Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. február 2026

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 5Csp/1/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125426121
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Matúš Kalanin
ECLI: ECLI:SK:OSVT:2026:6125426121.3

Uznesenie

Okresný súd Vranov nad Topľou v spore žalobcu: BENCONT FINANCE, a. s. so sídlom Vajnorská 100/A,
831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, zastúpený: KOVAL & spol., advokátska kancelária, s.r.o. so sídlom
Komenského 3, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 648 892, proti žalovanému: A. B., nar. XX. XX. XXXX,
trvale bytom C. D. XXX/XX, XXX XX E. F. G., o zaplatenie 238,11 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Vyslovuje, že nemá právomoc vo veci konať.

Konanie zastavuje.

Žalobca nemá nárok na náhradu trov konania a žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou podanou na Okresnom súde Banská bystrica domáhal proti žalovanému

zaplatenia sumy 238,11 eur spolu s ďalším príslušenstvom a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil
tým, že právny predchodca žalobcu ako veriteľ so žalovaným ako spotrebiteľom uzavrel dňa 7.8.2023
zmluvu o poskytovaní verejných služieb. Na základe zmluvy bol žalovanému aktivovaný program služieb
a žalovaný sa zaviazal riadne a včas platiť cenu služieb.

2. Podľa zmluvy žalovaný pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej podnikateľskej

činnosti, zamestnania alebo povolania, pričom právny predchodca žalobcu ako dodávateľ pri uzatváraní
zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Jedná sa preto
o spotrebiteľskú zmluvu uzavretú medzi dodávateľom a spotrebiteľom.

3. V priebehu konania súd zistil, že žalovaný sa na adrese trvalého pobytu dlhodobo nezdržiava, nakoľko
žije a pracuje približne sedem rokov v Českej republike.

4. Podľa správy Obvodného oddelenia Policajného zboru Hanušovce nad Topľou z 26.1.2025, bolo
šetrením od bývalej manželky H. B. zistené, že jej bývalý manžel -žalovaný s ňou na adrese dlhodobo
nežije, sú rozvedení a na adrese svojho trvalého bydliska sa už roky nezdržiava. Uviedla, že má
vedomosť, že jej bývalý manžel už približne sedem rokov žije v zahraničí, konkrétne v Česku so svojou
aktuálnou manželkou. Bolo vykonané ďalšie šetrenie u otca žalovaného I. B., bývajúceho v obci J. K.,

ktorý uviedol že jeho syn - žalovaný dlhodobo, vyše sedem rokov žije v Českej republike a zdržiava sa
aktuálne na adrese XXX XX C., L. B. XXXX so svojou aktuálnou manželkou L. B.. Telefonicky kontakt
na svojho syna nemá, keďže komunikujú spoločne len prostredníctvom sociálnej siete. Taktiež uviedol,
že jeho syn chodí na územie SR veľmi málo, sporadicky, približne raz ročne do obce J. K. za svojimi
rodičmi, aj to len na pár dní.

5. Podľa správy Mesta Hanušovce nad Topľou z 26.1.2026 žalovaný sa v mieste svojho trvalého bydliska
dlhodobo nezdržiava, je rozvedený, žije a pracuje v Českej republike.6. Podľa pripojenej doručenky bolo zistené, že žalovaný si prevzal žalobu, predvolanie ako aj ďalšie
listiny a poučenia na adrese L. B. XXXX, XXX XX C., M. A..

7. Podľa článku 4 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12.12.2012
o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len
„nariadenie“), ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa
bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.

8. Podľa článku 5 ods. 1 nariadenia, osoby s bydliskom na území členského štátu možno žalovať na
súdoch iného členského štátu len na základe kritérií upravených v oddieloch 2 až 7 tejto kapitoly.

9. Podľa článku 18 ods. 2 nariadenia, druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch
členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.

10. Podľa článku 19 nariadenia, od ustanovení tohto oddielu sa možno odchýliť len dohodou: 1.
dojednanou po vzniku sporu; 2. ktorá umožňuje spotrebiteľovi začať konanie na iných súdoch, než tých,
ktoré sú uvedené v tomto oddiele, alebo 3. dojednanou medzi spotrebiteľom a druhým účastníkom
zmluvy, ak obaja majú v čase uzavretia zmluvy bydlisko alebo obvyklý pobyt v tom istom členskom

štáte, a ktorá udeľuje právomoc súdom tohto členského štátu za predpokladu, že takáto dohoda nie je
v rozpore s právnym poriadkom tohto členského štátu.

11. Podľa článku 25 ods. 4 nariadenia dohody alebo ustanovenia listiny zriaďujúcej poručnícky fond o
voľnej právomoci sú právne neúčinné, ak sú v rozpore s článkami 15, 19 alebo 23 alebo ak súdy, ktorých

právomoc sa má nimi vylúčiť, majú vlastnú právomoc podľa článku 24.

12. Podľa článku 26 ods. 1 nariadenia, okrem právomoci založenej na iných ustanoveniach tohto
nariadenia má právomoc súd členského štátu vtedy, ak sa žalovaný zúčastní konania. Toto kritérium sa
neuplatní, ak sa žalovaný zúčastní konania, len aby namietol absenciu právomoci, alebo ak má iný súd

výlučnú právomoc podľa článku 24.

13. Podľa článku 26 ods. 2 nariadenia, vo veciach uvedených v oddieloch 3, 4 alebo 5, v ktorých je
žalovaným poistník, poistený, oprávnený z poistenia, poškodený, spotrebiteľ alebo zamestnanec, súd
pred založením si právomoci podľa odseku 1 zabezpečí, aby bol žalovaný poučený o svojom práve

namietať absenciu právomoci súdu a o dôsledkoch jeho účasti alebo neúčasti na konaní.

14. Podľa článku 28 ods. 1 nariadenia, ak je osoba, ktorá má bydlisko v jednom členskom štáte, žalovaná
na súde iného členského štátu a nezúčastní sa konania, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc,
pokiaľ si právomoc nemôže založiť na ustanoveniach tohto nariadenia.

15. Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 253/1998 Z.z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri
obyvateľov Slovenskej republiky (v ďalšom len „zákon č. 283/1998 Z.z.“) trvalým pobytom je pobyt
občana spravidla v mieste jeho stáleho bydliska na území Slovenskej republiky.

16. Podľa § 12 ods. 1 zák. č. 253/1998 Z.z. register je informačným systémom verejnej správy, ktorý
obsahuje súbor údaj o obyvateľoch Slovenskej republiky, na základe ktorých možno osobu identifikovať,
zistiť jej pobyt a vzťahy k iným osobám, ako aj ďalšie administratívne údaje zistené týmto zákonom.

17. Podľa § 23a ods. 3 veta prvá zák. č. 283/1998 Z.z. údaje o fyzických osobách vedené v registri

fyzických osôb sa považujú za úplné a zodpovedajúce skutočnosti, kým nie je preukázaný opak.

18. Podľa § 161 ods. 1 zák. č.160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak tento
zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za
ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").

19. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví.20. Podľa § 9 CSP ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie
bezodkladne zastaví.

21.Vychádzajúczcitovanýchustanoveníprávnychpredpisovajudikatúrycitovanejnižšie,bydliskomjev
zásademiesto,kdesaosobazdržiavaväčšinuroka,kdebývaaktoréonasamaoznačízasvojebydlisko.
V tomto zmysle trvalý pobyt, ktorý používajú predpisy správneho práva, nie je možné stotožňovať s
pojmom bydlisko. Pojem bydlisko je potrebné chápať ako bydlisko faktické, t. j. miesto, kde sa osoba
zdržuje s úmyslom zdržovať sa tam trvalo.

22. Pretože konanie vo veci začalo po 10.01.2015, právomoc súdov SR v konaní s cudzím prvkom
(v tomto súdnom konaní cudzí prvok je zastúpený tým, že žalovaný, ktorý je spotrebiteľom, sa trvalo
zdržiava v Českej republike, kde žije s úmyslom tam naďalej zotrvať, žije tam a pracuje so svojou druhou
manželkou, čo vyplynulo jednak zo správy obce, správy polície ako aj samotnej skutočnosti, že sa
mu žalobu podarilo do vlastných rúk doručiť na zistenú adresu v ČR) je potrebné posudzovať podľa

nariadenia a to podľa článku 18 a 19 nariadenia, pretože prejednávaná vec je sporom zo spotrebiteľskej
zmluvy a uvedené ustanovenie ukladá žalobcovi povinnosť uplatniť svoj nárok proti spotrebiteľovi na
súde toho členského štátu, v ktorom má žalovaný (spotrebiteľ) bydlisko. Z hľadiska teritoriálnej a časovej
pôsobnosti je zrejmé, že nariadenie sa vzťahuje na oba zmluvné štáty, Českú republiku ako i Slovenskú
republiku, a to počnúc od 10.01.2015. Splnená je i podmienka vecnej pôsobnosti nariadenia, pretože

ide o spor typovo zo zmluvy o úvere, ktorá je typickým vzťahom spotrebiteľským, keďže žalovaný nebol
v zmluve o spotrebiteľskom úvere identifikovaný ako podnikateľ.

23. Z doterajších zistení súdu vyplýva, že žalovaný má svoje faktické bydlisko ako miesto, kde sa zdržuje
s úmyslom zdržiavať sa tam trvalo v Českej republike, kde dlhodobo žije a pracuje, čo vyplynulo zo

šetrení polície. V mieste evidovaného trvalého pobytu v Meste Hanušovce nad Topľou sa nezdržiava
(má tu hlásený trvalý pobyt), avšak podľa udania mesta, žije dlhodobo v zahraničí, konkrétne v Českej
republike. Otec ako aj bývalá manželka žalovaného potvrdili, že sa žalovaný dlhodobo, a to približne
sedem rokov zdržiava v Českej republike, kde pracuje, pričom v zahraničí žije spoločne so svojou druhou
manželkou. Na územie Slovenskej republiky prichádza približne raz do roka, za svojimi rodičmi a iba

na pár dní.

24. Žalovanému boli v priebehu konania doručovaná súdna zásielka na políciou zistenú adresu
v zahraničí, pričom zásielku si prevzal na uvedenej adrese v Českej republike. Na túto adresu bola
žalovanému doručená žaloba s prílohami a ďalšie listiny a poučenia. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný

sa zdržiava v Českej republike, kde má vytvorené väzby, pričom niet pochybností, že ide o jeho bydlisko
a tam si aj preberá súdne zásielky.

25. Na to, či sú splnené procesné podmienky, za ktorých môže súd konať, je súd povinný v zmysle
§161 ods. 1 CSP prihliadať kedykoľvek počas konania. Medzi základné podmienky konania, za splnenia

ktorých môže súd vo veci konať a rozhodnúť, patrí podmienka právomoci súdu.

26. Európsky súdny dvor vo svojich rozhodnutiach zdôraznil, že nariadenie vo všetkých svojich
ustanoveniach, a to i tých, ktoré sa týkajú súdnej príslušnosti (právomoci) smeruje k zachovaniu práva
žalovaného účinne sa v konaní brániť. Súčasťou práva účinne sa brániť je prirodzene i právo byť

žalovaný pred vhodným súdom. Tým je v zmysle článku 4 ods. 1 nariadenia súd štátu, v ktorom má
žalovaný bydlisko. Tento princíp (byť žalovaný pred vhodným súdom) je článkom 18 ods. 2 nariadenia
posilnený tak, že v sporoch so spotrebiteľských zmlúv majú obligatórnu príslušnosť súdy štátu, v ktorom
má spotrebiteľ bydlisko.

27. Žalovaný je spotrebiteľom a v takom prípade sa právomoc súdov konať neposudzuje podľa pravidiel
o všeobecnej právomoci podľa článku 4 ods. 1 nariadenia, ale podľa pravidiel o obligatórnej právomoci
podľa článku 18 a 19 nariadenia, na základe ktorých právomoc konať vo veci podanej žaloby majú súdy
Českej republiky, keďže súd zistil, že žalovaný ako spotrebiteľ už v čase začatia tohto súdneho konania
mal bydlisko v Českej republike.

28. Judikatúra chápe pojem bydlisko ako miesto, kde sa osoba skutočne trvale zdržuje, aj keď je
prihlásená na trvalý pobyt v obvode iného súdu. Pojmy bydlisko a trvalý pobyt nie je možné stotožňovať
(registrovaný právny stav), pretože fyzická osoba sa na mieste trvalého pobytu nemusí reálne zdržiavať(porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 19.02.2015, sp. zn. 4Cdo 40/2014).
Rovnako Ústavný súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. III ÚS 239/2010-6 zo dňa 22. 06. 2010
konštatoval,žepriurčovanívšeobecnéhosúduobčananemôžebyťsmerodajnýmlenúdajojehotrvalom

pobyte, ktorý je zaznamenaný v príslušných evidenciách, ale má sa vychádzať z bydliska takejto osoby.
Pritom bydliskom je miesto pobytu osoby, ktorá má úmysel sa na danom mieste trvale zdržiavať.

29. Za tohto stavu by tunajší súd mal právomoc vo veci konať iba podľa článku 26 ods. 1 nariadenia t.j. ak
by sa žalovaný konania zúčastnil. Právomoc tunajšieho súdu tak mohla byť založená postupom podľa čl.

26 ods. 1 nariadenia, ak sa žalovaný vyjadrí k žalobe bez toho, aby súčasne s týmto vyjadrením vzniesol
námietku nedostatku právomoci súdu. Súd preto doručil žalobu spolu so všetkými prílohami žalovanému
na adresu bydliska v Českej republike, spolu s predvolaním na pojednávanie. Žaloba so všetkými
prílohami a s výzvou na vyjadrenie bola žalovanému doručená do vlastných rúk dňa 10.2.2026. Žalovaný
sa nedostavil na pojednávanie dňa 26.2.2026, k žalobe sa nevyjadril, svoju neúčasť neospravedlnil.
Konania sa nezúčastnil (porovnaj rozsudok Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 11.04.2019, vo veci

C-464/18, ZX proti Ryanair DAC, ktorý v druhom výroku rozhodol tak, že článok 26 ods. 1 nariadenia
č. 1215/2012 sa má vykladať v tom zmysle, že toto ustanovenie sa neuplatňuje v prípade, ako je ten
vo veci samej, keď žalovaný nepredložil pripomienky alebo sa konania nezúčastnil, tiež porovnaj závery
uznesenia Krajského súdu v Nitre sp.zn. 7Co/129/2017 z 19. 06. 2018).

30. Právomoc tunajšieho súdu podľa článku 26 ods. 1 nariadenia založiť nemožno, nakoľko žalovaný
sa konania nezúčastnil, k žalobe sa nevyjadril.

31. Za danej situácie žalobca mal žalobu v zmysle citovaného nariadenia podať na súde toho členského
štátu, v ktorom má žalovaný bydlisko, pričom od tohto ustanovenia je možné odchýliť sa len dohodou

v prípadoch ustanovených v čl. 19 citovaného nariadenia, avšak z obsahu spisu žiadna takáto dohoda
nevyplýva. Podľa článku 25 ods. 4 nariadenia dohody sú právne neúčinné, ak sú v rozpore s článkami
15, 19 alebo 23. Právny predchodca žalobcu nemal v čase uzavretia zmluvy bydlisko (sídlo) v tom
istom členskom štáte ako spotrebiteľ, preto nemohol so žalovaným ako spotrebiteľom uzavrieť v čase
uzavretia zmluvy dohodu o právomoci, pričom neexistuje ani dohoda po vzniku sporu. Nevýslovnú

dohodu o právomoci bez poukazu na ustanovenia nariadenia zakomponovanú do hutného textu zmluvy,
bez zreteľného odlíšenia od ostatného obsahu zmluvy, prípadne zakomponovanú iba do všeobecných
obchodných podmienok, by súd aj tak nemohol považovať za platné dojednanie o právomoci súdov,
pričomtakétoustanoveniezmluvybysúdpovažovalzaneprijateľnúzmluvnúpodmienku.Vsúlades§54
ods. 1 Občianskeho zákonníka tiež platí, že zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa

nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo
si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Takéto ustanovenie bez ďalšieho zakomponované do textu
zmluvy bez bližšieho označenia, bez výslovného odkazu na príslušné ustanovenia nariadenia, by bolo
možné považovať tiež za vzdanie sa vopred spotrebiteľovho práva, aby dodávateľ voči nemu uplatňoval

nárok zo zmluvy iba na súde toho členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.

32. Vzhľadom na neodstrániteľný nedostatok podmienok konania spočívajúci v nedostatku právomoci
súdu vo veci konať, súd podľa článku 28 ods. 1 nariadenia vyhlásil, že nemá právomoc vo veci konať
a podľa § 161 ods. 2 CSP konanie vo veci zastavil.

33. Ak súd zistí, že nie je daná jeho právomoc na prejednanie a rozhodnutie o veci s medzinárodným
prvkom, konanie zastaví podľa ustanovenia § 161 ods. 2 CSP. Nemôže však vec postúpiť súdu iného
štátu; iba v odôvodnení svojho uznesenia poučí účastníkov o tom, že sa s návrhom môžu obrátiť na
príslušný úrad v cudzine (R 26/1987)

34. O postúpení veci príslušnému orgánu súd nerozhodol, pretože zastavil konanie pre nedostatok
medzinárodnej právomoci, pričom mal za to, že právomoc konať v predmetnej veci majú súdy v Českej
republike, kde je bydlisko žalovaného.

35. Nakoľko spor nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie zastavil.

36. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.37. V zmysle § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

38.Prirozhodovaníonárokunanáhradutrovkonaniavdanomprípadeplatí,žežalobcaprocesnezavinil
zastavenie konania, a teda nemá nárok na náhradu trov konania. Žalobu totiž podal na súde, ktorý nemá
právomoc o veci rozhodnúť. Preto vznikol nárok na náhradu trov konania žalovanému podľa § 256 ods.
1 CSP. Žalovanému žiadne trovy konania preukázateľné nevznikli. Vzhľadom na túto skutočnosť súd

rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a nárok na náhradu trov konania
mu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom
súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.