Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. marec 2026

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 61C/8/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124376548
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Dobošová

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2026:6124376548.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Darinou Dobošovou v spore žalobcu : A. B., nar. XX.XX.XXXX,

bytom C. D. XX, E., práv. zast. F. A. G., advokátom so sídlom Štúrova 20, Košice, IČO: 35 549 840 proti
žalovanému: Mesto Košice, Trieda SNP 48, Košice, IČO: 00 691 135, o 3.295,34 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 3.295,34 € spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne zo
sumy 1.584,55 € od 15.8.2024 do zaplatenia, spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 116,27 €
od 24.1.2025 do zaplatenia, spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.594,52 € od 11.1.2026
do zaplatenia a to všetko spolu do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti príslušenstva žalobu zamieta.

III. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa žalobou doručenou súdu dňa 11.9.2024 sa domáha, aby súd uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť jej sumu 3.295,34 € (pôvodne 1.700,82 € spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy
1.584,55 € od 15.08.2024 do zaplatenia, spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 116,27 € od
11.09.2024 do zaplatenia) a trovy konania.
Žalobu odôvodnila tým, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti -pozemku- parcelné číslo XXXX/XX-

H. I. J. I. J. K. XXX A.2, L. C. E. A. M. I. N. „O.“, M. P. C. Q. R. XXXXX, E. S.: D. A., J.: E.- D., J.: E. T.,
E. I. F. D. N. M. – H. T. M.. C. P. I. M. K. N. A. D. E., R. E./XX/XXXX zo dňa 22.05.2024, bol žalovaný
zaviazaný zaplatiť jej sumu vo výške 4.371,64 € spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy
779,56 € od 30.05.2020 do zaplatenia, s príslušenstvom titulom vydania bezdôvodného obohatenia za
užívanie predmetného pozemku za obdobie od 06.09.2019 do 14.04.2023. Z odôvodnenia predmetného
rozsudku súdu vyplýva výška bezdôvodného obohatenia, resp. primeraná výška nájmu za užívanie
predmetného pozemku bola určená vo výške 3,125 €/m2/rok, t.j. vo výške 1.212,50 € ročne.

Predmetný pozemok užíva žalovaný naďalej ako súčasť rekreačného areálu „M.“ bez akéhokoľvek
právneho dôvodu, nakoľko so žalovanou nebola uzatvorená žiadna nájomná, alebo iná zmluva, ktorá
by upravovala vzťahy vyplývajúce z užívanie týchto nehnuteľností žalovaným, príp. dohoda o výške a
úhrade primeranej náhrady poskytnutej mi zo strany žalovaného za predmetné užívanie.
Nakoľko žalovaný užíva predmetný pozemok aj naďalej a aj v súčasnosti bez akéhokoľvek právneho
dôvodu, má to za následok vznik bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného, a to za ďalšie
obdobie, nasledujúce po dni 14.04.2023, do ktorého dňa bol súdom v predmetnom súdnom konaní

priznaný nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, preto žiada aj za ďalšie obdobie od 15.04.2023
do 11.09.2024. V celom rozsahu poukazuje na právnu a skutkovú argumentáciu uvádzanú v rozsudku
Mestského súdu Košice, č.k. K2-37C/47/2020 zo dňa 22.05.2024, v ktorom súdnom konaní predmetný
súdrozhodovalvtotožnejskutkovejaprávnejvecilenzainéobdobieovydaníbezdôvodnéhoobohateniaza užívanie predmetného pozemku v mojom výlučnom vlastníctve, t.j. za obdobie bezprostredne
predchádzajúce v tomto konaní žalovanému obdobiu.
Žalovaného listom zo dňa 07.08.2024, vyzvala k úhrade finančného vyrovnania právnym titulom

bezdôvodného obohatenia, ktoré mu vzniklo užívaním predmetného pozemku. Zároveň žalovaného
vyzvala aj na uzatvorenie nájomnej zmluvy, ktorou sa upravia podmienky užívania predmetného
pozemku. K uzatvoreniu akejkoľvek dohody, alebo zmluvy so žalovaným doposiaľ nedošlo, a od
žalovaného zároveň doposiaľ ani nedostala akúkoľvek odpoveď na výzvu a návrhy.

2. Žalobkyňa si uplatnila pôvodne žalobou nárok za obdobie od 15.04.2023 do 11.09.2024 celkovo
sumu 1.700,82 € (388m2 x 3,125 €/m2/1 rok x 1 rok a 147 dní).
Žalobkyňa v podaní zo dňa 8.1.2026, doručený súdu a žalovanému dňa 9.1.2026, rozšírila žalobu o
ďalšie obdobie, od 12.09.2024 do 05.01.2026, a tak žiadal náhradu za celkové obdobie od 15.04.2023
do 05.01.2026 (t.j. 388 m2 x 3,125 € za m2/rok x 2 roky a 265 dní) vo výške 3.295,34 € spolu s 5
% úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.584,55 € od 15.8.2024 do zaplatenia, spolu s 5 % úrokom

z omeškania ročne zo sumy 116,27 € od 11.9.2024 do zaplatenia, spolu s 5 % úrokom z omeškania
ročne zo sumy 1.594,52 € od 5.1.2026 do zaplatenia. Rozšírenie žaloby odôvodnil tým, že vzhľadom
na skutočnosť, že žalovaný mi ani od podania žaloby zo dňa 11.09.2024 neplatí primeranú náhradu za
užívanie predmetného pozemku.

3. Súd uznesením na pojednávaní pripustil zmenu žaloby v tomto znení:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 3.295,34 € spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy
1.584,55 € od 15.8.2024 do zaplatenia, spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 116,27 € od
11.9.2024 do zaplatenia, spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.594,52 € od 5.1.2026 do
zaplatenia a to všetko spolu do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

4. Žalovaný v odpore žiadal žalobu zamietnuť. Nepoprel, že sa na žalovanom pozemku nachádza H. T.
M.M.D.I.M.vjehovlastníctve,avšakmázato,ženadanýprípadjepotrebnéaplikovaťzákonč.66/2009
Z. z., v zmysle ktorému mu k žalovanému pozemku vzniklo vecné bremeno, ktoré mu zakladá právny
titul k jeho užívaniu. Pri posudzovaní či park M. ako celok, vrátane H. T. M., je stavbou (nachádzajúcou

sa aj na žalovanom pozemku) na ktorú by sa v zmysle ustanovenia § 1 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.
z. mal tento zákon vzťahovať je potrebné prihliadnuť na ustanovenie § 43a ods. 3 písm. p) stavebného
zákona, v zmysle ktorého zábavné a oddychové parky sú inžinierskymi stavbami. I. M. zahŕňa pozemky
ako plochy zelene porastené trávnatým porastom a drevinami s mobiliárom a s plochami komunikácií
pre peších a cyklistov, tie sú však z pohľadu účelu, na ktorý slúžia a na aký boli i v minulosti určené -

verejná zeleň ako súčasť stavby I. M. na športovorekreačné využitie, objektom, ktorý je vzhľadom na
jeho charakter nutné považovať za inžiniersku stavbu - oddychový park podľa ustanovenia § 43a ods. 3
písm. p) stavebného zákona. Táto stavba je potom zahrnutá v ustanovení § 1 ods. 1 zákona č. 66/2009
Z. z.. Aj v prípade, že by park M. bolo možné považoval za verejnú zeleň v zmysle § 1 ods. 2 zákona
č. 66/2009 Z. z., zákon upravuje usporiadanie vzťahov vlastníkov zastavaných pozemkov a vlastníkov

