Uznesenie – Sloboda a ľudská dôstojnosť ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. marec 2026

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4Tos/27/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6925010497
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Hunák, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2026:6925010497.1

Uznesenie

KrajskýsúdvBanskejBystricivsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.PetraHunáka,PhD.asudcov
JUDr. Jozefa Mikluša a Mgr. Jána Bednára, v trestnej veci odsúdeného A. B., nar. 23. 02. 1988 v Ilave,
pre zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák., na neverejnom zasadnutí
konanom dňa 26. 03. 2026, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Rimavská Sobota
sp. zn. 11Nt/14/2025 zo dňa 12. 02. 2026, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť odsúdeného A. B. zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením sp. zn. 11Nt/14/2025 zo dňa 12. 02. 2026 samosudca Okresného súdu Rimavská Sobota
podľa § 399 ods. 2 Tr. por. zamietol návrh odsúdeného A. B. na povolenie obnovy konania v trestnej
veci Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 11T/19/2023, v ktorej bol odsúdený za zločin podľa §
200 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák., keď nezistil podmienky obnovy konania podľa § 394 ods. 1 Tr. por.

Proti uzneseniu podal odsúdený priamo do zápisnice o verejnom zasadnutí konanom dňa 12. 02. 2026
sťažnosť, ktorú písomne doplnil prostredníctvom obhajcu podaním doručeným okresnému súdu dňa
04. 03. 2026. Rozhodnutie okresného súdu, ktorým zamietol jeho návrh na povolenie obnovy konania,
považoval za nesprávne a nezákonné, pokiaľ ide o záver o absencii existencie podmienok podľa § 394
Tr. por.

Podľa obhajoby sú novou skutočnosťou závery priestupkového konania vedeného na Okresnom
úrade Rimavská Sobota, oddelení vnútornej správy pod č. OU-RS-OVVS-2023/009366-010, v rámci
ktorého konania, pôvodne kvalifikovaného ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby, bola
konštatovaná nevierohodnosť výpovede poškodenej. Priestupkové konanie za skutok, ktorého sa mal
dopustiť tak, že od presne nezistenej doby v mesiaci júl v roku 2022 do dňa 06. 09. 2022 v obci

C. v rodinnom dome č. XXX mal maloletú A., mal. D. E. a mal. C.. B. fyzicky napádať tak, že ich
udieral po zadku a nechtiac na mal. A. strčil misku s horúcou polievkou, bolo orgánom prešetrujúcim
priestupok zastavené. V rámci uvedeného konania si správny orgán osvojil závery znaleckých posudkov,
v zmysle ktorých sa intelektové schopnosti mal. A. nachádzajú v pásme ľahkej duševnej zaostalosti a
vierohodnosť jej výpovede bola hodnotená ako mierne znížená. Vzhľadom na uvedené, skutkový stav
tak ako bol zistený v konaní Okresného súdu Rimavská Sobota pod sp. zn. 11T/19/2023 neobstojí

a vierohodnosť výpovede mal. A. F. by mala byť posúdená spôsobom, ako to posúdil správny orgán
v konaní pod č. OU-RS-OVVS-2023/009366-010.

Z uvedených dôvodov navrhol, aby krajský súd zrušil sťažnosťou napadnuté uznesenie a jeho návrhu
na povolenie obnovy konania vo veci Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 11T/19/2023 vyhovel.

Odsúdený aj sám písomne doplnil sťažnostné dôvody podaním, doručeným krajskému súdu dňa 17. 03.
2026. V obsiahlych dôvodoch sťažnosti opätovne akcentoval skutočnosť, že mal. A. si skutok, z ktoréhobol uznaný vinným, vymyslela, jej výpovede nie sú vierohodné, dokonca si vymyslela osobu, ktorá má
rovnaké identifikačné údaje. Obvinila ho aj zo zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby a z toho,
že chodí s puškou po dedine. Tvrdil, že na svoju výpoveď mala byť spolu s D. E. navádzaná sociálnou

kuratelou. Ako ďalej uviedol, na verejnom zasadnutí súdu dostatočne ozrejmil dôvody, pre ktoré žiada
trestné konanie obnoviť, uvádzajúc, že kľúčový svedok – gynekológ na hlavnom pojednávaní vyslovil,
že nikto, ani on, nemohol vykonať s poškodenou žiadne sexuálne praktiky, pričom znaleckým skúmaním
bolo zistené, že nie je žiadny deviant alebo pedofil.

