Uznesenie – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. marec 2026

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/19/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7122200235
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Slovinská
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2026:7122200235.4

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Slovinskej a sudkýň
JUDr. Zuzany Matyiovej a JUDr. Oľgy Mičietovej v spore žalobcov: 1/ Odborový zväz KOVO, so sídlom
v Bratislave, Bajkalská 29A, IČO: 30 804 078 a 2/ Rada odborov OZ KOVO U.S.Steel, so sídlom
v Košiciach, Vstupný areál U.S.Steel, IČO: 17 069 238, zastúpených JUDr. Marekom Radačovským,
advokátom so sídlom v Košiciach, Žriedlová 3, proti žalovanému: TAMAM COMERC s.r.o., so sídlom

v Košiciach, Masarykova 2, IČO: 47 136 529, zastúpenému JUDr. Rudolf Manik, PhD., MBA, MHA -
ADVOKÁT s. r. o., so sídlom v Košiciach, Masarykova 2, IČO: 36 86 1324, o vypratanie nehnuteľnosti, o
odvolaní žalovaného proti uzneseniu Mestského súdu Košice č.k. 25C/2/2022-481 zo dňa 27.11.2025,
takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Košice uznesením č.k. 25C/2/2022-481 zo dňa 27.11.2025 rozhodol o trovách konania
o vypratanie nehnuteľnosti tak, že žalobcom v 1. a 2. rade voči žalovanému priznal nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 %.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobcovia sa žalobou podanou na súd 12.1.2022 domáhali,
aby súd uložil žalovanému povinnosť vypratať nehnuteľnosť - budovu Domu kultúry v A. B. C. D. E.
X a požadovali náhradu trov konania. Uznesením č.k. 25C/2/2022-380 zo dňa 27.1.2025 súd konanie
zastavil a o trovách konania rozhodol tak, že žalobcom v 1. a 2. rade voči žalovanému priznal nárok
na náhradu trov konania v plnej výške. Zároveň súd rozhodol o vrátení súdneho poplatku žalobcom v

1. a 2. rade.

3. V dôsledku odvolania žalovaného proti tomuto uzneseniu v rozsahu výroku o trovách konania
vec prejednal odvolací súd - Krajský súd v Košiciach, ktorý uznesením č.k. 2Co/50/2025-434 zo
dňa 10.4.2025 uznesenie vo výroku o trovách konania zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Konštatoval, že exekučné vypratávanie predmetných nehnuteľností

sa konalo na základe exekučného titulu vydaného v súdnom konaní Mestského súdu Košice č. k.
30Cb/5/2024 zo dňa 12.2.2024, pričom žalovaný tvrdil, že uvedenú nehnuteľnosť už ani nespravoval,
že nebol pasívne legitimovaný na vypratanie, pretože ju spravovala iná osoba, ktorými faktami sa
súd prvej inštancie nezaoberal, neposúdil celkový stav a tým nezodpovedal všetky otázky ohľadne
svojho rozhodnutia o trovách konania. Súdu prvej inštancie uložil povinnosť opätovne posúdiť nárok
na náhradu trov konania vo svetle všetkých zistených skutočností a pri rozhodovaní prihliadnuť aj

na argumenty uvedené v odvolaní žalovaného, opätovne rozhodnúť a svoje rozhodnutie aj náležite a
zákonne odôvodniť.4. Po vrátení veci súd prvej inštancie opätovne vec posúdil podľa ustanovení § 262 ods. 1, § 251 a §
256 ods. 1 CSP a o trovách konania opätovne rozhodol. Konštatoval, že žalobcovia podaním zo dňa

21.1.2025, t.j. ešte pred začatím konania vo veci samej, vzali žalobu o vypratanie hnuteľnosti späť v
celom rozsahu s tým, že na podklade exekučného titulu, a to neodkladného opatrenia Mestského súdu
Košice sp. zn. 30Cb/5/2024 zo dňa 12.2.2024 a v nadväznosti na to vydaného exekučného príkazu
zo dňa 25.10.2024 sp. zn. 245EX 160/24 žalovaný vypratal nebytové priestory i budovu, ktorých sa
žalobcovia v tomto konaní domáhali, teda si splnil svoju povinnosť požadovanú v tejto žalobe.

