Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 9. apríl 2026

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 67C/24/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1326202202
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jakub Sládek
ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2026:1326202202.1

Uznesenie

Mestský súd Bratislava IV v spore žalobcu: E.. U. V., P.., O.. XX. X. XXXX, trvale bytom V. XX, V., zast.
ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA - Marek Piršel s.r.o., so sídlom Kopčianska 10, Bratislava, IČO: 47 255
498,protižalovanému:Ing.U.Š.,nar.XX.X.XXXX,trvalebytomD.X,V.,onávrhužalobcunanariadenie
zabezpečovacieho opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sa zamieta.

II. Žalovanému sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia

1. Návrhom doručeným súdu dňa 26. 3. 2026 sa žalobca domáhal, aby súd nariadil zabezpečovacie

opatrenie, ktorým zriadi záložné právo v jeho prospech k obchodnému podielu žalobcu (správne
žalovaného - pozn. súdu) v spoločnosti TRIFORIO s.r.o., so sídlom Sabinovská 6, Bratislava, IČO:
52 799 611, za účelom zabezpečenia jeho pohľadávky z titulu poskytnutej pôžičky na základe
zmluvy o pôžičke č. XXXXXXXX zo dňa 2. 8. 2024 vo výške 50 000 eur s príslušenstvom, ktorá je
predmetom súdneho konania začatého na jeho návrh na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn.
33Up/367/2026. Žalobca v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia uviedol nasledovné.

2.Sožalovanýmuzatvorilidňa2.8.2024zmluvuopôžičkeČ..XXXXXXXX,nazákladektorejsazaviazal
poskytnúť žalovanému pôžičku vo výške 50 000 eur najneskôr do 15. 8. 2024 a žalovaný sa zaviazal
vrátiť požičanú sumu spolu s dohodnutým úrokom najneskôr do 31. 12. 2024. Na základe tejto zmluvy
poskytol dňa 6. 8. 2024 žalovanému bezhotovostným bankovým prevodom pôžičku vo výške 50 000 eur
na bankový účet žalovaného uvedený v zmluve.

3. Zmluvné strany sa dňa 5. 6. 2025, s ohľadom na neplnenie žalovaným, dohodli na predlžení splatnosti
pôžičky do 31. 12. 2025, čo si potvrdili aj e-mailovo.

4. V súlade s bodom 3.2 zmluvy sa žalovaný zaviazal s požičanou sumou vrátiť aj dohodnutý úrok
vo výške 10 % p.a. odo dňa poskytnutia pôžičky do okamihu vrátenia pôžičky. Žalovaný dlžnú sumu

doposiaľ neuhradil ani len čiastočne, a to aj napriek skutočnosti, že mu bola dňa 15. 1. 2026 e-mailovo
zaslaná výzva na úhradu dlžnej sumy.

5. Na vymoženie pohľadávky podal dňa 19. 3. 2026 návrh na vydanie platobného rozkazu. Konanie
je vedené na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 33Up/367/2026. O návrhu nebolo doposiaľ
rozhodnuté.

6. Je nesporné, že:i. eviduje voči žalovanému peňažnú pohľadávku,
ii. je predpoklad, že peňažná pohľadávka bude právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím, a
iii. je predpoklad, že konanie žalovaného vo vzťahu k jeho majetku môže viesť k neskoršej nemožnosti

uspokojenia právoplatne priznanej pohľadávky z tohto majetku prostredníctvom exekúcie.

7. Chce preto zabezpečovacím opatrením zabezpečiť pohľadávku tak, aby ju bolo možné uspokojiť z
majetku žalovaného v rámci exekučného konania.

8. Navrhované zabezpečovacie opatrenie odôvodňuje potrebou predísť situácii, keď jeho právoplatne
priznaná pohľadávka voči žalovanému nebude môcť byť uspokojená vzhľadom k tomu, že žalovaný
prevedie svoj majetok skôr, ako by bolo možné z neho pohľadávku uspokojiť. V prípade, že súd
vyhovie návrhu, žalovaného motivácia previesť majetok na tretie osoby bude značne obmedzená práve
zabezpečovacím opatrením vo forme záložného práva až do okamihu uspokojenia jeho pohľadávky.

9. Žalovaný podľa dostupných informácií vlastní nasledovný majetok:
i. 100% obchodný podiel v spoločnosti iFORIO s.r.o., IČO: 52 800 172, so sídlom: Sabinovská 6,
Bratislava,
ii. 100% obchodný podiel v spoločnosti TRIFORIO s.r.o., IČO: 52 799 611, so sídlom: Sabinovská 6,
Bratislava,

iii. obchodný podiel v spoločnosti Rezidencia Vlčkova, s. r. o., IČO: 54 560 896, so sídlom: Ševčenkova
19,Bratislava,ktorývlastníprostredníctvomsvojejspoločnostiiFORIOs.r.o.,IČO:52800172,sosídlom:
Sabinovská 6, Bratislava.

10. Opodstatnenosť vydania zabezpečovacieho opatrenia vyplýva aj zo skutočnosti, že žalovaný

prevádza nehnuteľnosti vo vlastníctve spoločnosti Rezidencia Vlčkova, s. r. o., v ktorej má jeho
spoločnosť iFORIO s.r.o. (v ktorej je jediným spoločníkom) obchodný podiel. Táto obchodná spoločnosť
je developerom projektu nazvaného „Rezidencia Vlčkova“ alebo „Mestská vila Gledíčia“, kde sú aktuálne
ponúkané posledné 4 byty na predaj (podľa ústnej informácie od žalovaného sú dokonca v ponuke len
2 posledné byty):

i. https://www.38rk.sk/nehnutelnosti/4- izbovy-byt-gledicia-bg201a/,
ii. https://www.38rk.sk/nehnutelnosti/mezonet-gledicia-bg201a/,
iii. https://www.38rk.sk/nehnutelnosti/2-izbovy-byt-bg301b-gledicia/ a
iv. https://www.38rk.sk/nehnutelnosti/2-izbovy-byt-gledicia-bg201b/.

11. Keďže je predpoklad, že ide o spoločnosť založenú výlučne za účelom predaja bytov v tomto
projekte a po predaji posledných bytov nebude táto spoločnosť vlastniť žiaden iný majetok, je daná
neodkladná potreba vydania zabezpečovacieho opatrenia ešte za stavu, keď existuje majetok, ktorý
reálne zhodnocuje obchodný podiel, ktorý je potrebné postihnúť. V prípade, ak táto spoločnosť predá
všetky nehnuteľnosti tvoriace spomenutý projekt a prerozdelí zisk z predaja nehnuteľností, možno

predpokladať, že podiel spoločnosti, v ktorej je žalovaný jediným spoločníkom, nebude mať ďalej
hodnotu, resp. sa jeho hodnota radikálne zníži.

12. Rovnako tak z dôvodu proporcionality vydaného zabezpečovacieho opatrenia nepožaduje zriadenie
záložného práva na všetky obchodné podiely žalovaného, ale len na obchodný podiel v spoločnosti

TRIFORIOs.r.o.,prostredníctvomktoréhopôsobíajvspoločnostiRezidenciaVlčkova,s.r.o.Postihnutie
obchodného podielu považuje, vzhľadom na už uvedené, ako aj na skutočnosť, že spoločnosť iFORIO
s.r.o. mala podľa dostupných zdrojov za posledné účtovné obdobie zisk len vo výške 2 778 eur,
za najúčelnejšie. Nemá z dostupných informácií vedomosť o akomkoľvek inom majetku žalovaného,
vzhľadom na to, že nevlastní ani nehnuteľnosť, v ktorej má trvalý pobyt. Nevlastní ani inú nehnuteľnosť.

13. Zriadením záložného práva na obchodný podiel žalovaný nebude obmedzený v možnosti nakladať
s vyššie uvedenými nehnuteľnosťami. Ako veriteľ bude mať pritom reálnu možnosť vykonať záložné
právo na obchodný podiel a podieľať sa tým na zisku spoločnosti TRIFORIO s.r.o., ako aj spoločnosti
Rezidencia Vlčkova, s. r. o., čím zabezpečí vyššiu mieru možnosti uspokojenia pohľadávky.

14. Podaný návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je opodstatnený práve z dôvodu, že
v prípade, ak ho súd nevydá, žalovaný môže pokračovať v prevode svojho majetku, resp. majetku
spoločnosti, v ktorej má účasť, čím spôsobí nemožnosť uspokojenia pohľadávky.15. Podaný návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je efektívny a najmä preventívny z toho
dôvodu, aby vymožiteľnosť, resp. uspokojenie pohľadávky v prípadnom exekučnom konaní naozaj

nebola ohrozená, a zároveň jej uspokojenie nemožno dosiahnuť žiadnym iným zákonným prostriedkom.
Nemá k dispozícii žiaden iný zabezpečovací prostriedok uspokojenia jeho pohľadávky.

16. Z dostupných informácií dokonca vyplýva, že na majetok žalovaného je vedená exekúcia na
vymoženie výživného, ktorá je vedená od 6/2025, z čoho vyplýva, že ani táto pohľadávka nie je

pravdepodobne do dnešného dňa uspokojená a táto skutočnosť rovnako tak odôvodňuje ohrozenie
budúcej exekúcie na vymoženie pohľadávky.

17. Navyše, spoločnosť TRIFORIO s.r.o. má v zmysle dostupných informácií dlhy a nedoplatky voči
štátu, z čoho je zrejmé, že žalovaný, ako fyzická osoba, aj ako podnikajúci subjekt, má zrejmé
finančné problémy a potreba neodkladne upraviť pomery vydaním zabezpečovacieho opatrenia je daná

v aktuálnom čase, kým žalovaný disponuje aspoň nejakým majetkom, ktorý možno postihnúť záložným
právom a ktorý môže mať reálnu hodnotu.

18. Podaný návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nebude vytvárať nenávratný stav, keďže
potreba jeho trvania zanikne uspokojením pohľadávky. Nariadené zabezpečovacie opatrenie zanikne

uplynutím času, na ktorý bolo zriadené - t. j. vykonaním záložného práva alebo uspokojením pohľadávky
iným spôsobom.

II. Posúdenie návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia súdom

19. Súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nedoručoval žalovanému, pričom súčasne
rozhodol bez pojednávania [§ 329 ods. 1 prvej vety zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok;
ďalej ako „CSP“)].

20. Súd najskôr vymedzil právny rámec rozhodovania o návrhoch na nariadenie zabezpečovacieho

opatrenia (časť II. A. nižšie). Následne súd skúmal, ktoré rozhodujúce skutočnosti žalobca návrhom
na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia osvedčil (časť II. B.). Na osvedčený skutkový stav veci
súd aplikoval právne predpisy a súvisiacu judikatúru týkajúcu sa zabezpečovacích opatrení a posúdil
splnenie podmienok na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia (časť II. C.). Napokon v závere súd
ozrejmil výroky rozhodnutia a odôvodnil rozhodnutie o náhrade trov konania (časť III.).

II. A. Právny rámec veci

21. Pri rozhodovaní o návrhoch na nariadenie zabezpečovacích opatrení platia tieto východiská.

22. Podľa § 343 ods. 1 a 2 CSP zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na
veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky
veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o
zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.

23. Podľa § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie
opatrenie.

24. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

25. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcichdôvodnosťatrvanienároku,ktorémusamáposkytnúťochrana,amusíbyťznehozrejmé,

akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

26. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.27. Podľa § 329 ods. 1 vety prvej a ods. 2 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Pre

neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

28. Na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je potrebné splnenie šiestich základných predpokladov:
(i) musí byť daný návrh na jeho nariadenie,
(ii) musia existovať skutočnosti odôvodňujúce dôvodnosť a trvanie peňažného nároku, ktorému sa má

nariadením zabezpečovacieho opatrenia poskytnúť ochrana,
(iii) musí tu byť spôsobilý predmet záložného práva vo vlastníctve žalovaného, ktorým môžu byť veci,
práva a iné majetkové hodnoty,
(iv) zriadenie záložného práva bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku žalobcu voči žalovanému,
(v) musí jestvovať dôvodná obava, že budúca exekúcia bude ohrozená (prípadne až zmarená),
(vi) zabezpečovacie opatrenie nemôže obmedzovať povinnú osobu neprimerane (nad nevyhnutný

rozsah), čo vyjadruje požiadavku proporcionality.

29. Pritom platí, že rozhodujúce skutočnosti, kopírujúce podmienky na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia, musí žalobca v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia náležitým spôsobom
osvedčiť. Z kvalitatívneho hľadiska osvedčenie nedosahuje intenzitu plnohodnotného dokazovania

podľa§185anasl.CSP.Najvyššísúdvuznesenízodňa25.4.2012,sp.zn.1Cdo147/2011,spresnil,že
osvedčenie znamená, že „súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie
skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality,
ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí
ako nanajvýš pravdepodobná“.

30. Z ustanovení Civilného sporového poriadku sa tak dá vyvodiť cieľ zabezpečovacieho opatrenia. Je
ním posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného práva na majetok dlžníka na zabezpečenie
jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná alebo ktorá už judikovaná bola. Tým sa
zamedzí nebezpečenstvu neuspokojenia veriteľovej pohľadávky, ktorou disponuje voči dlžníkovi. Veriteľ

získa postavenie záložného veriteľa a bude môcť pristúpiť k výkonu záložného práva na uspokojenie
judikovanej pohľadávky v exekučnom konaní v súlade s § 343 ods. 3 CSP aj napriek existencii skoršieho
záložného práva. Zmyslom zabezpečovacieho opatrenia je tak zabezpečiť reálnu vykonateľnosť
súdneho rozhodnutia zriadením záložného práva.

31. Jediným zákonným dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je obava z ohrozenia
exekúcie tej pohľadávky, ktorej ochrana sa zabezpečovacím opatrením sleduje. Krajský súd v Bratislave
pritom s odkazom na konštantnú judikatúru (rozhodnutia Najvyššieho súdu zo dňa 9. 2. 2017, sp. zn.
3 Obdo 1/2017, a R 20/1998) akcentuje bezprostrednosť ohrozenia exekúcie. Konštatuje, že „obava
ohrozenia exekúcie je daná vždy vtedy, ak bez vydania príslušného zabezpečovacieho prostriedku

(neodkladného alebo zabezpečovacieho opatrenia) by bol prípadný budúci výkon súdneho rozhodnutia
ohrozený, pričom nebezpečenstvo zmarenia výkonu exekúcie musí bezprostredne a reálne hroziť. Môže
ísť o akékoľvek konanie povinnej osoby aj o súhrn okolností na jej strane, ktoré vyvolávajú obavu
ohrozenia exekúcie, avšak táto obava musí byť reálna a bezprostredná, teda musí byť naplnená v čase
podania návrhu na nariadenie príslušného zabezpečovacieho prostriedku, ako aj v čase rozhodovania

súdu o ňom“ (uznesenie zo dňa 30. 4. 2024, sp. zn. 5Cob/77/2024). Dlžník, aby ohrozoval budúcu
exekúciu, musí realizovať faktické alebo právne úkony smerujúce k zmenšeniu svojho majetku. To môže
spočívať nielen v hrozbe alebo realizácii úkonov s kvantitatívnym dopadom na exekvovateľný majetok
dlžníka (zmenšenie majetku), ale podľa okolností prípadu aj s kvalitatívnym dopadom na takýto majetok
(zmena zloženia, štruktúry, likvidity majetku).

32. Preto Krajský súd v Bratislave judikuje, že „nestačí len abstraktná (pravdepodobná) možnosť
ohrozenia práv žalobcu. Chýbajúce osvedčenie ohrozenia práva žalobcu nemožno ničím nahradiť,
lebo je základnou podmienkou pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia“ (uznesenie zo dňa 25. 2.
2021, sp. zn. 4Cob/10/2021). V tomto rozhodnutí súčasne Krajský súd v Bratislave precizoval, že nie

je dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia „ani prípadná samotná insolventnosť dlžníka,
pokiaľ nie je spojená s preukázaním úkonov smerujúcich k snahe vyhnúť sa plneniu záväzkov a v
súvislosti s týmto prevádzať majetok na iné osoby“.II. B. Osvedčený skutkový stav

33. Žalobca pripojil k návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia tieto dôkazy, z ktorých súd zistil

nasledovné.

34. Zo zmluvy o pôžičke č. XXXXXXXX (č. l. 6) súd mal osvedčené, že žalobca so žalovaným podpísali
dňa 2. 8. 2024 v Bratislave listinu s označením zmluva o pôžičke, ktorej predmetom bol záväzok žalobcu
ako veriteľa prenechať žalovanému ako dlžníkovi sumu 50 000 eur a záväzok žalovaného vrátiť túto

sumu spolu s úrokom vo výške 10 % ročne do 31. 12. 2024.

35. Z detailu platby ČSOB, a.s. (č. l. 9) súd mal za osvedčené, že žalobca previedol na bankový účet
žalovaného dňa 6. 8. 2024 sumu 50 000 eur, pričom pri účele platby sa uvádza „zmluva o pozicke c.
XXXXXXXX“.

36. Z e-mailu žalobcu (č. l. 10) súd mal za osvedčené, že žalobca e-mailom kontaktoval žalovaného dňa
15. 1. 2026 s tým, že neeviduje splatenie pôžičky č. XXXXXXXX uzatvorenej dňa 2. 8. 2024, pričom ďalej
uviedol, že splatnosť pôžičky bola dohodnutá na 31. 12. 2024, k úhrade nedošlo, a tak dňa 5. 6. 2025
sa dohodli na predĺžení splatnosti do 31. 12. 2025. Upozornil, že celkový dlh predstavuje 59 510,96 eur
a požiadal o úhradu dlžnej sumy najneskôr do 15 dní od doručenia tohto e-mailu; ak k úhrade nedôjde,

bude nútený pristúpiť k vymáhaniu pohľadávky súdnou cestou.

37. Žalobca nedoložil žiadny e-mail k svojmu tvrdeniu, že sa dohodol so žalovaným na predĺžení
splatnosti plnenia zo zmluvy o pôžičke do 31. 12. 2025.

38. Zo žaloby adresovanej Okresnému súdu Banská Bystrica (č. l. 14) súd mal za osvedčené, že žalobca
podal proti žalovanému žalobu na Okresný súd Banská Bystrica a žiadal úhradu sumy 50 000 eur titulom
zmluvy o pôžičke zo dňa 2. 8. 2024 č. 20240802 spolu s dohodnutým úrokom 10 % ročne zo sumy 50
000 eur od 6. 8. 2024 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 7,15 % ročne zo sumy 50 000
eur od 1. 1. 2026 do zaplatenia.

39. Z výpisu z obchodného registra súd považoval za osvedčené, že:
i. pri spoločnosti Rezidencia Vlčkova, s.r.o. figuruje ako jeden zo šiestich spoločníkov aj spoločnosť
iFORIO s.r.o. (č. l. 15), pričom jedným z dvoch konateľov je žalovaný;
ii. pri spoločnosti TRIFORIO s.r.o. je jediným spoločníkom žalovaný (č. l. 18);

iii. pri spoločnosti iFORIO s.r.o. je jediným spoločníkom žalovaný (č. l. 19).

40. Z inzerátu (č. l. 21) súd mal za osvedčené, že sa inzeruje „Exkluzívny 2-izbový byt v rezidencii
Gledíčia“ na Vlčkovej ulici v Bratislave, pričom je uvedená „cena dohodou“. Ako predávajúci je označený
U. V. K. E. XX - U. R. (realitný maklér). Nie je osvedčené, z akého dátumu pochádza tento inzerát.

41. Z výpisu z listu vlastníctva Č.. XXX pre k. ú. Staré Mesto (č. l. 24) súd mal osvedčené, že spoločnosť
Rezidencia Vlčkova, s.r.o. vlastní ku dňu 25. 3. 2026 rozostavaný bytový dom v Starom Meste v
Bratislave.

42. Zo snímky obrazovky zo stránky finstat.sk (č. l. 27) súd mal osvedčené, že spoločnosť TRIFORIO
s.r.o. má evidované nedoplatky a dlhy voči štátu.

43. Zo snímky obrazovky zo stránky finstat.sk (č. l. 29) súd mal osvedčené, že spoločnosť iFORIO s.r.o.
mala za účtovné obdobie roka 2024 zisk vo výške 2 778 eur.

44. Z registra poverení (č. l. 21) súd mal za osvedčené, že dňa 19. 6. 2025 bolo vydané poverenie na
vykonanie exekúcie na vymoženie výživného od dlžníka žalovaného.

45. Z internetových prepojení (link-ov) na inzeráty (pozri bod 10. tohto uznesenia) súd považoval za

osvedčené, že v projekte Gledíčia sa predávajú byty realitnou kanceláriou RK 38 - U. R., pričom
inzerované ceny bytov uvedené nie sú.46. Žalobca neosvedčil žiadnym dôkazom svoje tvrdenie, že Rezidencia Vlčkova, s. r. o. je developerom
projektu nazvaného „Rezidencia Vlčkova“ alebo „Mestská vila Gledíčia“.

II. C. Právne posúdenie súdom

47. Súd, posúdiac návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vo svetle vyššie uvedených
právnych východísk, dospel k záveru, že dôvodný nie je.

48. Pritom súd postupoval chronologicky podľa jednotlivých podmienok potrebných na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia, keď skúmal, či sú kumulatívne splnené všetky zákonné predpoklady
ustanovené v § 343 ods. 1 CSP. Nesplnenie čo i len jednej z týchto podmienok vedie k zamietnutiu
návrhu, keďže ide o výnimočný procesný prostriedok zasahujúci do majetkovej sféry žalovaného.

49. Čo sa týka prvej podmienky - podania návrhu na zabezpečovacie opatrenie - tá bola splnená, návrh

bol súdu riadne doručený a obsahoval označenie požadovaného zabezpečovacieho opatrenia.

50. Druhá podmienka - aby existovali skutočnosti odôvodňujúce dôvodnosť a trvanie peňažného nároku
- bola splnená. Žalobca osvedčil predloženou zmluvou o pôžičke a dokladom o bankovom prevode, že
poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške 50 000 eur, ktoré žalovaný doposiaľ nevrátil, hoci

sa k tomu zmluvou o pôžičke zaviazal. Z týchto listín vyplýva pravdepodobnosť existencie pohľadávky
žalobcu, ktorá je spôsobilá byť predmetom zabezpečenia.

51. Súd zdôrazňuje, že v štádiu rozhodovania o zabezpečovacom opatrení sa nevyžaduje úplné
preukázanie nároku. Stačí jeho osvedčenie v miere pravdepodobnosti. Táto podmienka bola splnená,

keďže predložené listiny vytvárajú logicky ucelený obraz o vzniku a existencii tvrdenej pohľadávky.

52. Tretia podmienka v podobe existencie spôsobilého predmetu záložného práva bola splnená.
Žalobca navrhol zriadiť záložné právo na obchodnom podiele žalovaného v spoločnosti TRIFORIO s.r.o.
Obchodný podiel predstavuje majetkovú hodnotu, ktorá je spôsobilým predmetom záložného práva.

53. Aj štvrtá podmienka bola splnená, keďže navrhované zabezpečovacie opatrenie má smerovať
k zabezpečeniu peňažnej pohľadávky žalobcu voči žalovanému. Žalobca žiada zabezpečovacím
opatrením zabezpečiť práve peňažnú pohľadávku.

54. Piata podmienka, spočívajúca v existencii dôvodnej obavy, že exekúcia bude ohrozená (alebo až
zmarená), však splnená nebola.

55. Podstatou tejto podmienky nie je všeobecná neistota veriteľa ohľadom budúceho uspokojenia
jeho pohľadávky, ale existencia konkrétnych okolností na strane dlžníka, ktoré objektívne nasvedčujú

znižovaniu jeho majetku alebo vytváraniu stavu, v ktorom bude uspokojenie pohľadávky podstatne
sťažené alebo nemožné.

56. Žalobca svoju obavu z ohrozenia exekúcie oprel predovšetkým o tvrdenie, že obchodná spoločnosť
Rezidencia Vlčkova, s. r. o. realizuje developerský projekt a postupne predáva byty, čím sa má znižovať

hodnota obchodného podielu žalovaného. Takéto tvrdenie však nebolo podložené konkrétnymi dôkazmi
preukazujúcimi vlastníctvo nehnuteľností, ich predaj ani skutočný dopad týchto transakcií na majetkovú
situáciu žalovaného. Žalobca totiž neosvedčil žiadnym dôkazom svoje skutkové tvrdenie, že obchodná
spoločnosť Rezidencia Vlčkova, s. r. o. je developerom projektu nazvaného „Rezidencia Vlčkova“ alebo
„MestskávilaGledíčia“,aanito,žeobchodnáspoločnosťRezidenciaVlčkova,s.r.o.predávainzerované

byty. Súd preto nemal k dispozícii osvedčený skutkový podklad umožňujúci prijať záver o reálnom
znižovaní majetku žalovaného.

57.Súdzároveňpovažujezapodstatné,žesamotnýpredajnehnuteľnostívrámcipodnikateľskejčinnosti
obchodnej spoločnosti nemožno bez ďalšieho považovať za okolnosť smerujúcu k ohrozeniu exekúcie.

Predaj majetku v rámci riadnej podnikateľskej činnosti predstavuje spravidla len zmenu formy majetku
- z nehnuteľností na finančné prostriedky - a neznamená jeho zánik. Na to, aby bolo možné hovoriť o
ohrození exekúcie, by muselo byť tvrdené a aspoň v základnej miere osvedčené, že výsledkom tejto
činnosti je znižovanie majetkovej podstaty dlžníka alebo jeho vyvádzanie z dosahu veriteľov.58. Žalobca však neuviedol ani neosvedčil žiadnu konkrétnu skutočnosť, z ktorej by bolo možné
vyvodiť, že žalovaný alebo ním ovládané spoločnosti disponujú s majetkom spôsobom smerujúcim

k jeho zmenšeniu. Napríklad prevodmi majetku bez primeraného protiplnenia, rozdeľovaním zisku
medzi spoločníkov, vyvádzaním finančných prostriedkov alebo ukončovaním podnikateľskej činnosti bez
uspokojeniaveriteľov.Absenciatakýchtotvrdeníadôkazovznamená,žetvrdenérizikozostávanaúrovni
hypotézy. A to na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia dostatočné nie je.

59. Súd zdôrazňuje, že zabezpečovacie opatrenie nemožno nariadiť len na základe predpokladu, že
dlžník by v budúcnosti mohol nakladať so svojím majetkom spôsobom nepriaznivým pre veriteľa. Takýto
prístup by viedol k tomu, že zabezpečovacie opatrenie by sa stalo štandardným prostriedkom ochrany
každej peňažnej pohľadávky, čo je v rozpore s jeho výnimočným charakterom.

60. Významnú úlohu pri hodnotení existencie obavy z ohrozenia exekúcie zohráva aj časový aspekt

správania žalobcu. Z tvrdení žalobcu vyplýva, že žalovaný bol povinný splniť svoj záväzok najneskôr do
31. 12. 2024. Ak by k splneniu nedošlo, žalobca sa mohol už od tohto okamihu domáhať ochrany svojich
práv. Skutočnosť, že žalobca nepodnikol kroky smerujúce k zabezpečeniu svojej pohľadávky po dobu
dlhšieho časového obdobia (až do tvrdenej dohody o zmene splatnosti v júni 2025), svedčí o tom, že v
tom čase sám nepovažoval situáciu za bezprostredne rizikovú a ohrozujúcu prípadnú exekúciu.

61. Táto časová nečinnosť žalobcu je významná aj z hľadiska hodnotenia aktuálnosti tvrdenej obavy.
Zabezpečovacie opatrenie je určené na riešenie situácií, v ktorých existuje okamžitá a konkrétna
hrozba ohrozenia exekúcie. Ak žalobca neoznačil žiadnu novú skutočnosť alebo zmenu v majetkových
pomeroch žalovaného, ktorá by nastala pred podaním návrhu, nemožno hovoriť o náhle vzniknutej

potrebe súdneho zásahu v podobe zabezpečovacieho opatrenia.

62. Súd zároveň prihliadol na to, že žalobca tvrdil existenciu dohody o predĺžení splatnosti pohľadávky
do 31. 12. 2025, ktorá mala byť potvrdená e-mailovou komunikáciou zo dňa 5. 6. 2025, avšak túto
skutočnosť žalobca žiadnym dôkazom neosvedčil, hoci tak učiniť mohol. Pre posúdenie existencie

dôvodnej obavy z ohrozenia exekúcie však nie je rozhodujúce, či žalovaný bol v omeškaní už od 1.
1. 2026 alebo až neskôr, ale to, ako žalobca v relevantnom období hodnotil riziko uspokojenia svojej
pohľadávky a aké kroky na jej ochranu podnikol.

63. Z tvrdení žalobcu vyplýva, že v období od pôvodnej splatnosti pohľadávky do tvrdeného dohodnutia

predĺženia splatnosti v júni 2025 žalobca nepodnikol žiadne kroky smerujúce k ochrane svojich práv.
Takéto správanie objektívne nasvedčuje tomu, že v tomto období žalobca nepovažoval majetkové
pomery žalovaného za rizikové z hľadiska budúcej exekúcie. Ak by existovala reálna a bezprostredná
obava z ohrozenia exekúcie, bolo by logické očakávať, že žalobca by reagoval bezodkladne po vzniku
okolností, ktoré túto obavu vyvolali.

64. Súd zároveň zdôrazňuje, že samotné plynutie času od vzniku splatnosti záväzku alebo
jeho nesplnenie nepredstavuje okolnosť odôvodňujúcu nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.
Rozhodujúce je, či došlo k takej zmene v majetkových pomeroch dlžníka alebo k takému jeho konaniu,
ktoré objektívne zvyšuje riziko nevymožiteľnosti pohľadávky. Súčasne mal žalobca ozrejmiť, že k týmto

okolnostiam na strane dlžníka - žalovaného - došlo až po vzniku jeho dlhu, pretože v čase vzniku dlhu nič
nebránilo veriteľovi - žalobcovi, aby si zmluve dojednal s dlžníkom zabezpečenie pohľadávky záložným
právom.Žalobcavšakneoznačilžiadnukonkrétnuskutočnosť,ktorábynastalabuďpovznikudlhu,alebo
po období jeho predchádzajúcej nečinnosti a ktorá by vysvetľovala, prečo sa potreba zabezpečovacieho
opatrenia objavila až v čase podania návrhu.

65. Inými slovami, žalobca neozrejmil, aká nová alebo mimoriadna okolnosť nastala v období pred
podaním návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorá by odôvodňovala zmenu jeho
doterajšieho postoja a vznik bezprostrednej obavy z ohrozenia exekúcie. Bez identifikácie takejto zmeny
pomerov zostáva tvrdená obava na úrovni subjektívnej neistoty, nie objektívne preukázateľného rizika.

66. Vzhľadom na to, že piata podmienka splnená nebola, súd sa šiestej podmienke v podobe skúmania
proporcionality nevenoval.III. Záver a trovy konania

67. Podmienky na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia tak podľa súdu splnené nie sú. Preto návrh

žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia výrokom I. zamietol podľa § 328 ods. 1 CSP.

68. Keďže ide o konanie, ktorým sa konanie končí, bolo potrebné rozhodnúť aj o trovách konania (§
262 ods. 1 CSP). Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia súd zamietol, v dôsledku čoho by
nárok na náhradu trov konania patril žalovaného, lebo bol úspešný (§ 255 ods. 1 CSP). Žalovanému

žiadne trovy konania nevznikli (súd rozhodol bez vyjadrenia žalovaného), a preto súd výrokom II. nárok
na náhradu trov konania žalovanému nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestskom súde
Bratislava IV.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis a spisovú značku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len za podmienok ustanovenia § 366 CSP. O odvolaní
je funkčne príslušný rozhodovať krajský súd (§ 34 CSP).