absenciu zabezpečenia splácania úveru dovolateľom, zriadením záložného práva v prospech
právneho predchodcu žalobu, prípadne iným ručením, preto dojednanú výšku odplaty považoval za
primeranú, neprekračujúcu obvyklú finančnú odmenu v čase podpísania úverovej zmluvy o viac ako
20%. Podotkol, že v rámci poplatku za vedenie úverového účtu boli žalovanému riadne poskytované

služby v zmysle § 708 a nasl. Obchodného zákonníka a zriadenie bežného účtu nebolo podmienkou pre
poskytnutie úveru, pričom záležalo iba na vôli žalovaného, či túto službu využije alebo nie. Napokon z
argumentácie žalovaného nie je zrejmé, z akého dôvodu by mala byť ročná percentuálna miera nákladov
(ďalej len „RPMN“) uvedená nesprávne, ani akými úvahami sa žalovaný spravoval pri argumentácií o
nesplatiteľnosti úveru v zmysle dojednaných zmluvných podmienok uvedených v zmluve, preto sa k tejto

námietke nevyjadril. Podotkol, že žalovaný zo sumy poskytnutého úveru vo výške 6.000,- eur uhradil iba
589,38 eur. Za neopodstatnenú považoval aj námietku premlčania z dôvodu, že záväzok žalovaného
bol zosplatnený k 4. aprílu 2014, preto bol nárok uplatnený žalobou na súde 30. mája 2016 riadne a
včas. Navrhol dovolanie pre absenciu formálnych a obsahových náležitostí odmietnuť.
Najvyšší súd uznesením zo dňa 29.11.2022 pod č. k. 6Cdo/154/2020-288 rozsudok Krajského súdu

v Nitre z 11.12.2019 sp. zn. 25Co/10/2019-119 a rozsudok Okresného súdu Nové Zámky sp. zn.
6C/205/2016-80 zo 14.09.2018 zrušil a vec vrátil Okresnému súdu Nové Zámky na ďalšie konanie.
Uznesenie Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 6C/205/2016-142 zo dňa 05.02.2020 zrušil.
8.1 Najvyšší súd SR v odôvodnení vyššie uvedeného uznesenia poukázal na to, že súdy nižších inštancií
v danom prípade nepostupovali dôsledne, ak v spore s ochranou slabšej strany neposkytli žalovanému

ako spotrebiteľovi osobitné poučenie o jeho procesných právach a povinnostiach vyplývajúce z
ustanovenia § 292 C.S.P. v spojení s čl. 6 Základných princípov C.S.P. z dôvodu, že žalovaný nebol v
spore zastúpený advokátom, ani iným subjektom vystupujúcim na ochranu jeho práv v spore. Navyše
súd prvej inštancie pri jeho prvom úkone voči žalovanému mu neposkytol ani poučenie v rozsahu
všeobecnej poučovacej povinnosti vyplývajúcej z ustanovenia § 160 odsek 1 a 2 C.S.P. týkajúce sa

poučenia strany o jej práve zvoliť si advokáta a o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci. Okrem
tohopoukázalnato,žedovolateľnamietalporušenieprincípuprávnejistotytým,žesúdynižšíchinštancií
ex offo nepodrobili súdnej kontrole zmluvné podmienky vyplývajúce zo zmluvy, ako aj sa zákonným
spôsobom nevysporiadali s ich neprijateľnosťou s odkazom aj na ustanovenie § 398 C.S.P. V závere
Najvyšší súd SR mal za to, že v danom prípade dovolateľ teda opodstatnene namietal porušenie jeho

procesných práv v spore, lebo neuplatnením relevantných procesných ustanovení týkajúcich sa ochrany
slabšej strany v spore súdmi nižších inštancií, došlo k porušeniu procesných práv dovolateľa v takej
miere, že možno konštatovať porušenie práva na spravodlivý proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (oznámenie FMZV ČSFR pod č. 209/1992 Zb.), ktorým
je Slovenská republika viazaná.

9. Po rozhodnutí Najvyšším súdom a vrátením veci Okresnému súdu Nové Zámky sa žalovaný vyjadril
k žalobe mailovým podaním zo dňa 25.04.2023 v deň vytýčenia pojednávania v predmetnej veci, kde
uviedol, že má za to, že súčasný žalobca spoločnosť Blackside, a.s. nie je aktívne vecne legitimovanýv tomto spore s odôvodnením, že žalovaný podpísal úverovú zmluvu s právnym predchodcom žalobcu
a ten z konania vystúpil a nepokračoval v ňom a požiadal súd o zmenu účastníka konania z dôvodu
postúpenia pohľadávky. Súd túto zmenu svojím rozhodnutím pripustil, ale žalovaný má za to, že

postúpenie pohľadávky nie je v súlade s platnou legislatívou, a preto je neplatné.
9.1 Okrem toho namietal, že právny predchodca žalobcu mohol zosplatniť predmetný úver pre splátku
splatnú dňa 06.06.2013, lebo táto bola najstaršou nezaplatenou splátkou. Žalovaný ako spotrebiteľ mal
byť až listom zo dňa 18.02.2014 vyzvaný na úhradu dlžnej časti záväzku a tento list mal byť upozornením
v lehote 15 dní podľa § 53 odsek 9 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“). V prípade upozornenia

veriteľa podľa § 53 odsek 9 OZ dňa 18.02.2014 to teda muselo byť pre splátku zo dňa 06.12.2013, od
ktorej v čase upozornenia spotrebiteľa podľa § 53 odsek 9 OZ zo dňa 18.02.2013 uplynuli 3 mesiace.
Lehota troch mesiacov od splatnosti tejto splátky t. j. 06.12.2013 podľa žalovaného uplynula 06.02.2014,
preto mohol veriteľ uplatniť právo na predčasné zosplatnenie úveru najneskôr ku dňu 06.03.2013. S
poukazom na tieto skutočnosti mal za to, že v predmetnom prípade nedošlo k účinnému zosplatneniu
úveru, ktorý právny predchodca žalobcu datoval dňom 23.03.2014.

9.2 Žalovaný namietal, že právny predchodca žalobcu nepreukázal dostatočne ani splnenie ďalších
podmienok pre zosplatnenie predmetného úveru, lebo nepreukázal, že Výzva na zaplatenie splátok
úveru zo dňa 18.02.2014 a Oznámenie o predčasnej splatnosti úveru zo dňa 20.03.2014 boli skutočne
doručené žalovanému.
9.3 Žalovaný namietal, že nárok uplatnený žalobcom je premlčaný, lebo žaloba bola podaná na súd

30.05.2016 v čase, keď už bol nárok žalobcu premlčaný a že dňom podania žaloby mala premlčacia
lehota spočívať. Uviedol, že žalobca navrhol zmenu účastníka konania na strane žalobcu a táto zmena
bola súdom pripustená, a preto k spočívaniu premlčacej doby dochádza až právoplatnosťou rozhodnutia
súdu, ktorým sa táto zmena pripustila. Žalovaný mal za to, že z uvedeného je zrejmé, že k spočívaniu
premlčacej doby v uvedenom prípade došlo až dňom právoplatnosti uznesenia súdu o pripustení zmeny

účastníka konania a nie dňom podania žaloby, lebo žalobca v začatom konaní riadne nepokračoval a z
tohto dôvodu nemohli nastať a nenastali právne účinky § 112 OZ.
9.4 Žalovaný v tomto vyjadrení žiadal súd, aby ochránil spotrebiteľa od vymáhania nároku založeného
na neprijateľných zmluvných podmienkach.
Z neprijateľných zmluvných podmienok napádal žalovaný, že spotrebiteľská zmluva je formulárová

zmluva,ktorejobsahspotrebiteľnemoholovplyvniťapodmienkyvzmluveneboliindividuálnedojednané.
Žalovaný žiadal súd, aby spotrebiteľskú zmluvu podrobil súdnej kontrole. Poukázal na to, že veriteľ má
povinnosť poskytnúť spotrebiteľovi informácie o spotrebiteľskom úvere prostredníctvom Formuláru pre
štandardné informácie, a to v listinnej podobe alebo na inom trvalom médiu v dostatočnom časovom
predstihu pred uzavretím zmluvy a žalobca ako dodávateľ si túto povinnosť nesplnil.

9.5 Žalovaný namietal ďalšiu neprijateľnú zmluvnú podmienku, a to že na spotrebiteľa je de facto
prenášané dôkazné bremeno v otázke riadneho oboznámenia so zmluvnými podmienkami, ktoré má
pre spotrebiteľa neprijateľný účinok vo vzťahu k potencionálnemu uplatneniu jeho práv na súde a o iných
štátnych orgánov tak, ako je to uvedené v úverovej zmluve čl. X. bod 2.
9.6 Žalovaný namietal, že v zmluve je ďalšia neprijateľná podmienka uvedená v čl. X. Záverečné

ustanovenia v bode 7., že rozhodcovská doložka nebola so spotrebiteľom osobitne vyjednaná, ale
je obsiahnutá vo forme vopred naformulovanej štandardnej zmluvnej podmienky včlenenej do textu
zmluvných podmienok, a preto je neprijateľnou podľa ustanovenia § 53 odsek 4 písmeno r) OZ.
9.7 Za ďalšiu neprijateľnú zmluvnú podmienku žalovaný označil Dohodu o zrážkach zo mzdy uvedenú
v čl. IX. z dôvodu, že Dohoda o zrážkach zo mzdy je dojednaná v zmluve vo forme štandardnej

zmluvnej podmienky, ktorá je včlenená do textu Zmluvných podmienok, na základe ktorej je spotrebiteľ
povinný podriadiť sa zrážkam zo mzdy na úhradu pohľadávky. Túto Dohodu žalovaný namietal, že je
neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa ustanovenia § 53 odsek 1 OZ.
9.8 Žalovaný namietal, že v zmluve o úvere absentujú údaje vyžadované v ustanovení podľa § 9 odsek
2 zákona č. 129/2010 Z. z. v platnom znení, výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných

poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom
s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, adresa predávajúceho,
na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. S poukazom na vyššie uvedené, žalovaný
považoval zmluvu o úvere podľa ustanovenia § 11 zákona č. 129/2010 Z. z. za bezúročný a bez
poplatkov.