Bol toho názoru, že súdy sa jeho vecou nezaoberali dostatočne a vykonané dôkazy hodnotili v jeho
neprospech. V ďalšom texte sťažnosti prízvukoval nezákonnosť vykonania výsluchu mal. A. spôsobenú
absenciou riadneho zákonného poučenia, pričom hodnotil aj nedostatočnosť jej emočných prejavov
a porovnával jej výpoveď s výpoveďou v konaní pod sp. zn. 11T/61/2021, v ktorom bol oslobodený.
Napokon, klamať mala aj učiteľka poškodenej G. A. H. s riaditeľkou školy, keďže táto mal. A. videla
prvýkrát 06. 09. 2022 a v predchádzajúcom školskom roku ju neučila. Pokiaľ ide o vykonané dôkazy,

spochybnil aj závery znaleckého dokazovania s tým, že znalci nevedeli reagovať na jeho otázky
a domnieval sa, že keby poškodenú poznali, ich posudok by vyzeral inak.

Pokiaľ ide o zachovanie jeho práv, v odvolacom konaní mu bolo odopreté vyjadriť sa, čím bolo porušené
jeho právo na spravodlivý proces vrátane práva na obhajobu. Namietal, že pri rozhodovaní o jeho väzbe

bolakonajúcimsúdomprezumovanájehovinaanáslednebolbezdostatočnéhoodôvodneniaodsúdený.
Neopomenul poukázať na nález Ústavného súdu SR pod sp. zn. III. ÚS 435/2023 zo dňa 07. 12. 2023,
ktorý je ďalším dôkazom o tom, že súdy v jeho veci konali nezákonne a protiústavne.

Navrhol,abysúdzuvedenýchdôvodovpovolilobnovukonaniavtrestnejveciOkresnéhosúduRimavská

Sobota pod sp. zn. 11T/19/2023 a po zániku dôvodov pre ďalší výkon trestu ho ponechal na slobode.

Podľa § 192 ods. 1 Tr. por. pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán správnosť výrokov
napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce týmto
výrokom napadnutého uznesenia.

Po postupe v zmysle tohto ustanovenia krajský súd dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nebola
dôvodne podaná, pretože v posudzovanom prípade neboli splnené podmienky obnovy konania podľa
§ 394 ods. 1 Tr. por.

Odsúdený A. B. bol rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 11T/19/2023 zo dňa
20.04.2023,právoplatnýmvspojenísuznesenímKrajskéhosúduvBanskejBystricisp.zn.4To/53/2023
zo dňa 22. 06. 2023, uznaný za vinného zo spáchania zločinu sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1,
ods. 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. písm. a), písm. c) Tr. por. a s poukazom na §
127 ods. 1, ods. 5 Tr. zák. a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere 8 rokov so zaradením do

ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 73 ods. 2 písm. c),
ods. 4 Tr. zák. mu súd uložil ochranné sexuologické liečenie ambulantnou formou.

Podaním doručeným okresnému súdu dňa 12. 08. 2025, doplneným obhajcom odsúdeného dňa 14.
11. 2025, podal odsúdený návrh na povolenie obnovy konania vo vyššie uvedenej veci, o ktorom

prvostupňový súd rozhodol sťažnosťou napadnutým uznesením.

Podľa § 394 ods. 1 Tr. por. obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo
právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr
neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi

odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom
nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom
rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia
súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by
bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.

Skutočnosťou skôr neznámou v zmysle citovaného ustanovenia je potrebné rozumieť určitý objektívne
existujúci jav, ktorý je v tej istej veci dôkazom, ale ktorý môže mať vplyv na zistenie skutkového stavu
veci. Dôkaz predtým neznámy môže byť taký dôkaz, ktorý v pôvodnom konaní nebol vykonaný, alebotaký, ktorý síce bol v pôvodnom konaní vykonaný, ale s novým obsahom. Existenciu nových skutočností
v konaní o povolení obnovy konania je zároveň potrebné preukázať.

Pri posudzovaní podmienok obnovy konania podľa citovaného zákonného ustanovenia (§ 394 ods. 1 Tr.
por.) súd hodnotí návrh z dvoch hľadísk, a to či ide o skutočnosti alebo dôkazy predtým súdu neznáme
a zároveň či by tieto skutočnosti alebo dôkazy samy o sebe alebo v spojení so skutočnosťami alebo
dôkazmi známymi už v pôvodnom konaní mohli viesť k inému rozhodnutiu, než je pôvodné právoplatné
rozhodnutie uvedené v ods. 1 § 394 Tr. por.

Skúmanie, či nové skutočnosti alebo dôkazy sú tak kvalifikované, že sú spôsobilé samy o sebe alebo
v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné, než pôvodné právoplatné
rozhodnutie, sa realizuje porovnaním doteraz vykonaných dôkazov a doterajšieho skutkového zistenia
uvedeného vo výroku právoplatného rozhodnutia, s dôkaznou silou a významom novo tvrdených
skutočností a novo navrhovaných dôkazov. Pre pozitívne rozhodnutie o návrhu na povolenie obnovy

konania musí byť výsledkom tohto skúmania dôvodný predpoklad pre možnú zmenu pôvodného
právoplatného rozhodnutia.

Úlohou obnovy konania ako mimoriadneho opravného prostriedku je náprava skutkových vád
právoplatného rozhodnutia v prípade, ak vyjdú najavo nové skutočnosti alebo dôkazy spochybňujúce

doterajšie skutkové zistenia a rozhodnutia prijaté na ich podklade. Záver o tom, či existencia nových
skutočností alebo nových dôkazov je spôsobilá odôvodniť iné než pôvodne právoplatné rozhodnutie,
môže súd ustáliť len porovnaním doposiaľ vykonaných dôkazov s dôkazným významom novotvrdených
skutočností alebo novovykonaných dôkazov, a to v rozsahu ust. § 2 ods. 12 Trestného poriadku, ktorý
postup nie je v rozpore s požiadavkami vyplývajúcimi z ust. § 2 ods. 19 Trestného poriadku.

Obnova konania z dôvodov podľa § 394 ods. 1 Trestného poriadku sa týka výlučne nedostatkov
v skutkových zisteniach, preto sa súd konajúci o obnove konania nezaoberá chybami týkajúcimi sa
správnosti procesného postupu súdu prvého stupňa v pôvodnom konaní ani chybami týkajúcimi sa
správnosti použitej právnej kvalifikácie. Eventuálne procesné pochybenia a pochybenia v uplatnenej

právnej kvalifikácii môžu byť za splnenia podmienok uvedených v § 371 ods. 1 Tr. por. Trestného
poriadku predmetom konania o dovolaní. Napokon, v konaní o povolení obnovy konania nie je súd
oprávnený preskúmavať ani zákonnosť postupu súdu pri vykonávaní dôkazov a ich hodnotení vrátane
udržateľnosti právnych názorov pôvodne konajúcich súdov, pokiaľ ide o hodnotenie rozporov vo
výpovediach svedkov, resp. v iných dôkazoch.

Krajský súd po preskúmaní spisového materiálu zistil, že okresný súd sa v konaní o návrhu na povolenie
obnovy konania dôsledne vysporiadal so skutočnosťami, ktoré by mali podľa mienky odsúdeného
zakladať dôvod pre povolenie obnovy konania a svoje rozhodnutie aj v súlade s ustanovením § 176
ods. 2 Tr. por. odôvodnil.

Dokazovaním, ktoré na verejnom zasadnutí vykonal, vytvoril dostatočný skutkový základ pre
rozhodnutie, že v prípade odsúdeného neboli splnené podmienky pre povolenie obnovy konania v
predmetnej trestnej veci. Z návrhu odsúdeného a jeho následnej výpovede na verejnom zasadnutí je
zrejmé, že sa domáha obnovy konania predovšetkým na základe existencie nového dôkazu, ktorý má

byť v obsahu priestupkového spisu Okresného úradu Rimavská Sobota č.OU-RSOVVS-2023/009366.
Týmto dôkazom má byť záver znaleckého posúdenia vierohodnosti výpovedí poškodenej v uvedenom
priestupkovom konaní, čo má spochybniť jej vierohodnosť vypovedať aj v konaní, ktoré žiada obnoviť.

Krajský súd zdôrazňuje, že pre rozhodovanie o povolení obnovy konania sú významné také skutočnosti

alebo dôkazné prostriedky, ktorými sú spochybňované usvedčujúce dôkazy vykonané v pôvodnom
konaní. Hodnotenie predložených dôkazov nesmie presahovať rámec zistenia pravdepodobnosti,
že tvrdená skutočnosť či nový dôkaz sám, alebo v spojení s už vykonaným dokazovaním môže
privodiť zmenu rozhodnutia. Po oboznámení sa s predloženým spisovým materiálom krajský súd
prisvedčil právnym úvahám prvostupňového súdu o tom, že v uvedenom priestupkovom konaní

nebola významným spôsobom spochybnená vierohodnosť výpovedí poškodenej a v tomto smere nebol
produkovaný žiadny relevantný dôkaz, vrátane záverov z uskutočneného znaleckého dokazovania.
Prvostupňový súd pritom poukázal na to, že v štádiu trestného konania, ktoré predchádzalo prejednaniu
veci ako priestupku, súdny znalec G. I. J. vo svojom znaleckom posudku č. 24/2022 posúdil štruktúruosobnosti mal. poškodenej A. analogicky ako v konaní Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn.
11T/19/2023,ktoréhosanávrhnaobnovutýka.Ajkrajskýsúdmalzapreukázané,žeupoškodenejneboli
zistené mentálne schopnosti k zámernému skresľovaniu výpovedí, ku konfabuláciám či patologickej

fantázii, pričom bolo konštatované, že udalosti vie správne vnímať a následne ich reprodukovať
s diskrétnou insuficienciou všeobecnej vierohodnosti spôsobenej jej ľahkou duševnou zaostalosťou.
Tieto závery bez pochýb nesvedčia v prospech existencie nového dôkazu, spôsobilého privodiť zmenu
skoršieho odsudzujúceho rozhodnutia. Nad rámec predmetu konania o obnove krajský súd uvádza, že
nevierohodnosť výpovede mal. poškodenej a spochybnenie vykonaných dôkazov či ich absencia boli

súčasťou obhajoby odsúdeného a súdy sa s ňou v základnom konaní vysporiadali.

Pokiaľ odsúdený ďalej uvádzal, že priestupkové konanie bolo zastavené, resp. bol oslobodený v inom
trestnom konaní, v ktorom bola maloletá L.Š. poškodenou, krajský súd akcentuje, že ide o výsledky
hodnotenia dôkaznej situácie v tej konkrétnej trestnej alebo priestupkovej veci, ktoré právne závery nie
sú spôsobilé privodiť zmenu rozhodnutia o vine odsúdeného v prejednávanej veci.

Napokon, krajský súd je toho názoru, a to aj vo vzťahu k ostatným sťažnostným námietkam odsúdeného,
že nimi prezentuje len snahu prehodnotiť ustálený dôkazný stav, čo je čo je v intenciách obhajoby
možné a legálne, ale po právoplatnosti jeho odsúdenia tomuto zámeru nemôže slúžiť obnova konania
ako inštitút mimoriadneho opravného prostriedku. V tomto kontexte odsúdený predniesol viacero

námietok, spochybňoval vykonané svedecké výpovede vrátane znaleckých záverov, resp. spochybňoval
zákonnosť niektorých dôkazov, a pri týchto námietkach nezostáva nič iné, len konštatovať, že nie sú
v konaní o povolení obnovy právne významné.

Osobitne, k sťažnostnej námietke odsúdeného, týkajúcej sa porušenia jeho práva na obhajobu, v širšom

kontexte práva na spravodlivý proces, ktoré patria pod čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd krajský súd dáva do pozornosti, že na konanie o návrhu na povolenie obnovy
konania sa čl. 6 ods. 1 dohovoru nevzťahuje (čl. 6 Dohovoru neobsahuje právo na revíziu súdneho
konania). Svedčí o tom nielen judikatúra ústavného súdu (m. m. II. ÚS 255/2011, IV. ÚS 108/2014, III.
ÚS 223/2017), ale aj judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva (Kulnev v. Rusko, rozhodnutie zo

dňa 18. 03. 2010, č. 7169/04, Rudan v. Chorvátsko, rozhodnutie zo dňa 13. 09. 2001, č. 45943/99).
Ochrany práv obsiahnutých v čl. 6 dohovoru sa možno domáhať až v obnovenom konaní, t. j. po tom,
ako bolo príslušným všeobecným súdom právoplatne rozhodnuté o povolení obnovy konania (m. m. III.
ÚS 320/2021, I. ÚS 548/2022).

Na záver zostáva už len konštatovať nedôvodnosť námietok sťažovateľa, ktoré sa týkali rozhodnutí
vrcholných súdnych orgánov Slovenskej republiky v pôvodnom trestnom konaní. Tu aj prvostupňový
súd správne poukázal na skutočnosť, že poukaz odsúdeného na výsledky pôvodného konania (právne
závery nastolené vykonaným dokazovaním), uplatnený v dovolaní odsúdeného zo dňa 05. 10. 2023,
ktoré bolo uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Tdo/79/2023 zo dňa 11. 06.

2024 odmietnuté, nenesú potenciál pre rozhodnutie o povolení obnovy trestného konania. Dovolací súd,
aj pokiaľ by v ňom bol odsúdený úspešný, skúma zákonnosť pôvodného rozhodnutia a procesného
postupu súdov v základnom konaní, teda jeho účel a povaha prieskumu je iná, hoci ich výsledky sa môžu
v niektorých prípadoch ovplyvňovať. Pokiaľ ide o nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.
III. ÚS 435/2023 zo dňa 07. 12. 2023 v tejto trestnej veci, ktorým bolo konštatované porušenie (zásah)

v ňom uvedených ústavných práv odsúdeného pri rozhodovaní o jeho väzbe a rozhodnutie o väzbe bolo
zrušené, nemá právnu relevanciu pre povolenie obnovy tohto trestného konania v prejednávanej veci.

Krajský súd je toho názoru, že napadnuté uznesenie obsahuje všetky zákonom stanovené kritériá z
hľadiska jeho formy a obsahu. Uznesenie je presvedčivé, zrozumiteľné a neponecháva nadriadenému

súdu otvorenú žiadnu otázku, ktorú by bolo potrebné riešiť. Preto si osvojuje dôvody napadnutého
uznesenia, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje, a považuje za nadbytočné správne závery súdu prvého
stupňa vo svojom rozhodnutí opakovať.

V širších súvislostiach krajský súd poukazuje na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky (II.

US 78/05, III. US 264/08, IV. US 372/08) a judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, v zmysle
ktorej pri zamietnutí odvolania sa odvolací súd môže obmedziť i na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu
(rozsudok vo veci Helle v. Fínsko zo dňa 19. 12. 1997, sťažnosť č. 20772/92, body 59-60). Predpokladom
tohto postupu je splnenie podmienky založenej na zistení, že samotné rozhodnutie podriadeného súdumožno pokladať za dostatočne odôvodnené (Boldea v. Romania, rozsudok zo dňa 15. 02. 2017 k
sťažnosti č. 19997/02, § 33; Hirvisaari v. Finland, rozsudok zo dňa 27. 09. 2001 k sťažnosti č. 49684/99,
§ 31, § 33).

Keďže okresný súd napadnuté rozhodnutie dostatočne a presvedčivo odôvodnil, záverom krajský súd
konštatuje, že okresný súd postupoval správne a v súlade so zákonom, keď návrh odsúdeného na
povolenie obnovy konania zamietol, pretože v tomto prípade preto neboli splnené podmienky obnovy
konania podľa § 394 ods. 1 Tr. por.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 163 ods. 4 Trestného poriadku v
spojení s § 180 Trestného poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.