Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 27. máj 2024

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 4Csp/219/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1418204514
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Baláž

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2024:1418204514.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV sudcom Mgr. Mariánom Balážom v sporovej veci žalobcu: EOS KSI

Slovensko, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený: Remedium
Legal, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: O. G.,
nar. XX.XX.XXXX, trvalé bydlisko N. - W., zastúpený: Občianske združenie OPOS so sídlom A. Hlinku
1084/24A, 914 01 Trenčianska Teplá, IČO: 51 147 688, o zaplatenie 14470,39 eura s príslušenstvom,
t a k t o

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 14470,39 eura, dlžné úroky z istiny do 31.08.2018 v
sume 5862,80 eur, úrok vo výške 7,9% ročne zo sumy 14470,39 eura od 01.09.2018 do 15.11.2024,

úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 14470,39 eura od 01.09.2018 do zaplatenia, bankové
poplatky v sume 39,65 eura, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Súd konanie v časti uplatneného nároku na zaplatenie úrokov vo výške 7,9% ročne zo sumy 14470,39
eura od 16.11.2024 do zaplatenia z a s t a v u j e.

III. Súd žalobu v časti uplatneného nároku na zaplatenie sumy 19,88 eura z a m i e t a.

IV. Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti tohto rozhodnutia
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Právny predchodca žalobcu, Poštová banka, a.s., IČO: 31 340 890, so sídlom Dvořákovo nábrežie
4, Bratislava (ďalej aj len „pôvodný žalobca“), sa žalobou v elektronickej podobe, s autorizáciou podľa
osobitného predpisu, doručenou na tunajší súd dňa 26.09.2018, domáhal, aby bola žalovanému uložená
povinnosť zaplatiť mu sumu 14470,39 eura, úroky z istiny vo výške 5882,68 eura, zmluvné úroky

vo výške 7,90% ročne zo sumy 14470,39 eura od 01.09.2018 do zaplatenia, úrok z omeškania vo
výške 5,05% ročne zo sumy 14470,39 eura od 01.09.2018 do zaplatenia, bankové poplatky vo výške
39,65 eura a nahradiť trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 20.11.2014 uzatvoril ako veriteľ so
žalovaným ako dlžníkom zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné
podmienky a Obchodné podmienky pre úver. Na základe zmluvy pôvodný žalobca poskytol žalovanému
úver vo výške 15000,- eur a žalovaný sa zaviazal vrátiť mu ako veriteľovi istinu, úroky, poplatky a
iné peňažné plnenia. Žalovaný neplnil úver riadne a včas, dostal sa do omeškania, preto pôvodný

žalobca v zmysle § 565 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení (ďalej len
„OZ“), v spojení s § 53 ods. 9 OZ vyhlásil dňa 07.12.2015 úver za predčasne splatný. Po vyhlásení
predčasnej splatnosti úveru žalovaný dlžnú sumu neuhradil. Žalovaný sa k žalobe vyjadril elektronickým
podaním,sautorizácioupodľaosobitnéhopredpisu,doručenýmsúdudňa10.02.2019(č.l.109),vktoromodmietol nárok pôvodného žalobcu uplatnený voči nemu v žalobe. Podľa žalovaného uzatvorená zmluva
neobsahuje podstatné náležitosti, žalovaný toto svoje tvrdenie nijako bližšie nekonkretizoval. Súčasne
vo vyjadrení poprel pravosť listín, ktoré v konaní predložil pôvodný žalobca, najmä listinu s názvom

zaplatené splátky, keď z tejto podľa jeho názoru nie je zrejmé, kedy a ako boli hradené splátky. Podľa
žalovaného pôvodný žalobca neuniesol dôkazné bremeno, či úver poskytol vo výške, aká je uvedená v
zmluve; z opatrnosti uplatnil námietku premlčania.

2. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok č. I/2019 zo dňa 06.05.2019 postúpil pôvodný žalobca

svoje pohľadávky voči žalovanému na spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803 (č.l.
120rub - 125). Pôvodný žalobca elektronickým podaním, s autorizáciou podľa osobitného predpisu,
doručeným súdu dňa 05.06.2019 (č.l. 118-128) navrhol súdu, aby do tohto konania na jeho miesto
vstúpilaspoločnosťEOSKSISlovensko,s.r.o.Pretožesúduboldoručenýsúhlastoho,ktomádokonania
vstúpiť na strane žalobcu (č.l. 119rub - 120), uznesením č. k. 4Csp/219/2018-135 zo dňa 17.06.2019
súd vyhovel návrhu pôvodného žalobcu a do tohto konania na jeho miesto vstúpila uvedená spoločnosť.