9.9 Žalovaný napádal, že v zmluve o úvere je neprijateľná zmluvná podmienka v zmysle ustanovenia
§ 53 odsek 4 písmeno a) OZ s tým, že spotrebiteľ má splácať istinu úveru a zároveň platiť odmenu
veriteľovi vo forme úrokov, avšak pred uzavretím zmluvy nemá spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa, v
akej výške bude mesačne splácať svoj dlh a v akej výške bude platiť odmenu veriteľa.9.10 Žalovaný napádal, že v zmluve o úvere je neprijateľná zmluvná podmienka podľa ustanovenia § 53
odsek 4 písmeno o) OZ, čo sa prejavilo v tom, že nie len do momentu vyžiadania si amortizačnej tabuľky,
ale aj vypracovaním samotnej amortizačenej tabuľky je to veriteľ, kto po podpise zmluvy jednoznačne

určuje, aká časť bude použitá na splátku istiny a aká časť bude použitá na splátku odmeny veriteľa bez
toho, aby mohol do toho spotrebiteľ akokoľvek zasiahnuť.
9.11 Žalovaný namietal v zmluve o úvere neprimeranú odplatu, ktorá podľa jeho názoru podstatne
prevyšuje prípustnú odplatu podľa § 53 odsek 6 OZ, a to odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu
zaspotrebiteľskéúveryvobdobnýchprípadoch,vychádzajúczpriemernejúrokovejštatistikyzverejnenej

na internetovej stránke NBS a zo skutočnosti, že vo všeobecnosti súdy za jej podstatné prevýšenie v
zmysle uvedeného zákona považujú prevýšenie za viac ako 20 %.
9.12 Žalovaný namietal a považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmluve o úvere poplatok
za spracovanie úveru, poplatok za vedenie úverového účtu, a to z dôvodu, že sa jedná o finančné
záväzky spotrebiteľa za plnenia, ktoré mu po materiálnej stránke nie sú dodané a predstavujú čisto
administratívnu agendu veriteľa spojenú s poskytnutím úveru, pričom odplatou veriteľa za poskytnutie

úveru sú úroky. V danom prípade ide o poplatok za úver v sume 120,- eur s tým, že žalovaný ako
spotrebiteľ nedostal k dispozícii úver podľa zmluvy vo výške 6.000,- eur.
9.13 Za neprijateľnú zmluvnú podmienku považoval žalovaný aj paušálne ustanovené poplatky za
upomienky. Paušálne určená výška sumy poplatku bez transparentného výpočtu skutočných nákladov
predstavuje podľa žalovaného neprijateľnú zmluvnú podmienku.

9.14 Žalovaný namietal, že povinnosť spotrebiteľa informovať banku o zámere realizovať predčasné
splatenie úveru, najneskôr 15 dní pred dňom jej realizácie, spôsobuje, že spotrebiteľ je povinný platiť
úroky a náklady pri predčasnom splatení úveru podľa § 16 zákona č. 129/2010 Z. z. aj za obdobie
od oznámenia svojho úmyslu predčasne splatiť úver až do jeho splatenia. Túto zmluvnú podmienku
považoval za hrubo nevyváženú, nerešpektujúcu vôľu spotrebiteľa plniť dlh, na splnení ktorého musí

mať záujem aj veriteľ a v jej dôsledku spotrebiteľovi reálne vzniká strata.
Žalovaný poukázal na to, že zosúladenie legislatívy slovenských súdov so Smernicou č. 2008/48/ES
zákonodarca rozhodol s tým, že to platí až od 01.05.2018, že mesačná splátka v spotrebiteľských
zmluvách nemusí byť rozlíšená na výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Do
30.04.2018, podľa jeho názoru, musí byť v spotrebiteľských zmluvách mesačná splátka rozčlenená na

výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.
9.15 Žalovaný namietal, že v zmluve jednoznačne absentuje adresa dodávateľa, kde by jasne a
zrozumiteľne bolo pri nej uvedené, že na nej možno uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť a nie je to v
súlade s § 9 odsek 2 písmeno c) zákona č. 129/2010 Z. z. Žalovaný namietal, že v zmluve je nesprávne
uvedená výška RPMN, a preto sa spotrebiteľský úver má považovať za bezúročný a bez poplatkov.

Odplata a cena úveru je v zmluve neurčitá a nezrozumiteľná, z čoho je osvedčené, že zmluva je neplatný
právny úkon podľa § 37 a podľa § 39 OZ.

10. Žalobca sa písomne vyjadril k námietkam žalovaného podaním doručeným súdu dňa 18.05.2023,
v ktorom uviedol k tvrdeniu žalovaného, že pôvodný žalobca riadne nepokračoval v konaní, že zmenu

účastníka konania na strane žalobcu nie je v žiadnom prípade považovať za úkon, ktorým by pôvodný
žalobca riadne nepokračoval v konaní. O riadne pokračovanie v konaní nejde vtedy, keď účastník zaviní
zastavenie konania preto, že neopraví vady žaloby alebo bezdôvodne vezme žalobu späť, prípadne
neodôvodnene preruší konanie podľa § 163 C.S.P. Žalobca mal za to, že ku všetkým námietkam,
ktoré žalovaný vyjadril, či už v odpore alebo v ďalších svojich písomných podaniach považoval za

neodôvodnené alebo mal za to, že zmluva o úvere obsahuje všetky náležitosti v zmysle platných
právnych predpisov a účinných v čase jej uzatvorenia, a to ako Občianskeho zákonníka, Obchodného
zákonníka, tak aj zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Žiadne ustanovenie zmluvy
žalobcu nebolo právoplatným súdnym rozhodnutím vyhlásené za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Čo
sa týka dohody o zrážkach zo mzdy, nejednalo sa o podmienku, ktorou veriteľ podmieňoval poskytnutie

úveru žalovaným a zo strany veriteľa nedošlo k jej použitiu. Uviedol, že v zmluve je jednoznačne
určený orgán vykonávajúci kontrolu dodržiavania povinností ustanovených zákonom ako aj adresa tohto
orgánu, a to v čl. X. bod 9 zmluvy. Poplatok za spracovanie úveru predstavoval v čase poskytnutia
úveru štandardnú prax veriteľa a je v súlade s právnymi predpismi platnými a účinnými v čase uzavretia
úverovej zmluvy. V rámci poplatku za vedenie úverového účtu boli žalovanému riadne poskytnuté služby

podľa § 708 a nasl. Obchodného zákonníka. Poukázal na to, že zmluva obsahuje dobu trvania ako aj
termín konečnej splatnosti úveru. Všetko je konkretizované v čl. IV. bod 1. K námietke, že výška RPMN
nie je správne vypočítaná uviedol, že je vypočítaná v súlade s právnymi predpismi platnými v čase
podpisu zmluvy.K námietke žalovaného v súvislosti s ustanovením § 9 odsek 2 písmeno i) zákona č. 129/2010 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch uviedol, že uvedené náležitosti obsahuje úverová zmluva v čl. IV. bod 1.,
kde je uvedené „Dlžník je povinný splatiť banke istinu úveru spolu s úrokmi a poplatkom za vedenie

úverového účtu v mesačných splátkach (splátka zahŕňa splátku istiny aj úroku a poplatku za vedenie
úverového účtu) nasledovne: poradie splátky, výška splátky, termín splátky 1. splátka 147,16 eur splatná
dňa 06.03.2013, 2. - 83. splátka 147,16 eur splatná 6. deň v mesiaci, 84. splátka 147,16 eur splatná
dňa 06.02.2020. Poukázal na to, že zákon veriteľovi neukladá povinnosť, ale len možnosť uviesť, akým
spôsobom sa budú jednotlivé splátky priraďovať k jednotlivým nesplatným zostatkom.

11. Súd vykonal dokazovanie prednesom právneho zástupcu žalobcu, prednesom predsedníčky
Občianskeho združenia a oboznámením sa s nasledovnými listinnými dôkazmi: žalobou, Zmluvou
o OTP Expres úvere zo dňa 06.02.2013, Všeobecnými obchodnými podmienkami OTP Banky pre
poskytovanie spotrebných úverov pre obyvateľstvo, výzvou na zaplatenie záväzku zo dňa 18.02.2014
po lehote splatnosti, doručenkou žalovaného o prevzatí tejto výzvy, výzvou, vyhlásením úveru za

predčasne splatný zo dňa 20.03.2014, doručenkou žalovaného o prevzatí tejto výzvy, aktuálnym
zostatkom nedoplatku žalovaného na úverovom účte podľa výpisu ku dňu 12.05.2016, vyjadrením
právneho predchodcu žalobcu k uplatňovaniu si úrokov z omeškania na základe výzvy súdu, platobným
rozkazom sp. zn. 6C/205/2016-34 zo dňa 31.01.2017, uznesením o zrušení platobného rozkazu zo dňa
07.05.2018, vyjadrením žalobcu k výzve súdu zo dňa 04.09.2018, okamžitým priebežným výpisom z

úverového účtu žalovaného, pohľadávkou OTP Banky Slovensko a prehľadom úhrad zrealizovaných
dlžníkom - žalovaným, vyjadrením žalovaného k žalobe zo dňa 05.10.2018, rozsudkom Okresného
súdu Nové Zámky sp. zn. 6C/205/2016-80 zo dňa 14.09.2018, odvolaním žalovaného voči rozsudku zo
dňa 29.10.2018, vyjadrením žalobcu k odvolaniu žalovaného zo dňa 03.12.2018, rozsudkom Krajského
súdu v Nitre sp. zn. 25Co/10/2019-119 zo dňa 11.12.2019, dovolaním žalovaného voči rozsudku

Krajského súdu v Nitre zo dňa 23.03.2020, vyjadrením žalobcu k dovolaniu žalovaného zo dňa
11.05.2020, Stanovami občianskeho združenia CSP Nitra zo dňa 25.08.2022, Oznámením žalobcu
o postúpení pohľadávky zo dňa 18.01.2022, Zmluvou o postúpení pohľadávok medzi OTP Banka
Slovensko, a.s. ako postupcom a spoločnosťou Blackside, a.s. ako postupníkom zo dňa 12.08.2021,
Prílohou 1a) - Zoznamom postupovaných pohľadávok, originálom zmluvy o postúpení pohľadávok,

súhlasom spoločnosti Blackside, a.s. so vstupom do konania, uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn.
6Cdo/154/2020zodňa26.10.2022,podľaktoréhovdovolacomkonanípokračovalsprávnymnástupcom
žalobkyne Československou obchodnou bankou, a.s. so sídlom v Bratislave - mestská časť Staré
Mesto, Žižkova 11, IČO: 36 854 140, právoplatné dňa 02.11.2022, uznesením Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 6Cdo/154/2020-285 zo dňa 08.11.2022, na základe ktorého pripustil súd do konania na miesto

žalobkyne Československej obchodnej banky, a.s. so sídlom v Bratislave vstup do konania spoločnosti
Blackside, a.s. so sídlom Bratislava - mestská časť Ružinov, Mlynské nivy 48, IČO: 48 191 515, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 23.11.2022, uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/154/2020-288
zo dňa 29.11.2022, podľa ktorého rozsudok Krajského súdu v Nitre z 11.12.2019 sp. zn. 25Co/10/2019
a rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č. k. 6C/205/2016-80 zo dňa 14.09.2018 zrušil a vec vrátil

Okresnému súdu Nové Zámky na ďalšie konanie, zároveň uznesenie Okresného súdu Nové Zámky č. k.
6C/205/2016-142 zo dňa 05.02.2020 zrušil. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 15.03.2023,
vyjadrením žalovaného k žalobe zo dňa 25.04.2023 a vyjadrením žalovaného k vyjadreniu žalobcu zo
dňa 31.05.2023, vyjadrením právneho zástupcu žalobcu zo dňa 18.05.2023 k vyjadreniam žalovaného
a zistil tento skutkový a právny stav:

12. Právny zástupca žalobcu uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava podanej žaloby, ako aj
všetkých svojich doterajších podaní učinených v tejto veci a k vznesenej námietke premlčania zo strany
žalovaného uviedol, že túto považuje za nedôvodnú a nárok žalobcu považoval za nepremlčaný, lebo
termín zosplatnenia úveru bol ku dňu 04.04.2014 a žaloba bola podaná na tunajšom súde v trojročnej

premlčacej lehote dňa 30.05.2016 a okrem toho najstaršia neuhradená splátka bola splatná ku dňu
06.06.2013. Čo sa týka námietky žalovaného, že žalobca ako dodávateľ si nesplnil pred uzavretím
spotrebiteľského úveru povinnosť informovať spotrebiteľa o spotrebiteľskom úvere prostredníctvom
formulára pre štandardné informácie, uviedol, že omylom tento formulár nebol zaslaný a predložený
do spisu, a preto ho krátkou cestou predložil na pojednávaní s tým, že ho žalobca podpísal a bol s

ním riadne oboznámený, kde podrobne veriteľ rozviedol všetky náležitosti týkajúce sa spotrebiteľského
úveru. K otázke neplatnosti resp. nesprávne uvedenej výšky RPMN uviedol, že výšku RPMN považuje
za správne vypočítanú a práve žalovaný nesprávne uviedol jej výpočet, keď stanovil hodnotu 26,53 %,
pričom vychádzal zo sumy 12.361,44 eur pri mesačnej splátke 147,16 eur a v zmysle úverovej zmluvyčl. IV. bod 1. je presne uvedené, ako je povinný dlžník banke splatiť úver spolu s úrokmi a poplatkom za
vedenie úverového účtu v mesačných splátkach, ktorá splátka zahŕňa splátku istiny, úroku a poplatku
za vedenie úverového účtu s tým, že žalovaný nepripočítal v tejto hodnote ešte jednorazový poplatok za

spracovanie úveru vo výške 120,- eur podľa čl. V. bod 1 písmeno a), ktorá hodnota mala byť pripočítaná
a z ktorej žalobca vychádzal pri stanovení hodnoty RPMN. Uviedol, že skutočnosť, kedy je dlžníkovi
zaslaná informácia o postúpení pohľadávky má vplyv na to, aby dlžník vedel, komu má plniť. K námietke,
že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný v konaní mal za to, že došlo k platnému postúpeniu
pohľadávky po zosplatnení úveru pôvodným veriteľom v zmysle Občianskeho zákonníka v zmysle § 92

odsek 8 zákona o bankách a pohľadávka bola preto platne postúpená na žalobcu a žalobca disponuje
aktívnou vecnou legitimáciou v tomto konaní.

13. Predsedkyňa občianskeho združenia uviedla, že sa pridržiava podaného odporu voči platobnému
rozkazu a všetkých ďalších písomných podaní, trvala na tom, že nárok žalobcu je premlčaný, lebo dňom
podaniažalobynasúdmalapremlčacialehotaspočívaťamalazato,žejenesporné,žepôvodnýžalobca

OTP Banka, resp. jeho právny nástupca ČSOB vystúpila z konania a v konaní viac nepokračovala.
Mala za to, že k spočívaniu premlčacej doby v uvedenom prípade došlo až dňom právoplatnosti
pripustenia zmeny účastníka konania a nie dňom podania žaloby, lebo žalobca v začatom konaní riadne
nepokračoval, a teda nenastali právne účinky § 112 OZ. Zotrvávala na tom, že výška RPMN nie je
správne určená v zmluve, a preto je úver možné považovať za bezúročný a bezpoplatkový. Navrhla

žalobu v celom rozsahu zamietnuť a zaviazať žalobcu k nároku na náhradu trov konania.

14. Vykonaným dokazovaním bolo súdu nesporne preukázané, že právny predchodca žalobcu
spoločnosť OTP Banka Slovensko, a. s., uzavrela dňa 06.02.2013 so žalovaným Zmluvu o
spotrebiteľskom OTP Expres úvere č. 0573 3019 13 RSU, podľa ktorej právny predchodca žalobcu

poskytol žalovanému ako spotrebiteľovi bezúčelový klasický spotrebiteľský úver v sume 6.000,- eur s
pevne dohodnutým úrokom vo výške 23,10 % p. a., RPMN vo výške 27,51 % s tým, že celkovú čiastku,
ktorú mal žalovaný zaplatiť predstavovala suma 12.481,44 eur. Priemerná hodnota RPMN bola uvedená
vo výške 19,37 %. V článku IV. bod 1. bol uvedený rozpis splátok, poradie splátky, výška splátky a termín
splátky,atotak,žebolouvedených84splátok,1.splátkavovýške147,16eursozaplatením06.03.2013,

2. - 83. splátka vo výške 147,16 eur 6. deň v mesiaci, 84. splátka vo výške 147,16 eur so zaplatením
06.02.2020 s tým, že konečná splatnosť úveru bola stanovená na 06.02.2020 a predpokladaná doba
trvania zmluvy o úvere bola určená na 84 mesiacov, čím nebol dotknutý čl. X. bod 3. tejto zmluvy.
- Zo Všeobecných obchodných podmienok OTP Banky Slovensko, a.s. pre poskytovanie spotrebných
úverovpreobyvateľstvosúdzistil,žetýmitosariadilaOTPBankaSlovenskopriposkytovaníspotrebných

úverov a tieto boli vypracované v zmysle § 273 Obchodného zákonníka s tým, že ustanovenia zmluvy
o úvere a podmienok stanovujú práva a povinnosti banky a dlžníka.
- Zo Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 12.08.2021 súd zistil, že právny predchodca žalobcu
spoločnosť OTP Banka Slovensko a.s. ako postupca uzatvoril zmluvu so žalobcom, predmetom ktorej
bolo postúpenie pohľadávok postupcu na postupníka a Prílohou 1a) - Zoznamom postupovaných

pohľadávok výpisom žalobca preukázal postúpenie konkrétnej pohľadávky žalovaného na žalobcu,
kde je konkrétne uvedené číslo zmluvy, zostatok pohľadávky s rozpisom na istinu, bežné úroky,
úroky z omeškania a všetky podstatné identifikačné údaje žalovaného v súvislosti so zmluvou o
spotrebiteľskom úvere. Z Oznámenia žalobcu o postúpení pohľadávky zo dňa 18.01.2022 súd zistil,
že dňom 01.10.2021 došlo k zlúčeniu spoločnosti OTP Banka Slovensko, a. s. so sídlom Bratislava

(ďalej len „Zanikajúca spoločnosť“) a spoločnosti Československá obchodná banka, a. s. so sídlom
Bratislava (ďalej len „Nástupnícka spoločnosť“). V dôsledku zlúčenia zanikla Zanikajúca spoločnosť
bez likvidácie a právnym nástupcom sa stala Nástupnícka spoločnosť. Zanikajúca spoločnosť bola
vymazaná z Obchodného registra 01.10.2021. Nástupnícka spoločnosť oznámila konajúcemu súdu, že
v zmysle Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 12.08.2021 bola postúpená pohľadávka Zanikajúcej

spoločnosti, vymáhaná v súdnom konaní voči žalovanému P. U., na postupníka Blackside, a.s., a to s
účinnosťou od 12.08.2021.
- Z okamžitého (priebežného) výpisu úverového účtu žalovaného súd zistil, že k 20.08.2012 bol konečný
stav žalovaného na tomto účet -5.904,38 eur s tým, že žalovaný žalobcovi uhradil do podania žaloby
sumu 589,38 eur, z toho časť vo výške 95,62 eur bola započítaná na istinu, časť vo výške 458,59 eur

bola započítaná na úroky, časť vo výške 0,17 eur bola započítaná na úroky z omeškania, a časť vo
výške 35,- eur na úhradu poplatkov. Z výpisu z úverového účtu ku dňu 12.05.2016 žalobca preukázal
aktuálny zostatok istiny úveru v sume 5.904,38 eur, dohodnutých úrokov vo výške 4.111,18 eur, úrokovz omeškania vo výše 131,64 eur a poplatkov vo výške 25,- eur, pri bežnom úroku dohodnutom v zmluve
vo výške 23,9 % p. a. a pre úrok z omeškania dohodnutý v zmluve vo výške 1 % p. a.
- Z výzvy na zaplatenie záväzku po lehote splatnosti zo dňa 18.02.2014 súd zistil, že právny predchodca

