Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 10. február 2025

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 9C/6/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4416209249
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viera Betáková

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2025:4416209249.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky sudkyňou Mgr. Vierou Betákovou, v spore žalobcu: Blackside, a.s. so sídlom

Mlynské nivy 48, 821 09 Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO: 48 191 515, právne zastúpený AB
Legal, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Lachova 32, 851 03 Bratislava – mestská časť Petržalka,
IČO: 56 769 563, v mene ktorej koná JUDr. Andrej Balážik, advokát a konateľ, proti žalovanému:
A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXXX/XX, XXX XX E., o zaplatenie sumy 5.904,38 EUR s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 5.904,38 EUR, úroky za obdobie do
12.05.2016 vo výške 4.111,18 EUR, úroky z omeškania za obdobie do 12.05.2016 v sume 131,64 EUR,

poplatky vo výške 25,- EUR, úroky vo výške 23,90 % ročne zo sumy 5.904,38 EUR od 13.05.2016 do
06.02.2020, úroky z omeškania vo výške 1 % ročne zo sumy 5.904,38 EUR od 13.05.2016 do zaplatenia,
všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobcovi súd p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% voči žalovanému.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 30.05.2016 prostredníctvom právneho zástupcu
domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 5.904,38 EUR spolu s úrokmi za obdobie do 12.05.2016 vo
výške 4.111,18 EUR, úroky z omeškania za obdobie do 12.05.2016 vo výške 131,64 EUR, poplatky vo

výške 25,- EUR, úroky vo výške 23,90 % p. a. zo sumy 5.904,38 EUR od 13.05.2016 do zaplatenia,
úrok z omeškania vo výške 1 % p. a. zo sumy 5.904,38 EUR od 13.05.2016 do zaplatenia a v prípade
úspechu nároku na náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči žalovanému.
Žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu, spoločnosť OTP Banka Slovensko, a.s. so
sídlom v Bratislave uzatvorila so žalovaným dňa 06.02.2013 Zmluvu o F. Expres úvere č. 0573301913
RSU a v zmysle čl. X. bodu 2. zmluvy o úvere sú jej neoddeliteľnou súčasťou Všeobecné obchodné
podmienky OTP Banky Slovensko, a.s. pre poskytovanie spotrebných úverov pre obyvateľstvo v znení

účinnom od 01.11.2012. Predmetom zmluvy bola povinnosť veriteľa poskytnúť žalovanému bezúčelový
spotrebiteľský úver v sume 6.000,- EUR, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v mesačných splátkach
v sume 147,16 EUR po dobu 84 mesiacov, pričom prvá splátka bola splatná 06.03.2013 a posledná
splátka mala byť splatná 06.02.2020. V zmluve bola dohodnutá medzi zmluvnými stranami pevná
úroková sadzba 23,10 % ročne so zľavou 0,8 % ročne pre prípad dodržania podmienok stanovených
v zmluve. Zároveň v zmluve v čl. IV. bod 6. zmluvy bolo dohodnuté, že žalobca bol oprávnený v prípade
omeškaniažalovanéhososplatenímúverualeboniektorejsplátkyúveruúčtovaťajokrembežnéhoúroku

úrok z omeškania vo výške 5% ročne.
1.1 Právny predchodca žalobcu v žalobe uviedol, že žalovaný nesplácal úver podľa uvedenej zmluvy
o úvere, a preto ho žalobca listom zo dňa 18.02.2014 vyzval na uhradenie dlžnej časti záväzku zo zmluvy
o úvere, pričom žalovaný aj po doručení uvedenej výzvy úver včas a riadne nesplácal, pričom najstaršianeuhradená splátka bola splatná 06.06.2013. Žalobca podľa čl. VII. bod 2. písmeno e) zmluvy o úvere
listom zo dňa 20.03.2014 vyhlásil úver za predčasne splatný a žalovaný bol povinný podľa čl. VII. bod
5. uvedenej zmluvy o úvere uhradiť záväzok zo zmluvy o úvere do 10 dní odo dňa doručenia vyhlásenia

o predčasnej splatnosti úveru, pričom predčasná splatnosť úveru nastala 04.04.2014.
1.2 K výzve súdu právny predchodca žalobcu ohľadom úrokov z omeškania uviedol, že trvá na
dohodnutých úrokoch úveru, keďže právo na zaplatenie dohodnutých úrokov vyplýva z ustanovenia §
502 odsek 1 Obchodného zákonníka, ako aj z ustanovenia § 658 Obchodného zákonníka.

2. Okresný súd Nové Zámky v predmetnej veci vydal v skrátenom konaní platobný rozkaz dňa
31.01.2017 pod č. k. 6C/205/2016-304, na základe ktorého vyhovel nároku právneho predchodcu
žalobcu a zaviazal žalovaného k zaplateniu sumy 5.904,38 EUR s príslušenstvom tak, aby tieto sumy
zaplatil do 15 dní od doručenia platobného rozkazu alebo aby v tej istej lehote podal odpor s vecným
odôvodnením na súde. Zároveň súd žalovaného zaviazal k povinnosti do 15 dní odo dňa doručenia
platobného rozkazu zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 610,- EUR.

Platobný rozkaz nenadobudol právoplatnosť, lebo sa ho nepodarilo doručiť do vlastných rúk žalovaného,
a preto bol uznesením zo dňa 07.05.2018 č. k. 6C/205/2016-46 zrušený v celom rozsahu podľa
ustanovenia § 265 odsek 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.S.P.“) a § 266 odsek 1, odsek
3 C.S.P.

3. Okresný súd Nové Zámky vo veci samej rozhodol rozsudkom dňa 14.09.2018 pod sp. zn.
6C/205/2016-80 tak, že žalobe právneho predchodcu žalobcu vyhovel a zaviazal žalovaného
k povinnosti zaplatiť žalovanému sumu 5.904,38 EUR spolu s úrokmi za obdobie do 12.05.2016 vo
výške 4.111,18 EUR, úroky z omeškania za obdobie do 12.05.2016 vo výške 131,64 EUR, poplatky vo
výške 25,- EUR, úroky vo výške 23,90 % p. a. zo sumy 5.904,38 EUR od 13.05.2016 do zaplatenia,

úrok z omeškania vo výške 1 % p. a. zo sumy 5.904,38 EUR od 13.05.2016 do zaplatenia, a to do
troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaný bol zaviazaný ďalej súdom k povinnosti zaplatiť žalobcovi
náhradu trov konania, a to v lehote troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
súdrozhodneovýškenáhradytrovkonaniaaktorésúdvydáponadobudnutíprávoplatnostirozhodnutia,
ktorým sa konanie končí.

Mal preukázané, že právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovaným zmluvu o F. Expres úvere, na
základe ktorej poskytol žalovanému úver vo výške 6.000,- EUR. Žalovaný na úhradu uvedeného úveru
zaplatil len sumu 589,38 EUR a úver ďalej úver nesplácal. Právny predchodca žalobcu vyhlásil úver
za predčasne splatný ku dňu 20.03.2014 a k uvedenému dňu nedoplatok úveru predstavoval 7.016,30
EUR. Nesplatená istina úveru predstavovala 5.904,38 EUR, keďže z uhradenej sumy bola na istinu

započítaná len suma 95,62 EUR, suma 458,59 EUR bola započítaná na dohodnuté úroky, suma 0,17
EUR bola započítaná na úroky z omeškania a suma 35 eur bola započítaná na úhradu poplatkov.
Okrem žalovanej istiny priznal právnemu predchodcovi žalobcu aj poplatok v sume 25,- EUR za zaslanie
upomienky žalovanému podľa článku V. bod 2. písmeno a) zmluvy o úvere a príslušenstvo pohľadávky -
kapitalizované dohodnuté úroky vo výške 23,90 % ročne a to za obdobie do 12.05.2016 v sume 4.111,18

EUR, kapitalizované úroky z omeškania za obdobie do 12.05.2016 v sume 131,64 EUR, dohodnuté
úroky vo výške 23,90 % ročne zo sumy 5.904,38 EUR od 13.05.2016 do zaplatenia a úroky z omeškania
vo výške 1 % ročne zo sumy 5.904,38 EUR od 13.05.2016 do zaplatenia, ktoré požadoval právny
predchodca žalobcu, keďže boli nižšie ako úroky zákonné.

4. Rozsudok súdu prvej inštancie nenadobudol právoplatnosť, lebo v zákonnej lehote podal voči nemu
žalovaný odvolanie a žiadal, aby odvolací súd žalobu v plnom rozsahu zamietol a nikomu nepriznal
náhradu trov konania. Dôvodil ustanovením § 365 C.S.P. Tvrdil, že súd prvej inštancie nevykonal
všetky potrebné dôkazy, hoci predmetná zmluva bola zmluvou spotrebiteľskou a riadila sa zákonom
s. 129/2010 Z. z. V zmluve absentovali náležitosti vyžadované § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z.

napríklad výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a adresa predávajúceho,
preto sa podľa § 11 považoval za bezúročný a bez poplatkov. Tvrdil, že v zmluve boli neprijateľné
zmluvné podmienky, napríklad poplatok za spracovanie úveru, poplatok za vedenie účtu, dohoda
o zrážkach zo mzdy, paušálne stanovené poplatky za upomienky, neprimeraná odplata, ktorá bola
vyššia ako 20 %, rozhodcovská doložka, povinnosť spotrebiteľa informovať banku o zámere realizovať

predčasné splatenie úveru najneskôr 15 dní pred dňom jeho realizácie. Tieto podmienky mal súd prvej
inštancie preskúmať z úradnej povinnosti. Nakoľko zmluva obsahovala neprijateľné zmluvné podmienky
a absentovali v nej zákonom vyžadované náležitosti, bolo ju potrebné považovať za bezúročnú abez poplatkov, preto žalovaná pohľadávka nebola správna čo do výšky a dôvodu. Uplatnil námietku
premlčania.

5. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril elektronickým podaním doručeným súdu dňa 03.12.2018,
v ktorom uviedol, že navrhuje rozsudok Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 6C/205/2016-80 zo dňa
14.09.2018 ako vecne správny potvrdiť. Poukázal na to, že žalovaný bol počas celého konania na súde
prvej inštancie pasívny, nevyjadril sa k žalobe ani k priebehu pojednávania a nedostavil sa na vytýčené
pojednávania. Tvrdil, že zmluva o úvere obsahuje náležitosti uvedené v § 9 odsek 2 písmeno i) zákona

č. 129/2010 Z. z., ktoré sú presne uvedené v čl. IV. bod 1. „Splácanie úveru“. Mal za to, že vnútroštátna
úprava obsiahnutá v § 9 odsek 2 písmeno i) zákona č. 129/2010 Z. z. je v rozpore s čl. 22 Smernice
Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.04.2008 a presahuje rámec požadovaný čl. 10 odsek
2 písmeno h) Smernice. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora, vo veci C 42/15,
v právnej veci žalobcu: Home Credit Slovakia, a.s. proti G. H. zo dňa 09.11.2016. Smernica 2008/48
nestanovuje povinnosť zahrnúť do zmluvy o úvere výpis vo forme amortizačnej tabuľky. Ohľadom

adresy predávajúceho mal za to, že táto je jasne uvedená v záhlaví zmluvy, kde je jasne identifikovaný
veriteľ a aj žalovaný. K námietke žalovaného týkajúcej sa poplatku za spracovanie úveru považoval
právny predchodca žalobcu za štandardnú prax veriteľa v súlade s právnymi predpismi a účinnými
v čase uzatvorenia úverovej zmluvy. V rámci poplatku za vedenie úverového účtu boli žalovaným riadne
poskytované služby v zmysle § 708 a nasl. Obchodného zákonníka. Zriadenie bežného účtu nebolo

podmienkou pre poskytnutie úveru a záležalo iba na vôli žalovaných, či túto službu žalobcu využijú
alebo nie. Dohoda o zrážkach zo mzdy predstavovala v čase uzatvorenia úverovej zmluvy štandardný
spôsob zabezpečenia návratnosti pohľadávky veriteľa a zdôraznil, že ani v tomto prípade sa nejednalo
o podmienku, ktorou veriteľ podmieňoval poskytnutie úveru žalovanému, ale jednalo sa o obojstranne
dohodnutý spôsob zabezpečenia. Čo sa týka poplatku za spracovanie úveru, mal za to, že žiadnym

právoplatným rozhodnutím súdu nebol takýto poplatok vyhlásený za neprijateľnú zmluvnú podmienku.
K námietke premlčania uviedol, že túto považuje za neodôvodnenú a neopodstatnenú s tým, že
právny predchodca žalobcu výzvou a vyhlásením úveru za predčasne splatný zo dňa 20.03.2014, ktorý
bol doručený žalovanému dňa 24.03.2014 žalobca vyhlásil záväzok žalovaného zo zmluvy o úvere
za zosplatnený s účinnosťou k 04.04.2014 a nárok bol uplatnený žalobou na tunajšom súde dňa

30.05.2016, teda v rámci všeobecnej premlčacej doby.

6. Krajský súd v Nitre rozhodol o odvolaní žalovaného rozsudkom zo dňa 11.12.2019 pod č. k.
25Co/10/2019-119 tak, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a právnemu predchodcovi
žalobcu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keď dospel k záveru, že súd prvej

inštancie vykonal vo veci v dostatočnom rozsahu dokazovanie potrebné pre zistenie rozhodujúcich
skutočností a z vykonaného dokazovania vyvodil správny právny záver. Odvolací súd sa tiež
stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku v celom rozsahu. Rozsudok Krajského súdu v Nitre
nenadobudol právoplatnosť, lebo bol zrušený uznesením Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.11.2022
sp. zn. 6Cdo/154/2020 s tým, že okrem rozsudku Krajského súdu v Nitre z 11.12.2019 sp. zn.

25Co/10/2019-119 bol zrušený aj rozsudok Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 6C/205/2016-80 zo
dňa 14.09.2018 a vec bola vrátená z Najvyššieho súdu Okresnému súdu Nové Zámky na ďalšie konanie.

7. Voči rozsudku Krajského súdu v Nitre zo dňa 11.12.2019 sp. zn. 25Co/10/2019-119 podal žalovaný
dovolanie dňa 23.03.2020, ktorého prípustnosť vyvodzoval implicitne z ustanovenia § 420 písm. f) C.S.P.

(posúdením podľa obsahu v súlade s § 124 ods. 1 CSP v spojení s čl. 11 ods. 1 až 3 Základných
princípov CSP) a explicitne z ustanovenia § 421 ods. 1 CSP z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia
veci. Namietal, že súdy nižších inštancií boli povinné z úradnej povinnosti zohľadniť článok 38 Charty
základných práv Európskej únie, týkajúci sa ochrany spotrebiteľa v spojení s článkom 6 ods. 1 smernice
Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, vrátane ustanovenia § 53

ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka a § 7 ods. 1 a § 8 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa v znení neskorších predpisov. Následne argumentoval tým, že súdy nižších inštancií
nechránili spotrebiteľa od vymáhania nároku založeného na neprijateľných zmluvných podmienkach.
Zdôraznil, že zmluva o úvere je spotrebiteľskou formulárovou zmluvou, ktorej obsah spotrebiteľ nemohol
ovplyvniť a zmluvné podmienky neboli individuálne dojednané. S poukazom na uzatvorenie zmluvy v

zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka (zákon č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov),
boli preto povinné vyhodnotiť toto ustanovenie zmluvy za neplatné, pretože žalobkyňa ako dodávateľ
bola povinná dojednať zmluvu podľa zákona o spotrebiteľských úveroch a v súlade s ustanoveniami
§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Tým, že súd prvej inštancie nepodrobil spotrebiteľskú zmluvusúdnej kontrole, svoju povinnosť zanedbal, napadnuté rozhodnutia považoval za nepreskúmateľné. V
tejto súvislosti uviedol, že v súdnych konaniach súdy z úradnej povinnosti podrobujú spotrebiteľské
zmluvy súdnej kontrole, čo v danom prípade nebolo splnené, preto sa dovolateľ cítil byť diskriminovaný.

Poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) z 9. júna 2013
sp. zn. I. ÚS 402/2013, z ktorého vyplýva, že aplikácia Občianskeho zákonníka na spotrebiteľský
úverový vzťah je ústavne konformná a nie je spôsobilá spochybniť ústavnú udržateľnosť daného záveru.
Teória absolútneho obchodu pri posudzovaní úverových vzťahov musí ustúpiť špeciálnej záväznej
spotrebiteľskej právnej úprave, ktorá má základ v smernici Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach

v spotrebiteľských zmluvách, ktorých výklad vo svojich rozhodnutiach prináša a upresňuje Súdny dvor
Európskejúnie.Ďalejpoukázalnaustanovenie§4zákonač.129/2010Z.z.,zktoréhovyplývapovinnosť
preveriteľapreduzatvorenímzmluvy,posúdiťsodbornoustarostlivosťouschopnosťspotrebiteľasplácať
spotrebiteľský úver pri zohľadnení skutočností uvedených v zákone. V tejto súvislosti namietal, že súdy
nižších inštancií neodôvodnili, prečo rozhodli, že on ako spotrebiteľ je povinný do troch dní zaplatiť
naraz priznanú sumu z titulu istiny, vrátane úrokov a trov konania, keďže jeho majetkové pomery

neodôvodňujú zaplatenie mesačnej sumy vyššej, ako je výška splátky 147,16 EUR mesačne. Ďalej
namietal neprijateľnosť zmluvnej podmienky týkajúcej sa oboznámenia sa so zmluvnými podmienkami,
ktoré podľa jeho názoru majú pre spotrebiteľa neprijateľný účinok vo vzťahu k potenciálnemu uplatneniu
jeho práv na súde a iných štátnych orgánov. Taktiež za neprijateľnú považoval aj podmienku vyplývajúcu
z článku 10 bodu 7 zmluvy o dojednaní rozhodcovskej doložky z dôvodu, že uvedená podmienka je

spôsobilá založiť hrubý nepomer vo vzájomných právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa
ako slabšej zmluvnej strany, preto je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle § 53 ods. 1
Občianskeho zákonníka. Napokon namietal neprijateľnosť zmluvnej podmienky vyplývajúcej z článku
9 zmluvy, týkajúcej sa dohody o zrážkach zo mzdy, s ktorou neprijateľnou podmienkou sa odvolací
súd sa nevysporiadal. V súvislosti s uplatnenou námietkou týkajúcou sa náležitostí zmluvy o úvere v

zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. poukázal na rozhodnutie SD EÚ vo veci C-42/15, ako aj
na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“)
sp. zn. 3 Cdo 50/2018 a 3 Cdo 146/2017. Podotkol, že v čase podpisu spotrebiteľskej zmluvy so
žalobkyňou zákon č. 129/2010 Z. z. bol v konflikte s právom Európskej únie, a to dokonca vo viacerých
bodoch v súvislosti s neuvedením členenia splátky na splátku istiny, úroku a poplatkov, čo vyvoláva

pochybnosti o možnosti posúdenia rozsahu záväzku spotrebiteľa. Zdôraznil, že v takom prípade mal
vnútroštátny súd vykladať vnútroštátne právo eurokonformne. V tejto súvislosti tvrdil, že odvolací súd
sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, lebo obchodnú zmluvnú podmienku
používanú medzi veriteľmi v zmluvách o spotrebiteľských úveroch, spočívajúcu v nečlenení splátok
na splátku istiny, úrokov a iných poplatkov, je potrebné hodnotiť ako neprijateľnú zmluvnú podmienku

v zmysle § 53 Občianskeho zákonníka. Neuvedenie členenia splátok považuje ustálená judikatúra
všeobecných súdov za nenaplnenie zákonnej požiadavky vyplývajúcej z § 9 ods. 2 písm. k) zákona
č. 129/2010 Z. z., teda úvery poskytnuté prostredníctvom takto formulovaných zmlúv za bezúročné
a bez poplatkov. Z tohto dôvodu považoval prax veriteľa za nekalú obchodnú praktiku vo vzťahu k
spotrebiteľom. Zároveň namietal aj neprimeranosť odplaty, ktorá je v rozpore s § 53 ods. 6 Občianskeho

zákonníka. V tejto súvislosti podotkol, že vychádzajúc z priemernej úrokovej štatistiky zverejnenej na
internetovej stránke Národnej banky Slovenska, a zo skutočností, že vo všeobecnosti súdy za podstatné
prevýšenie dojednanej odplaty považujú prevýšenie o viac ako 20%, považoval dojednanú odplatu za
neprimeranú a neprijateľnú zmluvnú podmienku, vrátane poplatku za spracovanie úveru a poplatku za
vedenie úverového účtu. V tejto súvislosti zdôraznil, že s účinnosťou od 10. júna 2013 podľa zákona

č. 132/2013 Z. z. sa veriteľovi výslovne zakazuje požadovať od spotrebiteľa úhradu plnení za vedenie,
evidenciu alebo správu spotrebiteľského účtu. V danom prípade sa jedná o poplatok v sume 120,- eur,
pričom žalovaný (spotrebiteľ) nedostal k dispozícií úver podľa zmluvy vo výške 6.000,- eur. Z tohto
dôvodu aj paušálne stanovené poplatky za upomienky je možno považovať za neprijateľné zmluvné
podmienky. Zároveň poukázal aj na ustanovenie § 298 CSP, v zmysle ktorého súd ex offo môže

vysloviť, že dojednaná zmluvná podmienka v zmluve je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Nesúhlasil
s názorom súdov nižších inštancií, že v zmluve je uvedená adresa predávajúceho. Tvrdil, že zmluva
jednoznačne neobsahuje adresu, kde jasne a zrozumiteľne by bolo uvedené, že na nej môže uplatniť
reklamáciu alebo sťažnosť tak, ako to vyplýva z § 9 ods. 2 písm. c) zákona č. 129/2010 Z. z. Napokon
namietal nesprávne právne posúdenie aj dojednanej výšky odplaty, pričom zdôraznil, že úroková sadzba

23,90% je v rozpore so zákonom. Dôkazom sú úrokové sadzby uvedené Národnou bankou Slovenska,
pričom priemerné úrokové miery z úverov poskytnutých v eurách rezidentom eurozóny v období pre prvý
štvrťrok 2013 boli pre domácnosti, pre spotrebiteľské úvery nad 5 rokov vo výške 10,11%. Po vyčíslení
zostatku úveru a spočítaní mesačných splátok dospel k záveru, že zostatok úveru po 7 rokoch splácaniaby predstavoval sumu 599,59 eura, preto úver pri uvedenom úroku 23,10% p. a. za uvedené obdobie v
zmluve by bol nesplatiteľný. Ak by mal byť úver uhrádzaný s úrokovou sadzbou 23,90% p. a., úver by
bol taktiež nesplatiteľný, pretože zostatok úveru by bol vo výške 1.163,85 eura. Odplatu ako cenu úveru

uvedenú v zmluve považoval za neurčitú a nezrozumiteľnú, na základe čoho zmluvu za neplatný právny
úkon v zmysle § 37 v spojení s § 39 Občianskeho zákonníka. Navrhol zrušiť rozhodnutia súdov nižších
inštancií a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

8. Právny predchodca žalobcu vo vyjadrení k dovolaniu žalovaného považoval napadnuté rozhodnutie

za správne a náležite odôvodnené. Poukázal na včasnosť podania dovolania žalovaným doručeným
súdu prvej inštancie 26. marca 2020, z ktorého podania nie je zrejmé, či bolo doručené poštou alebo
osobne. Posledným dňom lehoty pre podanie dovolania žalovaným bol 25. marec 2020. K dovolaniu
zdôraznil, že neobsahuje zákonom požadované obsahové a formálne náležitosti a hodnota sporu podľa
ich názoru nepresahuje zákonom stanovenú minimálnu hranicu násobku minimálnej mzdy, vyplývajúcu
z § 422 C.S.P. Podľa jeho názoru žalovaný len nesúhlasil s právnym posúdením veci samej odvolacím

súdom, ktorý nesúhlas nepredstavuje vadu konania v zmysle § 420 písm. f) C.S.P. K námietke týkajúcej
sa nesprávneho právneho posúdenia členenia splátky uviedol, že odvolací súd postupoval v súlade
s aktuálnou rozhodovacou praxou dovolacieho súdu v tejto otázke, v zmysle ktorej nie je potrebné,
aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná
skladba tej-ktorej anuitnej splátky. V nadväznosti na namietanú výšku odplaty poukázal na výšku

úveru a absenciu zabezpečenia splácania úveru dovolateľom, zriadením záložného práva v prospech
právneho predchodcu žalobu, prípadne iným ručením, preto dojednanú výšku odplaty považoval za
primeranú, neprekračujúcu obvyklú finančnú odmenu v čase podpísania úverovej zmluvy o viac ako
20%. Podotkol, že v rámci poplatku za vedenie úverového účtu boli žalovanému riadne poskytované
služby v zmysle § 708 a nasl. Obchodného zákonníka a zriadenie bežného účtu nebolo podmienkou pre

poskytnutie úveru, pričom záležalo iba na vôli žalovaného, či túto službu využije alebo nie. Napokon z
argumentácie žalovaného nie je zrejmé, z akého dôvodu by mala byť ročná percentuálna miera nákladov
(ďalej len „RPMN“) uvedená nesprávne, ani akými úvahami sa žalovaný spravoval pri argumentácií o
nesplatiteľnosti úveru v zmysle dojednaných zmluvných podmienok uvedených v zmluve, preto sa k
tejto námietke nevyjadril. Podotkol, že žalovaný zo sumy poskytnutého úveru vo výške 6.000,- EUR

uhradil iba 589,38 EUR. Za neopodstatnenú považoval aj námietku premlčania z dôvodu, že záväzok
žalovaného bol zosplatnený k 4. aprílu 2014, preto bol nárok uplatnený žalobou na súde 30. mája 2016
riadne a včas. Navrhol dovolanie pre absenciu formálnych a obsahových náležitostí odmietnuť.
Najvyšší súd uznesením zo dňa 29.11.2022 pod č. k. 6Cdo/154/2020-288 rozsudok Krajského súdu
v Nitre z 11.12.2019 sp. zn. 25Co/10/2019-119 a rozsudok Okresného súdu Nové Zámky sp. zn.

6C/205/2016-80 zo 14.09.2018 zrušil a vec vrátil Okresnému súdu Nové Zámky na ďalšie konanie.
Uznesenie Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 6C/205/2016-142 zo dňa 05.02.2020 zrušil.
8.1 Najvyšší súd SR v odôvodnení vyššie uvedeného uznesenia poukázal na to, že súdy nižších
inštancií v danom prípade nepostupovali dôsledne, ak v spore s ochranou slabšej strany neposkytli
žalovanému ako spotrebiteľovi osobitné poučenie o jeho procesných právach a povinnostiach

vyplývajúce z ustanovenia § 292 C.S.P. v spojení s čl. 6 Základných princípov C.S.P. z dôvodu, že
žalovaný nebol v spore zastúpený advokátom, ani iným subjektom vystupujúcim na ochranu jeho práv
v spore. Navyše súd prvej inštancie pri jeho prvom úkone voči žalovanému mu neposkytol ani poučenie
v rozsahu všeobecnej poučovacej povinnosti vyplývajúcej z ustanovenia § 160 odsek 1 a 2 C.S.P.
týkajúce sa poučenia strany o jej práve zvoliť si advokáta a o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej

pomoci. Okrem toho poukázal na to, že dovolateľ namietal porušenie princípu právnej istoty tým, že
súdy nižších inštancií ex offo nepodrobili súdnej kontrole zmluvné podmienky vyplývajúce zo zmluvy,
ako aj sa zákonným spôsobom nevysporiadali s ich neprijateľnosťou s odkazom aj na ustanovenie § 398
C.S.P. V závere Najvyšší súd SR mal za to, že v danom prípade dovolateľ teda opodstatnene namietal
porušenie jeho procesných práv v spore, lebo neuplatnením relevantných procesných ustanovení

týkajúcich sa ochrany slabšej strany v spore súdmi nižších inštancií, došlo k porušeniu procesných práv
dovolateľa v takej miere, že možno konštatovať porušenie práva na spravodlivý proces zaručeného
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (oznámenie FMZV ČSFR pod č.
209/1992 Zb.), ktorým je Slovenská republika viazaná.

9. Po rozhodnutí Najvyšším súdom a vrátením veci Okresnému súdu Nové Zámky sa žalovaný vyjadril
k žalobe mailovým podaním zo dňa 25.04.2023 v deň vytýčenia pojednávania v predmetnej veci, kde
uviedol, že má za to, že súčasný žalobca spoločnosť Blackside, a.s. nie je aktívne vecne legitimovaný
v tomto spore s odôvodnením, že žalovaný podpísal úverovú zmluvu s právnym predchodcom žalobcua ten z konania vystúpil a nepokračoval v ňom a požiadal súd o zmenu účastníka konania z dôvodu
postúpenia pohľadávky. Súd túto zmenu svojím rozhodnutím pripustil, ale žalovaný má za to, že
postúpenie pohľadávky nie je v súlade s platnou legislatívou, a preto je neplatné.

9.1 Okrem toho namietal, že právny predchodca žalobcu mohol zosplatniť predmetný úver pre splátku
splatnú dňa 06.06.2013, lebo táto bola najstaršou nezaplatenou splátkou. Žalovaný ako spotrebiteľ mal
byť až listom zo dňa 18.02.2014 vyzvaný na úhradu dlžnej časti záväzku a tento list mal byť upozornením
v lehote 15 dní podľa § 53 odsek 9 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“). V prípade upozornenia
veriteľa podľa § 53 odsek 9 OZ dňa 18.02.2014 to teda muselo byť pre splátku zo dňa 06.12.2013, od

ktorej v čase upozornenia spotrebiteľa podľa § 53 odsek 9 OZ zo dňa 18.02.2013 uplynuli 3 mesiace.
Lehota troch mesiacov od splatnosti tejto splátky t. j. 06.12.2013 podľa žalovaného uplynula 06.02.2014,
preto mohol veriteľ uplatniť právo na predčasné zosplatnenie úveru najneskôr ku dňu 06.03.2013.
S poukazom na tieto skutočnosti mal za to, že v predmetnom prípade nedošlo k účinnému zosplatneniu
úveru, ktorý právny predchodca žalobcu datoval dňom 23.03.2014.
9.2 Žalovaný namietal, že právny predchodca žalobcu nepreukázal dostatočne ani splnenie ďalších

podmienok pre zosplatnenie predmetného úveru, lebo nepreukázal, že Výzva na zaplatenie splátok
úveru zo dňa 18.02.2014 a Oznámenie o predčasnej splatnosti úveru zo dňa 20.03.2014 boli skutočne
doručené žalovanému.
9.3 Žalovaný namietal, že nárok uplatnený žalobcom je premlčaný, lebo žaloba bola podaná na súd
30.05.2016 v čase, keď už bol nárok žalobcu premlčaný a že dňom podania žaloby mala premlčacia

lehota spočívať. Uviedol, že žalobca navrhol zmenu účastníka konania na strane žalobcu a táto zmena
bola súdom pripustená, a preto k spočívaniu premlčacej doby dochádza až právoplatnosťou rozhodnutia
súdu, ktorým sa táto zmena pripustila. Žalovaný mal za to, že z uvedeného je zrejmé, že k spočívaniu
premlčacejdobyvuvedenomprípadedošloaždňomprávoplatnostiuzneseniasúduopripustenízmeny
účastníka konania a nie dňom podania žaloby, lebo žalobca v začatom konaní riadne nepokračoval

a z tohto dôvodu nemohli nastať a nenastali právne účinky § 112 OZ.
9.4 Žalovaný v tomto vyjadrení žiadal súd, aby ochránil spotrebiteľa od vymáhania nároku založeného
na neprijateľných zmluvných podmienkach.
Z neprijateľných zmluvných podmienok napádal žalovaný, že spotrebiteľská zmluva je formulárová
zmluva,ktorejobsahspotrebiteľnemoholovplyvniťapodmienkyvzmluveneboliindividuálnedojednané.

Žalovaný žiadal súd, aby spotrebiteľskú zmluvu podrobil súdnej kontrole. Poukázal na to, že veriteľ má
povinnosť poskytnúť spotrebiteľovi informácie o spotrebiteľskom úvere prostredníctvom Formuláru pre
štandardné informácie, a to v listinnej podobe alebo na inom trvalom médiu v dostatočnom časovom
predstihu pred uzavretím zmluvy a žalobca ako dodávateľ si túto povinnosť nesplnil.
9.5 Žalovaný namietal ďalšiu neprijateľnú zmluvnú podmienku, a to že na spotrebiteľa je de facto

prenášané dôkazné bremeno v otázke riadneho oboznámenia so zmluvnými podmienkami, ktoré má
pre spotrebiteľa neprijateľný účinok vo vzťahu k potencionálnemu uplatneniu jeho práv na súde a o iných
štátnych orgánov tak, ako je to uvedené v úverovej zmluve čl. X. bod 2.
9.6 Žalovaný namietal, že v zmluve je ďalšia neprijateľná podmienka uvedená v čl. X. Záverečné
ustanovenia v bode 7., že rozhodcovská doložka nebola so spotrebiteľom osobitne vyjednaná, ale

je obsiahnutá vo forme vopred naformulovanej štandardnej zmluvnej podmienky včlenenej do textu
zmluvných podmienok, a preto je neprijateľnou podľa ustanovenia § 53 odsek 4 písmeno r) OZ.
9.7 Za ďalšiu neprijateľnú zmluvnú podmienku žalovaný označil Dohodu o zrážkach zo mzdy uvedenú
v čl. IX. z dôvodu, že Dohoda o zrážkach zo mzdy je dojednaná v zmluve vo forme štandardnej
zmluvnej podmienky, ktorá je včlenená do textu Zmluvných podmienok, na základe ktorej je spotrebiteľ

povinný podriadiť sa zrážkam zo mzdy na úhradu pohľadávky. Túto Dohodu žalovaný namietal, že je
neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa ustanovenia § 53 odsek 1 OZ.
9.8 Žalovaný namietal, že v zmluve o úvere absentujú údaje vyžadované v ustanovení podľa § 9 odsek
2 zákona č. 129/2010 Z. z. v platnom znení, výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom

s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, adresa predávajúceho,
na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. S poukazom na vyššie uvedené, žalovaný
považoval zmluvu o úvere podľa ustanovenia § 11 zákona č. 129/2010 Z. z. za bezúročný a bez
poplatkov.
9.9 Žalovaný napádal, že v zmluve o úvere je neprijateľná zmluvná podmienka v zmysle ustanovenia

§ 53 odsek 4 písmeno a) OZ s tým, že spotrebiteľ má splácať istinu úveru a zároveň platiť odmenu
veriteľovi vo forme úrokov, avšak pred uzavretím zmluvy nemá spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa, v akej
výške bude mesačne splácať svoj dlh a v akej výške bude platiť odmenu veriteľa.9.10 Žalovaný napádal, že v zmluve o úvere je neprijateľná zmluvná podmienka podľa ustanovenia § 53
odsek 4 písmeno o) OZ, čo sa prejavilo v tom, že nie len do momentu vyžiadania si amortizačnej tabuľky,
ale aj vypracovaním samotnej amortizačenej tabuľky je to veriteľ, kto po podpise zmluvy jednoznačne

určuje, aká časť bude použitá na splátku istiny a aká časť bude použitá na splátku odmeny veriteľa bez
toho, aby mohol do toho spotrebiteľ akokoľvek zasiahnuť.
9.11 Žalovaný namietal v zmluve o úvere neprimeranú odplatu, ktorá podľa jeho názoru podstatne
prevyšuje prípustnú odplatu podľa § 53 odsek 6 OZ, a to odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu
zaspotrebiteľskéúveryvobdobnýchprípadoch,vychádzajúczpriemernejúrokovejštatistikyzverejnenej

na internetovej stránke NBS a zo skutočnosti, že vo všeobecnosti súdy za jej podstatné prevýšenie
v zmysle uvedeného zákona považujú prevýšenie za viac ako 20 %.
9.12 Žalovaný namietal a považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmluve o úvere poplatok
za spracovanie úveru, poplatok za vedenie úverového účtu, a to z dôvodu, že sa jedná o finančné
záväzky spotrebiteľa za plnenia, ktoré mu po materiálnej stránke nie sú dodané a predstavujú čisto
administratívnu agendu veriteľa spojenú s poskytnutím úveru, pričom odplatou veriteľa za poskytnutie

úveru sú úroky. V danom prípade ide o poplatok za úver v sume 120,- EUR s tým, že žalovaný ako
spotrebiteľ nedostal k dispozícii úver podľa zmluvy vo výške 6.000,- EUR.
9.13 Za neprijateľnú zmluvnú podmienku považoval žalovaný aj paušálne ustanovené poplatky za
upomienky. Paušálne určená výška sumy poplatku bez transparentného výpočtu skutočných nákladov
predstavuje podľa žalovaného neprijateľnú zmluvnú podmienku.