5. Žalovaný tvrdil, že zastavenie konania zavinili žalobcovia. Správcom Domu kultúry v Košiciach bol
iba do konca platnosti zmluvy o nájme uzavretej so žalobcami, teda do konca roku 2023 a následne
už predmetnú nehnuteľnosť spravovala iná osoba, preto na odstúpenie od nájomnej zmluvy zo strany
žalobcov absentoval akýkoľvek právny dôvod. Účasť na pojednávaní a späťvzatie žaloby prišlo až po
jednom roku od uplynutia nájomnej zmluvy. Poukázal na to, že v exekučnom titule v uznesení Mestského

súdu Košice sp. zn. 30Cb/5/2024 zo dňa 12.2.2024 je uvedená iná právnická osoba, ktorá Dom kultúry
v novembri 2024 aj vypratala, pretože žalovaný v roku 2024 už nehnuteľnosť nespravoval a ani ju
nevypratal.

6. K týmto skutočnostiam žalobcovia dôvodili, že žalovaný napriek ukončeniu nájomného vzťahu

pokračoval v užívaní nebytových priestorov a pozemku v správe žalobcov, pričom ide o dlhodobo trvajúci
protiprávny stav, hoci k ukončeniu došlo k 31.7.2021 podaním výpovede, najneskôr však ukončením
doby nájmu, a to 31.12.2023. Tvrdenie žalovaného o tom, že po 31.12.2023 nehnuteľnosti viac neužíval
je výslovne nepravdivé, pretože ešte dňa 12.2.2024 po pokuse žalobcov o prevzatie nehnuteľnosti
žalovaný prenechal dotknutú nehnuteľnosť do užívania spoločnosti Tamam Comerc Plus, s.r.o., až do

núteného vypratania žalovaného z nehnuteľnosti bola žaloba plne dôvodná a len správanie žalovaného,
keď vypratal nehnuteľnosť až po vydaní exekučného príkazu bolo jedinou príčinou, prečo žalobcovia
túto žalobu zobrali späť. Žalovaný sa síce snažil nehnuteľnosťami disponovať vo vzťahu k personálne
prepojenýmspoločnostiamTamamComercPlus,s.r.o.aTamamComercExtra,s.r.o.voformepodnájmu
či prenechania do užívania, avšak všetky tieto spoločnosti ovládané tými istými osobami svoje právo

odvodzovali vždy a výhradne len od žalovaného.

7. Súd objasnil zásadu zavinenia za zastavenie konania, v zmysle ktorej späťvzatím žaloby žalobca
zaviní zastavenie konania, no ak došlo k zastaveniu konania v dôsledku späťvzatia dôvodne podaného
návrhu pre správanie žalovaného, možno uložiť pre zmenu žalovanému povinnosť nahradiť trovy

zastaveného konania. Konštatoval, že k späťvzatiu žaloby žalobcovia pristúpili po tom, ako od
žalovanéhovexekučnomkonanívymohlinepeňažnéplnenienazákladeprávoplatnéhoavykonateľného
súdneho rozhodnutia. Na uvedené nemajú vplyv skutočnosti uvádzané žalovaným, keďže Mestský súd
Košiceuznesenímzodňa12.2.2024,sp.zn.30Cb/5/2024žalovanémuakožalovanémuv1.radenariadil
o. i. vypratať predmetnú nehnuteľnosť a jednotlivé nebytové priestory a tieto odovzdať žalobcom.

8. K tvrdeniu žalovaného, že k späťvzatiu žaloby došlo z dôvodu, že sa žalobcovia domohli vypratania
Domu kultúry od spoločnosti TAMAM COMERC PLUS s.r.o., súd poukázal na úradný záznam súdneho
exekútora zo dňa 4.12.2024, v ktorom práve žalovaný svojim podpisom potvrdil odovzdanie kľúčov k
nehnuteľnostiam na základe núteného výkonu exekučného titulu.

9. Keďže žalobcovia vzali žalobu späť potom, čo zo strany žalovaného došlo k plneniu na základe
súdneho rozhodnutia a táto skutočnosť bola dôvodom na späťvzatie žaloby, súd o nároku na náhradu
trov konania rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

10. Žalovaný proti uzneseniu podal odvolanie namietajúc, že súd porušil zásadu úspešnosti v spore,
resp. zavinenia za zastavenie konania. Späťvzatie žaloby bolo podané zo strany žalobcov, preto práve
oni zavinili vydanie rozhodnutia o zastavení konania, keďže tak žalobca 1/ ako i žalobca 2/ ako dominus
litis už na prejednaní veci netrvali. Došlo preto k nesprávnemu posúdeniu právneho stavu veci, keďže
žalovaný nezavdal žiadnu príčinu na späťvzatie žaloby. Zopakoval, že bol správcom Domu kultúry iba

do konca platnosti zmluvy o nájme uzatvorenej so žalobcami, teda do konca roka 2023 a následne už
predmetnú nehnuteľnosť spravovala iná právnická osoba. Žaloba bola podľa žalovaného neoprávnená
z dôvodu, že na odstúpenie od nájomnej zmluvy zo strany žalobcov absentoval akýkoľvek právny dôvod
a po uplynutí platnosti nájomnej zmluvy 31. 12. 2023 už žalovaný správu Domu kultúry nevykonával,nebol teda žiaden dôvod na ďalšie trvanie konania, účasť na pojednávaní či späťvzatie žaloby až po
1 roku od uplynutia nájomnej zmluvy. Zastavenie konania pre späťvzatie žaloby a procesný neúspech
v spore tak nepochybne spočíva na žalobcoch a nie na žalovanom. Už v exekučnom titule – uznesení

Mestského súdu v Košiciach sp. zn. 30 Cb 5/2024 z 12. 2. 2024 je uvedená iná právnická osoba, ktorá
Domkultúryvnovembri2024vypratala,žalovanýtakvroku2024užtútonehnuteľnosťnespravovalaniju
nevypratal. Žiadne nepeňažné plnenie žalobcovia od žalovaného nevymohli, pre toto tvrdenie absentuje
podľa žalovaného akýkoľvek dôkaz. O nedôvodnosti žaloby, ktorú žalobcovia vzali späť, svedčí fakt, že
bola podaná ešte v roku 2022, teda pred uplynutím samotnej doby platnosti nájomnej zmluvy t. j. pred

1. januárom 2024. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že žalovanému prizná
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

11. Vyjadrenie protistrany k odvolaniu nebolo podané.

12. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas,

oprávnenouosobou,beznariadeniapojednávania,vzmysleust.§385ods.1CSPpreskúmalnapadnuté
uznesenie aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a 380 ods. 1, 2 CSP
a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

13. Žalovaný, ako vyplýva z dôvodov odvolania, použil odvolacie dôvody uvedené v § 365 ods. 1 písm.

f/, h/ CSP. Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP spočíva predovšetkým v
nesprávnom postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd
berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne
neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne
skutkovézisteniamôžubyťajvýsledkomlogickýchrozporovprihodnotenídôkazovsosobitnýmzreteľom

na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm.
h/ CSP je v praxi vykladaný tak, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení
súd vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym
právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii
práva ide vtedy, ak súd použil právny predpis iný, než ktorý použiť mal alebo ak síce použil správny

právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

14. V prejednávanej veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie dôvody nie sú naplnené. Uzneseniu
súdu prvej inštancie, ktoré bolo napadnuté odvolaním nemožno vytknúť, že by súd vzal do úvahy
skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli a ani inak nevyšli za

konania najavo alebo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi
preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor. Súd prvej inštancie po zrušení
v poradí svojho prvého uznesenia o trovách konania sa riadil právnym názorom odvolacieho súdu, a
skutočnosti uvedené v odvolaní neumožňujú odvolaciemu súdu prijať iné závery a nie sú spôsobilé
spochybniť vecnú správnosť napadnutého uznesenia.

15. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Poukazujúc na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje, že vecne správne,
podrobné a vyčerpávajúce sú dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie, s ktorými dôvodmi sa aj odvolací
súd stotožňuje a na tieto odkazuje.

16. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu
žalovaného a odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol
vecne správne, pokiaľ priznal žalobcom nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v celom
rozsahu z dôvodu jeho procesného zavinenia na zastavení konania.

17. Náhrada trov konania je vo všeobecnosti ovládaná zásadou úspechu vo veci, ktorá je však doplnená
zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie je
upravená v § 256 CSP a znamená, že trovy je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli.
Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu

nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Náhrada týchto trov sa prisudzuje bez
ohľadu na meritórny výsledok sporu. Pri posudzovaní nároku na náhradu trov konania v spojení s
ustanovením § 256 ods. 1 CSP je súd povinný skúmať, či niektorá zo strán sporu zavinila, že sa konanie
muselo zastaviť.18. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva, preto rozhodujúcimi
skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. Uplatňuje sa pre

každé konanie bez ohľadu na to, z akého dôvodu bolo konanie zastavené, ak už vznikol procesnoprávny
vzťah medzi súdom a oboma stranami sporu a medzi stranami sporu navzájom. Kritérium procesného
zavinenia treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana
v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana
neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené. Dôvodnosť žaloby súd skúma iba z

hľadiska procesného, a nie hmotnoprávneho (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.
6Cdo/70/2021 zo dňa 27.6.2023).

19. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobcovia si žalobou uplatnili nárok na vypratanie nehnuteľnosti, pričom
v priebehu konania zobrali žalobu späť z dôvodu, že žalovaný nehnuteľnosť vypratal. Niet potom pochýb
otom,žežalovanýsazachovalvzmysležalobnejpožiadavky,keďženehnuteľnosťvypratalažpopodaní

žaloby na súd, z ktorého dôvodu nemožno pričítať procesné zavinenie za zastavenie konania žalobcom.

20. V zmysle už vyššie uvedenej judikatúry, odvolacia argumentácia žalovaného o neopodstatnenosti
podanej žaloby je irelevantná, nakoľko pri aplikácii ustanovenia § 256 CSP sa náhrada trov konania
prisudzuje bez ohľadu na meritórny výsledok resp. bez ohľadu na dôvodnosť žaloby. Nedôvodnou

je aj odvolacia námietka žalovaného, že nehnuteľnosť v rámci exekučného konania vypratala už iná
právnická osoba, nakoľko uvedené nevyplýva zo súdom prvej inštancie vykonaného dokazovania.

21. Skutočnosť, že späťvzatie žaloby zavinil žalovaný bola v konaní preukázaná, pričom súd prvej
inštancie logicky, precízne, vnútorne komplexne a zrozumiteľným spôsobom zdôvodnil svoj postup a

uviedol dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil, ako po stránke skutkovej,
tak aj po právnej stránke.

22. Z vyššie uvedených dôvodov námietky žalovaného voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie o nároku
na náhradu trov konania neboli dôvodné, keďže súd prvej inštancie rozhodol vecne správne. Žalovaný

procesne zavinil zastavenie konania, preto žalobcom patrí podľa zásady procesnej zodpovednosti za
zavinenie (§ 256 ods. 1 CSP) nárok na plnú náhradu trov konania voči žalovanému. Vzhľadom na
uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil.

23. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1, 2 CSP v

spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný nebol so svojím odvolaním úspešný, žalobcom preukázateľne
trovyodvolaciehokonanianevznikli,pretostranámsporuodvolacísúdnáhradutrovodvolaciehokonania
nepriznal.

24. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Dovolateľ má právo v dovolacom konaní zvoliť si advokáta alebo sa môže obrátiť na Centrum právnej
pomoci (§ 160 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).