žalobcu vyzval žalovaného na uhradenie dlžnej čiastky, ktorá ku dňu 18.04.2014 bola vo výške 1.212,58
eur, aby ju uhradil najneskôr do 06.04.2014, pretože bol v omeškaní so splácaním úveru s viac ako
troma splátkami. Zároveň bol podľa § 53 odsek 9 OZ upozornený, že v prípade nevyrovnania svojich
záväzkov po lehote v stanovenom termíne na účet vedený v OTP Banka Slovensko, a.s. vyhlási právny
predchodca žalobcu úver za predčasne splatný, čím žalovaný stratí možnosť splácať úver mesačnými

splátkami a bude požadovať splatenie celého úveru do 10 dní odo dňa doručenia vyhlásenia úveru za
predčasne splatný. Právny predchodca žalobcu preukázal, že žalovaný si túto výzvu osobne prevzal
dňa 21.02.2014.
- Z výzvy vyhlásenia úveru za predčasne splatný zo dňa 20.03.2014 právny predchodca žalobcu uviedol
žalovanému, že k 20.03.2014 je jeho záväzok vyplývajúci zo zmluvy o úvere po lehote splatnosti spolu
vo výške 1.360,71 eur a z tohto dôvodu banka vyhlásila ku dňu 20.03.2014 predčasnú splatnosť celého

úveru s tým, že je žalovaný povinný v lehote do 10 dní od doručenia tohto vyhlásenia a výzvy zaplatiť
právnemu predchodcovi žalobcu spolu sumu vo výške 7.016,31 eur, ktorá pozostávala z istiny v sume
5.904,38 eur, úrokov v sume 1.083,93 eur, úrokov z omeškania 3,- eurá, poplatkov v sume 25,- eur.
Žalobca preukázal, že žalovaný si túto výzvu a vyhlásenie úveru za predčasne splatný osobne prevzal
dňa 23.04.2014.

- Z vyjadrenia právneho predchodcu žalobcu zo dňa 17.10.2016 k uplatňovaniu si úrokov vo výške 23,9
% p. a. zo sumy 5.904,38 eur od 13.05.2016 do zaplatenia súd zistil, že žalobca požaduje zaplatenie
dohodnutých zmluvných úrokov podľa zmluvy o úvere 23,9 % p. a. zo sumy 5.904,38 eur od 13.05.2016,
lebo má za to, že sa nejedná o sankciu spojenú s nesplnením záväzku žalovaného § 53 odsek 4 písmeno
k) OZ, ktorá má podľa žalobcu chrániť spotrebiteľa pred neprimerane vysokými pokutami, sa toto

ustanovenie na dohodnuté úroky z omeškania nevzťahuje. Dohodnutý úrok z ekonomického hľadiska
predstavuje cenu finančných prostriedkov, ktoré veriteľ poskytol dlžníkovi a ktoré dlžník veriteľovi
nevrátil. Rovnako ani OZ neobsahuje žiadne ustanovenie, podľa ktorého by pri poskytnutí úveru veriteľ
nemal voči dlžníkovi (spotrebiteľovi) právo na zaplatenie úrokov.
- Zo Štandardných európskych informácií o spotrebiteľskom úvere súd zistil, že právny predchodca

žalobcu takéto predložil žalovanému, ktorý ich prevzal a podpísal v deň uzatvorenia zmluvy o
úvere. V týchto informáciách je podrobne všetko rozvedené o poskytnutí klasického bezúčelového
spotrebiteľského úveru vo výške 6.000,- eur, vrátane zmluvných úrokov, výšky RPMN, priemernej
hodnoty RPMN, splátok, poradia, termínov, frekvencie splátok úveru, celkovej čiastky, ktorú musí
spotrebiteľ zaplatiť právnemu predchodcovi žalobcu, doby trvania zmluvy o úvere, ako aj ostatné údaje.

V tejto informácii bol presne uvedený výpočet RPMN, akým spôsobom sa k nemu právny predchodca
žalobcu dopracoval a ako ho vypočítal.
- Žalovaný bol v konaní zastúpený Občianskym združením založeným na ochranu spotrebiteľa CSP
Nitra, IČO: 54 965 837, so sídlom Gemerská 1906/2, 821 08 Bratislava, zastúpené predsedkyňou
občianskeho združenia Ing. C. T. a podpredsedom občianskeho združenia V. U., ktoré splnomocnenie

prijali a svoju právnu subjektivitu preukázali Stanovami Občianskeho združenia zo dňa 25.08.2022, kde
jepresneuvedenácharakteristikaobčianskehozdruženia,sídlozdruženia,názovzdruženia,cieľčinnosti
združenia, predovšetkým ochrana spotrebiteľa a zastupovanie spotrebiteľov. Na zadnej strane Stanov
je pečiatka Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, že toto občianske združenie bolo registrované u
MV SR dňa 17.11.2022 pod č. spisu: VVS/1-900/90-64767.

15. Podľa ustanovenia § 1 odsek 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ku dňu 06.02.2013,
tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy

o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním
spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

16. Podľa ustanovenia § 9 odsek 2 zákona č. 129/2010 Z. z., o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ku dňu 06.02.2013,

zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí
obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom

finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa

okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo

ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové

sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek

počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie

platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,

q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred

lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť

čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,
x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;

platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnotaročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

17. Podľa ustanovenia § 11 odsek 1, 2 zákona č. 129/2010 Z. z., o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ku dňu 06.02.2013,
poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),

c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.
odsek 2, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať
od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti

podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa
§ 7 ods. 1 sa považuje najmä posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez údajov o sociálno-
ekonomickej situácii spotrebiteľa a účelové použitie údajov o sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa
na vytvorenie zdania väčšej schopnosti spotrebiteľa splácať úver, ako tomu v skutočnosti je.

18. Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každý zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
ods. 2, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom

je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je
spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy Obchodného práva.

19. Podľa ustanovenia § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v

splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania
so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva.

20. Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho

nesplní ani v dodatočne primeranej lehote poskytnutej mi veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť
ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých
plnení.
ods. 2, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri
plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku

úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

21. Podľa § 524 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka: (1) Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníkapostúpiťpísomnouzmluvouinému.(2)Spostúpenoupohľadávkouprechádzaajjejpríslušenstvo
a všetky práva s ňou spojené.

22. Podľa § 526 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka: (1) Postúpenie pohľadávky je povinný postupca
bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi
alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením
postupcovi. (2) Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa
dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

23. Podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o postúpení
pohľadávky, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite
dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku
voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju
pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to

aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté
pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu
ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu.
Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpenímpohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom
rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len
časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok.

Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj
dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo
pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových
vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu
ustanovených týmto zákonom.

24. Podľa § 17 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o
postúpení pohľadávky, práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich
nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými
právami s ňou spojenými a a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať
spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm.
a), banku, zahraničnú banku alebo pobočku zahraničnej banky, a b) prechádza alebo postupuje sa

pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala
splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
25. Zo zisteného skutkového a právneho stavu vyvodil súd tento právny záver: Predmetný spor súd
posudzoval a rozhodoval v súlade so zákonom č. 129/2010 Z. z., o spotrebiteľských úveroch a o
iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a Občianskeho

zákonníka, nakoľko v danom prípade strany sporu uzavreli dňa 06.02.2013 spotrebiteľský úver pod
názvom „Zmluva o OTP Expres úvere pod č. 0573 3019 13 RSU, na základe ktorej právny predchodca
žalobcu spoločnosť OTP Banka Slovensko a.s. so sídlom v Bratislave riadne označená pod obchodným
menom ako veriteľ poskytla žalovanému ako dlžníkovi spotrebiteľovi bezúčelový klasický spotrebiteľský
úver v sume 6.000,- eur na účet, ktorý mal v banke žalovaný ako dlžník zriadený. V zmluve je uvedené,

že ju zmluvné strany uzatvorili v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, súd však zastáva ten
právny názor, že je potrebné spor vyplývajúci z tejto zmluvy posudzovať a rozhodovať v súlade s vyššie
citovanými zákonmi, vzhľadom ku skutočnosti, že ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola
poskytnutá fyzickej osobe, nepodnikateľovi, ale spotrebiteľovi.
Vzmluvesistranysporudohodlipodstatnénáležitosti,ato,ževeriteľposkytnežalovanémuakodlžníkovi

úver za pevnú úrokovú sadzbu vo výške 23,10 % p. a., okrem toho si dohodli ročnú percentuálnu mieru
nákladov vo výške 27,51 % a celkovú čiastku, ktorú musí dlžník zaplatiť v čase uzatvorenia zmluvy vo
výške 12.481,44 eur. Priemerná hodnota RPMN bola určená vo výške 19,37 %. Bolo podrobne v čl.
IV. dohodnuté splácanie úveru a zmluva obsahovala aj ďalšie články a náležitosti, z ktorých je možné
jednoznačne vyvodiť, že v danom prípade sa jedná o poskytnutie spotrebiteľského úveru.

Právny predchodca žalobcu svoju povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy dodržal, keď poskytol žalovanému
úver prevodom na jeho účet vo výške 6.000,- eur, a to v deň podpisu zmluvy teda 06.02.2013 podľa
výpisu z účtu žalovaného z č. l. 65 a žalovaný ako dlžník porušil svoju povinnosť, pretože prestal
splácať úver riadne a včas, čím sa dostal do omeškania a z predmetného úveru žalovaný uhradil
pôvodnému veriteľovi celkovo 589,38 eur a právny predchodca žalobcu ho písomnou výzvou zo dňa

18.02.2014 vyzval k splneniu dlhu, kde ho zároveň upozornil na možnosť vyhlásiť úver za splatný.
Z výzvy na zaplatenie záväzku žalovaného vyplývajúceho zo zmluvy o úvere súd zistil, že žalovaný
sa prvýkrát dostal do omeškania so splátkou splatnou 06.06.2013, lebo ku dňu 18.02.2014 bol v
omeškaní s viac ako troma splátkami a žalobcom bol vyzvaný, aby dlžnú čiastku, ktorá k 18.02.2014
bola vo výške 1.212,58 eur uhradil najneskôr do 06.02.2014. Z týchto dôvodov žalobca z dôvodu, že

žalovaný zameškané splátky úveru neuhradil, pôvodný veriteľ vyhlásil listom zo dňa 20.03.2014, ktorý
bol žalovanému doručený dňa 24.03.2014 úver za predčasne splatný, a tak mimoriadna splatnosť úveru
nastala 10. kalendárny deň odo dňa doručenia zosplatnenia t. j. 04.04.2014. Táto skutočnosť vyplýva
z vyhlásenia úveru za predčasne splatný a z výpisu z úverového účtu žalovaného z čísla listu 66, kde
sa uvádza celková výška každej jednotlivej splátky s dátumom úhrady a koľko z danej splátky bolo

započítané na istinu, koľko na úroky a úroky z omeškania a na poplatky.

26. Súd žalobe vyhovel, lebo ju považoval za dôvodnú, keď žalobca dostatočným spôsobom, a
to listinnými dôkazmi svoj nárok preukázal ako po stránke skutkovej, tak aj právnej. Predovšetkým
preukázal, že zo strany žalovaného došlo k zjavnému porušeniu zmluvných povinností, ku ktorým sa

zaviazal v Zmluve o OTP Expres úvere a Všeobecných obchodných podmienok OTP Banky Slovensko,
a.s., ktoré obe podpísal a bol s nimi riadne uzrozumený a oboznámený, žalobca preukázal, že žalovaný
prestalplatiťsplátkyúveruvčasariadne,čímsadostaldoomeškania,pričomžalobcapreukázalsplnenie
podmienok podľa ustanovenia § 53 odsek 9 a § 565 OZ, a to výzvou na zaplatenie záväzku zo dňa18.02.2014, ktorú si žalovaný prevzal osobne dňa 22.02.2014 a tiež výzvou, vyhlásením úveru za
predčasne splatný zo dňa 20.03.2014, ktorý si žalovaný prevzal osobne dňa 24.03.2014, čím žalobca
preukázal účinné zosplatnenie úveru.

V konaní bolo bezosporu preukázané, že Zmluva o OTP Expres úvere zo dňa 06.02.2013 uzatvorená
medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným spadá pod režim zákona o spotrebiteľských
úveroch. Žalovaný pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti
alebo inej podnikateľskej činnosti, preto spĺňal definíciu spotrebiteľa podľa § 52 ods. 4 Občianskeho
zákonníka. Veriteľ pri uzatváraní a plnení zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti,

a preto spĺňal zákonnú definíciu dodávateľa podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Zmluvu
teda uzatvoril dodávateľ so spotrebiteľom podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka ako zmluvu
spotrebiteľskú, na ktorú súd aplikoval ustanovenie Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách
a aj ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch, keďže predmetom spotrebiteľskej zmluvy bolo
poskytnutie spotrebiteľského úveru žalovanému.

27. Súd podrobil zmluvu o spotrebiteľskom úvere súdnej kontrole ex offo a tiež v súlade s uznesením
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/154/2020-288 zo dňa 29.11.2022 poskytol žalovanému ako
spotrebiteľovi osobitné poučenie o jeho procesných právach podľa § 160 odsek 1, 2 C.S.P. Súd sa
vysporiadal so všetkými námietkami, ktoré žalovaný v konaní vzniesol, či už námietkou v tom, že
žalobca nie je aktívne vecne legitimovanou stranou sporu, tak aj so všetkými námietkami, ktoré vzniesol

žalovaný v súvislosti s neprijateľnými zmluvnými podmienkami, na ktoré poukázal žalovaný vo svojich
písomných vyjadreniach a súd ich vyhodnotil tak, že zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje všetky
zákonné podmienky, ktoré jej ukladá zákon č. 129/2010 Z. z. v platnom znení a Občiansky zákonník s
tým, že zmluva neobsahuje žiadne neprijateľné zmluvné podmienky a žalovaný ani nepredložil žiadne
právoplatné rozhodnutie súdu, na základe ktorého by bola niektorá ním vznesená námietka vyhlásená

právoplatným rozhodnutím súdu za neprijateľnú zmluvnú podmienku.

28. V súvislosti s námietkou žalovaného, že žalobca nie je vo veci aktívne legitimovaný na podanie
žaloby z dôvodu, že žalovaný mal podpísať úverovú zmluvu s právnym predchodcom žalobcu (OTP
Bankou, a.s.) a ten z konania vystúpil a nepokračoval v ňom a požiadal súd o zmenu účastníka konania

z dôvodu postúpenia pohľadávky a súd túto zmenu svojím rozhodnutím pripustil, mal žalovaný za to,
že takéto postúpenie pohľadávky nie je v súlade s platnou legislatívou a je neplatné. Tvrdil, že právny
predchodca žalobcu nikdy nepristúpil k odstúpeniu zmluvy o úvere v zmysle čl. VII. odsek 2 písmeno f)
a tým nemohlo dôjsť ani k platnému postúpeniu pohľadávky na žalobcu. Žalovaný žalobcu spoločnosť
Blackside, a.s. nepovažoval za právneho nástupcu pôvodného žalobcu ani jeho právneho nástupcu,

ale až na základe návrhu pôvodného žalobcu, resp. pôvodného nástupcu žalobcu v súlade s § 80
C.S.P. došlo k zmene žalobcu na spoločnosť Blackside, a.s. na základe procesného úkonu žalobcu,
ktorý nespochybniteľne z konania vystúpil a riadne v ňom nepokračuje. K zmene žalobcu v konaní
došlo podľa názoru žalovaného na základe vlastného slobodného rozhodnutia a vykonaného právneho
úkonu žalobcu. Súd túto námietku aktívnej vecnej legitimácie žalovaného zásadne odmietol a vyhodnotil

ju za absolútne nedôvodnú s poukazom na to, že žalobca dostatočne preukázal jednak postúpenie
pohľadávky žalovaného z pôvodného veriteľa, teda OTP Banky Slovensko, a.s. na súčasného žalobcu,
a to Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 12.08.2021, ako aj oznámením žalobcu o postúpení
pohľadávky zo dňa 18.01.2022, v ktorom oznámení bolo jednoznačne Československou obchodnou
bankou, a.s. vysvetlené, že dňom 01.10.2021 došlo k zlúčeniu spoločnosti OTP Banka Slovensko,

a.s. so sídlom Bratislava, ako Zanikajúcej spoločnosti a spoločnosti Československá obchodná banka,
a.s. so sídlom v Bratislave ako Nástupníckej spoločnosti a že v dôsledku zlúčenia zanikla zanikajúca
spoločnosť, teda OTP Banka Slovensko, a.s. bez likvidácie a právnym nástupcom sa stala Nástupnícka
spoločnosť - Československá obchodná banka, a.s. a Najvyšší súd SR rozhodol najprv uznesením zo
dňa 26.10.2022 pod sp. zn. 6Cdo/154/2020-282 tak, že v dovolacom konaní pokračoval s právnym

nástupcom Československej obchodnej banky, a.s. so sídlom v Bratislave, toto uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 02.11.2022 a následne potom, ako právny predchodca žalobcu Československá
obchodná banka, a.s. podala zároveň aj návrh na zmenu účastníka konania na strane žalobcu a navrhla,
aby vstúpila do konania spoločnosť Blackside, a.s. so sídlom v Bratislave, ktorá písomne svoj súhlas
vyjadrila so vstupom do konania, Najvyšší súd SR rozhodol uznesením zo dňa 08.11.2022 pod sp.

zn. 6Cdo/154/2020-285 tak, že do konania namiesto žalobkyne Československej obchodnej banky,
a.s. so sídlom v Bratislave povolil vstup Blackside, a.s. so sídlom v Bratislave. Týmto bolo vyriešené
jednoznačne a právoplatne a v súlade s platnými právnymi predpismi právne nástupníctvo a aktívna
vecná legitimácia žalobcu. Najvyšší súd SR pred procesným rozhodnutím o pripustení spoločnostiBlackside, a.s. do konania na strane žalobcu si vyžiadal originál zmluvy o postúpení pohľadávok zo
dňa 12.08.2021 medzi postupcom OTP Banka Slovensko, a.s. a postupníkom Blackside, a.s., ktorého
súčasťou bola Príloha 1a) - Zoznam postupovaných pohľadávok, podľa ktorej osobitne pohľadávka

žalovaného s presnou identifikáciou pohľadávky, menom a priezviskom žalovaného, číslom úverového
účtu, číslom zmluvy o úvere s počtom dní omeškania, zostatkom pohľadávky, z toho istiny, z toho
bežných úrokov, z toho úrokov z omeškania, z toho ostatné príslušenstvo a celkovou odplatou, bola takto
dôkladne postúpená pohľadávka žalovaného na žalobcu. Okrem toho, k zmluve o postúpení pohľadávok
bolapripojenápodrobnáPríloha1c)-Adresadlžníkov,Príloha1d)-Aktívneaexekučnékonaniatýkajúce

sa pohľadávok, oznámenie o postúpení pohľadávky, odovzdávajúci protokol. Z týchto dôvodov mal súd
za to, že žalobca v konaní označený spoločnosťou Blackside, a.s. so sídlom v Bratislave je aktívne
vecne legitimovanou stranou v konaní.
Vo všeobecnosti platí, že postúpenie pohľadávky (cesia) spočíva v tom, že do existujúceho záväzku
namiesto doterajšieho veriteľa vstúpi nový veriteľ, čiže dochádza k zmene v osobe veriteľa. Táto zmena
sa nedotýka práv ani povinností dlžníka vyplývajúcich pre neho zo záväzku, a preto sa na platnosť

zmluvy o postúpení nevyžaduje súhlas dlžníka. Zámerom právnej úpravy postúpenia pohľadávky je
zabrániť tomu, aby postúpením pohľadávky došlo k zhoršeniu právneho postavenia dlžníka. Za týmto
účelomsamuzachovávajúvšetkynámietkyprotipostúpenejpohľadávkearovnakoajmožnosťnamietať
voči tejto pohľadávke svoje vzájomné pohľadávky. Následky postúpenia sa tak predovšetkým prejavia v
právnom postavení postupcu, ktorý stráca postúpenú pohľadávku so všetkým príslušenstvom i právami

s ňou spojenými. Postupník sa na základe postúpenia pohľadávky stane veriteľom namiesto postupcu
a pohľadávku nadobudne so všetkými právami, ktoré sú s ňou spojené. Keďže ide o významnú zmenu
v osobe veriteľa, ustanovuje Občiansky zákonník pre postúpenie pohľadávky písomnú formu a zároveň
ustanovuje, ktoré pohľadávky nie sú spôsobilým predmetom postúpenia. Osobitné predpisy môžu
upravovať postúpenie pohľadávok v špecifických prípadoch odlišne, resp. môžu upravovať osobitné

podmienky, ktorých splnenie je na platné postúpenie potrebné (rozsudok Najvyššieho súdu, sp. zn. 1Cdo
147/2017 zo dňa 24.04.2018, publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov
Slovenskej republiky ako R 60/2018, pozri aj rozsudok Najvyššieho súdu, sp. zn. 1Obdo 92/2018 zo dňa
20.11.2019 a rozsudok Najvyššieho súdu, sp. zn. 7Cdo 26/2017 zo dňa 28.03.2018 ).
Ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách neupravuje len administratívne povinnosti banky pri ochrane

bankového tajomstva, ale stanovuje podmienky platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky bankou, ide
teda o lex specialis vo vzťahu k všeobecným ustanoveniam Občianskeho zákonníka o postúpení
pohľadávky (§ 524 a nasl.). Citované ustanovenie stanovuje podmienky, za ktorých môže banka aj
bez súhlasu klienta postúpiť svoju pohľadávku na inú osobu, čo výkladom a contrario znamená, že
ak podmienky uvedené v tomto ustanovení splnené nie sú, banka postúpiť pohľadávku bez súhlasu

klienta nemôže. Postúpenie pohľadávky bankou bez splnenia podmienok uvedených v § 92 ods. 8
zákona o bankách treba považovať za konanie v rozpore so zákonom a takýto úkon je absolútne
neplatný podľa § 39 Občianskeho zákonníka, pričom na absolútnu neplatnosť právneho úkonu má súd
povinnosť prihliadať ex offo. Keďže v danom prípade pôvodným veriteľom bola banka, ktorá postúpila
svoju pohľadávku z úverovej zmluvy na postupníka Blackside, a.s., (žalobcu), súd skúmal jeho aktívnu

vecnú legitimáciu, t. j. či boli pred postúpením pohľadávky dodržané podmienky ustanovené zákonom
o bankách i zákonom o spotrebiteľských úveroch, teda či postúpenie pohľadávky bolo platné.

29. Ďalšie námietky vznesené žalovaným v jeho písomných podaniach, najmä zo dňa 25.04.2023 a zo
dňa 31.05.2023 súd vyhodnotil ako absolútne nedôvodné a nie na mieste. Podrobne sa súd s každou

námietkou nižšie vysporiada, ale zároveň konštatuje, že Zmluva o OTP Expres úvere zo dňa 06.02.2013
obsahuje všetky náležitosti v zmysle platných predpisov k tomuto dňu podľa zákona o spotrebiteľských
úveroch a Občianskeho zákonníka a žiadne ustanovenie zmluvy žalobcu nebolo právoplatným súdnym
rozhodnutím vyhlásené za neprijateľnú zmluvnú podmienku.

30. K námietke žalovaného, že nedošlo k účinnému zosplatneniu úveru, lebo žalobca mohol zosplatniť
predmetný úver už pre splátku splatnú dňa 06.06.2013, ale spotrebiteľ, teda žalovaný, bol až listom
zo dňa 18.02.2014 vyzvaný na úhradu dlžnej čiastky a tento list mal byť upozornením v lehote 15 dní
podľa § 53 odsek 9 OZ sa súd nestotožnil, postup právneho predchodcu žalobcu v súvislosti s účinným
zosplatnením úveru preukázal listinnými dôkazmi, a to Výzvou na zaplatenie zo dňa 18.02.2014 záväzku

žalovaného po lehote splatnosti, kde ho prvýkrát vyzval a uviedol mu, že je v omeškaní s viac ako troma
splátkami a žiada ho o uhradenie dlžnej čiastky k tomuto dňu najneskôr do 06.03.2014, v opačnom
prípade právny predchodca žalobcu pristúpi v súlade s ustanovením § 53 odsek 9 OZ k vyhláseniu
úveru za predčasne splatný a túto výzvu si žalovaný osobne prevzal dňa 21.02.2014 s tým, že bolona vôli právneho predchodcu žalobcu, kedy vyzve žalovaného na zaplatenie dlžnej čiastky a kedy mu
oznámi, že je v omeškaní viac ako 3 mesiace, zákon striktne neustanovuje, že veriteľ má zaslať výzvu na
zaplatenie neuhradenej pohľadávky vyplývajúcu z úveru hneď, keď sa dostane do omeškania dlžník so

zaplatením splátky úveru a následne, okrem toho banka musí dodržať zákonné ustanovenie § 92 odsek
8 zákona o bankách a postúpiť pohľadávku až po uplynutí 90 dní, keďže záväzok vyplývajúci zo zmluvy
o úvere žalovaným nebol zaplatený najneskôr do 06.03.2014, tak právny predchodca žalobcu pristúpil
dňa 20.03.2014 k vyhláseniu úveru za predčasne splatný s tým, že bol žalovaný vyzvaný, aby v lehote
do 10 dní od doručenia tohto listu uhradil celý záväzok vyplývajúci zo zmluvy o úvere, ktorý predstavoval

k 20.03.2014 sumu vo výške 7.016,31 eur. Aj vyhlásenie úveru za predčasne splatný si žalovaný osobne
prevzal dňa 24.03.2014. Z týchto dôvodov mal súd za to, že zo strany právneho predchodcu žalobcu
došlo k účinnému zosplatneniu úveru a aj postúpeniu pohľadávky tak, ako vyššie uviedol a zdôvodnil.

31. Žalovaný tvrdil, že v zmluve absentovali náležitosti vyžadované § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z.
napríklad výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a adresa predávajúceho, preto

sa úver podľa § 11 považoval za bezúročný a bez poplatkov. S týmto tvrdením sa súd nestotožnil. Adresa
žalobcu - veriteľa bola uvedená v záhlaví zmluvy. Okrem toho v zmluve v čl. X. bod 9. je jednoznačne
určený orgán vykonávajúci kontrolu dodržiavania a povinností ustanovených zákonom č. 129/2010 Z. z.,
ako aj adresa uvedeného orgánu, lebo pôvodný žalobca bol bankovou inštitúciou podliehajúcou dohľadu
Národnej banky SR, ktorá dbá o svoje dobré meno a o starostlivosť o klientov a zmluvné ustanovenia

koncipuje s dôrazom na to, aby nespôsobovali nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán.
31.1 Žalovaný ďalej namietal, že v zmluve absentuje výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a
iných poplatkov, v súlade s ust. § 9 odsek 2 písm. l) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch. S touto námietkou súd prvej inštancie nemôže súhlasiť, pretože ju nepovažuje za dôvodnú,
nakoľko žalobca dostatočným spôsobom preukázal, že tieto náležitosti sú v predmetnej spotrebiteľskej

zmluve zakomponované v súlade so zákonom č. 129/2010 Z. z. V článku IV. odsek 1 je jednoznačne
uvedený počet mesačných splátok, ktorými sa klient zaviazal splácať úver a to 84. mesačnými splátkami
a tieto boli v zmluve podrobne rozpočítané tak, že 1. splátka vo výške 147,16 eur splatná 06.03.2013,
2. - 83. splátka vo výške 147,16 eur splatná 6. deň v mesiaci a 84. splátka vo výške 147,16 eur
splatná 06.02.2020. Týmto rozpisom žalobca dostatočne jednoznačne v zmluve určil konkrétnu výšku,

frekvenciu, počet a termíny jednotlivých splátok ako aj osobitne o termíne, výške a splatnosti prvej i
poslednej splátky. K tejto námietke žalovaného súd prvej inštancie poukazuje na Rozhodnutie Súdneho
dvora Európskej únie vo veci C42/2015 Home Credit Slovakia zo dňa 09.11.2016 ako aj Národnej banky
Slovenskavjehovyjadrení18.04.2017.Vtejtosúvislostijepotrebnépoukázaťnačl.10.odsek2písmeno
h) a písmeno i) Smernice 2008/48/ES, podľa ktorého zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza

výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k
jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia a v prípade
amortizácie istiny, na základe zmluvy o úvere s dobou určitou právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu
vo forme amortizačnej tabuľky, a to bezplatne a to kedykoľvek počas celej dĺžky trvania zmluvy o úvere.
Účelom zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu medzi

žalobcom a žalovaným bolo prebrať do slovenského práva Smernicu Európskeho parlamentu a Rady
2008/48/ES z 23.04.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení Smernice Rady 87/102/EHS.
Vo všeobecnej časti dôvodovej správy ust. § 9 odsek 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch, sa zdôrazňuje zásadný význam v ochrane spotrebiteľa v zmluvných vzťahoch, ktorý má
dostatočné množstvo informácií o podmienkach úveru, nákladoch a záväzkoch, ktoré z neho vyplývajú.

Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí uvádzať celkovú výšku, menu poskytnutého spotrebiteľského
úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie (v zmluve musí byť zrozumiteľne uvedené, aká je celková
výška a mena poskytnutého spotrebiteľského úveru, prípadne strop, do ktorého spotrebiteľ môže
opakovane čerpať finančné prostriedky). Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí upravovať výšku, počet a
termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (spotrebiteľ musí byť zrozumiteľne informovaný v akých

termínoch, resp. kedy v akej výške a ako dlho je povinný plniť si povinnosti) vyplývajúce mu zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere.
Smernica ako špecifický prameň práva (norma práva) Európskej únie vyžaduje od členských štátov, aby
dosiahli cieľ sledovaný Smernicou, prijatím transpozičných opatrení vo svojom právnom poriadku. Na
tento účel musia byť ustanovenia Smernice vykonané tak, aby bola ich záväznosť nespochybniteľná a

aby sa zachovala ich konkrétnosť, presnosť a jasnosť. Rozsudok vo veci SD EÚ C-42/2015 konštatoval,
že Smernica bráni členským štátom, aby vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovili povinnosť
zahrnúť do zmluvy o úvere iné náležitosti, než sú tie, ktoré vymenúva čl. 10. odsek 2 Smernice. Aj so
zreteľom na to sa v praxi všeobecných súdov SR vyskytujú resp. vyskytovali pochybnosti o tom či text„zmluvaoúverezrozumiteľneastručneuvádzavýšku,početafrekvenciusplátokspotrebiteľaaprípadne
poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými
sadzbami úveru na účely splatenia“. Článok 10. odsek 2 písm. h) Smernice obsahovo zodpovedá textu

„zmluva o spotrebiteľskom úvere...musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom,
s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia“. Z týchto dôvodov
nemožno od dodávateľov v zmluvách uzatváraných podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch, žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po

častiach (samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky). Pokiaľ ustanovenie § 9 odsek 2 písm. k)
zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, uvádza pojmy „výška“, alebo „počet“, či „termíny
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“, je za použitia eurokonformného výkladu dospieť k záveru, že
toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje. Z dôvodovej správy k zákonu č. 129/2010
Z. z. o spotrebiteľských úveroch, v žiadnom prípade nevyplýva, že by zámerom zákonodarcu bolo,
aby ust. § 9 odsek 2 písm. k) tohto zákona sprísnilo požiadavku zakotvenú v Smernici, teda to, aby

zmluva o úvere upravovala výšku, počet a termíny splátok ako súbor, ktorý zahŕňa istinu, úroky a aj iné
poplatky. Zohľadňujúc účel zákona vyjadrený v dôvodovej správe teda § 9 odsek 2 písm. k) nestanovuje
požiadavku odlišnú od toho ako ju vymedzuje čl. 10. odsek 2 písm. h) Smernice. Potom aj rozhodnutie
NS SR pod sp. zn. 3Cdo 146/2017 a 3Cdo 56/2018 konštatuje, že predmetné ustanovenie je potrebné
interpretovať tak, že nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie

toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky.
Vposudzovanejvecipretovsúladesvyššieuvedenýmiprávnyminázorminiejemožnévysloviťabsenciu
náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere vymedzených v § 9 odsek 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch, pokiaľ ide o výšku splátok, tieto sú v zmluve zrozumiteľne uvedené sumou
147,16 eur, konečnú splatnosť úveru a to 84. splátku vo výške 147,16 eur splatnú dňa 06.02.2020, okrem

toho 2. - 83. splátku vo výške 147,16 eur splatnú 6. deň v mesiaci. K danému problému sa vyjadrila aj
Národná banka Slovenska vo svojom vyjadrení zo dňa 18.04.2019, kde uviedla „NBS v prvostupňovom
konaní nebude ukladať sankciu za nerozpísanie údajov o výške, počte a termíne splátok osobitne ku
každej položke, istine, úroku, poplatkov v zmluve o spotrebiteľskom úvere, ak inak táto náležitosť bude
spĺňať požiadavky vyžadované v rozsudku SD EÚ C-42/2015“.

32. Čo sa týka námietky žalovaného, že na zmluve o spotrebiteľskom úvere nie je uvedená adresa
predávajúceho,naktorejmôžespotrebiteľuplatniťreklamáciualebosťažnosť,jetiežmožnokonštatovať,
že je neopodstatnená, lebo adresa predávajúceho je jasne uvedená v záhlaví zmluvy, kde je úplne
jasne a zrozumiteľne identifikovaný veriteľ a tiež aj žalovaný. Okrem toho súd vyššie uviedol, že v

spotrebiteľskej zmluve v čl. X. bod 9. je jednoznačne určený orgán vykonávajúci kontrolu dodržiavania
a povinnosti ustanovených zákonom, ako aj adresa uvedeného orgánu.

33. K vznesenej námietke premlčania zo strany žalovaného súd uvádza, že ju vyhodnotil tiež ako
neodôvodnenú a žiadnym spôsobom nepreukázanú z hľadiska dôvodnosti zo strany žalovaného.

Námietku premlčania prvýkrát vzniesol žalovaný v odvolaní voči rozsudku súdu prvej inštancie sp. zn.
6C/205/2016-80 zo dňa 14.09.2018 a následne v podaní zo dňa 25.04.2023 s tým, že pôvodný žalobca
podaním zo dňa 20.03.2014 vyhlásil úver za predčasne splatný a zároveň vyzval žalovaného, aby v
lehote 10 dní od doručenia tohto listu uhradil celý svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy, pretože stratil
možnosť splácať úver mesačnými splátkami vrátane úrokov a poplatkov. Žalovaný toto vyhlásenie úveru

za predčasne splatný a výzvu prevzal dňa 24.03.2014 a z jeho strany nedošlo k žiadnej úhrade s
tým, že lehota 10 dní na to, aby zaplatil zvyšok úveru mu uplynula 04.04.2014 a žalobca si uplatnil
nárok na tunajšom súde žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 30.05.2016, teda v rámci všeobecnej
premlčacej doby, to znamená riadne a včas. Žalovaný dôvodil tým, že nárok žalobcu je preto premlčaný,
lebo pri posudzovaní plynutia premlčacej lehoty a jej spočívania treba vziať do úvahy vplyv procesných

úkonov žalobcu na spočívanie premlčania. Žalobca navrhol zmenu strany sporu na strane žalobcu a
táto zmena bola súdom pripustená. Podľa tvrdenia žalovaného, k spočívaniu premlčacej doby dochádza
až právoplatnosťou rozhodnutia súdu, ktorým sa táto zmena pripustila. Z tohto odvodiac žalovaný tvrdil,
že k spočívaniu premlčacej doby v uvedenom prípade došlo až dňom právoplatnosti pripustenia zmeny
strany sporu a nie dňom podania žaloby, lebo žalobca v začatom konaní riadne nepokračoval a z tohto

dôvodu nemohli nastať a nenastali právne účinky § 112 OZ. Premlčacia doba teda riadne plynula až do
dňa právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým sa táto zmena pripustila a uplynula.
Súd sa s touto právnou argumentáciou absolútne nestotožnil, pretože vyššie už súd uviedol, že
postúpenie pohľadávky bolo vykonané zákonným spôsobom a túto otázku pripustenia zmeny stranysporu na strane žalobcu vyriešil svojimi právoplatnými uzneseniami, na ktoré súd vyššie poukázal,
NajvyššísúdSR.Vdanomprípadepodľanázorusúduniejemožnéhovoriťospočívanípremlčacejdoby,
pretože takáto právna argumentácia sa na daný prípad nevzťahuje. Premlčanie je možné zdôvodniť

jedine od dátumu, kedy mal plniť žalovaný podľa výzvy na plnenie, keď mu právny predchodca žalobcu
doručil zároveň aj vyhlásenie úveru za predčasne splatný, tam mal uloženú lehotu na plnenie 10 dní,
táto mu uplynula 04.04.2014 a teda od tejto doby je možné riešiť otázku premlčania a nie od spočívania
premlčacej doby, teda od právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým sa takáto zmena pripustila.

34. Čo sa týka námietky žalovaného, že zmluva o spotrebiteľskom úvere je zmluvou formulárovou,
predtlačenou a typovou zmluvou, ktorú pôvodný veriteľ predložil žalovanému na podpis, a ktorá
bola koncipovaná tak, že nezabezpečuje rovnosť a vyváženosť účastníkov zmluvného vzťahu, a že
žalovaný nemohol ovplyvniť obsah zmluvy a musel ju podpísať v celku, s touto námietkou sa súd
prvej inštancie nestotožňuje, považuje ju za nedôvodnú, nakoľko žalobca sa jednoznačne vyjadril, že
zmluva bola výsledkom dohody medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným ako spotrebiteľom,

nakoľko je bežnou praxou, že zmluvy sa uzatvárajú na pobočkách bánk, po dohode s klientom a
zakomponovaní jeho návrhu a vybraní produktu, ktorý banková inštitúcia poskytuje. Okrem toho je tiež
bežnoupraxoubankovýchinštitúcií,žemajúurčitétypypredpripravenýchzmlúvoúvere,abybolomožné
ich v krátkom čase doplniť a predložiť klientovi na podpis. Spotrebiteľ má však vždy dostatok času k
tomu, aby sa zoznámil s obsahom zmluvy a ako takým zvážil výhodnosť takejto ponuky. Žalovaný v

konaní nepreukázal, že pôvodný veriteľ ho nejakým spôsobom nútil k podpísaniu zmluvy. Následkom
digitalizácie zmlúv odpadá nutnosť písať každý dokument ako nový od úplného začiatku a v celosti
rukou, pričom počítačové programy v dnešnej dobe evidujú množstvo informácií, ktorých výstupy sú
v digitalizovanej forme a z tohto dôvodu nie je možné považovať takýto dokument za nepravdivý, a
súd sa preto odvoláva a poukazuje na nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. US 11/2016 v ods. 30

odôvodnenia, kde je uvedené „všeobecné súdy vrátane ústavného súdu ochranu spotrebiteľov pustili
už tak ďaleko, že títo nemusia niesť žiadne adekvátne dôsledky za svoje konanie, aj keď uzavrú
akúkoľvek zmluvu, dokonca čokoľvek, čo sa prieči zdravému rozumu (v zmysle „ten chudák ani nevie,
čo podpísal“, ale „peniaze mohol zobrať“), a to sa už dotýka samej podstaty a hlavne primeranosti práva,
v dôsledku čoho spotrebiteľa z úradnej povinnosti zbavujú jeho zodpovednosti.“ Okrem toho žalobca

preukázal, že žalovaný v deň podpisu zmluvy, teda 06.02.2013 bol oboznámený so štandardnými
európskymi informáciami o spotrebiteľskom úvere, z ktorých vyplýva, že žalovaný bol oboznámený
so všetkými podstatnými náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pretože tieto informácie
obsahovali celkovú výšku úveru, podmienky, ktoré upravujú čerpanie peňažných prostriedkov, dobu
trvania zmluvy, splátky a poradie, v ktorom sa budú splátky poukazovať, celkovú čiastku, ktorú bude

musieť spotrebiteľ zaplatiť, úrokovú sadzbu úveru, RPMN, priemernú RPMN, dĺžku trvania zmluvy a
ďalšie náležitosti, ktoré boli tiež uvedené v zmluve a takisto je tiež nezanedbateľná skutočnosť, že v deň
podpisu zmluvy 06.02.2013 pôvodný veriteľ v štandardných európskych informáciách presne uviedol
žalovanému písomnú informáciu o RPMN a priemernej RPMN, akým spôsobom bola vypočítaná, čiže
o všetkých podstatných náležitostiach zmluvy bol okrem zmluvy samotnej podrobne informovaný a

písomne oboznámený žalovaný.

