Rozsudok – Dôchodky ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 27. február 2026

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: TT-47Sa/5/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2022200077
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Pavel Ištók

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2026:2022200077.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v konaní pred sudcom Mgr. Pavlom Ištókom, v právnej veci

žalobkyne: A. B., narodená XX. XX. XXXX, bytom C. XXX/XX, B. zastúpená Advokátska kancelária
JAVOR – TOKÁR advokátska kancelária s.r.o, so sídlom Stará Vajnorská cesta 37, Bratislava, proti
žalovanej: Sociálna poisťovňa, so sídlom ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, o správnej žalobe v
sociálnych veciach o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX
XXXX zo dňa 27.01.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave návrh žalobkyne na prerušenie konania z a m i e t a.
II. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

III. Žalovanej právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I. priebeh administratívneho konania, správna žaloba, vyjadrenie žalovaného, replika, duplika
1. Generálny riaditeľ žalovanej napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 27.01.2022 (Ďalej
aj len napadnuté rozhodnutie) rozhodol tak, že žalobkyňou odvolaním napadnuté rozhodnutie prvého
stupňa č. XXX XXX XXXX X z 08.04.2021 2020 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) zmenil tak,
že podľa § 70 ods. 2 § 82 a § 293dx zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších
predpisov (Ďalej aj len ZSP alebo zákon o sociálnom poistení) žalobkyni od 26. apríla 2020 priznal
invalidný dôchodok v sume 432,80 eur mesačne. Podľa § 82 a § 293dx z ZSP jej od 1. januára 2021

zvýšil invalidný dôchodok na sumu 444,10 eur mesačne. Podľa § 82 ZSP jej od 1. januára 2022 zvýšil
invalidný dôchodok na sumu 449,90 eur mesačne
2. Generálny riaditeľ žalovanej v napadnutom rozhodnutí poukázal na prvostupňové rozhodnutie
ktorým bolo účastníčke konania priznaný invalidný dôchodok v sume 305,30 Eur a súčasne bol od
1.1.2021 zvýšený na sumu 313,30 Eur. Zdravotný stav účastníčky bol po podanom odvolaní posúdení
posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poistenie, ústredie so záverom o miere poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 80%. Účastníčka konania je teda invalidná podľa § 71 ods.

11 na účely § 70 ods. 2 ZSP
3. Poukázal na § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v zmysle ktorého je vznik nároku na
invalidný dôchodok, okrem vzniku invalidity, podmienený aj splnením podmienky potrebného obdobia
dôchodkového poistenia, ktoré musí poistenec získať pred vznikom invalidity. Potrebný počet rokov
dôchodkového poistenia u poistenca vo veku do 20 rokov podľa § 72 ods. 1 písm. a) zákona č. 461/2003
Z. z. je menej ako 1 rok.
4. Voči napadnutému rozhodnutiu podala žalobkyňa správnu žalobu v ktorej namietal, že žalovaná

aplikáciou a výkladom ust. § 142 ods. 3 ZSP porušila jej práva podľa čl. 12 ods. 1, ods. 2 Ústavy
SR, ako aj čl. 5 ods. 1 a čl. 28 ods. 2 písm. e) Dohovoru. Žalobkyni podľa § 70 ods. 2 ZSP vznikol
nárok na invalidný dôchodok dovŕšením 18 rokov veku. § 60 ods. 5 ZSP umožňuje ako obdobie
dôchodkového poistenia pri výpočte osobného mzdového bodu zohľadniť aj obdobie podľa § 142 ods.3, t.j. umožňuje dotknutej fyzickej osobe aj dodatočne zaplatiť poistné na dôchodkové poistenie. Podľa
§ 73 ods. 6 ZSP, na zohľadnenie obdobia dôchodkového poistenia za dodatočne zaplatené poistné
na dôchodkové poistenie je potrebné, aby obdobie dôchodkového poistenia získané len dodatočným

zaplatením poistného podľa § 142 ods. 3 Zákona trvalo nie kratšie ako jeden rok, inak sa osobný mzdový
bod určuje na hodnotu 0,67. Podľa § 142 ods. 3 ZSP, podmienkou pre vznik možnosti dodatočne zaplatiť
poistnénadôchodkovépoistenieje,abysafyzickáosobasústavnesapripravovalanapovolanieštúdiom
na strednej škole alebo na vysokej škole po dovŕšení 16 rokov veku. Uvedené ustanovenie právneho
predpisu žalobkyňu v dôsledku jej zdravotného postihnutia diskriminuje, keď jej na rozdiel od zdravej

fyzickej osoby neposkytlo možnosť dodatočne dobrovoľne zaplatiť poistné na dôchodkové poistenie.
5. Žalobkyňa poukázala na § 19 ods. 3 Školského zákona, podľa ktoré sa povinná školská dochádzka
začína začiatkom školského roka, ktorý nasleduje po dni, keď dieťa dovŕši šiesty rok veku a dosiahne
školskú spôsobilosť, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 29 ods. 4 Školského zákona, základná
škola má deväť ročníkov. Člení sa na prvý stupeň a druhý stupeň. Prvý stupeň základnej školy tvorí prvý
až štvrtý ročník. Druhý stupeň základnej školy tvorí piaty až deviaty ročník. Zákon tak umožňuje zdravej

osobe ktorá v danom čase netrpí zdravotným postihnutím ukončiť školskú dochádzku do dosiahnutia
povinnej školskej dochádzky, t.j do 16 r. veku a následne sa sústavne pripravovať na povolanie štúdiom
na strednej škole. Po dovŕšení 16 roku veku má takáto fyzická osoba možnosť dodatočne dobrovoľne
zaplatiť poistné na dôchodkové poistenie. Žalobkyňa namieta, že znenie § 142 ods. 3, ods. 5 ZSP jej
takútomožnosťdodatočnéhodobrovoľnéhozaplateniapoistnéhonadôchodkovépoistenieneumožňuje.

Žalobkyňa mala podľa § 6 ods. 2 Vyhlášky Ministerstva školstva SR č. 322/2008 Z. z. o špeciálnych
školách, ako žiak zaradený do špeciálnej základnej školy variant B určený prípravný ročník (odklad
nástupu na základnú školu v dôsledku zdravotného postihnutia) a desať ročníkov. Žalobkyňa tak na
základnom stupni vzdelania po dovŕšení siedmeho roku veku nastúpila na základnú školu a túto v súlade
so zákonom stanovenou dĺžkou školskej dochádzky na základnú školu (10 rokov) ukončila 31.8.2019.

Žalobkyni tak zákon neumožňoval sústavne sa pripravovať na povolanie štúdiom na strednej škole, po
dovŕšení 16 –teho roku veku, do dovŕšenia 18 roku veku dňom 26.04.2020 aspoň po dobu jedného roka.
Žalobkyňa vzhľadom na organizáciu školskej dochádzky osôb so zdravotným znevýhodnením variant
B v Slovenskej republike nemala možnosť ukončiť základnú školskú dochádzku tak, aby po dovŕšení
16 roku veku mohla (pred vznikom nároku na invalidný dôchodok pri dovŕšení 18-teho roku veku),

aspoň po dobu nie kratšiu ako jeden rok, uskutočniť sústavnú prípravu na povolanie na strednej škole .
Žalobkyni tak v dôsledku jej zdravotného postihnutia a osobitnej organizácie školskej dochádzky osôb
takto zdravotne postihnutých, na rozdiel od osoby, ktorá nebola zaradená do variantu B špeciálnej školy
pre žiakov so zdravotným znevýhodnením, nevznikla v podľa § 142 ods. 3 ZSP možnosť dodatočne
dobrovoľne zaplatiť poistné na dôchodkové poistenie po dobu nie kratšiu ako jeden rok, keďže po túto

dobu nemohla splniť podmienku sústavnej prípravy na povolanie štúdiom na strednej škole. Osoby
so zdravotným postihnutím v zmysle Dohovoru majú mať zabezpečený rovnaký prístup k dávkam a
programom dôchodkového zabezpečenia. Pokiaľ osobitná úprava základnej školskej dochádzky osôb
so zdravotným postihnutím upravuje dlhšiu dobu povinnej základnej školskej dochádzky, v dôsledku
ktorej zákonnej úpravy školskej dochádzky sa takáto osoba so zdravotným postihnutím nemôže pred

nadobudnutím plnoletosti pripravovať na povolanie štúdiom na strednej škole dostatočne dlhý čas tak,
aby je v dôsledku osobitného predpisu vznikla možnosť dodatočnej účasti na dôchodkovom poistení po
dostatočne dlhú dobu, ktorú takýto predpis vyžaduje na to, aby takáto účasť na dôchodkovom poistení
mohla byť zohľadnená pri stanovení výšky dôchodkovej dávky, pričom osoba, ktorá je bez zdravotného
postihnutia a s tým spojenou dlhšou základnou školskou dochádzkou takúto možnosť má, jedná sa o

diskrimináciu na základe zdravotného postihnutia a rozdielnosť v prístupe zdravotne postihnutej osoby
k dôchodkovému zabezpečeniu. V prípade, ak by žalobkyni bolo umožnené po dovŕšení 16. roku
veku pred vznikom nároku na invalidný dôchodok aspoň jeden rok vykonávať sústavnú prípravu na
povolanie na strednej škole a dodatočne za toto obdobie zaplatiť poistné na dôchodkové poistenie,
ktorá možnosť je bola oproti osobe bez takéhoto zdravotného postihnutia a s tým spojenej dlhšej

základnej školskej dochádzky odňatá, resp. jej nevznikla, mohla jej byť táto doba podľa § 73 ods. 6 ZSP
zohľadnená pri výpočte osobného mzdového bodu, ktorého súčin tvorí sumu invalidného dôchodku.
Napriek skutočnému zaplateniu poistného za obdobie od 1.1.2019 do 31.8.2019 však nebola táto doba
účasti na dôchodkovom poistení zohľadnená, následkom čoho jej osobný mzdový bol nemal hodnotu 3,
ale iba hodnotu 0,67, a teda jej bola odňatá možnosť zúčastniť sa na dôchodkovom zabezpečení, a to

v dôsledku jej zdravotného postihnutia a s tým spojenej dlhšej školskej dochádzky.
6. Žalobkyňa má za to, že znenie ust. § 142 ods. 3 Zákona o sociálnom poistení je v rozpore s
čl. 12 ods. 1, ods. 2 Ústavy SR, ako aj čl. 5 ods. 1 a čl. 28 ods. 2, písm. e) Dohovoru o právach
osôb so zdravotným postihnutím, keď neumožňuje rovnaký prístup k účasti na dôchodkovom poistenízdravotne postihnutým osobám vykonávajúcim osobitným predpisom ustanovenú, dlhšiu základnú
školskú dochádzku, v dôsledku takéhoto zdravotného postihnutia. Napadnuté rozhodnutie Generálneho
riaditeľa sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX z 27.01.2022 napriek osobitnému podaniu žalobkyne

v odvolacom konaní neobsahuje žiadne odôvodnenie vo vzťahu k jej námietkam voči stanoveniu výšky
osobného mzdového bodu.
7. Žalobkyňa súčasne navrhla, aby súd podľa § 100 ods. 1 písm. b) Správneho súdneho poriadku
konanie prerušil a podal návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov na Ústavný súd SR.
8. Vo vyjadrení k žalobe žalovaná navrhla žalobu zamietnuť, pričom zdôraznila, že invalidita žalobkyni

vznikla v čase nezaopatrenosti dieťaťa, od narodenia nemohla získať ani obdobie dobrovoľného
poistenia ani obdobie dodatočne doplateného obdobia dôchodkového poistenia v rozsahu menej ako
jeden rok pred vznikom invalidity. Nárok na invalidný dôchodok podľa ô 70 ods. 1 ZSP vznikne
nezaopatrenému dieťaťu len vtedy, ak je súčasne aj poistencom. Žalobkyňa dodatočným doplatením
poisteného na dôchodkové poistenia za obdobie od 1.9.2019 do 31.12.2019 získala obdobie
dôchodkového poistenia že po vzniku invalidity, získané obdobie dôchodkového poistenia nemá vplyv na

vznik nároku na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 ZSP, nakoľko nemá status poistenca. Dodatočné
doplatenie nemá vplyv ani na nárok a určenie sumy invalidného dôchodku podľa § 71 ods.2 ZSP
nakoľko tento druh invalidného dôchodku nie je podmienený splnením potrebného počtu rokov obdobia
dôchodkového poistenia, , jeho vznik je viazaný najskôr na deň dovŕšenia 18 rokov veku a jeho suma je
určená podľa § 73 ods. 3 ZSP z osobného mzdového bodu 0,67, ktorý je stanovený zákonom.

9. V replike žalobkyňa predovšetkým uviedla, že fyzickej osobe, ktorá sa stala invalidnou v období
v ktorom je nezaopatrením dieťaťom môže vzniknúť nárok na invalidný dôchodok aj podľa § 70 ods 1
ZSP. Poukázal na dôvodovú správu k zákonu č. 439/2004 Z.z. a skutočnosť, že inštitút dodatočného
doplatenia dôchodkového poistenia je v ZSP uvedený práve z dôvodu , aby poistenci mali možnosť
ovplyvniť obdobie dôchodkového poistenia, ktoré sa im zohľadňuje pre účely výpočtu invalidného alebo

starobného dôchodku. Taktiež poukázala na rozdielny prístup žalovanej v rozhodnutí č. XXX XXX XXXX
X zo dňa 2.3.2022, kde žalovaná účastníkovi akceptovala dodatočne zaplatené dôchodkové poistenie.
Žalobkyňa namietala, že v dôsledku úpravy povinnej školskej dochádzky nemala na rozdiel od rovnako
invalidnej osoby, za rovnakých podmienok, možnosť ovplyvniť výšku svojho invalidného dôchodku
dodatočným zaplatením poisteného ako dobrovoľne poistená osoba hoci ZSP takú možnosť pripúšťa.

Výklad ZSP žalovanou pri invalidoch z mladosti zakladá rozdielny prístup.
10. Žalovaná sa k replike žalobkyne písomne nevyjadrila.

II. Konanie na správnom súde, relevantná právna úprava a právne posúdenie veci správnym súdom
11. Správny súd v Bratislave v prvom rade uvádza, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení

správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“) bol
zriadený aj Správny súd v Bratislave. Ustanovenie § 3 ods. 1 zákona o správnych súdoch uvádza, že
správne súdy začnú svoju činnosť 1. júna 2023. Ustanovenie § 3 ods. 3 zároveň uvádza: „ak § 4 ods.
1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy
vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu

v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Výkon
súdnictva prešiel z krajských súdov na novozriadené správne súdy odo dňa 1. júna 2023 vo všetkých
veciach, v ktorých je od tohto dátumu daná právomoc správnych súdov.
12. Predmetná vec bola na podklade podanej žaloby pôvodne iniciovaná a následne prejednávaná
Krajským súdu v Trnave pod pridelenou spisovou značkou 47Sa/5/2022. Od 1. júna 2023 je na konanie

v tejto veci príslušný Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“). Predmetná právna vec tak
prešlanaSprávnysúdvBratislaveabolapridelenánáhodnýmvýberomdosamosudcovskéhooddelenia
13Sa a následne v dôsledku personálnej zmeny obsadenia súdu sudcami bola dňa 26. novembra 2024
náhodným výberom pridelená do samosudcovského oddelenia 20Sa.
13.Podľa§493ezákonač.162/2015Z.z.vzneníúčinnomudňurozhodovaniasprávnehosúdu,konania

začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna
2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.
14. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný (§ 10 a § 13 ods. 3 SSP) v konaní o
správnejžalobefyzickejosobyvsociálnychveciach,posudzujúcsprávnužalobuneformálneaneviazaný
jej žalobnými bodmi [§ 134 ods. 2 písm. d), § 203 ods. 1 a 2 a § 203 ods. 2 SSP] preskúmal

napadnuté rozhodnutie žalovanej ako aj prvostupňové rozhodnutie aj administratívne konanie, ktoré ich
vydaniu predchádzalo, oboznámil sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovanej,
a vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (§ 135 ods. 1
SSP) dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná.15. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania dňa 27.02.2026, nakoľko boli splnené podmienky
podľa§137ods.4SSPaanijedenzúčastníkovkonaniaonariadeniepojednávanianepožiadal.Správny
súd zároveň nepovažoval nariadenie pojednávania za potrebné. Oznámenie o mieste a čase vyhlásenia

rozhodnutia bez nariadenia ústneho pojednávania bolo zverejnené minimálne 5 dní vopred na úradnej
tabuli a na webovom sídle správneho súdu.
16. Z procesného hľadiska, návrhu žalobkyne na prerušenie konania a predloženie návrhu na začatie
konania o súlade právnych predpisov na Ústavný súd SR správny súd nevyhovel, pretože sa nestotožnil
s názorom žalobkyne, že je daný dôvod na prerušenie konania pred správnym súdom a podanie

návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov s Ústavou SR podľa čl. 125 ods.1 Ústavy SR.
Po preskúmaní veci správny súd vo vzťahu k namietaným zákonným ustanoveniam nezistil rozpor s
Ústavou SR, ktorý by odôvodňoval iniciovanie konania o súlade právnych predpisov.
17. Čo sa týka námietky žalobkyne o rozpore § 142 ods. 3 ZSP s čl. 12 Ústavy SR tak tu správny
súd uvádza, že nie je možné ústavný imperatív zákazu diskriminácie vykladať takým spôsobom, že
akákoľvek osoba má nárok na čokoľvek, na čo má nárok akákoľvek iná osoba. Žalobkyňa preto nemohla

byť diskriminovaná oproti iným žiadateľom o invalidný dôchodok, s ktorými sa nenachádzala v rovnakej
situácii napr. oproti žiadateľom, ktorí splnili podmienky vzniku nároku na invalidný dôchodok podľa §
70 ods. 1 ZSP. Podstatou diskriminácie je totiž rozdielne zaobchádzanie s osobami v rovnakej situácii,
rovnakéhozaobchádzaniasrozdielnymiosobamisanemožnodožadovať.Zuvedenejpremisyvychádza
aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý k problematike diskriminácie uviedol: „Rozdielne zaobchádzanie

s osobami v analogickom alebo relevantne podobnom postavení je diskriminačné, ak nemá objektívne a
rozumnéodôvodnenie,t.j.aknesledujelegitímnycieľaleboakneexistujevzťahrozumnejproporcionality
medzi použitými prostriedkami a zámerom, ktorý sa má uskutočniť“ (Case of Evans v. the United
Kingdom, sťažnosť č. 6339/05, § 73 ). Naopak, ako vyplýva z článku 2 ods. 2 Ústavy SR, štátne orgány
môžu konať iba na základe ústavy , v jej medziach a rozsahu a spôsobom, ktorý ustanovuje zákon.

18. K námietkam žalobkyne o rozpore daného ustanovenia ZSP s článkami Dohovoru o právach osôb
so zdravotným postihnutím súd zastáva názor, že označené články Dohovoru neobsahujú priamo
aplikovateľné subjektívne práva fyzických osôb, ale tieto práva sa uplatňujú prostredníctvom osobitných
vnútroštátnych právnych predpisov; podpora sociálnej integrácie a mobility osôb so zdravotným
postihnutím je realizovaná predovšetkým poskytovaním peňažných príspevkov na kompenzáciu

sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia a poskytovaním sociálnych služieb.
19. Na základe uvedeného dospel správny súd k záveru, že nie je dôvod na iniciovanie konania o súlade
právnych predpisov pred Ústavným súdom a teda ani prerušenie konania podľa 100 ods. 1 písm. a)
a preto návrh žalobkyne na prerušenie konania zamietol.
20. Predmetom prieskumu zo strany správneho súdu je rozhodnutie žalovanej vo veci žiadosti žalobkyne

o priznanie invalidného dôchodku. Žalovaná na základe odvolania podaného žalobkyňou zmenila
prvostupňové rozhodnutia a podľa § 70 ods. 2, § 82 a § 293dx ZSP jej od 26. apríla 2020 priznala
invalidný dôchodok v sume 432,80 eur mesačne. Podľa § 82 a § 293dx z ZSP jej od 01.01.2021
invalidný dôchodok zvýšila na sumu 444,10 eur mesačne. Podľa § 82 ZSP jej od 01.01.2022 zvýšila
invalidný dôchodok na sumu 449,90 eur mesačne. Žalovaná pritom vychádzala z lekárskeho posudku

posudkového lekára Sociálnej poisťovne ústredie zo dňa 30.11.2021 podľa ktorého invalidita žalobkyne
vznikla podľa od narodenia - v čase nezaopatrenosti dieťaťa ( doplatenie poistného za obdobie od
01.01.2019 do 31.08.2019 (31.12.2019) nemožno na účely invalidného dôchodku zhodnotiť a žalobkyni
teda nemohla vzniknúť invalidita podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z..
21. Z administratívneho a posudkového spisu správny súd zistil, že žiadosťou spísanou dňa

03. 02.2021 žalobkyňa požiadala o invalidný dôchodok od 08.06.2020. V posudkovom spise sa
nachádzajú podklady pre posúdenie zdravotného stavu žalobkyne z psychologických vyšetrení
z 23.10.2012 až 27.7.2021, psychiatrického vyšetrenia zo dňa 16.06.2021, imunoalergologického
vyšetrenia z 24.11.2020, gastroenterologických vyšetrení z 26.10.2007 až 23.4.2020 a neurologických
vyšetrení z 1.10.2004 až 16.06.2021 ako aj znalecký posudok č. 154 /2021 zo dňa 27.10.2021 Tieto boli

podkladom odborného posudku o invalidite ktorý bol vyhotovený dňa 30.11.2021 posudkovým lekárom
žalovanej so záverom, že žalobkyňa invalidná podľa § § 71 ods. 1 ZSP, lebo pre dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so
zdravou fyzickou osobou, pričom mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určil v rozsahu
80 %. Dátum vzniku invalidity bol určený od narodenia - v čase nezaopatrenosti dieťaťa.

22. Dňa 14. októbra 2019 žalobkyňa doplatila poistné na dôchodkové poistenie za obdobie od. 1. 1.
2019 do 31.12.2019.
23. Napadnutým rozhodnutím žalovaná zmenila prvostupňové rozhodnutia a podľa § 70 ods. 2 § 82 a
§ 293dx ZSP jej od 26. apríla 2020 priznala invalidný dôchodok v sume 432,80 eur mesačne. Podľa§ 82 a § 293dx z ZSP jej od 01.01.2021 invalidný dôchodok zvýšila na sumu 444,10 eur mesačne.
Podľa § 82 ZSP jej od 01.01.2022 zvýšila invalidný dôchodok na sumu 449,90 eur mesačne.
24. Medzi účastníkmi konania v zásade nebolo sporným rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobkyne

ktorým bola určená stredne ťažká duševná zaostalosť, aktuálne bez prítomnosti signifikantných porúch
správania zaradená do Kapitoly V. - duševné Choroby a poruchy správania, položka 6 – mentálna
retardácia, písm. b) stredná mentálna retardácia (IQ v pásme 35-49), v súvislosti s ktorým bola žalobkyni
určená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 80 % v porovnaní s inou zdravou
fyzickou osobou. Za iné zdravotné postihnutia – priedušková astma, celiakia vzhľadom na dobrú

kompenzovanosť liečbou nebola navýšená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
podľa § 71 ods. 8 ZSP. Taktiež nebolo sporným, že žalobkyňa dodatočne uhradila poistné za obdobie
od 1. 1. 2019 do 31. 12. 2019.
25. Správny súd ustálil, že v prvom rade je potrebné zodpovedať otázku, či bola žalovaná resp.
posudkový lekár pobočky žalovanej pri posudzovaní invalidity žalobkyne povinný bezpodmienečne určiť
presný dátum jej vzniku, pričom uvedenú otázku je potrebné zodpovedať v kontexte a na účely § 142

ods. 3 písm. c) zákona § 461/2003 Z. z., teda za situácie, keď si žalobkyňa ako fyzická osoba dodatočne
zaplatila poistné na dôchodkové poistenie a následne žiadala o priznanie invalidného dôchodku
26. Zákonodarca v § 70 zákona č. 461/2003 Z. z. rozlišuje dve možnosti vzniku nároku na invalidný
dôchodok. Prvou možnosťou podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., je vznik nároku na invalidný
dôchodok u poistenca, ktorý je buď povinne alebo dobrovoľne dôchodkovo poistený (pričom podľa §

15 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. dobrovoľne poistenou môže byť fyzická osoba najskôr od 16. roku
veku) a druhou možnosťou podľa § 70 ods. 2 uvedeného zákona je vznik nároku u fyzickej osoby, ak sa
stala fyzická osoba invalidnou vo veku, keď bola nezaopatreným dieťaťom s trvalým pobytom na území
Slovenskej republiky.
27. Podľa § 15 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. môže byť dobrovoľne dôchodkovo poistená iba fyzická

osoba, ktorá dovŕšila 16. roku veku (nadobudne status poistenca), pričom zákonodarca takejto osobe
umožnil v zmysle § 142 ods. 3 písm. c) zákona § 461/2003 Z. z. aj dodatočné zaplatenie poistného za
podmienky, že sa sústavne pripravovala na povolanie štúdiom na strednej škole alebo na vysokej škole.
Takáto fyzická osoba - poistenec môže mať aj naďalej status nezaopatreného dieťaťa podľa niektorého
definičného znaku uvedeného v § 9 predmetného zákona. Dodatočné zaplatenie poistenia za obdobie

po dovŕšení 16. roku veku sa potom považuje za obdobie dôchodkového postenia (§ 60 ods. 5).
28. Stanovením 16. roku veku ako hranice, od ktorej sa fyzická osoba môže považovať za poistenca
na účely zákona č. 461/2003 Z. z., zákonodarca zároveň zadefinoval, od ktorého momentu sa môže
fyzická osoba už ako poistenec stať invalidnou podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.. Inými slovami,
pokiaľ sa fyzická osoba stala invalidnou pred dovŕšením 16. roku veku a neexistuje pre ňu zákonná

možnosť doplatenia poistného postupom podľa § 142 ods. 3 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. (čím by
nadobudla status poistenca), jej nárok na invalidný dôchodok vznikne výučne v režime podľa § 70 ods.
2 zákona č. 461/2003 Z. z.. Pokiaľ však invalidita fyzickej osoby nastala po dovŕšení 16. roku veku a
za obdobie medzi dovŕšením tejto vekovej hranice a vznikom invalidity si doplatila poistné podľa § 142
ods. 3 písm. c) zákona § 461/2003 Z. z., môže jej byť priznaný nárok na invalidný dôchodok podľa §

70 ods. 1 uvedeného zákona. Na tento účel je potom nevyhnutné zistiť presný deň resp. dátum vzniku
invalidity poistenca.
29. Správny súd teda uzatvára, že hoci zákonodarca v ustanovení § 70 ods. 2 zákona č. 461/2003
Z. z. operuje s pojmom nezaopatrené dieťa, (za ktoré ho v zmysle ustanovenia § 9 ods. 1 písm.
b) zákona č. 461/2003 Z. z. považuje až do dosiahnutia 26. roku veku a teda v zmysle § 142 ods.

3 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. otvára široký časový priestor na doplatenie poistného), pokiaľ
invalidita u nezaopatreného dieťaťa nastane zároveň do dosiahnutia veku, v ktorom sa končí povinná
školská dochádzka (t. j. do 16. roku veku) je vylúčené, aby neskôr vznikol nárok na invalidný dôchodok
takéhoto dieťaťa podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. pretože neexistuje možnosť, ako by získalo
status poistenca a to ani dobrovoľne. U fyzickej osoby - nezaopatreného dieťaťa, u ktorej invalidita

nastala medzi narodením až do dovŕšenia 16. roku veku resp. do veku, v ktorom sa končí povinná
školská dochádzka, je irelevantné ustaľovať presný dátum jej vzniku. Správny súd zároveň považuje
za dostatočné, pokiaľ lekár v odbornom posudku uvedie, že invalidita fyzickej osoby nastala v čase jej
nezaopatrenosti, pokiaľ zároveň upresní, že k nej došlo pred dovŕšením veku, v ktorom sa končí povinná
školská dochádza. Z takéhoto určenia momentu vzniku invalidity je totiž bez akýchkoľvek pochybností

zrejmé, že tá vznikla pred dovŕšením 16. roku veku, ktorý je smerodajnou hranicou. V danom prípade
jasným uvedením dátumu vzniku invalidity od narodenia je tento moment bez pochybností stanovený.
30. Správny súd zdôrazňuje, že na účely posudzovania nároku na invalidný dôchodok podľa zákona č.
461/2003 Z. z. je podstatným dátum, kedy fyzická osoba dovŕšila vek 16 rokov a teda dátum narodenín,a nie moment ukončenia povinnej školskej dochádzky, ktorá je podľa § 19 ods. 2 v spojení s § 22 ods.
1 zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) (ďalej len „zákon č. 245/2008 Z.
z.“), desaťročná a trvá do konca školského roku, v ktorom žiak dovŕši 16 rokov, t. j. do 31. augusta

príslušného školského roka. V predmetnom prípade žalobkyňa doplatila poistné za obdobie, kedy jej
už netrvala povinná školská dochádzka (tá jej trvala do 31. augusta 2018), aj aj po dovŕšení 16. roku
veku (26. apríla 2018).
31. Správnym súdom prezentované závery sú pritom v súlade s recentnou rozhodovacou praxou
kasačného súdu, ako aj s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9So/127/2009

zo dňa 27. januára 2010, ktoré bolo publikované aj v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky č. 7/2011 pod č. 108. Najvyšší súd Slovenskej republiky napríklad v rozsudku sp. zn.
7Sk/19/2019 z 21. apríla 2020, ktorý prešiel kontrolou ústavnosti (III. ÚS 235/2025-12 z 29. apríla 2025)
uviedol, že „Ak teda žalobkyni vznikla invalidita do 16. roku veku, dodatočné zaplatenie poistného na
dôchodkové poistenie za obdobie po tomto roku nemá vplyv na vznik nároku na invalidný dôchodok
podľa § 70 ods.1 zákona č. 461/2003 Z.z., nakoľko ide o obdobie po vzniku invalidity; rovnako táto

skutočnosťnemávplyvnavýškuinvalidnéhodôchodkupriznanéhopodľa§70ods.2zákonač.461/2003
Z.z., keďže suma tohto invalidného dôchodku je určená podľa vyššie citovaného § 73 ods. 3 zákona o
sociálnom poistení s tým, že získanie obdobia dôchodkového poistenia sa neskúma.“ (podobne pozri
aj rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Ssk/153/2023 z 29. novembra
2024). Pokiaľ sa jedná o vyššie uvedené zbierkové rozhodnutie, správny súd upriamuje pozornosť na tú

časť odôvodnenia, v ktorom uvádza, „V oboch prípadoch (vznik invalidity podľa § 70 ods. 1 alebo podľa
ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z.) je však potrebné, aby bol v lekárskom posudku určený deň vzniku
invalidity. Ak ide o poistenca vždy, nakoľko to priamo vyplýva z ust. § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003
Z.z. o sociálnom poistení a v prípade fyzickej osoby, ktorá je nezaopatreným dieťaťom vtedy, ak dovŕšilo
vek 16 rokov a to s ohľadom na skutočnosť, že aj toto nezaopatrené dieťa môže byť od dosiahnutia

veku 16 rokov poistencom ako dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba. Zákon nevylučuje situáciu, že
by nezaopatrené deti, ktoré sú dobrovoľne dôchodkovo poistené od dovŕšeného veku 16 rokov, nemohli
byť poberateľmi invalidného dôchodku podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení,
pričom by im patril nárok iba na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o
sociálnom poistení.“. Už v uvedenom rozsudku vyslovil kasačný súd jasný záver, že určenie presného

dátumu vzniku invalidity je nevyhnutné u poistenca a u nezaopatreného dieťaťa, u ktorého invalidita
vznikla až po dovŕšení 16. roku veku. Výkladom a contrario možno dospieť k záveru, že pokiaľ invalidita
nezaopatreného dieťaťa vznikla pred 16. rokom veku, ustaľovanie presného dátumu vzniku invalidity
nie je potrebné.
32. Keďže žalovaná po právnej stránke primárne správne ustálila, že v prípadoch, kedy invalidita fyzickej

osoby vznikla pred dovŕšením veku, v ktorom sa končí povinná školská dochádzka, t. j. pred 16.
rokom veku, nie je relevantné určovať presný dátum vzniku invalidity, pretože ani prípadným neskorším
doplatením poistného by nezískala status poistenca v čase vzniku invalidity, a sekundárne vychádzala
zo záveru posudkového lekára pobočky žalovanej, že invalidita žalobkyne vznikla pred dovŕšením veku,
v ktorom sa končí povinná školská dochádzka správnemu súdu zostalo posúdiť druhú otázku, či takto

určené obdobie vzniku invalidity žalobkyne vyplýva z lekárskeho posudku posudkového lekára pobočky
žalovanej z 2. mája 2018, ktorý tvorí podklad napadnutého rozhodnutia.
33. Posudzovanie zdravotného stavu fyzickej osoby a tým aj súvisiaceho zostatkového pracovného
potenciálu je vecou výlučne odbornou - medicínskou, na ktoré súd nemá potrebné odborné znalosti (a
napokon nedisponuje žiadnym oprávnením, aby posudkovú činnosť posudkových lekárov nahrádzal.).

Vo veciach dôchodkového poistenia zdravotný stav a pracovnú schopnosť občanov posudzuje žalovaná
vo forme lekárskej posudkovej činnosti pri výkone sociálneho poistenia [§ 153 ods. 1 písm. b) v spojení
s § 153 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z.] s tým, že konkrétne túto činnosť vykonáva posudkový
lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (§ 153
ods. 5 uvedeného zákona). Výsledkom posudkovej činnosti je záver posudkového lekára o tom, či

konkrétna fyzická osoba je, alebo nie je invalidná s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť s tým, že táto miera poklesu sa určuje v percentách podľa druhu zdravotného
postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom
na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Závery posudkového lekára sú zachytené v lekárskej
správe, súčasťou ktorej je odborný lekársky posudok vrátane jeho odôvodnenia, v ktorom posudkový

lekár objasňuje a odôvodňuje všetky skutočnosti, na základe ktorých pristúpil k prijatiu konkrétneho
záveru. Tento posudok je teda v konaní pred správnym súdom kľúčovým dôkazom, na ktorý je súd
(vzhľadom na absenciu odbornej - medicínskej erudovanosti) odkázaný, a preto je nutné klásť dôraz
na jeho jednoznačnosť, úplnosť, určitosť a presvedčivosť. Tieto kritériá však spĺňa len taký posudok,v ktorom sa posudkový lekár riadne vysporiada so všetkými rozhodnými a pre danú vec relevantnými
skutočnosťami, prihliadne pritom k účastníkom konania udávaným ťažkostiam a svoje posudkové závery
náležite odôvodní.

34. Podľa judikatúry musí byť z lekárskeho posudku zrejmé, akými úvahami sa pri posudzovaní
zdravotného stavu poistenca riadili a aj dôvody určenia rozhodujúceho zdravotného postihnutia s
prislúchajúcou percentuálnou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (porov. v tomto
smere ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, napr. jeho rozhodnutia sp. zn. 1 So
97/2005, judikát R 29/2007, sp. zn. 10 So 97/2014 alebo sp. zn. 1 So 72/2015, ale aj rozsudky tunajšieho

súdu sp. zn. 9 Sk 7/2021, 9 Sk 11/2021 a 7 Ssk 67/2021 a ďalšia nadväzujúca judikatúra).
35. Ako už správny súd uviedol skôr, rozhodujúce zdravotné postihnutie ani určenie miery jej poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyňa nerozporovala. Podstatným bolo určenie okamihu
vzniku jej invalidity, ktoré tiež namietané žalobkyňou nebolo. Z lekárskeho posudku posudkového lekára
žalovanejz30.11.2021jasnevyplynulzáverodátumevznikuinvalidityvčasenezaopatrenostižalobkyne
– od narodenia.

36. Lekársky posudok správny súd vyhodnotil ako jednoznačný, úplný, určitý a presvedčivý. Zmapované
sú psychologické a psychiatrické vyšetrenia žalobkyne od roku 2012 pričom dňa 27.02.2021 bol
spracovaný aj znalecký posudok znalcom z odboru psychiatrie, ktorý skonštatoval že žalobkyňa trpí
ochorením viac rokov a bude ním trpieť celoživotne.
37. Správny súd konštatuje, že záver posudkového lekára, že invalidita žalobkyne vznikla od narodenia

t.j. pred dovŕšením veku, v ktorom sa končí povinná školská dochádzka, t. j. pred 16 rokom veku, má
podklad v uvedených lekárskych správach a tento záver sa javí ako logický a presvedčivý. Tdravotný
stav žalobkyne ako psychiatrickej pacientky je zdokladovaný spätne, t. j. práve a predovšetkým v období
pred dovŕšením veku, v ktorom sa končí povinná školská dochádzka.
38. K námietke žalobkyne že žalovaná sa v napadnutom rozhodnutí nezaoberala jej námietkami vo

vzťahukstanoveniuvýškyosobnéhomzdovéhobodusprávnysúduvádza,žetátojenedôvodnánakoľko
z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia jasne vyplýva záver, že suma invalidného dôchodku bola
určená podľa § 73 ods. 3 ZSP ako pričom priamo v znení predmetného ustanovenia sa v jeho poslednej
vete uvádza „Osobný mzdový bod sa určuje na hodnotu 0,67“. Ide preto o výšku osobného mzdového
bodu stanoveného priamo zákonom a žalovaná odkazom na ust. § 73 ods. 3 ZSP dostatočne a určite

odôvodnila prečo určila jeho hodnotu na 0,67.
39. Správny súd vychádzajúc z vyššieho uvedených záverov tohto rozsudku týkajúcich sa okrem iného
aj nepotrebnosti ustálenia presného dátumu vzniku invalidity žalobkyne, ktorá vznikla v období od
narodenia do dovŕšenia veku, v ktorom sa končí povinná školská dochádzka, t. j. pred 16. rokom veku, a
irelevantnosti doplatenia poistného na dôchodkové poistenie za obdobie od 1. 1. 2019 do 31.12.2019 t. j.

po dovŕšení 16 rokov, ako aj zo záverov o jednoznačnosti, úplnosti, určitosti a presvedčivosti odborného
lekárskeho posudku posudkového lekára žalovanej z 30.11.2021, dospel k názoru, že správna žaloba
je nedôvodná, v dôsledku čoho ju postupom podľa § 190 SSP v spojení s § 199 ods. 3 SSP zamietol.
40. O trovách konania správny súd rozhodol postupom podľa § 175 ods. 1 SSP tak, že žalobkyni podľa
§ 167 ods. 1 SSP (a contrario) ich náhradu nepriznal z dôvodu neúspechu v konaní a žalovanej podľa

§ 168 SSP nárok na náhradu trov konania zo zákona nevyplýva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na
Správnom súde v Bratislave (§ 444 ods. 1 SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu

od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy rozsudku.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 57 SSP) uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa
podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno

meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým (sťažnostnými bodmi), že Správny súd v Bratislave v konaní
alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom.

V konaní o kasačnej sťažnosti nemusí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa nemusia byť spísané advokátom.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ si môžu zvoliť advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej
pomoci.