9.14 Žalovaný namietal, že povinnosť spotrebiteľa informovať banku o zámere realizovať predčasné
splatenie úveru, najneskôr 15 dní pred dňom jej realizácie, spôsobuje, že spotrebiteľ je povinný platiť
úroky a náklady pri predčasnom splatení úveru podľa § 16 zákona č. 129/2010 Z. z. aj za obdobie
od oznámenia svojho úmyslu predčasne splatiť úver až do jeho splatenia. Túto zmluvnú podmienku
považoval za hrubo nevyváženú, nerešpektujúcu vôľu spotrebiteľa plniť dlh, na splnení ktorého musí

mať záujem aj veriteľ a v jej dôsledku spotrebiteľovi reálne vzniká strata.
Žalovaný poukázal na to, že zosúladenie legislatívy slovenských súdov so Smernicou č. 2008/48/ES
zákonodarca rozhodol s tým, že to platí až od 01.05.2018, že mesačná splátka v spotrebiteľských
zmluvách nemusí byť rozlíšená na výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Do
30.04.2018, podľa jeho názoru, musí byť v spotrebiteľských zmluvách mesačná splátka rozčlenená na

výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.
9.15 Žalovaný namietal, že v zmluve jednoznačne absentuje adresa dodávateľa, kde by jasne
a zrozumiteľne bolo pri nej uvedené, že na nej možno uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť a nie je to
v súlade s § 9 odsek 2 písmeno c) zákona č. 129/2010 Z. z. Žalovaný namietal, že v zmluve je nesprávne
uvedená výška RPMN, a preto sa spotrebiteľský úver má považovať za bezúročný a bez poplatkov.

Odplata a cena úveru je v zmluve neurčitá a nezrozumiteľná, z čoho je osvedčené, že zmluva je neplatný
právny úkon podľa § 37 a podľa § 39 OZ.

10. Žalobca sa písomne vyjadril k námietkam žalovaného podaním doručeným súdu dňa 18.05.2023,
v ktorom uviedol k tvrdeniu žalovaného, že pôvodný žalobca riadne nepokračoval v konaní, že zmenu

účastníka konania na strane žalobcu nie je v žiadnom prípade považovať za úkon, ktorým by pôvodný
žalobca riadne nepokračoval v konaní. O riadne pokračovanie v konaní nejde vtedy, keď účastník zaviní
zastavenie konania preto, že neopraví vady žaloby alebo bezdôvodne vezme žalobu späť, prípadne
neodôvodnene preruší konanie podľa § 163 C.S.P. Žalobca mal za to, že ku všetkým námietkam,
ktoré žalovaný vyjadril, či už v odpore alebo v ďalších svojich písomných podaniach považoval za

neodôvodnené alebo mal za to, že zmluva o úvere obsahuje všetky náležitosti v zmysle platných
právnych predpisov a účinných v čase jej uzatvorenia, a to ako Občianskeho zákonníka, Obchodného
zákonníka, tak aj zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Žiadne ustanovenie zmluvy
žalobcu nebolo právoplatným súdnym rozhodnutím vyhlásené za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Čo
sa týka dohody o zrážkach zo mzdy, nejednalo sa o podmienku, ktorou veriteľ podmieňoval poskytnutie

úveru žalovaným a zo strany veriteľa nedošlo k jej použitiu. Uviedol, že v zmluve je jednoznačne
určený orgán vykonávajúci kontrolu dodržiavania povinností ustanovených zákonom ako aj adresa tohto
orgánu, a to v čl. X. bod 9 zmluvy. Poplatok za spracovanie úveru predstavoval v čase poskytnutia
úveru štandardnú prax veriteľa a je v súlade s právnymi predpismi platnými a účinnými v čase uzavretia
úverovej zmluvy. V rámci poplatku za vedenie úverového účtu boli žalovanému riadne poskytnuté služby

podľa § 708 a nasl. Obchodného zákonníka. Poukázal na to, že zmluva obsahuje dobu trvania ako aj
termín konečnej splatnosti úveru. Všetko je konkretizované v čl. IV. bod 1. K námietke, že výška RPMN
nie je správne vypočítaná uviedol, že je vypočítaná v súlade s právnymi predpismi platnými v čase
podpisu zmluvy.K námietke žalovaného v súvislosti s ustanovením § 9 odsek 2 písmeno i) zákona č. 129/2010 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch uviedol, že uvedené náležitosti obsahuje úverová zmluva v čl. IV. bod 1.,
kde je uvedené „Dlžník je povinný splatiť banke istinu úveru spolu s úrokmi a poplatkom za vedenie

úverového účtu v mesačných splátkach (splátka zahŕňa splátku istiny aj úroku a poplatku za vedenie
úverového účtu) nasledovne: poradie splátky, výška splátky, termín splátky 1. splátka 147,16 EUR
splatná dňa 06.03.2013, 2. – 83. splátka 147,16 eur splatná 6. deň v mesiaci, 84. splátka 147,16 EUR
splatná dňa 06.02.2020. Poukázal na to, že zákon veriteľovi neukladá povinnosť, ale len možnosť uviesť,
akým spôsobom sa budú jednotlivé splátky priraďovať k jednotlivým nesplatným zostatkom.

11. Súd prvej inštancie vo veci samej rozhodol rozsudkom dňa 07.06.2023 pod sp. zn. 9C/6/2023-361
tak, že zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 5.904,38 EUR, úroky za
obdobie do 12.05.2016 vo výške 4.111,18 EUR, úroky z omeškania za obdobie do 12.05.2016 v sume
131,64 EUR, poplatky vo výške 25,- EUR, úroky vo výške 23,90 % ročne zo sumy 5.904,38 EUR od
13.05.2016 do zaplatenia, úroky z omeškania vo výške 1 % ročne zo sumy 5.904,38 EUR od 13.05.2016

do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku a žalobcovi súd priznal nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100% voči žalovanému. Svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ustanoveniami § 1
odsek 1, § 9 odsek 2, § 11 odsek 1, 2 , § 17 odsek 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, § 52 odsek 1, § 53 odsek 9, § 517 odsek 1, § 524 odsek
1, 2, § 526 odsek 1, 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), § 92 odsek 8 zákona č. 483/2001 Z. z.

12. Rozsudok súdu prvej inštancie nenadobudol právoplatnosť, lebo žalovaný voči nemu podal
v zákonnej lehote odvolanie a žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil
na nové konanie a rozhodnutie, alternatívne, aby rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žaloba
sa zamieta a žalobca nemá voči žalovanému nárok na náhradu trov konania. Žiadal priznať nárok

na náhradu trov konania. Dôvodil ustanovením § 365 ods. 1 písm. a), b), d), e), f), g) a h) Civilného
sporového poriadku (ďalej C.S.P.). Namietal, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces. Tvrdil, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s jeho námietkami v
súlade so zákonom, svoje rozhodnutie riadne neodôvodnil, preto je arbitrárne. Namietal aktívnu vecnú

legitimáciu, keďže namietal neplatnosť postúpenia. Tvrdil, že žalobca nie je bankou a neposkytol mu
žiadny úver. Navyše pôvodný veriteľ nepostupoval v zmysle § 7 zákona č. 129/2010 Z.z, čoho dôsledky
rieši § 11 uvedeného zákona. Postúpenie pohľadávky nebolo urobené podľa § 525 ods. 1 a 526
ods. 1 zákona č. 40/1964 Z.z. keďže postúpením pohľadávky banky na inú osobu ako banku sa jej
obsah zmenil. Tvrdil, že existuje rozpor medzi § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka zakazujúceho

postúpiť pohľadávku banky na inú osobu ako banku, nakoľko postúpením by sa zmenil jej obsah,
a § 92 ods. 8 zákona o bankách, ktorý naopak takéto postúpenie na inú osobu povoľuje. Poukázal
na § 54 ods. 1 OZ, a aplikačnú lex specialis povahu a prioritu noriem Občianskeho zákonníka pred
normami iných právnych predpisov. Ďalej poukázal na § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného
od 1.1.2008. Tvrdil, že pokiaľ jedna právna norma pripúšťa postúpenie pohľadávky banky aj na inú

osobu ako banku (§ 98 ods. 2 zákona o bankách) a iná takéto postúpenie nepripúšťa (§ 525 ods. 1,
v spojení s § 52 ods. 2 a § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka), bolo by takéto postúpenie absolútne
neplatné pre rozpor so zákonom (§ 39 v spojení s § 52 ods. 2 a § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
Citoval Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/36/2020 a uviedol, že dodávateľ nepreukázal ani
účinky zosplatnenia, keď nepreukázal, kedy mu doručil zosplatnenie, keďže podľa § 92 ods. 8 zákona č.

483/2001Z.z.bankamôžepostúpiťlentúčasťsvojejpohľadávky,ktorájesplatná.Tvrdil,žeprávnyúkon
vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru je neplatný, nakoľko nebol urobený v súlade s § 53 a § 565
Občianskeho zákonníka. Namietal voči záverom súdu prvej inštancie v bode 28. napadnutého rozsudku,
že došlo k platnému postúpeniu pohľadávky z pôvodného žalobcu na Československú obchodnú banku,
I. a nakoniec na súčasného žalobcu, ktorý je aktívne vecne legitimovaný. Poukázal na uznesenia

Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/154/2020 z 26.10.2022 a z 08.11.2022, a tvrdil, že dňa 12.08.2021
existovala banka OTP Banka Slovensko, a. s., ktorá mala uzavrieť zmluvu o postúpení so spoločnosťou
Blackside, a.s., a preto sa J. F. H. nikdy nestala právnym nástupcom banky OTP Banka Slovensko,
a.s., v súvislosti s prejednávanou pohľadávkou. Na základe uvedeného žalobca nie je aktívne vecne
legitimovaný v spore. Namietal, že v konaní došlo k vade, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci. Tvrdil, že nedošlo k účinnému zosplatneniu úveru pôvodným veriteľom a preto
nebolo možné pohľadávku postúpiť, nakoľko pohľadávka v čase postúpenia neexistovala čo do výšky,
dôvoduarozsahuuvádzanýchžalobcom.Súdprvejinštancie,ževecnesprávne právneposúdil,nakoľko
došlo k porušeniu § 565 Občianskeho zákonníka. Preto považoval za neprávnu úvahu v bode 30.odôvodnenia napadnutého rozsudku. Zotrval na námietke premlcˇania, ktorú uplatnil v konaní pred
súdom prvej inštancie, a tvrdil, že podľa § 103 Občianskeho zákonníka uplynula premlčacia doba
jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Tvrdil, že v skutočnosti mu nebola poskytnutá suma úveru

vo výške 6.000,- EUR, ale len suma 5.880,- EUR, teda hodnota poskytnutého úveru ponížená o 120,-
EUR, preto bol nesprávny záver súdu prvej inštancie v bode 25. odôvodnenia napadnutého rozsudku,
podľa ktorého bolo preukázané, že úver bol vycˇerpaný v plnom rozsahu teda v sume 6.000,- EUR.
Pritom úrok nebol uplatnˇovaný zo sumy skutočne poskytnutého úveru 5.880,- EUR, ale zo sumy
6.000,- EUR, preto ho dodávateľ ukracoval a odplata za úver nebola realizovaná v zmysle zmluvy.

Mal zato, že súd prvej inštancie mal vyhodnotiť spracovateľský poplatok ako neprijateľnú zmluvnú
podmienku. Namietal, že v rozsudku nebolo vysvetlené prečo mal zaplatiť poplatok za poskytnutie
úveru, keď poskytovanie úverov bola jednou z činností banky OTP banka Slovensko, a.s. Tvrdil, že
RPMN 27,51 % uvedená v zmluve bola nesprávna, pričom poukázal na Súhrnné informácie o údajoch
o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 4. štvrťrok 2012, riadok 7, z ktorého vyplýva
RPMN 18,86 %, a Súhrnné informácie o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi

za 1. štvrťrok 2013, riadok 7, z ktorého vyplýva RPMN 19,47 %. Rovnako nesprávna bola odplata za
úver. Namietal, že najstaršou nezaplatenou splátkou bola splátka zo dňa 06.06.2013, preto žalobca
mohol zosplatniť predmetný úver už pre splátku splatnú dňa 06.06.2013. Až listom zo dňa 18.02.2014
bol vyzvaný na úhradu dlžnej časti záväzku a tento list mal byť upozornením v lehote 15 dní podľa
§ 53 ods.9 OZ. Lehota 15 dní uplynula 05.03.2014, preto mohol veriteľ uplatniť právo na predčasné

zosplatnenie úveru najneskôr do splatnosti najbližšej splátky dňa 06.03.2013 (§ 565 Obč. zákonníka).
Žalobca využil toto svoje právo až oznámením o predčasnej splatnosti úveru zo dňa 20.03.2014, preto
nemohlo dôjsť a nedošlo k účinnému zosplatneniu úveru. Poukázal na rozhodnutie Okresného súdu
Zvolen sp. zn. 14Csp/3/2022. Nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie v bode 31. a tvrdil, že v zmluve
absentovalináležitostivyžadované§9ods.2zákonač.129/2010Z.z.atovýška,početatermínysplátok

istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým
nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia a
adresapredávajúceho,pretomalbyťúver považovanýzabezúročnýabezpoplatkovpodľa§11zákona.
V súvislosti s rozsudkom Súdneho dvora vo veci C-42/2015 namietal, že v spore medzi jednotlivcami
platí zákaz horizontálneho priameho účinku smerníc. Tvrdil, že súdny dvor mal ,,eurovýhradu“ len k

amortizačnej tabuľke ako povinnej náležitosti zmluvy a len vo vzťahu k istine, čoho sa prejednávaná vec
netýka. Ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) považoval za tak explicitne presné, že cez eurokonformný výklad
nemožno ignorovať absenciu údajov o výške, počte a termíne splátok istiny, úrokov a iných poplatkov
v žiadnej zmluve o úvere. Poukázal na vývoj právnej úpravy počnúc zákonom č. 258/2001 Z. z. až k
zákonu č. 129/2010 Z. z., ktorým bola transponovaná smernica 2008/48/ES z 23. apríla 2008. Napriek

tomu bola z predchádzajúceho zákona prevzatá totožná dikcia splácania spotrebiteľských úverov podľa
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Z uvedeného je zrejmé, že povinnými náležitosťami zmluvy
o spotrebiteľskom úvere podľa úpravy platnej v čase uzavretia zmluvy medzi stranami sporu bola aj
suma, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ktorý údaj v úverovej zmluve absentuje.
Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/245/2010. Namietal, že

súd prvej inštancie v bode 32. rozsudku nesprávne považoval adresu žalobcu - veriteľa, ktorá bola
uvedená v záhlaví zmluvy za adresu predávajúceho, na ktorej mohol spotrebiteľ uplatniť reklamáciu,
alebo sťažnosť. Nikde v zmluve nebolo a nie je uvedené, že by táto adresa bola totožná. Pokiaľ takáto
adresa v zmluve nie je uvedená a ani žiadna adresa nie je označená, ako adresa, kde je možné
uplatniť reklamáciu, alebo sťažnosť, považuje sa poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov. K

dôvodom uvedeným v bode 33. uviedol, že odôvodnenie vo vzťahu k námietke premlčania je neurčité,
zmätočné a nezrozumiteľné, nakoľko z neho nie je vôbec jasné, čo ním súd prvej inštancie sledoval.
Navyše súd prvej inštancie nesprávne posúdil plynutie premlčacej doby, keď nevzal do úvahy vplyv
procesných úkonov na strane žalobcu. Súd prvej inštancie stanovil, že premlčacia doba začala plynúť
dňa 04.04.2014 a uplynula 04.04.2017. Avšak keďže pôvodný žalobca navrhol zmenu účastníka konania

na strane žalobcu, premlčacia doba začala spočívať dňom, kedy táto zmena žalobcu bola súdom
právoplatne pripustená. Súd zmenu účastníka konania pripustil dňa 08.11.2022 s právoplatnosťou
23.11.2022, z čoho je teda zrejmé, že premlčacia doba v dôsledku tohto procesného úkonu žalobcu
uplynula už dňa 04.04.2017. Ďalej žalovaný namietal voči názoru súdu prvej inštancie vyslovenom v
bode 34. odôvodnenia napadnutého rozsudku, podľa ktorého zmluva bola výsledkom dohody medzi

právnym predchodcom žalobcu a žalovaným ako spotrebiteľom. Podľa názoru najvyšších súdnych
autorít úverové zmluvy bánk a nebankových spoločností sú produkty, ktoré ponúkajú za rovnakých
podmienok neurčenému okruhu spotrebiteľov, a tak sú tieto zmluvy jednoznačne formulárové a ich
obsah spotrebitelia nemôžu ovplyvniť a vždy musia podpísať takú zmluvu, akú im dodávateľ ponúkne.Ide o zmluvy, ktorých podmienky neboli individuálne dojednané. Preto ak sú v neprospech spotrebiteľa
obsahujú neprijateľné podmienky s poukazom na § 53 Občianskeho zákonníka. Tvrdil, že žalobca
neosvedčil skutočnosť, že podmienky v napádanej zmluve boli individuálne vyjednané, tak sa má za

to, že neboli individuálne dojednané. K názoru súdu prvej inštancie, podľa ktorého žalobca preukázal,
že žalovaný v deň podpisu zmluvy, teda 06.02.2013 bol oboznámený so štandardnými európskymi
informáciami o spotrebiteľskom úvere, teda s podstatnými náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, uviedol, že podpísal formulárové zmluvy ako mu boli predložené, pričom nemal ani inú možnosť
ak chcel dostať úver, spoliehal sa na dodávateľa ako na odborne zdatnú osobu a nenapadlo ho,

že ponúknutý produkt by mohol mať vady. Namietal, že súd prvej inštancie umožnil žalobcovi ako
dôkaz krátkou cestou na pojednávaní predložiť formulár, ktorý nebol nijako označený a nedalo sa z
neho žiadnym spôsobom relevantne dokázať kedy bol podpísaný a k akej úverovej zmluve sa mal
vzťahovať. Nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie v bode 36. odôvodnenia rozsudku, ktorému
vytýkal, že posúdil úrokovú sadzbu 23,10 % za primeranú, pričom táto je extrémne vysoká a navyše
po započítaní všetkých skutočných nákladov, vrátane poplatku za spracovanie úveru vo výške 120 eur,

sú skutočné náklady vyjadrené výškou RPMN až 27,51 %, čo výrazne prevyšuje hranicu 20 %, ktorá
je v rozpore so zákonom. Vytýkal, že súd prvej inštancie, že sa nevysporiadal s námietkami, ktoré
podával súdu, že odôvodnenie rozsudku je nekonzistentné, nepreskúmateľné, neurčité a zmätočné.
Považoval napadnutý rozsudok za nezákonný, zjavne neodôvodnený, neprimerane prísny, nevyvážený
a nezohľadňujúci argumenty ani okolnosti v predmetnej veci. Rozhodnutie nespĺňa kvalitatívne ústavne

požiadavky na súdnu ochranu. Rozsudkom bolo porušené právo na spravodlivý proces. Rozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, vo veci nebol úplne zistený stav veci, nakoľko
súd sa nedostatočne vysporiadal s jeho námietkami. Interpretácia súdu je v rozpore s obsahom
právnej praxe, pričom tento odklon nie je nijako zdôvodnený. Rozhodnutie je rozporné s kogentnými
normamiajehointerpretáciavrozporesprioritouspravodlivosti.Hodnoteniedôkazovbolovykonanébez

akceptovateľného racionálneho základu v rozpore so skutkovým základom. Napádaný rozsudok je príliš
formalistický. Rozsudok trpí vadami a závery sú extrémne inkonzistentné. Rozhodnutie a postup súdu
sú rozporné s procesnými požiadavkami spravodlivosti, nerešpektujú všeobecne uznávané základné
právne princípy, odopierajú spravodlivosť, vykladajú právo v rozpore s medzinárodnými zmluvami,
ktorými je Slovenská republika viazaná a vykladajú ich teoreticky a iluzórne, reštriktívne vykladajú

procesné normy. Rozhodnutie je v rozpore s konceptom spravodlivého konania. Súd nedostatočne
preskúmal podania, argumenty a dôkazy, ktoré boli predložené. Odôvodnenie rozhodnutia nespĺňa
zákonom (§ 220 ods. 2 a 3 CSP) stanovené podmienky. Poukázal na rozhodnutia Ústavného súdu III.
ÚS 79/02, III. ÚS 209/04, III. ÚS 206/06, III. ÚS 78/07, I ÚS 407/2010, IV. ÚS 1/07, I. ÚS 57/07, IV. ÚS
182/07, I. ÚS 117/07, IV. ÚS 77/02, I. ÚS 402/08, I. ÚS 243/07, IV. ÚS 77/02, IV. ÚS 299/04, II. ÚS 78/05,

II. ÚS 249/04, IV. ÚS 23/05, I. ÚS 236/06, III. ÚS 363/06, ESLˇP Georgidias c. Grécko z 29.05.1997,
Higgins c. Francúzsko z 19.02.1998.
12.1 Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného k otázke postúpenia pohľadávky uviedol, že
postúpenie pohľadávky zo zmluvy, zmluva o úvere je v súlade so zákonom. Zmenou veriteľa
nedošlo k zmene obsahu pohľadávky. Všetky podmienky úveru dohodnuté v úverovej zmluve ostali

nezmenené. Žalobca je osoba, ktorá disponuje povolením Národnej banky Slovenska na poskytovanie
spotrebiteľských úverov a je oprávnený nadobúdať pohľadávky zo spotrebiteľských úverov. K námietke
premlčania zopakoval, že túto považuje za neodôvodnenú. Podaním zo dňa 20.03.2014, doručeným
žalovanému dňa 24.03.2014, žalobca záväzok žalovaného zo zmluvy o úvere uzatvorenej dňa
06.02.2013 s účinnosťou k 04.04.2014 zosplatnil a nárok bol uplatnený žalobou doručenou súdu dňa

30.05.2016, v rámci všeobecnej premlčacej doby, to znamená riadne a včas. K tvrdeniu žalovaného,
že pôvodný žalobca riadne nepokračoval v konaní uviedol, že zmenu účastníka konania na strane
žalobcu nie je v žiadnom prípade možné považovať za úkon, ktorým by pôvodný žalobca riadne
nepokračoval v konaní. O riadne pokračovanie v konaní nejde vtedy, keď účastník zaviní zastavenie
konania preto, že neopraví vady žaloby (§ 139a nasl. C.S.P.), bezdôvodne vezme žalobu späť (§ 144 a

nasl. C.S.P.), neodôvodnene preruší konanie podľa § 163 CSP atď. K argumentácii žalovaného ohľadom
zmluvy o úvere mal za to, že predmetná zmluva uzatvorená medzi stranami sporu dňa 06.02.2013
obsahuje všetky náležitosti v zmysle právnych predpisov platných a účinných v čase jej uzatvorenia, a to
Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka a zákona č. 129/2010 Z. z. v znení platnom a účinnom
v čase uzatvorenia úverovej zmluvy. Žiadne ustanovenie zmluvy žalobcu nebolo právoplatným súdnym

rozhodnutím vyhlásené za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Opätovne poukázal na to, že pôvodný
žalobca je bankovou inštitúciou podliehajúcou dohľadu Národnej banky Slovenskej republiky, ktorá dbá
o svoje dobré meno a o starostlivosť o klientov a zmluvné ustanovenia koncipuje s dôrazom na to,
aby nespôsobovali nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Poplatok za spracovanieúveru predstavoval v čase poskytnutia úveru štandardnú prax veriteľa a je v súlade s právnymi predpismi
platnými a účinnými v čase uzavretia úverovej zmluvy. V rámci poplatku za vedeniu úverového účtu boli
žalovaným riadne poskytované služby v zmysle § 708 a nasl. Obchodný zákonník. Zmluva obsahuje

dobu trvania 84 mesiacov ako aj termín konečnej splatnosti 06.02.2020. Výška RPNM bola vypočítaná v
súladesprávnymipredpismiplatnýmivčasepodpisuzmluvy,vzmluvebola uvedenávýškaRPNM27,51
%, pričom podľa výpočtu zástupcu žalovaného bola výška RPMN 26,53 %, čo aj keby bola nesprávna
nie je v neprospech spotrebiteľa, tak, ak to má na mysli § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 233/2010 Z. z.,
pretože je vyššia, ako výpočet uvedený zástupkyňou žalovaného. Preto v danom prípade nie je možné

považovať spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov. Náležitosti zmluvy - výška, počet a termíny
splátokzmluvaobsahuje včl.IV.,bod1.asúdefinovanépresne,jasne,určitoazrozumiteľne.Spotrebiteľ
na základe uvedeného presne vie, kedy a v akej výške uhradí tú, ktorú splátku, v akej výške ju má
uhradiť a koľkými splátkami úver uhradí. Zákon veriteľovi neukladá povinnosť, ale len možnosť uviesť,
akým spôsobom sa budú jednotlivé splátky priraďovať k jednotlivým nesplatným zostatkom. Uvedené
zmluvné znenie nespôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Navrhoval, aby

odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.
12.2 Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 14.11.2023 tvrdenia žalobcu poprel. Tvrdil, že postúpenie bankovej
pohľadávky voči spotrebiteľovi na nebankovú spoločnosť je zo zákona neplatné a zopakoval svoju
argumentáciu z podaného odvolania. Zotrval na svojej námietke premlčania, nakoľko ku zmene žalobcu
v konaní došlo na základe rozhodnutia a vykonaného právneho úkonu žalobcu a žalobca teda mal

vedomosť o vplyve ním vykonaných procesných úkonov na spočívanie premlčacej doby. Poukázal na to,
že Blackside, a.s. nie je zmluvnou stranou. A opakovane poprel, že zmluva obsahuje všetky náležitosti
v zmysle právnych predpisov platných a účinných v deň jej uzatvorenia, a to napríklad výška, počet a
termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať
k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely

jeho splatenia, adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platná k
dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnená podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny
štvrťrok. Na podporu svojich tvrdení citoval rozsudok Krajského súdu v Prešove 21Co/60/2018. Citoval
tiež usmernenie k výkladu a uplatňovaniu smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v

spotrebiteľských zmluvách (2019/C 323/04). Žiadal, aby mu boli všetky písomnosti doručované aj na
jeho adresu trvalého pobytu.

13. Krajský súd v Nitre rozhodol o odvolaní žalovaného tak, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie uznesením zo dňa 09.09.2024 pod sp. zn.

25Co/33/2024-524, keď dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné. Čo sa týka odôvodnenia
rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa 07.06.2023 a námietok žalovaného uvedených v odvolaní, uviedol,
že s námietkami žalovaného sa súd prvej inštancie podrobne zaoberal a odôvodnil ich v bodoch
28. až 38. odôvodnenia svojho rozsudku, pričom odvolací súd považoval vyhodnotenie uvedených
námietok za správne a vyčerpávajúce. Zároveň odvolací súd po preskúmaní rozsudku súdu prvej

inštancie dospel k záveru, že rozhodnutie obsahuje skutkové zistenia, súdom prvej inštancie aplikované
právne normy a právne závery, pre ktoré nemožno konštatovať, že napadnuté rozhodnutie nespĺňa
atribúty riadne odôvodneného súdneho rozhodnutia. Skutočnosť, že žalovaný sa s vyhodnotením
vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie nestotožnil, sama o sebe nepostačuje na prijatie záveru
o arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd poukázal na takú vadu konania súdu prvej

inštancie, že sa súd ex offo nezaoberal a nevysporiadal sa so zisťovaním skúmania bonity žalovaného
žalobcom pred uzavretím zmluvy o úvere postupom v zmysle § 7 zákona č. 129/2010 Z. z. a v tejto
súvislosti žalovaný namietal a poukazoval na svoje tvrdenia o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie,
keďže namietal neplatnosť postúpenia. Odvolací súd túto námietku žalovaného uvedenú v odvolaní
považoval za argumentáciu zásadného významu. Skúmanie bonity podľa § 7 uvedeného zákona má

význam v súvislosti s ustanovením § 11 odsek 2 zákona č. 129/2010 Z. z., veta prvá s tým, že pokiaľ
veriteľ neskúmal bonitu žalovaného s odbornou starostlivosťou, teda schopnosť splácať úver, potom nie
je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie úveru. Okrem toho porušenie povinnosti
uvedenej v § 7 zákona má zásadný vplyv na právo veriteľa úver predčasne zosplatniť, prípadne jeho
právo požadovať vrátenie poskytnutého úveru spolu s úrokmi a poplatkami, a aj na právo veriteľa

pohľadávku postúpiť, čo má tiež vplyv na aktívnu vecnú legitimáciu. Odvolací súd poukázal na to,
že z obsahu spisu nevyplývajú žiadne skutočnosti, ktoré by preukazovali postup pôvodného veriteľa
pred uzavretím zmluvy o úvere a žalobca v žalobe splnenie povinností podľa § 7 vyššie uvedenéhozákona netvrdil, ani žiadnymi listinami nepreukazoval a súd prvej inštancie sa posúdením schopnosti
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver ex offo nezaoberal.
Okrem toho odvolací súd poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/42/2020 zo dňa

16.06.2020 zverejneným v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky
pod R 5/2021. Jeho právna veta znie: „Po vyhlásení predčasnej splatnosti spotrebiteľského úveru
veriteľovi náleží úrok z istiny vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu
peňazí.“ S poukazom na toto rozhodnutie Najvyššieho súdu a vzhľadom na spotrebiteľský charakter
zmluvného vzťahu, ktorý je predmetom sporu v danej veci, odvolací súd mal za to, že povinnosťou súdu

prvej inštancie aj bez námietky žalovaného bude skúmať dôvodnosť nároku žalobcu na úroky z úveru,
ktoré sú v žalobe uplatnené do zaplatenia. Podľa obsahu spisu v zmluve o úvere bola konečná splatnosť
úveru dohodnutá na deň 06.02.2020. Do tohto dňa bol žalovaný podľa zmluvy povinný vrátiť žalobcovi
poskytnuté peňažné prostriedky spolu s dohodnutými úrokmi.

14. Súd vykonal dokazovanie prednesom právneho zástupcu žalobcu, prednesom predsedníčky

Občianskeho združenia a oboznámením sa s nasledovnými listinnými dôkazmi: žalobou, Zmluvou
o F. Expres úvere zo dňa 06.02.2013, Všeobecnými obchodnými podmienkami OTP Banky pre
poskytovanie spotrebných úverov pre obyvateľstvo, výzvou na zaplatenie záväzku zo dňa 18.02.2014
po lehote splatnosti, doručenkou žalovaného o prevzatí tejto výzvy, výzvou, vyhlásením úveru za
predčasne splatný zo dňa 20.03.2014, doručenkou žalovaného o prevzatí tejto výzvy, aktuálnym

zostatkom nedoplatku žalovaného na úverovom účte podľa výpisu ku dňu 12.05.2016, vyjadrením
právneho predchodcu žalobcu k uplatňovaniu si úrokov z omeškania na základe výzvy súdu, platobným
rozkazom sp. zn. 6C/205/2016-34 zo dňa 31.01.2017, uznesením o zrušení platobného rozkazu zo
dňa 07.05.2018, vyjadrením žalobcu k výzve súdu zo dňa 04.09.2018, okamžitým priebežným výpisom
z úverového účtu žalovaného, pohľadávkou OTP Banky Slovensko a prehľadom úhrad zrealizovaných

dlžníkom – žalovaným, vyjadrením žalovaného k žalobe zo dňa 05.10.2018, rozsudkom Okresného
súdu Nové Zámky sp. zn. 6C/205/2016-80 zo dňa 14.09.2018, odvolaním žalovaného voči rozsudku zo
dňa 29.10.2018, vyjadrením žalobcu k odvolaniu žalovaného zo dňa 03.12.2018, rozsudkom Krajského
súdu v Nitre sp. zn. 25Co/10/2019-119 zo dňa 11.12.2019, dovolaním žalovaného voči rozsudku
Krajského súdu v Nitre zo dňa 23.03.2020, vyjadrením žalobcu k dovolaniu žalovaného zo dňa

11.05.2020, Stanovami občianskeho združenia CSP Nitra zo dňa 25.08.2022, Oznámením žalobcu
o postúpení pohľadávky zo dňa 18.01.2022, Zmluvou o postúpení pohľadávok medzi OTP Banka
Slovensko, a.s. ako postupcom a spoločnosťou Blackside, a.s. ako postupníkom zo dňa 12.08.2021,
Prílohou 1a) – Zoznamom postupovaných pohľadávok, originálom zmluvy o postúpení pohľadávok,
súhlasom spoločnosti Blackside, a.s. so vstupom do konania, uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn.

6Cdo/154/2020zodňa26.10.2022,podľaktoréhovdovolacomkonanípokračovalsprávnymnástupcom
žalobkyne Československou obchodnou bankou, a.s. so sídlom v Bratislave – mestská časť Staré
Mesto, Žižkova 11, IČO: 36 854 140, právoplatné dňa 02.11.2022, uznesením Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 6Cdo/154/2020-285 zo dňa 08.11.2022, na základe ktorého pripustil súd do konania na miesto
žalobkyne Československej obchodnej banky, a.s. so sídlom v Bratislave vstup do konania spoločnosti

Blackside, a.s. so sídlom Bratislava – mestská časť Ružinov, Mlynské nivy 48, IČO: 48 191 515, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 23.11.2022, uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/154/2020-288
zo dňa 29.11.2022, podľa ktorého rozsudok Krajského súdu v Nitre z 11.12.2019 sp. zn. 25Co/10/2019
a rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č. k. 6C/205/2016-80 zo dňa 14.09.2018 zrušil a vec
vrátil Okresnému súdu Nové Zámky na ďalšie konanie, zároveň uznesenie Okresného súdu Nové

Zámky č. k. 6C/205/2016-142 zo dňa 05.02.2020 zrušil. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
15.03.2023, vyjadrením žalovaného k žalobe zo dňa 25.04.2023 a vyjadrením žalovaného k vyjadreniu
žalobcu zo dňa 31.05.2023, vyjadrením právneho zástupcu žalobcu zo dňa 18.05.2023 k vyjadreniam
žalovaného, Výpisom zo Spoločného registra bankových operácií, Credit reportom, z ktorého vyplývajú
osobné a majetkové pomery žalovaného, výstupom z lustrácie žalovaného v Sociálnej poisťovni, kde

boli potvrdené informácie poskytnuté žalobcom banke, písomným podaním žalovaného vznesenou
námietkou premlčania z 27.01.2023, Vyjadrením žalobcu k vznesenej námietke premlčania zo dňa
03.02.2025, a zistil tento skutkový a právny stav:

15. Súd prvej inštancie na pojednávaní konanom dňa 10.02.2025 uznesením pripustil zmenu žalobného

výroku v časti týkajúcej sa úrokov z úveru tak, že ...úroky vo výške 23,90 % ročne zo sumy 5.904,38
EUR od 13.05.2016 do 06.02.2020... podľa ustanovenia § 142 odsek 1 C.S.P.16. Právny zástupca žalobcu uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava podanej žaloby, ako aj
všetkých svojich doterajších podaní učinených v tejto veci a k vznesenej námietke premlčania zo strany
žalovaného uviedol, že túto považuje za nedôvodnú a nárok žalobcu považoval za nepremlčaný, lebo

termín zosplatnenia úveru bol ku dňu 04.04.2014 a žaloba bola podaná na tunajšom súde v trojročnej
premlčacej lehote dňa 30.05.2016 a okrem toho najstaršia neuhradená splátka bola splatná ku dňu
06.06.2013. Čo sa týka námietky žalovaného, že žalobca ako dodávateľ si nesplnil pred uzavretím
spotrebiteľského úveru povinnosť informovať spotrebiteľa o spotrebiteľskom úvere prostredníctvom
formulára pre štandardné informácie, uviedol, že omylom tento formulár nebol zaslaný a predložený

do spisu, a preto ho krátkou cestou predložil na pojednávaní s tým, že ho žalobca podpísal a bol
s ním riadne oboznámený, kde podrobne veriteľ rozviedol všetky náležitosti týkajúce sa spotrebiteľského
úveru. K otázke neplatnosti resp. nesprávne uvedenej výšky RPMN uviedol, že výšku RPMN považuje
za správne vypočítanú a práve žalovaný nesprávne uviedol jej výpočet, keď stanovil hodnotu 26,53 %,
pričom vychádzal zo sumy 12.361,44 EUR pri mesačnej splátke 147,16 EUR a v zmysle úverovej zmluvy
čl. IV. bod 1. je presne uvedené, ako je povinný dlžník banke splatiť úver spolu s úrokmi a poplatkom za

vedenie úverového účtu v mesačných splátkach, ktorá splátka zahŕňa splátku istiny, úroku a poplatku
za vedenie úverového účtu s tým, že žalovaný nepripočítal v tejto hodnote ešte jednorazový poplatok za
spracovanie úveru vo výške 120,- EUR podľa čl. V. bod 1 písmeno a), ktorá hodnota mala byť pripočítaná
a z ktorej žalobca vychádzal pri stanovení hodnoty RPMN. Uviedol, že skutočnosť, kedy je dlžníkovi
zaslaná informácia o postúpení pohľadávky má vplyv na to, aby dlžník vedel, komu má plniť. K námietke,

že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný v konaní mal za to, že došlo k platnému postúpeniu
pohľadávky po zosplatnení úveru pôvodným veriteľom v zmysle Občianskeho zákonníka v zmysle § 92
odsek 8 zákona o bankách a pohľadávka bola preto platne postúpená na žalobcu a žalobca disponuje
aktívnou vecnou legitimáciou v tomto konaní.
16.1 Po zrušení rozsudku súdu prvej inštancie uznesením odvolacieho súdu uviedol, že si uplatňuje

úroky z úveru v súlade s aktuálnou judikatúrou Najvyššieho súdu SR a uplatňuje si úroky do dohodnutej
predpokladanej splatnosti úveru, a to do 06.02.2020. K námietke premlčania uviedol, že sa stotožňuje
s tým, ako to súd prvej inštancie uzavrel a uviedol vo svojom pôvodnom rozsudku a k tomu doplnil,
že nepovažuje pohľadávku uplatnenú žalobou zo dňa 30.05.2016 právnym predchodcom žalobcu za
premlčanú, lebo v zmysle § 524 odsek 2 s postúpenou pohľadávkou plynule prechádza aj príslušenstvo

a všetky práva s ňou spojené, teda vrátane práva, ak je pohľadávka uplatnená v súdnom konaní, tak
spočíva plynutie premlčacej lehoty. Napriek komentárom pána K. nemožno súhlasiť so záverom, že
v prípade postúpenia pohľadávky počas súdneho konania postupník si riadne uplatňuje túto pohľadávku
až právoplatnosťou rozhodnutia o zmene žalobcu. Žalobca mal za to, že pohľadávka bola splatná
03.04.2014, keďže upozornenie na predčasnú splatnosť bolo žalovanému doručené 21.02.2014 a bola

ešte dodatočne určená 10-dňová lehota na zaplatenie, čiže predmetný úver bol predčasne zosplatnený
dňa 03.04.2014 a od tohto dňa je potrebné počítať 3-ročnú premlčaciu lehotu. Žaloba bola podaná
právnym predchodcom žalobcu dňa 30.05.2016, čo je 788 dní s tým, že oznámenie zmeny žalobcu súdu
bolo doručené 28.01.2022, čo je 957 dní plynutia premlčacej doby a žalobca oznámil súhlas so vstupom
05.04.2022, čo je 1024 dní. 3-ročná premlčacia doba má 1096 dní, čiže z uvedeného vyplýva, že aj keby

nebolo stotožnené s tým, že spolu s postúpenou pohľadávkou prešlo aj spočívanie premlčacieho práva
podľa § 524 odsek 2 OZ, tak žalobca urobil úkon, kedy súhlasil so vstupom do konania pred uplynutím
3-ročnej premlčacej lehoty. Nemôže byť na úkor žalobcu dĺžka trvania rozhodovania súdu o pripustení
zmeny žalobcu v konaní a viazať túto na právoplatnosť takéhoto rozhodnutia.
Na záver uviedol, že má za to, že je aktívne vecne legitimovanou stranou sporu v tomto spore a že

žalobou uplatnený nárok je opodstatnený a dôvodný a navrhuje mu vyhovieť a v prípade úspechu priznať
nárok na náhradu trov konania voči žalovanému. Okrem toho sa pridržiaval všetkých svojich písomných
vyjadrení a ústnych prednesov.

17. Predsedkyňa občianskeho združenia uviedla, že sa pridržiava podaného odporu voči platobnému

rozkazu a všetkých ďalších písomných podaní, trvala na tom, že nárok žalobcu je premlčaný, lebo dňom
podaniažalobynasúdmalapremlčacialehotaspočívaťamalazato,žejenesporné,žepôvodnýžalobca
OTP Banka, resp. jeho právny nástupca ČSOB vystúpila z konania a v konaní viac nepokračovala.
Mala za to, že k spočívaniu premlčacej doby v uvedenom prípade došlo až dňom právoplatnosti
pripustenia zmeny účastníka konania a nie dňom podania žaloby, lebo žalobca v začatom konaní riadne

nepokračoval, a teda nenastali právne účinky § 112 OZ. Zotrvávala na tom, že výška RPMN nie je
správne určená v zmluve, a preto je úver možné považovať za bezúročný a bezpoplatkový. Navrhla
žalobu v celom rozsahu zamietnuť a zaviazať žalobcu k nároku na náhradu trov konania.17.1 Po zrušení rozsudku súdu prvej inštancie uznesením odvolacieho súdu uviedla, že zotrváva na
písomne vznesenej námietke premlčania s odôvodnením, že jej tvrdenie má oporu v zákone. Mala za
to, že postúpením pohľadávky stratil veriteľ aktívnu vecnú legitimáciu v predmetnom spore, čo bolo

12.08.2021. Aktívnu vecnú legitimáciu získal žalobca až po pripustení súdom, čo bolo právoplatné
08.12.2022. Na argument žalobcu, že nemôžu byť upreté práva žalobcu na úkor dĺžky rozhodovania
súdu o pripustení postupníka do konania uviedla, že žalobca si mal uplatniť svoje práva podaním novej
žaloby. Mala za to, že premlčacia doby plynula. Na záver uviedla, že sa pridržiava svojich doterajších
písomných a ústnych podaní a žiadala žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

18. Vykonaným dokazovaním bolo súdu nesporne preukázané, že právny predchodca žalobcu
spoločnosť OTP Banka Slovensko, a. s., uzavrela dňa 06.02.2013 so žalovaným Zmluvu
o spotrebiteľskom OTP Expres úvere č. 0573 3019 13 RSU, podľa ktorej právny predchodca žalobcu
poskytol žalovanému ako spotrebiteľovi bezúčelový klasický spotrebiteľský úver v sume 6.000,- EUR
s pevne dohodnutým úrokom vo výške 23,10 % p. a., RPMN vo výške 27,51 % s tým, že celkovú

čiastku, ktorú mal žalovaný zaplatiť predstavovala suma 12.481,44 EUR. Priemerná hodnota RPMN
bola uvedená vo výške 19,37 %. V článku IV. bod 1. bol uvedený rozpis splátok, poradie splátky, výška
splátky a termín splátky, a to tak, že bolo uvedených 84 splátok, 1. splátka vo výške 147,16 EUR so
zaplatením 06.03.2013, 2. – 83. splátka vo výške 147,16 EUR 6. deň v mesiaci, 84. splátka vo výške
147,16 EUR so zaplatením 06.02.2020 s tým, že konečná splatnosť úveru bola stanovená na 06.02.2020

a predpokladaná doba trvania zmluvy o úvere bola určená na 84 mesiacov, čím nebol dotknutý čl. X.
bod 3. tejto zmluvy.
- Zo Všeobecných obchodných podmienok OTP Banky Slovensko, a.s. pre poskytovanie spotrebných
úverovpreobyvateľstvosúdzistil,žetýmitosariadilaOTPBankaSlovenskopriposkytovaníspotrebných
úverov a tieto boli vypracované v zmysle § 273 Obchodného zákonníka s tým, že ustanovenia zmluvy

o úvere a podmienok stanovujú práva a povinnosti banky a dlžníka.
- Zo Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 12.08.2021 súd zistil, že právny predchodca žalobcu
spoločnosť OTP Banka Slovensko a.s. ako postupca uzatvoril zmluvu so žalobcom, predmetom ktorej
bolo postúpenie pohľadávok postupcu na postupníka a Prílohou 1a) – Zoznamom postupovaných
pohľadávok výpisom žalobca preukázal postúpenie konkrétnej pohľadávky žalovaného na žalobcu,

kde je konkrétne uvedené číslo zmluvy, zostatok pohľadávky s rozpisom na istinu, bežné úroky,
úroky z omeškania a všetky podstatné identifikačné údaje žalovaného v súvislosti so zmluvou
o spotrebiteľskom úvere. Z Oznámenia žalobcu o postúpení pohľadávky zo dňa 18.01.2022 súd zistil,
že dňom 01.10.2021 došlo k zlúčeniu spoločnosti OTP Banka Slovensko, a. s. so sídlom Bratislava
(ďalej len „Zanikajúca spoločnosť“) a spoločnosti Československá obchodná banka, a. s. so sídlom

Bratislava (ďalej len „Nástupnícka spoločnosť“). V dôsledku zlúčenia zanikla Zanikajúca spoločnosť
bez likvidácie a právnym nástupcom sa stala Nástupnícka spoločnosť. Zanikajúca spoločnosť bola
vymazaná z Obchodného registra 01.10.2021. Nástupnícka spoločnosť oznámila konajúcemu súdu, že
v zmysle Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 12.08.2021 bola postúpená pohľadávka Zanikajúcej
spoločnosti, vymáhaná v súdnom konaní voči žalovanému A. B., na postupníka Blackside, a.s., a to

s účinnosťou od 12.08.2021.
- Z okamžitého (priebežného) výpisu úverového účtu žalovaného súd zistil, že k 20.08.2012 bol konečný
stav žalovaného na tomto účet -5.904,38 EUR s tým, že žalovaný žalobcovi uhradil do podania žaloby
sumu 589,38 EUR, z toho časť vo výške 95,62 eur bola započítaná na istinu, časť vo výške 458,59 EUR
bola započítaná na úroky, časť vo výške 0,17 EUR bola započítaná na úroky z omeškania, a časť vo

výške 35,- EUR na úhradu poplatkov. Z výpisu z úverového účtu ku dňu 12.05.2016 žalobca preukázal
aktuálny zostatok istiny úveru v sume 5.904,38 EUR, dohodnutých úrokov vo výške 4.111,18 EUR,
úrokov z omeškania vo výše 131,64 EUR a poplatkov vo výške 25,- EUR, pri bežnom úroku dohodnutom
v zmluve vo výške 23,9 % p. a. a pre úrok z omeškania dohodnutý v zmluve vo výške 1 % p. a.
- Z výzvy na zaplatenie záväzku po lehote splatnosti zo dňa 18.02.2014 súd zistil, že právny predchodca

žalobcu vyzval žalovaného na uhradenie dlžnej čiastky, ktorá ku dňu 18.04.2014 bola vo výške 1.212,58
EUR, aby ju uhradil najneskôr do 06.04.2014, pretože bol v omeškaní so splácaním úveru s viac
ako troma splátkami. Zároveň bol podľa § 53 odsek 9 OZ upozornený, že v prípade nevyrovnania
svojich záväzkov po lehote v stanovenom termíne na účet vedený v F. H. L., I. vyhlási právny
predchodca žalobcu úver za predčasne splatný, čím žalovaný stratí možnosť splácať úver mesačnými

splátkami a bude požadovať splatenie celého úveru do 10 dní odo dňa doručenia vyhlásenia úveru za
predčasne splatný. Právny predchodca žalobcu preukázal, že žalovaný si túto výzvu osobne prevzal
dňa 21.02.2014.- Z výzvy vyhlásenia úveru za predčasne splatný zo dňa 20.03.2014 právny predchodca žalobcu uviedol
žalovanému, že k 20.03.2014 je jeho záväzok vyplývajúci zo zmluvy o úvere po lehote splatnosti spolu
vo výške 1.360,71 EUR a z tohto dôvodu banka vyhlásila ku dňu 20.03.2014 predčasnú splatnosť celého

úveru s tým, že je žalovaný povinný v lehote do 10 dní od doručenia tohto vyhlásenia a výzvy zaplatiť
právnemu predchodcovi žalobcu spolu sumu vo výške 7.016,31 EUR, ktorá pozostávala z istiny v sume
5.904,38 EUR, úrokov v sume 1.083,93 EUR, úrokov z omeškania 3,- EUR, poplatkov v sume 25,- EUR.
Žalobca preukázal, že žalovaný si túto výzvu a vyhlásenie úveru za predčasne splatný osobne prevzal
dňa 23.04.2014.

- Z vyjadrenia právneho predchodcu žalobcu zo dňa 17.10.2016 k uplatňovaniu si úrokov vo výške
23,9 % p. a. zo sumy 5.904,38 EUR od 13.05.2016 do zaplatenia súd zistil, že žalobca požaduje
zaplatenie dohodnutých zmluvných úrokov podľa zmluvy o úvere 23,9 % p. a. zo sumy 5.904,38
EUR od 13.05.2016, lebo má za to, že sa nejedná o sankciu spojenú s nesplnením záväzku
žalovaného § 53 odsek 4 písmeno k) OZ, ktorá má podľa žalobcu chrániť spotrebiteľa pred neprimerane
vysokými pokutami, sa toto ustanovenie na dohodnuté úroky z omeškania nevzťahuje. Dohodnutý úrok

z ekonomického hľadiska predstavuje cenu finančných prostriedkov, ktoré veriteľ poskytol dlžníkovi
a ktoré dlžník veriteľovi nevrátil. Rovnako ani OZ neobsahuje žiadne ustanovenie, podľa ktorého by pri
poskytnutí úveru veriteľ nemal voči dlžníkovi (spotrebiteľovi) právo na zaplatenie úrokov.
- Zo Štandardných európskych informácií o spotrebiteľskom úvere súd zistil, že právny predchodca
žalobcu takéto predložil žalovanému, ktorý ich prevzal a podpísal v deň uzatvorenia zmluvy o

úvere. V týchto informáciách je podrobne všetko rozvedené o poskytnutí klasického bezúčelového
spotrebiteľského úveru vo výške 6.000,- EUR, vrátane zmluvných úrokov, výšky RPMN, priemernej
hodnoty RPMN, splátok, poradia, termínov, frekvencie splátok úveru, celkovej čiastky, ktorú musí
spotrebiteľ zaplatiť právnemu predchodcovi žalobcu, doby trvania zmluvy o úvere, ako aj ostatné údaje.
V tejto informácii bol presne uvedený výpočet RPMN, akým spôsobom sa k nemu právny predchodca

žalobcu dopracoval a ako ho vypočítal.
- Z Výpisu zo Spoločného registra bankových operácií (SRBI) súd zistil, že žalovaný v čase schvaľovania
úverunemalžiadneaktívnezáväzky,ktorésúreportovanédopríslušnéhoregistra,čožalobcapreukázal.
- Z Credit reportu súd zistil, že právny predchodca žalobcu – banka posudzovala osobné a majetkové
pomery žalovaného (stav, počet detí, počet vyživovaných osôb, zamestnávateľa, výšku príjmu a pod.)

a zistil, že žalovaný spĺňa všetky podmienky pre to, aby vedel splácať spotrebiteľský úver, o ktorý
požiadal.
- Z výstupu z lustrácie žalovaného Sociálnej poisťovne súd zistil všetky tie skutočnosti, ktoré žalovaný
poskytol žalobcovi resp. banke, keď skúmal jeho bonitu pred uzavretím spotrebiteľského úveru. V čase,
keď žalovaný požiadal o úver, bol v zamestnaneckom pomere s pracovným zaradením úradník / odborný

špecialista a pracovnú zmluvu mal na dobu neurčitú. Jeho priemerný čistý mesačný príjem v tom čase
zo zamestnania bol 1.648,- EUR.

19. Podľa ustanovenia § 1 odsek 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ku dňu 06.02.2013,

tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním
spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

20. Podľa ustanovenia § 9 odsek 2 zákona č. 129/2010 Z. z., o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ku dňu 06.02.2013,
zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí
obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,

b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,

c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,

f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,

i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami

spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a

nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,

o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,

s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,

x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej

hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

21. Podľa ustanovenia § 11 odsek 1, 2 zákona č. 129/2010 Z. z., o spotrebiteľských úveroch a o iných

úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ku dňu 06.02.2013,
poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v

neprospech spotrebiteľa.
odsek 2, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať
od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti
podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa
§ 7 ods. 1 sa považuje najmä posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez údajov o sociálno-

ekonomickej situácii spotrebiteľa a účelové použitie údajov o sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa
na vytvorenie zdania väčšej schopnosti spotrebiteľa splácať úver, ako tomu v skutočnosti je.

22. Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každý zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
ods. 2, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne

vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom
je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je
spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy Obchodného práva.