35. Žalovaný namietal v zmluve ďalšie neprijateľné zmluvné podmienky a tieto súd považoval za
absolútne nedôvodné. Čo sa týka dohody o zrážkach zo mzdy, táto predstavovala v čase uzatvorenia
úverovej zmluvy štandardný spôsob zabezpečenia návratnosti pohľadávky veriteľa a nejednalo sa

o podmienku, ktorou veriteľ podmieňoval poskytnutie úveru žalovaným. Naopak, pokiaľ by žalovaný
nesúhlasil s takouto podmienkou, nebola by zakomponovaná do zmluvy o úvere a zo strany právneho
predchodcu žalobcu ani nebola použitá, a preto dohoda o zrážkach zo mzdy nemala žiadny vplyv na
dôvodnosť uplatneného nároku. Toto isté sa vzťahuje aj na rozhodcovskú doložku, či na klauzulu o
povinnosti spotrebiteľa informovať banku o zámere realizovať predčasné splatenie úveru, najneskôr 15

dní pred dňom jeho realizácie. Ani jeden z týchto inštitútov zo strany právneho predchodcu žalobcu
nebol uplatnený a ani zo strany žalovaného nedošlo k predčasnej splatnosti úveru.

36. K námietke žalovaného, že v zmluve bola dohodnutá neprimeraná odplata, lebo bola vyššia ako
20 %, súd uvádza, že v čase uzatvorenia zmluvy odplata nesmela podstatne prevyšovať odplatu

obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch a jej príslušnosť
sa posunula s prihliadnutím na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho
záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti (§ 53 odsek 6 OZ v znení
účinnom v čase uzavretia zmluvy). Odplatou je potrebné chápať celkové náklady spotrebiteľa spojenéso spotrebiteľským úverom, vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí
spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe,
okrem notárskych poplatkov, do celkových nákladov patria aj poistné a náklady spojené so zmluvou

o zabezpečení záväzku spotrebiteľa podľa tohto zákona, ktorých uzavretím bolo podmienené získanie
spotrebiteľského úveru alebo jeho získanie za ponúkaných podmienok. Podľa názoru súdu, dohodnutý
úrok z úveru v zmluve v sadzbe 23,10 % ročne spolu s poplatkom za poskytnutie úveru vo výške 120,-
eur nemožno považovať za neprimeranú odplatu, ktorá bola v rozpore s ustanovením § 53 odsek 6 OZ,
s prihliadnutím na poskytnutú sumu úveru a lehotu splatnosti 7 rokov.

37. K námietke žalovaného k poplatkom, ktorý si uplatnil žalobca v konaní, a to poplatku za spracovanie
úveruapoplatkuzaupomienku,tietonepatriamedzipoplatky,ktorébybolizakázanépoužiťdodávateľovi
so zákonom č. 129/2010 Z. z. Je potrebné uviesť, že poplatok za poskytnutie úveru nemožno považovať
zaplneniezaslužbu,ktorejposkytnutienesledujezáujmyspotrebiteľapodľa§53odsek4písmenot)OZ.
Navyše, poplatok bol žalovanému známy pri uzavretí zmluvy, bol uvedený v zmluve v čl. V. a vzhľadom

k výške úveru nie je možné dospieť ani k záveru o neprimeranej výške poplatku za poskytnutie úveru.
Rovnako žalovanému bol známy aj poplatok za upomienku z obsahu zmluvy. V danom prípade išlo u
žalovaného o zriadenie účtu podľa § 708 až § 715 Obchodného zákonníka. Právny predchodca žalobcu
na poplatok za vedenie úverového účtu vo výške 2,50 eura mesačne, ktorý bol dohodnutý v čl. V. bod
1b) právo nemal a uvedené dojednanie bolo podľa § 9 odsek 1 zákona č. 129/2010 Z. z. v spojení s

ustanovením § 39 OZ neplatné pre rozpor so zákonom. Z obsahu spisu však vyplýva, že žalobca nárok
na zaplatenie poplatku za vedenie úverového účtu si v žalobe neuplatnil, preto táto námietka žalovaného
nemala žiadny vplyv na posúdenie tohto nároku súdom.

38. K námietke žalovaného, že v zmluve o úvere je nesprávne vypočítaná výška RPMN, lebo podľa

výpočtov žalobcu by mala predstavovať hodnotu 26,53 %, tak aj túto námietku súd vyhodnotil ako
neodôvodnenú, neopodstatnenú, lebo výška RPMN bola podrobne uvedená, akým spôsobom bola
vypočítaná v Štandardných európskych informáciách o spotrebiteľskom úvere a tieto boli žalovanému
ako spotrebiteľovi vopred predložené, mal možnosť sa s nimi oboznámiť a pokiaľ nesúhlasil s nimi,
nemusel ich podpísať. Žalobca v Štandardných európskych informáciách o spotrebiteľskom úvere pri

výpočte RPMN postupoval v súlade so zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a určil jej
hodnotu 27,51 %, keď postupoval a vychádzal z čl. VI. zmluvy, z ktorého vyplýva, že poradie splátok
je určených 84., teda týmto číslom bola vynásobená splátka úveru mesačná (84 x 147,16 eur), čím sa
žalobca dostal k hodnote 12.361,44 eur podľa čl. I. bod 4 s tým, že k tejto sume je pripočítaná ešte suma
120,- eur, teda jednorazový poplatok za spracovanie úveru v súlade s čl. V. bod 1a) a v bode 3 čl. I. je

presný rozpis výpočtu RPMN, čo bolo jednak písomne oznámené žalovanému na základe Štandardných
európskych informácií o spotrebiteľskom úvere a zverejnené podľa § 21 odsek 2 zákona č. 129/2010 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch. Z týchto dôvodov mal súd za to, že právny predchodca žalobcu si splnil
všetky zákonné povinnosti v súvislosti s výškou RPMN ako aj s priemernou hodnotou RPMN, spôsobom
ich výpočtu a zverejnenia a oznámenia dlžníkovi. Žalovaný nepreukázal dôvod, pre ktorý by žalobca

nesprávne vypočítal RPMN.

39. Z týchto dôvodov mal súd za to, že ani jedna z námietok žalovaného, ktoré uviedol jednak v
odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie, ako ani v ďalších svojich písomných podaniach a prednese
prostredníctvom splnomocnenej zástupkyne žalovaného sa nepreukázali a takisto neboli odôvodnené

jeho námietky, pre ktoré by bolo možné spotrebiteľský úver označiť za bezúročný a bezpoplatkový,
lebo žalobca preukázal svoj nárok v súlade so zákonom č. 129/2010 Z. z. a ustanovení Občianskeho
zákonníka, preto súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovaného k zaplateniu istiny vo výške
5.904,38 eur spolu so zmluvne dohodnutými úrokmi za obdobie do 12.05.2016 vo výške 4.111,18 eur
v súlade s výpisom z úverového účtu (číslo listu 21 spisu) ku dňu 12.05.2016, úroky z omeškania za

obdobie do 12.05.2016 v sume 131,64 eur, tiež v súlade s výpisom z úverového účtu (číslo listu 21 spisu)
ku dňu 12.05.2016, a takisto poplatkami vo výške 25,- eur, ktorý poplatok je za zaslanie upomienky
žalovanému dňa 31.07.2013 v zmysle čl. V. bod 2. zmluvy o úvere, úroky vo výške 23,90 % ročne
zo sumy 5.904,38 eur od 13.05.2016 do zaplatenia, úroky z omeškania vo výške 1 % ročne zo sumy
5.904,38eurod13.05.2016dozaplatenia,lebožalobcamávočižalovanémuvzmyslečl.I.bod2.zmluvy

o úvere nárok na zaplatenie bežného úroku ku dňu 12.05.2016 stanovený vo výške 23,9 % p. a. a v
zmysle čl. IV. bod 6. zmluvy aj nárok na úrok z omeškania, ktorý žalobca ku dňu 12.05.2016 požaduje
vo výške 1 % p. a. a keďže ďalším dňom, teda od 13.05.2016 sa dostal žalovaný do omeškania sozaplatením bežného úroku a úroku z omeškania úveru, tak je povinný zaplatiť aj tieto úroky, všetko do
troch dní od právoplatnosti rozsudku.

40. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 C.S.P. a priznal ich žalobcovi v rozsahu 100 %
voči žalovanému podľa § 262 odsek 1 C.S.P., pretože bol v konaní plne úspešný a o výške náhrady trov
konania rozhodne súd samostatným uznesením podľa ustanovenia § 262 odsek 2 C.S.P.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku (§38 odsek 2 ExP).