Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 10. apríl 2026

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 29C/7/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1426201098
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Baláž
ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2026:1426201098.2

Uznesenie

Mestský súd Bratislava IV v sporovej veci žalobcu: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, so
sídlom Primaciálne nám. 1, Bratislava, IČO: 00 603 481 proti žalovanej: C. G., nar. XX.XX.XXXX, trvalé
bydlisko E. XX, J., o vypratanie bytu, o návrhu žalovanej na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Návrh žalovanej na nariadenie neodkladného opatrenia s a zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou v elektronickej podobe, s autorizáciou podľa osobitného predpisu, doručenou
súdu dňa 27.01.2026 domáha voči žalovanej vypratania a protokolárneho odovzdania bytu I. kategórie
č. XX/II na E. ulici XX v J., ktorý sa nachádza v k.ú. T. E. a pozostáva zo 4 izieb, kuchyne a základného
príslušenstva (ďalej len „byt“), a to bez nároku na bytovú náhradu, a náhrady trov konania.

2. Žalobca podanú žalobu zdôvodnil tým, že na základe nájomnej zmluvy č. XX-XX-XXXX-XX-XX

zo dňa 24.02.2021 (ďalej len „nájomná zmluva“) prenechal byt do nájmu žalovanej. V zmysle čl.
III bod 1. nájomnej zmluvy nájom bytu vznikol dňa 01.02.2021 a bol dojednaný na dobu určitú, do
31.01.2023; k jeho predĺženiu nedošlo. Žalovaná byt po skončení nájmu dňa 31.01.2023 žalobcovi
neodovzdala, naďalej ho užíva bez právneho dôvodu. Žalobca listom zo dňa 05.09.2025 oznámil
žalovanej nepredĺženie nájmu a zároveň ju vyzval na odovzdanie bytu do 90 dní. Žalovaná uvedený list
prevzala dňa 22.09.2025, avšak byt žalobcovi v určenej lehote neodovzdala, preto sa žalobca domáha

uloženia povinnosti žalovanej vypratať a protokolárne mu odovzdať byt podaním žaloby v tejto veci.

3. Súd uznesením vydaným v zmysle § 167 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku v platnom znení (ďalej len „C.s.p.“) vyzval žalovanú, aby sa vyjadrila k podanej žalobe, uviedla
rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojila listiny, na ktoré sa odvoláva a označila dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení. Žalovaná súdu doručila dňa 13.03.2026 vyjadrenie k žalobe v listinnej

podobe, v ktorom označila tvrdenia žalobcu za skresľujúce, neúplné a nepresné. Žalovaná a jej rodina
užívajú byt od roku 01.12.2011, kedy bola uzatvorená prvá nájomná zmluva na jeho nájom medzi
žalobcomažalovanou.Vždynazákladepredchádzajúcehosúhlasužalobcuakovlastníkabytužalovaná
a jej rodina v tomto byte viacero vecí opravila, vymenila spotrebiče a celkovo sa starala o byt tak, aby
tento bol vhodný na bývanie aj pre zdravotne postihnuté osoby. Nájomná zmluva, ktorú v žalobe uviedol
žalobca, bola iba posledná, ktorú žalovaná ako nájomca so žalobcom ako prenajímateľom podpísala.

V článku III bod 2. nájomnej zmluvy je dohodnutá možnosť jej predĺženia na ďalšie dva roky, t.j. do
31.12.2025 v prípade splnenia dohodnutých podmienok. Žalovaná uviedla, že uvedené podmienky
spĺňala a požiadala žalobcu o predĺženie nájomnej zmluvy na obdobie od 01.01.2024 do 31.12.2025. Od
žalobcu dostala len telefonický súhlas s predĺžením nájomnej zmluvy. Keďže to bolo v období účinnosti
karanténnych opatrení, týkajúcich sa ochorenia COVID 19, takýto postup sa jej nezdal neobvyklý. Podľa
nej sa žalobca konkludentne správal tak, že akceptoval trvanie nájomného vzťahu, najmä komunikoval

s ňou ako nájomcom, prijímal od nej dokumenty potvrdzujúce jej príjem a príjem členov jej rodiny,
komunikoval záležitosti súvisiace so starostlivosťou o byt, posielal predpisy na platby nájomného aslužieb súvisiacich s nájmom. Preto podľa nej riadny nájomný vzťah trval do dňa 31.12.2025. Žalovaná
informovala žalobcu o tom, aké ďalšie osoby žijú s ňou v byte, aký je ich zdravotný stav a príjem, podľa jej
tvrdení sa rodina nachádza v zložitej ekonomickej situácii, s nízkym príjmom. Žalobca žalovanej listom

zo dňa 05.09.2025 oznámil, že nájomnú zmluvu nepredĺži. Táto skutočnosť bola žalovanej oznámená
tri mesiace pred tým, ako mala skončiť, v dôsledku čoho sa žalovaná dostala do úplnej právnej neistoty,
pretože mala záujem riešiť trvanie nájmu od 01.01.2026. Dôvodom nepredĺženia nájomnej zmluvy bolo
zistenie žalobcu, že k 31.12.2024 príjem osôb žijúcich v byte prekročil sumu štvornásobku životného
minima ku dňu 01.07.2024. Životné minimum v danom čase bolo 6948,32 eura a príjem žalovanej a

členov jej domácnosti mal byť 9123,99 eura. Žalovaná s týmito zisteniami žalobcu nesúhlasila a podala
niekoľko žiadostí o opätovné preskúmanie žiadosti o predĺženie nájomnej zmluvy. Žalobca listom zo dňa
09.10.2025 oznámil žalovanej, že jej žiadosť o prehodnotenie rozhodnutia bytovej komisie nepreskúma,
že rozhodnutie bytovej komisie zo dňa 21.08.2025 je konečné, nie je voči nemu možné podať opravný
prostriedok a výzva na odovzdanie bytu zo dňa 05.09.2025 zostáva v platnosti. Žalovaná uviedla, že
vzniknutá situácia je v rozpore s jej ústavnými právami, keď má právo, aby akékoľvek rozhodnutie

administratívneho orgánu bolo preskúmané iným orgánom, prípadne nadriadeným orgánom, prípadne
súdom. Zopakovala, že riadny nájom jej neskončil 31.12.2023, ale až 31.12.2025. Napokon uviedla,
že napriek rozhodnutiu žalobcu o nepredĺžení nájomnej zmluvy žalobca podľa žalovanej túto naďalej
považuje za nájomcu, keď listom zo dňa 01.01.2026 jej oznámil zvýšenie nájomného od 01.01.2026,
pravidelne jej chodia SMS správy a oznamy, že má zaplatiť splatné nájomné. Žalovaná platí nájomné

určené žalobcom pravidelne a ku dňu svojho vyjadrenia zaplatila nájomné za mesiace január a február
2026. Žalobca jej zaplatené nájomné nevrátil, ale príslušné platby od nej prijal, navrhla preto podanú
žalobu zamietnuť ako nedôvodnú.

4. Žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 13.03.2026 súčasne navrhla, aby

súd neodkladným opatrením zakázal žalobcovi vypratať žalovanú a členov jej rodiny z bytu, a to do
rozhodnutia vo veci samej. Svoj návrh zdôvodnila tým, že zo strany žalobcu hrozí opätovný pokus o
vypratanie žalovanej z bytu.

5. Z listinných dôkazov, ktoré v konaní predložili strany, súd má za osvedčené nasledovné.

5.1.Zčiastočnéhovýpisuzlistuvlastníctvač.XXXX(č.l.3)súdmázaosvedčené,žežalobcajevýlučným
vlastníkom bytu č. XX na druhom poschodí vo vchode číslo E. XX, ktorý sa nachádza v katastrálnom
území T. E., obec J. - T. E., okres J. IV.
5.2. Z nájomnej zmluvy č. XX-XX-XXXX-XX-XX (č.l. 4 - 6rub) súd má za osvedčené, že ju uzatvoril
žalobca ako vlastník bytu č. XX vo vchode E. XX v J. so žalovanou dňa 24.02.2021. Na základe

predmetnej zmluvy (čl. III bod 1) bol nájom bytu dojednaný na dobu určitú do 31.01.2023. V zmysle
čl. III bod 2 nájomca má prednostné právo na opakované uzavretie zmluvy o nájme bytu na 2 roky;
prenajímateľ sa súčasne zaväzuje k opakovanému uzavretiu nájomnej zmluvy s nájomcom na ďalšie
obdobie za súčasného splnenia nasledujúcich podmienok: a) nájomca okrem nájmu bytu, ktorý je
predmetom zmluvy, naďalej spĺňa všetky podmienky pre pridelenie nájmu bytu podľa príslušných

právnych predpisov; b) počas doby nájmu nedošlo k porušeniu povinností nájomcu vyplývajúcich z
tejto nájomnej zmluvy a príslušných právnych predpisov; a c) počas doby nájmu nedošlo k uplatneniu
ustanovení Občianskeho zákonníka pre ukončenie nájmu.
5.3. Z evidenčného listu (č.l. 7) súd má za osvedčené, že žalovaná a spolu s ňou jej manžel a päť detí
tvoria v zmysle čl. VI bod 1 nájomnej zmluvy spoločnú domácnosť a užívajú byt.

5.4. Z listu žalobcu č. MAGS OEaTSN XXXXX/XXXX zo dňa 05.09.2025 (č.l. 9) súd má za osvedčené,
že žalobca kontrolou podkladov doručených žalovanou so žiadosťou o obnovu nájomnej zmluvy zistil,
že v dôsledku príjmu domácnosti žalovanej, ktorý bol v sume 9123,99 eura, žalovaná nespĺňa § 17
ods. 1 všeobecne záväzného nariadenia Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy č. 15/2023 z
23.11.2023 o nájme bytov, keď príjem jej domácnosti presahuje štvornásobok životného minima, ktorý

ku dňu 01.07.2024 bol v sume 6948,32 eura. Z dôvodu prekročenia príjmu domácnosti žalovanej bytová
komisia dňa 21.08.2025 rozhodla o nepredĺžení nájomnej zmluvy so žalovanou. Z pripojenej doručenky
súd má za osvedčené, že žalovaná predmetný list žalobcu prevzala dňa 22.09.2025.
5.5. Zo žiadosti žalovanej o prehodnotenie rozhodnutia o nepredĺžení nájomnej zmluvy spolu s
odôvodnením (č.l. 36, 37) súd má za osvedčené, že žalovaná požiadala žalobcu dňa 01.10.2025 o

prehodnotenie tohto rozhodnutia a taktiež požiadala o dočasné ponechanie nájomného vzťahu až do
právoplatného rozhodnutia o novej žiadosti. Žalovaná v podanej žiadosti poukázala na oprávnenie obce
prenechaťsvojmajetokdonájmupriamymprenájmomvprípadochhodnýchosobitnéhozreteľavzmysle
§ 9a ods. 9 písm. c) zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v platnom znení.6. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p., pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

7. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) C.s.p., neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
nenakladala s určitými vecami alebo právami.

8. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) C.s.p., neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo

vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

9. Podľa § 326 ods. 1 C.s.p., v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,

akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

10. Podľa § 132 ods. 1 C.s.p., v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie
strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a
žalobný návrh.

11. Podľa § 328 ods. 1 C.s.p., ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

12. Podľa § 685 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení (ďalej len

„OZ“), nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné
byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla
obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno
ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.

13. Podľa § 710 ods. 2 OZ, ak bol nájom bytu dohodnutý na určitý čas, zanikne tiež uplynutím tohto
času. Ustanovenie § 676 ods. 2 neplatí pre zánik nájmu bytu.

14. Podľa § 712a ods. 9 OZ, pri zániku nájmu dohodnutého na určitý čas nemá nájomca právo na bytovú
náhradu. Osobitný zákon môže ustanoviť, kedy aj v týchto prípadoch má nájomca právo na bytovú

náhradu.

15. Podľa § 123 OZ, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať,
požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
16. Podľa § 126 ods, 1 OZ, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva

neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

17. Základnou podmienkou nariadenia neodkladného opatrenia je existencia zákonného dôvodu
vedúceho k jeho nariadeniu. Neodkladné opatrenie je inštitút, ktorý je opodstatnené použiť, keď
je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo keď je tu obava, že exekúcia bude ohrozená. Pri

rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia je potrebné skúmať, či je nárok navrhovateľa
osvedčený a či je neodkladné opatrenie potrebné. Ide o taký stav právnych (nie iba faktických) vzťahov
medzi stranami, ktorý bezpodmienečne vyžaduje rýchlu súdnu ochranu; potreba úpravy pomerov teda
musí byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Neodkladné opatrenie bude
spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k

ohrozovaniu alebo porušovaniu jeho práv a právom chránených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho
právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať sa o konečnú súdnu ochranu.

18. Pred nariadením neodkladného opatrenia musí súd posúdiť, či: a) je osvedčená existencia právneho
vzťahu medzi sporovými stranami, resp. existencia subjektívneho nároku navrhovateľa, ktorému sa má

poskytnúťochrana,b)navrhovateľomtvrdenéaosvedčenéskutočnostiodôvodňujúpotrebuneodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), c) uložením požadovanej
povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha
(princíp efektívnosti), d) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má podľa okolností prípadudočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, e) právne účinky neodkladného opatrenia
neobmedziapovinnúosobuneprimeranýmspôsobomanadnevyhnutnýrozsah(princípproporcionality),
f) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 C.s.p.).

19. Neodkladné opatrenie je procesným nástrojom poskytujúcim neodkladnú procesnú ochranu,
ktorým sa bezodkladne upravujú pomery sporových strán v situácii, keď je to naliehavo potrebné.
Vzhľadom na tento charakter neodkladného opatrenia súd v konaní o nariadenie neodkladného
opatrenia nevykonáva dôkazy a rozhoduje iba na základe skutočností a tvrdení uvedených v návrhu

na nariadenie neodkladného opatrenia a na základe k návrhu pripojených listinných dôkazov, ktoré by
mali hodnoverne osvedčovať stav tvrdený v návrhu. Súd v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia poskytuje ochranu nielen tomu, kto sa nariadenia neodkladného opatrenia domáha, ale v
rámci ústavných pravidiel tiež tomu, proti komu návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje.
Neodkladným opatrením nemožno s poukazom na princíp proporcionality obmedziť povinný subjekt
neprimeraným spôsobom alebo nad nevyhnutný rozsah. Rovnako platí, že neodkladné opatrenie má

subsidiárne postavenie vo vzťahu k zabezpečovaciemu opatreniu, preto je jeho nariadenie prípustné iba
vtedy, ak jeho účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

20. V posudzovanom prípade sa žalobca podanou žalobou domáha voči žalovanej uloženia povinnosti
vypratať byt, ktorý žalovaná užíva na základe uzatvorenej nájomnej zmluvy. Žalovaná navrhla, aby súd

neodkladným opatrením zakázal žalobcovi vypratať žalovanú a jej rodinných príslušníkov z bytu, a to do
rozhodnutiasúduopodanejžalobe.Pretožežalovanásavočižalobcovidomáhauloženiapovinnosti,aby
nenakladal so svojím oprávnením užívať byt, resp. aby sa tohto svojho práva zdržal až do rozhodnutia
súdu vo veci samej, súd návrh žalovanej na nariadenie neodkladného opatrenia podriadil pod § 325 ods.
2 písm. c), d) C.s.p. Žalovaná ako dôvod podania tohto návrhu uviedla len to, že zo strany žalobcu hrozí

opätovný pokus o vypratanie žalovanej a jej rodinných príslušníkov z bytu. Súd konštatuje, že žalovaná
túto okolnosť nijako neosvedčila. Súd nemá za osvedčené z predložených dokumentov (a strany to
ani netvrdili), že by žalobca svojvoľne pristúpil k vyprataniu žalobkyne a jej rodinných príslušníkov z
bytu. Práve naopak, žalobca podal žalobu na súd proti žalovanej a ochrany vlastníckeho práva sa
domáha v riadnom civilnom sporovom konaní, v ktorom súd rozhodne po zistení skutkového stavu veci

na základe vykonaného dokazovania. Súd v posudzovanom prípade nemá osvedčené ani to, že by
žalobca uskutočnil úkony smerujúce k vyprataniu žalovanej z bytu opätovne, ako to uviedla žalovaná.
Žalobca totiž po tvrdenom skončení nájmu podal na súd žalobu v tejto veci; súdu nie je známa žiadna
iná aktivita žalobcu, ktorou by sa voči žalovanej domáhal vypratania bytu. S ohľadom na uvedené
okolnosti, po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a s obsahom samotného návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia súd dospel k záveru, že na nariadenie neodkladného opatrenia nie sú splnené
zákonnépodmienky.Žalovanáneosvedčilaexistenciusubjektívnehonároku,ktorýbybolohrozenýalebo
porušovaný žalobcom, a ktorému by z tohto dôvodu bolo potrebné poskytnúť bezodkladnú ochranu
nariadením neodkladného opatrenia. Žalovaná neosvedčila ani existenciu skutočností odôvodňujúcich
potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán sporu, ktorým sa má nariadením neodkladného opatrenia

poskytnúť ochrana. Súd preto návrh žalovanej na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

21. Z dôvodu, že súd rozhodoval o návrhu žalovanej na nariadenie neodkladného opatrenia v rámci
žaloby, ktorú žalobca podal proti žalovanej, o nároku na náhradu trov konania o neodkladnom opatrení
súd nerozhodoval; o tomto nároku súd rozhodne v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 1

C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Mestskom súde Bratislava IV do 15 dní odo dňa jeho
doručenia.

Odvolanie proti uzneseniu musí obsahovať všeobecné náležitosti každého podania podľa § 127 C.s.p.
(ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) a náležitosti odvolania podľa § 363 C.s.p. (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha).