Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Potvrdzujúce, Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. november 2023

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Co/124/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1219204275
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patricia Skotnická

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2023:1219204275.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patricie Skotnickej a členov

senátu JUDr. Romana Bolebrucha a JUDr. Miroslavy Saxovej v spore žalobcov: 1. S. T., X. R. T., obaja
J. X, J., obaja zastúpení S. T. I.. G. T., D..O..M.., IČO: XX XXX XXX, B. X, J., proti žalovanému: C.
P., D..O..M.., W.: XX XXX XXX, W. Q. XX, J., zastúpenému advokátom C.. O. C., T. X, J., o určenie
práva vecného bremena, na odvolanie žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa
18.07.2022, č.k. 52C/51/2019-441, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti, v ktorej zamietol žalobu o zriadenie
vecného bremena na pozemkoch registra „Q.“, parcelné č. XXXX/X, o výmere 147 m2, druh pozemku

zastavaná plocha a nádvorie, katastrálne územie G.É. J., zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX a
parcelné č. XXXX/X, o výmere 142 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, zapísaný na liste
vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie G. J., v prospech vlastníkov pozemkov registra „Q.“, parcelné
č. XXXX, o výmere 25 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvorie a parcelné č. XXXX, o výmere
346 m2, druh pozemku záhrada, oba katastrálne územie G. J., zapísaných na liste vlastníctva č. XXX,
vedeného Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, p o t v r d z u j e.

V časti, v ktorej zamietol žalobu o zriadenie vecného bremena na pozemkoch registra „Q.“, parcelné
č. XXXX/X, o výmere 147 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, katastrálne územie G. J.,
zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX a parcelné č. XXXX/X, o výmere 142 m2, druh pozemku zastavaná
plocha a nádvorie, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie G. J., v prospech vlastníkov
stavby, súpisné č. XXXXX, na pozemku registra „Q.“, parcelné č. XXXX, druh stavby XX, záhradná
chatka, katastrálne územie G. J., zapísanej na liste vlastníctva č. XXX, vedeného Okresným úradom
Bratislava,katastrálnyodbor,zamietolžalobuonáhraduzazriadenievecnéhobremenaavčastináhrady
trov konania z r u š u j e a vec vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 18.07.2022, č.k. 52C/51/2019-441, zamietol žalobu žalobcov
(výrok I.) a žalovanému priznal proti žalobcom v 1. a v 2. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100% (výrok II.).

2. V odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobcovia žalobou zo dňa 14.08.2019, v znení po
jej pripustení uznesením konajúceho súdu zo dňa 27.11.2020, žiadali zriadiť vecné bremeno (in rem)
v prospech vlastníka pozemku registra „Q.“ s parcelným č. XXXX, o výmere 25 m2, druh pozemku

zastavané plochy a nádvorie (ďalej len „parcela č. XXXX“) a parcelným č. XXXX, o výmere 346 m2, druh
pozemkuzáhrada(ďalejlen„parcelač.XXXX“)astavby,sosúpisnýmč.XXXXX,postavenejnapozemku
parcela č. XXXX, druh stavby XX, popis stavby záhradná chatka (ďalej len „stavba“ alebo „záhradná
chatka“), okres J. W., obec J. - m.č. G. J., katastrálne územie G. J., zapísaných na liste vlastníctva č.XXX (ďalej len „VL č. XXX“), vedeným Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, spočívajúce
v bezplatnom práve prechodu a prejazdu peši, osobnými aj nákladnými motorovými vozidlami cez
pozemok registra „Q.“ s parcelným č. XXXX/X, o výmere 147 m2, druh pozemku zastavaná plocha

a nádvorie, v katastrálnom území G. J., okres J. W., obec J. - m.č. G. J., zapísaný na LV č. XXXX,
vedenomOkresnýmúradomBratislava,katastrálnyodbor(ďalejlen„parcelač.XXXX/X“)acezpozemok
registra „Q.“ s parcelným č. XXXX/X, o výmere 142 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, v
katastrálnom území G. J., okres J. W., obec J. - m.č. G. J., zapísaný na LV č. XXXX, vedenom Okresným
úradom Bratislava, katastrálny odbor (ďalej len „parcela č. XXXX/X“), podľa geometrického plánu č.

11/2019 na priznanie práva prechodu a prejazdu cez pozemky s parcelným č. XXXX/X a parcelným
č. XXXX/X zo dňa 30.05.2019, vyhotoveného W.. V. J. - N., T. XX, XXX XX J., IČO: XX XXX XXX,
autorizačneoverenéhodňa03.07.2019W..I.G.aúradneoverenéhodňa24.07.2019podč.G1-1432/19
W.. C. E. (ďalej len „geometrický plán č. 11/2019“); súčasne žiadali, aby ich konajúci súd zaviazal k
povinnosti zaplatiť žalovanému jednorazovú primeranú náhradu za zriadenie vecného bremena v sume
114 eur. Dôvodili, že sú bezpodieloví spoluvlastníci stavby na parcele č. XXXX a pozemkov parcela č.

XXXX a č. XXXX, ktoré nadobudli kúpnou zmluvou, vklad povolený pod V-7926/00 zo dňa 27.06.2001.
Pozemky sa spolu s chatkou nachádzali v záhradkárskej oblasti tvorenej približne z 18 záhrad, prístup,
ku ktorým bol počnúc od vzniku záhradkárskej oblasti cez prístupovú komunikáciu slúžiacu vždy len
záhradkárom vlastniacim záhrady v danej oblasti; v súčasnosti pritom túto tvoria dva pozemky, a to
parcela č. XXXX/X, vlastnícky patriaca pôvodnému žalovanému v 1. rade (I. V.O.) a parcela č. XXXX/X,

patriaca žalovanému (pôvodne žalovaný v 2. rade - pozn. odvolacieho súdu), bez vlastníckeho vzťahu
k záhradám. Podľa vyjadrenia miestneho úradu J. - G. J. zo dňa 01.05.2017 nemal pôvodný pozemok
s parcelným č. XXXX, následne rozdelený na parcelu č. XXXX/X a parcelu č. XXXX/X, ešte v roku
2001 založený list vlastníctva a bol vedený len na evidenčnom liste č. XXXX. Pôvodný žalovaný v 1.
rade nadobudol parcelu č. XXXX/X na základe osvedčenia o dedičstve, sp. zn. 46D/401/2008, zo dňa

30.06.2009, kým žalovaný v 2. rade nadobudol parcelu č. XXXX/X na základe kúpnej zmluvy, ktorej vklad
bolpovolenýpodč.V-19505/12zodňa03.09.2012.Žalobcoviaďalejuviedli,žezaúčelomzabezpečenia
bezproblémového prístupu k pozemkom a chatke sa snažili dohodnúť so žalovanými na podmienkach
užívania ich nehnuteľností, avšak bez úspechu; od niektorých ostatných vlastníkov záhrad a chatiek v
predmetnej záhradkárskej oblasti sa pritom dozvedeli, že ani im sa pri osobnom rokovaní nepodarilo s

nimi dospieť k dohode o podmienkach užívania. Na uvedenom základe, za účelom riadneho užívania
záhrady a chatky, ako i prístupu k nim, nemali inú možnosť ako uplatniť svoje právo žalobou v zmysle
§ 137 písm. c) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) v spojení s § 151o
ods. 1 a ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) na zriadenie
vecného bremena v ich prospech ako oprávnených cez pozemky pôvodného žalovaného v 1. rade a

žalovaného v 2. rade ako povinných z vecného bremena za primeranú jednorazovú náhradu. Žalobcovia
podotkli, že parcely č. XXXX/X a XXXX/X sa nikdy neužívali, ani sa vzhľadom na svoj tvar v budúcnosti
nemôžu užívať na iný účel než je komunikácia medzi záhradami v predmetnej záhradkárskej oblasti,
pričom inou komunikáciou sa k svojim pozemkom a chatke nemôžu dostať; je potom nielen v ich záujme,
aleivovšeobecnomverejnomzáujme(všetkýchvlastníkovzáhradachatiekvpredmetnejzáhradkárskej

oblasti), aby mohli pozemky patriace žalovaným užívať na vstup a prechod svojim motorovým vozidlom
alebo peši.

3. Žalobcovia boli toho názoru, že majú naliehavý právny záujem na určení práva zodpovedajúceho
vecnému bremenu z dôvodu uvedeného v § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka, keďže sa nachádzajú

v právnej neistote, či im žalovaní umožnia alebo nie vstup, prechod a prejazd cez ich parcely, a teda
sú aj v právnej neistote, či budú alebo nebudú môcť užívať tak záhradu, ako aj chatku; svoje právne
postavenie teda bez rozhodnutia súdu považovali za neisté.

4. Žalobcovia za zriadenie vecného bremena navrhli vyplatiť žalovaným náhradu, ktorú určili

analogickým použitím znaleckého posudku č. 08/2016 W.. C. L. zo dňa 15.02.2016; v ňom znalkyňa
stanovila všeobecnú hodnotu jednorazovej odplaty za zriadenie vecného bremena sumou 7,07 eura za
1 m2, keď vychádzala z porovnateľných pozemkov nachádzajúcich sa v katastrálnom území G. J.. Pri
celkovej rozlohe parcely č. XXXX/X, o 147 m2, predstavovala celková všeobecná hodnota jednorazovej
odplaty za zriadenie vecného bremena sumu 1.039,29 eura (147 m2 x 7,07 eur = 1.039,29 eura),

avšak zohľadniac, že spolu so žalobcami využívajú pozemok ako prístupovú cestu aj ďalší, približne
18 vlastníci záhrad a chatiek, zodpovedala jednorazová primeraná náhrada za zriadenie vecného v
prospech žalobcov sumu 58 eur (1.039,29 eura / 18 vlastníkov záhrad = 57,73 eura); v prípade pozemku
parcela č. XXXX/X, o výmere 142 m2, zodpovedala celková všeobecná hodnota jednorazovej odplatyza zriadenie vecného bremena sume 1.003,94 eura, po zohľadnení využitia aj ostatnými záhradkármi,
jednorazová odplata za zriadenie vecného bremena na tomto pozemku predstavovala sumu 56 eur
(1.003,94 eura / 18 vlastníkov záhrad = 55,77 eura).