23. Podľa ustanovenia § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.

24. Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho
nesplní ani v dodatočne primeranej lehote poskytnutej mi veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť
ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých
plnení.

ods. 2, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri
plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku
úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

25. Podľa § 524 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka: (1) Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu

dlžníkapostúpiťpísomnouzmluvouinému.(2)Spostúpenoupohľadávkouprechádzaajjejpríslušenstvo
a všetky práva s ňou spojené.
26. Podľa § 526 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka: (1) Postúpenie pohľadávky je povinný postupca
bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi
alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením

postupcovi. (2) Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa
dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.
27. Podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o postúpení
pohľadávky, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite
dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku

voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju
pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to
aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté
pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu
ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu.

Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením
pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom
rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len
časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok.
Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj

dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo
pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových
vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu
ustanovených týmto zákonom.28. Podľa § 17 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o
postúpení pohľadávky, práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich
nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými

právami s ňou spojenými a a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať
spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm.
a), banku, zahraničnú banku alebo pobočku zahraničnej banky, a b) prechádza alebo postupuje sa
pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala
splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

29. Zo zisteného skutkového a právneho stavu vyvodil súd tento právny záver: Predmetný spor súd
posudzoval a rozhodoval v súlade so zákonom č. 129/2010 Z. z., o spotrebiteľských úveroch a o
iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a Občianskeho
zákonníka, nakoľko v danom prípade strany sporu uzavreli dňa 06.02.2013 spotrebiteľský úver pod
názvom „Zmluva o F. Expres úvere pod č. 0573 3019 13 RSU, na základe ktorej právny predchodca
žalobcu spoločnosť OTP Banka Slovensko a.s. so sídlom v Bratislave riadne označená pod obchodným

menom ako veriteľ poskytla žalovanému ako dlžníkovi spotrebiteľovi bezúčelový klasický spotrebiteľský
úver v sume 6.000,- EUR na účet, ktorý mal v banke žalovaný ako dlžník zriadený. V zmluve je uvedené,
že ju zmluvné strany uzatvorili v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, súd však zastáva ten
právny názor, že je potrebné spor vyplývajúci z tejto zmluvy posudzovať a rozhodovať v súlade s vyššie
citovanými zákonmi, vzhľadom ku skutočnosti, že ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola

poskytnutá fyzickej osobe, nepodnikateľovi, ale spotrebiteľovi.
Vzmluvesistranysporudohodlipodstatnénáležitosti,ato,ževeriteľposkytnežalovanémuakodlžníkovi
úver za pevnú úrokovú sadzbu vo výške 23,10 % p. a., okrem toho si dohodli ročnú percentuálnu mieru
nákladov vo výške 27,51 % a celkovú čiastku, ktorú musí dlžník zaplatiť v čase uzatvorenia zmluvy vo
výške 12.481,44 EUR. Priemerná hodnota RPMN bola určená vo výške 19,37 %. Bolo podrobne v čl.

IV. dohodnuté splácanie úveru a zmluva obsahovala aj ďalšie články a náležitosti, z ktorých je možné
jednoznačne vyvodiť, že v danom prípade sa jedná o poskytnutie spotrebiteľského úveru.
Právny predchodca žalobcu svoju povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy dodržal, keď poskytol žalovanému
úver prevodom na jeho účet vo výške 6.000,- EUR, a to v deň podpisu zmluvy teda 06.02.2013 podľa
výpisu z účtu žalovaného z č. l. 65 a žalovaný ako dlžník porušil svoju povinnosť, pretože prestal splácať

úver riadne a včas, čím sa dostal do omeškania a z predmetného úveru žalovaný uhradil pôvodnému
veriteľovi celkovo 589,38 EUR a právny predchodca žalobcu ho písomnou výzvou zo dňa 18.02.2014
vyzval k splneniu dlhu, kde ho zároveň upozornil na možnosť vyhlásiť úver za splatný. Z výzvy na
zaplatenie záväzku žalovaného vyplývajúceho zo zmluvy o úvere súd zistil, že žalovaný sa prvýkrát
dostal do omeškania so splátkou splatnou 06.06.2013, lebo ku dňu 18.02.2014 bol v omeškaní s viac ako

troma splátkami a žalobcom bol vyzvaný, aby dlžnú čiastku, ktorá k 18.02.2014 bola vo výške 1.212,58
EUR uhradil najneskôr do 06.02.2014. Z týchto dôvodov žalobca z dôvodu, že žalovaný zameškané
splátky úveru neuhradil, pôvodný veriteľ vyhlásil listom zo dňa 20.03.2014, ktorý bol žalovanému
doručený dňa 24.03.2014 úver za predčasne splatný, a tak mimoriadna splatnosť úveru nastala 10.
kalendárny deň odo dňa doručenia zosplatnenia t. j. 04.04.2014. Táto skutočnosť vyplýva z vyhlásenia

úveru za predčasne splatný a z výpisu z úverového účtu žalovaného z čísla listu 66, kde sa uvádza
celková výška každej jednotlivej splátky s dátumom úhrady a koľko z danej splátky bolo započítané na
istinu, koľko na úroky a úroky z omeškania a na poplatky.

30. Súd žalobe vyhovel, lebo ju považoval za dôvodnú, keď žalobca dostatočným spôsobom, a to

listinnými dôkazmi svoj nárok preukázal ako po stránke skutkovej, tak aj právnej. Predovšetkým
preukázal, že zo strany žalovaného došlo k zjavnému porušeniu zmluvných povinností, ku ktorým sa
zaviazal v Zmluve o F. Expres úvere a Všeobecných obchodných podmienok OTP Banky Slovensko,
a.s., ktoré obe podpísal a bol s nimi riadne uzrozumený a oboznámený, žalobca preukázal, že žalovaný
prestalplatiťsplátkyúveruvčasariadne,čímsadostaldoomeškania,pričomžalobcapreukázalsplnenie

podmienok podľa ustanovenia § 53 odsek 9 a § 565 OZ, a to výzvou na zaplatenie záväzku zo dňa
18.02.2014, ktorú si žalovaný prevzal osobne dňa 22.02.2014 a tiež výzvou, vyhlásením úveru za
predčasne splatný zo dňa 20.03.2014, ktorý si žalovaný prevzal osobne dňa 24.03.2014, čím žalobca
preukázal účinné zosplatnenie úveru.
V konaní bolo bezosporu preukázané, že Zmluva o F. Expres úvere zo dňa 06.02.2013 uzatvorená

medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným spadá pod režim zákona o spotrebiteľských
úveroch. Žalovaný pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti
alebo inej podnikateľskej činnosti, preto spĺňal definíciu spotrebiteľa podľa § 52 ods. 4 Občianskeho
zákonníka. Veriteľ pri uzatváraní a plnení zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti,a preto spĺňal zákonnú definíciu dodávateľa podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Zmluvu
teda uzatvoril dodávateľ so spotrebiteľom podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka ako zmluvu
spotrebiteľskú, na ktorú súd aplikoval ustanovenie Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách

a aj ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch, keďže predmetom spotrebiteľskej zmluvy bolo
poskytnutie spotrebiteľského úveru žalovanému.

31. Súd podrobil zmluvu o spotrebiteľskom úvere súdnej kontrole ex offo a tiež v súlade s uznesením
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/154/2020-288 zo dňa 29.11.2022 poskytol žalovanému ako

spotrebiteľovi osobitné poučenie o jeho procesných právach podľa § 160 odsek 1, 2 C.S.P. Súd sa
vysporiadal so všetkými námietkami, ktoré žalovaný v konaní vzniesol, či už námietkou v tom, že žalobca
nie je aktívne vecne legitimovanou stranou sporu, s tým, či žalobca skúmal bonitu žalovaného pred
uzavretím spotrebiteľského úveru v súlade s ustanovením § 7 zákona č. 129/2010 Z. z., a to s odbornou
starostlivosťou, tak aj so všetkými námietkami, ktoré vzniesol žalovaný v súvislosti s neprijateľnými
zmluvnými podmienkami, na ktoré poukázal žalovaný vo svojich písomných vyjadreniach a súd ich

vyhodnotil tak, že zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje všetky zákonné podmienky, ktoré jej ukladá
zákon č. 129/2010 Z. z. v platnom znení a Občiansky zákonník s tým, že zmluva neobsahuje žiadne
neprijateľné zmluvné podmienky a žalovaný ani nepredložil žiadne právoplatné rozhodnutie súdu, na
základe ktorého by bola niektorá ním vznesená námietka vyhlásená právoplatným rozhodnutím súdu
za neprijateľnú zmluvnú podmienku.

32.Vsúvislostisuznesenímodvolaciehosúduzodňa09.09.2024sp.zn.25Co/33/2024-524,ktorývytkol
súdu prvej inštancie, že ex offo neskúmal bonitu žalovaného podľa § 7 uvedeného zákona a neskúmal,
či právny predchodca žalobcu bonitu žalovaného posúdil s odbornou starostlivosťou, teda schopnosťou
spotrebiteľa splácať úver a či v tejto súvislosti sú splnené aj zákonné podmienky podľa § 11 odsek

2 uvedeného zákona, čo by v prípade porušenia § 7 uvedeného zákona znamenalo, že veriteľ nie
je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie úveru, tak v tomto smere súd prvej
inštancie skúmal ex offo bonitu žalovaného v súlade s § 7 uvedeného zákona, vzhľadom ku skutočnosti,
že súd prvej inštancie je vždy viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, a preto vyzval žalobcu
výzvou zo dňa 17.09.2024, aby v lehote 10 dní v súlade s bodmi 10.4 a 11.1 odôvodnenia uznesenia

odvolacieho súdu preukázal, že právny predchodca žalobcu skúmal pred uzavretím spotrebiteľského
úveru bonitu dlžníka – žalovaného v súlade s ustanovením § 7 zákona č. 129/2010 Z. z. v platnom znení
a tiež, aby preukázal listinnými dôkazmi aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, pre námietku žalovaného
v časti neplatného postúpenia pohľadávky. Z listinných dôkazov, ktoré žalobca predložil v stanovenej
lehote, a to z výpisu zo spoločného registra bankových operácií, z Credit reportu a z výstupu z lustrácie

žalovaného v Sociálnej poisťovni jednoznačne preukázal, že pred uzavretím spotrebiteľského úveru
skúmal bonitu žalovaného, keď z výpisu SRBI preukázal, že v čase schvaľovania úveru žalovaný nemal
žiadne aktívne záväzky, ktoré boli reportované do príslušného registra, z Credit reportu preukázal,
že veriteľ posudzoval osobné a majetkové pomery žalovaného a z výstupu z lustrácie žalovaného
v Sociálnej poisťovni potvrdil všetky informácie, ktoré žalovaný uviedol banke v súvislosti s uzavretím

spotrebiteľského úveru. S poukazom na tieto listinné dôkazy má súd za to, že žalobca splnil svoju
povinnosť a dostatočným spôsobom skúmal bonitu žalovaného resp. schopnosť splácať úver, keď
z Credit reportu bolo jednoznačne preukázané, že výška čistého mesačného príjmu žalovaného v tom
čase bola v sume 1.648,- EUR, čo bola nie malá a nezanedbateľná suma. Vzhľadom na predložené
podklady žalovaného o jeho mesačnom príjme, ako aj výdavkoch spĺňali zmluvne stanovenú výšku

mesačnej splátky. Je potrebné zdôrazniť skutočnosť, že žalobca nemal a nemá na dosah okolnosti, ktoré
po podpise zmluvy znemožnili žalovanému riadne splácať úver a keďže žalovaný žalobcu ani právneho
predchodcu žalobcu žiadnym spôsobom neinformoval o tom, že má uričité problémy v súvislosti so
splácaním úveru, právny predchodca žalobcu nemal žiadnu vedomosť o takejto skutočnosti. Rovnako
žalovaný nepredostrel žalobcovi ani právnemu predchodcovi žalobcu žiadosť o prípadné zníženie

mesačnej splátky, ktorú by následne žalobca posúdil a dohodol by so žalovaným nové podmienky
splácania.
Vzhľadom na vyššie uvedené, súd vyhodnotil skúmanie bonity žalovaného právnym predchodcom
žalobcu za správne, lebo ju skúmal s odbornou starostlivosťou prostredníctvom SRBI, Credit reportu
a lustráciou Sociálnej poisťovne, kde skúmal príjem žalovaného, jeho výdavky a trvanie zamestnania.

Tiež si overil počet úverov klienta v bankových aj nebankových registroch, a preto konal v súlade
so zákonom o spotrebiteľských úveroch. Zároveň aj všetko preukázal listinnými dôkazmi. Právny
predchodca žalobcu v čase poskytnutia spotrebiteľského úveru, ako aj v čase po ňom, nezistil žiadnym
spôsobom neschopnosť žalovaného plniť si zmluvne stanovené záväzky, ktoré riadne splácal, tedasplátky úveru, spolu sumou 589,38 EUR a po tejto sume už prestal splácať ďalšie splátky úveru
a dostal sa do omeškania, preto právny predchodca žalobcu vyhlásil úver za predčasne splatný ku dňu
20.03.2014 a k uvedenému dňu nedoplatok úveru predstavoval sumu 7.016,30 EUR a žalovaný žiadnym

spôsobom nepožiadal právneho predchodcu žalobcu o zmenu splátok úveru, o možnosť dohodnutia
nového splátkového kalendára z dôvodu, že žalovaný nedokáže splácať úver v dohodnutých splátkach.
Toto všetko bolo v neprospech žalovaného, lebo sám sa nepokúsil vyriešiť svoju neschopnosť splácať
predmetný úver, čo bolo a je na jeho škodu.

33. V súvislosti s námietkou žalovaného, že žalobca nie je vo veci aktívne legitimovaný na podanie
žaloby z dôvodu, že žalovaný mal podpísať úverovú zmluvu s právnym predchodcom žalobcu (OTP
Bankou, a.s.) a ten z konania vystúpil a nepokračoval v ňom a požiadal súd o zmenu účastníka konania
z dôvodu postúpenia pohľadávky a súd túto zmenu svojím rozhodnutím pripustil, mal žalovaný za to,
že takéto postúpenie pohľadávky nie je v súlade s platnou legislatívou a je neplatné. Tvrdil, že právny
predchodca žalobcu nikdy nepristúpil k odstúpeniu zmluvy o úvere v zmysle čl. VII. odsek 2 písmeno f)

a tým nemohlo dôjsť ani k platnému postúpeniu pohľadávky na žalobcu. Žalovaný žalobcu spoločnosť
Blackside, a.s. nepovažoval za právneho nástupcu pôvodného žalobcu ani jeho právneho nástupcu,
ale až na základe návrhu pôvodného žalobcu, resp. pôvodného nástupcu žalobcu v súlade s § 80
C.S.P. došlo k zmene žalobcu na spoločnosť Blackside, a.s. na základe procesného úkonu žalobcu,
ktorý nespochybniteľne z konania vystúpil a riadne v ňom nepokračuje. K zmene žalobcu v konaní došlo

podľa názoru žalovaného na základe vlastného slobodného rozhodnutia a vykonaného právneho úkonu
žalobcu.
Súd túto námietku aktívnej vecnej legitimácie žalovaného zásadne odmietol a vyhodnotil ju za
absolútne nedôvodnú s poukazom na to, že súd prvej inštancie túto námietku veľmi podrobne
zdôvodnil a rozviedol v bode 28. svojho rozsudku zo dňa 07.06.2023 a na tieto dôvody rozhodne

poukazuje a opäť ich zdôvodní takým istým spôsobom, pretože námietka žalovaného v tomto smere je
absolútne nedôvodná a nie je na mieste, keď žalobca preukázal, že s odbornou starostlivosťou skúmal
bonitu žalovaného podľa § 7 uvedeného zákona a náležite to aj preukázal a v súvislosti s tým, že
žalobca dostatočne preukázal jednak postúpenie pohľadávky žalovaného z pôvodného veriteľa, teda
OTP Banky Slovensko, a.s. na súčasného žalobcu, a to Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa

12.08.2021, ako aj oznámením žalobcu o postúpení pohľadávky zo dňa 18.01.2022, v ktorom oznámení
bolo jednoznačne Československou obchodnou bankou, a.s. vysvetlené, že dňom 01.10.2021 došlo
k zlúčeniu spoločnosti OTP Banka Slovensko, a.s. so sídlom Bratislava, ako Zanikajúcej spoločnosti
aspoločnostiČeskoslovenskáobchodnábanka,a.s.sosídlomvBratislaveakoNástupníckejspoločnosti
a že v dôsledku zlúčenia zanikla zanikajúca spoločnosť, teda OTP Banka Slovensko, a.s. bez likvidácie

a právnym nástupcom sa stala Nástupnícka spoločnosť – Československá obchodná banka, a.s.
a Najvyšší súd SR rozhodol najprv uznesením zo dňa 26.10.2022 pod sp. zn. 6Cdo/154/2020-282 tak, že
vdovolacomkonanípokračovalsprávnymnástupcomČeskoslovenskejobchodnejbanky,a.s.sosídlom
v Bratislave, toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 02.11.2022 a následne potom, ako právny
predchodca žalobcu J. F. H., I. podala zároveň aj návrh na zmenu účastníka konania na strane žalobcu

a navrhla, aby vstúpila do konania spoločnosť Blackside, a.s. so sídlom v Bratislave, ktorá písomne svoj
súhlas vyjadrila so vstupom do konania, Najvyšší súd SR rozhodol uznesením zo dňa 08.11.2022 pod
sp. zn. 6Cdo/154/2020-285 tak, že do konania namiesto žalobkyne Československej obchodnej banky,
a.s. so sídlom v Bratislave povolil vstup Blackside, a.s. so sídlom v Bratislave. Týmto bolo vyriešené
jednoznačne a právoplatne a v súlade s platnými právnymi predpismi právne nástupníctvo a aktívna

vecná legitimácia žalobcu. Najvyšší súd SR pred procesným rozhodnutím o pripustení spoločnosti
Blackside, a.s. do konania na strane žalobcu si vyžiadal originál zmluvy o postúpení pohľadávok zo
dňa 12.08.2021 medzi postupcom OTP Banka Slovensko, a.s. a postupníkom Blackside, a.s., ktorého
súčasťou bola Príloha 1a) – Zoznam postupovaných pohľadávok, podľa ktorej osobitne pohľadávka
žalovaného s presnou identifikáciou pohľadávky, menom a priezviskom žalovaného, číslom úverového

účtu, číslom zmluvy o úvere s počtom dní omeškania, zostatkom pohľadávky, z toho istiny, z toho
bežných úrokov, z toho úrokov z omeškania, z toho ostatné príslušenstvo a celkovou odplatou, bola takto
dôkladne postúpená pohľadávka žalovaného na žalobcu. Okrem toho, k zmluve o postúpení pohľadávok
bola pripojená podrobná Príloha 1c) – Adresa dlžníkov, Príloha 1d) – Aktívne a exekučné konania
týkajúce sa pohľadávok, oznámenie o postúpení pohľadávky, odovzdávajúci protokol. Z týchto dôvodov

mal súd za to, že žalobca v konaní označený spoločnosťou Blackside, a.s. so sídlom v Bratislave je
aktívne vecne legitimovanou stranou v konaní.
Vo všeobecnosti platí, že postúpenie pohľadávky (cesia) spočíva v tom, že do existujúceho záväzku
namiesto doterajšieho veriteľa vstúpi nový veriteľ, čiže dochádza k zmene v osobe veriteľa. Táto zmenasa nedotýka práv ani povinností dlžníka vyplývajúcich pre neho zo záväzku, a preto sa na platnosť
zmluvy o postúpení nevyžaduje súhlas dlžníka. Zámerom právnej úpravy postúpenia pohľadávky je
zabrániť tomu, aby postúpením pohľadávky došlo k zhoršeniu právneho postavenia dlžníka. Za týmto

účelomsamuzachovávajúvšetkynámietkyprotipostúpenejpohľadávkearovnakoajmožnosťnamietať
voči tejto pohľadávke svoje vzájomné pohľadávky. Následky postúpenia sa tak predovšetkým prejavia v
právnom postavení postupcu, ktorý stráca postúpenú pohľadávku so všetkým príslušenstvom i právami
s ňou spojenými. Postupník sa na základe postúpenia pohľadávky stane veriteľom namiesto postupcu
a pohľadávku nadobudne so všetkými právami, ktoré sú s ňou spojené. Keďže ide o významnú zmenu

v osobe veriteľa, ustanovuje Občiansky zákonník pre postúpenie pohľadávky písomnú formu a zároveň
ustanovuje, ktoré pohľadávky nie sú spôsobilým predmetom postúpenia. Osobitné predpisy môžu
upravovať postúpenie pohľadávok v špecifických prípadoch odlišne, resp. môžu upravovať osobitné
podmienky, ktorých splnenie je na platné postúpenie potrebné (rozsudok Najvyššieho súdu, sp. zn. 1Cdo
147/2017 zo dňa 24.04.2018, publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov
Slovenskej republiky ako R 60/2018, pozri aj rozsudok Najvyššieho súdu, sp. zn. 1Obdo 92/2018 zo dňa

20.11.2019 a rozsudok Najvyššieho súdu, sp. zn. 7Cdo 26/2017 zo dňa 28.03.2018 ).
Ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách neupravuje len administratívne povinnosti banky pri ochrane
bankového tajomstva, ale stanovuje podmienky platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky bankou, ide
teda o lex specialis vo vzťahu k všeobecným ustanoveniam Občianskeho zákonníka o postúpení
pohľadávky (§ 524 a nasl.). Citované ustanovenie stanovuje podmienky, za ktorých môže banka aj

bez súhlasu klienta postúpiť svoju pohľadávku na inú osobu, čo výkladom a contrario znamená, že
ak podmienky uvedené v tomto ustanovení splnené nie sú, banka postúpiť pohľadávku bez súhlasu
klienta nemôže. Postúpenie pohľadávky bankou bez splnenia podmienok uvedených v § 92 ods. 8
zákona o bankách treba považovať za konanie v rozpore so zákonom a takýto úkon je absolútne
neplatný podľa § 39 Občianskeho zákonníka, pričom na absolútnu neplatnosť právneho úkonu má súd

povinnosť prihliadať ex offo. Keďže v danom prípade pôvodným veriteľom bola banka, ktorá postúpila
svoju pohľadávku z úverovej zmluvy na postupníka Blackside, a.s., (žalobcu), súd skúmal jeho aktívnu
vecnú legitimáciu, t. j. či boli pred postúpením pohľadávky dodržané podmienky ustanovené zákonom
o bankách i zákonom o spotrebiteľských úveroch, teda či postúpenie pohľadávky bolo platné.

34. Súd sa vysporiadal aj s právnou otázkou, ktorú riešil Najvyšší súd SR v uznesení zo dňa 16.06.2020
sp.zn.5Cdo/42/2020zverejnenýmvZbierkestanovískNajvyššiehosúduarozhodnutísúdovSlovenskej
republiky pod R 5/2021 a na ktorú poukázal aj odvolací súd v bode 11.1 odôvodnenia svojho uznesenia
zo dňa 09.09.2024 a v súvislosti s touto právnou otázkou právny zástupca žalobcu aj požiadal súd
o pripustenie zmeny žalobného petitu, podľa ktorého súd túto zmenu aj pripustil a došlo k zmene

v časti zaplatenia zmluvných úrokov vo výške 23,90 % ročne zo sumy 5.904,38 EUR od 13.05.2016
do 06.02.2020, čo znamená, že pokiaľ žalovaný úver v plnej výške nevrátil, s poskytnutými peňažnými
prostriedkami disponoval, je povinný platiť aj dohodnuté úroky, ako odplatu za poskytnutý úver, ale len
do doby dohodnutej ako doba riadneho splácania úveru, teda do 06.02.2020.

35. Ďalšie námietky vznesené žalovaným v jeho písomných podaniach, najmä zo dňa 25.04.2023 a zo
dňa 31.05.2023 súd vyhodnotil ako absolútne nedôvodné a nie na mieste. Podrobne sa súd s každou
námietkou nižšie vysporiada, ale zároveň konštatuje, že Zmluva o F. Expres úvere zo dňa 06.02.2013
obsahuje všetky náležitosti v zmysle platných predpisov k tomuto dňu podľa zákona o spotrebiteľských
úveroch a Občianskeho zákonníka a žiadne ustanovenie zmluvy žalobcu nebolo právoplatným súdnym

rozhodnutím vyhlásené za neprijateľnú zmluvnú podmienku.

36. K námietke žalovaného, že nedošlo k účinnému zosplatneniu úveru, lebo žalobca mohol zosplatniť
predmetný úver už pre splátku splatnú dňa 06.06.2013, ale spotrebiteľ, teda žalovaný, bol až listom
zo dňa 18.02.2014 vyzvaný na úhradu dlžnej čiastky a tento list mal byť upozornením v lehote 15 dní

podľa § 53 odsek 9 OZ sa súd nestotožnil, postup právneho predchodcu žalobcu v súvislosti s účinným
zosplatnením úveru preukázal listinnými dôkazmi, a to Výzvou na zaplatenie zo dňa 18.02.2014 záväzku
žalovaného po lehote splatnosti, kde ho prvýkrát vyzval a uviedol mu, že je v omeškaní s viac ako troma
splátkami a žiada ho o uhradenie dlžnej čiastky k tomuto dňu najneskôr do 06.03.2014, v opačnom
prípade právny predchodca žalobcu pristúpi v súlade s ustanovením § 53 odsek 9 OZ k vyhláseniu

úveru za predčasne splatný a túto výzvu si žalovaný osobne prevzal dňa 21.02.2014 s tým, že bolo
na vôli právneho predchodcu žalobcu, kedy vyzve žalovaného na zaplatenie dlžnej čiastky a kedy mu
oznámi, že je v omeškaní viac ako 3 mesiace, zákon striktne neustanovuje, že veriteľ má zaslať výzvu
na zaplatenie neuhradenej pohľadávky vyplývajúcu z úveru hneď, keď sa dostane do omeškania dlžníkso zaplatením splátky úveru a následne, okrem toho banka musí dodržať zákonné ustanovenie § 92
odsek 8 zákona o bankách a postúpiť pohľadávku až po uplynutí 90 dní, keďže záväzok vyplývajúci zo
zmluvy o úvere žalovaným nebol zaplatený najneskôr do 06.03.2014, tak právny predchodca žalobcu

pristúpil dňa 20.03.2014 k vyhláseniu úveru za predčasne splatný s tým, že bol žalovaný vyzvaný, aby
v lehote do 10 dní od doručenia tohto listu uhradil celý záväzok vyplývajúci zo zmluvy o úvere, ktorý
predstavoval k 20.03.2014 sumu vo výške 7.016,31 EUR. Aj vyhlásenie úveru za predčasne splatný
si žalovaný osobne prevzal dňa 24.03.2014. Z týchto dôvodov mal súd za to, že zo strany právneho
predchodcu žalobcu došlo k účinnému zosplatneniu úveru a aj postúpeniu pohľadávky tak, ako vyššie

uviedol a zdôvodnil.

37. Žalovaný tvrdil, že v zmluve absentovali náležitosti vyžadované § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z.
napríklad výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a adresa predávajúceho, preto
sa úver podľa § 11 považoval za bezúročný a bez poplatkov. S týmto tvrdením sa súd nestotožnil. Adresa
žalobcu - veriteľa bola uvedená v záhlaví zmluvy. Okrem toho v zmluve v čl. X. bod 9. je jednoznačne

určený orgán vykonávajúci kontrolu dodržiavania a povinností ustanovených zákonom č. 129/2010 Z. z.,
ako aj adresa uvedeného orgánu, lebo pôvodný žalobca bol bankovou inštitúciou podliehajúcou dohľadu
Národnej banky SR, ktorá dbá o svoje dobré meno a o starostlivosť o klientov a zmluvné ustanovenia
koncipuje s dôrazom na to, aby nespôsobovali nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán.
37.1 Žalovaný ďalej namietal, že v zmluve absentuje výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov

a iných poplatkov, v súlade s ust. § 9 odsek 2 písm. l) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch. S touto námietkou súd prvej inštancie nemôže súhlasiť, pretože ju nepovažuje za dôvodnú,
nakoľko žalobca dostatočným spôsobom preukázal, že tieto náležitosti sú v predmetnej spotrebiteľskej
zmluve zakomponované v súlade so zákonom č. 129/2010 Z. z. V článku IV. odsek 1 je jednoznačne
uvedený počet mesačných splátok, ktorými sa klient zaviazal splácať úver a to 84. mesačnými splátkami

a tieto boli v zmluve podrobne rozpočítané tak, že 1. splátka vo výške 147,16 EUR splatná 06.03.2013,
2. – 83. splátka vo výške 147,16 EUR splatná 6. deň v mesiaci a 84. splátka vo výške 147,16
EUR splatná 06.02.2020. Týmto rozpisom žalobca dostatočne jednoznačne v zmluve určil konkrétnu
výšku, frekvenciu, počet a termíny jednotlivých splátok ako aj osobitne o termíne, výške a splatnosti
prvej i poslednej splátky. K tejto námietke žalovaného súd prvej inštancie poukazuje na Rozhodnutie

Súdneho dvora Európskej únie vo veci C42/2015 Home Credit Slovakia zo dňa 09.11.2016 ako aj
Národnej banky Slovenska v jeho vyjadrení 18.04.2017. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na čl.
10. odsek 2 písmeno h) a písmeno i) Smernice 2008/48/ES, podľa ktorého zmluva o úvere zrozumiteľne
a stručne uvádza výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa, prípadne poradie, v ktorom sa budú
splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na

účely splatenia a v prípade amortizácie istiny, na základe zmluvy o úvere s dobou určitou právo
spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky, a to bezplatne a to kedykoľvek
počas celej dĺžky trvania zmluvy o úvere. Účelom zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom
ku dňu vzniku zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným bolo prebrať do slovenského práva
SmernicuEurópskehoparlamentuaRady2008/48/ESz23.04.2008ozmluváchospotrebiteľskomúvere

a o zrušení Smernice Rady 87/102/EHS.
Vo všeobecnej časti dôvodovej správy ust. § 9 odsek 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch, sa zdôrazňuje zásadný význam v ochrane spotrebiteľa v zmluvných vzťahoch, ktorý má
dostatočné množstvo informácií o podmienkach úveru, nákladoch a záväzkoch, ktoré z neho vyplývajú.
Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí uvádzať celkovú výšku, menu poskytnutého spotrebiteľského

úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie (v zmluve musí byť zrozumiteľne uvedené, aká je celková
výška a mena poskytnutého spotrebiteľského úveru, prípadne strop, do ktorého spotrebiteľ môže
opakovane čerpať finančné prostriedky). Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí upravovať výšku, počet
atermínysplátokistiny,úrokovainýchpoplatkov(spotrebiteľmusíbyťzrozumiteľneinformovanývakých
termínoch, resp. kedy v akej výške a ako dlho je povinný plniť si povinnosti) vyplývajúce mu zo zmluvy

o spotrebiteľskom úvere.
Smernica ako špecifický prameň práva (norma práva) Európskej únie vyžaduje od členských štátov, aby
dosiahli cieľ sledovaný Smernicou, prijatím transpozičných opatrení vo svojom právnom poriadku. Na
tento účel musia byť ustanovenia Smernice vykonané tak, aby bola ich záväznosť nespochybniteľná
a aby sa zachovala ich konkrétnosť, presnosť a jasnosť. Rozsudok vo veci SD EÚ C-42/2015

konštatoval, že Smernica bráni členským štátom, aby vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovili
povinnosťzahrnúťdozmluvyoúvereinénáležitosti,nežsútie,ktorévymenúvačl.10.odsek2Smernice.
Aj so zreteľom na to sa v praxi všeobecných súdov SR vyskytujú resp. vyskytovali pochybnosti o tom
či text „zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľaa prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi
úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia“. Článok 10. odsek 2 písm. h) Smernice obsahovo
zodpovedá textu „zmluva o spotrebiteľskom úvere...musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok

istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým
nesplateným zostatkom, s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia“.
Z týchto dôvodov nemožno od dodávateľov v zmluvách uzatváraných podľa zákona č. 129/2010 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch, žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda
rozpissplátokpočastiach(samostatnevoväzbenaistinu,úrokapoplatky).Pokiaľustanovenie§9odsek

2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, uvádza pojmy „výška“, alebo „počet“,
či „termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“, je za použitia eurokonformného výkladu dospieť
k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje. Z dôvodovej správy k zákonu č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, v žiadnom prípade nevyplýva, že by zámerom zákonodarcu
bolo, aby ust. § 9 odsek 2 písm. k) tohto zákona sprísnilo požiadavku zakotvenú v Smernici, teda to, aby
zmluva o úvere upravovala výšku, počet a termíny splátok ako súbor, ktorý zahŕňa istinu, úroky a aj iné

poplatky. Zohľadňujúc účel zákona vyjadrený v dôvodovej správe teda § 9 odsek 2 písm. k) nestanovuje
požiadavku odlišnú od toho ako ju vymedzuje čl. 10. odsek 2 písm. h) Smernice. Potom aj rozhodnutie
NS SR pod sp. zn. 3Cdo 146/2017 a 3Cdo 56/2018 konštatuje, že predmetné ustanovenie je potrebné
interpretovať tak, že nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie
toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky.

Vposudzovanejvecipretovsúladesvyššieuvedenýmiprávnyminázorminiejemožnévysloviťabsenciu
náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere vymedzených v § 9 odsek 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch, pokiaľ ide o výšku splátok, tieto sú v zmluve zrozumiteľne uvedené sumou
147,16 eur, konečnú splatnosť úveru a to 84. splátku vo výške 147,16 EUR splatnú dňa 06.02.2020,
okrem toho 2. – 83. splátku vo výške 147,16 EUR splatnú 6. deň v mesiaci. K danému problému

sa vyjadrila aj Národná banka Slovenska vo svojom vyjadrení zo dňa 18.04.2019, kde uviedla „NBS
v prvostupňovom konaní nebude ukladať sankciu za nerozpísanie údajov o výške, počte a termíne
splátok osobitne ku každej položke, istine, úroku, poplatkov v zmluve o spotrebiteľskom úvere, ak inak
táto náležitosť bude spĺňať požiadavky vyžadované v rozsudku SD EÚ C-42/2015“.

38. Čo sa týka námietky žalovaného, že na zmluve o spotrebiteľskom úvere nie je uvedená adresa
predávajúceho,naktorejmôžespotrebiteľuplatniťreklamáciualebosťažnosť,jetiežmožnokonštatovať,
že je neopodstatnená, lebo adresa predávajúceho je jasne uvedená v záhlaví zmluvy, kde je úplne
jasne a zrozumiteľne identifikovaný veriteľ a tiež aj žalovaný. Okrem toho súd vyššie uviedol, že
v spotrebiteľskej zmluve v čl. X. bod 9. je jednoznačne určený orgán vykonávajúci kontrolu dodržiavania

a povinnosti ustanovených zákonom, ako aj adresa uvedeného orgánu.

