Rozsudok – Pracovné právo ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. január 2026

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 15CoPr/2/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118200848
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Mészárosová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2026:8118200848.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Mészárosovej a členov
senátu JUDr. Silvie Walterovej a Mgr. Zity Leimbergerovej, v právnej veci žalobkyne: I.. N. C. W. Z.
D. Č. Z. T. B. D. Á. , T. S. XX.X.XXXX, U. H. C., Z. C. Č.. XXXX/XX, zastúpená JUDr. Ivan Jurčišin,
advokát, Prešov, Severná č. 16/A, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, IČO:
00 151 866, Bratislava, Pribinova č. 2, o neplatnosť výpovede zo štátnozamestnaneckého pomeru, na

odvolanie žalobkyne proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 16. októbra 2024, č. k. B3-61
Cpr 22/2020-339, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 16. októbra 2024, č. k. B3-61
Cpr 22/2020-339, p o t v r d z u j e.

II. Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Rozsudkom zo dňa 16.10.2024, č. k. B3-61 Cpr 22/2020-339, súd prvej inštancie zamietol žalobu

žalobkyne a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Právne
rozsudok odôvodnil ustanoveniami § 316 ods. 1, § 151 ods. 1, ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.
z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), § 34, § 37 ods. 1, § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), § 4 ods. 4, § 15 ods. 3, § 24 ods. 1, ods. 2, § 29 ods.
1, § 32 ods. 7, § 53 ods. 1, § 71 ods. 1, ods. 2, § 73 ods. 1, ods. 2, § 74 ods. 1, ods. 2, § 75 ods.
1 písm. b/, § 95 ods. 1, ods. 2, § 171, § 172 ods. 1, ods. 2, § 175 ods. 4 zákona č. 55/2017 Z. z.

o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 55/2017 Z. z.“), čl.
IV. bod 7. zákona č. 345/2012 Z. z. o niektorých opatreniach v miestnej štátnej správe a o zmene a
doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 345/2012 Z. z.“), § 2
zákona č. 515/2003 Z. z. o krajských úradoch a obvodných úradoch a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení do 31.12.2012 a od 1.1.2013 (ďalej len „zákon č. 515/2003 Z. z.“).
Pokiaľ ide o vecné odôvodnenie súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa sa predmetnou žalobou, po
pripustení jej zmeny uznesením, domáhala určenia neplatnosti výpovede č. X.-OP-XXXX/XXXXXXX/

XXX, zo dňa 19.10.2017 a určenia, že štátnozamestnanecký pomer žalobkyne trvá naďalej, náhrady
funkčného platu, ako aj náhrady trov konania. Žalobu odôvodnila tým, že bola štátnou zamestnankyňou,
zaradenou na Krajskom úrade v C., v odbore štátnej služby 1.02 - Kancelária predstaviteľa štátnej
moci. Žalovaný jej dal dňa 23.10.2017 výpoveď zo štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 71 ods.
1 písm. b/ zákona č. 55/2017 Z. z., č. X.-OP-XXXX/XXXXXXX-XXX, zo dňa 19.10.2017. Predmetná
výpoveď bola doručená právnemu zástupcovi žalobkyne dňa 27.10.2017. Štátnozamestnanecký pomer

mal na základe tejto výpovede skončiť k 31.12.2017. Žalobkyňa listom zo dňa 22.11.2017 oznámila
žalovanému svoj nesúhlas so skončením štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou a trvala na
pôvodnom štátnozamestnaneckom mieste a pôvodnom pracovnom, funkčnom a platovom zaradení,nakoľko jej takého funkčné a platové miesto v mieste s výkonom
práce v Prešove ponúknuté nebolo. Žalovaný s touto požiadavkou žalobkyne nesúhlasil. Rozhodnutím
Obvodného úradu v C. (ďalej aj „ObÚ“), služobný úrad č. XX/XXXX., zo dňa

1.10.2007, bola žalobkyňa poverená zastupovaním predstaveného odboru organizačného, služobného
úradu ObÚ v C.. Toto štátnozamestnanecké miesto žalobkyne sa za obdobie od 1.10.2007 do dnešného
dňa nezmenilo. Žalovaný ju nepreradil na inú funkciu, než ktorá jej bola pôvodne pridelená k 1.10.2007.
Zároveň bolo vydané rozhodnutie o zmene štátnozamestnaneckého pomeru - trvalom preložení č.
XX/XXXX, zo dňa 1.10.2007, ktorým bola žalobkyňa trvalo preložená na vykonávanie štátnej služby

na štátnozamestnanecké miesto - hlavný radca, odbor štátnej služby 1.02 Kancelária predstaviteľa
štátnej moci, druh štátnej služby - stála, a to v súvislosti s prechodom práv a povinností a zmenou
postavenia obvodných úradov podľa zákona č. 254/2004 Z. z. o zrušení krajských úradov a o zmene
a doplnení zákona č. 515/2003 Z. z. o krajských úradoch a obvodných úradoch a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 263/2006 Z. z. (ďalej aj
„zákon o zrušení krajských úradov“). Dňa 25.8.2008 žalovaný vydal rozhodnutie č. 45/2008 o skončení

štátnozamestnaneckého pomeru, ktorým odvolal žalobkyňu ako štátneho zamestnanca v stálej štátnej
službe, zaradenej v odbore štátnej služby 1.07 - Kontrola sťažností a petície, vnútorný audit, v rozpore
s právoplatným rozhodnutím o preložení č. XX/XXXX, ktorým bola žalobkyňa trvalo preložená na
vykonávanie štátnej služby na štátnozamestnanecké miesto - hlavný radca, odbor štátnej služby 1.02
Kancelária predstaviteľa štátnej moci, druh štátnej služby - stála. Podľa tohto rozhodnutia sa pôvodný

štátnozamestnanecký pomer končí dňom 31.8.2008. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa dňa
5.9.2008 odvolanie. O odvolaní rozhodol Služobný úrad Obvodného úradu v C. rozhodnutím č. odv.
XSÚ/XXXX zo dňa 16.11.2008 tak, že potvrdil prvostupňové rozhodnutie služobného úradu ObÚ v C.
č. XX/XXXX, zo dňa 25.8.2008, ktorým bola žalobkyňa odvolaná zo štátnozamestnaneckého pomeru
a odvolanie zamietol. Žalobkyňa podala na Krajský súd v Prešove žalobu o preskúmanie zákonnosti

výpovede zo štátnozamestnaneckého pomeru. V predmetnom spore rozhodol Krajský súd v
Prešove rozsudkom sp. zn. 3 S 84/2012-157, zo dňa 16.1.2015 tak, že rozhodnutie Obvodného úradu
v C. bolo nezákonné a Krajský súd v Prešove rozhodnutie, ktorým bola žalobkyni daná výpoveď zo
štátnozamestnaneckého pomeru zrušil a vrátil vec Okresnému úradu C. (nástupca Obvodného úradu
C.) na ďalšie konanie a rozhodnutie. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonom stanovenej

lehote odvolanie, o ktorom rozhodoval ako odvolací orgán Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý
rozsudkom sp. zn. 5 Sžo 78/2015, zo dňa 28.3.2017 potvrdil rozsudok Krajského súdu v Prešove č.
k. 3 S 84/2012-157, zo dňa 16.1.2015. Okresný úrad v C. v zmysle právoplatného rozsudku prizval
dňa 3.10.2017 žalobkyňu, spolu s jej právnym zástupcom, na prerokovanie jej nového pracovného
zaradenia. Prerokovanie sa uskutočnilo za prítomnosti prednostu Okresného úradu C. Mgr. J. X.,

personalistky Centra podpory C. Ing. U. U. a predsedu sekcie zamestnancov Ministerstva vnútra
Slovenskej republiky (ďalej aj „MV SR“) Mgr. D. Y.. Služobný úrad MV SR - Okresný úrad C., ponúkol
žalobkyni služobné miesta, ktoré neboli v mieste jej bydliska, nemali žiaden súvis s jej predchádzajúcim
zaradením a platová trieda nezodpovedala platovej triede, v ktorej bola žalobkyňa zaradená
prednezákonnýmskončenímštátnozamestnaneckéhopomeru.Ztýchtodôvodovžalobkyňanesúhlasila

so štátnozamestnaneckými pozíciami a ponúkané pozície neprijala z dôvodu, že tieto sa nepridržiavali
rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 3 S 84/2012-157, zo dňa 16.1.2015. Na záver tohto rokovania
právny zástupca žalobkyne navrhol Okresnému úradu C. vyriešiť spor zmierom, a to tak, že Okresný
úrad C. vyplatí žalobkyni ušlú mzdu odo dňa jej nezákonného skončenia štátnozamestnaneckého
pomeru, t. j. od 1.10.2007 do nadobudnutia právoplatnosti rozsudku Krajského súdu v Prešove č.

k. 3 S 84/2012-157, zo dňa 16.1.2015. Na túto dohodu predstavitelia Okresného úradu C. neboli
ochotní pristúpiť. Podľa žalobkyne povinnosťou žalovaného bolo, po právoplatnom skončení súdneho
sporu o neplatnosť skončenia štátnozamestnaneckého pomeru, prijať žalobkyňu
na pôvodnú funkciu s primeraným platovým zaradením alebo na funkciu primeranú platovej triede 8
porovnateľnú k roku 2007. Žalobkyňa nesúhlasila so žalovaným, že si má vybrať niektorú z ponúknutých

štátnozamestnaneckých pozícií, ktoré neboli funkčne, triedovo a platovo blízke funkcii hlavného radcu
1.02 - Kancelária predstaviteľa štátnej moci a že sa musí zúčastniť nových výberových konaní na tieto
funkcie. Takéto konanie zo strany žalovaného je nutné považovať za hrubé nerešpektovanie rozsudku
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Sžo 78/2015, zo dňa 28.3.2017
v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. 3 S 84/2012-157, zo dňa

16.1.2015. Poukázala na znenie § 96 ods. 1 zákona č. 55/2017 Z. z. Dňa 27.10.2017 bola právnemu
zástupcovi žalobkyne doručená výpoveď zo štátnozamestnaneckého pomeru ku dňu 31.12.2017.
Výpoveď odôvodnil žalovaný tým, že žalobkyňa neprijala žiadne z ponúknutých štátnozamestnaneckých
miest. Ponuka štátnozamestnaneckých miest zo strany Okresného úradu C. bola neakceptovateľná,žalobkyni nebolo ponúknuté ani jedno primerané funkčné a platové miesto v mieste výkonu práce
podľa pôvodného funkčného zaradenia na Okresnom úrade C.. V dôsledku neplatného skončenia
štátnozamestnaneckého pomeru je zamestnávateľ povinný poskytnúť zamestnancovi náhradu mzdy.