5. Pôvodný žalovaný v 1. rade so žalobou nesúhlasil, uvádzajúc, že pôvodne bol pozemok parcela č.
XXXX/X evidovaný pod parcelným č. XXX/X a patril jeho otcovi, ktorý sa v roku 1967 rozhodol časť pôdy
rozdeliť a predať na záhradky. Pri tejto príležitosti sa s kupujúcimi dohodol, že z pôvodného pozemku
oddelí na šírku jeden meter a vytvorí tak prístup - chodník k záhradám; rovnako postupovala i jeho

sestra, ktorá vlastnila pozemok parcela č. XXX/X, čím sa vytvoril prístup vytvorený z dvoch chodníkov;
geometrickým plánom W.. L. bolo takto novovytvorenému pozemku, ktorý nespĺňa charakter cesty,
pridelené jedno parcelné číslo. Pôvodní vlastníci záhrad nemali záujem odkúpiť tento pozemok, keď za
účelom prístupu k nim im postačovalo jeho ubezpečenie, že im v prístupe nebude brániť. Nereagovali ani
na jeho ochotu predať jemu patriacu časť prístupovej cesty, tlmočenú cez I.. G. O., povereného zástupcu
majiteľov asi 14 záhrad, ktorý ho oslovil. Pokiaľ išlo o samotné zriadenie práva zodpovedajúceho

vecnému bremenu pôvodný žalovaný v 1. rade zdôraznil, že nikdy záhradkárom nebránil v prístupe k
ich nehnuteľnostiam cez svoj pozemok; podotkol pritom, že jeho šírka, keďže ide o chodník, nevyhovuje
prejazdu osobným alebo nákladným motorovým vozidlom.

6.Pôvodnežalovanýv2.rade,ktorýsavpriebehukonaniastalvlastníkomipozemkuparcelač.XXXX/X,

poprel akékoľvek rokovanie so žalobcami ohľadne užívania pozemkov. I on uviedol, že vlastníci záhrad,
vrátane žalobcov, nemali nikdy problém dostať sa ku svojim pozemkom, v prístupe ku ktorým im nikdy
nebránil. Na uvedenom základe považoval ich žalobu za predčasne podanú.

7. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 13.12.2019, sp. zn. 52Csp/51/2019, konanie proti pôvodnému

žalovanému v 1. rade zastavil, pričom ďalej konal so žalovaným v 2. rade označujúc ho len ako žalovaný.

8. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie a podľa výpisu z LV č. XXX zistil, že stavba so
súpisným č. XXXXX, postavená na parcele č. XXXX, a pozemky parcela č. XXXX a č. XXXX, patria
do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov. Žalovaný je vlastníkom pozemku parcela č. XXXX/X a

č. XXXX/X. Podľa znaleckého posudku č. 08/206 stanovila W.. C. L. všeobecnú hodnotu vecného
bremena zriadenia a prevádzky inžinierskych sietí. Z listu I.. G. O. zo dňa 11.04.20017 podľa konajúceho
súdu vyplynulo, že tento prevzal právne zastúpenie vlastníkov nehnuteľností nachádzajúcich sa v
záhradkárskej oblasti na X. A. E. J. (vrátane žalobcov), ktorí deklarovali záujem dojednať podmienky
uzatvoreniazmluvyozriadenívecnéhobremena.Právnyzástupcažalovanéhovodpovedinapredmetný

list zo dňa 25.05.2017 žiadal predložiť plnomocenstvá zastúpených vlastníkov, ako i konkrétny návrh
odplaty za zriadenie práva vecného bremena v ich prospech.

9. Podľa rozsudku Okresného súdu Bratislava II v konaní sp. zn. 21C/39/2019, predmetný súd zamietol
žalobu o zriadenie vecného bremena.

10. Vykonaným dokazovaním mal konajúci súd za preukázané a medzi stranami sporu nebolo ani
sporné, že žalobcovia sú bezpodieloví spoluvlastníci záhradnej chatky a pozemkov zapísaných na LV
č. XXX, v katastrálnom území G. J., kým žalovaný je výlučným vlastníkom pozemkov vedených na LV
č.XXXX a č. XXXX (správne má byť č. XXXX - pozn. odvolacieho súdu) t.j. parcely č. XXXX/X a č. XXXX/

X, v katastrálnom území G. J.. So zreteľom na skutočnosť, že žalobcovia sa domáhali zriadenia vecného
bremena in rem spočívajúceho v práve cesty cez priľahlé pozemky vo vlastníctve žalovaného, nebolo
podľa mienky konajúceho súdu potrebné preukazovať naliehavý právny záujem na podanej žalobe;
keďže predmetom konania bolo konštitutívne zriadenie práva prechodu (cesty) cez cudzí pozemok,
skúmal len splnenie zákonných podmienok pre jeho zriadenie v zmysle § 153o ods. 3 (správne má byť

§ 151o ods. 3 - pozn. odvolacieho súdu) Občianskeho zákonníka.

11. V ďalšom konajúci súd konštatoval, že pokiaľ ide o vecné bremeno charakteru in rem, toto
vecnoprávne zaťažuje vlastníka pozemku, ktorý sa nachádza pri stavbe odlišného vlastníka a prichádza
do úvahy, ak prístup k tejto stavbe nemožno zabezpečiť inak. Pod pojmom „priľahlý pozemok“ má

Občianskyzákonníknamyslinielenbezprostrednepriľahlýpozemok,aleipozemok,cezktorýsavlastník
stavby môže dostať k verejnej komunikácii (ceste), príp. k pozemku, a z neho následne k verejnej
komunikácii. Priľahlým pozemkom môžu byť teda aj vzdialenejšie pozemky, ak právo cesty je potrebné
zabezpečiť cez viacero pozemkov za účelom prístupu k stavbe. Právo cesty možno zriadiť súdom aj vprípade, ak stavba je síce obklopená pozemkami vlastníka stavby, ale tento nemá ani cez svoje pozemky
zabezpečený prístup k verejnej komunikácii. Z povahy veci (tým, že ide o vecné právo k cudzej veci)
vyplýva, že cesta cez priľahlý pozemok, ktorého vlastníkom je iná osoba ako vlastník stavby, musí byť

vedená tak, aby čo najmenej zasahovala do práva vlastníka pozemku a aby právo cesty splnilo svoj
hospodársky účel, ktorým je, aby sa vlastník stavby mohol zo stavby dostať na verejnú komunikáciu.
Prístup vlastníka stavby musí byť zabezpečený k verejnej komunikácii (ceste), ktoré sú vymedzené
v zákone č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) (ďalej len „cestný zákon“). Ak
je k stavbe priamy prístup z verejnej komunikácie, nemožno prostredníctvom práva cesty (prechodu)

vynucovať prístup k stavbe.

12. Vychádzajúc z uvedeného, keď z vykonaného dokazovania vyplynulo, že pozemky vo vlastníctve
žalovaného, ku ktorým sa žalobcovia domáhali zriadenia vecného bremena, sú v zmysle zápisu na
príslušnom liste vlastníctva charakterizované ako pozemky, na ktorých je postavená inžinierska stavba
- cestná, miestna a účelová komunikácia, lesná cesta, poľná cesta, chodník, nekryté parkovisko a ich

súčasti (legenda 22) a ako pozemná komunikácia podliehajú právu všeobecného verejného užívania v
zmysle cestného zákona, a teda tieto predstavujú účelovú cestu, s verejným charakterom a žalobcovia
na ňu majú zo svojho pozemku a stavby zabezpečený prístup, v ktorom im žalovaný ani nijakým
spôsobom nebráni, dospel konajúci súd, za súčasnej aplikácie § 151n ods. 1 až ods. 3, § 151o ods.
1 až ods. 3 Občianskeho zákonníka, § 22 ods. 1 až ods. 3 cestného zákona, k záveru o

neopodstatnenosti žaloby; k stavbe v ich vlastníctve totiž majú zabezpečený priamy prístup z verejnej
komunikácie.

13. Súd prvej inštancie tiež podotkol, že žalobcovia ničím nespochybnili žalovaným tvrdené skutočnosti,
a to, že pozemky v jeho vlastníctve vždy slúžili ako prístupová cesta, a teda ich vlastníci záhrad, vrátane

žalobcov, na tento účel slobodne a bez akéhokoľvek obmedzenia roky používali, pričom nijako a ničím
relevantne nepreukázali, že by mali niekedy problém sa k svojej záhrade cez tieto pozemky dostať.

14. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle § 255 ods. 1, 2 v spojení s § 262
ods. 1 a 2 C.s.p. a žalovanému, ktorý mal v konaní úspech, priznal proti neúspešným žalobcom právo

na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

15. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobcovia
z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. a), b), d) až h) C.s.p. Napadnutý rozsudok označili za
nepreskúmateľný, keďže hoci ho súd prvej inštancie vyhotovil na 19- tich stranách, odôvodnenie zúžil

do bodu 30., a v jeho rámci svojvoľne a bez opory v zákone podal i výklad ustanovení cestného
zákona, ktorý sa na predmet sporu nevzťahoval; na pozemky vo vlastníctve žalovaného totiž nemožno
aplikovaťžiadnudefiníciucesty,takakojeuvedenávcestnomzákone.Konajúcisúdpritomanineskúmal
o aký typ komunikácie ide a ani či ide vôbec o komunikáciu; napokon ani žalovaný hodnoverným
spôsobom nepreukázal, že by sa na pozemky v jeho vlastníctve vzťahovali ustanovenia cestného

zákona, konkrétne § 22 alebo § 16, nejde totiž o žiaden uzatvorený areál, ale o chatovú oblasť, do ktorej
možno vstúpiť a prejsť k jednotlivým chatám a pozemkom jedine cez sporné pozemky. Vlastníci chatiek
a pozemkov pritom nemajú inú možnosť ako sa dostať na verejnú a verejne prístupnú komunikáciu ako
práve cez tieto parcely. Žalovaný nepreukázal, že tieto pozemky boli skolaudované v zmysle platných
predpisov ako verejná komunikácia a ani, že je registrovaný ako ich správca. Súd prvej inštancie pri

ustálení charakteru pozemkov vychádzal len z legendy uvedenej na listoch vlastníctva, ktorá však nemá
takmer žiadnu právnu relevanciu, keďže ide len o označenie na katastrálnom odbore; nezisťoval ako
reálne široké sú sporné pozemky, či je po nich možné prejsť pešo alebo aj motorovými vozidlami,
keď v tomto smere sa stotožnil s tvrdeniami o šírke pozemkov jeden meter. Nezisťoval ani či bariéry
zabraňujúce prechodu cez sporné pozemky budoval žalovaný alebo niekto iný; žalobcovia podotkli, že

záhradkári by konali nelogicky, pokiaľ by si na pozemkoch opakovane budovali rôzne bariéry. V tomto
smere tiež žalobcovia konajúcemu súdu vytkli, že nevykonal dokazovanie z fotiek predložených oboma
sporovými stranami, z ktorých vyplývali iné skutočnosti uvádzané v odôvodnení napadnutého rozsudku.
V ňom pritom súd prvej inštancie klamlivo uviedol, že I.. G. O. ich zastupoval pri rokovaní o práve
užívať sporné pozemky, a to i napriek tomu, že od počiatku tvrdili, že uvedenej osobe neudelili žiadne

plnomocenstvo a také žalovaný v priebehu konania nepredložil. V tejto súvislosti žalobcovia zopakovali,
ževoveciprávaprechodusasnažilidohodnúťeštespôvodnýmžalovanýmv1.rade,avšakbezúspešne,
pričom nemali vedomosť, že by mal záujem jemu patriaci pozemok predať. Rovnako mali záujem odohodu s konateľom žalovaného, avšak i tu narazili na jeho negatívny postoj; žalovaný tak nepreukázal
hodnoverným spôsobom ochotu dohodnúť sa s vlastníkmi nehnuteľností v záhradkárskej osade.

16. Súd prvej inštancie sa v napadnutom rozsudku nevysporiadal a v rozpore so zisteným skutkovým
stavom nereagoval na to, že pozemky boli oplotené a nepriechodné počas celého trvania sporu a tieto
zábrany žalovaný účelovo odstránil na jar 2022. Žalobcovia aj ostatní chatári ostali potom v neistote
ohľadne toho, či budú môcť nerušene a do kedy prechádzať cez sporné pozemky. Konajúci súd tak
obhajoval len práva žalovaného na prechod k jeho nehnuteľnostiam a jeho právo zriaďovať vecné

bremená k susedným pozemkom, bez zohľadnenia, že rovnaké práva mali aj oni, pričom mali záujem i
plnohodnotne užívať svoje skolaudované stavby a pozemky; týmto postupom súd prvej inštancie porušil
zásadu rovnosti strán a právo na spravodlivý súdny proces. Žalobcovia tiež podotkli, že aj iní vlastníci
nezastavaných pozemkov majú záujem stavať, avšak potrebujú nevyhnutne súhlas žalovaného formou
zriadenia vecného bremena prechodu za účelom prístupu k pozemkom, ako aj za účelom vedenia
inžinierskych sietí.

17. A napokon, žalobcovia vyčítali konajúcemu súdu, že v napadnutom rozsudku neuviedol v akom
rozsahu žalobu zamieta. Nevyhodnotil, že na susedných pozemkoch z ulice Svornosti bolo totožným
súdom zriadených niekoľko vecných bremien spočívajúcich v práve prechodu a prejazdu pre vlastníkov
pozemkov a chát v danej lokalite, konanie vedené pod sp. zn. 17C/116/2009. Hoci poukázal na rozsudok

bývalého Okresného súdu Bratislava II, č.k. 21C/39/2019-175, ktorému predchádzalo súdne konanie
medzi iným chatárom a žalovaným o totožné právo, skutkový stav v prebiehajúcom konaní bol iný,
keďže žalobcovia mali na pozemkoch postavenú riadne skolaudovanú stavbu, a preto boli toho názoru,
že splnili všetky predpoklady pre zriadenie vecného bremena v ich prospech; zopakovali pritom, že
iný prístup k ich stavbe a pozemkom v danej lokalite ako cez sporné pozemky nemajú. Na uvedenom

základe žalobcovia navrhli, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok a žalobe vyhovel alebo tento
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

18. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcov písomne nevyjadril.

19. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie žalobcov
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a viazaný jeho rozsahom,
vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k záveru, že
odvolanie žalobcov je čiastočne dôvodné. Odvolací súd rozsudok verejne vyhlásil dňa 30.11.2023 (§
378 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.).

20. Kvalitatívne požiadavky na odôvodnenie rozsudku sú zákonodarcom vyjadrené v ustanovení §
220 ods. 2 C.s.p. a pokiaľ tieto odôvodnenie súdneho rozhodnutia nespĺňa, možno ho označiť za
nepreskúmateľné. Výrok súdneho rozhodnutia musí zodpovedať výsledkom vykonaného dokazovania a
vyhodnotenia dôkazov, ktoré súd v odôvodnení rozhodnutia jasne a presvedčivo uvedie, za súčasného

vysvetlenia a vysporiadania sa so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami; svoj myšlienkový postup
musí v odôvodnení dostatočne vysvetliť nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným
dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal, tak, aby tieto boli dostatočne
preskúmateľné. Vo svojej argumentácii by pritom súd nemal byť nekoherentný, t. j. rozhodnutie by malo
byť konzistentné a prezentované argumenty musia podporiť ním prijatý záver. Povinnosť súdu riadne

odôvodniť rozhodnutie je pritom odrazom práva strany sporu na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie
spôsobu rozhodnutia, ktoré sa vysporiada i s jeho špecifickými námietkami. Len prostredníctvom
takého odôvodnenia rozhodnutia všeobecného súdu, v ktorom jasne ozrejmí skutkový a právny základ
rozhodnutia, sa môže v plnej miere realizovať právo strany sporu na spravodlivé súdne konanie (viď
rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. IV. ÚS 115/03, sp. zn. II. ÚS 44/03, sp. zn. III.

ÚS 209/04, sp. zn. I. ÚS 117/05, sp. zn. IV. ÚS 112/05). Porušením uvedeného práva sa potom strane
sporuodnímamožnosťnáležiteskutkovoajprávneargumentovaťprotirozhodnutiusúduvrámcivyužitia
prípadných riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov; nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho
odôvodnenia súdneho rozhodnutia možno preto považovať za porušenie základného práva strany sporu
na spravodlivý proces garantovaný v článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj v článku 6 ods.

1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a súčasne zakladá odvolací dôvod uvedený
v § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p.21. Odvolací súd sa stotožnil s námietkou žalobcov ohľadne nedostatočného odôvodnenia, a tým
nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku.

22. Predmetom konania bola žaloba, ktorou sa žalobcovia domáhali zriadenia vecného bremena (in
rem) na pozemkoch žalovaného v ich prospech, t.j. v prospech pozemkov parcela č. XXXX a č. XXXX,
ako i stavby záhradnej chatky na pozemku parcela č. XXXX, všetko za primeranú náhradu v sume 114
eur, ktorú mali zaplatiť žalovanému. Súd prvej inštancie podľa výrokovej časti napadnutého rozsudku
žalobu žalobcov zamietol; je zrejmé, že ju zamietol v celosti, t.j. v časti žaloby o zriadenie práva

zodpovedajúceho vecnému bremenu, ako i žaloby o zaplatenie náhrady za jeho zriadenie. Žalobcovia
potom nedôvodne konajúcemu súdu vytýkali nejasnosť rozsahu, v akom ich žalobe nevyhovel.

23. Odvolací súd ďalej udáva, že súd prvej inštancie správne ustálil, že žalobcovia sú bezpodieloví
spoluvlastníci parcely č. XXXX a č. XXXX, ako i záhradnej chatky na parcele č. XXXX, kým žalovanému
prináleží vlastnícke právo k pozemkom parcela č. XXXX/X a č. XXXX/X. V ďalšom, zaoberajúc sa

splnením zákonných podmienok pre zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu cez
pozemky žalovaného v zmysle ustanovenia § 151 ods. 3 Občianskeho zákonníka, správne konštatoval,
že jeho konštituovanie prichádza do úvahy, keď vlastník stavby nemá zabezpečený prístup k svojej
stavbe a tento nemôže zabezpečiť inak ako zriadením práva nevyhnutnej cesty cez priľahlý pozemok vo
vlastníctve osoby odlišnej. Zistiac, že sporné pozemky vo vlastníctve žalovaného predstavujú pozemky

priľahlé k stavbe, i pozemkom žalobcov, sústredil sa na preskúmanie toho, či žalobcovia
disponujú prístupom k verejnej komunikácii. Vykonaným dokazovaním, konkrétne z legendy pod číslom
XX, zapísanej na LV č. XXXX a č. XXXX, vzťahujúcej sa k pozemkom žalovaného, pritom ustálil, že táto
informujeopostavenejinžinierskejstavbe,ktoroumôžebyťcestná,miestna,účelovákomunikácia,lesná
cesta,poľnácesta,chodník,nekrytéparkoviskoaichsúčasti,zčohonáslednedovodil,ženapozemkoch

žalovaného sa nachádza účelová pozemná komunikácia s právom všeobecného verejného užívania, na
ktorú majú žalobcovia zo svojho pozemku, ako aj zo stavby, zabezpečený prístup, v ktorom im naviac,
žalovaný ani nebráni; ich žalobu preto z tohto dôvodu, t.j. z dôvodu možnosti priameho prístupu k ich
stavbe z tejto verejnej účelovej komunikácie (pozemkov žalovaného) ako nedôvodnú zamietol.

24. Odvolací súd musel dať za pravdu žalobcom, že z takto koncipovaného odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia nie je dostatočne zrejmé, na základe čoho konajúci súd ustálil, že pozemky vo vlastníctve
žalovaného spadajú pod definíciu verejnej účelovej komunikácie, resp. účelovej cesty (viď znenie § 1
ods. 2 písm. d) a § 22 cestného zákona); za tú treba v zmysle § 22 ods. 1 cestného zákona považovať
pozemnú komunikáciu slúžiacu spojeniu jednotlivých výrobných závodov alebo jednotlivých objektov

a nehnuteľnosti s ostatnými pozemnými komunikáciami alebo komunikačným účelom v uzavretých
priestoroch alebo objektoch, s tým, že na vydanie rozhodnutia o povolení stavby účelovej cesty platí
ustanovenie § 16 citovaného zákona. I keď záver o charaktere pozemkov žalovaného konajúci súd
opieral o vykonané dokazovanie, z dôkazov, z ktorých ustálil zistený skutkový stav (body 15. až 22.), ním
prijatý názor nemožno dovodiť; pokiaľ sa v tejto súvislosti odvolával na prednesy právnych zástupcov

strán sporu (viď bod 14.), tieto nemožno považovať za dôkazné prostriedky v zmysle ustanovenia §
187 ods. 1 a 2 C.s.p. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva, že by k otázke charakteru
pozemkov žalovaného konajúci súd vykonal nejaké dokazovanie, príp. že by v tomto smere panovala
medzi stranami sporu zhoda a súd prvej inštancie uplatnil postup podľa § 186 ods. 2 C.s.p. Odvolací
súd poukazuje na to, že pôvodný žalovaný v 1. rade vo vyjadrení k žalobe tvrdil, že parcela č. XXXX/

X predstavuje úzky chodník, nespĺňajúci klasifikáciu cesty, keď ani jeho šírka nevyhovovala prejazdu
motorovými vozidlami, čo pokiaľ išlo o klasifikáciu pozemku, vrátane možností prejazdu cez neho,
žalobcovia popierali. V ďalšom namietali tvrdenie žalovaného (pôvodného žalovaného v 2. rade) o tom,
že oba jemu patriace pozemky, ktoré sa síce roky využívali ako prístupová cesta, možno považovať
za verejne prístupné komunikácie, na ktorých užívanie netreba súhlas ich vlastníka (ide o súkromné

pozemky), dodávajúc, že cez pozemky sa dá prejsť osobným motorovým vozidlom. V situácii, keď
medzi stranami bola sporná povaha pozemkov, vo vzťahu ku ktorým sa žalobcovia domáhali zriadenia
vecného bremena, bolo povinnosťou konajúceho súdu sa s touto otázkou v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia náležite vysporiadať, a túto ustáliť, a to nielen zužujúcim odkazom na popis legendy 22
vo výpise z LV č. XXXX a č. XXXX, ale i vo väzbe na konkrétne dôkazy, najmä, pokiaľ z týchto

dôkazov mal podľa odôvodnenia rozhodnutia vychádzať (viď bod 30.). Hodno podotknúť, že legenda
22 sa evidentne vzťahovala ku skupine inžinierskych stavieb počnúc od cestnej, miestnej a účelovej
komunikácie po lesnú a poľnú cestu, chodník, parkovisko a ich súčasti; súd prvej inštancie neozrejmil,
na základe akých skutočností a najmä dôkazov vyhodnotil, že pozemky žalovaného napĺňajú definičnéznaky práve účelovej cesty (a nie inej inžinierskej stavby) podľa kritérií cestného zákona; v tomto smere
dokonca neskúmal faktický účel ich využívania, vrátane možnosti prejazdu motorovými vozidlami. Treba
zdôrazniť, že len skutočnosť, že samotní žalobcovia označili pozemky žalovaného ako komunikáciu,

resp. prístupovú cestu, konajúci súd nezbavovala povinnosti označiť dôkazy, vyhodnotením ktorých
ustálil, že tieto patria do kategórie účelových ciest v zmysle cestného zákona a v tomto smere opísať
i svoju myšlienkovú úvahu.

25. Odvolací súd nemohol nechať bez povšimnutia, že tak žalobcovia, ako aj žalovaný, založili do

súdneho spisu fotodokumentáciu zachytávajúcu, okrem iného, i sporné pozemky žalovaného. Podľa
tejto pozostávajú pozemky z úzkeho pásu chodníka, čiastočne vyšliapaného a čiastočne vytvoreného
zrejme z betónových tabúľ, po ktorom je bezpochyby možný prechod peši; je však otázne, či cez tieto
pozemky je možný prejazd i osobným alebo nákladným motorovým vozidlom, a teda či tieto skutočne
predstavujú účelovú cestu v zmysle ustanovení cestného zákona. Zároveň sa z danej fotodokumentácie
javí, že z pozemkov žalovaného parcela č. XXXX/X a č. XXXX/X je možný prechod na pozemky registra

„Q.“ s parcelným č. XXXX a č. XXXX, katastrálne územie G. J., s prístupom na ne z ulice D..

26. Vychádzajúc z vyššie uvedeného možno teda prisvedčiť odvolacej argumentácii žalobcov, že
záver konajúceho súdu o tom, že žalobcovia majú zabezpečený prístup k záhradnej chatke v
ich bezpodielovom spoluvlastníctve cez pozemky žalovaného, majúce povahu verejnej účelovej

komunikácie v zmysle ustanovení cestného zákona, treba považovať za nepreskúmateľný, a tým zatiaľ
za nesprávny; pri spornosti charakteru pozemkov žalovaného konajúci súd neuviedol rozhodujúce
dôkazy, z nich vyplývajúce skutkové zistenia a nevysvetlil ani myšlienkovú úvahu, na ktorej založil ním
prijaté závery, tak, aby ich správnosť bolo možné podrobiť odvolaciemu prieskumu. Jeho rozhodnutie
potom v tejto časti nezodpovedá požiadavkám kladeným na riadne odôvodnenie rozhodnutia.

27. I napriek vytknutému nedostatku je však nepochybné, že konajúci súd správne konštatoval, že pokiaľ
sa žalobcovia žalobou domáhali zriadenia práva vecného bremena spočívajúceho v práve cesty cez
priľahlé pozemky vo vlastníctve žalovaného, bolo nevyhnuté, aby preukázali predpoklady stanovené v §
151o ods. 3 Občianskeho zákonníka; okrem iného, i to, že vecné bremeno je nevyhnutné na prístup k ich

stavbe - záhradnej chatke. Zo skutkových tvrdení uvedených žalobcami v žalobe, ako i tých uplatnených
počas konania pred súdom prvej inštancie, a napokon i zo znenia žalobného návrhu (petitu) je pritom
zrejmé, že zriadenia práva vecného bremena sa domáhali nielen v prospech im patriacej záhradnej
chatky, ale i pozemkov parcela č. XXXX a č. XXXX.

28.Vychádzajúczustanovenia§151oods.3Občianskehozákonníka,ktorékonajúcisúdnarozhodnutie
o veci správne aplikoval a ku ktorému sa obe procesné strany v priebehu konania vyjadrovali, ako i
konštantnej judikatúry, súd nemôže rozsudkom zriadiť vecné bremeno v iných prípadoch ako upravujú
ustanoveniaObčianskehozákonníka,atoanivtedy,akbysazokolnostíprípadujavilozriadenievecného
bremena nutným východiskom k jeho riešeniu. Dôvodným je preto, aby súd posudzoval zriadenie

vecného bremena spočívajúceho v práve cesty len pre vlastníka stavby, nie však pre vlastníka pozemku,
za predpokladu, že prístup k nej nemožno zabezpečiť inak. Pokiaľ potom žalobcovia, okrem požiadavky
na zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu a prejazdu cez pozemky žalovaného v
prospech ich stavby, vzniesli požiadavku na jeho zriadenie i v prospech ich pozemkov, parcela č. XXXX
a č. XXXX, je nepochybné, že táto nemala opodstatnenie v ustanovení § 151o ods. 3 Občianskeho

zákonníka, a preto tejto nebolo možné vyhovieť. Za danej situácie, pokiaľ preto súd prvej inštancie
žalobu žalobcov v tejto časti, t.j. v časti zriadenia práva zodpovedajúceho vecnému bremenu v prospech
ich pozemkov parcela č. XXXX a č. XXXX, ako nedôvodnú zamietol, i keď z iných dôvodov, rozhodol
po právnej stránke správne; zamietnutie žaloby vychádzalo z aplikácie zodpovedajúceho ustanovenia
právneho predpisu.

29. Sumarizujúc vyššie uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti, v
ktorej zamietol žalobu o zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu peši a prejazdu
osobnými a nákladnými vozidlami cez pozemok parcela č. XXXX/X a parcela č. XXXX/X, v prospech
vlastníkov pozemkov parcela č. XXXX a parcela č. XXXX, ako vecne správny podľa § 387 ods. 1

C.s.p. potvrdil, a vo zvyšnej časti, v ktorej zamietol žalobu o zriadenie vecného bremena v prospech
vlastníkov stavby, súpisné č. XXXXX, na pozemku parcela č. XXXX, žalobu o náhradu za zriadenie
vecného bremena a v časti náhrady trov konania v zmysle § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. zrušil a vec
podľa § § 391 ods. 1 C.s.p. vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, bez toho, aby sa v ďalšomzaoberal posudzovaním správnosti ostatnej odvolacej argumentácie žalobcov vzťahujúcej sa k veci
samej. Vychádzal pritom i z rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorá sa ustálila
na názore, že v prípade dôvodne namietanej vady zmätočnosti rozhodnutia ide o procesnú nesprávnosť,

pri ktorej je predčasné podrobiť napadnuté rozhodnutie meritórnemu prieskumu. V novom konaní sa
bude súd prvej inštancie riadiť právnym názorom odvolacieho súdu, ktorým je v zmysle § 391 ods. 2
C.s.p. viazaný. Opätovne prejedná žalobu v časti zriadenia vecného bremena spočívajúceho v práve
prechodu peši a prejazdu osobnými a nákladnými motorovými vozidlami cez pozemky žalovaného
parcela č. XXXX/X a č. XXXX/X v prospech žalobcov ako vlastníkov stavby - záhradnej chatky, ako i v

časti zaplatenia primeranej náhrady za jeho zriadenie v sume 114 eur. Zameria sa pritom na skúmanie
splneniapodmienokprezriadenieprávacestycezpriľahlýpozemokvzmysle§151oods.3Občianskeho
zákonníka, ktoré boli medzi stranami sporné, a tieto vyhodnotí tak, aby bolo zrejmé, či prístup žalobcov
k záhradnej chatke (ne)možno zabezpečiť inak a či (ne)absentujú okolnosti vylučujúce zriadenie takého
práva; za také pritom treba považovať možnosť prístupu k stavbe cez pozemok majúci charakter
pozemnej komunikácie, na ktorú sa vzťahuje právo všeobecného užívania. V tomto smere, v intenciách

skutkových tvrdení žalobcov a procesnej obrany žalovaného, sa bude súd prvej inštancie zaoberať i
účelom, na ktorý slúžili a dodnes slúžia pozemky žalovaného, ich charakterom, polohou a možnými
prístupmi k nim. V prípade, že súd prvej inštancie dospeje k záveru o dôvodnosti zriadenia práva cesty
cez pozemky žalovaného podľa požiadaviek žalobcov, a to za použitia geometrického plánu, ktorý sa
stáva súčasťou výroku jeho rozhodnutia, rozhodne i o primeranej náhrade za jeho konštituovanie; medzi

zriadením vecného bremena a zaplatením primeranej náhrady totiž existuje synalagmatický vzťah a ide
o nároky vzájomne podmienené (k tomu rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 7Cdo 257/2021).
Konajúci súd svoje rozhodnutie náležite a spôsobom zodpovedajúcim ustanoveniu § 220 ods. 2 C.s.p.
odôvodní, tak, aby z neho bolo zrejmé, ktoré skutočnosti boli medzi stranami sporné a ktoré nie, aké
dôkazy súd prvej inštancie vo veci vykonal, ako ich vyhodnotil a na ich základe ustálil skutkový stav,

na ktorý následne aplikoval zodpovedajúce ustanovenia právnych predpisov, vysporiadavajúc sa i s
rozhodujúcou argumentáciou sporových strán. V novom rozhodnutí o veci súd prvej inštancie rozhodne
i o náhrade trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C.s.p, § 255 ods. 1 a nasl. C.s.p.).

30. Na účely ďalšieho postupu vo veci odvolací súd dáva do pozornosti, že v zmysle ustálenej súdnej

judikatúry vecné bremeno spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok vzniká v prospech vlastníka
stavby; ide teda o vecné bremeno in rem, späté s vlastníctvom stavby, ktoré sa zriaďuje bez časového
obmedzenia. Jednou z podmienok jeho zriadenia, ktorej overenie prináleží súdu prvej inštancie, je, že
prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak; tento predpoklad nie je naplnený, ak vlastník stavby
má možnosť prístupu k nej, napríklad cez prechod z inej verejnej komunikácie, keďže nie je významné,

že prístup cez cudzí pozemok na základe práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, by bol pre neho
výhodnejší; táto podmienka tiež nie je splnená, ak vlastník priľahlého pozemku ponúkne vlastníkovi
stavby prevod pozemku alebo zmluvné zriadenie vecného bremena práva cesty, a to i pred začatím
súdneho konania.

31. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).