39. K vznesenej námietke premlčania zo strany žalovaného súd uvádza, že ju vyhodnotil tiež ako
neodôvodnenú a žiadnym spôsobom nepreukázanú z hľadiska dôvodnosti zo strany žalovaného.
Námietku premlčania prvýkrát vzniesol žalovaný v odvolaní voči rozsudku súdu prvej inštancie sp.

zn. 6C/205/2016-80 zo dňa 14.09.2018 a následne v podaní zo dňa 25.04.2023 s tým, že pôvodný
žalobca podaním zo dňa 20.03.2014 vyhlásil úver za predčasne splatný a zároveň vyzval žalovaného,
aby v lehote 10 dní od doručenia tohto listu uhradil celý svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy, pretože
stratil možnosť splácať úver mesačnými splátkami vrátane úrokov a poplatkov. Žalovaný toto vyhlásenie
úveru za predčasne splatný a výzvu prevzal dňa 24.03.2014 a z jeho strany nedošlo k žiadnej úhrade

s tým, že lehota 10 dní na to, aby zaplatil zvyšok úveru mu uplynula 04.04.2014 a žalobca si uplatnil
nárok na tunajšom súde žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 30.05.2016, teda v rámci všeobecnej
premlčacej doby, to znamená riadne a včas. Žalovaný dôvodil tým, že nárok žalobcu je preto premlčaný,
lebo pri posudzovaní plynutia premlčacej lehoty a jej spočívania treba vziať do úvahy vplyv procesných
úkonov žalobcu na spočívanie premlčania. Žalobca navrhol zmenu strany sporu na strane žalobcu a táto

zmena bola súdom pripustená. Podľa tvrdenia žalovaného, k spočívaniu premlčacej doby dochádza až
právoplatnosťou rozhodnutia súdu, ktorým sa táto zmena pripustila. Z tohto odvodiac žalovaný tvrdil,
že k spočívaniu premlčacej doby v uvedenom prípade došlo až dňom právoplatnosti pripustenia zmeny
strany sporu a nie dňom podania žaloby, lebo žalobca v začatom konaní riadne nepokračoval a z tohto
dôvodu nemohli nastať a nenastali právne účinky § 112 OZ. Premlčacia doba teda riadne plynula až do

dňa právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým sa táto zmena pripustila a uplynula.
Súd sa s touto právnou argumentáciou absolútne nestotožnil, pretože vyššie už súd uviedol, že
postúpenie pohľadávky bolo vykonané zákonným spôsobom a túto otázku pripustenia zmeny strany
sporu na strane žalobcu vyriešil svojimi právoplatnými uzneseniami, na ktoré súd vyššie poukázal,NajvyššísúdSR.Vdanomprípadepodľanázorusúduniejemožnéhovoriťospočívanípremlčacejdoby,
pretože takáto právna argumentácia sa na daný prípad nevzťahuje. Premlčanie je možné zdôvodniť
jedine od dátumu, kedy mal plniť žalovaný podľa výzvy na plnenie, keď mu právny predchodca žalobcu

doručil zároveň aj vyhlásenie úveru za predčasne splatný, tam mal uloženú lehotu na plnenie 10 dní,
táto mu uplynula 04.04.2014 a teda od tejto doby je možné riešiť otázku premlčania a nie od spočívania
premlčacej doby, teda od právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým sa takáto zmena pripustila.
39.1 Žalovaný opätovne aj po zrušení rozsudku súdu prvej inštancie odvolacím súdom vzniesol písomne
námietku premlčania, najprv mailom dňa 27.01.2025, ktoré podanie riadne doplnil písomným podaním

poštou zo dňa 05.02.2025, kde namietal v podstate to isté, čo už namietal aj pred rozhodnutím
súdu prvej inštancie zo dňa 07.06.2023. Na pojednávaní konanom dňa 10.02.2025 súd uviedol, že
nebude prihliadať už na takto vznesenú námietku premlčania, s ktorou sa súd prvej inštancie podrobne
zaoberal a zdôvodnil ju v bode 33. odôvodnenia rozsudku zo dňa 07.06.2023 a aj s poukazom na
to, že odvolací súd vo svojom uznesení vôbec neuviedol, že by súd prvej inštancie sa s touto
námietkou vo svojom rozsudku nevysporiadal alebo, že by ju zle posúdil alebo, že by bolo potrebné ju

ďalej skúmať a vysporiadať sa s ňou. Žalovaný zaťažuje súd svojimi podaniam, ktoré nemajú žiadne
opodstatnenie, keďže o nich už bolo rozhodnuté, čo súd zdôraznil v úvode pojednávania konaného dňa
10.02.2025 s tým, že ani nebude prihliadať na takto vznesenú námietku premlčania, s poukazom na
zásadu sudcovskej koncentrácie konania a zákonnej koncentrácie konania podľa § 153 a § 154 C.S.P.,
ale napriek tejto skutočnosti súd prvej inštancie opätovne zdôvodnil vznesenú námietku premlčania

a súhlasil aj v ďalšom s odôvodnením žalobcu, ktorý na pojednávaní konanom dňa 10.02.2025 uviedol,
že takto vznesená námietka premlčania žalovaným nie je dôvodná, keď pohľadávka žalovaného
bola splatná 03.04.2014, lebo upozornenie na predčasnú splatnosť úveru bolo žalovanému doručené
21.02.2014 a bola mu ešte dodatočne určená 10-dňová lehota na zaplatenie, preto sa stal predmetný
úver predčasne splatným dňa 03.04.2014 a od 04.04.2014 bolo potrebné počítať 3-ročnú premlčaciu

lehotu. Žaloba bola podaná právnym predchodcom žalobcu na tunajší súd dňa 30.05.2016, teda v rámci
všeobecnej premlčacej doby, to znamená riadne a včas, čo je 788 dní. Oznámenie zmeny žalobcu bolo
súdu doručené dňa 28.01.2022, čo je 957 dní plynutia premlčacej doby a žalobca oznámil súhlas so
vstupom do konania dňa 05.04.2022, čo je 1024 dní. 3-ročná premlčacia doba má 1096 dní, z čoho
vyplýva, že keby sa súd s týmto nestotožnil, napriek tomu spolu s postúpenou pohľadávkou prešlo aj

spočívanie premlčacieho práva podľa § 524 odsek 2 OZ, keď žalobca urobil úkon, kedy súhlasil so
vstupom do konania pred uplynutím 3- ročnej premlčacej lehoty. V žiadnom prípade sa súd nestotožnil s
názorom žalovaného, že postúpením pohľadávky stratil veriteľ aktívnu vecnú legitimáciu v predmetnom
spore, čo malo byť 12.08.2021 a že ju mal opäť získať až po pripustení súdom, čo bolo právoplatné
08.12.2022. Nemôže ísť na úkor žalobcu dĺžka trvania rozhodnutia súdu o pripustení zmeny žalobcu

v konaní a viazať túto na právoplatnosť takéhoto rozhodnutia.

40. Čo sa týka námietky žalovaného, že zmluva o spotrebiteľskom úvere je zmluvou formulárovou,
predtlačenou a typovou zmluvou, ktorú pôvodný veriteľ predložil žalovanému na podpis, a ktorá
bola koncipovaná tak, že nezabezpečuje rovnosť a vyváženosť účastníkov zmluvného vzťahu, a že

žalovaný nemohol ovplyvniť obsah zmluvy a musel ju podpísať v celku, s touto námietkou sa súd
prvej inštancie nestotožňuje, považuje ju za nedôvodnú, nakoľko žalobca sa jednoznačne vyjadril, že
zmluva bola výsledkom dohody medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným ako spotrebiteľom,
nakoľko je bežnou praxou, že zmluvy sa uzatvárajú na pobočkách bánk, po dohode s klientom
a zakomponovaní jeho návrhu a vybraní produktu, ktorý banková inštitúcia poskytuje. Okrem toho je

tiež bežnou praxou bankových inštitúcií, že majú určité typy predpripravených zmlúv o úvere, aby bolo
možné ich v krátkom čase doplniť a predložiť klientovi na podpis. Spotrebiteľ má však vždy dostatok
času k tomu, aby sa zoznámil s obsahom zmluvy a ako takým zvážil výhodnosť takejto ponuky. Žalovaný
v konaní nepreukázal, že pôvodný veriteľ ho nejakým spôsobom nútil k podpísaniu zmluvy. Následkom
digitalizácie zmlúv odpadá nutnosť písať každý dokument ako nový od úplného začiatku a v celosti

rukou, pričom počítačové programy v dnešnej dobe evidujú množstvo informácií, ktorých výstupy sú
v digitalizovanej forme a z tohto dôvodu nie je možné považovať takýto dokument za nepravdivý,
a súd sa preto odvoláva a poukazuje na nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. US 11/2016 v ods. 30
odôvodnenia, kde je uvedené „všeobecné súdy vrátane ústavného súdu ochranu spotrebiteľov pustili
už tak ďaleko, že títo nemusia niesť žiadne adekvátne dôsledky za svoje konanie, aj keď uzavrú

akúkoľvek zmluvu, dokonca čokoľvek, čo sa prieči zdravému rozumu (v zmysle „ten chudák ani nevie,
čo podpísal“, ale „peniaze mohol zobrať“), a to sa už dotýka samej podstaty a hlavne primeranosti práva,
v dôsledku čoho spotrebiteľa z úradnej povinnosti zbavujú jeho zodpovednosti.“ Okrem toho žalobca
preukázal, že žalovaný v deň podpisu zmluvy, teda 06.02.2013 bol oboznámený so štandardnýmieurópskymi informáciami o spotrebiteľskom úvere, z ktorých vyplýva, že žalovaný bol oboznámený
so všetkými podstatnými náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pretože tieto informácie
obsahovali celkovú výšku úveru, podmienky, ktoré upravujú čerpanie peňažných prostriedkov, dobu

trvania zmluvy, splátky a poradie, v ktorom sa budú splátky poukazovať, celkovú čiastku, ktorú bude
musieť spotrebiteľ zaplatiť, úrokovú sadzbu úveru, RPMN, priemernú RPMN, dĺžku trvania zmluvy
a ďalšie náležitosti, ktoré boli tiež uvedené v zmluve a takisto je tiež nezanedbateľná skutočnosť, že
v deň podpisu zmluvy 06.02.2013 pôvodný veriteľ v štandardných európskych informáciách presne
uviedolžalovanémupísomnúinformáciuoRPMNapriemernejRPMN,akýmspôsobombolavypočítaná,

čiže o všetkých podstatných náležitostiach zmluvy bol okrem zmluvy samotnej podrobne informovaný
a písomne oboznámený žalovaný.

41. Žalovaný namietal v zmluve ďalšie neprijateľné zmluvné podmienky a tieto súd považoval za
absolútne nedôvodné. Čo sa týka dohody o zrážkach zo mzdy, táto predstavovala v čase uzatvorenia
úverovej zmluvy štandardný spôsob zabezpečenia návratnosti pohľadávky veriteľa a nejednalo sa

o podmienku, ktorou veriteľ podmieňoval poskytnutie úveru žalovaným. Naopak, pokiaľ by žalovaný
nesúhlasil s takouto podmienkou, nebola by zakomponovaná do zmluvy o úvere a zo strany právneho
predchodcu žalobcu ani nebola použitá, a preto dohoda o zrážkach zo mzdy nemala žiadny vplyv
na dôvodnosť uplatneného nároku. Toto isté sa vzťahuje aj na rozhodcovskú doložku, či na klauzulu
o povinnosti spotrebiteľa informovať banku o zámere realizovať predčasné splatenie úveru, najneskôr

15 dní pred dňom jeho realizácie. Ani jeden z týchto inštitútov zo strany právneho predchodcu žalobcu
nebol uplatnený a ani zo strany žalovaného nedošlo k predčasnej splatnosti úveru.

42. K námietke žalovaného, že v zmluve bola dohodnutá neprimeraná odplata, lebo bola vyššia ako
20 %, súd uvádza, že v čase uzatvorenia zmluvy odplata nesmela podstatne prevyšovať odplatu

obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch a jej príslušnosť
sa posunula s prihliadnutím na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho
záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti (§ 53 odsek 6 OZ v znení
účinnom v čase uzavretia zmluvy). Odplatou je potrebné chápať celkové náklady spotrebiteľa spojené
so spotrebiteľským úverom, vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí

spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe,
okrem notárskych poplatkov, do celkových nákladov patria aj poistné a náklady spojené so zmluvou
o zabezpečení záväzku spotrebiteľa podľa tohto zákona, ktorých uzavretím bolo podmienené získanie
spotrebiteľského úveru alebo jeho získanie za ponúkaných podmienok. Podľa názoru súdu, dohodnutý
úrok z úveru v zmluve v sadzbe 23,10 % ročne spolu s poplatkom za poskytnutie úveru vo výške 120,-

EUR nemožno považovať za neprimeranú odplatu, ktorá bola v rozpore s ustanovením § 53 odsek 6
OZ, s prihliadnutím na poskytnutú sumu úveru a lehotu splatnosti 7 rokov.

43. K námietke žalovaného k poplatkom, ktorý si uplatnil žalobca v konaní, a to poplatku za spracovanie
úveruapoplatkuzaupomienku,tietonepatriamedzipoplatky,ktorébybolizakázanépoužiťdodávateľovi

so zákonom č. 129/2010 Z. z. Je potrebné uviesť, že poplatok za poskytnutie úveru nemožno považovať
zaplneniezaslužbu,ktorejposkytnutienesledujezáujmyspotrebiteľapodľa§53odsek4písmenot)OZ.
Navyše, poplatok bol žalovanému známy pri uzavretí zmluvy, bol uvedený v zmluve v čl. V. a vzhľadom
k výške úveru nie je možné dospieť ani k záveru o neprimeranej výške poplatku za poskytnutie úveru.
Rovnako žalovanému bol známy aj poplatok za upomienku z obsahu zmluvy. V danom prípade išlo

užalovanéhoozriadenieúčtupodľa§708až§715Obchodnéhozákonníka.Právnypredchodcažalobcu
na poplatok za vedenie úverového účtu vo výške 2,50 EUR mesačne, ktorý bol dohodnutý v čl. V. bod
1b) právo nemal a uvedené dojednanie bolo podľa § 9 odsek 1 zákona č. 129/2010 Z. z. v spojení
s ustanovením § 39 OZ neplatné pre rozpor so zákonom. Z obsahu spisu však vyplýva, že žalobca nárok
na zaplatenie poplatku za vedenie úverového účtu si v žalobe neuplatnil, preto táto námietka žalovaného

nemala žiadny vplyv na posúdenie tohto nároku súdom.

44. K námietke žalovaného, že v zmluve o úvere je nesprávne vypočítaná výška RPMN, lebo podľa
výpočtov žalobcu by mala predstavovať hodnotu 26,53 %, tak aj túto námietku súd vyhodnotil ako
neodôvodnenú, neopodstatnenú, lebo výška RPMN bola podrobne uvedená, akým spôsobom bola

vypočítaná v Štandardných európskych informáciách o spotrebiteľskom úvere a tieto boli žalovanému
ako spotrebiteľovi vopred predložené, mal možnosť sa s nimi oboznámiť a pokiaľ nesúhlasil s nimi,
nemusel ich podpísať. Žalobca v Štandardných európskych informáciách o spotrebiteľskom úvere pri
výpočte RPMN postupoval v súlade so zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a určil jejhodnotu 27,51 %, keď postupoval a vychádzal z čl. VI. zmluvy, z ktorého vyplýva, že poradie splátok je
určených 84., teda týmto číslom bola vynásobená splátka úveru mesačná (84 x 147,16 EUR), čím sa
žalobca dostal k hodnote 12.361,44 EUR podľa čl. I. bod 4 s tým, že k tejto sume je pripočítaná ešte

suma 120,- eur, teda jednorazový poplatok za spracovanie úveru v súlade s čl. V. bod 1a) a v bode
3 čl. I. je presný rozpis výpočtu RPMN, čo bolo jednak písomne oznámené žalovanému na základe
Štandardných európskych informácií o spotrebiteľskom úvere a zverejnené podľa § 21 odsek 2 zákona
č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Z týchto dôvodov mal súd za to, že právny predchodca
žalobcu si splnil všetky zákonné povinnosti v súvislosti s výškou RPMN ako aj s priemernou hodnotou

RPMN, spôsobom ich výpočtu a zverejnenia a oznámenia dlžníkovi. Žalovaný nepreukázal dôvod, pre
ktorý by žalobca nesprávne vypočítal RPMN.

45. Z týchto dôvodov mal súd za to, že ani jedna z námietok žalovaného, ktoré uviedol jednak v odvolaní
proti rozsudku súdu prvej inštancie, aj v druhom odvolaní, ktoré podal voči rozsudku súdu prvej
inštanciedňa07.06.2023,akoanivďalšíchsvojichpísomnýchpodaniachaprednesochprostredníctvom

splnomocnenej zástupkyne žalovaného, ktorá ho zastupovala iba na pojednávaniach, sa nepreukázali
a takisto neboli odôvodnené jeho námietky, pre ktoré by bolo možné spotrebiteľský úver označiť za
bezúročný a bezpoplatkový, lebo žalobca preukázal svoj nárok v súlade so zákonom č. 129/2010 Z. z.
a ustanovení Občianskeho zákonníka, preto súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovaného
k zaplateniu istiny vo výške 5.904,38 EUR spolu so zmluvne dohodnutými úrokmi za obdobie do

12.05.2016 vo výške 4.111,18 EUR v súlade s výpisom z úverového účtu (číslo listu 21 spisu) ku dňu
12.05.2016, úroky z omeškania za obdobie do 12.05.2016 v sume 131,64 EUR, tiež v súlade s výpisom
z úverového účtu (číslo listu 21 spisu) ku dňu 12.05.2016, a takisto poplatkami vo výške 25,- EUR,
ktorý poplatok je za zaslanie upomienky žalovanému dňa 31.07.2013 v zmysle čl. V. bod 2. zmluvy
o úvere, úroky vo výške 23,90 % ročne zo sumy 5.904,38 EUR od 13.05.2016 do 06.02.2020, úroky

z omeškania vo výške 1 % ročne zo sumy 5.904,38 EUR od 13.05.2016 do zaplatenia, lebo žalobca
má voči žalovanému v zmysle čl. I. bod 2. zmluvy o úvere nárok na zaplatenie bežného úroku ku
dňu 12.05.2016 stanovený vo výške 23,9 % p. a. a v zmysle čl. IV. bod 6. zmluvy aj nárok na úrok
z omeškania, ktorý žalobca ku dňu 12.05.2016 požaduje vo výške 1 % p. a. a keďže ďalším dňom, teda
od 13.05.2016 sa dostal žalovaný do omeškania so zaplatením bežného úroku a úroku z omeškania

úveru, tak je povinný zaplatiť aj tieto úroky, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

46. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 C.S.P. a priznal ich žalobcovi v rozsahu 100 %
voči žalovanému podľa § 262 odsek 1 C.S.P., pretože bol v konaní plne úspešný a o výške náhrady trov
konania rozhodne súd samostatným uznesením podľa ustanovenia § 262 odsek 2 C.S.P.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku (§38 odsek 2 ExP).