Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. november 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6CoCsp/17/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1117228676
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jana Janics Bajánková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1117228676.1

Uznesenie

KrajskýsúdvBratislavevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuMgr.JanyJanicsBajánkovejačleniek
senátu JUDr. Otílie Belavej a JUDr. Renáty Janákovej v právnej veci žalobcu: JUDr. Zoltán Valentovič
- Autotrans, s miestom podnikania Pri Zvonici 27, Bratislava, IČO: 37 334 883, proti žalovanému:
KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, IČO:
00 585 441, zast. FELIX NEUPAUER & PARTNERS, s. r. o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO:

56 711 832, o zaplatenie 13.000 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Mestského
súdu Bratislava IV z 27. februára 2025, č.k. B1-18Csp/100/2017-202, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku, ktorým žalobu vo zvyšku zamietol
( II. výrok ) a v súvisiacom výroku o nároku na náhradu trov konania ( III. výrok) z r u š u j e a vec mu
v rozsahu zrušenia v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie 4 457,11 eur s príslušným
úrokom z omeškania zastavil ( I. výrok), vo zvyšnej časti žalobu zamietol ( II. výrok) a žalovanému
priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% ( III. výrok).

2. Súd prvej inštancie v dôvodoch napadnutého rozsudku ozrejmil predmet konania, zrekapituloval
vyjadreniaaprednesysporovýchstránakoajpriebehkonaniapredsúdomprvejinštancie. Skonštatoval,

že žalobca podaním zo dňa 16. 9. 2021 zobral čiastočne žalobu späť v časti o zaplatenie 4.457,11
eur s príslušným úrokom z omeškania, a preto vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby, výrokom I.
konanie zastavil v časti o zaplatenie 4.457,11 eur s príslušným úrokom z omeškania podľa § 145 ods. 2
C.s. p.. Predmetom konania tak zostal nárok na náhradu škody 5.542,89 eur s 5,05 % ročným úrokom
z omeškania zo sumy 5.542,89 eur od 3. 2. 2016 do zaplatenia, nárok na úhradu 50 eur za odťah
poškodeného vozidla s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 50 eur od 15. 12. 2015 do zaplatenia,

a nárok vo výške 3.900 eur za požičanie náhradného vozidla s 5 % ročným úrokom z omeškania zo
sumy 3.900 eur od 28. 11. 2017 do zaplatenia.

3. Ozrejmil ďalej, že z vykonaného dokazovania ustálil, že nebolo sporné, že právny predchodca žalobcu
(C.. E. N., ktorý aj žalobu podal a následne postúpil pohľadávku na žalobcu) bol dňa 29. 11. 2015
účastníkom škodovej udalosti so svojím vozidlom zn. Honda Accord, W.: Y.. Vinníkom škodovej udalosti

bol druhý účastník na vozidle zn. VW Passat, W.: V., ktoré malo uzatvorené PZP u žalovaného. Vinník
škodovej udalosti sa priznal k zavineniu. Sporné nebolo, že právny predchodca žalobcu dňa 11. 12.
2016 a dňa 18. 1. 2016 preukázal svoje poškodené motorové vozidlo žalovanému, ktorý vyhotovil zápis
a fotodokumentáciu. Žalovaný zaevidoval škodovú udalosť pod č. 9562164454. Dňa 4. 12. 2016 jeho
právny predchodca uplatnil nárok u žalovaného a požiadal o preplatenie skutočnej škody. Opakovane
písomnežiadalžalovanéhooobhliadku,akoajdoobhliadkupoškodenéhomotorovéhovozidlaazaslanie

riadnehopoistnéhoplnenia.Uviedolďalej,žespornábolavýškaškodynamotorovomvozidle.Rozviedol,
že žalobca v žalobe podanej dňa 28. 11. 2017 tvrdil výšku skutočnej škody 10.000 eur. Preto nažalobcovi ležalo dôkazné bremeno, aby preukázal tvrdenú výšku škody konkrétnymi dôkazmi. Žalobca
v žalobe avizoval podanie súkromného znaleckého posudku, bez vysvetlenia, prečo nepodal súkromný
znalecký posudok so žalobou. Nasledoval zákonom predpokladaný postup, teda súd doručil žalobu

žalovanému a umožnil mu sa v určenej lehote vyjadriť. Žalovaný sa písomne k žalobe vyjadril, kde
okrem iného namietal nepredloženie súkromného znaleckého posudku. Súd nato doručil vyjadrenie
žalovaného žalobcovi spolu s uznesením zo dňa 24. 6. 2019, č. k. 18Csp/100/2017-90, v ktorom vo
výroku súd vyzval žalobcu, aby sa vyjadril v lehote 15 dní k vyjadreniu žalovaného k žalobe, aby uviedol
rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, aby pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva, a napokon aby označil

dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd vo výroku uvedeného uznesenia súčasne žalobcu poučil,
že na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadať. V odôvodnení tohto
uznesenia súd poučil žalobcu o ustanoveniach C.s.p. normujúcich sudcovskú koncentráciu konania (ich
priamou citáciou). Uznesenie súdu bolo doručené žalobcovi dňa 30. 7. 2019. Žalobca v súdom určenej
lehote 15 dní na výzvu súdu nereagoval. Nato súd nariadil vo veci prvé pojednávanie na 20. 10. 2020.
V rámci neho žalobca uviedol, že podá vo veci súkromný znalecký posudok; žalobca nešpecifikoval

(a teda ani nepredložil) objednávku na zadaný znalecký posudok, uviedol iba, že ho predloží do 30.
11. 2020. Žalobca následne predložil súkromný znalecký posudok č. XXXXXXXXXXXX zo dňa 2. 11.
2020, vypracovaného Ing. Petrom Kováčom, súdu dňa 18. 11. 2020. Okresný súd ďalej uviedol, že
najskôr posudzoval, či žalobca predložil v konaní súkromný znalecký posudok včas podľa § 153 C.s.p.
a dospel k záveru, že žalobca nepredložil súkromný znalecký posudok včas. Dôvodil, že žalobca už

v žalobe podanej dňa 28. 11. 2017 tvrdil výšku škody 10.000 eur, k čomu nepredložil žiadny dôkaz,
hoci tak podľa čl. 8 Základných princípov C.s.p. učiniť mal, nakoľko podľa tohto článku strany sporu sú
povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi,
a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu, pričom tak nerešpektoval ani normatívnu
požiadavku na obsah žaloby vyjadrenej v § 132 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého sa v žalobe okrem iného

uvedie označenie dôkazov, a podľa § 132 ods. 3 C.s.p. žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha
to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. Žalobca neozrejmil v žalobe, z akého
dôvodu súkromný znalecký posudok nepredložil, prípadne z akého dôvodu ho mieni predložiť súdu
neskôr. Následne bol žalobca vyzvaný uznesením súdu, ktoré mu bolo doručené dňa 30. 7. 2019 (t. j. cca
po roku a pol od podania žaloby), aby sa v lehote 15 dní vyjadril k vyjadreniu žalovaného k žalobe a aby

označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, s tým, že na neskôr predložené a označené skutočnosti
a dôkazy súd nemusí prihliadať. Žalobca na túto výzvu súdu nereagoval. Následne predložil súkromný
znalecký posudok po viac ako roku, dňa 18. 11. 2020, a to bez vysvetlenia, prečo predkladá tento
dôkaz až cca 3 roky po podaní žaloby a viac ako rok od spomenutej výzvy súdu. Pokiaľ sa na prvom
pojednávaní spomínalo meškanie znaleckého posudku z dôvodu šírenia Covidu-19, tak súd uvedené

neakceptuje, nakoľko žalobu žalobca podal koncom roka 2017 a všeobecne známou skutočnosťou je,
že prvá vlna šírenia Covidu-19 prišla v roku 2020. Súdu neuniklo pozornosti, že žalobca v čase podania
žaloby (28. 11. 2017) a ani v čase, keď súd žalobcu vyzval spomínaným uznesením, aby sa vyjadril
v lehote 15 dní k vyjadreniu žalovaného k žalobe (30. 7. 2019), nemal súkromný znalecký posudok
objednaný, nakoľko v predloženom znaleckom posudku (priamo na úvodnej strane) sa uvádza, že bol

