Uznesenie – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 23. február 2026

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/125/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7624201465
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Matyiová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2026:7624201465.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Zuzany Matyiovej a JUDr. Oľgy
Mičietovej a JUDr. Viktórie Midovej v právnej veci navrhovateľa A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX,
zast. JUDr. Miroslavou Slovinskou, advokátkou, Spišská Nová Ves, Štefánikovo námestie 13, za účasti
1/ B. D., nar. XX.X.XXXX, C. XX, 2/ A. D., nar. X.X.XXXX, E., F. G. XX, 3/ H. I. J., nar. XX.X.XXXX,
K. L. M., M. X, 4/ M. K., nar. X.X.XXXX, C. XX, 5/ B. M., nar. XX.X.XXXX, F. N. XX, 6/ N. I. O., nar.

XX.X.XXXX, O. F. P., Q. I. R. X, 7/ A. S., nar. XX.X.XXXX, C. XX, 8/ I. M., nar. X.XX.XXXX, C. XX, 9/
I. M., nar. XX.X.XXXX, C. XX, 10/ I. T., nar. XX.X.XXXX, I., B. XX, XX/ R. T., nar. XX.XX.XXXX, I., B.
XX,XX/ H. I. O., nar. X.X.XXXX, R. J., I., B. XX,P. XXXXX, 13/ I. O., nar. XX.X.XXXX, O. L., J. XX, 14/ I.
U., nar. XX.X.XXXX, O. L., L. XX, 15/ R. O., nar. XX.XX.XXXX, V. N., D., R. XXXX/XX,XX/ D. E. U., nar.
XX.XX.XXXX, J. XXX, XX/ I. U., X.X.XXXX, O. L., L. XX, 18/ H. O. R., nar. XX.X.XXXX, L., I. F. X, 19/
I. L.. P. R., nar. XX.X.XXXX, L., I. F. X, XX/ I. K., nar. XX.X.XXXX, C. XX, 21/ I. J., nar. XX.X.XXXX, O.

L., J. XX, XX/ A. D., nar. XX.XX.XXXX, O. F. P., K. XX, XX/ B. D., nar. XX.X.XXXX C. XX, 24/ B. J., nar.
XX.X.XXXX, O. L., T. X, 25/ H. I. M. O., nar. X.X.XXXX, C. XX, 26/ L. I., nar. XX.X.XXXX, D. XXX, 27/ H. I.
K., nar. XX.XX.XXXX, J., F. E. F. X, 28/ H. I. D., nar. XX.X.XXXX, J., J. XX, 29/ I. H. N. J., nar. X.X.XXXX,
O. F. P., I. X, 30/ Slovenského pozemkového fondu, Bratislava, Búdková 36, IČO: 17 335 345 a 31/
Lesov SR, Banská Bystrica, Nám. SNP 8, IČO: 36 038 351 o potvrdenie vydržania vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu 11Vyd/1/2024-187 z 19.6.2025 Okresného

súdu Spišská Nová Ves

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj len „súd“) uznesením zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal

vydania potvrdenia o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a žiadnemu z účastníkov nepriznal
nárok na náhradu trov konania.

2.Svojnávrhodôvodniltým,žedňa9.1.1938uzatvorilstarýotecnavrhovateľaA.B.ml.(nar.XX.X.XXXX,
zomr. XX.X.XXXX) ako kupujúci, (kúpnu) Zmluvu s predávajúcim A. A., predmetom ktorej bol prevod
vlastníckeho práva k pozemku - záhrade, ktorá sa nachádza podľa doslovného opisu zo zmluvy "takoj

kolo B.", za kúpnu cenu 665,- korún. Táto zmluva bola uzatvorená za prítomnosti svedkov I. N., C. U. a
starostu obce C., okres E.. Nehnuteľnosť sa nachádza vedľa rodinného domu súp. č. XXX, stojaceho na
parc.C-KNč.8,k.ú.C.,ktoréhojenavrhovateľvýlučnýmvlastníkom.Odkúpyprejednávanéhopozemku,
t.j. od roku 1938 ju A. B. mladší, a jeho právni nástupníci dobromyseľne, dlhodobo a nepretržite užívajú
86 rokov; nehnuteľnosť je od jej nadobudnutia starým otcom navrhovateľa oplotená a navrhovateľ
ju v rovnakom rozsahu takto dodnes užíva. Skutočnosť, že nehnuteľnosť navrhovateľ dlhodobo a

dobromyseľne užíva, potvrdzujú aj žijúci občania obce C., a to A. I., I. D. a A. J. a uvedené vyplýva
i z potvrdenia o užívaní záhrady vydané obcou C. S. dňa 27.7.2023. Za účelom presného zameraniaa určenia polohy prejednávanej nehnuteľnosti navrhovateľ zaobstaral vypracovanie Geometrického
plánu č. XXXXXXXX-X/XXXX na oddelenie a určenie vlastníckych práv k pozemkom p.č. 664/1,2,3,4,
vyhotovenýdňa18.1.2023A.D.,geodetom,autorizačneoverenýdňa18.1.2023H.L.U.,úradneoverený

OkresnýmúradomLevoča,katastrálnyodbordňa20.2.2023,č.G1-36/23.Geometrickýmplánomdošlov
k.ú.C.krozdeleniuparcielE-KNč.378,ornápôda,ovýmere6420m2,E-KNč.379,ornápôda,ovýmere
3550 m2 a E-KN č. 380, orná pôda, o výmere 3822 m2 a vzniku týchto nových parciel: C-KN č. 664/2,
trvalý trávny porast, o výmere 335 m2, C-KN č. 664/3, trvalý trávny porast, o výmere 752 m2, C-KN č.
664/4, trvalý trávny porast, o výmere 389 m2, spolu o výmere 1476 m2, ktoré predstavujú nehnuteľnosť,

vlastníctvo ktorej nadobudol v roku 1938 starý otec navrhovateľa titulom kúpy. Navrhovateľ vstúpil do
dobromyseľnej držby k predmetu vydržania po smrti svojho otca, a to dňom 20.8.2010. Mal za to, že
riadne osvedčil všetky zákonom požadované predpoklady na vydržanie vlastníckeho práva k predmetu
vydržania a žiadal, aby súd potvrdil, že vydržal vlastnícke právo v rozsahu 1/1 k celku k nehnuteľnosti v
k.ú. C., obec C., okres E., ktorá je podľa Geometrického plánu č. XXXXXXXX-X/XXXX na oddelenie a
určenie vlastníckych práv k pozemkom p.č. 664/1,2,3,4, vyhotoveného dňa 18.1.2023 A. D., geodetom,

autorizačne overený dňa 18.1.2023 H. L. U., úradne overený Okresným úradom Levoča, katastrálny
odbor dňa 20.2.2023, č. G1-36/23, zapísaná ako pozemok C-KN č. 664/2, trvalý trávny porast, o výmere
335 m2, pozemok C-KN č. 664/3, trvalý trávny porast, o výmere 752 m2 a pozemok C-KN č. 664/4,
trvalý trávny porast, o výmere 389 m2, a to dňom 20.8.2020 a žiadnemu z účastníkov na náhradu trov
konania nepriznal.

3. Súd bol po preskúmaní návrhu a pripojených listinných toho názoru, že navrhovateľ podľa § 359f
ods. 1 CMP osvedčil splnenie predpokladov pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam
vydržaním, preto vydal dňa 8.10.2024 vyzývacie uznesenie sp. zn. 11Vyd/1/2024-107, ktorým vyzval
účastníkov konania a oprávnené osoby podľa § 359h ods.1 CMP na uplatnenie námietok proti vydaniu

uznesenia o potvrdení vydržania vlastníckeho práva navrhovateľa.

4.Protivydaniuuzneseniaopotvrdenívydržaniavlastníckehoprávaknehnuteľnostiamnámietkydoručili
Slovenský pozemkový fond, B. D., A. D., I. K. a M. K., ktoré súd vyhodnotil ako nedôvodné.

5. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ust. § 359a, § 359f ods. 2, ods. 4, § 359h ods. 1 -
ods. 4, § 359i ods. 1 - ods. 3 Civilného mimosporového poriadku ako aj podľa ust. § 116 ods. 1, 2
a § 566 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb. platného od 1.1.1951 a vo veci rozhodol
zamietavým uznesením. Ustálil, že právny predchodca navrhovateľa - jeho starý otec mal vstúpiť do
užívania nehnuteľností s vlastníckymi účinkami na základe kúpnej zmluvy uzavretej medzi predávajúcim

A. A. a kupujúcim A. B. ml. uzavretej dňa 9.5.1938 (nie 9.1.1938 ako uvádzal navrhovateľ), t.j. v
čase platnosti uhorského práva, ktoré pred rokom 1950 platilo na území Slovenska. Predmet kúpnej
zmluvy bol špecifikovaný ako "zahrada takoj kolo B." pričom kúpna cena činila 665,- korún. Žiadna
bližšia identifikácia pozemku či špecifikácia jeho výmery v zmluve uvedená nie je. Táto nehnuteľnosť
sa mala nachádzať vedľa rodinného domu súp. č. XXX, stojaceho na parc. C-KN č. 8, k.ú. C., ktorého

je navrhovateľ výlučným vlastníkom. Od roku 1938 nehnuteľnosti užíval A. B. ml. a následne jeho
právni nástupcovia a to dobromyseľne, dlhodobo a nepretržite 86 rokov. Konštatoval, že starý otec
navrhovateľa vstúpil do užívania nehnuteľnosti za čias platnosti uhorského práva, podľa ktorého boli
podmienkami vydržania: 1. držobná spôsobilosť nadobúdateľa; 2. nehnuteľnosť spôsobilá na vydržanie;
3. dobromyseľnosť, ktorá sa predpokladala (teda len zlý úmysel nadobúdateľa vylučoval vydržanie); 4.

uchopenie sa držby a 5. nepretržitosť držby v trvaní vyžadovanom zákonom.

6. Predmet kúpy - nehnuteľnosť označenú ako "zahrada takoj kolo B." tak ako bola v teréne označená
a oplotená, A. B. ml. dobromyseľne, v presvedčení, že nekoná bezprávne a nehnuteľnosť teda i
práva s ňou spojené mu patria, bez toho aby mu v tom niekto bránil, užíval až do svojej smrti dňa

XX.X.XXXX, t.j. takmer 38 rokov. Počnúc od 1.1.1951 začal na území Slovenskej republiky platiť
Občianskyzákonníkč.141/1950Zb.,ktorýobmedzilpredmetvydržaniaaodlišneupravilvydržaciedoby;
v prípade nehnuteľností sa vyžadovala 10-ročná premlčacia doba (§ 116 ods. 1 Občianskeho zákonníka
zroku1950infine),pričomvydržanienehnuteľnostívsocialistickomvlastníctvebolovylúčené.Vydržacie
doby, ktoré začali plynúť pred 1.1.1951 podľa predtým platného uhorského práva, čo je i prípad starého

otca navrhovateľa, skončili najneskoršie uplynutím vydržacej doby platnej pre vydržanie nehnuteľností
(t.j. k 1.1.1961; porovnaj § 566 Občianskeho zákonníka z roku 1950). Z uvedeného mal za zrejmé,
že starý otec navrhovateľa podľa v tom čase platnej právny úpravy splnil podmienky na vydržanie
vlastníckeho práva k uvedeným nehnuteľnostiam ku dňu 1.1.1961.7. Súd bol toho názoru, že už u právneho predchodcu navrhovateľa - A. B. I., nar. XX.X.XXXX, zomr.
XX.X.XXXX došlo k splneniu podmienok na vydržanie vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti.

Rovnako tak by však podmienky vydržania za účinnosti následnej právnej úpravy splnil i jeho syn A. B.,
ktorý sa držby chopil po smrti A. B. dňa 16.4.1973 a užíval ich do svojej smrti dňa X.X.XXXX.

8.Napodkladeskutočnostítvrdenýchnavrhovateľomvnávrhuapredloženýchlistinnýchdôkazovdospel
k záveru, že v danom prípade napriek nedôvodnosti námietok účastníkov konania, v konaní neboli

splnenépodmienkynavydanievyhovujúcehorozhodnutiaovydržanínehnuteľností,ktorésúpredmetom
konania samotným navrhovateľom. Tvrdené vlastnícke právo k predmetnému pozemku vydržaním
navrhovateľ nemohol nadobudnúť ani pri započítaní vydržacej doby svojich právnych predchodcov, otca
a starého otca, pretože navrhovateľ si nemôže započítať (započítavať) vydržaciu dobu svojich právnych
predchodcov, pokiaľ vydržacia doba začala plynúť jeho právnemu predchodcovi a táto v celosti už
uplynula starému otcovi navrhovateľa A. B., nar. XX.X.XXXX, dávno predtým ako mal nehnuteľnosť

nadobudnúť otec navrhovateľa smrťou jeho otca dňa XX.X.XXXX. V tomto ohľade súd uviedol, že
v posudzovanom prípade 32-ročná vydržacia doba resp. desaťročná vydržacia doba mohla najskôr
uplynúť ku dňu k 1.1.1961 (§ 566 Občianskeho zákonníka z roku 1950), kedy starý otec navrhovateľa,
teda nie samotný navrhovateľ, mal (mohol) nadobudnúť vlastnícke právo k predmetnému pozemku
vydržaním, ku dňu uplynutia nerušenej oprávnenej a dobromyseľnej držby a užívania pozemku v

presvedčení o svojom domnelom vlastníckom práve.

9. Súd návrh zamietol z dôvodu, že vydržanie vlastníckeho práva možno konštatovať (potvrdiť) len
voči tomu (navrhovateľovi), komu uplynula zákonom predpísaná vydržacia doba a stal sa vlastníkom
nehnuteľnosti, teda v tomto prípade by to bolo možné iba voči starému otcovi navrhovateľa. Ak však

takáto osoba však už v čase podania návrhu nežije, môžu sa dedičia domáhať potvrdenia vlastníckeho
práva svojho právneho predchodcu len prostredníctvom žaloby o určenie, že predmetné nehnuteľnosti
patria do dedičstva po ich právnom predchodcovi. Súd o náhrade trov konania rozhodoval podľa §
52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

10. Uznesenie napadol včas podaným odvolaním navrhovateľ z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods.
1 písm. b), písm. f) a písm. h) CSP. Namietal, že súd dňa 11.10.2024 vydal vyzývacie uznesenie, v
ktorom konštatoval, že navrhovateľ vstúpil po smrti svojho otca do dobromyseľnej držby k predmetu
vydržania a to dňom 20.8.2010, avšak v odôvodnení napadnutého uznesenia súd prekvapivo uviedol

opačný právny názor, a to že neboli splnené podmienky na vydanie vyhovujúceho rozhodnutia,
pretože navrhovateľ nemohol nadobudnúť vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti vydržaním ani
pri započítaní vydržacej doby svojich právnych predchodcov, pretože navrhovateľ si túto vydržaciu
dobu svojich právnych predchodcov nemôže započítať, pokiaľ vydržacia doba v celosti jeho starému
otcovi, teda dávno predtým ako mal nehnuteľnosť nadobudnúť otec navrhovateľa smrťou jeho otca

dňa 16.4.1976. Navrhovateľ predmetné nehnuteľnosti fakticky užíva podstatne dlhšie ako je zákonom
stanovená vydržacia doba 10 rokov, k čomu poukázal na judikatúru v obdobných prípadoch, najmä na
Nález Ústavného súdu II. ÚS 484/2015 zo dňa 14.11.2018, v ktorom Ústavný súd vyzdvihol intenciu
uviesť do súladu dlhodobý faktický stav nepretržitej držby, najmä ak došlo k vyplateniu kúpnej ceny,
čo z predloženej kúpnej zmluvy vyplýva „...za 665 korún...“. Tiež poukázal na rozsudok NS ČR zo

7. 5. 2002 sp. zn. 22 Cdo 1843/2000, v zmysle ktorého, pokiaľ účastník, ktorý vydržanie uplatňuje,
sám jeho podmienky splnil (s poukazom na dobrú vieru), je nadbytočné sa zaoberať i oprávnenosťou
držby, prípadne vydržaním jeho predchodcov. Podľa navrhovateľa súd nesprávne postupoval, ak vydal
vyzývacie uznesenie, námietky účastníkov konania vyhodnotil ako nedôvodné a návrh zamietol napriek
tomu, že v čase od vydania vyzývacieho uznesenia nevyvstali žiadne nové skutočnosti a námietky

účastníkov nemali na posúdenie veci evidentne žiaden vplyv. Mal za to, že záver súdu v napadnutom
uznesení nemožno označiť inak ako prekvapujúci a vychádzajúci z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a rozhodnutie.

11. Krajský súd v Košiciach prejednal odvolanie navrhovateľa bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 2, § 33 CMP, § 385 ods. 1 CSP a contrario) konštatujúc včasnosť a prípustnosť podaného odvolania
(§ 59 CMP) a preskúmajúc ho podľa obsahu odvolacích dôvodov a námietok odvolateľa v súlade s §65, 66 CMP spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu
prvej inštancie je vecne správne a ako také ho je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť.

12. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia a predchádzajúceho postupu súdu prvej
inštancie v konaní sa stotožňuje so zamietavým rozhodnutím súdu prvej inštancie, ktoré je založené
na správnom závere, že navrhovateľ svojimi tvrdeniami a predloženými listinnými dôkazmi neosvedčil
splnenie zákonných predpokladov pre nadobudnutie tvrdeného vlastníckeho práva k predmetným
nehnuteľnostiam vydržaním v zmysle ust. § 134 ods. 1 a 2 OZ, a preto podaný návrh o potvrdení

vydržania v prospech navrhovateľa podľa ust. § 359a a nasl. CMP bolo potrebné zamietnuť.

13. Konanie o potvrdení vydržania (v danom prípade vlastníckeho práva k nehnuteľnosti) je výlučne
návrhovým a nesporovým konaním podľa §359a a nasl. CMP, pričom návrh okrem všeobecných
náležitostí podania musí obsahovať opísanie skutočností, z ktorých vyplýva, že navrhovateľ splnil
predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vydržaním, označenie nehnuteľnosti

podľa údajov z katastra nehnuteľností a označenie dňa, keď navrhovateľ nadobudol vlastnícke právo k
nehnuteľnosti,pričomnavrhovateľtietoskutočnostimusíosvedčiť.Návrhokremvšeobecnýchnáležitostí
návrhumáobsahovaťajosobitnénáležitosti,atopredovšetkýmpravdivéaúplnéopísanierozhodujúcich
skutočností do takej hĺbky (podrobností), aby z nich tvrdené právo navrhovateľa vyplývalo. Ide o
skutočnosti, z ktorých vyplýva, že navrhovateľ splnil všetky predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho

práva. V návrhu na začatie konania o potvrdení vydržania navrhovateľ musí predovšetkým nevyhnutne
uviesť, z akého právneho titulu, od akých skutočností odvodzuje svoju dobromyseľnosť, svoje vnútorné
psychické presvedčenie, že nekoná bezprávne, keď určitú vec si prisvojuje. Nestačí však subjektívne
presvedčenie držiteľa, že mu vec patrí, pretože dobromyseľnosť je potrebné hodnotiť objektívne a preto
rozhodujúce je, či držiteľ pri normálnej opatrnosti, ktorú so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu

možno rozumne požadovať od každého subjektu, (ne)mal, resp. (ne)mohol mať pochybnosti o tom, že
mu vec patrí. Oprávnená držba, sa môže pritom zakladať na domnelom (putatívnom) právnom dôvode
alebo na neplatnom právnom dôvode (R 44/1996). Navrhovateľovi nestačí v návrhu na začatie konania
uviesť, že sú tu listinné dôkazy osvedčujúce existenciu právneho vzťahu držiteľa k predmetu držby, o
ktoré opiera svoju dobromyseľnosť alebo že nehnuteľnosť ako vlastnú, a to hoci aj nikým nerušene

užíva viac desiatok rokov, ale musí uviesť predovšetkým iné skutočnosti, z ktorých vyplýva, že v čase
uchopenia sa držby so zreteľom na všetky okolnosti bol dobromyseľný o tom, že dané právo k veci
mu patrí a túto dobromyseľnosť si zachoval počas celej rozhodujúcej doby; na preukázanie všetkých
tvrdených skutočností navrhovateľ zároveň by mal označiť dôkazy a listinné dôkazy, ktorými disponuje,
k návrhu by mal aj pripojiť (§26 ods. 1 CMP).

14. V zmysle § 134 v spojení s § 130 Občianskeho zákonníka pre nadobudnutie vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti originálnym spôsobom vydržaním tak v čase uchopenia držby a rovnako aj po celú
desaťročnú vydržaciu dobu musia byť splnené nasledovné kumulatívne podmienky týkajúce sa držby:
1. spôsobilý subjekt, 2. spôsobilý predmet držby, 3. dobrá viera (dobromyseľnosť) držiteľa, 4. oprávnená

držba po zákonom stanovenú dobu, 5. uplynutie vydržacej doby, pričom ak nie je splnená čo i len jedna
z nich, k vydržaniu vlastníckeho práva nedochádza.

15. Dĺžka vydržacej doby je trojročná, ak ide o hnuteľné veci a desaťročná v prípade nehnuteľností.
Nevyhnutným predpokladom vydržania je, aby oprávnená držba trvala nepretržite počas celej dĺžky

vydržacej doby. Nepretržitosť vydržacej doby sa pritom skúma nielen vo vzťahu k aktuálnemu
oprávnenému držiteľovi, ale aj k jeho právnym predchodcom. Oprávnený držiteľ si môže do vydržacej
doby započítať dobu oprávnenej držby svojho právneho predchodcu, avšak iba vtedy, ak vec alebo
právo nevydržal sám právny predchodca (uznesenie NS ČR 22 Cdo 4282/2009). Z tohto dôvodu
námietka držiteľa, že sporný pozemok vydržal už jeho právny predchodca, nemôže mať pozitívny vplyv

na výsledok konania o určení, že vlastníkom pozemku je držiteľ, resp. v konaní o potvrdenie vydržania
vlastníckeho práva, ak právny predchodca na držiteľa sporný pozemok nepreviedol.

16.Navrhovateľnetvrdilaaninepreukázaliprávnytitul,odktoréhoodvodzujenadobudnutievlastníckeho
práva k predmetným nehnuteľnostiam vydržaním. Ak by aj predmetné nehnuteľnosti vydržal jeho právny

predchodca, v prejednávanom prípade chýba právny titul – dôvod na základe, ktorého by mohol byť
navrhovateľ dobromyseľný v tom, že mu tieto nehnuteľnosti vlastnícky patria. V návrhu síce uvádza, že
otec mu odkázal celý svoj podiel na rodinnom dome súp. č. XXX spolu s priľahlým pozemkom parcely
C-KN č. 8 a tiež prejedávanú nehnuteľnosť, avšak uvedenú skutočnosť žiadnym spôsobom neosvedčil.V tejto súvislosti pritom poukazoval na LV č. XX kat. úz C., na ktorom je evidovaný dom so súpisným
číslom XXX a parcela C-KN č. 8, ktorým výlučným vlastníkom je navrhovateľ a to titulom Osvedčenia
o dedičstve 6D/8/2010 a titulom darovacej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena N XXX/XXXX

- P. XXX/XXXX, avšak z uvedeného LV žiadnym spôsobom nevyplýva, že navrhovateľovi otec odkázal
aj prejednávanú nehnuteľnosť. Vo vzťahu k tejto skutočnosti navrhovateľ neprodukoval žiadne dôkazy.
Nie je preto zrejmé z akého dôvodu (hoc putatívneho) navrhovateľ odvodzoval skutočnosť, že mu
prejednávané nehnuteľnosti vlastnícky patria. Pri absencii právneho titulu, resp. skutočností, od ktorých
navrhovateľ odvodzuje svoju dobromyseľnosť nemožno uvažovať o nadobudnutí vlastníckeho práva

navrhovateľom, a to ani pri zohľadnení doby, po ktorú nehnuteľnosti nerušene užíval.

17. V zmysle § 359c ods. 1 CMP návrh na potvrdenie vydržania môže podať len ten, kto o sebe tvrdí, že
vydržaním nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti. Z uvedeného vyplýva, že vydržacia doba musí
uplynúť navrhovateľovi. Je síce pravdou, že oprávnený držiteľ si môže započítať dobu, po ktorú mal v
oprávnenej držbe jeho právny predchodca, avšak táto doba musí v čase započítania ešte plynúť. Pokiaľ

mal právny predchodca v oprávnenej držbe vec po dobu dlhšiu ako je vydržacia doba (postačuje jediný
deň), tak už sa stal, ak splnil aj ostatné podmienky, oprávneným z vecného bremena a vydržacia doba
mu uplynula. Právny nástupca si túto dobu nemôže započítať, pretože už žiadna neplynie.

18. Dedičstvo sa podľa právneho poriadku nadobúda smrťou poručiteľa (§ 460 OZ). K potvrdeniu

nadobudnutia dedičstva, teda potvrdenia nadobudnutia vlastníckeho práva k veciam patriacim do
dedičstva po poručiteľovi ku dňu jeho smrti, je oprávnený súd iba v konaní o dedičstve, ktorého
účastníkmisúvšetcidoúvahypripadajúcidedičia.Mimokonaniaodedičstveniejemožnédeklaratórnym
rozhodnutím určiť, že dedič je vlastníkom veci patriacej do dedičstva, nakoľko nemožno obchádzať
zákonný postup pri prejednaní dedičstva a potvrdiť nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním priamo

dedičom, veci patriacej do dedičstva, ktorá v dedičskom konaní dosiaľ nebola prejednaná. Ak by
súd takémuto návrhu vyhovel, legalizoval by nadobudnutie dedičstva bez prejednania a rozhodnutia
príslušného súdu v konaní o dedičstve.

19. Z uvedeného dôvodu pokiaľ prejednávanú nehnuteľnosť nadobudol vydržaním ešte právny

predchodca navrhovateľa, správne súd ustálil, že navrhovateľ sa mal žalobou domáhať určenia, že
sporná nehnuteľnosť patrí do dedičstva po tom právnom predchodcovi, ktorý splnil zákonné podmienky
vydržania vlastníckeho práva. Nemožno vysloviť záver, že ak podmienky vydržania boli už splnené
u právneho predchodcu, je držba právneho nástupcu automaticky oprávnená z rovnakých dôvodov,
kvôli ktorým bola oprávnená u právneho predchodcu, a môže uňho viesť k opätovnému vydržaniu

veci. Naopak, oprávnenosť držby každého z držiteľov je potrebné posudzovať samostatne (rozhodnutie
Najvyššieho správneho súdu SR zo dňa 24.01.2023, sp. zn. 32D/13/2022).

20. Správny je preto názor prvej inštancie vyvodený súdom prvej inštancie zo skutkových tvrdení
navrhovateľa, že ako dedič sa nemôže s úspechom domáhať potvrdenia vydržania, pokiaľ vec nadobudli

do vlastníctva jeho právni predchodcovia a táto nebola predmetom konania o dedičstve a ohľadne nej
mu nebolo potvrdené nadobudnutie vlastníctva.

21. Navrhovateľ v ďalšom namietal, že pokiaľ súd prvej inštancie pristúpil k vydaniu vyzývacieho
uznesenia podľa § 359f CMP, mal tak za to, že osvedčil splnenie zákonných predpokladov pre

nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním a ak následne súd vyhodnotil všetky podané námietky ako
nedôvodné, mal potvrdiť vydržanie vlastníckeho práva.

22. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd vydá vyzývacie uznesenie podľa § 359f CMP vtedy, ak už
vo fáze skúmania návrhu na začatie konania a dôkazných prostriedkov pripojených navrhovateľom za

účelom osvedčenia relevantných skutočností, dospeje k záveru, že osvedčované skutočnosti sa súdu,
so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia ako nanajvýš (vysoko) pravdepodobné. V prípade vážnych
pochybností o uplatnenom nároku nie je namieste vydávať vyzývacie uznesenie (najmä s poukazom na
zásadu hospodárnosti), a to ani s prihliadnutím na možnosť podať námietky osobami vymenovanými
v § 359h CMP.

23. K uvedenému je potrebné odvolateľovi prisvedčiť v tom, že z ustanovenia § 359f ods. 1 CMP
vyplýva, že súd vydá vyzývacie uznesenie len v prípade ak má za to, že navrhovateľ osvedčil splnenie
predpokladov pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúcehovecnému bremenu, teda ak dospel k presvedčeniu, že navrhovateľ osvedčil splnenie všetkých
predpokladov pre nadobudnutie daného práva.

24. Napriek skutočnosti, že súd prvej inštancie v tomto ohľade nepostupoval procesne správne, a
tak, ako to ustanovenie § 359f CMP predpokladá, uvedené nič nemení na fakte, že v okolnostiach
tejto veci tento nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie nemohol mať vplyv na výsledok tohto
konania. Ústavný súd Slovenskej republiky v rozhodnutí pod sp. zn. IV. ÚS 24/2018 uzavrel, že nie
každý nezákonný postup všeobecného súdu v rámci ním vykonaného dokazovania možno hodnotiť ako

taký, ktorý by odôvodňoval požadovaný zásah z pozície ústavného súdu. Je to predovšetkým vtedy,
keď nemožno zmysluplne očakávať, že by sťažovateľom požadovaný výsledok konania pred ústavným
súdom priniesol preň iný meritórny výsledok v konaní pred všeobecným súdom. Aplikujúc vyššie
uvedené závery na prejednávanú právnu vec, mal odvolací súd za to, že ak aj súd prvej inštancie v danej
veci procesne pochybil, išlo o pochybenie, ktorého intenzita v okolnostiach danej veci nemôže viesť k
zrušeniu napadnutého rozhodnutia, keď ani takýmto postupom odvolacieho súdu v rámci prejednania

podaného odvolania by nebolo možné dosiahnuť iný výsledok tohto konania vo veci samej, keď rovnako
ako súd prvej inštancie mal za to, že navrhovateľ neosvedčil splnenie zákonných predpokladov pre
nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním.

25. Vychádzajúc zo všetkých týchto dôvodov odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie dospel

k správnemu záveru, že navrhovateľ splnenie všetkých predpokladov pre nadobudnutie vlastníckeho
právakpredmetnejnehnuteľnostivydržanímneosvedčil,pričomsprávnosťtohtozáverunebolispôsobilé
spochybniť ani odvolacie námietky navrhovateľa. Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie odvolací
súd postupom podľa § 387 ods. 1 a ods. 2 CSP preto potvrdil ako vecne správne.

26. Nad rámec odvolací súd uvádza, že navrhovateľovi ostáva zachované právo domáhať sa
žalobou určenia, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po jeho právnom predchodcovi v sporovom
súdnom konaní, kde majú tak strany sporu, ako aj súd, väčší priestor a procesné prostriedky potrebné
na zisťovanie skutkového stavu veci.

27. O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 CMP v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 CSP.

28. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné (§ 355 CSP).

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní

vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho

súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím
súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie
je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421
ods. 2 CSP).Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje

dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v
ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov
od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej
inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len
v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacomalebodovolacomsúde(§427ods.1,2CSP).Vdovolanísapoprivšeobecnýchnáležitostiach

podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Táto povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak
je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)
dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej
hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa,

osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred
diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, okrem
skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP)