Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 17. apríl 2026

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 22Ek/1865/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125341015
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Šablová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2026:6125341015.5

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o. so sídlom
Prievozská 2, 821 09 Bratislava-Ružinov, IČO: 35 724 803 právne zast.: Remedium Legal, s.r.o.
so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava-Ružinov, IČO: 53 255 739, proti povinnému: A. B., nar.
XX.X.XXXX, trvalé bydlisko C. XXXXX/X, XXX XX C., o vymoženie trov základného konania vo výške
401,37 eur a trov exekúcie, vedenej pod sp. zn. 361EX 432/25 u súdneho exekútora: D. E. F. so sídlom

ExekútorskéhoúraduvBratislave,Lazaretská2514/4,rozhodujúcosťažnostipovinnéhoprotiuzneseniu
Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 22Ek/1865/2025 zo dňa 18.02.2026, takto

r o z h o d o l :

I. Súd sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 22ek/1865/2025
zo dňa 18.02.2026 vydanému vyšším súdnym úradníkom z a m i e t a .

II. Oprávnenému nárok na náhradu trov konania o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu

Banská Bystrica sp. zn. 22Ek/1865/2025 zo dňa 18.02.2026 n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 23.6.2025 domáhal od
povinného vymoženia pohľadávky vo výške 2647,59 EUR s príslušenstvom na základe exekučného
titulu - rozsudku Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. 34Csp/1/2023 zo dňa 27.2.2025, vykonateľného
dňa 8.4.2025 a uznesenia o trovách konania Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. 34Csp/1/2023 zo dňa

23.4.2025, vykonateľného dňa 20.5.2025.

2. Uznesením sp. zn. 22Ek/1865/2025 zo dňa 18.02.2026 súd návrh povinného na zastavenie exekúcie
zamietol a oprávnenému priznal nárok na náhradu trov exekúcie vo výške 37,88 eur. Predmetné
uznesenie súd v osobe vyššieho súdneho úradníka odôvodnil tým, že v danej veci vo fáze pred udelením
poverenianavykonanieexekúcielustráciouvObchodnomvestníkuzistil,žeuznesenímMestskéhosúdu

Bratislava III sp. zn. 21OdK/125/2024 zo dňa 4.6.2024 zverejneným v Obchodnom vestníku č. 111/2024
dňa 10.6.2024, bol vyhlásený konkurz na majetok povinného ako dlžníka. V uvedenom uznesení súd
zároveň rozhodol o oddlžení povinného a vyzval veriteľov na prihlásenie pohľadávok v lehote 45 dní
od vyhlásenia konkurzu, pričom účinky vyhlásenia konkurzu a oddlženia nastali odo dňa nasledujúceho
po dni zverejnenia tohto uznesenia v Obchodnom vestníku, t. j. dňa 11.6.2024. Dňa 28.2.2025 bolo v
Obchodnom vestníku publikované pod č. 41/2025 Oznámenie správcu o zrušení konkurzu, z dôvodu, že

konkurzná podstata nepokryje ani náklady konkurzu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd skúmal,
či je možné vydať poverenie na vykonanie exekúcie. Exekučný súd posúdil pohľadávku oprávneného v
časti istiny vo výške 2647,59 Eur, v časti úroku z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 2647,59 Eur od
26.10.2022 do zaplatenia a v časti vymoženia nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške
136,52 Eur ako dotknutú oddlžením vyhláseným na majetok dlžníka, z tohto dôvodu v predmetnej časti
uznesením zo dňa 30.7.2025, právoplatným dňa 20.8.2025 zamietol, a uznesením zo dňa 26.9.2025,

právoplatným dňa 18.10.2025, zamietol súd návrh na vykonanie exekúcie v prislúchajúcej časti trov
exekúcie oprávneného.Následne poverením zo dňa 5.11.2025 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie na
vymoženie istiny 401,37 Eur a trov exekúcie vo výške 98,26 Eur súdneho exekútora: D. E. F. so sídlom
Exekútorského úradu v Bratislave, Lazaretská 2514/4, ktorý ju vedie pod spisovou značkou 361EX

432/25. Exekučné konanie je tak naďalej vedné na podklade exekučného titulu, ktorým je uznesenie
o trovách konania Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. 34Csp/1/2023 zo dňa 23.04.2025, vykonateľné
dňa 20.05.2025.
K otázke vzniku pohľadávky na náhradu trov konania sa vyjadril už Ústavný súd SR, a to nielen v
náleze sp. zn. IV. ÚS 186/2021 zo dňa 13. 07. 2021, ale aj v ďalších svojich rozhodnutiach, pričom

ostatným takým rozhodnutím je nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 454/2021 zo dňa 03. 03. 2022,
v ktorom sa Ústavný súd zaoberal pomerne široko a komplexne a v rámci rozhodnutia komparoval
aj viaceré svoje iné rozhodnutia. Ústavný súd SR tu dospel k jednoznačnému záveru, že existencia
pohľadávky na náhradu trov konania je založená už súdnym rozhodnutím o nároku na náhradu trov
konania (rozhodnutím v 1. fáze rozhodovania o náhrade trov konania) a nie až rozhodnutím o výške
tejto náhrady (rozhodnutím v 2. fáze rozhodovania o náhrade trov konania). Pokiaľ teda o nároku

na náhradu trov konania bolo rozhodnuté pred rozhodujúcim dňom (t.j. pred mesiacom, v ktorom bol
vyhlásený konkurz), v dôsledku oddlženia oprávnený stratil možnosť nárokovať si právo iným spôsobom
než prihláškou do konkurzu.
V predmetnom náleze Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 454/2021 zo dňa 03. 03. 2022 Ústavný súd
uznal, že „existencia uznesenia o výške trov konania je esenciálna z hľadiska možnosti jeho núteného

výkonu v exekučnom konaní, kde slúži ako exekučný titul, tak ako na to poukazoval i okresný súd.
Avšak na tento aspekt nemožno nahliadať izolovane, ak do hry vstupuje konkurzné konanie. Zákon
o konkurze je rovnocenným predpisom k Civilnému sporovému poriadku, a preto v prípadoch, keď
právny subjekt podlieha konkurznému, reštrukturalizačnému či oddlžovaciemu režimu, je potrebné vziať
do úvahy účel a 133 špecifiká týchto konaní. Komentáre k zákonným predpisom, na ktoré poukazuje

okresný súd, nemôžu pamätať na všetky tieto súvislosti a situácie, ktoré so sebou prináša aplikačná
prax. Účelom konkurzného konania je konsolidácia dlhov úpadcu vzniknutých do určitého časového
momentu, a to v zásade bez splnenia podmienky, aby pohľadávky vzniknuté pred rozhodujúcim dňom
boli judikované, čo sa týka ich výšky. Prihliadnuc na tento významný aspekt, je možné akceptovať názor,
že nárok na náhradu trov konania konštituovaný meritórnym súdnym rozhodnutím (čo sa týka základu)

je možné prihlásiť do konkurzu aj bez existencie rozhodnutia o výške trov konania. To platí v prípade,
ak nárok na náhradu trov konania vznikol pred tzv. rozhodujúcim dňom, čo znamená, že rozhodnutie
súdu o nároku na náhradu trov konania nadobudlo právoplatnosť pred kalendárnym mesiacom, v
ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi (IV. ÚS 186/2021), čo bol
aj prípad sťažovateľa.“ „Pokiaľ samotný základ práva prichádza o uplatniteľnosť, neskoršie vydanie

uznesenia o výške trov konania na uvedenom nič nemení, pretože strata nároku sa dotýka celého
práva bez ohľadu na výšku. (I. ÚS 454/2021)“. Nárok na náhradu trov konania bol priznaný v rozsudku
Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. 34Csp/1/2023 zo dňa 27.2.2025, právoplatnom dňa 4.4.2025,
ktorý možno kvalifikovať ako nový dlh, ktorý vznikol v zmysle citovaného nálezu ÚS SR momentom
právoplatnosti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. 34Csp/1/2023, t. j. dňa 4.4.2025, v období

po „rozhodujúcom dni“ podľa § 166a ods. 1 písm. a) ZoKR, t. j. po 1.6.2024. V dôsledku uvedených
skutočností návrh povinného na zastavenie exekúcie nie je relevantný, nakoľko povinný neuviedol
žiadny konkrétny právny dôvod, ktorý by bol spôsobilý vyvolať zastavenie exekučného konania.
Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie namietal, že nemá majetok ani žiadny príjem. V tejto súvislosti
vyšší súdny úradník konštatoval, že v minulosti bolo možné zo strany súdu zastaviť exekúciu pre

nemajetnosť, preukázanú šetrením, ktoré vykonal súdny exekútor a doložil ho listinami v exekútorskom
spise.Dňom01.04.2017nadobudlaúčinnosťrozsiahlanovelizáciaExekučnéhoporiadkuvznenízákona
č. 2/2017 Z. z.. Novelizovaný Exekučný poriadok upravuje v § 61h ods. 1 písm. d) možnosť povinného
požiadať súdneho exekútora o odklad exekúcie zo sociálnych dôvodov. Pokiaľ sa povinný bez svojej
viny prechodne ocitol v takom postavení, že by neodkladná exekúcia mohla mať pre neho alebo

pre príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky, má možnosť u súdneho exekútora podať
žiadosť o odklad exekúcie, najviac na tri mesiace. Súdny exekútor disponuje podľa § 61n ods.
1 písm. d) Exekučného poriadku právomocou zastaviť exekúciu vedenú na majetok fyzickej osoby,
ak sa exekútorovi do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku
povinného nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy fyzickej osoby, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou

alebo by stačili aspoň na úhradu trov exekútora. V takom prípade exekútor doručí účastníkom a
súdu upovedomenie o zastavení exekúcie, proti ktorému sú prípustné námietky. Zastavenie exekúcie
exekútorom je podmienené uplynutím lehoty piatich rokov od začatia exekúcie, resp. od posledného
zexekvovania majetku povinného.Vychádzajúc z uvedených skutočností súd dospel k záveru, že v zmysle predloženého návrhu na
zastavenie exekúcie nie je naplnený dôvod na zastavenie exekúcie vzhľadom na oddlženie povinného,
zároveň podľa platnej právnej úpravy insolventnosť nie je skutočnosťou, ktorá by spôsobovala zánik

nároku, prípadne by vymáhateľnosti exekvovaného nároku bránila a návrh povinného na zastavenie
exekúcievsúlades§61lods.3Exekučnéhoporiadkuzamietol.Otrováchkonaniasúdrozhodolvsúlade
so zásadou úspechu a priznal oprávnenému trovy konania vo výške 39,69 eur.

3. Proti uvedenému uzneseniu podal povinný v zákonnom stanovenej lehote sťažnosť, ktorú odôvodnil

tým, že súd v uznesení uviedol, že na Mestskom súde prebehlo konanie 21Odk/125/2024. Oprávnený
si uplatnil svoju pohľadávku v konkurznom konaní. V danom prípade exekučný súd bol povinný sa
vysporiadať v spojení s vedeným exekučným konaním i konaním v spojení s bankrotom. Ako je zrejmé
z konkurzného konania povinný nemá finančné prostriedky a preto nevedel uhradiť pohľadávku. Povinný
je v zlej finančnej situácii. Uvedené je dôvodom, aby súd prihliadol k uvedenej skutočnosti a teda
nepriznal oprávnenému nárok na náhradu trov konania.

4. Uvedenú sťažnosť povinného súd z dôvodu hospodárnosti konania (nenavyšovania trov exekúcie)
na vyjadrenie oprávnenému nezasielal. Oprávnený sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie
písomne vyjadril a teda stanovisko oprávneného je súdu vo veci známe a pre rozhodnutie o podanej
sťažnosti povinného postačujúce.

5. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje,
ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho
súdneho úradníka.

6. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta
sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca
stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

7. Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,
prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

8. Podľa § 239 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov

(ďalej len „CSP“) proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť,
je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

9. Podľa § 245 CSP v sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na
povahu a okolnosti sporu možné a účelné.

10. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

11. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia
pojednávania.

12. Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

13. Súd prvej inštancie (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku), po zistení, že sťažnosť bola podaná
včas (§ 242 CSP), oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie

vydané (§ 240 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná (§ 239 ods. 1 a 2 CSP), po
skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti (§ 127 CSP, § 243 CSP), preskúmal
napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi sťažnosti a postupom bez nariadenia
pojednávania (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku) dospel k záveru, že sťažnosť nebola podaná
dôvodne. V danom prípade vyšší súdny úradník v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci a zo

zistených skutočností vyvodil správny právny záver, ktorý zároveň aj dostatočným spôsobom právne
odôvodnil. Takýto postup súdu má oporu v právnych predpisoch a bol odôvodnený do tej miery, ktorá
postačuje na záver o ústavnej konformite napadnutého uznesenia. Sudca sa stotožnil s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka a v podrobnostiach naň odkazuje. Napriek zneniuustanovenia § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, s poukazom na nesúhlas povinného prezentovaný
v sťažnosti a k zvýrazneniu správnosti napádaného rozhodnutia, sudca uvádza:

14. V prvom rade súd poukazuje na skutočnosť, že sťažnostné konanie je v zásade jediným opravným
konaním v exekučnom konaní a preto nie je akýmsi predĺžením konania o určitom procesnom podaní
účastníka, ale je opravným konaním, v ktorom má dotknutá strana vytýkať vady konania i rozhodnutia
vyššieho súdneho úradníka (§ 239 CSP v spojení s § 243 CSP). Inými slovami povedané sťažnosť
proti rozhodnutiu o návrhu na zastavenie exekúcie nie je duplicitným návrhom na zastavenie exekúcie

s tou zmenou, že o nej rozhoduje sudca, ale je opravným prostriedkom, v ktorom sťažovateľ namieta
vady rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka, resp. vady konania, ktoré mu predchádzalo, t. j. skutkový
a právny rámec vymedzený v návrhu na zastavenie exekúcie je rámcom i pre sťažnostné konanie.
V danom prípade povinný v sťažnosti nevytýka vady konania a rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka,
v sťažnosti opätovne poukazuje na skutočnosť, že bolo povinnosťou súdu vysporiadať sa s otázkou
možného vedenia exekučného konania v spojení s osobným bankrotom bez toho, aby reflektoval

na závery, ku ktorým dospel vyšší súdny úradník v napadnutom uznesení a naviac poukazoval
na skutočnosť, že súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania prihliadnuť na zlú finančnú situáciu
povinného.

15. Napriek vyššie uvedenému súd udáva:

16. Exekučný súd už v štádiu pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie (t.j. v čase, keď povinný
ešte nebol účastníkom exekučného konania s poukazom na ust. § 35 Exekučného poriadku), uznesením
sp. zn. 22Ek/1865/2025 zo dňa 30.07.2025 návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v časti
vymoženia istiny vo výške 2647,59 Eur, v časti úroku z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 2647,59

Eur od 26.10.2022 do zaplatenia a v časti vymoženia nákladov spojených s uplatnením pohľadávky
vo výške 136,52 Eur zamietol. Rovnako uznesením sp. zn. 22Ek/1865/2025 zo dňa 26.09.2025 návrh
oprávneného na vykonanie exekúcie zamietol v časti trov exekúcie oprávneného a vydal poverenie pre
súdneho exekútora iba na vymoženie trov základného konania vo výške 401,37 eur a trov exekúcie.

17. Predmetnom exekúcie je teda iba nárok oprávneného vyplývajúci z uznesenia o trovách konania
Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. 34Csp/1/2023 zo dňa 23.04.2025 vykonateľného dňa 20.05.2025.

18. V danom prípade vznikol nárok na náhradu trov konania dňa 04.04.2025, a to ako správne
konštatoval vyšší súdny úradník v napadnutom uznesení, dňom právoplatnosti rozhodnutia vo veci

samej – rozsudku Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. 34Csp/1/2023, ktorý II. výrokom rozhodnutia
priznal žalobcovi (t.j. oprávnenému) nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Vyšší súdny
úradník v napadnutom uznesení správne ustálil, že v danom prípade sa vymáha nárok, ktorý vznikol
po vyhlásení konkurzu (účinky vyhlásenia konkurzu v súlade s ust. § 199 ods. 9 zákona č. 7/2005
Z.z. nastali dňa 11.06.2024), a teda ide o pohľadávku, ktorú možno exekučne vymáhať. Pohľadávka

oprávneného nespadá do kategórie pohľadávok, ktoré možno uspokojiť iba v konkurze podľa § 166a
ods. 1 ZoKR, nakoľko sa na ňu nevzťahujú účinky vyhlásenia konkurzu, nebola predmetom oddlženia a
preto sa nestála nevymáhateľnou v zmysle § 166e ods. 2 ZoKR, a preto neboli naplnené predpoklady na
zastavenie exekúcie v súlade s ust. § 167e ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii
a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pretože na majetok povinného bol vyhlásený konkurz.

19. Pokiaľ ide o výrok o trovách konania v tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, že konanie
o návrhu na zastavenie exekúcie inicioval povinný. V súlade s ust. § 199d ods. 1 Exekučného poriadku,
má oprávnený voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní
platil v rozsahu, a v kom súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na

vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom
povinného na zastavenie exekúcie.

20. Právna úprava trov exekúcie je v Exekučnom poriadku v zásade komplexná, pričom Civilný
sporový poriadok je možné aplikovať len na tie momenty exekučného konania, ktoré nie sú Exekučným

poriadkom upravené komplexne (napr. § 255 CSP zásada úspechu a neúspechu). Exekučný poriadok
v pozícii lex specialis vymedzuje okruh subjektov, o nákladoch ktorých možno uvažovať ako o trovách
exekučného konania a následne jednotlivé zložky trov týchto subjektov vymedzuje Exekučný poriadok
v § 195 až 199g taxatívnym spôsobom, spolu s pravidlami pre ich uplatnenie a (prípadnú) náhradu.21. So zreteľom na uvedené ustanovenie zákona súd nevzhliadol dôvod oprávnenému nepriznať trovy
konania, ktoré zavinil povinný.

22. Nad rámec súd uvádza, rovnako ako vyšší súdny úradník v napadnutom uznesení, že otázka
skúmania majetkových pomerov povinného spadá do pôsobnosti súdneho exekútora, nie súdu.

23. So zreteľom na vyššie uvedené skutočnosti súd sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného

súdu Banská Bystrica sp. zn. 22Ek/1865/2025 zo dňa 18.02.2026 ako nedôvodnú zamietol.

24. Podľa § 255 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

25. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na

vykonanieexekúciealebododatkukpovereniunavykonanieexekúcie,akideovýdavkynazastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

26. Podľa § 199e prvá veta Exekučného poriadku ak je zástupcom oprávneného alebo povinného
advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene.

27. O trovách sťažnostného konania súd prvej inštancie rozhodoval s poukazom na ust. § 255 ods.
1 CSP v spojení s ust. § 199d ods. 1 Exekučného poriadku. Pretože súd prvej inštancie sťažnosť
povinného zamietol, nárok na náhradu trov sťažnostného konania by súd priznal oprávnenému, ako
úspešnémuúčastníkovi.Tomutovšakžiadnetrovykonaniavsúvislostispodanousťažnosťoupovinného

nevznikli (oprávnenému sťažnosť povinného na vyjadrenie zaslaná nebola), preto súd rozhodol, že
oprávnenému nárok na náhradu trov sťažnostného konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§

202 ods. 4 Exekučného poriadku).