3. Súd vo veci po vykonanom dokazovaní rozhodol rozsudkom č.k. 4Csp/219/2018-221 zo dňa
09.06.2020 tak, že výrokom I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 14470,39 eura spolu
s úrokom z omeškania 5,05% ročne zo sumy 14470,39 eura od 08.12.2015 do zaplatenia, dlžné úroky
z istiny vo výške 759,02 eura a bankové poplatky v sume 39,65 eura a výrokom II. zamietol žalobu v

časti uplatnených zmluvných úrokov vo výške 7,9% ročne zo sumy 14470,19 eura od 01.09.2018 do
zaplatenia, a taktiež aj prevyšujúcu časť dlžných úrokov z istiny nad sumu 759,02 eura. Na odvolanie
žalobcu a žalovaného Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 5CoCsp/37/2020-310 zo dňa 30.03.2021
napadnutý rozsudok vo vyhovujúcej časti zmenil tak, že žalobu zamietol a v napadnutej zamietajúcej
časti rozsudok potvrdil. Odvolací súd pri vydaní svojho rozhodnutia poukázal na to, že premlčacia doba

v predmetnej veci začala plynúť tak, ako zakotvuje ustanovenie § 103 OZ v spojení s § 101 OZ, t.j. odo
dňa nasledujúceho od zročnosti splátky (15.05.2015), pre nesplnenie ktorej sa stal zročným celý dlh,
teda odo dňa 16.05.2015, a podľa § 122 ods. 2 OZ uplynula dňa 15.05.2018. Žaloba bola doručená súdu
prvej inštancie dňa 27.09.2018, teda po uplynutí premlčacej doby, a súd prvej inštancie tak správnou
aplikáciou ustanovenia §54a OZ mal celý nárok žalobcu vyhodnotiť ako nevymáhateľný a podanú

žalobu zamietnuť. Proti uvedenému rozsudku Krajského súdu v Bratislave podal žalobca dovolanie (č.l.
333-347), na základe ktorého Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č.k. 4Cdo/221/2022-385
zo dňa 27.02.2023 zrušil rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 5CoCsp/37/2020-310 zo dňa
30.03.2021 a rozsudok tunajšieho súdu č.k. 4Csp/219/2018-221 zo dňa 09.06.2020 a vec vrátil tomuto
súdu na ďalšie konanie. Dovolací súd v zrušujúcom uznesení uviedol, že premlčacia doba pri strate

výhody splátok v spotrebiteľských vzťahoch podľa § 53 ods. 9 OZ (všeobecne) začne plynúť prvý deň
nasledujúci po uplynutí troch mesiacov od omeškania so splnením splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal
splatným celý dlh za podmienky, že v lehote uvedených 3 mesiacov od omeškania uplynula tiež 15
dňová lehota na upozornenie spotrebiteľa. Až vtedy sa totiž môže veriteľ s úspechom obrátiť na súd
po prvý krát (§ 101 OZ). Podľa dovolacieho súdu tak nemožno považovať za správny právny názor

odvolacieho súdu (a tiež súdu prvej inštancie), že v spotrebiteľských vzťahoch premlčacia doba celého
zosplatneného dlhu plynie od zročnosti nesplnenej splátky, kvôli ktorej veriteľ využil svoje právo žiadať
predčasné splatenie. Keďže dovolaním napadnuté rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci, dovolací súd ho zrušil (§ 449 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z.
Civilného sporového poriadku v platnom znení, ďalej len „C.s.p.“) a pretože nápravu nemožno dosiahnuť

iba zrušením rozhodnutia odvolacieho súdu, dovolací súd zrušil aj rozhodnutie súdu prvej inštancie a
vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 449 ods. 2 C.s.p.).

4. Od 01.06.2023 sa Mestský súd Bratislava IV stal v občianskoprávnych veciach nástupníckym súdom
Okresného súdu Bratislava IV. Tunajší súd, viazaný právnym názorom dovolacieho súdu, vo veci nariadil

viacero pojednávaní, na ktorých zistil nasledovný skutkový stav. Pôvodný žalobca ako veriteľ a žalovaný
ako dlžník uzatvorili dňa 20.11.2014 zmluvu o úvere (dobrá pôžička) č. XXXXXXXXXX (ďalej len „zmluva
o úvere“), na základe ktorej veriteľ poskytol dlžníkovi úver v sume 15000,- eur na dobu 120 mesiacov
(10 rokov), pri úrokovej sadzbe 3% ročne, RPMN banky 3,04% ročne a s priemernou RPMN 11,25%
ročne (č.l. 8-10). Žalovaný sa zaviazal úver vrátiť a zaplatiť úroky a poplatky podľa zmluvy o úvere a

obchodných podmienok. Žalovaný sa zaviazal splatiť úver v 120 pravidelných mesačných splátkach
vždy k 15. dňu kalendárneho mesiaca, vo výške každej splátky 145,-eur, dátum prvej splátky 15.12.2014
a dátum konečnej splatnosti úveru 15.11.2024. Úver bol poukázaný na zriadený /existujúci účet v A.
banke, a.s., č. účtu XXXXXX-XXXXXXXXXX/XXXX a medzi zmluvnými stranami bolo dohodnuté, žez tohto účtu bude úver splácaný. Z aktuálneho stavu úveru, ktorý obsahuje prehľad splátok a úhrad
(č.l. 11-12) súd zistil, že žalovaný splatil z poskytnutého úveru prvú splátku dňa 15.12.2014 vo výške
145,- eur, ďalej splátku splatnú dňa 15.01.2015, splátku splatnú dňa 15.02.2015, ďalej dňa 15.03.2015

splátkuvovýške180,-euranapokonsplátkusplatnúdňa15.04.2015vovýške180,-eur,t.j.celkom795,-
eur, pričom z úhrad žalovaného bola na istinu započítaná suma 529,61 eura. Žalovaný ďalšie splátky
pôvodnému žalobcovi nezaplatil. Pôvodný žalobca pre porušenie ustanovení zmluvy a obchodných
podmienok listom zo dňa 19.11.2015 (č.l. 65) upozornil žalovaného, že ku dňu 18.11.2015 je pohľadávka
banky viac ako 3 mesiace po lehote splatnosti vo výške 1296,15 eura, ktorá pozostáva z omeškaných

splátok v sume 1260,- eur a poplatkov vo výške 36,15 eura a vyzval žalovaného na zaplatenie dlhu
v lehote 15 kalendárnych dní. Pôvodný žalobca listom zo dňa 07.12.2015 (č.l. 68) vyhlásil predčasnú
splatnosť úveru ku dňu 07.12.2015 z dôvodu, že žalovaný svojím konaním podstatným spôsobom
porušil ustanovenia zmluvy o úvere a obchodných podmienok; súčasne vyzval žalovaného na úhradu
dlžnej sumy v lehote 10 kalendárnych dní od doručenia tejto výzvy. V zmysle vyhlásenia predčasnej
splatnosti úveru predstavovala ku dňu zosplatnenia úveru, t.j. k 07.12.2015, pohľadávka žalobcu sumu

15269,06 eura, z toho 14470,30 eur bola istina, suma 759,02 eura predstavovala úroky a suma 39,65
eura boli poplatky za upomienky. Žalovaný v priebehu konania, po zrušení rozsudkov krajského a
prvoinštančného súdu dovolacím súdom, vyjadril pochybnosti, či žalobca voči nemu postupoval s
odbornou starostlivosťou a riadne skúmal jeho bonitu pred poskytnutím úveru. Porušenie tejto povinnosti
má za následok nemožnosť veriteľa vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského

úveru v zmysle § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 a nemožnosť veriteľa postúpiť pohľadávku voči
žalovanému na inú osobu (t.j. v posudzovanom prípade na žalobcu). Dodržanie tohto postupu podľa
žalovaného pritom vyplýva zo zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách v platnom znení. Žalovaný preto
navrhol podanú žalobu zamietnuť. Žalobca v reakcii na uvedené tvrdenia žalovaného súdu doručil
vyjadrenie v elektronickej podobe, s autorizáciou podľa osobitného predpisu, dňa 12.04.2024 (č.l. 417),

v ktorom uviedol, že pôvodný žalobca existujúce záväzky žalovaného overil dopytom do úverového
registra, z ktorého zistil, že žalovaný mal dva záväzky, a to osobný úver s mesačnou splátkou 57,-
eur a ďalší s mesačnou splátkou vo výške 128,- eur. Žalovaný deklaroval výšku svojho príjmu pred
poskytnutím úveru v sume 690,- eur, čo pôvodný žalobca overil dopytom do Sociálnej poisťovne a
následne, keďže žalovaný deklaroval rodinný stav slobodný a žiadne vyživované dieťa, životné minimum

pri výpočte limitu ku dňu poskytnutia úveru bolo v sume 198,09 eura. Pri posudzovaní bonity žalovaného
tak pôvodný žalobca od príjmu žalovaného odpočítal existujúce záväzky v sume 185,- eur a paušálnu
sumu výdavkov 198,09 eura a disponibilný zostatok určil v sume 306,91 eura, čo podľa vyjadrenia
žalobcu predstavuje dostatočnú sumu finančných prostriedkov u žalovaného, keď výška mesačnej
splátky úveru bola 145,- eur. Žalobca preto odmietol tvrdenia žalovaného, že s ohľadom na skúmanie

jeho bonity pred poskytnutím úveru nepostupoval s odbornou starostlivosťou. Súd ďalej zo žiadosti o
úver dobrá pôžička (č.l. 420) zistil, že sú v nej vyplnené údaje o žalovanom, a to osobné údaje, vrátane
rodinného stavu, počtu vyživovaných detí, jeho zamestnaní, korešpondenčná adresa, čistý príjem v
sume 690,- eur, mesačné splátky iných úverov a pôžičiek v sume 270,- eur a spôsob bývania; žiadosť je
žalovaným podpísaná dňa 19.11.2014 (č.l. 422). Z dokumentu označeného ako „dáta dopytu“ (č.l. 423

- 426) súd zistil, že pôvodný žalobca získal od žalovaného informácie o jeho príjmoch, zamestnaní, či
je poberateľom dávok od Sociálne poisťovne; súčasťou tohto dokumentu je výpis z registra klientskych
informácií, z ktorého vyplýva, že žalovaný ku dňu 19.11.2014 splácal dva úvery, pôvodná výška prvého
úveru, čerpaného dňa 07.08.2014, bola 6000,- eur a druhého úveru, čerpaného dňa 18.09.2014, bola
2000,- eur. Zostatok dlžnej sumy celkom predstavoval 7923,- eur a výška mesačnej splátky bola 170,-

eur. Žalobca v podaní v elektronickej podobe, s autorizáciou podľa osobitného predpisu, doručenom
súdu dňa 17.04.2024 (č.l. 449) opravil petit žaloby v časti zmluvného úroku tak, že navrhol jeho priznanie
vo výške 7,9 % ročne zo sumy 14470,39 eura od 01.09.2018 do 15.11.2024. Žalovaný vo svojom
vyjadrení, v elektronickej podobe, s autorizáciou podľa osobitného predpisu, doručenom súdu dňa
03.05.2024(č.l.462),označilskúmaniebonityzostranypôvodnéhožalobcuzanedostatočné,veriteľmal

pri skúmaní bonity zohľadniť aj iné výdavky a náklady, ako sú splátky iných úverov, napr. výšku nájmu,
cestovných nákladov, nákup potravín a iné výdavky spotrebiteľa. Žalobca v reakcii doplnil svoje skutkové
tvrdenia podaniami v elektronickej podobe, s autorizáciou podľa osobitného predpisu, doručenými súdu
dňa 09.05.2024 (č.l. 474) a 21.05.2024 (č.l. 493), ktoré sú v podstate totožné. Vyčíslené dlžné úroky v
sume 5882,68 eura, ktorých zaplatenia sa v podanej žalobe voči žalovanému domáhal, pozostávajú zo

sumy 759,02 eura predstavujúcej neuhradené zmluvné úroky ku dňu zosplatnenia úveru za obdobie od
16.04.2015 do 07.12.2015 a sumy 5123,66 eura, ktorá predstavuje súčet zmluvného úroku a úroku z
omeškania po zosplatnení, t.j. za obdobie od 08.12.2015 do 16.08.2018. V zmysle uzatvorenej zmluvy
o úvere bola pôvodne dojednaná úroková sadzba vo výške 3% ročne, avšak v zmysle bodu 2 ods.2.2. zmluvy táto je poskytovaná klientovi/dlžníkovi ako zamestnanecký benefit výlučne v spolupráci s
jeho zamestnávateľom. Banka je oprávnená zvýšiť úrokovú sadzbu na 7,9% momentom ukončenia
pracovného pomeru u zamestnávateľa. Vzhľadom na to bol úver úročený zvýhodnenou sadzbou od jeho

poskytnutia, t.j. 20.11.2014 do 28.02.2015 a od 01.03.2015 bola aplikovaná úroková sadzba vo výške
7,9 %. V súvislosti s poplatkami, ktoré žalobca navrhuje v podanej žalobe priznať v celkovej sume 39,65
eura, tieto pozostávajú z poplatku za 1. upomienku v sume 10,- eur, poplatku za 2. upomienku v sume
25,- eur, poplatku za upozornenie pred výzvou v sume 1,15 eura a poplatku za výzvu na splatenie úveru
s príslušenstvom v sume 3,50 eura. Ohľadne výšky požadovaných poplatkov žalobca doručil sadzobník

poplatkov pre fyzické osoby platný od 15.12.2014 a účinný od 01.01.2015, kedy sa výška poplatkov za
1. a 2. upomienku zvýšila na sumy naúčtované žalovanému. Zo sadzobníka poplatkov (č.l. 523) súd
zistil, že poplatok za zaslanie 1. upomienky po omeškaní splátky je 10,- eur a poplatok za zaslanie 2.
upomienky je 25,- eur, poplatok účtovaný za výzvu na splatenie úveru je v sume 3,50,- eura a poplatok za
upozornenie pred výzvou na splatenie úveru je účtovaný vo výške poštovej tarify Slovenskej pošty, a.s..

5. Podľa článku V. bod 5.5 obchodných podmienok pre spotrebiteľské úvery, dlžník je povinný platiť za
poskytnutý úver úroky podľa dohodnutej úrokovej sadzby.

6. Podľa článku VI. bod 6.8 písm. a) obchodných podmienok pre spotrebiteľské úvery, ak dlžník/
spoludlžník je v omeškaní s platením čo i len jednej splátky, alebo jej časti, banka je oprávnená

a) vyhlásiť úver za predčasne splatný. V prípade omeškania dlžníka/spoludlžníka s platením splátok
je banka oprávnená vyhlásiť úver za predčasne splatný, ak je dlžník v omeškaní viac ako tri mesiace
so zaplatením splátky a banka upozornila dlžníka/spoludlžníka na uplatnenie tohto práva v lehote nie
kratšej ako 15 dní, a/alebo
b) uplatniť zákonný úrok z omeškania, a/alebo

c) vypovedať zmluvu o úvere s okamžitou účinnosťou za hrubé porušenie zmluvných podmienok. V
prípade, že banka vypovie zmluvu o úvere s okamžitou účinnosťou, dlžník/spoludlžník je povinný uhradiť
celkovú výšku splatného záväzku dlžníka/spoludlžníka v lehote určenej v písomnej výpovedi banky.

7. Podľa článku 2.2 zmluvy o úvere, zvýhodnená úroková sadzba uvedená v tomto bode zmluvy o úvere

je poskytovaná klientovi/dlžníkovi ako zamestnanecký benefit poskytovaný bankou výlučne v spolupráci
s jeho zamestnávateľom Poštová banka. Zmluvné strany sa dohodli, že je banka oprávnená zvýšiť
úrokovú sadzbu na 7,9% p.a. momentom ukončenia pracovného pomeru u zamestnávateľa.

8. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy (ďalej

len „ObZ“), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech
peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a
zaplatiť úroky.

9. Podľa § 504 ObZ, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak

do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

10. Podľa § 506 ObZ, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky
po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil
dlžnú sumu s úrokmi.

11. Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

12. Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia

upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

13. Podľa § 52 ods. 3 a 4 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy

koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti
alebo inej podnikateľskej činnosti.14. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu

plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

15. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže

veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

16. Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach,
môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so
zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva.

17. Podľa § 103 OZ, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých
splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565),
začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

18. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z., na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom
fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon
zamestnania, povolania alebo podnikania.

19. Podľa § 2 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z., na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom

fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej
podnikateľskej činnosti.

20. Podľa § 2 písm. d) zák. č. 129/2010 Z. z., na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o
spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver

a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa
spojené so spotrebiteľským úverom.

21. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom
úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť

s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy
najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa
a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

22. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú

formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom
trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí byť v záhlaví
zreteľneoznačenánázvomzmluvy,ktorýobsahujeslová„spotrebiteľskýúver“vpríslušnomgramatickom
tvare.

23. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;

ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) meno, priezvisko, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa; ak spotrebiteľ nemá pridelené
rodné číslo, uvedie sa dátum narodenia,

d) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
e) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,f) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,

g) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových

sadzbách spotrebiteľského úveru,
h) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
i) výšku, počet, frekvenciu splátok a prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým
nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

j) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,

l) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
m) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej

úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
n) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
o) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
p) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
q) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,

r) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
s) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
t) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

u) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,
v) názov a adresu príslušného orgánu dohľadu podľa § 23.

24. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d), e), g) až i), l) a p),

c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d), e), g) a § 10 ods. 1 písm.
b) a c) alebo
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa,

e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne inak ako bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov
na platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným
prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa a nejde o bezhotovostné poskytnutie viazaného
spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie
iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo

osobitného predpisu)
f) veriteľ v zmluve o spotrebiteľskom úvere neuvedie všetky plnenia, ktoré pre spotrebiteľa vyplývajú z
poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo s ním súvisia,g) ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru prekračuje najvyššiu prípustnú výšku
odplaty stanovenej podľa osobitných predpisov.

25. Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa
§ 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru.
V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez
poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti
splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa

alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj
porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42.

26. Podľa § 124 ods. 1 C.s.p., každé podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu.

27. Podľa § 145 ods. 2 C.s.p., ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O
čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

28. Podľa § 146 ods. 1 C.s.p., súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu

žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

29. Podľa § 216 ods. 1 C.s.p., súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu.

30. Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, súd považoval žalobu za dôvodnú v podstatnom

rozsahu, keď mal za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu, vystupujúcim v postavení
dodávateľa podľa § 52 ods. 3 OZ a žalovaným ako spotrebiteľom podľa § 52 ods. 4 OZ, došlo k
uzavretiu písomnej zmluvy o úvere v zmysle § 708 ods. 1 ObZ a zákona č. 129/2010 Z.z., ktorá mala
charakter spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 ods. 1 OZ. Zmluva o úvere obsahovala všetky podstatné
náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 a napriek tomu, že žalovaný v priebehu konania

ani netvrdil, že poskytnutý úver je bez poplatkov a bezúročný, súd posúdil obsah uzatvorenej zmluvy o
úvere a dospel k záveru, že úver poskytnutý žalovanému na základe zmluvy o úvere nie je bezúročný
ani bez poplatkov. Žalovaný porušil zmluvu o úvere tým, že od 16.05.2015 sa dostal do omeškania
so zaplatením splátky úveru a následne sa dostal do omeškania so zaplatením celkovo siedmich po
sebe nasledujúcich splátok. Napriek výzve pôvodného žalobcu na zaplatenie dlžnej sumy v dodatočnej

lehote 15 dní (č.l. 65) žalovaný dlžnú sumu nezaplatil, preto pôvodný žalobca v súlade s dojedaním v
článku VI. bod 6.8 písm. a) obchodných podmienok pre spotrebiteľské úvery vyhlásil úver za predčasne
splatný; pôvodný žalobca pritom dodržal postup vyžadovaný v § 565 OZ v spojení s § 53 ods. 8 OZ.
Pôvodný žalobca pred uzatvorením zmluvy o úvere so žalovaným posúdil s odbornou starostlivosťou
schopnosť žalovaného splácať spotrebiteľský úver v zmysle § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010, k čomu

došlo preukázateľne pred uzatvorením zmluvy o úvere, keď informácie získané z registra úverových
dlžníkov a taktiež aj informácie ohľadne sociálnych pomerov žalovaného ako žiadateľa o úver pôvodný
žalobca získal dňa 19.11.2014 (č.l. 420, 423). Súd sa nestotožnil s tvrdením žalovaného, že posúdenie
jeho bonity nebolo dostatočné. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že pôvodný žalobca postupoval
pri zisťovaní obvyklým spôsobom, keď v konaní bola predložená žalovaným vyplnená žiadosť o úver a

taktiež aj sumárny dokument o príjmoch a výdavkoch žalovaného označený ako „dáta dopytu“, z ktorého
taktiež vyplývalo, že pôvodný žalobca pred poskytnutím úveru vykonal dopyt do registra úverových
dlžníkov a zistil si informácie o dlhoch žalovaného, ktoré pri posúdení jeho schopnosti splácať úver
zohľadnil. Žalobca správne poukázal na to, že po zohľadnení príjmov a výdavkov žalovaného zostala
suma 306,91 eura, pritom výška splátky úveru bola 145,- eur, resp. 180,- eur od 01.03.2015 potom, ako

žalovanýprestalpracovaťupôvodnéhožalobcu;zistenýrozdielmedzipríjmamiavýdavkamižalovaného
tak zahŕňal aj rezervu pre ďalšie potenciálne výdavky žalovaného. Pretože pôvodný žalobca postupoval
v súlade s § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010, nič mu nebránilo, aby v dôsledku omeškania žalovaného
so zaplatením dlžných splátok úveru vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, keď súd v posudzovanom
prípade nezistil existenciu podmienok uvedených v § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010. Rovnako tak

pôvodný žalobca mohol z dôvodu trvajúceho omeškania žalovaného so zaplatením dlžnej sumy, ktoré
presiahlo 90 dní (v prípade žalovaného omeškanie do postúpenia pohľadávky na žalobcu trvalo takmer 5
rokov), postúpiť svoju pohľadávku voči žalovanému z úveru na tretiu osobu v zmysle § 92 ods. 8 zákona
č. 483/2001 Z.z. o bankách v platnom znení, v spojení s § 17 zákona č. 129/2010.31. Súd sa zaoberal žalovaným uplatnenou námietkou premlčania a túto nepovažuje za dôvodnú.
Vychádza pritom zo záverov zrušujúceho uznesenia Najvyššieho súdu SR č.k. 4Cdo/221/2022-385 zo

dňa 27.02.2023, v zmysle ktorých nemožno považovať za správny právny názor, že v spotrebiteľských
vzťahoch premlčacia doba celého zosplatneného dlhu plynie od zročnosti nesplnenej splátky, kvôli ktorej
veriteľ využil svoje právo žiadať predčasné splatenie. Súd dopĺňa, že uvedené právne závery vyplývajú
tiež z rozhodnutia R29/2023 (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 7Cdo/268/2020
zo dňa 29.11.2022, publikované v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 3/2023, rozhodnutia

vo veciach občianskoprávnych). Žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru dňa 07.12.2015, a to
v súvislosti s omeškaním žalovaného so zaplatením splátky úveru splatnej k 15.11.2015, trojročná
premlčaciadobapretouplynula16.11.2018.Súdvtejtosúvislostidopĺňavzhodesozávermivrozhodnutí
R29/2023, že v tomto prípade sa neuplatní § 103 veta druhá OZ. Žaloba bola na súd podaná 26.09.2018,
teda pred uplynutím premlčacej doby.

32. Súd ďalej posudzoval jednotlivé peňažné plnenia, ktorých zaplatenia sa žalobca voči žalovanému v
tomto konaní domáhal. Žalobcom požadovaná istina je v celom rozsahu dôvodná a vyplýva z dokumentu
aktuálny stav úveru (č.l. 11, 12). Suma úveru poskytnutého žalovanému je 15000,- eur, žalovaný zaplatil
splátky v celkovej sume 795,- eur, z čoho na istinu bola použitá časť v sume celkom 529,61 eura, rozdiel
predstavuje istinu požadovanú žalobcom od žalovaného v podanej žalobe, t.j. 14470,39 eura. Žalobca

ďalej požadoval od žalovaného zaplatiť úroky celkom v sume 5882,68 eura, ktoré majú predstavovať
dlžné úroky z istiny do 31.08.2018. Pritom z uvedenej sumy časť 759,09 eura podľa žalobcu predstavuje
vyčíslený zmluvný úrok, t.j. 7,9% od 16.04.2015 do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru dňa
07.12.2015. Výpočet sumy 759,09 eura uskutočnený žalobcom (č.l. 493) súd nepovažoval za správny;
súdu nie je zrejmé, z akého dôvodu žalobca vo svojom podaní v tabuľke, v ktorej uskutočnil príslušný

výpočet, vychádza z predpokladu, že každý z mesiacov po sebe nasledujúcich od mesiaca apríl až po
november, má 31 dní. Súd zistil, že za obdobie od prvého dňa omeškania (16.04.2015) do vyhlásenia
mimoriadnejsplatnosti(07.12.2015)uplynulocelkom236dní,pretosumavyčíslenýchzmluvnýchúrokov
má byť 739,14 eura, a nie žalobcom uvádzaná suma 759,09 eura. Pokiaľ ide o žalobcom uplatnené
zmluvné úroky spolu s úrokom z omeškania (t.j. celkom vo výške 12,95% ročne, z čoho 7,9% ročne

sú zmluvné úroky a 5,05 % úroky z omeškania) za obdobie od vyhlásenia mimoriadnej splatnosti, t.j.
08.12.2015 do 31.08.2018, súd uvádza, že toto obdobie trvalo 998 dní a žalobca vyčíslil túto sumu
správne. S ohľadom na to súd konštatuje, že nárok žalobcu na zaplatenie vyčíslených úrokov bol v časti
požadovanej sumy 5862,80 eur dôvodný, preto žalovanému uložil povinnosť zaplatiť ho žalobcovi, a v
časti uplatnenej sumy 19,88 eura nedôvodný (5882,68 - 5862,80), preto žalobu v tejto časti zamietol.

Žalobca si voči žalovanému uplatnil tiež zmluvné úroky, t.j. vo výške 7,9% ročne, ktoré pôvodne
požadoval priznať od 01.09.2018 do zaplatenia, avšak podaním zo dňa 17.04.2024 (č.l. 449) súdu
navrhol,abyopodanejžalobevtejtočastirozhodoltak,žežalovanémuuložípovinnosťzaplatiťžalobcovi
zmluvný úrok vo výške 7,9% ročne zo sumy 14470,39 eura od 01.09.2018 najneskôr do 15.11.2024.
Súd uvedené podanie žalobcu posúdil podľa jeho obsahu ako čiastočné späťvzatie žaloby v zmysle §

145 ods. 2 C.s.p., ktoré zaslal žalovanému na vedomie, žalovaný súdu neoznámil žiadne dôvody, pre
ktoré nemožno v rozsahu späťvzatia konanie zastaviť, preto súd výrokom II. tohto rozsudku konanie
v časti požiadavky na zaplatenie úrokov výške 7,9% ročne zo sumy 14470,39 eura od 16.11.2024
do zaplatenia zastavil. Súd uvádza, že žalobca má nárok na zaplatenie zmluvných úrokov za celé
obdobie, ktoré vyplýva z výrokovej časti tohto rozsudku, a to s ohľadom na právne závery obsiahnuté

v rozhodnutí R5/2021 (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/42/2020, publikované v Zbierke
stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 1/2021, rozhodnutia vo veciach občianskoprávnych), v zmysle
ktorýchpovyhlásenípredčasnejsplatnostispotrebiteľskéhoúveruveriteľovináležíúrokzistinyvovýške,
akú by pri riadnom plnení povinnosti dlžník zaplatil ako cenu peňazí. Z obsahu zmluvy o úvere vyplýva,
že jeho konečná splatnosť je dojednaná k 15.11.2024, do tohto času teda žalobcovi patria zmluvné úroky

z istiny, preto súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť ich žalobcovi. Napokon súd žalovanému uložil
povinnosť zaplatiť žalobcovi bankové poplatky v sume 39,65 eura, keďže žalobca v konaní preukázal
ich výšku a dôvodnosť ich uplatnenia voči žalovanému. Žalovaný bol o výške poplatkov informovaný
prostredníctvom sadzobníka poplatkov a ich výška vyplýva tiež zo žalobcom predloženého dokumentu
označeného ako aktuálny stav úveru (č.l. 11, 12).

33. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.34. Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

35. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v platnom znení, výška úrokov z omeškania je o päť
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná sadzba Európskej centrálnej banky k prvému dňu
omeškania, t.j. k 08.12.2015, predstavovala 0,05 % a po pripočítaní 5 percentuálnych bodov predstavuje

výška úrokov z omeškania k tomuto dňu 5,05 % ročne.

36. Keďže žalovaný dlžnú sumu v lehote splatnosti nezaplatil, vzniklo žalobcovi právo požadovať od
žalovaného ako dlžníka popri plnení istiny aj úroky z omeškania vo výške 5,05 % z dlžnej sumy ročne,
keďže ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu. Súd preto vyhovel žalobe aj v časti uplatnených
úrokov z omeškania a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť ich žalobcovi spôsobom uvedeným vo

výrokovej časti tohto rozhodnutia.

37. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. Napriek tomu,
že súd žalobu v časti požadovaného zaplatenia sumy 19,88 eura zamietol a konanie v časti zaplatenia
zmluvného úroku vo výške 7,9% ročne zo sumy 14470,39 eura od 16.11.2024 do zaplatenia zastavil,

neúspech žalobcu v tomto konaní súd považuje za nepatrný, preto mu ako úspešnej strane sporu priznal
nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie v lehote 60 dní po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha

(odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť

len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Ak strana, ktorej bola uložená povinnosť, nesplní uloženú povinnosť, možno podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.