Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. november 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 28Co/60/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2324200058
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lucia Mizerová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2324200058.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Lucia Mizerová a sudcov: JUDr.
Erika Tischlerová a JUDr. Peter Duman, v právnej veci žalobcov: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, adresa C.
XXXX/X, D. a 2/ B. B. B., nar. XX.XX.XXXX, adresa C. XXXX/X, D., proti žalovanému: Československá
obchodná banka, a.s., so sídlom Žižkova 11, Bratislava, IČO: 36 854 140, o žalobe na obnovu konania,
na odvolanie žalobcov proti uzneseniu Okresného súdu Galanta č. k. 8C/2/2024-21 zo dňa 30. januára

2024, t a k t o

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

- 12 -
28Co/60/2024

28Co/60/2024-
2324200058
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. žalobu na obnovu konania odmietol a výrokom
II. rozhodol, že žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

2. Rozhodnutie súd odôvodnil právne aplikáciou ust. § 397, § 398, § 403 ods. 1, 2, § 413 ods. 1 písm.

e) zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a vecne tým, že žalobcovia
sa podanou žalobou domáhali obnovy konania vedeného pôvodne na Okresnom súde Galanta pod
sp. zn. 35Csp/16/2020, pričom tvrdili, že o tomto konaní nevedeli, teda sa nemohli brániť a uplatniť
svoje práva spotrebiteľa a občana na spravodlivý súdny proces. Súd im nedoručoval písomnosti do
vlastných rúk a uplatňoval fikciu doručenia pri zasielaní písomností. Rozsudok vo veci bol vyhlásený
dňa 25.11.2020, žalobcom nebol doručený a právoplatnosť nadobudol dňa 08.01.2021. V konaní mala

byť judikovaná pohľadávka, na základe ktorej prišlo k dražbe nehnuteľnosti, jediného obydlia rodiny
s maloletým dieťaťom. Žalobcovia tiež podali žalobu o neplatnosť dražby, ktorá prebieha pod sp. zn.
28Csp/75/2022. Tvrdia, že rozsudok sp. zn. 35Csp/16/2020 je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora.
Ako spotrebitelia v spotrebiteľskom spore žiadajú súd, aby podrobil súdnej kontrole spotrebiteľskú
zmluvu - Zmluva o OTP Refinanc úvere č. 110/3021/12 SU zo dňa 19.11.2013 a záložnú
zmluvu ZZU1k ÚZ 110/3021/13SU zo dňa 19.11.2013, nakoľko majú za to, že tieto obsahujú neprijateľné

a nekalé zmluvné podmienky, ktoré mohli determinovať výšku splatného dlhu, ostatných zmluvných
podmienok, súvisiacej záložnej zmluvy a všetkých okolností súvisiacich s uzatvorením zmluvy. Právnym
nástupcom OTP banky Slovensko, a.s. sa stala Československá obchodná banka, a.s. Následne súd
uznesením pripustil, aby do konania vstúpil na miesto pôvodného žalobcu nový žalobca, a to spoločnosť
EOS KSI Slovensko, s. r. o. Žalobcovia majú za to, že postúpenie pohľadávky je neplatné, nakoľko
postúpenie z banky na nebankový subjekt nie je možné, nakoľko sa týmto postúpením postavenie

spotrebiteľa zhoršuje. Žalobu na obnovu konania podávajú proti právoplatnému rozsudku v zmysle §
397 písm. a), písm. b) a písm. e) CSP. Žiadajú, aby súd povolil obnovu konania vedeného na Okresnomsúde Galanta pod sp. zn. 35Csp/16/2020. Súd ďalej uviedol, že súčasťou žaloby sú citácie rozhodnutí
Európskeho súdneho dvora, Súdneho dvora EÚ a rozhodnutia súdov SR vyšších inštancií.

3. Súd z pripojeného spisu sp. zn. 35Csp/16/2020 zistil, že v danej veci bola dňa 14.02.2020 podaná
žaloba o zaplatenie sumy 133.449,30 eura s príslušenstvom z titulu nesplatenia účelového spotrebného
úveru poskytnutého na základe zmluvy o OTP Refinanc úvere z 19.11.2013. Súd dňa 31.03.2020 vydal
platobný rozkaz č.k. 35Csp/16/2020-52, ktorým uložil žalovaným povinnosť spoločne a nerozdielne
zaplatiť istinu 133.449,30 eura s príslušenstvom a náhradu trov konania. Platobný rozkaz súd doručoval

žalovaným na adresu trvalého pobytu C. E. XXXX/X, D.. Z informácie o doručovaní súd zistil, že žalovaní
si zásielku neprevzali v odbernej lehote. Mesto D. súdu podaním zo dňa 03.07.2020 oznámilo, že
žalovaní majú evidovaný trvalý pobyt na adrese D., C. E. F. XXXX/X. Okresné riaditeľstvo PZ Galanta
na žiadosť súdu o doručenie zásielky žalovaným oznámilo, že v dňoch 28.06.2020, 03.07.2020 a
11.07.2020 boli vykonané previerky na adrese trvalého pobytu žalovaných s negatívnym výsledkom.
Súd platobný rozkaz uznesením č. k. 35Csp/16/2020-72 zo dňa 06.08.2020 zrušil, nakoľko sa ho

nepodarilo doručiť žalovaným do vlastných rúk a inú adresu sa súdu aj napriek vykonanému šetreniu
pobytu nepodarilo zistiť. Oznámenie o podaní žaloby bolo vyvesené na úradnej tabuli súdu a zverejnené
na webovej stránke súdu dňa 27.08.2020. Predvolanie na pojednávanie bolo žalovaným doručované
na adresu evidovanú v registri obyvateľov, no zásielka sa vrátila ako neprevzatá v odbernej lehote.
Následne sa dňa 25.11.2020 konalo pojednávanie, kde sudkyňa konštatovala, že žalovaní boli volaní

z adresy trvalého bydliska, zásielky sa vrátili ako neprevzaté v odbernej lehote, preto súd pojednával
bez prítomnosti strán sporu a vyhlásil rozsudok. Predmetný rozsudok bol žalovaným doručený dňa
23.12.2020. Uvedená skutočnosť vyplýva z informácií o výsledku doručenia listinného rovnopisu, ktoré
boli súdu doručené dňa 23.12.2020. V zmysle ust. § 31a ods. 10 zákona o e-Governmente sa deň
doručenia informácie o výsledku doručovania súdu považuje za deň vrátenia nedoručenej zásielky súdu.

Dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu sa písomnosť (rozsudok) považuje za doručenú žalovaným,
a to aj vtedy, ak sa o tom žalovaní nedozvedeli (§ 111 ods. 3 CSP). Z informácie o výsledku doručenia
listinného rovnopisu vyplýva, že rozsudok súdu prvej inštancie bol žalovaným správne doručovaný
na adresu ich trvalého pobytu vyplývajúcu z evidencie Registra obyvateľov SR - C. X, D.. Predmetný
rozsudok nadobudol právoplatnosť dňom 08.01.2021. Z úradného záznamu zo dňa 07.02.2022 vyplýva,

že žalovaná 2/ nahliadla do súdneho spisu 35Csp/16/2020 a následne proti predmetnému rozsudku
podali žalovaní odvolanie, kde namietali neprijateľné podmienky zmluvy o úvere. Krajský súd v Trnave
uznesením zo dňa 30.11.2022, č.k. 23CoCsp/9/2022-138 odvolanie ako neskoro podané odmietol.

4. Na základe vyššie uvedených zistení dospel súd prvej inštancie k záveru, že žaloba na obnovu

konania je zjavne nedôvodná. Žalobcovia v žalobe na obnovu konania uvádzajú, že nie z vlastnej
viny sa nemohli zúčastniť pojednávania, súd im nedoručoval písomnosti do vlastných rúk a uplatňoval
fikciu doručenia pri zasielaní písomností, pretože o konaní sa dozvedeli až z nahliadnutiu do spisu na
súde. Uvedené však nie je pravdou, nakoľko z pripojeného spisu sp. zn. 35Csp/16/2020 súd zistil, že
súdne zásielky a všetky písomnosti im boli doručované na adresu evidovanú v Registri obyvateľov SR,

ktoré sa však vracali súdu ako adresátmi neprevzaté v odbernej lehote. V zmysle ust. § 111 ods. 3
CSP, ak nemožno doručiť písomnosť na adresu podľa § 106, písomnosť sa považuje dňom vrátenia
nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie. Doručenka
je v zmysle § 111 CSP verejnou listinou a údaje v doručenke sa považujú za pravdivé, ak nie je
dokázaný opak. Žalobcovia súdu žiadnym spôsobom nepreukázali, že údaje na doručenke o doručovaní

predvolania na pojednávanie a ostatných písomností nie sú pravdivé. Následne sa dňa 25.11.2020
konalo pojednávanie, kde sudkyňa konštatovala, že žalovaní boli volaní z adresy trvalého bydliska,
zásielky sa vrátili ako neprevzaté v odbernej lehote, preto súd pokračoval bez prítomnosti žalovaných
a vyhlásil rozsudok. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňom 08.01.2021. Žalobcovia proti rozsudku
č. k. 35Csp/16/2020 - 86 podali odvolanie, ktoré Krajský súd v Trnave uznesením zo dňa 30.11.2022,

č. k. 23CoCsp/9/2022-138 odmietol ako neskoro podané. Nové skutočnosti a dôkazy pre ktoré podali
žalobu na obnovu konania (neprijateľné podmienky spotrebiteľskej zmluvy) boli prvoinštančným súdom
prejednané.

5. Súd mal za to, že dôvod podľa § 397 písm. a) CSP v žalobe na obnovu konania nie je obsiahnutý.

Žalobcovia vo svojom podaní neuviedli žiadne skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojho
zavinenia nemohli použiť v pôvodnom konaní, pričom by pre nich privodili priaznivejšie rozhodnutie
vo veci. Žalobcovia poukázali len na neplatné postúpenie pohľadávky na nebankový subjekt, nekalú
povahu klauzuly o predčasnej splatnosti, neprijateľné podmienky zmluvy, teda sa nejedná o dôvodyna obnovu konania taxatívne vymenované v ust. § 397 CSP. Uvedené sa obdobne vzťahuje aj na
dôvod obnovy konania, ktorý má podľa žalobcov spočívať v tom, že súd v pôvodnom konaní nepodrobil
zmluvy súdnej kontrole neprijateľnosti zmluvných podmienok. Ďalej súd uviedol, že k naplneniu dôvodu

obsiahnutého v § 397 ods. b) CSP dochádza v situácii, kedy strana síce navrhla v pôvodnom konaní
dôkaz, no tento nemohol byť z objektívnych dôvodov vykonaný. Žalobcovia v žalobe na obnovu konania
nepoukázali na žiaden dôkaz, ktorý navrhli a z objektívnych príčin ho nebolo možné vykonať. K dôvodu
obnovy konania podľa § 397 ods. 1 písm. e) CSP súd uviedol, že žalobcovia v konaní nepoukázali na
akékoľvek rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, s ktorým by

bolo rozhodnutie súdu prípadne jeho postup predchádzajúci tomuto rozhodnutiu v rozpore. Vzhľadom
na uvedené, súd prvej inštancie s poukazom na nenaplnenie taxatívne uvedených dôvodov na obnovu
konania v súlade s § 397 CSP mal za to, že žaloba sa javí celkom zjavne nedôvodnou. Žalobcovia
neuviedli žiadne nové rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohli použiť v pôvodnom
konaní, ktoré môžu privodiť pre nich priaznivejšie rozhodnutie vo veci, ani dôkazy, ktoré sa nemohli
vykonaťvpôvodnomkonaní,pretosúdvzmysle§413ods.1písmenoe)CSPžalobunaobnovukonania

ako nedôvodnú odmietol.

6. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP, avšak v konaní úspešnému
žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal, pretože mu v konaní žiadne trovy nevznikli.

7. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie podali žalobcovia odvolanie, poukazujúc na odvolacie
dôvody v zmysle § 365 ods. 1 písm. a), b), d), e), f), g) a h) CSP. Uvádzali, že súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces, pretože napadnuté uznesenie je nedostatočne odôvodnené,
nepresvedčivé a nepreskúmateľné. K základným právam účastníka konania obsiahnutým v práve na

spravodlivý proces, patrí právo na uvedenie dostatočných dôvodov, na ktorých je rozhodnutie založené.
V súvislosti s riadnym odôvodnením je potrebné uviesť, že vychádzajúc z konštantnej judikatúry
Európskeho súdu pre ľudské práva (o. i. veci G. R. proti Š., rozsudok zo dňa 21.10.1999 týkajúci sa
sťažnosti č. 30544/96, R. T. proti Š., rozsudok zo dňa 09.12.1994, týkajúci sa sťažnosti č. 18390/91, V.
D. H. proti H., rozsudok zo dňa 19.04.1994, týkajúci sa sťažnosti č. 16034/90), judikatúry Ústavného

súdu SR (sp. zn. I. ÚS 226/03 zo dňa 12.05.2004, III. ÚS 209/04 zo dňa 23.06.2004, sp. zn. III. ÚS
95/06 zo dňa 15.03.2006, sp. zn. III. ÚS 260/06 zo dňa 23.08.2006, sp. zn. III. ÚS 36/2010 zo dňa
04.05.2010, sp. zn. I. ÚS 114/08 zo dňa 12.06.2008), nie je nutné, aby na každú žalobnú námietku
bola daná súdom podrobná odpoveď a rozsah povinnosti odôvodniť súdne rozhodnutie sa môže meniť
podľa povahy rozhodnutia a musí byť analyzovaný s ohľadom na okolnosti každého prípadu, ak však

súd v odôvodnení nereaguje na zásadnú, relevantnú námietku, súvisiacu s predmetom súdnej ochrany
prednesenú žalobcom, je potrebné tento nedostatok považovať za prejav arbitrárnosti (svojvoľnosti),
(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 12. mája 2011, sp. zn. 8Sžo/122/2010). V rozhodovaní súdu došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces, pretože súd sa nevysporiadal s každou námietkou podstatnou
pre spravodlivé rozhodnutie vo veci, riadne neodôvodnil svoje rozhodnutie, pričom ide o arbitrárne

rozhodnutie, pričom každý má právo na riadne odôvodnenie. Prvoinštančný súd poukazuje v bodoch
10. a 12. na doručenie písomností žalobcom fikciou doručenia. Dospel však k nesprávnemu právnemu
posúdeniu veci, žalobcovia poukazujú na Nález ÚS SR: II. ÚS 65/2010 zo dňa 27.10.2010, ktorý hovorí
o podmienkach, za akých môže byť použitá fikcia doručenia. Žalobcovia vedia preukázať, že im neboli
písomnosti doručované úmyselne. Žalobkyňa 1/ pracovala na Mestskom úrade D.. Nie je možné, aby

jej písomnosti nemohli byť doručené. Rovnako je zarážajúce, že Mestský úrad odmietol zastupovanie v
konaní občanov mesta, teda žalobcov 1/ a 2/. Žalobca 2/ má osobné kontakty na Okresnom riaditeľstve
PZ Galanta. Rovnako je zarážajúce, že službu konajúci príslušník PZ nepoznal žalobcov a nedoručil im
písomnosti. Nález Ústavného súdu II. ÚS 65/2010 zo dňa 27.10.2010 hovorí o nutnosti informovanosti o
opakovanom doručení zásielky, o čase a termíne, kedy sa opakované doručenie zásielky s rozhodnutím

uskutoční, resp. uskutočnilo, a preto bez splnenia tejto zákonnej podmienky nemôže dôjsť k fikcii
doručenia. Ak nie je možné preukázať, že zo strany doručovateľa došlo k správnemu postupu pri
doručovaní (uložení) predmetnej zásielky, nie je možné uplatniť fikciu doručenia.

8. Prvoinštančný súd konštatuje, že v zmysle § 397 písm. a) CSP, tento dôvod nie je obsiahnutý v žalobe

oobnovukonania.Konštatuje,žežalobcovianeuviedlivosvojomkonanížiadneskutočnosti,rozhodnutia
alebo dôkazy, ktoré bez svojho zavinenia nemohli použiť v pôvodnom konaní, pričom by pre nich
privodili priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Žalobcovia vytýkajú uvedené konštatovanie súdu a poukazujú
na nemožnosť použiť prostriedky procesnej obrany a procesného útoku, nakoľko sa pojednávaní, niez vlastnej viny, nemohli zúčastniť. Bolo im upreté právo na spravodlivý súdy proces, ktoré zaručuje
Ústava SR a medzinárodné dohovory, ktorými je SR viazaná. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, každý sa
môže domáhať zákonom ustanoveným spôsobom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v

prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o
ochrane základných ľudských práv a slobôd, má každý právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo,
verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý
rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch, alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného
obvinenia proti nemu.

9. Žalobcovia vytýkajú prvoinštančnému súdu, že nevykonal potrebné dôkazy na zistenie rozhodujúcich
skutočností. Žiaden súd neskúmal neprijateľné zmluvné podmienky, žiaden súd nepodrobil
spotrebiteľskú zmluvu súdnej kontrole. Kontrola neprijateľných zmluvných podmienok nie je o možnosti,
ale o ex offo povinnosti (nález I. ÚS 462/2022). Na túto skutočnosť žalobcovia poukazovali v návrhu
na obnovu konania.

10. Prvoinštančný súd tiež konštatuje, že v zmysle § 397 písm. e) CSP, žalobcovia nepoukázali na
akékoľvek rozhodnutie Súdneho dvora EÚ, Rady Európskej Únie alebo Komisie, s ktorým by bolo
rozhodnutie súdu, prípadne jeho postup predchádzajúci tomuto rozhodnutiu v rozpore. Rozhodnutie
súdu prvej inštancie však vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V návrhu na obnovu

konania totiž poukázali na niekoľko rozsudkov Súdneho dvora EÚ, s ktorými je rozhodnutie Okresného
súdu Galanta vedeného pod spisovou značkou 35Csp/16/2020 v rozpore. Žalobcovia opätovne
poukazujú najmä na: rozsudok Súdneho dvora (štvrtá komora) z 9. novembra 2023 „Návrh na začatie
prejudiciálneho konania- Nekalé podmienky v spotrebiteľských zmluvách - Zmluva o spotrebiteľskom
úvere- Smernica 93/13/EHS -Článok 1 ods. 2- Zmluvná podmienka odrážajúca kogentné zákonné

ustanovenie - Článok 3 ods. 1, článok 4 ods. 1, článok 6 ods. 1 a článok 7 ods. 1 - Klauzula
o predčasnej splatnosti - Súdne preskúmanie – Proporcionalita vo vzťahu k nesplneniu zmluvných
povinností zo strany spotrebiteľa - Články 7 a 38 Charty základných práv Európskej Únie - Zmluva
zabezpečená záložným právom na nehnuteľnosť- Mimosúdny predaj obydlia spotrebiteľa. Vo veci
C-598/21 o prejudiciálnych otázkach: „Súdny dvor opakovane rozhodol, že na účely určenia, či zmluvná

podmienka o predčasnej splatnosti hypotekárneho úveru spôsobuje značnú nerovnováhu v neprospech
spotrebiteľa, je relevantná najmä otázka, či právo predajcu alebo dodávateľa požadovať splatenie
celého úveru je podmienené tým, že spotrebiteľ nesplní povinnosť, ktorá je v rámci predmetného
zmluvného vzťahu podstatná, či sa toto právo priznáva v prípadoch, v ktorých je takéto nesplnenie
povinnosti dostatočne závažné z hľadiska doby splácania úveru a jeho výšky, či toto právo predstavuje

odchýlku od právnych predpisov uplatniteľných v danej oblasti pri neexistencii osobitných zmluvných
ustanovení, a či vnútroštátne právo stanovuje primerané a účinné prostriedky, ktoré spotrebiteľovi, na
ktorého sa takáto podmienka uplatní, umožnia, aby odvrátil účinky takejto splatnosti úveru (pozri v
tomto zmysle rozsudok z 26. januára 2017, Banco Primus, C-421/14, EU:C:2017:60, bod 66 a citovanú
judikatúru). Z toho vyplýva, že vnútroštátny súd pri posudzovaní prípadnej nekalej povahy zmluvnej

podmienky musí najmä preskúmať proporcionalitu práva priznaného veriteľovi požadovať na základe
tejto podmienky všetky dlžné sumy, čo znamená, že tento súd zohľadní najmä závažnosť nesplnenia
zmluvných povinností zo strany spotrebiteľa, akými sú výška nezaplatených splátok vo vzťahu k celkovej
výške úveru a k dĺžke trvania zmluvy. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že kritériá stanovené v
rozsudku z 26. januára 2017, Banco Primus (C-421/14, EU:C:2017:60), na posúdenie nekalej povahy

zmluvnejpodmienkytýkajúcejsasplatnosticeléhodlhuzdôvodunesplneniapovinnostízostranydlžníka
v určitej obmedzenej lehote nie sú kumulatívne ani alternatívne, ani taxatívne (pozri v tomto zmysle
rozsudok z 8. decembra 2022, Caisse régionale de Crédit mutuel de Loire-Atlantique et du Centre
Ouest, C-600/21, EU:C:2022:970, body 30 a 31). Z toho vyplýva, že súdne preskúmanie proporcionality
tejto podmienky sa musí prípadne vykonať na základe dodatočných kritérií. Vzhľadom na účinky, ktoré

môže mať klauzula o predčasnej splatnosti vložená do zmluvy o spotrebiteľskom úvere zabezpečenom
nehnuteľnosťouslúžiacouakorodinnéobydlie,oakúidevovecisamej,vnútroštátnysúdpriposudzovaní
nekalej povahy práva, ktoré táto klauzula priznáva veriteľovi, musí vo svojom preskúmaní prípadnej
zmluvnej nerovnováhy spôsobenej uvedenou klauzulou zohľadniť okolnosť, že jej uplatnenie môže
prípadne viesť k tomu, že veriteľ bude vymáhať sumy dlžné na základe tejto klauzuly predajom tejto

nehnuteľnosti v mimosúdnom konaní. Z tohto hľadiska je tento súd pri svojom posúdení prostriedkov
umožňujúcich spotrebiteľovi odvrátiť účinky splatnosti všetkých súm dlžných na základe zmluvy o úvere
povinný zohľadniť dôsledky vysťahovania spotrebiteľa a jeho rodiny z obydlia, v ktorom majú hlavné
bydlisko. V práve Únie predstavuje právo na obydlie základné právo zaručené článkom 7 Charty, ktorémusí vnútroštátny súd zohľadniť pri vykonávaní smernice 93/13. V tejto súvislosti Súdny dvor zdôraznil
dôležitosť toho, aby tento súd disponoval predbežnými opatreniami umožňujúcimi prerušenie, prípadne
zmarenie protiprávneho exekučného konania týkajúceho sa nehnuteľnosti zaťaženej hypotékou v

prípade, keď je prijatie takýchto opatrení potrebné na zabezpečenie účinnosti ochrany zaručenej
smernicou 93/13 (pozri v tomto zmysle rozsudok z 10. septembra 2014, G., C-34/13, EU:C:2014:2189,
body 63 až 66). Ak by na základe vyššie uvedených kritérií vnútroštátny súd v rámci svojho posúdenia
nekalej povahy klauzuly o predčasnej splatnosti konštatoval, že v prejednávanej veci právo priznané
banke H. požadovať predčasné splatenie celého zostatku dlhu vyplývajúceho z predmetnej zmluvy o

úvere, zabezpečeného rodinným obydlím žalobcov vo veci samej umožňuje tomuto predajcovi alebo
dodávateľovi vykonať toto právo bez toho, aby musel zohľadniť závažnosť nesplnenia povinnosti zo
strany spotrebiteľov vo vzťahu k poskytnutej sume a dĺžke trvania úveru, toto konštatovanie by tento súd
mohlo viesť k tomu, že by musel uznať túto klauzulu za nekalú, keďže s ohľadom na všetky okolnosti, za
ktorýchbolatátozmluvauzavretáaoktorýchmoholpredajcaalebododávateľvedieťvčasejejuzavretia,
spôsobila značnú nerovnováhu ku škode spotrebiteľov napriek požiadavke dobrej viery. Vzhľadom na

všetky vyššie uvedené dôvody treba na prvú otázku odpovedať tak, že článok 3 ods. 1, článok 4 ods.
1, článok 6 ods. 1 a článok 7 ods. 1 smernice 93/13 v spojení s článkami 7 a 38 Charty sa malú
vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej súdne preskúmanie nekalej
povahy klauzuly o predčasnej splatnosti obsiahnutej v zmluve o spotrebiteľskom úvere nezohľadňuje
proporcionalitu možnosti priznanej predajcovi alebo dodávateľovi uplatniť právo, ktoré mu vyplýva z tejto

klauzuly. S ohľadom na kritériá súvisiace najmä so závažnosťou nesplnenia zmluvných povinností zo
strany spotrebiteľa, takých ako výška splátok, ktoré neboli splatené vo vzťahu k celkovej výške úveru a
dĺžke trvania zmluvy, ako aj s možnosťou, že uplatnenie uvedenej klauzuly povedie k tomu, že predajca
alebo dodávateľ môže pristúpiť k vymáhaniu súm dlžných na základe tejto klauzuly predajom rodinného
obydlia spotrebiteľa v mimosúdnom konaní. Žalobcovia majú za to, že nebola súdne preskúmaná

nekalá povaha klauzuly o predčasnej splatnosti obsiahnutej v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Uvedená
klauzula nezohľadňuje proporcionalitu možnosti priznanej predajcovi alebo dodávateľovi uplatniť právo,
ktoré mu vyplýva z tejto klauzuly, s ohľadom na kritériá súvisiace najmä so závažnosťou nesplnenia
zmluvných povinností zo strany spotrebiteľa, takých ako výška splátok, ktoré neboli splatené vo vzťahu
k celkovej výške úveru a dĺžke trvania zmluvy, ako aj s možnosťou, že uplatnenie uvedenej klauzuly

povedie k tomu, že predajca alebo dodávateľ môže pristúpiť k vymáhaniu súm dlžných na základe tejto
klauzuly predajom rodinného obydlia spotrebiteľa v mimosúdnom konaní."

11. Pokiaľ prvoinštančný súd uvádza, že žaloba sa javí celkom zjavne nedôvodnou, tak jeho
rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Na podporu svojich tvrdení žalobcovia

opätovne poukazujú na Rozsudky Súdneho dvora EÚ z 10.09.2014 vo veci C-34/13, Kušionová,
I.:I.:J.:XXXX:XXXX), ktorý poukazuje na nutnosť ochrany spotrebiteľa v zmysle Smernice 93/13 EHS z
5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Žalobcovia poukazujú na nález
I. ÚS 462/2022, bod 19, 20: „Len na záver je vhodné podotknúť, že predmetné rozhodnutie Súdneho
dvora je pre súdy precedentne záväzné, a to odvtedy, ako je uverejnené vo Vestníku Európskej únie

v tom-ktorom jazyku členského štátu." Rozsudok Súdneho dvora (štvrtá komora) z 9. novembra 2023
„Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Nekalé podmienky v spotrebiteľských zmluvách - Zmluva
o spotrebiteľskom úvere- Smernica 93/13/EHS -Článok 1 ods. 2 - Zmluvná podmienka odrážajúca
kogentné zákonné ustanovenie - Článok 3 ods. 1, článok 4 ods. 1, článok 6 ods. 1 a článok 7 ods.
1-Klauzula o predčasnej splatnosti - Súdne preskúmanie- Proporcionalita vo vzťahu k nesplneniu

zmluvných povinností zo strany spotrebiteľa - Články 7 a 38 Charty základných práv Európskej Únie
- Zmluva zabezpečená záložným právom na nehnuteľnosť- Mimosúdny predaj obydlia spotrebiteľa.
Uvedený rozsudok Súdneho dvora EÚ bol zverejnený vo Vestníku Európskej únie v januári 2024 a
od tohto dátumu je precedentne záväzný pre vnútroštátne súdy (nález I. ÚS 462/2022). Na základe
uvedených skutočností žalobcovia žiadali, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie

zrušil a vec mu vrátil na nové konanie.

12. V súlade s ust. § 413 ods. 2 CSP, podľa ktorého, ak súd uznesením žalobu na obnovu
konania odmietne, netreba žalobu na obnovu konania doručovať ostatným subjektom na vyjadrenie
a s poukazom na ust. § 378 ods. 1 CSP, podľa ktorého na konanie na odvolacom súde sa primerane

použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie; nebolo ani odvolanie žalobcu doručované
žalovanému na vyjadrenie.13. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie žalobcov 1/ a 2/ bolo
podanévčas(§362ods.1CSP),oprávnenýmsubjektom–stranou,vktorejneprospechbolorozhodnutie
vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§

357 písm. c/ CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 363 CSP) a že
odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. a/, b/, d/, e/, f/, g/ a h/ CSP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania
(§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré
nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie

bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania(§385ods.1CSPacontrario)apooboznámenísasobsahomspisovéhomateriáludospel
k záveru, že odvolanie žalobcov je čiastočne dôvodné, v dôsledku čoho bolo nevyhnutné napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie (§ 389 ods. 1
písm. b/ v spojení s § 391 ods. 1 CSP).

14. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom obsah preskúmavaného rozhodnutia a
žalobcami uplatnenú odvolaciu argumentáciu bolo posúdiť, či súd prvej inštancie dospel k správnym
skutkovým a právnym záverom odôvodňujúcim odmietnutie podanej žaloby na obnovu konania ako
zjavne nedôvodnej.

15. Obnova konania je mimoriadnym opravným prostriedkom, pričom dôvody, podania žaloby na obnovu
konania sú zákonom stanovené taxatívne (§ 397 CSP), nakoľko narušenie princípu právnej istoty
strán, ktorých právna vec bola právoplatne skončená meritórnym rozhodnutím, musí byť vyvážené
sprísnenými podmienkami prípustnosti. Žaloba na obnovu konania potom musí obligatórne obsahovať
jednak všeobecné náležitosti podania (§ 127 CSP) a jednak osobitné náležitosti stanovené zákonom pre

žalobu na obnovu konania (§ 406 CSP), teda uvedenie konkrétneho rozhodnutia, ktoré sa napáda (proti
ktorému je návrh na obnovu konania prípustný), uvedenie rozsahu, v ktorom sa tento rozsudok napáda,
uvedenie skutočností z ktorých možno vyvodiť zachovane lehoty pre podanie žaloby na obnovu konania,
uvedenie niektorého z taxatívne stanovených dôvodov obnovy konania podľa § 397 CSP, predloženie
dôkazov, ktoré preukážu dôvodnosť žaloby a petit, t. j. čoho sa žalobca domáha.

16. Ustanovenie § 413 ods. 1 písm. e) CSP umožňuje, aby súd bez ďalšieho prejednania žaloby na
obnovu konania túto odmietol v prípade, ak z obsahu žaloby zjavne vyplýva, že je nedôvodná, teda že
nie sú dané dôvody na jej podanie v zmysle § 397 CSP.

17. Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade žalobcovia v podanej žalobe ako dôvody obnovy
konania uplatnili ustanovenia § 397 písm. a), b) a e) CSP, teda že 1. sú tu skutočnosti, rozhodnutia
a dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré ten, kto podal žalobu na obnovu
konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie
rozhodnutie o veci, 2. možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu

privodiťprestranypriaznivejšierozhodnutievovecia3.právoplatnýrozsudokjevrozporesrozhodnutím
Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré je pre strany záväzné.

18. Ako konkrétne dôvody obnovy konania vedeného pred Okresným súdom Galanta pôvodne pod sp.
zn. 35Csp/16/2020 uvádzali, že o tomto konaní nevedeli, pretože súd im doručoval listiny na fikciu, nie

z vlastnej viny sa nemohli zúčastniť daného konania, nemohli sa teda brániť a uplatniť svoje procesné
práva, ani rozsudok vo veci nebol žalobcom doručený, pričom podané odvolanie bolo odmietnuté
ako oneskorené. Na základe súdom judikovanej pohľadávky v spotrebiteľskej veci potom prebehla
dražba nehnuteľnosti žalobcov, pričom podali aj žalobu o určenie neplatnosti dražby. Žalobcovia mali za
neplatné postúpenie pohľadávky z pôvodného žalobcu ČSOB, a.s. na EOS KSI Slovensko, s. r. o., keďže

išlo o spotrebiteľskú vec. Dôvodili tiež, že právoplatný rozsudok vydaný vo veci sp. zn. 35 Csp/16/2020
je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora EÚ vo veci C-598/21 zo dňa 9. novembra 2023, týkajúceho
sa posudzovania nekalosti zmluvnej podmienky o možnosti predčasného zosplatnenia úveru s ohľadom
na princíp proporcionality. Zdôrazňovali, že v rozpore s tým, súd v pôvodnom konaní nepreskúmal
klauzulu o predčasnej splatnosti obsiahnutú v zmluve o úvere z hľadiska proporcionality možnosti

priznanej dodávateľovi uplatniť právo, ktoré mu vyplýva z tejto klauzuly, s ohľadom na kritériá súvisiace
najmä so závažnosťou nesplnenia zmluvných povinností zo strany spotrebiteľa, ako výška splátok,
ktoré neboli splatené vo vzťahu k celkovej výške úveru a dĺžke trvania zmluvy ako aj s možnosťou,
že uplatnenie uvedenej klauzuly povedie k tomu, že dodávateľ môže pristúpiť k vymáhaniu dlžnýchsúm na základe tejto klauzuly predajom rodinného obydlia spotrebiteľa v mimosúdnom konaní. Dôvodili
tiež, že právny úkon veriteľa o vyhlásení úveru za predčasne splatný, je s poukazom na rozsudok
Súdneho dvora EÚ z 9.11.2023 neplatný. Ďalej žiadali, aby súd podrobil kontrole uzavretú úverovú

zmluvu a záložnú zmluvu, pretože tieto obsahujú neprijateľné a nekalé zmluvné podmienky, ktoré
mohli determinovať výšku splatného dlhu, ostatných zmluvných podmienok, súvisiacej záložnej zmluvy
a všetkých okolností súvisiacich s uzatvorením zmluvy, a to najmä rozhodcovská doložka, dohoda
o zrážkach zo mzdy, dohoda o poplatkoch za upomienky a v zmluve tiež absentuje RPMN. Poukazovali
na nález Ústavného súdu SR III. ÚS 416/2022 z 13.07.2023, rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci

Kušionová C-34/13 z 10.09.2014. Preto žiadali, aby súd povolil obnovu pôvodného konania vedeného
pod sp. zn. 35Csp/16/2020, v ktorom súd podrobí uzavretú úverovú zmluvu a rovnako záložnú zmluvu
súdnej kontrole neprijateľných zmluvných podmienok. K žalobe neboli pripojené žiadne listiny, či iné
dôkazy.

19. Na základe tejto žaloby na obnovu konania dospel súd prvej inštancie k záveru o jej zjavnej

nedôvodnosti, keď mal za to, že žiaden zo žalobcami uplatnených dôvodov na obnovu konania podľa §
397 písm. a), b) a e) nie je daný. Súd prvej inštancie preskúmal pôvodný spis sp. zn. 35Csp/16/2020,
pričom nezistil porušenie procesných práv žalobcov v tomto konaní, keď mal za to, že súd pri doručovaní
zásielok žalobcom postupoval v súlade s ustanoveniami CSP o doručovaní (§ 106, § 111 ods. 3 a
§ 116 CSP), pričom žalobcovia nepreukázali, že údaje na doručenke o doručovaní predvolania na

pojednávanie a ostatných písomností nie sú pravdivé. Pokiaľ ide o dôvod obnovy konania podľa § 397
písm. a) CSP, mal súd prvej inštancie za to, že žalobcovia v podanej žalobe neuviedli žiadne skutočnosti,
rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojho zavinenia nemohli použiť v pôvodnom konaní, pričom by pre
nich privodili priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Súd mal za to, že neprijateľné podmienky spotrebiteľskej
zmluvy boli súdom prvej inštancie prejednané. Zákonom prípustnými dôvodmi obnovy konania nie sú

neplatné postúpenie pohľadávky na nebankový subjekt, nekalá povahy klauzuly o predčasnej splatnosti
a iné neprijateľné zmluvné podmienky úverovej zmluvy. Pokiaľ ide o dôvod obnovy konania podľa § 397
písm. b) CSP, tak súd mal za to, že žalobcovia v žalobe nepoukázali na žiaden dôkaz, ktorý v pôvodnom
konaní navrhli a z objektívnych príčin ho nebolo možné vykonať. K dôvodu obnovy konania podľa §
397 písm. e) CSP súd uviedol, že žalobcovia nepoukázali na akékoľvek rozhodnutie Súdneho dvora

Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, s ktorým by bolo rozhodnutie súdu, alebo jeho
postup predchádzajúci tomuto rozhodnutiu v rozpore.

20. Žalobcovia však s týmito závermi súdu prvej inštancie v podanom odvolaní nesúhlasili a namietali
predovšetkým to, že napadnuté rozhodnutie je nedostatočne odôvodnené a je nepreskúmateľné.

V prvom rade dôvodili, že majú za to, že v pôvodnom konaní im písomnosti neboli doručované
úmyselne, pričom ohľadom podmienok pre uplatnenie fikcie doručenia poukazovali na nález Ústavného
súdu SR sp. zn. II. ÚS 65/2020 zo dňa 27.10.2010. K dôvodu obnovy konania podľa § 397 písm.
a) CSP uviedli, že v pôvodnom konaní nemohli použiť prostriedky procesného útoku a procesnej
obrany, pretože sa tohto konania nemohli zúčastniť, čím im bolo upreté právo na spravodlivý proces.

Mali za to, že v pôvodnom konaní, súd prvej inštancie nevykonal potrebné dôkazy na zistenie
rozhodujúcich skutočností, nepreskúmal ex offo neprijateľné zmluvné podmienky danej spotrebiteľskej
zmluvy. K dôvodu obnovy konania podľa § 397 písm. e) CSP uviedli, že súd nesprávne uviedol, že
nepoukázali na žiadne rozhodnutie Súdneho dvora EÚ s ktorým je rozhodnutie súdu prvej inštancie
v rozpore, pretože naopak v podanej žalobe poukázali na niekoľko takýchto rozsudkov Súdneho dvora

EÚ, predovšetkým rozsudok z 9.11.2023 vo veci C-598/21 týkajúceho sa posudzovania nekalosti
klauzuly o predčasnej splatnosti úveru v spotrebiteľskej zmluve, ako aj rozsudok vo veci Kušionová
C-34/13 z 10.9.2014, ktorý hovorí o nutnosti ochrany spotrebiteľa v zmysle Smernice 93/13/EHS
z 05.04.1993. Ďalej tiež poukazovali na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 462/2022, v zmysle
ktorého je rozsudok SD vo veci C-598/21 od januára 2024 precedentne záväzný pre vnútroštátne súdy.

21. Pokiaľ ide o dôvod prípustnosti obnovy konania podľa § 397 písm. a) CSP, musia existovať
skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré osoba
oprávnená na podanie žaloby na obnovu konania bez svojej viny nemohla použiť v pôvodnom konaní.
Predpokladom ich uplatnenia je aj to, že pre žalobcu môžu privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

Otázka viny sa v tomto prípade posudzuje zo striktne procesného hľadiska. Teda napr. napriek tomu,
že skutočnosti a dôkazy objektívne v čase pôvodného konania existovali, strana z procesného hľadiska
nezavinila, že sa súd s nimi nemohol oboznámiť. Spravidla ide o prípady, keď strana o existencii
skutočností alebo dôkazov nevedela. Musí ísť o také skutočnosti alebo dôkazy, ktoré existovali v časepôvodného konania. Pri rozhodnutiach sa nevyžaduje, aby existovali už v pôvodnom konaní. Môže teda
ísť aj o také rozhodnutia, ktoré boli vydané až po právoplatnom skončení konania, ktoré sa napáda
žalobou na obnovu konania. V tomto prípade spravidla ide o neskoršie rozhodnutia o prejudiciálnej

otázke, ktorú súd v pôvodnom konaní posúdil inak. Súd v konaní o žalobe na obnovu konania musí
skúmať aj to, prečo v pôvodnom konaní tieto skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy predložené
žalobcom neboli, a či ich teda žalobca nepredložil bez svojej viny. Pre záver, či nové skutočnosti,
rozhodnutia alebo dôkazy môžu privodiť pre žalobcu priaznivejšie rozhodnutie vo veci, postačuje aj
pravdepodobnosť tohto záveru.

22. Nemožnosťou použiť skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy bez svojej viny v pôvodnom konaní, sa
rozumie nemožnosť vykonať dokazovanie v súdnom konaní alebo nemožnosť označiť, či predložiť tieto
skutočnosti, rozhodnutia dôkazy stranou sporu voči súdu (porovnaj R 19/1975). Žalobcovia k dôvodu na
obnovu konania podľa § 397 písm. a) CSP uvádzali, že v pôvodnom konaní nemohli bez vlastnej viny
použiť prostriedky procesnej obrany a procesného útoku, pretože sa pojednávania nemohli bez vlastnej

viny zúčastniť, lebo im súd doručoval písomnosti na fikciu. Avšak splnenie procesných podmienok pre
vedenie pôvodného konania sp. zn. 35Csp/16/2020 bolo preskúmané súdom prvej inštancie, pričom
tento zistil, že v pôvodnom konaní bolo riadne vykonané šetrenie pobytu žalobcov, písomnosti súdu
im boli doručované v súlade s § 111 ods. 3 CSP a § 106 CSP, pričom súd ich doručoval na adresu
bydliskažalobcovC.E.F.XXXX/X,D.,atodovlastnýchrúk.Žalobcoviaskutočneanivžalobenaobnovu

konania, ani v podanom odvolaní neuvádzali, že by sa na danej adrese v čase vedenia pôvodného
konania sp. zn. 35Csp/16/2020 nezdržiavali. Aktuálne so súdom z tejto adresy riadne komunikujú a na
tejto adrese zásielky súdu preberajú. Neuviedli žiadne skutočnosti, ktorými by preukázali, že údaje na
doručenkách súdu v spore sp. zn. 35Csp/16/2020 nie sú pravdivé. Z hľadiska tohto uplatneného dôvodu
na obnovu konania teda nie je splnená základná podmienka, že rozhodujúce skutočnosti, rozhodnutia

alebodôkazybyžalobcovianemohlipoužiťvpôvodnomkonaníbezsvojejviny(t.j.ichnámietkyohľadom
neprijateľných zmluvných podmienok).

23. Dôvodom na povolenie obnovy konania podľa § 397 písm. b) CSP je možnosť vykonania dôkazov,
ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní. V tomto prípade ide o také dôkazy, ktoré navrhla alebo

predložila strana v pôvodnom konaní, nebolo ich však možné vykonať z dôvodu existencie objektívnych
prekážok. Predpokladom však je, že vykonanie dôkazov môže privodiť pre stranu priaznivejšie
rozhodnutie vo veci. Typickým prípadom je nepriaznivý zdravotný stav svedka v pôvodnom konaní, ktorý
neumožňoval jeho výsluch, alebo strata, či zničenie listiny.

24. Ohľadom tohto dôvodu na obnovu konania je správny záver súdu prvej inštancie, že žalobcovia
v podanej žalobe, nepoukázali na žiaden dôkaz, ktorí navrhli v pôvodnom konaní a ktorý z objektívnych
príčin nebolo možné vykonať, pretože procesná situácia v pôvodnom konaní sp. zn. 35Csp/16/2020
tomuto dôvodu ani nezodpovedala, pretože žalobcovia v pôvodnom konaní nenavrhli vykonanie
žiadneho dôkazu. K tomuto dôvodu obnovy konania potom ani v podanom odvolaní neuvádzali osobitné

námietky.

25. Dôvodom na obnovu konania podľa § 397 písm. e) CSP je existencia právoplatného rozsudku, ktorý
je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré je
pre strany sporu záväzné. Princíp priority európskeho (komunitárneho) práva je pretavený aj do zásady

prednosti rozhodnutí Súdneho dvora EÚ, Rady EÚ, či Komisie, vo vzťahu k vnútroštátnemu rozhodnutiu.
Každé rozhodnutie vnútroštátneho súdu tak musí byť konformné s judikatúrou Súdneho dvora EÚ.
Pretože však z charakteru konania pred Súdnym dvorom EÚ vyplýva, že tento nikdy nekonštatuje
rozpornosť vnútroštátneho súdneho rozhodnutia a únijným právom ani so svojou vlastnou rozhodovacou
činnosťou, musí potencionálnu rozpornosť napadnutého právoplatného rozsudku s rozhodnutím

Súdneho dvora EÚ posúdiť prejudidiciálne súd konajúci o povolení obnovy konania, resp. sa tento sám
môže rozhodnúť obrátiť sa na Súdny dvor EÚ s predbežnou otázkou ohľadne výkladu práva EÚ (v
prípade potreby precizovať odpoveď na predbežnú otázku, ktorá už bola súdnym dvorom zodpovedaná
v stranou predkladanom rozhodnutí). Ohľadom tohto dôvodu obnovy konania je tiež rozhodujúcou
subjektívna lehota, t. j. aby žaloba bola podaná do 3 mesiacov odkedy sa strana o takomto rozhodnutí

dozvedela. Pre tento dôvod obnovy konania neplatí objektívna lehota (§ 404 písm. c/ CSP).

26. So zreteľom na tento dôvod pre povolenie obnovy konania, žalobcovia v žalobe poukazovali
jednoznačne na rozsudok Súdneho dvora EÚ z 9. novembra 2023 vo veci C-598/21, ako aj rozsudokSúdneho dvora EÚ z 10. septembra 2014 vo veci C-34/13 (Kušionová) a iné. Súd prvej inštancie však
vnapadnutomrozsudkuuviedollentoľko,žesúčasťoužalobysúcitácierozhodnutíEurópskehosúdneho
dvora, Súdneho dvora EÚ a rozhodnutia súdov SR vyšších inštancií (posledná veta ods. 2 odôvodnenia

napadnutého rozsudku) a tiež, že žalobcovia v konaní nepoukázali na akékoľvek rozhodnutie Súdneho
dvora EÚ, rady EÚ alebo Komisie, s ktorým by bolo rozhodnutie súdu vo veci sp. zn. 35Csp16/2020,
prípadne jeho postup predchádzajúci tomuto rozhodnutiu, v rozpore (ods. 15 odôvodnenia napadnutého
rozsudku).

27. Súd prvej inštancie si teda jednak vo svojom rozhodnutí na rôznych miestach odôvodnenia odporuje
a jednak sa s konkrétnymi rozhodnutiami Súdneho dvora EÚ, na ktoré poukazovali žalobcovia v podanej
žalobe na obnovu konania nijako nevysporiadava, najmä ohľadom relevancie ich použitia na danú
právnu vec, v ktorom smere žalobcovia v podanej žalobe poukazovali na nálezy Ústavného súdu SR
sp. zn. I. ÚS 462/2022, ako aj III. ÚS 416/2022.

28. Právo na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia je jednou zo súčastí základného práva na
spravodlivýproces,zaručenéhočl.6ods.1Dohovoru.TotoprávojepodľajudikatúryÚstavnéhosúduSR
implikované aj v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Odôvodnenie je tou časťou rozsudku, v ktorej súd vysvetľuje,
akým spôsobom a z akých dôvodov dospel ku konkrétnemu rozhodnutiu. Dostatočné odôvodnenie je
nevyhnutné aj z pohľadu práva neúspešnej strany namietať konkrétne skutkové alebo právne závery

súdupriuplatňovaníprípadnýchopravnýchprostriedkov.Civilnýsporovýporiadokupravujevustanovení
§ 220 ods. 2 základné obsahové náležitosti a kvalitatívne požiadavky na odôvodnenie rozsudku tak,
aby z neho bola zrejmá jeho opodstatnenosť, zákonnosť a spravodlivosť. Treba tiež vychádzať zo
základného princípu voľného hodnotenia dôkazov v čl. 15 základných princípov CSP a v § 191 ods.
1 CSP, ktorý je limitovaný požiadavkou nadväznosti medzi skutkovými zisteniami súdu získanými

v procese dokazovania, úvahami súdu v procese hodnotenia dôkazov a jeho právnymi závermi.
Hodnotiaca úvaha súdu nie je svojvoľná, pretože súd musí vychádzať zo všetkého, čo vyšlo v konaní
najavo. Tieto skutočnosti musí súd rešpektovať a musí správne určiť ich vzájomný vzťah.

29. Povinnosťou súdu je vždy sa vyrovnať s argumentmi sporových strán, ktoré môžu mať vplyv

na rozhodnutie. Judikatúra ESĽP zdôrazňuje, že je potrebné podľa okolnosti veci dať odpoveď
na rozhodujúce argumenty. Z odôvodnenia sa teda strana má dozvedieť o dôvodoch prijatia,
či odmietnutia jej argumentu. Samotné konštatovanie že argument je irelevantný, nezodpovedá
požiadavke riadneho odôvodnenia. Preto nie je prípustný eklektický a neopodstatnený výber dôkazov
smerujúci k jednostranným záverom (nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 114/2008). Ak sa

súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiada relevantným spôsobom so zásadnou námietkou
sporovej strany, treba absenciu argumentácie všeobecného súdu považovať za prejav arbitrárnosti
a porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR (Ústavný súd SR, sp. zn. II. ÚS 410/2006).

30. Odvolací súd v predmetnej sporovej veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie si svoju povinnosť

vyplývajúcu mu z ustanovení § 191 a § 220 ods. 2 CSP riadne nesplnil a svoje rozhodnutie riadne
a presvedčivo z hľadiska uplatneného dôvodu na povolenie obnovy konania podľa § 397 písm. e) CSP
neodôvodnil, keď v rozpore s obsahom podanej žaloby uviedol, že žalobcovia nepoukázali na akékoľvek
rozhodnutie Súdneho dvora EÚ, s ktorými by malo byť rozhodnutie vo veci sp. zn. 35Csp/16/2020
v rozpore.

31. Keďže v danom prípade došlo nesprávnym procesným postupom súdu prvej inštancie
(neodôvodnením rozhodnutia v súlade so zákonnými požiadavkami, keď súd prvej inštancie bez
náležitého odôvodnenia dospel k záveru o zjavnej nedôvodnosti podanej žaloby na obnovu konania) k
znemožneniu stranám realizovať ich procesné právo na vysvetlenie dôvodov rozhodnutia v takej miere,

že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom s poukazom na mieru zlyhania súdu prvej
inštancie, ktorý náležite nevysvetlil prijaté skutkové a právne závery a ktorého medzery v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia sú tak hlboké, že ich nie je možné napraviť v konaní pred odvolacím súdom,
bolo potom nevyhnutným, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, s použitím ust. §
389 ods. 1 písm. b) CSP v celom rozsahu zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie

na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

32. Povinnosťou súdu prvej inštancie súc pritom viazaný vyslovenými právnymi názormi odvolacieho
súdu (§ 391 ods. 2 CSP), bude vec náležite právne posúdiť, predovšetkým sa náležite právnevysporiadať s otázkou danosti dôvodu na obnovu konania podľa § 397 písm. e) CSP so zreteľom na
žalobcami uvádzané rozhodnutia Súdneho dvora EÚ a na základe aplikovaného právneho posúdenia
veci, riadne v súlade s platnou procesnou normou vykonať pre vec relevantné navrhované dôkazy;

skutkový stav následne opätovne komplexne vyhodnotiť a potom o žalobe na povolenie obnovy konania
rozhodnúť, pričom rozhodnutie je nevyhnutné náležite v súlade s ust. § 220 ods. 2, 3, 4 CSP odôvodniť.

33. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie opätovne o náhrade trov, včítane náhrady trov
tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

34. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

- 2 -
28Co/60/2024
28Co/60/2024-

2324200058
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).