Rozsudok – Starostlivosť o maloletých ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. marec 2026

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 9Pc/42/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1625202305
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kurnotová

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2026:1625202305.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, sudkyňou JUDr. Janou Kurnotovou, v konaní navrhovateľa – muža, ktorého

otcovstvo má byť zapreté A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXXX/XX, A. a matky E. B.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XX/XX, A. a maloletého: meno neurčené B., nar. XX.XX.XXXX, t.č. v
Centre pre deti a rodiny Pezinok, so sídlom Nová ul. č. 9, Pezinok, zast. Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny Malacky, Záhorácka č. 2942/60A, Malacky, o zapretie otcovstva k maloletému, takto

r o z h o d o l :

Súd určuje, že A. B., nar. XX.XX.XXXX, nie je otcom maloletého meno G. B., nar. XX.XX.XXXX, v H.
- I. J., z matky E. B., K. B., nar. XX.XX.XXXX.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 06.10.2025 sa navrhovateľ – muž, ktorého otcovstvo má
byť zapreté domáhal určenia, že nie je otcom maloletého meno G. B., nar. XX.XX.XXXX. Svoj návrh
odôvodnil tým, že v čase počatia maloletého sa nachádzal vo výkone trestu odňatia slobody, a preto
nemohol mať s matkou pohlavný styk.

2. Matka maloletého sa v konaní nevyjadrila. Súd musí v zmysle ust. § 31 C.m.p. v konaní pokračovať a
rozhodnúť aj keď je účastník nečinný. Súd podľa § 180 C.s.p. rozhodol na pojednávaní v neprítomnosti

matky maloletého, ktorá svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnila, napriek tomu že mala
predvolanie na pojednávanie riadne a včas doručené podľa § 111 ods. 3 C.s.p., v zmysle ktorého, ak
nemožno doručiť písomnosť na adresu podľa § 106, písomnosť sa považuje dňom vrátenia nedoručenej
zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.

3. Súd sa oboznámil s návrhom a vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa a listinnými dôkazmi
založenými v spise, a to rodným listom maloletého, potvrdením Ústavu na výkon trestu odňatia slobody

Hrnčiarovce nad Parnou zo dňa 26.09.2025, lustráciou otca v ZVJS, návrhom Úradu práce, sociálnych
vecíarodinyMalackynanariadenieneodkladnéhoopatreniazodňa09.09.2025,zčohozistilnasledovný
skutkový a právny stav.

4.Navrhovateľ-muž,ktoréhootcovstvomábyťzapretéprivýsluchuuviedol,ževylučujesvojeotcovstvo.
S matkou sa naposledy intímne stýkal asi 2 mesiace pred nástupom do výkonu trestu, nástup bol dňa
17.10.2024. Matka žije už s novým partnerom, ktorý je biologickým otcom maloletého.

5. Kolízny opatrovník na pojednávaní uviedol, že matka maloletého s úradom nekomunikuje, aktuálne
žije s novým partnerom, ktorý je asi otcom maloletého.6. Z potvrdenia Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou zo dňa 26.09.2025 súd
zistil, že navrhovateľ nastúpil do výkonu trestu odňatia slobody dňa 17.10.2024. Podľa lustrácie v ZVJS
bol z výkonu trestu prepustený dňa 24.11.2025.

7. Z návrhu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky zo dňa 09.09.2025 na nariadenie
neodkladného opatrenia súd zistil, že matka maloletého úradu uvádzala, že biologickým otcom
maloletého je jej aktuálny partner p. L. A. a nie jej manžel A. B., s ktorým už nežije.

8. Z rodného listu maloletého mal súd preukázané, že maloletý meno G. B. sa narodil dňa XX.XX.XXXX
v H..

9. Podľa § 84 Zákona o rodine, otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v
tomto zákone súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu.

10. Podľa § 85 ods. 1 Zákona o rodine, ak sa narodí dieťa v čase od uzavretia manželstva do uplynutia
trojstého dňa po zániku manželstva alebo po jeho vyhlásení za neplatné, považuje sa za otca manžel
matky.

11. Podľa § 86 ods. 1 Zákona o rodine, manžel môže do troch rokov odo dňa, keď sa dozvedel o

skutočnostiach dôvodne spochybňujúcich, že je otcom dieťaťa, ktoré sa narodilo jeho manželke, zaprieť
na súde, že je jeho otcom.

12. Podľa § 87 ods. 1 Zákona o rodine, ak sa narodí dieťa v čase medzi stoosemdesiatym dňom od
uzavretia manželstva a trojstým dňom po tom, čo manželstvo zaniklo alebo bolo vyhlásené za neplatné,

možno otcovstvo zaprieť len vtedy, ak je vylúčené, že by manžel matky mohol byť otcom dieťaťa.

13. Podľa § 88 ods. 1 Zákona o rodine, manžel má právo zaprieť otcovstvo voči dieťaťu a matke, ak
sú obidvaja nažive, a ak nežije jeden z nich, voči druhému. Ak nežije ani dieťa, ani matka, toto právo
manžel nemá.

14. Podľa § 88 ods. 2 Zákona o rodine, aj matka môže do troch rokov od narodenia dieťaťa zaprieť,
že otcom dieťaťa je jej manžel. Ustanovenia o práve na zapretie otcovstva manželom matky dieťaťa sa
použijú primerane.

15. Záujem maloletého dieťaťa je pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa dieťaťa týkajú vždy
prvoradý (čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, čl. 24 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie, čl.
5 Zákona o rodine).

16. Princíp ochrany rodiny, zvlášť rodiny založenej manželstvom sa premietol aj do ustanovení

upravujúcich určenie otcovstva systémom troch domnienok. Preto aj prvá domnienka, svedčí manželovi
matky, a to nielen v prípade, ak sa dieťa narodí počas trvania manželstva (od jeho uzavretia po jeho
zánik), ale aj v prípade, ak sa dieťa narodí v ochrannej dobe do 300 dní po zániku manželstva. Otcovstvo
určené 1. domnienkou vyplýva priamo zo zákona a uplatní sa aj v prípade, ak je zrejmé, že manžel
matky nemohol splodiť dieťa. Tieto skutočnosti môžu byť dôvodom na zapretie otcovstva.

17. Záujem dieťaťa spočíva predovšetkým na takom usporiadaní rodinných vzťahov, ktoré sú prospešné
pre jeho telesný a duševný vývoj a materiálne zabezpečenie jeho potrieb. Dohovor o ochrane práv
dieťaťa priznáva dieťaťu právo poznať svojich rodičov, z čoho vyplýva záujem dieťaťa na zosúladení
otcovstva zapísaného v matrike a biologického otcovstva.

18. Otcovstvo k maloletému bolo s poukazom na ust § 85 ods. 1 Zákona o rodine určené na základe
zákonnej domnienky svedčiacej manželovi matky. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že
je vylúčené, aby manžel matky zapísaný v rodnom liste ako otec maloletého mohol byť biologickým
otcom maloletého, keďže v rozhodnom čase pre počatie maloletého, sa nachádzal vo výkone trestu

odňatia slobody a neudržiaval s matkou žiadny intímny styk. Maloletý sa narodil viac ako 300 dní po
tom, čo sa už otec nachádzal vo výkon trestu odňatia slobody. Matka sama pri komunikácii s orgánom
sociálnoprávnej ochrany označila za otca iného muža, s ktorým žije v partnerskom vzťahu, a je v záujem
maloletého, aby v rodnom liste mohol byť zapísaný jeho biologický otec. Návrh na zapretie otcovstvabol podaný manželom matky maloletého v zákonnej trojročnej lehote odo dňa, kedy sa dozvedel, že nie
je otcom maloletého.

19. S poukazom na vyššie uvedené dospel súd k záveru, že sú splnené všetky zákonné podmienky na
zapretie otcovstva a s ohľadom na najlepší záujem maloletého návrhu vyhovel a určil, že A. B. nie je
otcom maloletého meno neurčené B..

20. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 52 Civilného mimosporového poriadku,

podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje
inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Malacky, písomne v 3 vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.