stavieb na nich umiestnených. Primerane podľa tohto zákona môžu byť usporiadané aj pozemky, na
ktorých sa nachádza cintorín, športový areál vo vlastníctve obce alebo verejná zeleň. Z uvedeného je
podľa žalovaného zrejmé, že zákon nevylučuje ex lege zriadenie zákonného vecného bremena aj na
pozemkoch podľa § 1 ods. 2 zákona č. 66/2009 Z. z. a aj takto zaťažené pozemky je možné usporiadať v
zmysle tohto zákona. Aplikácia inštitútu bezdôvodného obohatenia je preto i pri nazeraní na I. M. ako na

verejnú zeleň za primeraného použitia ustanovenia § 1 ods. 2 zákona č. 66/2009 Z. z. taktiež nedôvodná.
Žalovanýdodal,žeI.M.prešieldovlastníctvamestaKošicekudňuúčinnostizákonaomajetkuobcí,t.j.k
01.05.1991 v zmysle Protokolu o prechode vlastníctva, majetkových práv a záväzkov zo dňa 13.04.2006
v zmysle zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, v znení neskorších predpisov, uzatvoreného
medzi Správou mestskej zelene v Košiciach ako odovzdávajúcim a mestom Košice ako preberajúcim.

Žalovanému tak vzniklo v zmysle ustanovenia § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z. vecné bremeno,
ktoré mu zakladá právny titul k užívaniu žalovaného pozemku. Zákon síce výslovne nerieši otázku
poskytovanianáhradyzazákonomzriadenévecnébremeno,avšakproblematikepriznávaniaprimeranej
náhrady za zriadenie vecného bremena podľa zákona č. 66/2009 Z. z. rozhodovacia prax Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky ustálená uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/194/2018 zo dňa

26.08.2019, uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/17/2019 zo dňa 30.11.2020, ktorá ustálila
právny názor o jednorazovej odplate za vecné bremeno zriadené zákonom č. 66/2009 Z. z. a o jej
premlčaní v zákonom stanovenej 3 ročnej premlčacej dobe, ktorá uplynula 01.07.2012. V nadväznostina to žalovaný vzniesol námietku premlčania, v súlade s ustanovením § 101 Občianskeho zákonník sa
premlčuje v zákonom stanovenej 3 ročnej premlčacej dobe, ktorá uplynula 01.07.2012.

5.Žalovanýmázato,ževrozsudkuMestskéhosúduKošice,sp.zn.K2-37C/47/2020zodňa22.05.2024,
na ktorý poukazuje žalobkyňa, súd vylúčil možnosť aplikácie zákona č. 66/2009 Z. z. z dôvodu, že
žalovaný pozemok sa využíva na podnikateľský účel. Súd však neprihliadol na námietku žalovaného, že
predmetná nájomná zmluva, ktorou žalobkyňa preukazovala užívanie žalovaného pozemku resp. areálu
H. T. M. na podnikateľský účel, bola uzatvorená až dňa 29.04.2010. V tomto smere žalovaný poukazuje

na názor Krajského súdu v Košiciach, podľa ktorého vyhodnotenie vylučujúcej podmienky aplikácie
zákona č. 66/2009 Z. z. z dôvodu užívania pozemkov pod stavbami na podnikateľský účel (ustanovenie
§ 1 ods. 3 zákona č. 66/2009 Z. z.) je potrebné skúmať ku dňu účinnosti zákona č. 66/2009 Z. z., t.j.
ku dňu 01.07.2009. Dátum účinnosti zákona č. 66/2009 Z. z. je rozhodným dňom pre posúdenie, či k
tomuto dňu slúžil pozemok pod stavbou na podnikateľskú činnosť a s ohľadom na to či vecné bremeno
podľa ustanovenia § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z. vzniklo alebo nie.

Podľa názoru žalovaného žalobkyňa nepreukázala, že by ku dňu účinnosti zákona č. 66/2009 Z. z.
areál Detského ihriska Anička slúžil na podnikateľský účel, nakoľko predmetná nájomná zmluva bola
uzatvorená po rozhodnom dátume, a to až 29.04.2010. Žalovaný preto nesúhlasí s nemožnosťou
aplikácie zákona č. 66/2009 Z. z. z dôvodu uplatnenia vylučujúcej podmienky obsiahnutej v ustanovení
§ 1 ods. 3 zákona č. 66/2009 Z. z..

6. Žalobkyňa dňa 9.1.2026 doručila súdu Nájomnú zmluvu R. C./XXXX P. H. XX.XX.XXXX, U. A. V. M. I.
M. J. D. A. D., T.: XX XXX XXX, D. D. W. X, XXX XX E., I. E. F. I. J. H. T. K. M. M. C. H. U. XX N.. C. P. J.
I. C. P. A. P. X., V. M. H. T. M. W. žalovaným preukázateľne prenajímaný tretej osobe na podnikateľské
účely aj ku dňu účinnosti zák. č. 66/2009 Z.z., t.j. ku dňu 01.07.2009.

7. Súd nariadil a vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré tvoria obsah spisu a zistil tento skutkový
stav:

8. Žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti I. R. XXXX/XX J. K. XXX A., H. I.

J. I., P. C. Q. R. XXXXX J.. E. T., J. E., E. S. D. A., D. K. I. XX : I. C. E. F. J. P., U. M. D. P., I. M. T.
G. P. M. Q. I. C. N. M. I. K..

9. Z Protokolu o prechode vlastníctva, majetkových práv a záväzkov zo dňa 13.04.2006 v zmysle zák.
č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, v znení neskorších predpisov, uzatvoreného medzi Správou mestskej

zelene v Košiciach ako odovzdávajúcim a mestom Košice ako preberajúcim, vyplýva, že I. M. prešiel do
vlastníctva mesta Košice ku dňu účinnosti zákona o majetku obcí, t. j. k 01.05.1991.

10. Delimitačným protokolom zo dňa 4.1.1981, predmetný majetok Technické služby mesta Košice
odovzdali Záhradníckemu a sadovníckemu podniku mesta Košice. Táto delimitácia sa uskutočnila na

základe Rozhodnutia rady Mestského národného výboru v Košiciach zo dňa 5.12.1980 č.277, ktorým sa
dňom 1.1.1981 z Technických služieb mesta Košice vyčlenila činnosť správy verejnej zelene a jej údržby
a výkonom štátnej správy a ochrany verejnej zelene do podniku Záhradnícky a sadovnícky podnik mesta
Košice.

11. Žalobkyňa vyzvala žalovaného listom zo dňa 07.08.2024 na úhradu bezdôvodného obohatenia za
obdobie od 15.4.2023 do 6.8.2024 celkovo sumu 1.584,55 €v lehote do 7 dní od o dňa doručenia
písomnej výzvy.

12. Z Nájomnej zmluvy č. C./XXXX P. H. XX.XX.XXXX, U. A. V. M. I. M. J. D. A. D., T.: XX XXX XXX, D.

D. W. X, XXX XX E., K., V. I. P. F. I. J. H. T. K. M. M. J. X.XX.XXXX.

13. Rozsudkom Mestského súdu Košice č.k. K2-37C/47/2020-318 zo dňa 22.05.2024 súd rozhodoval v
totožnejskutkovejaprávnejveciovydaníbezdôvodnéhoobohateniazaužívaniepredmetnéhopozemku
za obdobie bezprostredne predchádzajúce v tomto konaní žalovanému obdobiu, a to za obdobie od

6.9.2019 do 14.4.2023.

14. Takto zistený skutkový stav súd posúdil podľa nasledujúcich právnych predpisov:15. Podľa § 123 zák. č. 40/1964 Zb., občiansky zákonník (ďalej len ako „OZ“), vlastník je v medziach
zákonaoprávnenýpredmetsvojhovlastníctvadržať,užívať,požívaťjehoplodyaúžitkyanakladaťsním.

16. Podľa § 128 ods. 2 OZ vo verejnom záujme možno vec vyvlastniť alebo vlastnícke právo obmedziť,
ak účel nemožno dosiahnuť inak, a to len na základe zákona, len na tento účel a za náhradu.

17. Podľa § 151n ods. 1 OZ vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho
iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným

bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe.

18. Podľa § 151o ods. 1 OZ vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení
s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu
alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva
(vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným

bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

19.PodľaČl.20ods.1ÚstavySRkaždýmáprávovlastniťmajetok.Vlastníckeprávovšetkýchvlastníkov
má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu
nepožíva. Dedenie sa zaručuje.

Podľa Čl. 20 ods. 4 Ústavy SR vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba
v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu.

20. Podľa 451 ods.1 a 2 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením

z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

21. Podľa § 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

22. Podľa § 458 ods. 1 OZ, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to
nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnú ť peňažná
náhrada.

23. Podľa § 100 ods. 1, 2 OZ (1) Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej
( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. (2) Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou
vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než
zabezpečená pohľadávka.

24. Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

25. Podľa § 107 ods. 1 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky

odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

26. Podľa § 1 ods. 1,2,3 zák. č. 66/2009 Zz. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní
pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a
doplnení niektorých zákonov (ďalej len ako „zák.č.66/2009 Z.z.“),

(1) Tento zákon upravuje usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami vo vlastníctve
obce alebo vyššieho územného celku, ktoré prešli do vlastníctva obce alebo vyššieho územného celku
podľa osobitných predpisov, 1) vrátane priľahlej plochy, ktorá svojím umiestnením a využitím tvorí
neoddeliteľný celok so stavbou (ďalej len "pozemok pod stavbou").
(2) Tento zákon sa primerane vzťahuje aj na usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom, na ktorých

je umiestnený cintorín, okrem pozemkov vo vlastníctve cirkví, športový areál alebo verejná zeleň, ak
tento cintorín, športový areál alebo verejná zeleň prešli do vlastníctva obce podľa osobitného predpisu.
(3) Tento zákon sa nevzťahuje na usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami, ktoré
slúžia na podnikateľské účely.27. Podľa § 2 ods. 1,2 zák. č. 66/2009 Zz. (1) Obec alebo vyšší územný celok, ktorý sa stal podľa
osobitných predpisov 1) vlastníkom stavby 4) prechodom z vlastníctva štátu bez majetkovoprávneho

usporiadania vlastníctva k pozemkom (ďalej len "vlastník stavby"), môže poskytnúť zámennou zmluvou
vlastníkovi pozemku pod stavbou náhradný pozemok, ktorý je v jeho vlastníctve. Náhradný pozemok v
primeranej výmere, 5) bonite a rovnakého druhu, ako bol pôvodne pozemok pred zastavaním, poskytne
vlastník stavby v tom istom katastrálnom území. Ak územie obce tvorí viac katastrálnych území,
náhradný pozemok sa poskytne v rámci územia obce.

(2) Ak sa neuplatní postup podľa odseku 1, usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou
sa vykoná v konaní o pozemkových úpravách podľa osobitného predpisu.

28. Podľa § 4 ods. 1, 2 zák. č. 66/2009 Zz. ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto zákona
k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod
stavbou užívanému vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby právo

zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane
práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych
predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok. Podkladom na vykonanie
záznamu o vzniku vecného bremena v katastri nehnuteľností je súpis nehnuteľností, ku ktorým vzniklo
v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu.

(2) Vlastník pozemku pod stavbou je povinný strpieť výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu
do vykonania pozemkových úprav v príslušnom katastrálnom území.

29. Podľa §2 ods.1, 2 písm. a) zák. č. 513/1991 Zb. obchodného zákonníka, podnikaním sa rozumie
sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť

za účelom dosiahnutia zisku alebo na účel dosiahnutia merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu,
ak ide o hospodársku činnosť registrovaného sociálneho podniku podľa osobitného predpisu. (2)
Podnikateľom podľa tohto zákona je:
a) osoba zapísaná v obchodnom registri,

30.Podľa§56ods.1zák.č.513/1991Zb.(1)Obchodnáspoločnosť(ďalejlen"spoločnosť")jeprávnickou
osobou založenou za účelom podnikania. Spoločnosťami sú verejná obchodná spoločnosť, komanditná
spoločnosť, spoločnosť s ručením obmedzeným, akciová spoločnosť a jednoduchá spoločnosť na akcie.
Spoločnosť s ručením obmedzeným a akciová spoločnosť môžu byť založené aj za iným účelom, pokiaľ
to osobitný zákon nezakazuje.

31. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané a medzi stranami to nebolo sporné, že na predmetnom
pozemku, ktoré patrí do výlučného vlastníctva žalobkyne, je detské ihrisko areál M., ktoré prešlo
do výlučného vlastníctva žalovaného delimitačným protokolom zo dňa 13.4.2006 a že žalovaný na
základe nájomnej zmluvy C./XXXX P. H. XX.XX.XXXX prenajíma objekt detského ihriska v areáli M.

na podnikateľské účely od 1.10.1994. Vzhľadom na uvedené na spor sa neaplikuje zák. č. 66/2009
Z. z. s poukazom na ust. § 1 ods. 3 citovaného zákona, podľa ktorého sa tento zákon nevzťahuje
na usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami, ktoré slúžia na podnikateľské
účely. Podnikateľská činnosť je vykonávaná za účelom dosiahnutia zisku vtedy, keď hlavným účelom
podnikania je dosiahnutie zisku (majetkového prospechu). Podnikateľ teda podniká preto, aby dosiahol

zisk. Podnikateľom je aj osoba zapísaná v obchodnom registri, teda aj spoločnosť s ručením
obmedzeným. Žalovaný prenajíma detské ihrisko M., obchodnej spoločnosti na podnikateľské účely,
teda vyvíja činnosť s úmyslom dosiahnuť zisk.
Bezdôvodné obohatenie vzniká vždy vlastníkovi stavby bez ohľadu na to, kým je stavba užívaná.
Zastavaný pozemok je užívaný už tým, že sú na ňom postavené stavby, t. j. užívanie stavby je

konzumované jej vlastníctvom. K obohateniu vlastníka stavby dochádza už z titulu vlastníckeho práva,
ktoré zakladá jeho oprávnenie stavbu užívať. Je potom výlučne vecou jeho rozhodnutia, či stavbu bude
užívať sám alebo ju bezplatne či odplatne prenechá inému. Povinnosť poskytovať náhradu vlastníkovi
pozemku, na ktorom stojí stavba, postihuje vlastníka stavby bez ohľadu na to, akým spôsobom svoje
vlastnícke právo realizuje alebo na skutočnosť, či užívanie stavby prináša zisk a bez ohľadu na to, či

stavbu vôbec využíva, preto súd priznal žalobkyni nárok na náhradu z titulu bezdôvodného obohatenia.

32. Žalovaný vzniesol námietku premlčania, avšak v súvislosti so zák. č. 66/2009 Z. z..Súd námietku premlčania posúdil aj vzhľadom na právne posúdenie veci podľa § 451 OZ aj z titulu
bezdôvodného obohatenia, ktoré sa premlčuje v zmysle § 107 ods. 1, 2 OZ za 2 roky odo dňa keď sa
oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa

právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za 3 roky, ak ide o úmyselné bezdôvodné
obohatenie, za 10 rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Žalobca žiadal náhradu bezdôvodného obohatenia
od 15.4.2023, pričom žalobu podal 11.9.2023, teda v rámci 2- ročnej premlčacej lehoty, preto nárok
žalobcu nie je premlčaný.

33. Súd pri určení výšky odplaty za vecné bremeno vychádzal z obvyklého nájomného 3,12 €/m2 ročne,
(t.j. vo výške 1.212,50 € za rok), ktorá suma nebola sporná a vyplýva aj z odôvodnenia rozsudku
tunajšieho súdu č.k. K2-37C/47/2020-318 zo dňa 22.05.2024, za bezprostredne predchádzajúce
obdobie, od 06.09.2019 do 14.04.2023. Žalobca po pripustení zmeny žaloby žiadal náhradu
bezdôvodného obohatenia za obdobie nasledujúce, od 15.04.2023 do 05.01.2026 vo výške 3.295,34 €.
Na základe uvedeného súd priznal žalobcovi nárok na peňažnú náhradu za bezdôvodné obohatenie,

ktoré žalovaný získal na úkor žalobkyne plnením bez právneho dôvodu za obdobie od 15.04.2023 do
05.01.2026 spolu vo výške 3.295,34 € za 388 m2 x 3,125 €za m2/rok x 2 roky a 265 dní.

34. Žalobkyňa si uplatnila úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.584,55 € od 15.8.2024 do
zaplatenia, 5 % ročne zo sumy 116,27 € od 11.9.2024 do zaplatenia, 5 % ročne zo sumy 1.594,52 €

od 5.1.2026 do zaplatenia.

35. Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka /ďalej len Obč. zák./,, dlžník ktorý svoj dlh riadne a
včas nesplní je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom,
má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto

podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. (2) Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

36. Podľa ust. § 3 nar. vl. SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka (v znení účinnom od 12.6.2024, výška úrokov z omeškania je o 4,25% percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba L. O. W. platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného
dlhu, teda 9,25 %.

37. V konaní bolo preukázané, že žalobkyňa pred podaním žaloby vyzvala žalovaného listom zo dňa
7.8.2024naplnenievovýške1.584,55€do7dní,žalovanýmaltedaplniť14.8.2024atakjeod15.8.2024
v omeškaní, preto ho súd zaviazal na zaplatenie úrokov z omeškania v žalovanej výške (len) 5% zo
sumy 1.584,55 € od 15.8.2024 do zaplatenia.
Žalobkyňa žiadala úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 116,27 € od 11.9.2024 do zaplatenia.

Žalobu doručila súdu dňa 11.9.2024, na sumu 1.700, 82 €, z toho žiadala priznať úroky z omeškania vo
výške 5 % ročne v časti 1.584,55 € od 15.8.2024 (v zmysle výzvy žalovaného) a zo zvyšnej sumy 116,27
€ žiadala priznať úroky z omeškania od 11.9.2024, teda od doručenia žaloby. Žaloba bola žalovanému
doručená dňa 22.1.2025. Žalovaný mal tak plniť zo sumy 116,27 € 23.1.2025, teda je v omeškaní od
24.1.2025, preto ho súd zaviazal na zaplatenie úrokov z omeškania v žalovanej výške (len) 5% zo sumy

116,27 € od 24.1.2025 a v prevyšujúcej časti žalobu (od 11.9.2024 do 24.1.2025) zamietol.
Žalobkyňa žiadala úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.594,52 € od 5.1.2026 do zaplatenia
Návrh na zmenu žaloby žalobkyňa doručila súdu 9.1.2026 aj súd žalovanému, žalovaný mal plniť
1.594,52 € od 10.1.2026, teda sa dostal do omeškania od 11.1.2026, preto súd zaviazal žalovaného na
zaplatenie zákonných úrokov z omeškania (len) v žalovanej výške 5% zo sumy 1.594,52 € od 11.1.2026

a v prevyšujúcej časti žalobu (od 5.1.2026 do 11.1.2026) zamietol.

38. Podľa § 255 ods. 1 CSP, Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

39. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a žalobkyni, ktorá mala vo veci plný úspech,

priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Mestský súd Košice v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka, čo ním sleduje, podpis a ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní aj spisová značka
tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov
sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie
možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku, ak žalovaný dobrovoľne

nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.