Podmienkou priznania náhrady mzdy je oznámenie zamestnanca, že trvá na ďalšom zamestnávaní
a je ochotný prácu vykonávať podľa pôvodnej zmluvy o štátnej službe. Túto podmienku žalobkyňa
plní tým, že podáva návrh na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Okresného úradu C. o skončení
štátnozamestnaneckého pomeru súdom. Žalovaný v liste č. X.-OP-XXXX/XXXXXX-XXX, zo dňa
12.12.2017 uviedol, že trvá na výpovedi zo dňa 19.10.2017, ktorá mala byť žalobkyni doručená

26.10.2017 s tým, že končí so žalobkyňou štátnozamestnanecký pomer ku dňu 31.12.2017, nakoľko
naďalej trvajú výpovedné dôvody podľa § 75 ods. 1 písm. b) zákona o štátnej službe. Podľa
žalobkyne výpoveď zo štátnozamestnaneckého pomeru musí mať formu rozhodnutia, ktoré musí byť
riadne odôvodnené a štátny zamestnanec musí byť poučený o opravných prostriedkoch voči tomuto
rozhodnutiu. Táto povinnosť nebola zo strany Okresného úradu C. dodržaná. Z výpovede nie je jasné,
z akej funkcie žalovaný dal žalobkyni výpoveď, čo je závažný hmotnoprávny nedostatok pri daní

výpovede. Výpoveď by mohol dať žalovaný žalobkyni jedine vtedy, ak by ju bol zaradil na primerané
funkčne a platové miesto tak, ako mu to uložil rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 5 Sžo 78/2015, zo dňa 28.3.2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. 3 S
84/2012-157, zo dňa 16.1.2015 a žalobkyňa by neprijala toto funkčné zaradenie. Z dôvodu, že v čase
výpovede žalobkyňa nebola zaradená na žiadnej funkcii, nakoľko pôvodné funkčné zaradenie jej bolo

zrušené a nové adekvátne funkčné zaradenie jej nebolo ponúknuté, nemohol dať žalovaný žalobkyni
platnú výpoveď. Úkon žalovaného - výpoveď zo štátnozamestnaneckého pomeru Okresného úradu C.
č. X., zo dňa 19.10.2017 je v zmysle ustanovení § 37 a § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatný
z dôvodu, že sa prieči dobrým mravom v štátnozamestnaneckých
vzťahoch a obchádza zákon, nakoľko žalovaný svoju povinnosť v zmysle právoplatného

rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 3 S 84/2012-157, zo dňa 16.1.2015 (t. j. zaradiť žalobkyňu
na adekvátne miesto), nesplnil. Žalovaný týmto postupom porušuje jeden zo základných ústavných
princípov, a to princíp právnej istoty ako aj princíp stability v zmysle Článku 8 zákona o štátnej službe,
podľaktoréhoještátnyzamestnanecchránenýpredskončenímštátnozamestnaneckéhopomeruziných
ako zákonom ustanovených dôvodov. Žalobkyňa k žalobe a následne v konaní predložila stanovisko

žalovaného k oznámeniu žalobkyne o nesúhlase s rozviazaním pracovného pomeru
výpoveďou a požiadavke na ďalšom zamestnávaní na pôvodnom funkčnom
a platovom zaradení zo dňa 12.12.2017, úradný záznam z pohovoru so štátnym zamestnancom zo
dňa 3.10.2017, záznam z prejednania ponuky štátnozamestnaneckého miesta zo dňa 3.10.2017,
sprievodný list k výpovedi zo štátnozamestnaneckého pomeru štátneho zamestnanca

zo dňa 23.10.2017, výpoveď zo štátnozamestnaneckého pomeru z dôvodu podľa v § 71 ods. 1 písm.
b) zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov
zo dňa 19.10.2017, nesúhlas s rozviazaním pracovného pomeru výpoveďou a požiadavka na ďalšom
zamestnávaní na pôvodnom funkčnom a platovom zaradení zo dňa 22.11.2017, rozsudok Krajského
súdu v Prešove č. k. 3 S 84/2012-157, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. 5 Sžo 78/2015.
1.2. Žalovaný vo vyjadrení uviedol, že štátnozamestnanecký pomer žalobkyne skončil dňa 31.12.2017.
Odroku2007,kedyprávnypredchodcažalovanéhoskončilštátnozamestnaneckýpomersožalobkyňou,
prebiehali konania pred súdom, pričom skončenie štátnozamestnaneckého pomeru žalobkyne na
základe zákona súd považoval za nesprávne a bolo zrušené rozsudkom Krajského

súdu v Prešove č. k. 3 S 84/2012-157 v spojení s rozsudkom Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Sžo 78/2015. Následne bol uskutočnený pracovný pohovor so
žalobkyňou, na ktorom jej boli ponúknuté voľné miesta, ktorými služobný úrad v danom čase disponoval.
Žalobkyňa ponúknuté miesta neprijala a z toho dôvodu bol jej štátnozamestnanecký
pomer skončený výpoveďou. Počas pracovného pohovoru žalobkyňa navrhla zmier v tom znení, že jej

žalovaný vyplatí náhradu mzdy za obdobie, počas ktorého prebiehali spory o neplatnosť skončenia jej
štátnozamestnaneckého pomeru. Žalobkyňa má za to, že ponúknuté pracovné miesta nemohla prijať,
nakoľko nezodpovedali jej pracovnému zaradeniu a najmä platovej triede, ktorou disponovala v čase
pred skončením štátnozamestnaneckého pomeru. Ďalej tvrdí, že skončenie jej štátnozamestnaneckého
pomeru malo byť realizované rozhodnutím o skončení štátnozamestnaneckého pomeru, pričom jej

bol doručený len list, označený ako výpoveď zo štátnozamestnaneckého pomeru. Toto nepovažuje
za správny postup služobného úradu. Výpoveď považuje za nejasnú, nakoľko z nej nie je možné
určiť, v akej funkcii bola pred doručením výpovede zaradená. Zároveň vyjadrila prekvapenie, že
odborový zväz nenamietal spôsob skončenia štátnozamestnaneckého pomeru. Žalovaný poukázalna nevykonateľnosť pôvodného petitu, spočívajúcu v zaradení do štátnozamestnaneckého pomeru
prislúchajúceho pôvodnému zaradeniu (č. l. 46-47 v súdnom spise). Ďalej poukázal na to, že
rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. 3 S 84/2012-157, zo dňa 16.1.2015 v spojení s rozsudkom

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Sžo 78/2015, zo dňa 28.3.2017, bolo zrušené
rozhodnutie Obvodného úradu v C. č. X/XXXX/XXXXX, zo dňa 23.4.2010, ktorým sa mal skončiť
štátnozamestnanecký pomer žalobkyne. Od tohto dátumu došlo k viacerým zmenám v
organizácii miestnej štátnej správy, ku ktorým uviedol stručný prehľad s poukazom najmä na zákon
č. 345/2012 Z. z. a zákon č. 180/2013 Z. z., v dôsledku čoho došlo k reorganizácii štátnej správy

tak, že služobným úradom zamestnancov, zaradených na okresných úradoch sa stalo Ministerstvo
vnútra Slovenskej republiky. Obvodné úrady sa zmenili na okresné úrady. Služobným úradom žalobkyne
na základe uvedeného je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, pričom okresné úrady sú len
jeho preddavkovou organizáciou, bez právnej subjektivity. V pracovnoprávnych sporoch teda nemajú
kompetenciu konať samostatne pred súdom, a to ani v mene ministerstva. Vo veci uviedol, že po
právoplatnosti rozhodnutia Krajského súdu v Prešove č. k. 3 S 84/2012-157, zo dňa 16.1.2015 v

spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Sžo 78/2015, zo dňa 28.3.2017,
bolo zrušené rozhodnutie Obvodného úradu v C., ktorým sa mal skončiť štátnozamestnanecký pomer
žalobkyne.Nakoľkožalobkyňunebolomožnézaradiťnafunkciu,naktorejbolazaradená vroku
2008, bolo nutné s ňou uskutočniť pracovný pohovor, predmetom ktorého bolo prerokovanie jej ďalšieho
pracovného zaradenia. Uvedený pohovor bol personálnym oddelením Centra podpory C. uskutočnený

dňa 3.10.2017. Žalobkyni boli ponúknuté voľné vhodné štátnozamestnanecké miesta, ktorými služobný
úrad (žalovaný) k danému dňu disponoval. Žalobkyňa v žalobe namieta, že žalovaný nedodržal
rozhodnutia súdov a zákon, nakoľko ju po právoplatnosti rozhodnutia súdu nezaradil do funkcie,
kde bola zaradená pred skončením štátnozamestnaneckého pomeru a ani jej neponúkol obdobné
miesto, ktoré by zodpovedalo platovej triede, ktorú mala pred skončením štátnozamestnaneckého

pomeru. Avšak miesto, ktoré žalobkyňa požaduje, bolo obsadené výberovým konaním, ktorého sa
žalobkyňa zúčastnila a neuspela v ňom. Nie je ju teda možné zaradiť do funkcie, ktorou disponovala
pred skončením štátnozamestnaneckého pomeru. Rovnako nie je možné, aby dosiahla platovú triedu
rovnakú ako pred skončením štátnozamestnaneckého pomeru, nakoľko takúto triedu má len vedúci
štátny zamestnanec. Žalobkyni boli ponúknuté voľné štátnozamestnanecké miesta, ktorými služobný

úrad disponoval v čase konania pohovoru. Žalobkyňa s trvalým preložením na žiadne z uvedených
štátnozamestnaneckých miest nesúhlasila, nakoľko tieto miesta podľa jej názoru neboli vhodné. V
tejto súvislosti žalovaný poukázal na § 29 ods. 1 zákona č. 55/2017 Z. z. a
dôvodovú správu k predmetnému ustanoveniu, podľa ktorej „výpočet vhodných štátnozamestnaneckých
miest v odsekoch 1 a 2 je definovaný na subsidiárnom princípe, čo znamená, že ak v konkrétnom

prípade nie je možné aplikovať vhodné štátnozamestnanecké miesto podľa písm. a), až následne sa
pristúpi k písm. b).“ Z uvedeného vyplýva, že služobný úrad pri ponuke voľných pracovných miest
postupuje ponukou voľných miest v zákone uvedených kategóriách postupne, pričom žiaden všeobecne
záväzný právny predpis neukladá povinnosť služobnému úradu „držať“ miesto, ktoré zamestnanec
zastával pred skončením štátnozamestnaneckého pomeru za každú cenu, ani nie je povinný takéto

miesto vytvoriť. Služobný úrad je povinný v takomto prípade ponúknuť zamestnancovi voľné vhodné
štátnozamestnanecké miesta. Ak sa nedohodnú na zmene, nemá služobný úrad inú možnosť, ako
skončiť štátnozamestnanecký pomer výpoveďou. Tvrdenia žalobkyne o tom, že nespĺňa predpoklady
na to, aby mohla pracovať na ponúknutých pozíciách, neobstoja. Žalobkyňa má druhostupňové
vysokoškolské vzdelanie, prax v štátnej sfére v dĺžke 31 rokov a 156 dní. Pri trvalom preložení

zamestnanca na iné štátnozamestnanecké miesto nie je potrebné vykonať ani kvalifikačné skúšky,
pokiaľ to opis činností štátnozamestnaneckého miesta nevyžaduje. Služobný úrad takéto miesta môže
zamestnancovi ponúknuť, ak by mal zamestnanec záujem aj za takto sťažených podmienok zostať
v služobnom úrade. Poukázal na to, že služobný úrad nie je povinný vytvoriť štátnozamestnanecké
miesto, ktoré by spĺňalo predstavy zamestnanca. V prípade, ak ponúkne

zamestnancovi vhodné štátnozamestnanecké miesta, ktorými disponuje v čase, kedy sa koná pohovor
o zaradení zamestnanca do funkcie a zamestnanec tieto neprijme, nie je služobný úrad povinný a
ani nemá možnosť túto situáciu riešiť iným spôsobom. Pokiaľ žalobkyňa v žalobe tvrdí, že skončenie
štátnozamestnaneckého pomeru malo byť uskutočnené formou rozhodnutia, žalovaný dôvodil, že
takúto formu skončenia štátnozamestnaneckého pomeru upravoval zákon č. 312/2001 Z. z., ktorý bol

zrušený zákonom č. 400/2009 Z. z. a od 1.6.2017 vstúpil do účinnosti zákon č. 55/2017 Z. z., ktorý
štátnozamestnanecký pomer upravuje odlišne, už sa nevydáva rozhodnutie, ale v prípade skončenia
štátnozamestnaneckého pomeru z dôvodu, že zaniklo štátnozamestnanecké miesto a služobný úrad
sa so štátnym zamestnancom nedohodol na inom postupe, realizuje sa formou výpovede. Žalobkyňanamieta len formu listiny, ktorou jej bola táto skutočnosť oznámená. Nakoľko však služobný úrad
postupoval v súlade so zákonom, jej výhrady sú neopodstatnené. Žalobkyňa namieta, že obsahom
výpovede nebola funkcia, do ktorej je zaradená, služobný úrad ju mal najskôr zaradiť do, podľa jej

názoru, primeranej funkcie a až následne s ňou mohol skončiť štátnozamestnanecký pomer. Uvedené
tvrdenia nemajú oporu v zákone č. 55/2017 Z. z., keďže v § 73 tohto zákona zákonodarca výslovne
ustanovuje, že výpoveď musí byť písomná a doručená. Označenie funkcie
nie je podstatnou náležitosťou výpovede. Z obsahu prejednávanej veci je zrejmé, že ustanovenie a
obsah výpovede je dostatočne zrejmý a konkrétny. Pokiaľ

ide o ponuku adekvátneho štátnozamestnaneckého miesta, teda v platovej triede, ktorú požaduje
žalobkyňa, toto nemá oporu v zákone. Žalovaný žalobkyňu opakovane vyzýval na dostavenie sa na
Okresný úrad C. za účelom prejednania jej ďalšieho pracovného zaradenia (listy zo dňa 25.7.2017,
14.8.2017 a 6.9.2017), na uvedené výzvy reagovala listami zo dňa 23.8.2017 a 14.9.2017, kde však
žiaden termín rokovania nenavrhla. Uvedené konanie žalobkyne žalovaný považuje za účelové sťaženie
postupu Okresného úradu C.. Navrhol žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť. Žalovaný

doložil do spisu stanovisko k oznámeniu o nesúhlase s rozviazaním pracovného pomeru výpoveďou
apožiadavkenaďalšomzamestnávanínapôvodnomfunkčnomaplatovomzaradenízodňa12.12.2017,
doručenky zo dňa 22.12.2017 a 14.12.2017, nesúhlas s rozviazaním pracovného pomeru výpoveďou a
požiadavka na ďalšom zamestnávaní na pôvodnom funkčnom a platovom zaradení zo dňa 22.11.2017,
výzvu na nástup zo dňa 6.9.2017, 14.8.2017, doručenku z 21.8.2017, neprevzaté

zásielky, záznam z prejednania ponuky štátnozamestnaneckého miesta zo dňa 3.10.2017, odpoveď na
výzvu zo dňa 14.9.2017 a zo dňa 23.8.2017 a 25.7.2017.
1.3.1. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že dňa 3.10.2017 sa uskutočnil osobný
pohovor so žalobkyňou ako štátnym zamestnancom v súvislosti so skončením štátnozamestnaneckého
pomeru podľa § 71 ods. 1 písm. b/ zákona č. 55/2017 Z. z. (úradný záznam zo dňa 3.10.2017 č. X.-

OP-XXXX/XXXXX-XXX) za prítomnosti jej právneho zástupcu, za služobný úrad - prednosta Okresného
úradu C. Mgr. J. X., personalistka Centra podpory C. MV SR Ing. U. U., zástupcu zamestnancov Mgr.
D. Y. za Slovenský odborový zväz verejnej správy a kultúry - podnikový výbor SLOVES. Žalobkyni boli
ponúknuté štátnozamestnanecké miesta v súvislosti s riešením jej štátnozamestnaneckého pomeru v
služobnom úrade Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Žalobkyňa bola poučená, že ak sa rozhodne

prijať štátnozamestnanecké miesto, bude trvale preložená na voľné štátnozamestnanecké miesto a
v prípade, ak sa rozhodne neprijať žiadne ponúknuté štátnozamestnanecké miesto a so služobným
úradom sa nedohodne inak, je služobný úrad nútený skončiť štátnozamestnanecký pomer štátneho
zamestnanca výpoveďou podľa § 71 ods. 1 písm. b/ zákona o štátnej službe, teda z dôvodu zrušenia
štátnozamestnaneckého miesta zrušením služobného úradu, na ktorom vykonávala štátnu službu a z

dôvodu, že štátny zamestnanec nesúhlasí s trvalým preložením v služobnom úrade na vykonávanie
štátnej služby na inom vhodnom štátnozamestnaneckom mieste a zároveň sa so služobným úradom
nedohodol inak alebo dohodou podľa § 71 ods. 1 písm. a/ zákona o štátnej službe z toho istého
dôvodu. Zo záznamu z prejednania ponuky štátnozamestnaneckého miesta pre žalobkyňu zo dňa
3.10.2017 súd zistil, že žalovaný ponúkol žalobkyni tieto služobné miesta : funkcia - odborný radca,

5. PT, odbor štátnej služby - 2.10. pôdohospodárstvo, potravinárstvo, lesníctvo a rozvoj vidieka, druh
štátnej služby - stála, organizačný útvar - Okresný úrad C., referát pôdohospodárstva odboru opravných
prostriedkov, pravidelné miesto výkonu štátnej služby - C.; funkcia - hlavný referent, 5. PT, odbor
štátnej služby - 2.03. geodézia, kartografia a kataster, druh štátnej služby - stála, organizačný útvar
- Okresný úrad G., katastrálny odbor, oddelenie zápisov práv k nehnuteľnostiam, pravidelné miesto

výkonu štátnej služby - G.; funkcia - samostatný radca, 4. PT, odbor štátnej služby - 2.01. doprava,
pošty, telekomunikácie, regulácia poštových a telekomunikačných služieb, druh štátnej služby - stála,
organizačný útvar - Okresný úrad R., odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií, pravidelné
miesto výkonu štátnej služby - R.; funkcia - samostatný radca, 4. PT, odbor štátnej služby - 2.10.
pôdohospodárstvo, potravinárstvo, lesníctvo a rozvoj vidieka, druh štátnej služby - stála, organizačný

útvar - Okresný úrad Stará U., pozemkový a lesný odbor, pravidelné miesto výkonu štátnej služby -
G. U.. Z vyjadrenia žalobkyne súd prvej inštancie zistil, že je absolventkou humanitných a prírodných
vied Prešovskej univerzity v Prešove, kde vyštudovala odbor Manažment verejnej
správy a regiónov. Ponúkané funkcie v uvedených odboroch štátnej služby nie
sú pre ňu adekvátnou náhradou vhodného štátnozamestnaneckého miesta, o ktoré prišla neplatným

skončením štátnozamestnaneckého pomeru. Pre ponúkané funkcie v daných odboroch štátnej služby
neabsolvovala kvalifikačné skúšky ani výberové konanie, a teda je zrejmé, že nespĺňa kvalifikačné
predpoklady a nemá ani dostatočnú prax. Z týchto dôvodov vyššie uvedené ponuky ako aj ponuky z
ostatných okresov a krajov, ktoré jej boli predložené nemôže prijať. Zároveň z dôvodu, že miesto výkonupráce mala dohodnuté v Prešove a nemá záujem meniť miesto výkonu práce. Štátnozamestnanecký
pomer vo veci vedenej na Okresnom súde C. sp. zn. 20 C 144/2010 s ňou bol skončený neplatne.
Okresný úrad C. mal v rámci systematizácie miest rezervovať pre ňu po právoplatnom skončení súdneho

sporu funkciu minimálne primeranú jej vzdelaniu, praxi a zaradeniu v pôvodnej
platovej triede 8. Povinnosťou zamestnávateľa bolo zabezpečiť po skončení súdneho sporu pre ňu
štátnozamestnanecké miesto v pôvodnom mieste výkonu práce v C. a také platové a funkčné zaradenie,
aké mala pred neplatným skončením štátnozamestnaneckého pomeru. Okresný úrad C. jej také miesto
neponúkol a teda nie sú splnené ani zákonné podmienky pre výpoveď podľa § 71 ods. 1 písm. b/ zákona

o štátnej službe, ani podľa § 71 ods. 1 písm. a/, § 75 ods. 1 písm. b/ zákona o štátnej službe.
1.3.2. Ďalej súd prvej inštancie zistil, že dňa 27.10.2017 bola v zmysle § 32 ods. 7 zákona č. 55/2017 Z.
z. žalobkyni (jej právnemu zástupcovi) doručená výpoveď zo štátnozamestnaneckého pomeru štátneho
zamestnanca. Z obsahu výpovede zo štátnozamestnaneckého pomeru zo dňa 19.10.2017, č. CPPO-
OP-XXXX/XXXXXXX-XXX, súd prvej inštancie zistil, že žalobkyni dal žalovaný výpoveď podľa § 71 ods.
1 písm. b/ v spojení s § 73 zákona č. 55/2017 Z. z. Žalovaný vo výpovedi uviedol, že právoplatným

rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Sžo 78/2015, zo dňa 28.3.2017 bol
potvrdený rozsudok Krajského súdu Prešov č. k. 3 S 84/2012-157, zo dňa 16.1.2015, rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť dňa 9.6.2017 (vyznačená bola dňa 18.7.2017), uvedeným rozhodnutím bolo
zrušené rozhodnutie - Písomné potvrdenie o skončení štátnozamestnaneckého pomeru na základe
zákona a vec bola vrátená na ďalšie konanie. Zákonom č. 345/2012 Z. z. o niektorých opatreniach

v miestnej štátnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov
došlo s účinnosťou od 1.1.2013 k zrušeniu služobného úradu Obvodného úradu C. a k prechodu
práv a povinností, týkajúcich sa štátnozamestnaneckých vzťahov štátnych zamestnancov na služobný
úrad Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Na základe týchto skutočností sa s účinnosťou od
1.1.2013 zrušili štátnozamestnanecké miesta na služobnom úrade Obvodného úradu C.. Výpovedným

dôvodom je zrušenie štátnozamestnaneckého miesta, na ktorom bola žalobkyňa zaradená. Pri osobnom
pohovore, týkajúcom sa ponuky vhodných voľných štátnozamestnaneckých miest v služobnom úrade
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, uvedených v zázname z pohovoru zo dňa 3.10.2017 č.
CPPO-OP-XXXX/XXXXX-XXX a jeho prílohe č. 1 a č. 2, sa žalobkyňa nevyjadrila k ponúkaným
štátnozamestnaneckým miestam. Následne doručila dňa 12.10.2017 vyjadrenie, v ktorom neprijala

ponúkané štátnozamestnanecké miesta a so služobným úradom sa nedohodla inak. Z
uvedeného dôvodu služobný úrad bol nútený skončiť jej štátnozamestnanecký pomer výpoveďou z
dôvodov uvedených v § 75 ods. 1 písm. b/ zákona o štátnej službe, pretože sa s ňou
nedohodol na skončení štátnozamestnaneckého pomeru dohodou podľa § 71 ods. 1 písm.
a/ o štátnej službe z toho istého dôvodu, teda z dôvodu zrušenia jej štátnozamestnaneckého miesta.

Výpovednádobapodľa§74ods.1zákonaoštátnejslužbejedvamesiaceazačínaplynúťodprvéhodňa
kalendárneho mesiaca, nasledujúceho po doručení tejto výpovede a skončí sa uplynutím posledného
dňa príslušného kalendárneho mesiaca. Podľa § 74 Zákonníka práce v spojení s § 171 zákona o štátnej
službe bola výpoveď žalobkyne vopred prerokovaná so Slovenským odborovým zväzom verejnej správy
a kultúry - SLOVES, závodný výbor Okresného úradu C..

1.3.3. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním ďalej zistil, že listom zo dňa 22.11.2017, označeným
ako „nesúhlas s rozviazaním pracovného pomeru a požiadavka na ďalšom zamestnávaní na pôvodnom
funkčnom a platovom zaradení“ žalobkyňa oznámila žalovanému, že nesúhlasí s výpoveďou a uviedla
dôvody tohto nesúhlasu. Žalobkyňa tiež oznámila, že trvá na ďalšom zamestnávaní a na neplatnosti
skončenia jej pracovného pomeru (č. l. 11 súdneho spisu). Žalovaný oznámil žalobkyni, že trvá na

výpovedi zo dňa 19.10.2017, ktorá jej bola doručená dňa 26.10.2017, keďže naďalej trvajú výpovedné
dôvody podľa § 75 ods. 1 písm. b/ zákona č. 55/2017 Z. z., poukázal na obsah výpovede a opätovne
uviedol, že v rámci ponukovej povinnosti boli žalobkyni ponúknuté voľné štátnozamestnanecké
miesta v služobnom úrade v súlade s § 29 zákona o štátnej službe. V deň pohovoru
sa k nim nevyjadrila a ani v nasledujúce dni o žiadne z ponúkaných miest neprejavila záujem, až dňa

12.10.2017 bolo Okresnému úradu C. doručené vyjadrenie žalobkyne, v ktorom uviedla, že neprijíma
ponúkané voľné štátnozamestnanecké miesta a so služobným úradom sa nedohodla inak. Vzhľadom
na to, že neprijala žiadne z ponúkaných voľných štátnozamestnaneckých miest a so služobným úradom
sa nedohodla inak, služobný úrad nemal možnosť ju naďalej zamestnávať, čím vznikol na strane
služobného úradu výpovedný dôvod podľa § 75 ods. 1 písm. b/ zákona o štátnej službe, teda z

dôvoduzrušeniaštátnozamestnaneckéhomiesta(štátnyzamestnanecnesúhlasilstrvalýmpreloženímv
služobnom úrade a nedohodol sa so služobným úradom inak). Na základe vyššie uvedených skutočností
služobný úrad zotrval na výpovedi zo dňa 19.10.2017 doručenej dňa 26.10.2017 s tým, že žalobkyni
končí štátnozamestnanecký pomer ku dňu 31.12.2017.1.3.4. Z rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 3S/84/2012-157, zo dňa 16.1.2015 súd prvej
inštancie zistil najmä nasledovné. „Žalobou pôvodne podanou na Okresný súd C. dňa 15.07.2010 sa
žalobkyňa domáhala určenia, že skončenie štátnozamestnaneckého pomeru žalobkyne na základe

zákona deklarovaného Písomným potvrdením o skončení štátnozamestnaneckého pomeru zo dňa 23.
apríla 2010, č.p. 1/2010/05142 je neplatné a štátnozamestnanecký pomer
žalobkyne so žalovaným naďalej trvá.“ Z odôvodnenia predmetného rozsudku ďalej vyplýva, že „z
obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobkyňa rozhodnutím Obvodného úradu v C., služobný
úrad, zo dňa 01.10.2007 č. k. XX/XXXX o zmene štátnozamestnaneckého pomeru - trvalé preloženie v

súlade s § 27 písm. b/, § 28 a § 29 ods. 5 zákona č. 312/2001 Z. z. bola trvalo preložená na
vykonávanie štátnej služby na štátnozamestnanecké miesto: na organizačný útvar: odbor organizačný,
funkcia štátneho zamestnanca, hlavný radca, odbor štátnej služby: 1.02 Kancelária predstaviteľa štátnej
moci, druh štátnej služby: stála štátna služba, s účinnosťou od 01.10.2007. Rozhodnutím zo dňa
01.10.2007 č. k. 21/2007 o zastupovaní predstaveného služobný úrad Obvodného úradu v
C. poveril zastupovaním predstaveného odboru organizačného služobného úradu Obvodného úradu v

Prešove s pravidelným miestom výkonu štátnej služby Obvodný úrad v C., štátneho
zamestnanca - žalobkyňu zaradenú v odbore štátnej služby: 1.02 Kancelária predstaviteľa štátnej moci,
odo dňa 01.10.2007 v súlade s § 30 ods. 8 a § 27 písm. d/ zákona č. 312/2001 Z.z.
o štátnej službe. Tieto rozhodnutia nadobudli právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 17.10.2007. Je
nepochybné, že rozhodnutie služobného úradu Obvodného úradu v C. č. k. 45/2008 zo dňa 25.08.2008

o skončení štátnozamestnaneckého pomeru odvolaním štátneho zamestnanca v stálej štátnej službe
- žalobkyne a rozhodnutie Obvodného úradu v C., služobného úradu č. k. Odv.XSÚ/XXXX zo dňa
06.11.2008 o potvrdení prvostupňového rozhodnutia služobného úradu Obvodného úradu v C., č. k.
XX/XXXX zo dňa 25.08.2008 boli rozhodnutím Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1S/78/2008 zo dňa
26.05.2009 zrušené, čo bolo potvrdené aj rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa

31.03.2010 pod sp. zn. 2Sžo/360/2009. V administratívnom spise sa nenachádza žiadne rozhodnutie
o tom, aby bola žalobkyňa preradená zo stálej štátnej služby do dočasnej štátnej služby. Preto, ak
právny predchodca žalovaného aplikoval v Písomnom potvrdení o skončení štátnozamestnaneckého
pomeru ustanovenia zákona č. 312/2001 Z. z. týkajúce sa skončenia štátnozamestnaneckého pomeru
uplynutím dočasnej štátnej služby, použil nesprávne ustanovenia tohto zákona týkajúce sa skončenia

štátnozamestnaneckéhopomeru,pretožežalobkyňabolazaradenádostálejštátnejslužby.Zuvedených
dôvodov krajský súd dospel k záveru, že rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo
z nesprávneho právneho posúdenia veci a v zistení skutkového stavu, z ktorého vychádzalo správne
rozhodnutie je v rozpore s obsahom spisov, preto podľa § 250j ods. 2 písm. a/, b/ O.s.p., preto napadnuté
rozhodnutie žalovaného zrušil a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie. V ďalšom konaní je správny

orgán viazaný k právnym názorom súdu (§ 250j ods. 7 O.s.p.).“ Najvyšší súd Slovenskej republiky
rozsudkom sp. zn. 5 Sžo 78/2015, zo dňa 28.3.2017 potvrdil rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k.
3 S 84/2012-157, zo dňa 16.1.2015.
1.3.5. Súd prvej inštancie ďalej zistil, že žalovaný opakovane, výzvami zo dňa 25.7.2017, 14.8.2017 a
6.9.2017 vyzval žalobkyňu, aby sa dostavila na Okresný úrad C., keďže jej štátnozamestnanecký pomer

naďalej trvá, a to za účelom prejednania náležitostí súvisiacich s jej štátnozamestnaneckým pomerom
a možného ďalšieho zaradenia (č. l. 56 a nasl. súdneho spisu). Listom zo dňa 14.9.2017, doručeným
Okresnému úradu C. žalobkyňa odpovedala na výzvy na dostavenie sa za účelom prejednania
náležitostí súvisiacich s jej štátnozamestnaneckým pomerom a možného ďalšieho zaradenia tak,
že žiadala o informáciu, či bude zaradená na pôvodnú pracovnú pozíciu s primeraným platovým

ohodnotením a v prípade, že na pôvodnú pracovnú pozíciu zaradená nebude, žiadala
o informáciu o tom, na aké pracovné miesto s akým platovým ohodnotením ju plánujú zaradiť, aby sa
vedela pripraviť na jednanie ohľadom jej budúcej pracovnej pozície (č. l. 60 súdneho spisu). Žalobkyňa
žiadala aj o písomné zaslanie bližších informácií, resp. ponuku voľných štátnozamestnaneckých miest
(č. l. 61 súdneho spisu).

1.4.1. Súd prvej inštancie posúdil žalobu žalobkyne ako nedôvodnú. Poukázal na to, že žaloba bola
podaná v zákonom ustanovenej prekluzívnej hmotnoprávnej dvojmesačnej lehote, v rámci ktorej je
možné uplatniť na súde neplatnosť skončenia štátnozamestnaneckého pomeru, a teda najneskôr v
lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal skončiť (§ 95 ods. 1 v spojení s § 175 ods.
4 zákona č. 55/2017 Z. z.). Keďže v tomto prípade sa mal štátnozamestnanecký pomer skončiť dňom

31.12.2017, súd konštatoval, že žaloba bola podaná včas, keďže bola podaná na súde dňa 25.1.2018.
Súd prvej inštancie v odôvodnení konštatoval, že žalobkyňa namietala neplatnosť výpovede z dvoch
podstatných dôvodov, a to z dôvodu, že výpoveď nebola skutkovo vymedzená tak, aby dôvod nebolo
možné zameniť s iným dôvodom, pričom žalobkyňa namietala aj existenciu organizačnej zmeny a zdôvodu, že nebola riadne splnená ponuková povinnosť. Nesporným bolo, že výpoveď daná žalobkyni
bola vopred prerokovaná zástupcami zamestnancov (§ 172 ods. 2 zákona č. 55/2017 Z. z.), preto z
uvedeného dôvodu nemožno výpoveď zo dňa 19.10.2017 považovať za neplatnú.

1.4.2. Súd prvej inštancie mal v konaní preukázané, že výpoveď spĺňala podstatné náležitosti, bola
písomná,boladoručená(§32ods.7zákonač.55/2017Z.z.)atiežriadneodôvodnená.Dôvodvýpovede
bol vo výpovedi skutkovo vymedzený tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom a tak, že ho
nie je možné ani dodatočne meniť, pričom výpoveď bola daná z dôvodu podľa § 75 ods. 1 písm. b/
zákona č. 55/2017 Z. z. z dôvodu, že sa zrušilo štátnozamestnanecké miesto v dôsledku organizačnej

zmeny, v dôsledku zrušenia služobného úradu (obvodného úradu) (§ 24 ods. 1 písm. e/ zákona č.
55/2017 Z. z.) a žalobkyňa ako štátny zamestnanec nesúhlasila s trvalým preložením na iné vhodné
štátnozamestnaneckémiesto (§29ods.1zákonač.55/2017Z.z.)anedohodlasasoslužobným
úradom inak (§ 71 ods. 1 písm. b/, § 73 ods. 1 a 2 zákona č. 55/2017 Z. z.). Zároveň súd prvej inštancie
konštatoval, že predmetná výpoveď ako jednostranný právny úkon bola urobená určito a zrozumiteľne,
neodporujúc dobrým mravom, preto ju nemožno považovať za neplatný právny úkon ani pri aplikácii § 37

Občianskeho zákonníka v spojení s § 39 Občianskeho zákonníka (§ 172 zákona č. 55/2017 Z. z.). V tejto
súvislosti súd prvej inštancie poukázal na rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 14 CoPr 3/2013, zo
dňa 15.10.2013, podľa ktorého „Za nezrozumiteľný možno považovať len právny úkon, ak jeho obsah je
vyjadrenýtaknejasne,žeanipomocouvýkladovýchpravidielnemožnoustáliť,čosanímchcelovyjadriť.“
Súd prvej inštancie mal za to, že vo výpovedi bol jednoznačne konkretizovaný dôvod výpovede, a to

nezameniteľným spôsobom. Dospel k záveru, že dotknutá výpoveď spĺňa všetky zákonom požadované
náležitosti, ktorých absencia by spôsobila neplatnosť výpovede, boli dané hmotnoprávne podmienky
výpovede.
1.4.3. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že jej nebolo ponúknuté primerané štátnozamestnanecké miesto s
primeranýmplatovýmzaradenímvmiestejejpôvodnéhoslužobnéhoúradu,súdprvejinštanciepoukázal

na to, že došlo k viacerým legislatívnym zmenám, v dôsledku ktorých sa zmenili aj platové triedy (§ 53
ods. 1 zákona č. 55/2017 Z. z.) a taktiež za podstatné považoval, že organizačná zmena vyplynula z
osobitného predpisu. V zmysle zákona č. 345/2012 Z. z. došlo dňa 1.1.2013 k zrušeniu
služobného úradu žalobkyne, ktorým pôvodne bol obvodný úrad (§ 2 ods. 3 zákona č. 515/2003 Z. z.
v znení do 31.12.2012, § 2 ods. 1 zákona č. 515/2003 Z. z. v znení od 1.1.2013). Súd prvej inštancie

tiež poukázal na to, že samotná žalobkyňa už v podanej žalobe uviedla a preukázala záznamom zo dňa
3.10.2017, že jej boli ponúknuté štyri rôzne štátnozamestnanecké miesta a dokonca jedno z nich aj v
mestePrešov,tedavmiestejejpôvodnéhoštátnozamestnaneckéhomiestaazároveň vmieste
bydliska žalobkyne, pričom žalobkyňa v rozpore s predloženým záznamom zo dňa 3.10.2017 tvrdila,
že jej nebolo ponúknuté štátnozamestnanecké miesto s miestom výkonu práce v Prešove. Samotná

preukázala opak ako aj to, že s ňou žalovaný viedol aktívnu komunikáciu, týkajúcu sa jej možného
zaradenia, a to dokonca za prítomnosti jej právneho zástupcu a za prítomnosti zástupcov zamestnancov.
Súd prvej inštancie sa stotožnil s názorom žalovaného, že žalovaný nebol povinný ani „držať“ ani vytvoriť
nové štátnozamestnanecké miesto podľa predstavy žalobkyne. Bol povinný splniť ponukovú povinnosť,
splnenie ktorej mal súd prvej inštancie za preukázané.

1.4.4. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia poukázal aj na to, že „...zákonodarcom sledovaný
cieľ, že zamestnávateľ musí so zamestnancom, s ktorým chce skončiť štátnozamestnanecký pomer,
viesť aktívny dialóg o jeho ďalšom možnom zotrvaní v štátnozamestnaneckom pomere. V
prvom rade musí zamestnanca vyzvať, či je, alebo nie je ochotný prejsť na iné pre neho vhodné miesto
výkonu štátnej služby“ (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 24.8.2011, sp. zn. 6

Sžo 232/2010) bol v danom prípade splnený. Žalovaný opakovane vyzval žalobkyňu na prerokovanie
jej zaradenia, následne došlo aj k osobnému stretnutiu, za prítomnosti jej právneho zástupcu. „Služobný
úrad v zmysle zákona o štátnej službe musí totiž ponúknuť zamestnancovi akékoľvek voľné miesto
výkonu štátnej služby, ktoré má k dispozícii v čase skončenia štátnozamestnaneckého pomeru, nielen
miesto zodpovedajúce pôvodnému opisu činností štátnozamestnaneckého miesta zamestnanca. Záleží

len na zamestnancovi, či ponuku prijme, alebo ju odmietne.“ (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo dňa 24.8.2011, sp. zn. 6 Sžo 232/2010).
1.4.5. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobkyne, že výpoveď zo štátnozamestnaneckého miesta musí mať formu
rozhodnutia, súd prvej inštancie dôvodil, že v danom prípade v dôsledku legislatívnej zmeny už nie je
potrebné rozhodnutie služobného úradu, ale skončenie štátnozamestnaneckého pomeru sa realizuje

výpoveďou. V zmysle zákona platného a účinného v čase výpovede zo dňa 19.10.2017 teda služobný
úrad postupoval správne, keď o skončení štátnozamestnaneckého pomeru nevydával rozhodnutie,
keďže podľa § 71 ods. 1 písm. b/ zákona č. 55/2017 Z. z. štátnozamestnanecký pomer je možné skončiť
výpoveďou, obdobne ako v pracovnoprávnych vzťahoch podľa zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce.1.4.6. Súd prvej inštancie na námietku žalobkyne, že jej nebola ponúknutá iná vhodná práca, primeraná
a adekvátna jej pôvodnej pozícii pred neplatným skončením štátnozamestnaneckého pomeru, o ktorom
súdy právoplatne rozhodli rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. 3 S 84/2012-157, zo dňa 16.1.2015

v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Sžo 78/2015, zo dňa 28.3.2017,
poukázal v súvislosti s ponukovou povinnosťou žalovaného na to, že podľa
ustálenej judikatúry nemožnosť zamestnanca ďalej zamestnávať znamená, že zamestnávateľ nemá
pre zamestnanca žiadnu prácu, teda ide o absolútnu nemožnosť zamestnanca ďalej zamestnávať,
pričom v prípade, ak disponuje voľným miestom, zamestnávateľ má povinnosť zamestnancovi ponúknuť

akékoľvek voľné miesto, ktoré je k dispozícii v čase výpovede, nielen miesto zodpovedajúce pôvodnej
zmluve, prípadne jeho kvalifikácii. Rozhodnutie, či túto ponuku zamestnanec využije, je výlučne na ňom,
ak ponuku odmietne, potom je splnená podmienka pre platnosť výpovede. Táto podmienka je splnená
aj v prípade, ak zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať preto, že takúto prácu
pre neho nemá, pretože v takom prípade ponuková povinnosť zamestnávateľa odpadá.
1.5. Keďže žalovaný mal vo veci plný úspech, súd prvej inštancie rozhodol o jeho nároku na náhradu

trov konania tak, že priznal žalovanému proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100
% (§ 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.).

2.1. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa dôvodiac, že
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365

ods. 1 písm. f/ C.s.p.); rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.) a súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ C.s.p.).
2.2. Odvolateľka hodnotenie skutkového stavu ustáleného na základe konkrétneho dôkazu, a to

výpovede zo štátnozamestnaneckého pomeru považuje za nesprávne. S poukazom na § 73 ods. 2
zákona č. 55/2017 Z. z. dôvodila, že vo výpovedi je potrebné skutkovo vymedziť dôvod výpovede, a
to pod následkom jej neplatnosti. Súčasťou tohto skutkového vymedzenia výpovede je aj konkretizácia
štátnozamestnaneckého miesta, ktoré zastávala a z ktorého jej služobný úrad dáva výpoveď. Ide o
podstatnú skutkovú informáciu, bez ktorej nemožno vyvodiť záver, či sa konkrétna organizačná zmena,

na základe ktorej bola výpoveď daná, dotkla aj tohto miesta tým, že zaniklo, resp. či bola služobným
úradom adekvátne splnená ponuková povinnosť vhodného štátnozamestnaneckého miesta. Súd prvej
inštancie sa teda dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ak dôvod výpovede danej žalobkyni
hodnotil ako dostatočne skutkovo vymedzený. Takýto záver vyvodil napriek tomu, že žalobkyňa sa počas
celého konania domáhala, aby bola súdom odstránená nejasnosť, na akom štátnozamestnaneckom

mieste bola žalobkyňa zaradená. Súd sa teda dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, že na
správny hmotnoprávny predpis (§ 73 ods. 2 zákona č. 55/2017 Z. z.) nesprávne aplikoval skutkový stav.
Následkom tohto nedostatku je neplatnosť výpovede.
2.3.1. Odvolateľka vytýkala súdu prvej inštancie postup porušujúci jej právo na spravodlivý proces.
Podľa odvolateľky súd prvej inštancie porušil zásadu kontradiktómosti konania, zásadu rovnosti zbraní,

nevyporiadal sa so všetkými relevantnými skutočnosťami, porušil jej právo na riadne odôvodnenie
rozhodnutia a svoje rozhodnutie založil na záveroch, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní.
Nesúhlasila so záverom, že súd mal za preukázané zrušenie jej štátnozamestnaneckého miesta
na základe organizačnej zmeny, za ktorú považoval zrušenie služobného úradu. Podľa odvolateľky
samotnú zmenu právnej úpravy, na základe ktorej došlo k presunu služobného úradu z Obvodného

úradu Prešov na Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, nemožno považovať za organizačnú zmenu
dotýkajúcu sa jej štátnozamestnaneckého miesta. Právna úprava neriešila konkrétnu organizačnú
zmenunaObvodnomúradePrešov,zaorganizačnúzmenumožnopovažovaťibakonkrétnerozhodnutie
služobného úradu, ktoré by sa dotýkalo zmeny, resp. zániku konkrétnych štátnozamestnaneckých miest.
Takéto rozhodnutie o organizačnej zmene žalovaný v konaní nikdy nepredložil, o jeho existencii sa

ani nezmienil. Súd prvej inštancie právny záver o zániku štátnozamestnaneckého miesta žalobkyne,
zásadný pre posúdenie splnenia podstatnej zákonnej podmienky pre platnosť výpovede, vyvodil na
základe nesprávneho právneho posúdenia.
2.3.2. Za porušenie zásady kontradiktórnosti a zásady rovnosti zbraní považuje žalobkyňa postup
súdu, keď tento za ustálený skutkový stav nekriticky preberal výlučne tvrdenia žalovaného, tak pri

preukazovaní existencie organizačnej zmeny, ako aj rozsahu voľných štátnozamestnaneckých miest,
ktoré boli žalobkyni ponúknuté, teda bez toho, aby žalovaný na tieto tvrdenia označil akýkoľvek dôkaz.
Žalovaného na preukázanie týchto tvrdení zaťažovalo dôkazné bremeno. Žalovaný má v zákone určenú
povinnosť viesť systemizáciu štátnozamestnaneckých miest s vypracovaním opisu každého miesta (§23 zákona č. 55/2017 Z. z.), poukázala aj na § 316 a nasl. C.s.p.
Odvolateľka zároveň vytýkala súdu prvej inštancie, že sa nevysporiadal s tým, či zo strany žalovaného
nejde o konanie v štátnozamestnaneckom vzťahu odporujúce úprave § 4 ods. 4

zákona č. 55/2017 Z. z., teda o konanie v rozpore s dobrými mravmi, resp. o znevýhodňovanie
žalobkyne v zmysle ods. 5. Ide preto o nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie, znemožňujúci
realizáciu práv žalobkyne takej intenzity, že celé konanie sa javí ako nespravodlivé a malo za následok
porušenie práva žalobkyne na spravodlivý proces.
2.3.3. Odvolateľka v odvolaní poukázala na to, že podľa kolektívnej zmluvy služobný úrad prerokuje s

predsedompríslušnéhoodborovéhozväzualebonímpoverenouosobounavrhovanézmenyvtabuľkách
zloženia a počtov najmenej 60 dní pred ich uskutočnením, ak sa s prihliadnutím na ich charakter
a rozsah nedohodne inak. Časová lehota začína plynúť dňom prvého prerokovania na príslušnej
úrovni riadenia (kolektívna zmluva). Ak zamestnanec dostal výpoveď z organizačných dôvodov v roku
2017, bolo potrebné túto výpoveď prejednať s odborovou organizáciou,
ktorá povinnosť vyplýva zo zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce, konkrétne z ustanovenia §

74. Prejednanie s odborovou organizáciou neznamená, že zamestnávateľ musí získať súhlas na
výpoveď. Znamená to, že zamestnávateľ je povinný vopred informovať a prerokovať so zástupcami
odborovej organizácie svoj zámer dať výpoveď konkrétnemu zamestnancovi a dôvody tejto výpovede.
Ak zamestnávateľ túto povinnosť nesplní, môže to viesť k tomu, že výpoveď bude považovaná za
neplatnú. Podľa odvolateľky súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam, keďže sa vôbec nezaoberal kolektívnou zmluvnou platnou v čase výpovede
pre pracovníkov služobných úradov, ktorá sa týkala žalobkyne. Žalobkyni bola výpoveď daná bez
uvedenia kvalifikovaných dôvodov, je absolútne neplatná, odborová organizácia neoznámila žalobkyni,
že prejednala skončenie štátnozamestnaneckého pomeru so žalovaným. Ide o závažné
procesné porušenie, ktoré poškodilo práva žalobkyne.

2.4. Podľa odvolateľky je zrejmé, že ju do dnešného dňa nikto právoplatne neodvolal z
funkcie hlavný radca. Bolo vydané rozhodnutie o zmene štátnozamestnaneckého pomeru - trvalom
preložení č. 69/2007, zo dňa 1.10.2007, ktorým bola trvalo preložená na vykonávanie štátnej služby na
štátnozamestnanecké miesto - hlavný radca, odbor štátnej služby 1.02 Kancelária predstaviteľa štátnej
moci, druh štátnej služby - stála, a to v súvislosti s prechodom práv a povinností a zmenou postavenia

obvodných úradov podľa zákona č. 254/2007 Z. z. o zrušení krajských úradov a
o zmene a doplnení zákona č. 515/2003 Z. z. o krajských úradoch a obvodných úradoch a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 263/2006 Z.
z. (ďalej len „ zákon o zrušení krajských úradov“). Žalobkyňa má platný štátnozamestnanecký pomer
v odbore štátnej služby 1.02 Kancelária predstaviteľa štátnej moci, druh štátnej služby - stála. Tento

štátnozamestnanecký pomer je stále právoplatný a záväzný pre obe sporové strany. Žalovaný nemohol
dať žalobkyni výpoveď č. CPPO-OP-XXXX/XXXXXXX/XXX zo štátnozamestnaneckého
pomeru zo dňa 19.10.2017 z iného funkčného miesta, než toho, ktoré v súčasnosti platí. Žalovaný vo
výpovedi, ktorá je predmetom sporu, nevymedzil výpovedný dôvod uvedený v § 75 ods. 1 písm. b/,
výpovedný dôvod tak, ako ho vymedzil žalovaný vo výpovedi zo dňa 19.10.2017, nespĺňa náležitosť

jasného a zreteľného vymedzenia výpovedného dôvodu. Vzhľadom na
to, že zákonodarca priamo do vymedzenia výpovedného dôvodu uviedol odkaz na vymedzenie pojmu
organizačná zmena (§ 75 ods. 1 písm. b/ a § 24), mala by byť táto organizačná zmena vo
výpovedi priamo uvedená a špecifikovaná vo vzťahu ku konkrétnemu zamestnancovi, s ktorým služobný
úrad končí pracovný pomer. V predmetnej veci žalovaný neuviedol, o akú konkrétnu organizačnú zmenu

sa jedná a zároveň neuviedol ani skutkové okolnosti, ktoré by ju odôvodňovali. Žalovaným uvedený
výpovednýdôvod,atozrušenieslužobnéhoúraduObvodnéhoúraduPrešovaprechodprávapovinností
týkajúcich sa štátnozamestnaneckých vzťahov štátnych zamestnancov na služobný úrad Ministerstvo
vnútra Slovenskej republiky, nespĺňa ani jednu charakteristiku organizačnej zmeny. Podľa odvolateľky
výpoveď zo štátnozamestnaneckého pomeru Okresného úradu Prešov č. CPPO-OP-XXXX/XXXXXX-

XXX, zo dňa 19.10.2017, je neplatná s poukazom na § 37 ods. 1 a § 39 Občianskeho zákonníka.
Úkon žalovaného je možné považovať za obchádzanie zákona, keďže žalovaný svoju povinnosť v
zmysle právoplatného rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3S 84/2012-157, zo dňa 16.1.2015
(t. j. zaradiť žalobkyňu na adekvátne miesto) nesplnil, toto miesto vraj zrušil, avšak agenda, ktorá toto
funkčné miesto zastrešovala, bola zaradená pod iné funkčné miesto s iným názvom. Obchádzaním

zákona je možné rozumieť ponúkané štátnozamestnanecké miesta zo strany žalovaného, nakoľko tieto
sapriečiaprávoplatnémurozsudkuNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikysp.zn.5Sžo78/2015,zodňa
28.3.2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. 3 S 84/2012-157, zo dňa
16.1.2015, pretože tieto ponúkané štátnozamestnanecké miesta neboli v žiadnom prípade adekvátne kpôvodnejpracovnejpozíciianachádzalisa vinýchmestáchaúplneinýchplatovýchtriedach.
Ak žalovaný zrušil funkciu hlavného radcu v odbore štátnej služby 1.02 - Kancelária predstaviteľa štátnej
moci, čo na prerokovaní dňa 3.10.2017 nijako nepreukázal, tak z tejto funkcie nemôže dať ani výpoveď.

Nie je možné skončiť štátnozamestnanecký pomer so štátnym zamestnancom, ktorý nebol zaradený na
žiadnu pracovnú pozíciu. Odvolateľka poukázala na to, že sa snažila so žalovaným dohodnúť, predložila
mu na prerokovaní dňa 3.10.2017 férovú ponuku na vyriešenie situácie formou dohody o urovnaní,
no žalovaný túto ponuku odmietol. Výpoveď žalobkyňa považuje za rozhodnutie účelové, šikanózne,
arbitrárne, ktoré nemá oporu v zákone o štátnej službe, porušujúce princíp právnej istoty. Výpoveďou

bol porušený aj princípu stability v zmysle Článku 8 zákona o štátnej službe.
2.5.Podľaodvolateľkybolžalovanýpovinnýzamestnaťjunajejpôvodnompracovnommieste potom,čo
súd rozhodol, že skončenie štátnozamestnaneckého pomeru bolo neplatné. Poukázala na rozhodnutie
č. R 73/2013, podľa ktorého ak súd určí, že výpoveď alebo skončenie štátnozamestnaneckého
pomeru bolo neplatné, zamestnávateľ je povinný zamestnanca zaradiť späť na pracovnú pozíciu, ktorú
vykonával pred skončením pomeru. Rozhodnutie súdu má záväzný charakter a zamestnávateľ ho musí

rešpektovať. Z rozhodnutia vyplýva, že zamestnanec musí byť pripravený nastúpiť späť do práce a
byť schopný vykonávať svoje povinnosti. Ak zamestnanec túto povinnosť nesplní alebo sa jej vyhne,
zamestnávateľ nemá povinnosť poskytovať mzdu za obdobie, kedy sa zamestnanec nezúčastňoval na
práci. Ďalej poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 140/2011,
podľa ktorého, ak je súdne rozhodnutie právoplatné a zamestnanec sa domáhal určenia neplatnosti

skončenia štátnozamestnaneckého pomeru, zamestnávateľ je povinný nielen zamestnanca zaradiť
späť na pôvodné miesto, ale aj poskytnúť mu náhradu mzdy za obdobie, kedy bol nezákonne mimo
pracovného pomeru. Najvyšší súd ďalej uviedol, že povinnosť zamestnávateľa zaradiť zamestnanca
do práce je priamym dôsledkom toho, že súd určil neplatnosť skončenia služobného pomeru. Ak
zamestnávateľnesplnítútopovinnosť,môžezamestnanecpodaťžalobuovýkonrozhodnutia(exekúciu),

aby sa zabezpečilo splnenie povinností vyplývajúcich zo súdneho rozhodnutia. V prípade nesplnenia
tejto povinnosti sa zamestnanec môže domáhať svojich práv súdnou cestou, vrátane náhrady mzdy
za obdobie, keď bol mimo zamestnania. Je nesporné, že od roku 2017 až doposiaľ žalovaný nesplnil
zákonnú podmienku zaradiť žalobkyňu na pôvodné pracovné miesto, resp. na primeranú funkciu a
pracovné miesto a tak splniť záväzné rozhodnutie Krajského súdu v Prešove č. k. 3

S 84/2012-157, zo dňa 16.1.2015 v spojení s rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. č. 5 Sžo 78/2015, zo dňa 28.3.2017.
2.6. Odvolateľka odvolaciemu súdu navrhla, aby rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za vecne
správne, riadne odôvodnené a nestotožňuje sa s názorom žalobkyne, že vykazuje ňou tvrdené vady.
Súd prvej inštancie prejednávanú vec správne právne posúdil, a dospel k
správnemu záveru. Výpoveď daná žalobkyni spĺňala všetky zákonom určené náležitosti a bola dôvodná.
Žalobkyňa nebola trvale preložená na iné štátnozamestnanecké miesto, keďže pri osobnom pohovore

si žiadne z ponúkaných miest nevybrala. Neexistuje zákonom stanovená podmienka vytvorenia
štátnozamestnaneckého miesta podľa požiadaviek žalobkyne, ak služobný úrad takýmto nedisponuje.
Za nedôvodnú považoval námietku žalobkyne, že nepredložil dôkaz, ktorý nežiadala predložiť ani
ona, ani súd. V prípade skončenia štátnozamestnaneckého pomeru je žalovaný podľa § 29 zákona
č. 55/2017 Z. z. povinný ponúkať vhodné voľné miesta, ktoré sú tam zadefinované. Tieto žalobkyni

boli ponúknuté, a teda podmienka pre skončenie štátnozamestnaneckého pomeru bola splnená, keďže
žalobkyňa sa so žalovaným nedohodla inak. V konaní nebol dôvod zo strany žalovaného predkladať
systemizáciu štátnozamestnaneckých miest. K tvrdeniu žalobkyne, že jej nebolo zo strany odborovej
organizácie oznámené prerokovanie výpovede odborovým orgánom uviedol, že mu nie je zrejmé, na
základe čoho mal odborový orgán žalobkyňu o takomto prerokovaní informovať. Zo žiadneho všeobecne

záväzného právneho predpisu nevyplýva žalobkyni takýto nárok, jej námietka je preto nedôvodná.
Pokiaľ žalobkyňa poukázala na rozpor s dobrými mravmi a skutočnosť, že jej nebol sprístupnený
organizačný poriadok žalovaného o pracovných zaradeniach iných zamestnancov, žalovaný uviedol, že
organizačný poriadok Ministerstva vnútra Slovenskej republiky je zverejnený a pravidelne aktualizovaný
nawebovejstránkeMinisterstvavnútraSlovenskejrepubliky,ktorájedostupnáverejnosti,atedatvrdenia

žalobkyne nemajú oporu v skutkovom stave. Čo sa týka pracovných zaradení iných zamestnancov,
žalovanému nie je zrejmé, ako predmetné súvisí s prejednávanou vecou, pretože nie je možné pri
skončení štátnozamestnaneckého pomeru ponúkať miesta, ktoré sú obsadené iným zamestnancom a
taktiež nie je možné z dôvodu, že žalobkyňa si chce vybrať opis činnosti štátnozamestnaneckého miesta,ktoré by podľa jej predstáv mala vykonávať, takéto miesto vytvoriť. Odvolaciemu súdu navrhol rozsudok
súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdiť.

4.1. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa. Nesúhlasila s vyjadrením žalovaného, že
výpoveď daná žalovaným spĺňala všetky zákonom určené náležitosti, poukazujúc na obsah svojho
odvolania. Opätovne poukázala na to, že súd prvej inštancie mal za preukázané zrušenie jej
štátnozamestnaneckého miesta na základe organizačnej zmeny, za ktorú považoval zrušenie
služobného úradu. Ide o zjavne nesprávny právny záver, keďže samotnú zmenu právnej úpravy, na

základe ktorej došlo k presunu služobného úradu z Obvodného
úradu Prešov na Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, nemožno považovať za organizačnú zmenu
dotýkajúcu sa štátnozamestnaneckého miesta žalobkyne. Dôvodila, že samotný prvoinštančný súd v
odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa žiadala od žalovaného zaslanie zoznamu voľných
štátnozamestnaneckých miest, ktoré jej boli ponúknuté. Išlo na základe námietok žalobkyne (napríklad
na č.l. 60, 61) o spornú skutočnosť v kontradiktórnom

konaní a žalovaného na preukázanie týchto tvrdení zaťažovalo dôkazné bremeno. Žalobkyňa vo
viacerých podaniach súd žiadala, aby žalovaný predložil zoznam, ktorým by preukázal, že uvedené
štátnozamestnanecké miesto existuje, je obsadené v rámci nástupníckeho služobného úradu. Súd prvej
inštancie nevyhovel jej žiadosti bez náležitého odôvodnenia, preto došlo k porušeniu zásady rovností
zbraní, ako aj kontradiktórnosti. Žalobkyňa bola nekonaním žalovaného ukrátená na svojich právach a

právom chránených záujmoch.
4.2. K argumentu žalovaného týkajúceho sa prerokovania výpovede odborovým orgánom opätovne
poukázala na kolektívnu zmluvu a § 74 Zákonníka práce. Žalovaný ani teraz neodpovedal na to, či
prerokoval s predsedom príslušného odborového zväzu alebo ním poverenou osobou navrhované
zmeny.

4.3. K ponuke voľných štátnozamestnaneckých miest zo strany žalovaného žalobkyňa uviedla, že
táto ponuka funkčných miest, predložená na prerokovaní dňa 3.10.2017, bola ponuka, ktorá neriešila
problém, t. j. presné funkčné a platové zaradenie primerané k pôvodnému
funkčnému a platovému zaradeniu v mieste výkonu práce - Prešov, išlo len o formálnu
ponuku, ktorá mala zakryť neochotu žalovaného postupovať v súlade s rozsudkom Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky a zamestnať tak žalobkyňu na okresnom úrade.
4.4.Žalobkyňapoukázalanato,žeštátnozamestnaneckémiestanaslužobnomúradeObvodnéhoúradu
vPrešovebolizrušenéssúčinnosťouod1.1.2013,vtomčasenebolažalobkyňapreloženánainémiesto,
ani jej vtedy neponúkli žiadne iné miesto, ani v danom čase nedostala výpoveď. Až vo výpovedi v roku
2017 bolo dôvodom výpovede zrušenie tohto miesta, čím sa súd prvej inštancie vôbec nezaoberal.

4.5. V ďalšom žalobkyňa zotrvala na obsahu odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie.

5. K vyjadreniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný. Pokiaľ žalobkyňa namieta skutočnosť, že v roku 2013,
pri zmene zákona, jej neboli ponúknuté voľné štátnozamestnanecké miesta, uviedol, že v uvedenom
období prebiehal súdny spor o neplatnosť skončenia štátnozamestnaneckého pomeru, neexistoval

teda dôvod ponúkať žalobkyni akékoľvek voľné miesta, keďže žalovaný v danom čase mal za to, že
so žalobkyňou bol skončený štátnozamestnanecký pomer. Po jeho skončení bola vyzvaná na nástup
do zamestnania a bol uskutočnený pohovor za účelom jej ďalšieho zaradenia. Opätovne dôvodil, že
žalobkyňa neprijala ponúkané voľné štátnozamestnanecké miesta, pričom zákon jasne definuje, čo
je vhodné voľné štátnozamestnanecké miesto, takéto miesta žalobkyni boli ponúknuté. Uviedol, že

zákonodarca neukladá služobnému úradu povinnosť ponúknuť to isté miesto, na akom bola zaradená
pred doručením výpovede, naviac, ak toto miesto už neexistuje, alebo napríklad bolo obsadené na
základe výberového konania (a teda nie je možné ho obsadiť inak). Žalovaný v konaní
predložil všetky dôkazy tak, ako ich sám navrhoval, alebo ako mu boli uložené súdom. Z ustálenej súdnej
praxe je zrejmé, že súd nie je povinný vykonať všetky dôkazy navrhnuté stranami. Žalovaný má za to, že

súd sa s tvrdeniami strán sporu a dôkazmi vysporiadal správne, tieto správne posúdil a na základe nich
rozhodol. Podmienkou platnosti výpovede je prerokovanie výpovede s odborovým orgánom, pričom zo
záznamu z pohovoru zo dňa 3.10.2017 je zrejmé, že zástupca odborov bol prítomný a tento záznam
podpísal. Žalovaný zároveň poukázal na svoje predchádzajúce vyjadrenia.

6. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa. Nesúhlasila s tvrdením žalovaného, že jej sám z
vlastnej iniciatívy ponúkol akékoľvek voľné štátnozamestnanecké miesto. Po celú dobu súdneho sporu
vždy iniciátor na jednania ohľadom jej zaradenia bola žalobkyňa a jej právny zástupca. Ďalej uviedla, že
prítomnosť odborového zástupcu na jednaní s ňou a jeho podpis na zápisnici neznamená, že žalovanýprejednal ukončenie štátnozamestnaneckého pomeru so zástupcom odborového orgánu pred daním
výpovede, ako to ukladá zákon a kolektívna zmluva. Žalobkyňa nebola informovaná o
prejednaní jej výpovede s odborovým orgánom pred tým, než jej bola táto výpoveď doručená. Formálna

účasť zástupcov odborov na jednaní s navrhovateľkou pri ponuke miest nemôže nahradiť prejednanie
výpovede pred tým, než bola výpoveď daná. V ostatnom žalobkyňa zotrvala na obsahu svojho odvolania
a vyjadrení. Zotrvala aj na svojom odvolacom návrhu.

7. K vyjadreniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný. Poukázal na to, že z podania žalobkyne je zrejmé, že

nerozlišuje dve základné skutočnosti - prerokovanie systemizačných zmien a prerokovanie
výpovede s odborovým orgánom. Kolektívna zmluva aj zákon upravuje prerokovanie systemizačných
zmien u služobného úradu s odborovým orgánom. Dôvodil, že zákonodarca v tejto súvislosti do zákona
nevložil doložku neplatnosti, teda samotné nevykonanie tejto skutočnosti nie je dôvodom neplatnosti
výpovede. Prerokovanie samotnej výpovede žalobkyne bolo potvrdené aj podpisom zamestnanca
odborov, prítomného na stretnutí ohľadom ďalšieho zotrvania žalobkyne u žalovaného. Ďalej uviedol,

že v roku 2013 nebola žalobkyňa z hľadiska evidencie zamestnancom žalovaného, nakoľko prebiehalo
konanie o neplatnosť skončenia jej štátnozamestnaneckého pomeru, a teda nebol dôvod ju informovať
o akýchkoľvek zmenách, ani uskutočniť pohovor k jej postaveniu u žalovaného, keďže na ňu nebolo
hľadené ako na zamestnanca. Uvedené sa zmenilo práve právoplatnosťou rozsudku o
určení, že skončenie jej štátnozamestnaneckého pomeru bolo neplatné v roku 2017. Žalovaný poukázal

na obsah svojich predchádzajúcich vyjadrení.

8. Na ďalšie vyjadrenie žalobkyne už odvolací súd neprihliadol, keďže bolo doručené po rozhodnutí
odvolacieho súdu v predmetnej veci.

9.Odvolacísúdpreskúmalvec,súcpritomviazanýrozsahomadôvodmiodvolania (§379,§380
ods.1C.s.p.),tútoprejednalbeznariadeniapojednávania,keďženebolisplnenézákonnépodmienkypre
jeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný
záujem; § 385 ods. l C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné. Rozsudok verejne
vyhlásil dňa 28. januára 2026; o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu upovedomené

zákonným spôsobom (§ 378 ods. 1, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. 1 C.s.p.). Rozsudok súdu prvej
inštancie v celom rozsahu potvrdil (§ 387 ods. l, ods. 2, ods. 3 C.s.p.) a keďže sa stotožňuje s dôvodmi
rozsudku ako správnymi, rozsudok odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje. Na zdôraznenie
správnosti rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd ale považuje za potrebné uviesť ešte nasledovné.

10. Predmetom odvolacieho prieskumu je rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým tento zamietol
žalobu žalobkyne o určenie neplatnosti výpovede zo štátnozamestnaneckého pomeru a určenie, že
štátnozamestnanecký pomer trvá, keď na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že
výpoveď daná žalobkyni je platná. Ako dokazovaním súd prvej inštancie zistil, žalovaný vypovedal
žalobkyni štátnozamestnanecký pomer podľa § 75 ods. 1 písm. b/ zákona č. 55/2017 Z. z.

11.1. Podľa § 73 ods. 1 zákona č. 55/2017 Z. z. služobný úrad, ako aj štátny zamestnanec, môže skončiť
štátnozamestnanecký pomer výpoveďou. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná.
11.2. Podľa § 73 ods. 2 zákona č. 55/2017 Z. z. služobný úrad môže dať štátnemu zamestnancovi
výpoveď len z dôvodov podľa § 75. Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho

nebolo možné zameniť s iným dôvodom a nie je možné ho dodatočne meniť, inak je výpoveď neplatná.
11.3. Podľa § 75 ods. 1 písm. b/ zákona č. 55/2017 Z. z. služobný úrad môže dať štátnemu
zamestnancovi výpoveď, ak sa má zrušiť, zrušilo sa alebo zaniklo štátnozamestnanecké miesto v
dôsledku organizačnej zmeny podľa § 24 ods. 1 a služobný úrad nemá pre štátneho zamestnanca
vhodné štátnozamestnanecké miesto alebo štátny zamestnanec nesúhlasí s trvalým preložením na

vhodné štátnozamestnanecké miesto a nedohodne sa so služobným úradom inak.

12.1.1. Formálnou náležitosťou platnej výpovede zo štátnozamestnaneckého pomeru je podľa § 73 ods.
1 zákona č. 55/2017 Z. z. písomná forma a jej doručenie štátnemu zamestnancovi. Uvedené náležitosti
boli v prejednávanom prípade splnené, táto skutočnosť v konaní ani nebola sporná. Ďalšou náležitosťou

výpovede je jej odôvodnenie. Odôvodnenie výpovede má dve stránky, skutkovú a právnu. Výpoveď
musí byť zo skutkovej stránky odôvodnená takým spôsobom, aby bolo zrejmé konkrétne konanie
štátneho zamestnanca alebo konkrétna právna skutočnosť, ktoré sú dôvodom výpovede služobného
úradu. Právna stránka výpovede znamená, že takéto konanie štátneho zamestnanca alebo iná právnaskutočnosť musia predstavovať jeden zo zákonných dôvodov výpovede podľa § 75 zákona č. 55/2017
Z. z. Ako vykonaným dokazovaním zistil súd prvej inštancie, v prejednávanom prípade bola výpoveď zo
štátnozamestnaneckého pomeru skutkovo vymedzená zrušením služobného úradu Obvodného úradu

Prešov od 1.1.2013, a to zákonom č. 345/2012 Z. z. o niektorých opatreniach v miestnej štátnej správe
a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v dôsledku čoho boli zrušené štátnozamestnanecké miesta
na služobnom úrade Obvodného úradu Prešov. Právne bola výpoveď vymedzená ustanovením § 75
ods. 1 písm. b/ zákona č. 55/2017 Z. z., teda tým, že došlo k zrušeniu štátnozamestnaneckého miesta
žalobkyne a žalobkyňa neprijala ponúkané voľné štátnozamestnanecké miesto a so služobným úradom

sa nedohodla inak.
12.1.2. Odvolateľka považuje výpoveď zo štátnozamestnaneckého pomeru za neplatnú z dôvodu
absencie konkretizácie štátnozamestnaneckého miesta, ktoré zastávala a z ktorého jej služobný úrad
dáva výpoveď. Z výpovede č. CPPO-OP-XXXX/XXXXXXX-XXX, zo dňa 19.10.2017 (č. l. spisu 9
p. v.) odvolací súd zistil, že dôvodom výpovede, tak ako ju v prejednávanom prípade identifikoval
žalovaný, je zrušenie štátnozamestnaneckého miesta, na ktorom bola žalobkyňa zaradená. V súvislosti

s uvedenou odvolacou námietkou odvolací súd poukazuje na to, že zo žiadneho ustanovenia zákona
č. 55/2017 Z. z., upravujúceho výpoveď zo štátnozamestnaneckého pomeru nevyplýva povinnosť
uviesť konkrétne štátnozamestnanecké miesto, resp. jeho označenie, ktoré štátny zamestnanec ku dňu
výpovede zastáva. Zároveň je potrebné prihliadnuť na skutočnosť, že v prejednávanom prípade bolo
dôvodom výpovede zo štátnozamestnaneckého pomeru zrušenie služobného úradu Obvodného úradu

Prešov od 1.1.2013 zákonom, v dôsledku čoho boli zrušené štátnozamestnanecké miesta na služobnom
úrade Obvodného úradu Prešov.
12.2. Odvolateľka v odvolaní namietala, že zmenu právnej úpravy, na základe ktorej došlo k presunu
služobného úradu z Obvodného úradu Prešov na Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky nemožno
považovať za organizačnú zmenu dotýkajúcu sa jej štátnozamestnaneckého miesta, za organizačnú

zmenu možno považovať iba konkrétne rozhodnutie služobného úradu. V súvislosti s uvedenou
odvolacou námietkou odvolací súd uvádza, že žalovaný vypovedal žalobkyni štátnozamestnanecký
pomer podľa § 75 ods. 1 písm. b/ zákona č. 55/2017 Z. z., teda z dôvodu, že sa zrušilo
štátnozamestnanecké miesto v dôsledku organizačnej zmeny podľa § 24 ods. 1 tohto zákona.
Za organizačnú zmenu podľa § 24 ods. 1 písm. e/ zákona č. 55/2017 Z. z. sa považuje aj zrušenie

služobného úradu. K zrušeniu služobného úradu v prejednávanom prípade došlo zo zákona v rámci
reformy verejnej správy, preto sa, podľa názoru odvolacieho súdu, nevyžaduje rozhodnutie služobného
úradu o organizačnej zmene, dôsledkom ktorej bolo zrušenie štátnozamestnaneckých miest. V tomto
zmysle aj žalovaný organizačnú zmenu špecifikoval vo výpovedi zo štátnozamestnaneckého pomeru
zo dňa 19.10.2017, ktorej neplatnosť je predmetom tohto konania. Uvedenú odvolaciu námietku preto

odvolací súd nepovažuje za dôvodnú.
12.3. Podľa odvolateľky žalovaný neuniesol dôkazné bremeno pokiaľ ide o rozsah voľných
štátnozamestnaneckých miest, ktoré boli žalobkyni ponúknuté v súvislosti s výpoveďou zo
štátnozamestnaneckého pomeru. Ako odvolací súd zistil z predloženého spisu, totožne so závermi
súdu prvej inštancie, žalovaný, v súvislosti s výpoveďou zo štátnozamestnaneckého pomeru danou

žalobkyni, tejto ponúkol služobné miesta: funkcia - odborný radca, 5. PT, odbor štátnej služby - 2.10.
pôdohospodárstvo, potravinárstvo, lesníctvo a rozvoj vidieka, druh štátnej služby - stála, organizačný
útvar - Okresný úrad Prešov, referát pôdohospodárstva odboru opravných prostriedkov, pravidelné
miesto výkonu štátnej služby - Prešov; funkcia - hlavný referent, 5. PT, odbor štátnej služby - 2.03.
geodézia, kartografia a kataster, druh štátnej služby - stála, organizačný

útvar - Okresný úrad Svidník, katastrálny odbor, oddelenie zápisov práv k nehnuteľnostiam, pravidelné
miesto výkonu štátnej služby - Svidník; funkcia - samostatný radca, 4. PT, odbor štátnej služby -
2.01. doprava, pošty, telekomunikácie, regulácia poštových a telekomunikačných služieb, druh štátnej
služby - stála, organizačný útvar - Okresný úrad Humenné, odbor cestnej dopravy a pozemných
komunikácií, pravidelné miesto výkonu štátnej služby - Humenné; funkcia - samostatný radca, 4. PT,

odbor štátnej služby - 2.10. pôdohospodárstvo, potravinárstvo, lesníctvo a rozvoj vidieka, druh štátnej
služby - stála, organizačný útvar - Okresný úrad Stará Ľubovňa, pozemkový a lesný odbor, pravidelné
miesto výkonu štátnej služby - Stará Ľubovňa. Uvedené vyplýva z listinného dôkazu na č. l. 6 spisu
(úradný záznam z pohovoru so štátnym zamestnancom Mgr. N. zo dňa 3.10.2017), ktorá skutočnosť
v konaní ani nebola sporná. Pre splnenie ponukovej povinnosti zo strany služobného úradu postačuje,

aby tento ponúkol štátnemu zamestnancovi jedno pre neho vhodné štátnozamestnanecké miesto. Z
vyjadrenia žalovaného zo dňa 21.10.2020 (č. l. spisu 187 a nasl.) vyplýva (konkrétne č. l. spisu 188
p. v.), že jej ponúkol všetky voľné miesta, ktoré mal v tom čase k dispozícii, pričom postupoval v
súlade so zákonom č. 55/2017 Z. z., ustanovením § 29. V zmysle uvedeného ustanovenia vhodnýmštátnozamestnaneckým miestom pre štátneho zamestnanca, ktorý môže vykonávať štátnu službu na
tomto štátnozamestnaneckom mieste, ak spĺňa všetky kvalifikačné predpoklady a požiadavky
podľa opisu štátnozamestnaneckého miesta na účely tohto zákona, je voľné štátnozamestnanecké

miesto v stálej štátnej službe v nasledujúcom poradí: a) v tom istom odbore štátnej služby v tej istej
funkcii podľa § 53; b) v inom odbore štátnej služby v tej istej funkcii podľa § 53; c) v tom istom odbore
štátnej služby v inej funkcii podľa § 53 alebo d) v inom odbore štátnej služby v inej funkcii podľa §
53. Žalobkyňa neprijala ani jedno z ponúkaných štátnozamestnaneckých miest a v konaní netvrdila, že
žalovaný má k dispozícii iné, pre ňu vhodné štátnozamestnanecké miesta, ktoré jej neponúkol. Uvedenú

odvolaciu námietku preto odvolací súd nepovažuje za dôvodnú.
12.4. Odvolateľka v odvolaní namietala, že žalovaný bol povinný zamestnať ju na jej pôvodnom
pracovnom mieste po tom, čo súd rozhodol, že skončenie štátnozamestnaneckého pomeru bolo
neplatné. Odvolací súd uvádza, že ak štátny zamestnanec trvá na ďalšom vykonávaní štátnej služby,
v takomto prípade je služobný úrad povinný štátneho zamestnanca zaradiť na štátnozamestnanecké
miesto,naktoromvykonávalštátnuslužbupredneplatnýmskončenímštátnozamestnaneckéhopomeru.

Avšak v prejednávanom prípade došlo k zrušeniu služobného úradu, v rámci ktorého bolo zaradené
aj štátnozamestnanecké miesto žalobkyne, na ktorom bola pôvodne zaradená, a to zo zákona v
rámci reformy verejnej správy. Služobný úrad postupoval analogicky na základe ustanovení, z ktorých
mu vyplýva vo vzťahu k dotknutému štátnemu zamestnancovi ponuková povinnosť iného vhodného
štátnozamestnaneckého miesta. Keďže žalobkyňa neprijala žiadne zo žalovaným ponúknutých voľných

štátnozamestnaneckých miest, pristúpil žalovaný ku skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru
výpoveďou.
12.5.1. Odvolateľka vytýkala súdu prvej inštancie, že sa v odôvodnení rozhodnutia nevysporiadal
s tým, či v súvislosti s výpoveďou zo štátnozamestnaneckého pomeru nejde zo strany žalovaného
o konanie v rozpore s dobrými mravmi, poukazujúc na § 4 ods. 4, ods. 5 zákona č. 55/2017 Z.

z., čím znemožnil realizáciu jej práv takej intenzity, že celé konanie sa javí ako nespravodlivé a
malo za následok porušenie práva žalobkyne na spravodlivý proces. Odvolací súd v tejto súvislosti
uvádza, že zákonná definícia pojmu dobré mravy vo všeobecne záväzných právnych predpisoch
absentuje. Výklad tohto pojmu je nutné hľadať v judikatúre, podľa ktorej sa za dobré mravy považujú
pravidlá správania sa, ktoré sú v prevažnej miere v spoločnosti uznávané a

tvoria základ fundamentálneho hodnotového poriadku. Podľa ďalšej definície sú dobré mravy súborom
spoločenských, kultúrnych a mravných pravidiel správania, ktorý je v súlade so všeobecne uznávanými
vzťahmimedziľuďmiamravnýmiprincípmispoločenskéhozriadeniaaktorývhistorickomvývojiosvedčil
istú nemennosť, vystihujúc podstatné historické tendencie, ktoré sú zdieľané rozhodujúcou časťou
spoločnosti a majú povahu základných noriem. V súvislosti s rozviazaním štátnozamestnaneckého

pomeru v prejednávanom prípade súd prvej inštancie, s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 6 Sžo 232/2010, zo dňa 24.8.2011, konštatoval, že žalovaný opakovane
vyzval žalobkyňu na prerokovanie jej zaradenia, následne došlo aj k osobnému stretnutiu, za prítomnosti
právneho zástupcu žalobkyne (bod. 53 odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie). Z predloženého
spisu odvolací súd zistil, že po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia Krajského súdu Prešov č. k. 3 S

84/2012-157, zo dňa 16.1.2015 v spojení s rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5
Sžo 78/2015, zo dňa 28.3.2017, žalovaný výzvou zo dňa 25.7.2017 (č. l. spisu 61 p. v.) vyzval žalobkyňu,
aby sa dostavila na Okresný úrad Prešov - kancelária prednostu, za účelom prejednania náležitostí
súvisiacich s jej štátnozamestnaneckým pomerom a možným ďalším zaradením, z dôvodu nedostavenia
sa žalobkyne v zmysle výzvy žalovaného, tento žalobkyňu s rovnakým účelom vyzval na dostavenie

sa na Okresný úrad Prešov aj výzvou zo dňa 14.8.2017 (č. l. spisu 57) a výzvou zo dňa 6.9.2017 (č. l.
56). Dňa 3.10.2017 (č. l. 6) žalovaný uskutočnil so žalobkyňou pohovor, na ktorom jej boli ponúknuté
služobné miesta uvedené v bode 12.3. odôvodnenia tohto rozhodnutia. Počas pohovoru bola žalobkyňa
informovaná, že v prípade neprijatia žiadneho ponúknutého štátnozamestnaneckého miesta, pričom sa
nedohodne so služobným úradom inak, je služobný úrad nútený skončiť štátnozamestnanecký pomer

výpoveďou podľa § 75 ods. 1 písm. b/ zákona č. 55/2017 Z. z. Zároveň bola informovaná, že v prípade
skončenia štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou, z dôvodu zrušenia štátnozamestnaneckého
miesta zrušením služobného úradu, na ktorom vykonávala štátnu službu, služobný úrad Ministerstva
vnútra Slovenskej republiky jej nemôže prideľovať prácu podľa služobnej zmluvy počas plynutia
výpovednej doby. Z postupu žalovaného vyplýva, že so žalobkyňou viedol aktívny dialóg o jej ďalšom

možnom zotrvaní v štátnozamestnaneckom pomere, ako aj o ďalšom postupe pre prípad neprijatia iného
vhodného miesta výkonu štátnej služby zo strany žalobkyne. Vzhľadom na uvedené má odvolací súd
za to, že postupom žalovaného nedošlo ku konaniu, ktoré by bolo možné charakterizovať ako rozporné
s dobrými mravmi.12.5.2. Odvolací súd zároveň uvádza, že v postupe súdu prvej inštancie v súvislosti s odôvodnením
rozhodnutia, nezistil porušenie práva žalobkyne na spravodlivý proces. Podľa názoru odvolacieho súdu
súd prvej inštancie svoje rozhodnutie podrobne a náležite v súlade s § 220

ods. 2 C.s.p. odôvodnil, v odôvodnení svojho rozsudku sa vysporiadal so všetkými okolnosťami, na
ktorých založil svoje rozhodnutie a ktoré boli pre posúdenie veci a rozhodnutie podstatné. Súd prvej
inštancie v bodoch 50. až 55. odôvodnenia svojho rozhodnutia podrobne vysvetlil, ako sa vysporiadal
s jednotlivými námietkami žalobkyne, týkajúcimi sa neplatnosti výpovede zo štátnozamestnaneckého
pomeru, ako vyhodnotil jednotlivé tvrdenia strán sporu, aké dokazovanie vykonal a ako výsledky

dokazovania vyhodnotil. Odvolací súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky
z 23.6.2004 sp. zn. III. ÚS 209/04,v zmysle ktorého „všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky
otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do
všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného
súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom,

že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka na spravodlivé súdne konanie,“ (podobne aj
rozhodnutia IV. ÚS 115/03, II. ÚS 44/03, I. ÚS 117/05, IV. ÚS 112/05). Rovnako Európsky súd pre
ľudské práva pripomenul, že súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých
sa zakladajú (García Ruiz c. Španielsku zo dňa 21.1.1999). Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na
každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia.

12.6. Odvolateľka v odvolaní poukázala na kolektívnu zmluvu, podľa ktorej služobný úrad prerokuje s
predsedompríslušnéhoodborovéhozväzualebonímpoverenouosobounavrhovanézmenyvtabuľkách
zloženia a počtov zamestnancov najmenej 60 dní pred ich uskutočnením. Vytýkala súdu prvej inštancie,
že sa vôbec nezaoberal kolektívnou zmluvnou platnou v čase jej výpovede, namietala, že jej odborová
organizácia neoznámila, že prejednala skončenie štátnozamestnaneckého pomeru. Odvolací súd

uvádza, že pokiaľ ide o prerokovanie výpovede so zástupcami zamestnancov ako procesnej náležitosti
výpovede zo štátnozamestnaneckého pomeru, toto prerokovanie vyplýva z úradného záznamu zo dňa
3.10.2017 (č. l. spisu 6), kde bola so žalobkyňou prerokovaná výpoveď zo štátnozamestnaneckého
pomeru a ktorého prerokovania sa zúčastnil aj zástupca odborov. K námietke žalobkyne, že jej
odborová organizácia neoznámila, že prejednala skončenie štátnozamestnaneckého pomeru, odvolací

súd uvádza, že odborovej organizácii, resp. zástupcovi zamestnancov takáto povinnosť z ustanovenia §
74 Zákonníka práce (ktorého aplikácia vyplýva z § 171 zákona č. 55/2017 Z. z.) nevyplýva. Aj v prípade,
že si odborová organizácia túto povinnosť nesplnila, uvedené prípadné nesplnenie povinnosti nemá
vplyv na platnosť výpovede zo štátnozamestnaneckého pomeru.

13. Odvolací súd ako vecne a právne správny potvrdil aj výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým
tento priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (§ 262 ods.
1, § 255 ods. 1 C.s.p.).

14. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd tak, že v odvolacom konaní úspešnému

žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % (§ 255 ods. 1, § 262
ods. 1, § 396 ods. 1 C.s.p.).

15. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 10 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov, § 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP).

(1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 CSP).

Strany sporu majú právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160
odsek 2 CSP).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v

nesprávnom právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).