vypracovaný na základe ústnej objednávky zo dňa 16. 10. 2020. Zo všetkých uvedených časových
súsledností súd vyvodil, že žalobca nepredložil súkromný znalecký posudok včas. Žalobca neuviedol
žiadnu objektívnu alebo subjektívnu okolnosť brániacu včasnému predloženiu súkromného znaleckého
posudku. Preto žalobca pri predložení súkromného znaleckého posudku nekonal starostlivo so zreteľom
na rýchlosť a hospodárnosť konania. Súd tak na predložený súkromný znalecký posudok neprihliadal.

Skonštatoval tiež, že žalobca na poslednom, treťom pojednávaní navrhol, po oboznámení predbežného
právneho posúdenia veci vrátane oznámenia, že súd nebude prihliadať na súkromný znalecký posudok,
znalecké dokazovanie na ustálenie výšky škody. Žalobca tak učinil po zistení, že súd nemieni prihliadať
z dôvodu sudcovskej koncentrácie konania na súkromný znalecký posudok. Súd i tento návrh na
vykonanie znaleckého dokazovania zamietol, nakoľko ani tento návrh nebol vykonaný včas, preto i tu

súd aplikoval sudcovskú koncentráciu konania. Žalobca neozrejmil inými dôvodmi príčinu neskorého
predloženia aj tohto dôkazného návrhu. Prvoinštančný súd ďalej konštatoval, že zo zmluvy o prenájme
zo dňa 29. 11. 2015 zistil, že právny predchodca žalobcu si od žalobcu požičal motorové vozidlo v čase
29. 11. 2016 - 21. 1. 2016 (54 dní) za cenu 60 eur za deň, celkovo za sumu 3.240 eur. Zo zmluvy
o prenájme zo dňa 22. 1. 2016 zistil, že právny predchodca žalobcu si od žalobcu požičal motorové

vozidlo v čase 22. 1. 2015 - 1. 2. 2016 (11 dní) za cenu 50 eur za deň, celkovo za sumu 660 eur.
Z faktúry č. 2016008 vyplynulo, že žalobca vystavil právnemu predchodcovi faktúru za zapožičanie
motorového vozidla MB-C od 29. 11. 2015 do 1. 2. 2016 na sumu 3.900 eur so splatnosťou 26. 2.
2016. Z vkladu v hotovosti v Tatra banke, a.s. súd zistil, že právny predchodca žalobcu túto faktúružalobcovi uhradil vkladom hotovosti v banke dňa 27. 11. 2017. Sporné bolo, či žalovaný žalobcovi
uhradil 360 eur titulom požičania náhradného vozidla. Žalovaný predložil oznámenie o poistnom plnení
zo dňa 31. 5. 2016, z ktorého vyplynulo, že žalovaný žalobcovi oznámil, že poistné plnenie vo výške

360 eur poukazuje na bankový účet žalobcu za náklady na použitie náhradného vozidla za 8 dní x
45 eur. Sporné v súvislosti s nárokom za zapožičané náhradné vozidlo bolo obdobie, za ktoré sa
poškodené motorové vozidlo právneho predchodcu žalobcu opravovalo, nakoľko žalovaný uvedené
výslovne namietal. Žalobca však nešpecifikoval uvedené obdobie (a logicky ani nepreukazoval). Preto
súd nemal za preukázané obdobie, počas ktorého sa poškodené motorové vozidlo opravovalo. Žalobca

zároveň nepreukázal ani skutočnosť, že poškodené vozidlo sa opravovalo, teda že bolo v servise.
Súd prvej inštancie napokon v tejto súvislosti ozrejmil, že zamietol vykonanie dokazovania navrhnuté
žalobcom podaním zo dňa 20. 10. 2020, ktoré obsahovalo výsluch svedkov - pracovníkov žalovaného L.
B.(likvidátor),C..M.,ďalejkonateľaneznámejexternejspoločnosti,ktoréhouviedolžalovaný,anapokon
X. V.. Tieto návrhy na vykonanie dokazovania žalobcu súd zamietol z dvoch dôvodov. Jednak ich
žalobca nepredložil včas; v tomto prípade súd prijal rovnakú argumentáciu ako v prípade predloženého

súkromného znaleckého posudku a jednak z dôvodu, že výsluchy svedkov mali preukazovať výšku
škody, čo však podľa súdu nie je spôsobilé navrhovanými svedeckými výpoveďami preukázať. Zamietol
napokon aj návrh žalobcu na predloženie spisu o škodovej udalosti žalovaného, ktorým mal preukazovať
nárok na náhradu nákladov za užívanie náhradného vozidla. Súd zamietol uvedený dôkazný návrh z
dôvodu nadbytočnosti, nakoľko dôkazné bremeno ohľadom preukázania doby opravy, resp. nemožnosti

užívania poškodeného vozidla ležalo na žalobcovi, nie na žalovanom, a preto žalobca mal preukazovať
dobu nemožnosti užívania poškodeného motorového vozidla. Žalovanému postačovalo relevantne
spochybniť účelnosť doby užívania náhradného vozidla, čo učinil, a preto by žalovaným predkladaný
spis bol nadbytočný (a to popri žalobcom nepreukázanej dobe nutnosti užívania náhradného vozidla).

4. Právne odkazujúc na § 4 ods. 1, ods. 2 písm. b) a c), § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o
povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
( ďalej aj "zákon o PZP") a dospel k záveru o nedôvodnosti zvyšnej časti žaloby. Skonštatoval, že
uplatnený nárok na náhradu škody, ktorý po čiastočnom späťvzatí žaloby žalobca požadoval vo výške
5.542,89 eur, súd považoval za nepreukázaný, a teda za nedôvodný. Ozrejmil, že poskytnuté poistné

plnenie má byť v rozsahu preukázanej škody. Žalobca, domáhajúc sa náhrady skutočnej škody od
žalovaného, ktorá vznikla na poškodenom motorovom vozidle, predložil v konaní iba jediný dôkaz,
ktorý bol schopný preukázať konkrétnu výšku škody, a to súkromný znalecký posudok. Na predložený
súkromný znalecký posudok a i navrhované znalecké dokazovanie súd však neprihliadal, aplikujúc
sudcovskú koncentráciu konania. Iný dôkaz, ktorý mal preukazovať výšku vzniknutej škody, žalobca

do konania nepredložil (napr. uhradenú faktúru za opravu poškodeného motorového vozidla, a pod.).
Žalobca preto nepreukázal konkrétnu výšku škody, ktorá mala vzniknúť na poškodenom motorovom
vozidle. Dôkazné bremeno ohľadom konkrétnej výšky škody ležalo na žalobcovi. Preto je tento nárok
nedôvodný. Ohľadom nároku za vynaloženie nákladov na náhradné vozidlo vo výške 3.900 eur, súd
prvej inštancie dospel rovnako k záveru o jeho nepreukázaní. Skonštatoval, že výsledky vykonaného

dokazovania nedali podklad na preukázanie jednak toho, že poškodené vozidlo bolo v servise, a logicky
jednak aj obdobia, počas ktorého sa poškodené motorové vozidlo opravovalo, teda obdobia, počas
ktorého žalobca nemohol poškodené motorové vozidlo užívať. Žalobca netvrdil ani opravu poškodeného
vozidla v servise, ani obdobie, počas ktorého nemohol užívať poškodené vozidlo. Samotné predloženie
zmlúv o prenájme motorového vozidla nepreukazuje, že poškodené motorové vozidlo sa nachádzalo

v servise, a pochopiteľne ani to, akú dlhú dobu sa tam nachádzalo. Keďže žalobca nepreukázal,
že v konkrétne špecifikovanom období bolo poškodené vozidlo v oprave, resp. že bolo poškodené
vozidlo nepojazdné, je i tento nárok žalobcu nedôvodný. Vzhľadom na uvedené žalobu vo zvyšnej časti
zamietol.
5. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 256 ods.1 v spojení s § 262

ods. 1 C.s.p. a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.
Skonštatoval, že žalobca si žalobou uplatnil nárok na zaplatenie 13.950 eur s príslušenstvom (10.000
eur titulom náhrady škody, 3.900 eur za požičanie náhradného vozidla a 50 eur za odťah poškodeného
vozidla). Súd konanie v časti o zaplatenie 4.457,11 eur zastavil z dôvodu späťvzatia žaloby. Preto
súd skúmal procesné zavinenie na čiastočnom zastavení konania podľa § 256 ods. 1 C.s.p.. Žalobca

čiastočne zobral žalobu späť v tomto rozsahu z dôvodu úpravy žalovanej sumy s ohľadom na predložený
súkromný znalecký posudok. Súd tak dospel k záveru, že čiastočné zastavenie konania procesne
zavinil žalobca. Žalobca nezobral čiastočne žalobu späť kvôli správaniu žalovaného, teda že by po
podaní žaloby čiastočne uhradil jeho nárok. Preto v tejto časti patrí nárok na náhradu trov konaniažalovanému. Nárok na náhradu trov konania patrí podľa zásady úspechu v konaní podľa § 255 ods.
1 C.s.p. žalovanému aj vo zvyšnej časti, nakoľko súd výrokom II. vo zvyšku žalobu zamietol. Preto
žalovanému patrí nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v plnom rozsahu, v dôsledku čoho mu

ho súd priznal.
6. Proti tomuto rozsudku v rozsahu výroku II. a III. podal odvolanie žalobca a navrhoval, aby
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil na nové konanie a rozhodnutie. Rozhodnutie
súdu prvej inštancie považoval za nesprávne a predčasné. Namietal že súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k

porušeniu práva na spravodlivý súdny proces, že neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesúhlasil s tvrdením súdu, že súkromný znalecký
posudok ktorý predložil do konania bol predložený neskoro a že ho mal predložiť už pri podaní žaloby.
Argumentoval, že znalec preberie objednávku na znalecký posudok až po doložení všetkých znalcom

požadovaných dôkazov či listín. V tejto súvislosti akcentoval, že na základe tejto skutočnosti už priamo
v žalobnom návrhu oboznámil súd, že do konania doloží súkromný znalecký posudok na preukázanie
opodstatnenosti svojej žaloby pričom uviedol, že ho doloží po jeho vyhotovení najneskôr na vytýčenom
pojednávaní. Súkromný znalecký posudok bol vyhotovený dňa 2.11.2020 a žalobcovi doručený dňa
8.11.2020. Žalobca ho obratom dňa 15.11.2020 doložil súdu. Žalobca na pokyn súdu zasielal súkromný

znalecký posudok aj priamo žalovanému a on sa k nemu vyjadroval. Žalobca dal svoje vyjadrenie k
vyjadreniu žalovaného dňa 20.10.2020.
Žalobca ďalej zdôraznil, že prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť
najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Prostriedky procesného útoku alebo
prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v

odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok, vylúčenia sudcu alebo nesprávneho
obsadenia súdu, alebo má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, prípadne ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v
konaní pred súdom prvej inštancie . Tieto prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť najneskôr v lehote na

vyjadrenie k odvolaniu Odvolateľ ďalej rozporoval tvrdenie prvoinštančného súdu, že svoje návrhy na
preukázanie výšky škody neuplatnil včas keď žiadal o vykonanie dôkazu znaleckým posudkom znalca
ktorého by určil súd. Zdôraznil, že takýto návrh podal okamžite po vyjadrení predbežného právneho
názoru súdu o nepripustení jeho dôkazu v podobe súkromného znaleckého posudku. Žalobca sa taktiež
nestotožnil s konaním prvoinštančného súdu, ktorý zamietol výsluch ním navrhovaných svedkov a

to: p. L. B. /likvidátor/ keď poukázal na to, že výsluchom svedka chce preukázať skončenie šetrenia,
dôvodnosť plnenia a krátenia či šetrenie poistnej udalosti, svedka C.. X. M., ktorého výsluchom chcel
preukázať súdu opodstatnenosť svojej žaloby, súčinnosť žalobcu pri riešení poistnej udalosti a právny
základ a svedka /konateľa/ neznámej spoločnosti, ktorá potvrdila údajnú nesúčinnosť poškodeného,
chcel preukázať súdu nesporný dôkaz o účelovom zavádzaní súdu takýmto nepravdivým a ničím

nepodloženým tvrdením zo strany žalovaného. Napokon sa nestotožnil ani s postupom prvoinštančného
súdu keď zamietol jeho návrh na doloženie kompletného spisu žalovaného k poistnej udalosti, z ktorého
by v konaní celkom jednoznačne vyplynulo, že žalovaný plnil za nesprávne poškodenia na vozidle.

7. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

8. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov podaného odvolania žalobcu (§ 379, §
380 ods. 1 a 378 ods. 1 C.s.p.), teda vo výroku, ktorý vo zvyšku žalobu zamietol a v súvisiacom výroku
o nároku na náhradu trov konania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a
dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je podané dôvodne.
9. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že súd prvej inštancie návrh

žalobcu zamietol z dôvodu, že z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že nepreukázal jeho
dôvodnosť.Ďalejzodôvodneniatohtorozhodnutiavyplýva,žesúdprvejinštanciezamietolvšetkynávrhy
žalobcu, ktoré na preukázanie ním uplatneného nároku navrhol vykonať, pričom tento svoj postup súd
prvej inštancie oprel o § 153 C.s.p. aplikujúc sudcovskú koncentráciu.
10. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca žalobu podal na súd prvej inštancie dňa 28. 11. 2017

a v žalobe avizoval podanie súkromného znaleckého posudku. Následne súd prvej inštancie uznesením
zo dňa 11.10.2018 vyzval podľa § 167 ods. 2 C.s.p. žalovaného na vyjadrenie sa k žalobe. Žalovaný sa
písomne k žalobe vyjadril podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 11.12.2018. Súd nato doručil
vyjadrenie žalovaného žalobcovi spolu s uznesením zo dňa 24. 6. 2019, č. k. 18Csp/100/2017-90, vktorom vo výroku súd vyzval žalobcu, aby sa vyjadril v lehote 15 dní k vyjadreniu žalovaného k žalobe.
Súd nariadil vo veci prvé pojednávanie na 20. 10. 2020. V rámci neho žalobca uviedol, že podá vo veci
súkromný znalecký posudok do 30. 11. 2020. Zo zápisnice z uvedeného pojednávania ďalej vyplýva,

že súd prvej inštancie uložil žalobcovi v prípade, ak doloží ním avizovaný znalecký posudok, aby ho
doručil žalovanému. Súčasne uložil žalovanému povinnosť , aby do konca kalendárneho roka 2020
súdu doložila spis ohľadom likvidácie poistnej udalosti. Žalobca následne predložil súkromný znalecký
posudok č. XXXXXXXXXXXX zo dňa 2. 11. 2020, vypracovaného Ing. Petrom Kováčom, súdu dňa
18. 11. 2020. Následne na pojednávaní konanom dňa 16.09.2021 súd pokračoval v dokazovaní a

to aj vo vzťahu k žalobcom predloženému znaleckému posudku, ktorý žalovaný namietal a na záver
pojednávania opätovne súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť v lehote do 30.10.2021 doručiť
súdu prvej inštancie spis o škodovej udalosti. Napokon z úradného záznamu z pojednávania konaného
dňa 27.02.2025 vyplýva, že na tomto pojednávaní prvoinštančný súd vo veci vyhlásil rozsudok.

11. Účelom sudcovskej koncentrácie konania je zabrániť, aby strany zdržiavali spor neskoro vykonanými

procesnými úkonmi, pretože nie je želateľné, aby strana sporu predkladala skutkové tvrdenia
alebo dôkazné návrhy až na pojednávaní, čo by mohlo znamenať zmarenie účelu už nariadeného
pojednávania a požiadavku na vytýčenie ďalšieho pojednávania. Nemožno však vylúčiť, že predloženie
skutkového tvrdenia alebo dôkazného návrhu až na pojednávaní je v konkrétnom prípade dôvodné,
napr. ak je bezprostrednou reakciou na nové skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania.

Včasnosť predloženia prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany hodnotí v
okolnostiach konkrétneho prípadu súd a je ponechané na jeho úvahe, či prípadné omeškanie
procesného úkonu ospravedlní, alebo či prijme procesnú sankciu, ktorá spočíva v tom, že na procesný
úkon neprihliadne, a tým mu neprizná procesné účinky. Predloženie prostriedkov procesného útoku a
prostriedkov procesnej obrany, ktoré nie je včasné, je definované v § 153 ods. 1 druhej vete C.s.p..

Procesný úkon nie je vykonaný včas, ak ho strana sporu mohla vykonať skôr (objektívne hľadisko),
ak by konala starostlivo (subjektívne hľadisko). Ak neexistujú osobitné dôvody, v zásade platí, že
predloženie skutkových tvrdení alebo dôkazných návrhov až na pojednávaní nie je včasné. Ustanovenie
§ 153 ods. 2 a 3 C.s.p. zakotvuje sankciu za to, že strana sporu nesplnila povinnosť uloženú v § 153
ods. 1 C.s.p.. Ak súd dospeje k záveru, že strana sporu neuplatnila prostriedky procesného útoku a

prostriedky procesnej obrany včas, má možnosť buď konanie strany ospravedlniť a na jej procesný
úkon prihliadnuť, alebo vyvodiť sankčné dôsledky, teda na omeškaný procesný úkon neprihliadnuť
(nepriznať mu procesnoprávne účinky). (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 30. 9. 2024, sp. zn.
7 Cdo 209/2022).

12. Sudcovskú koncentráciu uskutočňuje súd. Pokiaľ v priebehu konania konajúci sudca dôkaz pripustí
je v rozpore s princípom právnej istoty, aby sudca, ktorý vec preberie v dôsledku zmeny rozvrhu práce
bez ďalšieho totožný dôkaz nepripustil. Z okolností preskúmavanej veci vo vzťahu k namietanému
nesprávnemu procesnému postupu súdu prvej inštancie pri aplikácii sudcovskej koncentrácie konania
vyplýva, že potom ako došlo k zmene zákonného sudcu tento dôkaz znaleckým posudkom nepripustil

len s odôvodnením, že je uplatnený neskoro. Odvolací súd konštatuje, že znalecký posudok je v danom
prípade kľúčový dôkaz na preukázanie výšky žalovaného nároku. Predmetom konania je totiž poistné
plnenie zo škodovej udalosti, ktorú žalovaný eviduje pod č. 956214454, pričom žalovaný existenciu
základu žalobného návrhu nároku nerozporoval. Namietal iba jeho výšku, avšak sám výšku, ktorú
považuje za opodstatnenú neuviedol. Odvolací súd pripomína, že pre popretie skutkových tvrdení

pritom nestačí iba ich popretie, ale strana musí uviesť aj vlastné tvrdenie o predmetných skutkových
okolnostiach, inak je popretie neúčinné (§ 151 odsek 2 C.s.p.). Na základe uvedeného odvolací súd
dospel k záveru, že postupom súdu prvej inštancie došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý
súdny proces (§365 ods.1 písm.b/C.s.p.)
13. Odvolací súd z uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods.

1 písm. b/ a c/ C.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 391 ods. 1 C.s.p.. V ďalšom
konaní bude úlohou súdu prvej inštancie zabezpečiť si dostatočný skutkový podklad pre posúdenie
dôvodnosti výšky uplatneného nároku. Za tým účelom najmä vykoná výsluch žalobcom navrhnutých
svedkov, vyžiada si žalobcom požadovaný spis o škodovej udalosti od žalovaného, vykoná dôkaz
žalobcom predloženým súkromným znaleckým posudkom a vyvodí zodpovedajúce skutkové zistenia

z vykonaných dôkazov, eventuálne umožní stranám uplatniť i ďalšie prostriedky procesného útoku a
procesnej obrany a po prípadnom doplnení dokazovania, či už dôkazmi, ktoré strany navrhli alebo ešte
navrhnú v nastávajúcom priebehu konania. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie o náhrade
trov aj odvolacieho konania ( § 396 ods. 3 C.s.p ).14. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /
dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).