Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 15. december 2023

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 27C/26/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1622200504
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Zaťková

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2023:1622200504.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, sudkyňou JUDr. Katarínou Zaťkovou, v právnej veci žalobcu: A. B., nar.

XX.XX.XXXX, C. XXX, C., zast. SMOLÁK HLAVATÁ advokátska kancelária s.r.o., Laurinská 3,
Bratislava, IČO: 47 254 432, proti žalovanému 1/: D. E., nar. XX.XX.XXXX, C. XXX, C., žalovaná 2/: F.
E., nar. XX.XX.XXXX, C. XXX, C., zast. inLEGAL s.r.o., Kamenárska 17/A, Bratislava, IČO: 52 645 991,
o určenie vlastníckeho práva k plotu

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Súd p r i z n á v a žalovaným nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%, o ktorých
výške rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 04.03.2022 sa žalobca domáhal určenia, že je vlastníkom stavby –

betónového oplotenia na parcelách XXXX/XX a XXXX/XX, katastrálne územie: C..

2. Svoju žalobu žalobca odôvodnil tým, že na základe nazretia do spisu č. JAK/433/2021/Fa bolo zistené,
že stavebník – D. E. požiadal o overenie pasportu drobnej stavby s potvrdením existencie stavby a
jej účelu, žiadosť zo dňa 20.09.2021. V žiadosti žalovaný 1/ žiada ako vlastník stavby o potvrdenie
existencie stavby – „oplotenie (plné betónové). Miesto drobnej stavby: parcelné číslo pozemku: XXXX/
XX G. XXXX/XX, katastrálne územie: C.. V žiadosti je v bode I. uvedené „žiadateľ – vlastník stavby D.

E.“ – uvedené tvrdenie sa nezakladá na pravde, nakoľko vlastníkom stavby je žalobca - A. B.. Vlastnícke
právo k oploteniu je možné preukázať, ako čestným vyhlásením zhotoviteľa, ktorý je taktiež ochotný
uvedenú skutočnosť dosvedčiť, ako aj fotodokumentáciou z času predmetnej stavby, potvrdením od
dodávateľa stavebného materiálu (oplotenia), a ako podpornú argumentáciu možno uviesť aj to, že
rovnaké oplatenie a v rovnakom čase vybudoval aj H. B. – brat žalobcu, ktorý môže uvedené skutočnosti
tiežpotvrdiť.Vpredmetnejprávnejvecijenaliehavýprávnyzáujemdaný,nakoľkopredmetnoužalobouje
možné navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu práv a oprávnených záujmov

žalobcu, kedy súd určí, že vlastnícke právo patrí žalobcovi.

3. Podaním doručeným súdu dňa 06.10.2022 sa k žalobe vyjadrili žalovaní, ktorí cestou svojho právneho
zástupcu uviedli, že žaloba je podaná zo špekulatívnych dôvodov a skutočnou pohnútkou na iniciovanie
súdneho konania nie je presvedčenie žalobcu o jeho vlastníctve k plotu, ale vybavovanie si účtov
so svojim susedom – žalovaným 1/, ktorý minulý rok ako poslanec obecného zastupiteľstva oznámil
stavebnému úradu, že žalobca bez stavebného povolenia a v kolízii s územným plánom obce Jakubov

začal realizovať výkopové práce na prenajatom lesnom pozemku. Predmetná skutočnosť spustila
odvetné kroky žalobcu proti žalovanému – podnet na stavebný úrad a podanie zjavne nedôvodnej
a šikanóznej žaloby. Žalovaní namietajú žalobu ako celok, lebo žalobca nikdy nebol a nie je vlastníkom
plotu nachádzajúceho sa v celom profile na parcele I. J. XXXX/XX vo vlastníctve žalovaných a parceleI. J. XXXX/XX v dlhodobom nájme žalovaných. Evidencia katastra nehnuteľností potvrdzuje, že v roku
2000, resp. 2001 žalobca i žalovaní kúpnymi zmluvami nadobudli vlastníctvo k susedným pozemkom
určeným na zástavbu v novo vytvorenej ulici Za ihriskom v obci Jakubov, aby si tam mohli postaviť

rodinné domy a usadiť sa. Žalobca spolu so svojou manželkou postavil dom na parcele I. J. XXXX/XX,
ktorá je obkolesená parcelou I. J. XXXX/XX. Stavba ich rodinného domu súp. č. XXX bola do katastra
nehnuteľností zapísaná záznamom z roku 2004. Žalovaní postavili dom na parcele I. J. XXXX/XX, ktorá
je obkolesená parcelou I. J. XXXX/XX a následne si ešte prenajali zo zadnej strany situovanú parcelu I. J.
XXXX/XX. Stavba ich rodinného domu súp. č. XXX bola do katastra nehnuteľností zapísaná záznamom

z roku 2005. V súvislosti s výstavbou rodinných domov vystala aj potreba oplotenia pozemkov oboch
susedov. Zaužívané pravidlo pri oplocovaní susediacich pozemkov na danej ulici bolo také, že každý si
stavia svoj plot z ľavej strany, tzn. súbežne s ľavou hranicou svojho pozemku pri pohľade z prístupovej
komunikácie – parcely I. J. XXXX/XX. Žalobca chcel mať svoju celú parcelu I. J. XXXX/XX oplotenú
čím skôr (už v roku 2002/2003) a naliehal na žalovaných, aby tiež začali s oplocovaním svojich parciel,
aby mu tým pádom vznikol aj plot z pravej strany. Žalovaní však v tom čase nedisponovali dostatkom

financií a s výstavbou oplotenia chceli vyčkať na neskôr, lebo si ho nemohli dovoliť a oboznámili s tým
žalobcu. Žalobca následne navrhol žalovaným alternatívne riešenie, že za pomoci miestneho murára
zabezpečí zhotovenie nielen svojho oplotenia na svojej parcele, ale aj ich Plotu na ich parcelách. V tejto
súvislosti sa zároveň dohodla cena práce a materiálu, t.j. cena Plotu v sume 24.000 Sk, s tým, že keď
budú žalovaní disponovať predmetnou sumou, tak ju žalobcovi uhradia. Nakoľko si susedia vzájomne

dôverovali, nemali potrebu potvrdzovať svoje ústne dohody písomne a keď si raz dali čestné slovo, verili
a očakávali, že sa bude v rámci dobrých susedských vzťahov plniť. Ich susedský dohovor napokon aj
platil a dodržal sa oboma stranami, lebo žalobca prostredníctvom murára C. K. zabezpečil zhotovenie
Plotu z betónových tvárnic (táto skutočnosť nie je sporná) na pozemkoch žalovaných a žalovaní po
určitom čase, keď už mali dostatok financií uhradili cenu Plota. Úhrada sa uskutočnila tak, že žalovaný

1/ navštívil žalobcu u neho doma a v súlade s tým čo sa ústne dohodlo mu osobne priamo do rúk
odovzdal hotovosť 24.000 Sk. Žalobca predmetnú hotovosť prevzal od žalovaného 1/ v chodbe svojho
domu a obaja si vzájomne poďakovali. Podľa spomienok žalovaných sa platba uskutočnila asi v roku
2004, možno 2005. O dohode medzi žalobcom a žalovanými týkajúcej sa Plotu a zrealizovaní platby
za Plot má okrem žalovaných vedomosť aj ich vtedajšia suseda – p. E. I., nar. XX.XX.XXXX, aktuálne

bytom XXX XX L. XXX. Skutočnosť, že Plot je umiestnený na pozemkoch žalovaných nie je sporná,
pretože jednak žalobca v Žalobe sám uvádza „Miesto drobnej stavby: parcelné číslo pozemku: XXXX/XX
G. XXXX/XX, katastrálne územie: C.“ a potvrdzuje to aj geometrický plán č. 76/2004 zo dňa 29.09.2004
vyhotovený geodetkou C. M., kde je Plot zobrazený na daných parcelách (ďalej len „Geometrický plán
č. 76/2004“). Rovnako z geometrického plánu č. 37027077-62/2021 zo dňa 12.08.2021 vypracovaného

geodetkou C. M. za účelom zamerania záhradného altánku žalovaných (ďalej len „Geometrický plán
č. 37027077-62/2021“) a predkladanej fotodokumentácie možno odvodiť polohu Plota na parcele I. J.
XXXX/XX. Altánok bol totiž pristavaný k stene Plota, čo je vidno na fotografiách zachytávajúcich altánok
s Plotom. Na priestorovom znázornení v Geometrický plán č. 37027077-62/2021 je pritom zároveň
zreteľne vidieť úzku medzeru medzi altánkom (stavba p. č. 2021/145) a hranicou parcely I. J. XXXX/

XX a práve táto medzera predstavuje priestor, kde je fakticky umiestnený Plot, a teda je evidentné,
že sa nachádza na pozemku žalovaných. Plot nebol nikdy doteraz predmetom sporu medzi susedmi,
hoci stojí na pozemkoch žalovaných cca 19 rokov. Dňa 17.03.2021 za prítomnosti žalobcu a jeho
manželky vykonal stavebný úrad tzv. štátny stavebný dohľad, z ktorého bol vyhotovený úradný záznam.
V úradnom zázname sa konštatuje zistenie: „Obhliadkou bolo zistené, že A. B. vykonal na pozemku

parc. č. XXXX/XX, ktorá je GP odčlenená od pozemku par 2021/27 výkopové práce v pôdoryse cca
20 x 8 m...“ a bolo prijaté opatrenie: „Stavebný úrad týmto upozorňuje p. A. B. a manž. C., aby žiadnu
stavbu nerealizovali na predmetnom pozemku, nakoľko tento pozemok je vedený ako lesný porast
a je mimo zastavané územie obce.“ Výkon štátneho stavebného dohľadu z iniciatívy žalovaného 1/
popudil žalobcu do takej miery, že ešte toho istého dňa sa revanšoval podaním písomného podnetu

na stavebný úrad proti žalovaným, aby bol aj im vykonaný štátny stavebný dohľad. Vzhľadom na
skutočnosť, že Plot nebol evidovaný stavebným úradom a katastrom, žalovaný 1/ vo vzťahu k Plotu
podal na stavebnom úrade žiadosť o overenie pasportu drobnej stavby s potvrdením existencie stavby
a jej účelu zo dňa 20.09.2021. Zo skutkového stavu vyplýva, že žalovaní ako objednávatelia poverili
žalobcu, aby za dojednanú cenu (24.000 Sk) zabezpečil zhotovenie Plota na ich pozemkoch. Žalobca za

tým účelom zakúpil stavebný materiál – betónové tvárnice a na prácu najal murára C. K.. Plot sa v súlade
s ich ústnou dohodou postavil a zaplatila sa jeho cena. Z právneho hľadiska teda strany medzi sebou
uzavreli v ústnej forme zmluvu o dielo v režime Občianskeho zákonníka. Odborná právnická literatúra
vo vzťahu k otázke vlastníctva diela – stavby uvádza, že „V prípade, že predmetom zmluvy o dieloje stavba (nehnuteľnosť), vlastníkom zhotovovanej stavby je vlastník pozemku, na ktorom sa zbuduje
stavba.“ (pozri Fekete, I.: Občiansky zákonník 2. Veľký komentár, Bratislava: Eurokódex 2011, str. 1906).
Judikatúra zastáva identické právne stanovisko: „Ak došlo k uzavretiu zmluvy medzi objednávateľom

a stavebnou firmou o postavení stavby, potom v tomto prípade zhotoviteľ zhotovuje vec, ktorá už v
priebehu výstavby patrí objednávateľovi, a nie vec patriacu stavebnej firme, ktorú by až po dokončení
stavby previedla na objednávateľa.“ (R 16/1974). Už od samotného počiatku zhotovovania stavby Plotu
na pozemkoch žalovaných ako objednávateľov sa Plot stal ich vlastníctvom a žalobcovi predmetná
stavba nikdy nepatrila a nemohla patriť. Je vylúčené, aby žalobca bez vedomia a súhlasu žalovaných

začal na ich pozemkoch len tak na vlastné náklady realizovať stavbu Plota a žalovaní by si viac ako
19 rokov nevšimli a nenamietali, že na ich pozemkoch stojí cudzia „neoprávnená“ a „čierna“ stavba.
Vlastníctvo žalovaných možno odvodiť aj z ďalšej podpornej skutočnosti, a totiž, že Plot bol zrealizovaný
nielen na parcele I. J. XXXX/XX vo vlastníctve žalovaných, ktorá susedí s parcelou I. J. XXXX/XX vo
vlastníctve žalobcu a jeho manželky, ale bol potiahnutý aj pozdĺž parcely I. J. XXXX/XX, ktorú oprávnene
užívajú žalovaní titulom nájomnej zmluvy a ktorá je situovaná vzadu a podľa aktuálnej katastrálnej

mapy s ňou nesusedí žiadna parcela žalobcu. Nedáva teda žiaden praktický ani ekonomický zmysel,
aby žalobca investoval peňažné prostriedky do oplocovania plochy, ktorú nemal vo vlastníctve, ani v
oprávnenom užívaní a ani s ňou nesusedil. Jediným logickým vysvetlením je, že tak činil na základe
vopred dohodnutej odplatnej zmluvy o dielo v prospech žalovaných, na ich pozemkoch a tí mu za
zhotovenie Plotu zaplatili. Naviac, ak by žalobcovi nebola vyplatená cena Plotu, tak už by dávno podal

na žalovaných žalobu o zaplatenie, k čomu ale nikdy nedošlo, nakoľko na to nebol dôvod. Údajné
čestné vyhlásenie murára C. K., vlastníctvo žalobcu k Plotu nijakým spôsobom nepreukazuje. V čestnom
vyhlásení sa potvrdzujú iba skutočnosti, ktoré nie sú sporné, tzn. že výstavbu Plota zabezpečil žalobca
a pán K. M. postavil. Dotyčný murár mal jedinú úlohu postaviť betónový Plot, a to je všetko. Jeho
úlohou nebolo robiť rozbor vlastníckeho práva k Plotu a potvrdzovať jeho vlastníctvo žalobcovi, s ktorým

dlhodobo udržiava priateľské vzťahy. Navyše, predmetné laické čestné vyhlásenie je zjavne mylné, lebo
sa v ňom uvádza, že „postavil plot z betónových tvárnic na pozemku par. č. XXXX/XX G. XXXX/XX a
to v roku 2002 (apríl a ž máj).“, čo je v kolízii s predloženou fotodokumentáciou a autorizačne a úradne
overeným Geometrickým plánom 76/2004 a Geometrickým plánom č. 37027077-62/2021 vyhotovenými
odborníkom – geodetom, na ktorých je Plot znázornený na parcelách č. XXXX/XX G. XXXX/XX, t.j.

parcelách žalovaných. Všetky indície nasvedčujú tomu, že pán K. sa nechal nahovoriť a zneužiť na
produkovaniečestnéhovyhlásenia,ktoréhotextmupredtýmniektovopredpripravilaonlenrukoudoplnil
svoje údaje a podpísal sa, pričom nepravdivosti/neobjektívnosti textu si pravdepodobne nie je ani sám
vedomý. Žalovaní teda žiadali žalobu zamietnuť.

4. Podaním doručeným dňa 27.01.2023 sa k vyjadreniu žalovaných k žalobe vyjadril žalobca, ktorý
uviedol, že z predložených geometrických plánov nevyplýva umiestnenie sporného plota, keďže
predložené geometrické plány plot neobsahujú (nie je v nich zakreslený). Žalobca staval po vzájomnej
dohode so žalovanými plot na hranici oboch pozemkov, aby tento plot oddeľoval pozemky susedov
rovnomerne. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že predmetný plot sa tak nachádza na oboch

pozemkoch v rovnakom diele. Žalobca považuje za zavádzajúce vyjadrenia žalovaných, že žalovaní si
objednali u žalobcu postavenie sporného plota. Žalobca ako objednávateľ objednal u zhotoviteľa – C. K.
(uzatvoril ústnu zmluvu o dielo so zhotoviteľom, pričom žalobca mal právne postavenie objednávateľa),
ktorý za dojednanú odplatu postavil pre žalobcu dielo – betónový plot. Objednávateľom zhotovovaného
diela bol žalobca, nikdy nie žalovaní. Skutočnosť, že od počiatku bol vlastníkom sporného plotu

žalobca, vyplýva aj z právnej teórie, kedy v prípade stavby, je vlastníkom zhotovovanej veci od počiatku
objednávateľ – t.j. žalobca, ktorý si zhotovenie diela – sporného plota u zhotoviteľa objednal, teda mal
právne postavenie objednávateľa. Žalobca vyhlasuje, že mu nikdy neboli od žalovaných odovzdané
finančné prostriedky vo výške 24.000 SK. Žalovaní nikdy neboli u žalobcu v rodinnom dome, na základe
čohonemohloanilenhypotetickyprísťkodovzdaniufinančnýchprostriedkovtak,akouvádzajúžalovaní.

Žalobca rozporuje čestné vyhlásenie predložené žalovanými, kedy p. I. vo svojom vyhlásení uvádza,
„Vzhľadom na moje poznatky môžem s čistým svedomím vyhlásiť, že plot určite nepatri pánovi B.,
ale patrí E..“ žalobca nechal postaviť plot okolo celého svojho pozemku, vrátane pozemku ktorý ma
dlhodobo v nájme od Združenie súkr. Vlastníkov spoločných lesov a pasienkov – urbarialisti obce C.
a ktorý využíva (geometrickým plánom č. 266/2004 určený pozemok ako parc. č. XXXX/XX) a ktorý je

zároveň v susedstve pozemku žalovaných parc. č. XXXX/XX. Žalobca žiadal žalobe v celom rozsahu
vyhovieť.5. Podaním doručeným súdu dňa 03.03.2023 sa vyjadrili žalovaní, ktorý uviedli, že Žalobca v Replike
namieta, že z predložených geometrických plánov nevyplýva umiestnenie Plota, s žalovaní nesúhlasia,
pretože na Geometrickom pláne č. 76/2004 je Plot zreteľne zobrazený na pozemku žalovaných a

rovnako Geometrický plán č. 37027077-62/2021 a fotodokumentácia potvrdzujú, že Plot je umiestnený
v priestore medzi záhradným altánkom a hranicou parcely I. J. XXXX/XX, ktorej vlastníkmi sú žalovaní.
Žalovaní predložili záznam podrobného merania zmien č. 1537 vyhotovený geodetkou C. M., na ktorom
je jasne modrou farbou znázornený Plot na parcele I. J. XXXX/XX patriacej žalovaným vrátane popisu,
že sa jedná o „betónový plot meraný od p. E.“. Žalobca v Replike po novom uvádza, že údajne „staval

po vzájomnej dohode so žalovanými plot na hranici oboch pozemkov, aby tento plot oddeľoval pozemky
susedov rovnomerne“, čo je ďalšie účelové a na pravde sa nezakladajúce tvrdenie, ktoré žalovaní
popierajú. Podľa exaktných dôkazov sa Plot nachádza na pozemku žalovaných. Nikdy nebola žiadna
dohoda medzi žalobcom a žalovanými o tom, že by sa Plot mal stavať na oboch pozemkoch a žalobca
v tejto súvislosti neprodukuje žiaden dôkaz. Takáto dohoda by sa priečila elementárnej logike. Predsa,
ak by sa oplotenie či už celé alebo sčasti stavalo na cudzom pozemku, tak jeho vlastník by si tým

pádom dobrovoľne nechal svoj majetok (pozemok) zabrať a zastavať cudzím majetkom (oplotením
svojho suseda). Stav vyvolaný takouto dohodou by nijako neprospieval právnej istote a stal by sa asi
aj unikátom nielen v slovenských podmienkach, lebo vo všeobecnosti je zaužívanou zvyklosťou, že
každý si svoje oplotenie stavia na svojom a nie cudzom pozemku. Ak by Plot nepatril žalovaným, tak
nedávažiadenzmysel,abynajprvdobrovoľnezvoliliapotomcca19rokovtrpelizabratiesvojhopozemku

cudzím oplotením. Naviac, ak by sme prijali žalobcovu argumentáciu, že je vlastníkom Plota, tak by to
zároveň znamenalo, že žalobca vlastní oplotenie z oboch strán svojho pozemku (parcely I. J. XXXX/
XX), ale žalovaní nevlastnia oplotenie ani z jednej strany svojho pozemku (parcely I. J. XXXX/XX), lebo
zľava by oplotenie vlastnil žalobca a sprava by oplotenie vlastnila suseda C. N., ktorej patrí parcela I.
J. XXXX/XX, čo už samo o sebe vyznieva nelogicky a nedôveryhodne. Nové tvrdenie žalobcu, že Plot

sa mal údajne stavať na pozemkoch oboch susedov, koliduje aj s dôkazmi, ktoré sám predložil – čestné
vyhlásenie murára (p. K.). Len veľmi ťažko si možno osvojiť žalobcom produkovanú verziu, že žalovaní
si Plot neobjednali a keď sa jedného dňa murár objavil na ich pozemku a začal na ňom budovať Plot, tak
žalovaní následne boli len akýmisi nezainteresovanými a pasívnymi pozorovateľmi čulého stavebného
diania na svojej nehnuteľnosti a sledovali ako im hneď vedľa rodinného domu na ich pozemku rastie

cudzí betónový múr, a to bez toho, aby si jeho zhotovenie objednali a aby im prekážalo. Nepravdivé je
takisto tvrdenie žalobcu, ktorým zapiera, že žalovaný 1/ bol osobne v jeho rodinnom dome a odovzdal
mu cenu Plota 24.000 Sk.

6.Súdvovecinariadilpojednávanienadeň21.07.2023,naktoromsazúčastnilprávnyzástupcažalobcu,

žalovaní a právny zástupca žalovaných. Právny zástupca žalobcu uviedol, že trvajú na to, že vlastníkom
plota je žalobca. Riadne uzavrel zmluvu so zhotoviteľom a za plot mu aj zaplatil. V čase výstavby
plotu nebol geometrický plán a zhotoviteľ postavil plot tam, kde sa dohodli. Žalovaní uviedli, že žalobca
neuniesol dôkazné bremeno ohľadom vlastníctva plotu, naopak oni preukázali, že plot im patrí. Súd
vypočul žalovaného 1/ a žalovanú 2/.

7. Súd nariadil pojednávanie na deň 13.10.2023, na ktorom vypočul žalobcu, svedka C. K., svedkyňu
E. I..

8.Napojednávanídňa15.12.2023súdvypočulsvedkyňuC.B.apoprednesenízáverečnýchrečíukončil

dokazovanie a vyhlásil rozsudok.

9. Žalobca cestou svojho právneho zástupcu právom záverečnej reči uviedol, že z vykonaného
dokazovania vyplynula dôvodnosť podanej žaloby. Takisto z neho vyplynulo, že bol to výlučne žalobca,
ktorý so zhotoviteľom dojednával podmienky výstavby plotu a výlučne žalobca vyplatil zhotoviteľovi

dohodnutú odmenu. Žalovaný neuniesol dôkazné bremeno v tom, že by mal žalobcovi uhradiť odmenu
za výstavbu plotu. Takisto zo svedeckej výpovede zhotoviteľa bolo preukázané, že s ním komunikoval
výlučne žalobca a aj odmena mu bola vyplatená žalobcom. Skutočnosť, že čestné prehlásenie nebolo
priamo napísané svedkom, nespochybňuje jeho závery. Svedkyňa I. nebola prítomná pri žiadnej
rozhodujúcejskutočnosti,atočouvádzalavovýpovedi,malalenzpočutia.SvedkyňaB.taktiežpotvrdila,

že objednávateľom bol žalobca. Žiadal žalobe vyhovieť.

10. Žalovaní cestou svojho právneho zástupcu právom záverečnej reči uviedli, žalobu považujú od
počiatku v celom rozsahu za nedôvodnú a šikanóznu. Jej skutočnou motiváciou je zlomyseľný revanšžalobcu za to, že ho žalovaný 1/ ohlásil kvôli čiernej stavbe na stavebnom úrade, čo potvrdzujú listinné
dôkazy napr. úradný záznam Obce C. z 17.03.2021, ktorá pri výkone štátneho stavebného dohľadu
vyslovene upozornila žalobcu, aby žiadnu stavbu nerealizoval. Dokonca sám žalobca vo svojej výpovedi

priznal, že takto vznikol spor so žalovaným. Vykonané dokazovanie ich len utvrdilo v presvedčení o
neopodstatnenosti a účelovosti žaloby. Namietali skutkové a právne vady žaloby. Nedostatok aktívnej
vecnej legitimácie na strane žalobcu z dvoch hlavných dôvodov 1: žalobca nie je vlastníkom sporného
plota 2: manželka žalobcu nie je účastníčkou konania , keďže nepodala žalobu spolu so svojím
manželom. K 1. bodu, teda absencii vlastníctva žalobcu uviedli, že svoj zámer odvodzujú z vykonaného

dokazovania z ktorého rezultuje, že plot bol postavený na základe dohody medzi žalobcom a žalovaným,
na základe ktorej sa žalobca zaviazal, že zabezpečí jeho postavenie pre žalovaných na ich pozemku a
za odplatu 24 000 Sk, ktorá mu bude odovzdaná dodatočne po tom, čo bude plot postavený a žalovaní
budú mať dostatok financií. Dohodu inicioval žalobca a došlo k nej preto, že žalobca chcel mať svoj
nový dom oplotený z oboch strán čím skôr, kvôli deťom a žalovaní začali stavať o niečo neskôr, a
potrebovali si aj nasporiť dostatok peňazí. Žalovaní zároveň chceli vyhovieť požiadavke žalobcu, ako

svojho nového suseda. Po nasporení peňazí žalovaný 1/ osobne odovzdal žalobcovi sumu 24 000 Sk v
hotovosti u neho doma a do roku 2021 bolo všetko v úplnom poriadku. Potvrdenie o platbe si žalovaný
1/ od žalobcu nepýtal, lebo mu ako susedovi dôveroval, čo teraz hodnotí ako chybu, lebo žalobca to
teraz po dlhých rokoch zneužil. Čo sa týka stavby samotnej, na jej parametroch sa dohodli žalobca
so žalovaným 1/ na jej umiestnení, tvare, materiály, výške, dĺžke plota ako aj cene a ostatné už bolo

v réžii žalobcu. Žalobca následne zhotovením stavby poveril miestneho murára C. K., ktorý sa ako
spolužiak dlhé roky kamarátil s jeho mamou, čo priznal aj vo svojej výpovedi a žalovaní jeho výber
akceptovali. Keďže žalovaní boli so žalobcom dohodnutí na stavbe plota pre nich a na ich pozemku, tak
logicky murárovi ani nebránili, aby vstupoval na ich pozemok a umožnili mu realizovať stavbu, dokonca
žalovaný 1/ keďže má stavebné vzdelanie, murárovi poskytoval súčinnosť a usmerňoval ho, aby bol

plot postavený v zmysle dohody. Geometrické plány a fotodokumentácia jednoznačne potvrdzujú, že
plot je umiestnený na pozemku žalovaných, čo opätovne logicky zapadá do ich výpovedí, že plot patrí
im, lebo by si predsa nenechali zastavať pozemok cudzím plotom. Podľa odbornej právnickej literatúry
a súdnych rozhodnutí platí, že vlastníckom zhotovovanej stavby je vlastník pozemku, na ktorom sa
buduje stavba. A taktiež, že ak došlo k uzavretiu zmluvy medzi objednávateľom a stavebnou firmou o

postavení stavby, potom v tomto prípade zhotoviteľ zhotovuje vec, ktorá už v priebehu výstavby patrí
objednávateľovi a nie vec patriacu stavebnej firme. Analogicky to platí aj v danom prípade. Keď si plot
objednali žalovaní, žalobca bol v postavení zhotoviteľa a murár bol za daných okolností v podstate jeho
subdodávateľ. K 2. námietke absencie aktívnej vecnej legitimácie z dôvodu, že manželka nepodala
žalobu uviedli, že žalobca vypovedal, že sa ženil v roku 2001. Jeho slová potvrdila aj jeho manželka.

Zhodne vypovedali, že plot bol postavený neskôr, v roku 2002, prípadne 2003. Žalobca predložil taktiež
čestné vyhlásenie C. K., že plot sa staval v roku 2002. Žalovaní predložili LV č. XXXX, kde je rodinný
dom žalobcom zapísaný v BSM. Pričom žalobca i jeho manželka vypovedali, že plot sa staval po začatí
výstavby rodinného domu. Z toho rezultuje, že vlastníčkou plota by musela byť aj jeho manželka a plot
by bol v BSM rovnako ako dom. Manželka však predmetnú žalobu nepodala a určenie vlastníctva sa

nedomáha. Podľa rozhodnutia US SR sp. zn. III US 517/2021 „vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci
z hmotného práva, kedy jeden účastník občianskeho súdneho konania – navrhovateľ je subjektom
hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide. Je aktívne vecne legitimovaný. Krajský súd svojím
rozsudkom potvrdil rozsudok Okresného súdu a stotožnil sa s odôvodnením rozsudku Okresného súdu
a v podstatnom uviedol, že ak navrhovateľ v podanej žalobe žiada určiť že on sám je subjektom

hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide, treba súhlasiť so záverom, že bolo jeho povinnosťou
uvedenú skutočnosť preukázať. Naopak, z vykonaného dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že
navrhovateľ sám nebol účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého by vyvodzoval uplatnený nárok.
Je jednoznačné, ak navrhovateľ uvádza, že k výstavbe bytu došlo za trvania jeho manželstva v zmysle
§ 143 ods. 1 OZ, ide o spoločné právo manželov domáhať sa, že vec nadobudnutá manželmi za trvania

manželstvapatrídoBSM.Nebolopreukázané,žebyprostriedky,ktorébolipoužiténavýstavbudedením,
darom alebo iným spôsobom vylučujúcim vznik BSM. Medzi manželmi nebola uzavretá dohoda o zúžení
zákonom určeného rozsahu BSM. V danom prípade bolo povinnosťou navrhovateľa preukázať, že
výlučne on sám je účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého je vyvodzovaný žalobou uplatňovaný
návrh. Navrhovateľ v konaní nepreukázal vecnú legitimáciu na podaní žalobu, súd preto bez posúdenia

merita veci žalobu zamietne.“ US SR sa k záverom OS a KS vyjadril, že sú ústavne udržateľné v tom, že
právny názor KS o tom, že účastníkom hmotnoprávneho vzťahu z ktorého by bolo možné sťažovateľom
uplatnený nárok vyvodzovať, nebol iba sám sťažovateľ. Podľa názoru US SR nemožno považovať
napádaný postup a rozhodnutie KS vo veci za rozporný s princípom predvídateľnosti súdnych rozhodnutía právne závery KS sú objektívne a rozumne odôvodnené. Z toho odvodzujú, že žaloba je v rozpore s §
143 OZ, ktorý upravuje inštitút BSM už len z toho dôvodu musí dôjsť k jej zamietnutiu. Ďalšou námietkou
právneho charakteru je absencia naliehavého právneho záujmu, ktorý je zákonnou náležitosťou každej

určovacej žaloby a to z dôvodu, že žalobca nedokázal v priebehu konania ani len vysvetliť aké praktické
právne usporiadanie vzťahov žalobou sleduje, keď na otázky či už súdu alebo PZ žalovaných ako
si predstavuje usporiadanie vzťahov reagoval „budem požadovať odstránenie stavby, ktorá je na tom
plote“. Čím mal na mysli altánok na pozemku žalovaných. Tým žalobca demaskoval svoje skutočné
zámery, že mu nejde o žiadne usporiadanie vzťahov k plotu ale o to, aby bol odstránený altánok patriaci

žalovaným a to len preto, aby im spravil napriek za to, že na neho poslali kontrolu stavebného úradu,
ktorá odhalila, že stavia na čierno. Altánok nie je predmetom tohto súdneho sporu. Vyhovenie žalobe
by právne vzťahy nie len že neusporiadalo, ale vyvolalo by ešte viac súdnych sporov, lebo žalovaní by
sa museli domáhať finančnej kompenzácie voči žalobcovi za to, že im po celé tie roky plotom zaberal
pozemok okrem toho by vyvstala otázka odstránenia plota a došlo by k majetkovým ujmám. Poukázali
na rozsudok NS SR sp. zn. 5Cdo/31/2011, kde sa konštatuje, že „pri skúmaní existencie naliehavého

právneho záujmu ide o posúdenie či podaná žaloba je vhodný účinný a správne zvolený procesný nástroj
ochrany práva žalobcu. Či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva a či snáď len zbytočne
nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné ďalšie súdne konanie alebo konania ...
Za nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu pokiaľ neslúži potrebám praktického života ale len
k zbytočnému rozmnožovaniu sporov...Procesná povinnosť preukázať že v čase rozhodovania súdu je

NPZ na určení právneho vzťahu alebo práva zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha, teda žalobcu“.
Žalobca si predmetnú procesnú povinnosť preukázať NPZ nesplnil, a teda taktiež z tohto dôvodu musí
byť žaloba zamietnutá . Ďalšou právnou námietku je inštitút vydržania. Totiž ak by aj hypoteticky súd
chcel hodnotiť otázky vecnej legitimácie a NPZ inak, i tak by nemohol z právneho hľadiska vyhovieť
kvôli vydržaniu, nakoľko žalovaní dobromyseľne nepretržite užívali plot ako svoj vlastný po dobu cca 20

rokov, čiže ex lege by ho vydržali. Poukázali na § 134 OZ. Žalobca nielenže vôbec neuniesol dôkazné
bremeno v otázke toho, že je údajne vlastníkom, ale v priebehu súdneho konania sa jeho tvrdenia
vyvracali a dokazovanie potvrdzovalo a posilňovalo námietky žalovaných voči žalobe prezentované v ich
písomných podaniach a je zrejmé, že skutočným vlastníkom plota sú oni. Okrem výpovede žalovaných
dali do pozornosti aj výpovede svedkyne I., ktorá sa kamarátila s manželkou žalobcu a vierohodným

spôsobom potvrdila, že žalobca staval plot pre žalovaných za odplatu a že si to medzi sebou vyrovnali
v hotovosti, pričom za celé tie roky neevidovala medzi žalobcom , jeho manželkou a žalovanými žiadne
spory.Stretávalisaspolu,ichvzťahybolinormálneanikdysajejmanželkažalobcunesťažovala,žebyim
peniaze za plot žalovanými neboli vyplatené. Naproti tomu výpovede žalobcu a navrhovaných svedkov
boli do veľkej miery vnútorne rozporné a nepravdivé, keď napríklad na jednej strane žalobca tvrdí, že mu

za plot nebolo zaplatené, ale na druhej strane ani on ani jeho manželka za cca 20 rokov od postavenia
plota nikdy žalovaných nevyzývali na plnenia peňažného dlhu. Nikdy voči žalovaným neiniciovali žalobu
ozaplatenie,nikdynedalinajavoexistenciunejakéhodlhu,čiproblémutohtocharakteruamalinormálne
susedskévzťahy,čodokoncasámžalobcapriznalvosvojejvýpovedi,žesusedskévzťahybolipocelétie
roky v poriadku a pokazili sa až po oznámení žalovaného 1/ v roku 2021, že žalobca stavia načierno. Asi

ťažko možno uveriť historke o nezaplatení úhrady za plot, lebo to by sa musel nejako prejaviť aj na kvalite
susedských vzťahov a konanie žalobcu, ktorý by sa domáhal splnenia dlhu, avšak nič také sa neudialo
a netvrdí to ani žalobca. Obdobne žalobca tvrdí, že plot je z oboch strán jeho pozemku jeho avšak na
danej ulici platilo pravidlo, ktoré je zaužívané aj vo všeobecnosti, že každý sused má svoj plot len z
jednej strany. Ďalej žalobca tvrdí, že plot je na jeho pozemku, ale geometrické plány a fotodokumentácia

potvrdzujú, že stojí na pozemku žalovaných. Taktiež žalobca tvrdí, že mu plot patrí, ale za cca 20 rokov
od jeho zhotovenia to nikomu netvrdil, neurobil žiadne podania na stavebný úrad, ani na kataster, aby si k
plotu zaevidoval vlastníctvo. Žalobca dokonca vo svojej výpovedi priznal, že riešil so žalovaným 1/ platbu
za plot, čiže aj z toho je evidentné, že plot nestaval pre seba, ale pre žalovaných, lebo inak by sa nemal
dôvod dohadovať so žalovaným 1/ o platbe. Dokonca žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že o platbe za

plot sa so žalovaným 1/ dohadoval „pred tým, než sa začalo stavať“ čím priznal, že vopred existovala
dohoda o cene. A takto by sa dalo pokračovať. Okrem zmätočných výpovedí žalobca nepredložil žiaden
exaktný listinný dôkaz, ktorý by potvrdzoval jeho klamlivú verziu a ešte aj čestné vyhlásenie murára C. K.
bolo spochybnené priamo na pojednávaní , keď sa dotyčný svedok ohľadom svojho čestného vyhlásenia
priznal „otec žalobcu ma zavolal, aby som papiere podpísal, ale ja som ani nevidel, čo tam je napísané“

a teda svedok nemal žiadnu vedomosť o polohe plota a jeho úlohou bolo plot iba postaviť. Tento svedok
je vcelku zjavné nevierohodný a neobjektívny. Obdobne hodnotia aj výpoveď manželky žalobcu, ktorá
je tendenčná vzhľadom na blízky príbuzenský vzťah so žalobcom. Naproti tomu výpovede žalovaných
sú konzistentné od počiatku, logické a žalovaní predložili množstvo listinných dôkazov, ktoré do sebajednotlivo i vo vzájomnom súhrne zapadajú, dopĺňajú sa a korešpondujú tiež s výpoveďami žalovaných
ako i výpoveďou p. I. a tým tieto výpovede zvierohodňujú. Vzhľadom na vyššie uvedené argumenty, ktoré
sú podložené početnými listinnými dôkazmi , odvolávajú sa na judikatúru najvyšších súdnych inštancií

žiadali žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať žalovaným 100% náhradu trov konania.

11. Súd vykonal dokazovanie týmito dôkazmi: výsluch žalobcu, výsluch žalovaného 1/ a žalovanej 2/,
výsluch svedka K., svedkyne I., svedkyne B., Čestné prehlásenie, Sprievodná a technická správa,
Žiadosť o overenie Pass portu drobnej stavby, Výpis z LV č. XXXX, Výpis z LV č. XXXX, Výpis z LV

č. XXXX, Kópia katastrálnej mapy, Čestné prehlásenie, Geometrický plán, Fotodokumentácia, Úradný
záznam Obce C., Podnet na vykonanie štátneho stavebného dohľadu, Odpoveď na žiadosť o overenie
pass portu, Geometrický plán, Záznam podrobného merania zmien a zistil nasledovný skutkový a právny
stav veci:

12. Z čestného vyhlásenia bez uvedenia dátumu osoby C. K., nar. XX.XX.XXXX súd zistil, že tento

vyhlásil, že pre staviteľa A. B. postavil plot z betónových tvárnic na pozemku č. XXXX/XX a XXXX/XX,
a to v roku 2002 (apríl až máj).

13. Zo sprievodnej technickej správy zp dňa 20.09.2021 súd zistil, že žalovaný 1/ vyhlásil, že realizoval
oplotenie z betónových tvárnic a toto oplotenie tvorí pevné oddelenie pozemkov č. XXXX/XX – J. XXXX/

XX G. J. XXXX/XX – XXXX/XX. Zároveň uviedol, že oplotenie je v celom svojom profile umiestnené na
pozemkoch p.č. XXXX/XX G. XXXX/XX.

14. Zo Žiadosti o overenie pasportu drobnej stavby a potvrdením existencie stavby a jej účelu zo dňa
20.09.2021 súd zistil, že žalovaný 1/ žiadal o overenie zjednodušenej dokumentácie stavby (pasportu

stavby). Stavbou bolo oplotenie na oddelenie pozemkov oplotením. Parcelné číslo pozemku bolo XXXX/
XX G. XXXX/XX v k.ú. C.. Vlastnícke právo je evidované k pozemku č. XXXX/XX a k pozemku č. XXXX/
XX má žalovaný uzavretú zmluvu na trvalý prenájom, pozemku. Rok dokončenia stavby bol označený
ako 2006.

15.ZvýpisuzLVč.XXXXprek.ú.C.súdzistil,žekpozemkup.č.XXXX/XX,zastavanáplochaanádvorie
(okres iného) nadobudli žalovaní vlastnícke právo zavkladovaním kúpnej zmluvy D./XX.

16.ZvýpisuzLVč.XXXXprek.ú.C.súdzistil,žekpozemkup.č.XXXX/XX,zastavanáplochaanádvorie
(okres iného) nadobudli žalobca vlastnícke právo zavkladovaním kúpnej zmluvy D./XX.

17. Z výpisu z LV č. XXXX pre k.ú. C. súd zistil, že k rodinnému domu nadobudli vlastnícke právo žalobca
s manželkou do bezpodielového spoluvlastníctva manželov v podiele 1/1 zápisom stavby N..

18. Z čestného vyhlásenia E. I. zo dňa 05.10.2022, nar. XX.XX.XXXX súd zistil, že táto vyhlásila, že

v rokoch 2003 – 2009 bola susedkou žalobcu s manželkou C. B. ako aj žalovaných. V danom období
bývala s je vtedajším manželom na rovnakej ulici, z ktorej sa neskôr odsťahovala. Z rozhovorov pani
B. má vedomosť, že výstavbu plota mal síce na starosti žalobca, avšak činil tak na základe dohody
so žalovanými, ktorí vtedy pred 20 rokmi nemali dostatok úspor na financovanie stavby plota. Žalobca
smanželkouvšakmalivtomčasedostatokfinanciíazároveňchcelimaťsvojpozemokčímskôroplotený

zo všetkých strán. Spoločne sa preto dojednali, že okrem svojho plota žalobca postaví na pozemku
žalovaných aj ich plot, ani si medzitým nasporia peniaze a potom keď budú mať dosť prostriedkov, tak
mi za plot zaplatia. Na presnú sumu si už s odstupom čase nepamätá, ale z rozprávania B. a E. si
pamätá, že cena plota bola zaplatená v hotovosti a tým to bolo vybavené. Pokým žila v ich susedstve,,
nevnímala, že by počas celých tých rokov existoval medzi nimi susedský konflikt týkajúci sa plota alebo

pochybností o vlastníctve, práve naopak. Vzhľadom na jej vedomosti vyhlásila, že plot určite nepatrí
žalobcovi, ale patrí žalovaným.

19. Podľa geometrického plánu vyhotoveného C. M. č. 76/2004 je plot medzi pozemkami č. XXXX/XX
G. XXXX/XX zakreslený na pozemku č. 2021/41 (pozemok žalovaných) a plynule pokračuje ďalej na

pozemok XXXX/XX, ktorý je celou šírkou za pozemkom žalovaných č. XXXX/XX.

20. Podľa geometrického plánu č. 37027011-62/2021 vypracovaného C. M. je na pozemku č. XXXX/XX
postavená stavba, pričom medzi stavbou a hranicou pozemku je tenká medzera.21. Podľa fotografie stavba altánku je pevne napojená na betónový plot.

22. Podľa úradného záznamu zo dňa 17.03.2021 Stavebného úradu – Obce C., súd zistil, že bol
vykonaný štátny stavebný dohľad, kde bolo zistené, že žalobca vykonal na pozemku č. XXXX/XX
oddelenom od pozemku č. XXXX/XX výkopové práce v pôdoryse 20 x 8 m. Žalobca bol upozornený,
aby na tomto pozemku nerealizoval práce, lebo je tento vedený ako lesný pozemok, mimo zastavaného
územia obce.

23. Z podnetu na štátny stavebný dohľad dňa 17.03.2021 súd zistil, že žalobca podal podnet na
žalovaných týkajúci sa pozemkov č. XXXX/XX G. XXXX/XX z dôvodu, že stavba nespĺňa požiadavky na
minimálny odstup od hranice pozemku a brečtan, prípadne vinič prerastá na pozemok žalobcu a môže
narušiť aj statiku plotu.

24. Dňa 12.05.2022 bola žalovaným doručená odpoveď na ich žiadosť o overenie pasportu drobnej
stavby, ktorú podali 20.09.2021, že na základe podania právneho zástupcu žalobcu im oznamujú, že
overenie pasportu môže stavebný úrad vykonať až po tom, ako bude súdne konanie ukončené.

25. Podľa záznamu podrobného merania zmien geodetkou C. M. zo dňa 12.08.2021 súd zistil, že plot

je zakreslený na pozemku č. XXXX/XX.

26. Z výsluchu žalovaného 1/ na pojednávaní dňa 21.07.2023 súd zistil, že približne pred 18 rokmi stavali
dom podobne ako žalobca. Žalobca prišiel za ním, že si chce oplotiť celý pozemok, lebo v postupe
stavebných prác bol pred nimi. Oslovil ho, či môže postaviť plot na ich pozemku, že by to zaplatil

a žalovaný 1/ by mu sumu spätne uhradil. V tej dobe bol zvyk, že z pohľadu ulice si každý staval plot na
svojom pozemku po ľavej strane. Žalobca povedal že ak by žalovaný 1/ nesúhlasil, tak si postaví plot
na svojom pozemku. Žalovaný 1/ súhlasil s tým, že mu dodatočne cenu plota uhradí. Žalobca dal plot
postaviť p. K.. Keď žalovaní predali byt v Bratislave, mali peňažné prostriedky a žalovaný 1/ žalobcovi
z toho 24.000 Sk uhradil v hotovosti za postavený plot. Cena bola v poriadku, boli tak dohodnutí.

Plot sa postavil a 19 rokov. Udržiavali susedské vzťahy a nebol žiadne problém. Plot je postavený na
pozemku žalovaného 1/ a dal ho postaviť spolu so žalobcom. Žalovaný 1/ videl p. K. ako plot stavia,
oni priebežne stavali garáž, takže ho videli. Nebránil mu plot stavať, napĺňala sa dohoda. Poskytol mu
aj súčinnosť, má stavebné vzdelanie, tak mu pomáhal, bol tam vykolíkovaný priestor a žalovaný ho
usmerňoval, aby bol plot postavený v zmysle dohody. Celú dobu 19 rokov žiadne nároky k plotu žalobca

nevznášal, že po tom, čo ho ohlásil na stavebný úrad. Momentálne sú vzťahy so žalobcom negatívne.
Žalovaný 1/ počas výstavby komunikoval s p. K.. Pred výstavbou plota s ním nekomunikoval, žalovaný
1/ nevedel komu dá žalobca plot postaviť. Žalobca bol iniciátorom tej stavby. O tvare a vizuále plota
rozhodovali žalobca a žalovaný 1/ spoločne. Žalobca mu ukázal materiál a žalovaný 1/ súhlasil. Odplatu
s p. K. dohadoval žalobca, o výbere stavebníka rozhodoval žalobca, žalobca bol iniciátorom. Žalobca

dojednával aj podmienky stavby, časové hľadisko. Žalobca so žalovaným sa dohodli na umiestnení,
tvare, materiále, výške a dĺžke plota. Ostatné bolo v réžii žalobcu. Dohodli sa aj na cene, a to tak, že
bude určená podľa materiálu, ktorý bude použitý, teda podľa tvárnic, bolo ich 24.000 Eur. Plot sa postavil
tak, ako sa dohodli a cena sa zaplatila tak, ako sa dohodli. M. I. nebola prítomná keď sa dohodovali
o cene plotu. Manželka žalobcu bola prítomná pri odovzdaní peňazí žalovaným 1/ žalobcovi.

27. Z výsluchu žalovanej 2/ na pojednávaní dňa 21.07.2023 súd zistil, že všetko čo povedal jej manžel
– žalovaný 1/ je pravda a s tým súhlasí. Dohodli sa, že im žalobca postaví plot a dohodli sa aj na cene.
Vedela o tom, že žalovaný 1/ odovzdá cenu plota žalobcovi. Cena plota bola odovzdaná tak, že žalovaný
1/ išiel k žalobcovi a tam mu odovzdal peniaze. Ona pri tom nebola. Žalovaná 2/ bola svedkom, ako p.

K. stavia plot na ich pozemku. Začali so stavbou garáže, chodievali tam priebežne. Nezamedzovala mu
stavať, pretože taká bola dohoda, staval plot im. Nikdy sa so žalobcom alebo jeho manželkou o plote
nebavili. Nikdy nevnímala, že ten plot nemal byť ich. Bol to proste ich plot. Ona so žalobcom ani s p.
K. ohľadom výstavby plota nekomunikovala. So žalobcom o výstavbe plota komunikoval žalovaný 1/.
S manželom sa bavili o všetkom, o výstavbe plota aj domu.

28. Z výsluchu žalobcu na pojednávaní dňa 13.10.2023 súd zistil, že spor vznikol tak, že žalovaný 1/
poslal na žalobcu kontrolu, že robí niečo nelegálne. Zistilo sa však, že nič nerobí. Žalobca požiadal
kontrolu, nech preverí jeho a aby odstránil stavbu, ktorá je napojená na sporný plot. Žalovaný 1/ povedal,že plot je jeho a že ho staval on. Na druhom sedení však žalovaný 1/ tvrdil že plot staval žalobca a on
mu za to len zaplatil. Žalobcovi sa nechce veriť tomu, že ak by mu dal žalovaný 1/ nejaké peniaze, že
by si nevypýtal potvrdenie. M. K. objednali oni, odporučila mu ho jeho mama, ktorá je spolužiačka p. K..

Žalobca požiadal p. K., aby mu postavil dva ploty, teda pre neho a jeho brata. Žalovaný 1/ v tom čase
nechcel stavať plot, tak sa ho žalobca spýtal, či mu to bude vadiť, že ten plot postaví žalobca. Ďalej
sa nič nedialo, žili normálne v rámci susedských vzťahov. Nič by si od neho nepýtal, ale nechápe, že
podáva na neho oznámenie. So žalovaným 1/ riešili len to, že ak by do budúcna chcel niečo zaplatiť, tak
len za materiál. Neriešili to, ako má plot vyzerať. Zo strany žalovaného mu neboli odovzdané finančné

prostriedky. Nikdy u neho žalovaný 1/ nebol. S p. K. komunikoval žalobca a možno žalobcova mama.
Žalobca uviedol, že pri kontrole dňa 17.03.2021 bolo konštatované len, že nemajú skolaudovanú studňu,
aby to dali do poriadku. Stavba altánku žalovaných je tam už roky. Žalobcovi neprekážala stavba altánku
lebo ich susedské vzťahy boli v poriadku, keď sa ich susedské vzťahy narušili, chce to dať do poriadku.
Vlastníctvo k pozemku nadobudol žalobca okolo roku 2000. Plot sa staval zhruba vtedy, kedy sa začal
stavať dom. S manželkou sa brali v roku 2001, v tom čase sa staval dom. Žalobca poprosil p. M., aby to

pri geometrickom pláne zamerala tak, že hranica bude na pozemku žalobcu. Bolo to vykolíkované a bola
tam šnúrka, keď sa to stavalo, tak sa to zrejme posunulo. Nie je si vedomý toho, že by to bolo mimo
nejakú toleranciu. Ak žalovaný chce, môže plot zbúrať na žalobcove náklady a postaviť od sporného
bodu na žalobcovej časti. Žalobca však neuznáva, že plot je na pozemku žalovaného. Žalobca staval
plot po oboch stranách svojho pozemku. Dohoda bola taká, že každý si stavia plot na ľavej strane,

keďže žalovaní ho stavať nechceli, tak sa žalobca ponúkol, že ho postaví. Podľa žalobcu, keďže za plot
zaplatil on, tak je plot jeho až do času, keď mu za neho zaplatí peniaze, tak ako sa dohodli, čo sa však
nestalo. O tomto sa bavili vopred, než sa začalo stavať. Vlastníkom plota na ľavej strane na pozemku
žalobcu je žalobca. Vo vzťahu k spornému plotu neurobil žalobca žiadne oznámenie voči katastru alebo
stavebnému úradu. Že by mal byť plot na pozemku žalovaných sa dozvedel až teraz.

29. Z výsluchu C. K. na pojednávaní dňa 13.10.2023 súd zistil, že žalobca prišiel ku nemu aj s mamou, a
spýtali sa ho, či má čas ísť stavať plot. A on som súhlasil. Tak išiel. On len staval plot. Ako má plot stavať
snímdohadovalžalobca.Žalobcamuuhrádzalajpeniazezastavbu.Sožalovaným1/ohľadomvýstavby
nekomunikoval, on tam nikdy ani nebol. Plot staval tam, kde mu ukázal žalobca a bolo to aj vytýčené, tak

podľa toho staval. Nedisponoval geodetickými meraniami. Čestné prehlásenie založené v spise podpísal
tak, že otec žalobcu ho zavolal, že to má podpísať a on ani nevidel, čo tam je napísané. Mama žalobcu
je dlhoročná kamarátka svedka. Plot staval približne 2 – 3 týždne. Žalovaní sa tam v tom čase vôbec
neobjavili. Ani po postavení plotu ho nikdy žalovaní neoslovili, že čo im postavil na pozemku. Podľa
svedka plot staval na pozemku žalobcu, tak ako to bolo vytýčené. Požíva denne 2 – 3 pivá a štamperlík.

30. Z výsluchu E. I. zo dňa 13.10.2023 súd zistil, že pozná obidve strany, žalobcu aj žalovaných. Najmä
sa kamarátila s manželkou žalobcu, pretože majú rovnako staré deti, a trávili čas spolu na materskej. So
žalovanou 2/ bola asi 1,5 roka kolegyňa, a 6 rokov všetci boli spoloční susedia. V tom čase na materskej
keď veľa času trávila s manželkou žalobcu aj jej svokrovci stavali dom na rovnakej ulici, a veľa krát

viedli debaty ohľadom stavieb. Takisto aj oni v tom čase riešili plot ako strany sporu. Najskôr stavali oni,
potom bratia B., ktorí si chceli dať oplotiť pozemok aj kvôli deťom. Dohodli sa žalobca so žalovaným, že
žalobca plot postaví aj im, ale oni mu potom zaplatia v hotovosti. Vie o tom, že plot staval svedok, ktorý
tu bol pred ňou, pretože ho tam videli, keď kočíkovali. Nerozprávali sa o sume za tento plot. Rozprávali
sa len o tom, že sa dohodli, že oni ten plot postavia a žalovaní im za to zaplatia peniaze – že si to

medzi sebou vyrovnajú v hotovosti. Svedkyňa to pochopila tak, že to stavajú pre p. E., a on im to potom
vyplatí. Ona pri vyplatení peňazí nebola. Má len vedomosť o tom, že žalobca sa dohodol so žalovanými,
že im plot postaví a oni mu ho potom vyplatia. Iba po čase keď nastal súdny spor sa dozvedela od
žalovanej 2/ že tento spor nechápe, pretože ten plot už žalobcovi dávno vyplatili. Z rozprávania p. B. vie,
že peniaze mali byť vyplatené v hotovosti. Medzi stranami sporu neevidovala žiadne spory. Chodievali

na ihrisko s deťmi, občas tam prišla žalovaná 2/, vzťahy boli normálne. M. B. sa nikdy nesťažovala, že
by im peniaze neboli vyplatené. Medzi stavebníkmi bolo pravidlo, že každý sused vlastnil jednu stranu
plota. Že si ju buď dal postaviť alebo postavil. Alebo sa dohodli medzi sebou. Svedkyňa nebola osobne
prítomná pri dohadovaní sa o žalobcu so žalovaným o plote. Manželka žalobcu jej ani nikdy neoznámila,
že peniaze im boli vyplatené. So žalovanými sa navštevujú a keď sa pýtala, čo je nové, povedali jej, že

sa asi idú súdiť o plot, ktorý už dávno vyplatili.

31. Z výsluchu C. B. zo dňa 15.12.2023 súd zistil, že plot postavili oni a žalovaný tvrdí že je jeho a že
mal zaňho zaplatiť , čo nie je pravda. Bolo to asi tak, že žalobca s manželkou spolu so švagrom ako prvístavali dom a chceli si ho oplotiť. Vždy to bolo tak, že ten kto stavia dom, si postaví jednu stranu plota.
Nevie, či pravú alebo ľavú. Žalobca s manželkou išli za žalovaným 1/ a on súhlasil s tým, že si pozemok
oplotia celý. Plot má asi 20 rokov. Žalovaný 1/ tvrdí, že plot je jeho ale pritom ho nestaval. Výstavbu

plota objednal jej manžel a objednal ho pre nich. O výstavbe rozhodoval jej manžel. So žalovaným
nekomunikoval o výstavbe plota. Odmenu za výstavbu plota uhrádzal jej manžel. Finančné prostriedky
zo strany žalovaného 1/ im odovzdané neboli. Ani s pani I. nekomunikovala ohľadom výstavby plota.
Žalovanýmnezaslalianijednuvýzvunaúhraducenyzaplot.Nepodávalinanichanižalobunazaplatenie
ceny plota. Boli dohodnutí a neriešili to. So žalobcom sa zosobášili v roku 2001. Plot začali stavať keď

mali základy domu, bolo to asi v roku 2002. Rodinný dom vlastní svedkyňa spolu so žalobcom.

32. Podľa § 132 Občianskeho zákonníka Vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo
inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených
zákonom.

33. Podľa § 631 Občianskeho zákonníka Zmluvou o dielo zaväzuje sa objednávateľovi ten, komu bolo
dielo zadané (zhotoviteľ diela), že ho za dojednanú cenu vykoná na svoje nebezpečenstvo.

34. Podľa § 633 ods. 2 Občianskeho zákonníka Od obsahu zmluvy a povahy diela závisí, či je zhotoviteľ
povinný vykonať ho osobne alebo či je oprávnený dať dielo vykonať na svoju zodpovednosť.

35. Podľa § 634 ods. 1 Občianskeho zákonníka Ak nie je výška ceny dojednaná zmluvou alebo
ustanovená osobitnými predpismi, treba poskytnúť primeranú cenu.

36. Podľa § 634 ods. 2 prvá veta Občianskeho zákonníka Ak nie je dohodnuté inak, platí sa cena až

po skončení diela.

37. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žaloba žalobcu nie je dôvodná a je potrebné
ju zamietnuť.

38. Keďže žalobca žiadal, aby súd určil, že je vlastníkom plota postaveného na parc. č. XXXX/XX
G. XXXX/XX, ide o žalobu v zmysle § 137 písm. c) CSP, kde podmienkou prípustnosti takejto žaloby
je preukázanie naliehavého právneho záujmu. Súd mal v tejto súvislosti za to, že žalobca naliehavý
právny záujem v tomto konaní preukázal. Žalovaný 1/ podal na stavebný úrad dňa 20.09.2021 žiadosť
o overenie pasportu drobnej stavby, kde. Uviedol, že je vlastníkom plotu postaveného na pozemkoch

parc. č. XXXX/XX G. XXXX/XX. Žalobca je tak v pozícii, že jeho postavenie - tvrdené vlastnícke
právo je neisté a bez rozhodnutia súdu nemôže dosiahnuť nápravu stavu, dosiahnuť evidovanie jeho
vlastníctva k plotu a zabrániť zápisu vlastníckeho práva žalovaných k spornému plotu. Takýmto súdnym
konaním sa s konečnou platnosťou odstráni stav právnej neistoty žalobcu v otázke vlastníckeho práva
k predmetnému plotu. Súd sa nestotožnil s námietkou žalovaných, že tento spor bude produkovať len

ďalšie súdne konania, ako sú odstránenie altánku postaveného k plotu alebo náhrada za plot postavený
na pozemku žalovaných. Žalobca je v pozícii, kedy tvrdí vlastníctvo k plotu a nemá k dispozícii žiadnu
inú žalobu, ktorou by sa domáhal svojho práva a odstránenia právnej neistoty v konkrétnej otázke, a to
otázke vlastníckeho práva k plotu. Žaloba žalobcu je teda jeho jediný prostriedok právnej ochrany vo
veci. Ďalšie otázky, a to odstránenie altánku alebo náhrady za užívanie pozemku by riešili už ďalšie

právne otázky. Navyše otázka užívania pozemku žalovaných stavbou plotu by bolo postavená na žalobe
žalovaných a nie žalobcu, teda prostriedok právnej ochrany by tu mohli uplatniť žalovaní a žalobca by
bol v pozícii pasívnej , kedy by mu ostalo len čakať, či žalovaní podajú takúto žalobu a v jej kontexte
sa vyrieši jeho vlastnícke právo k plotu. Súd teda uzavrel, že žalobca má v danej veci na takto podanej
žalobe naliehavý právny záujem a je možné ju prejednať.

39. Súd ďalej pristúpil k skúmaniu dôvodnosti podanej žaloby ako takej. Žalobca v podanej žalobe
tvrdí, že je vlastníkom plota postaveného na pozemkoch parc. č. XXXX/XX a parc. č. XXXX/XX pre k.ú.
C., nakoľko on u miestneho murára p. K. stavbu plotu objednal a on mu za to aj peniaze zaplatil. Na
preukázanie svojho tvrdenia predložil súdu len čestné prehlásenie C. K.. Ako podpornú argumentáciu

uviedol aj to, že rovnaké oplotenie v rovnakom čase staval aj jeho brat H. B.. Dôkazné bremeno
v predmetnom konaní nesie žalobca, ak chcel byť v konaní úspešný, jeho úlohou bolo súdu preukázať,
že mu svedčí vlastníctvo predmetného sporného plota. Jeho úlohou bolo produkovať v konaní také
dôkazy, ktoré nepochybne jeho vlastnícke právo preukážu. Žalovaní v konaní popreli skutočnosť, ževlastníkom plota je žalobca. Uviedli, že plot síce inicioval žalobca, ale dal ho postavať po vzájomnej
dohode so žalovanými s tým, že žalovaní mu potom uhradia cenu plota v hotovosti. Žalovaní priebeh
skutkového deja uviedli tak, že v stavebných prácach na dome bol žalobca v popredí a chcel mať

oplotený už celý svoj pozemok. Zvykom bolo, že každý vlastní jednu stranu plotu, a to na ľavej strane
z pohľadu od cesty. Keďže žalovaní dom ešte len začínali stavať a nemali toľko finančných prostriedkov,
tak ich žalobca oslovil, že dá plot postaviť a oni mu potom zaplatia peniaze v hotovosti keď nasporia
dohodnutú sumu. Žalovaní uviedli tvrdenie, že dohodnutá cena mala byť 24.000 Sk a žalovaní 1/ cenu
plota žalobcovi zaplatil v hotovosti u žalobcu doma a mala byť prítomná manželka žalobcu. Žalobca

obdržanie akýchkoľvek peňazí od žalovaného 1/ poprel.

40. V konaní bolo medzi stranami sporné v prvom rade, kde sa plot nachádza. Žalobca najskôr v žalobe
uviedol, že plot je postavený na pozemkoch č. 2021/41 a 2021/78, ktorých vlastníkom, resp. nájomcom
je žalobca, neskôr vo svojom výsluchu uviedol, že mal sa dohodnúť s geodetkou C. M., že mala hranicu
zamerať tak, aby bola na jeho pozemku. Z predloženého geometrického plánu č. 76/2004, t.j. z času,

kedy ešte spor medzi stranami sporu neexistoval, však jasne vyplýva, že plot je postavený na pozemku
č. XXXX/XX vo vlastníctve žalovaných a plynule pokračuje na pozemok č. XXXX/XX, ktorý majú žalovaní
v trvalom nájme a ktorý sa nachádza priamo za ich pozemkom č. XXXX/XX. Takisto z priloženého
záznamu podrobného merania zmien vyhotoveného geodetkou C. M. dňa 12.08.2021 je zrejmé, že
plot sa nachádza na pozemku žalovaných č. XXXX/XX a priamo na plote je pristavená stavba altánku

nachádzajúca sa na pozemku žalovaných. To, že stavba altánku je napojená priamo na betónový plot
vyplýva aj zo žalovanými predloženej fotodokumentácie, ktoré skutočnosti žalobca nepoprel. Žalobca do
konaniapredložilčestnévyhláseniesvedkaK.,ktorýtvrdil,žepostavilplotnaparc.č.XXXX/XXG.XXXX/
XX. Svedok na pojednávaní dňa 13.10.2023 uviedol, že túto listinu mu dal podpísať otec žalobcu a sám
ani nevidel čo podpisuje. Tým úplne spochybnil vierohodnosť takéhoto čestného prehlásenia. Z takéhoto

čestného prehlásenia tak nebolo možné mať za preukázané, že plot je postavený na pozemku žalobcu.
Na takéto vyhlásenie súd neprihliadal. Navyše z čestného vyhlásenia vyplýva číslo pozemku č. XXXX/
XX, ktorý s vecou vôbec nesúvisí a nie je ani vo vlastníctve žalobcu. Sám svedok uviedol, že staval
pozemok tam, kde mu žalobca uviedol a bolo to aj vytýčené. Z toho je zrejmé, že nemal k dispozícii
geodetické zameranie pozemkov a jednoducho staval, kde mu žalobca uviedol. Ničím nepodloženému

tvrdeniu žalobcu, že geodetka mala hranicu zakresliť tak, aby bola viac na jeho pozemku súd neuveril
a navyše to považoval za nelogické. Žalobca súdu nevysvetlil, z akého dôvodu by si sám dobrovoľne
zmenšoval svoj stavebný pozemok a dal stavať „druhý“ plot opäť na svojom pozemku, keď podľa
zaužívanej praxe mal plot stáť na pozemku žalovaných a na pozemku žalobcu si žalobca už jeden
plot postavil, a to z ľavej strany. Navyše, keď by aj žalobca chcel postaviť plot na svojom vlastnom

pozemku, keďže žalovaní plot ešte stavať nechceli, mohol tak urobiť sám, bez toho, aby so žalovanými
akokoľvek komunikoval. Žalobca pritom vo svojej výpovedi priznal, že so žalovaným 1/ komunikoval
a riešili to, že keď by do budúcna chcel niečo zaplatiť, tak len za materiál. Aj svedkyňa B. manželka
žalobcu uviedla, že žalobca išiel za žalovaným 1/ a uviedol mu, že chcú mať pozemok oplotený po celom
obvode a žalovaný 1/ mal s týmto súhlasiť. Teda je zrejmé, že medzi žalobcom a žalovaným 1/ nejaká

dohoda o plote existovala. Vo svetle tejto skutočnosti sa potom javí ako nelogické, ak by žalobca staval
plot na svojom pozemku, že by od žalovaného pripúšťal nejakú formu náhrady, hoci aj len za materiál.
Ak žalobca uvádzal nejakú „toleranciu“ tak toto je v konaní irelevantné. Aj svedok K. potvrdil, že staval
tak, ako to bolo vytýčené. Z vyššie uvedených skutočností, najmä z predloženého geometrického plánu
a záznamu podrobného merania zmien, teda súd dospel k záveru, že sporný plot stojí skutočne na

pozemku žalovaných č. XXXX/XX a túto skutočnosť považoval v konaní za preukázanú.

41. Pokiaľ ide o vlastníctvo vystavaného betónového plotu na pozemku žalovaných (a ďalej
pokračujúceho na pozemok v dlhodobom prenájme žalovaných) súd uvádza, že bolo potrebné vyriešiť
otázku, kto bol objednávateľom výstavby plota. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 2 Odon

147/1997: Objednávateľ je vlastníkom zhotovovanej veci, ak zmluva neustanovuje niečo iné. Podľa
rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 29 Cdo 1532/1999: Vlastníkom zhotovovanej veci, ak je dielo
zhotovované u objednávateľa, je objednávateľ. Nie je rozhodujúce, či zhotoviteľ na vykonanie diela,
prípadne jeho časti použil inú osobu (subdodávateľa) a či v tomto vzťahu došlo, či nie k nadobudnutiu
vlastníckeho práva zhotoviteľom. Žalobca v konaní tvrdil, že je vlastníkom plota, pretože ho dal postaviť

p. K. a zaplatil mu za neho peniaze. Žalobca uviedol na pojednávaní pri svojom výsluchu, že má za to,
že vlastníkom veci je ten, kto za ňu zaplatil. V tomto prípade je to on, až do času kedy mu žalovaní za
plot nezaplatia, čo sa však nestalo. Bolo v konaní nesporné, že iniciátorom stavby plota bol žalobca, a to
z dôvodu, že chcel mať svoj pozemok oplotený z oboch strán. Nesporné bolo aj to, že komunikoval sosvedkom K. ohľadom realizácie stavby plota. Sporné však bolo to, kto skutočne stavbu plotu objednal
v úmysle mať ju pre seba. Strany sporu ako aj svedkyňa I. a aj svedkyňa B. (manželka žalobcu) zhodne
uviedli, že zaužívanou praxou na danej ulici bolo, že každý si stavia plot po ľavej strane svojho pozemku

z pohľadu od cesty. Je teda zrejmé, že podľa zaužívanej praxe mal sporný plot na mieste, kde skutočne
stojí stavať na svoje náklady žalovaný 1/, resp. obaja žalovaní. Svedkyňa I. uviedla, že v rozhodnom
období keď bola susedkou aj žalobcu ako aj žalovaných a často sa stretávala s manželkou žalobcu,
lebo mali rovnako staré deti a boli v rovnakom čase na materskej dovolenke, z vyjadrení manželky
žalobcu zistila, že žalovaní nemajú finančné prostriedky na výstavbu svojho plota po ľavej strane svojho

pozemku a tak sa dohodli so žalobcom, že im dá plot postavať a oni mu potom uhradia peniaze za
plot v hotovosti. Svedkyňa teda potvrdila tvrdenie žalovaných o tom, že skutoční objednávatelia plota
boli žalovaní. Títo si boli vedomí toho, že plot sa stavia na ich pozemku a na ich náklady, hoci sa so
žalobcom dohodli, že ho prvotne uhradí svedkovi K. on a žalovaní mu dajú peniaze, keď budú mať, to
však na platnosť zmluvy o dielo nemá vplyv. Sám žalobca na pojednávaní dňa 13.10.2023 potvrdil, že so
žalovaným 1/ komunikoval o plote o tom, že ak by do budúcna chcel niečo uhradiť, tak len za materiál.

Toto potvrdzuje aj výsluch žalovaného 1/, ktorý uviedol, že mal žalobcu vyplatiť podľa počtu použitých
tvárnic a tých bolo 24.000 ks. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca nemal úmysel dať postaviť plot pre
seba, ale ak aj zadal stavbu plota svedkovi K., tak to bolo v úmysle vystavať plot pre žalovaných, na
základe dohody s nimi. Úmyslu žalobcu podľa súdu nasvedčuje aj tá skutočnosť, že plot je postavený
nie len na hranici s pozemkom žalobcu, ale pokračuje ďalej a stojí aj po celej dĺžke pozemku, ktorý

majú žalovaní v dlhodobom nájme a so žalobcovým pozemkom už nemá nič spoločné. Sporným plotom
sa teda ohraničoval pozemok, ktorý užívajú žalovaní. Javí sa ako nelogické, že keby sa žalobca so
žalovaným 1/ nedohodol, staval by plot aj ďalej ako za hranicu svojho vlastného pozemku (p.č. XXXX/
XX). Jediná skutočnosť, ktorá mala preukazovať tvrdenie žalobcu o tom, že objednal plot pre seba
okrem tvrdenia žalobcu a jeho manželky bolo svedectvo svedka K.. Jeho vierohodnosť však v konaní

bola spochybnená tým, že priznal, že aj čestné prehlásenie podpísal na návrh otca žalobcu a ani sám
nevedel čo podpisoval. Takisto uviedol, že mama žalobcu je jeho dlhoročná kamarátka, spolužiačka.
Svedok vedel potvrdiť len to, že plot staval on a komunikoval o výstavbe so žalobcom. To však ani
nebolo v konaní sporné. Navyše to nepreukazuje skutočnosť, že objednávateľom ako takým bol výlučne
žalobca a že sa plot nestaval na objednávku žalovaných. Žalovaní ďalej v konaní tvrdili, že o stavbe

plotu mali vedomosť a pri práci pána K. videli a dokonca mu žalovaný 1/ pri výstavbe plota poskytoval
súčinnosť aj z dôvodu toho, aby bol plot postavený tam, kde boli dohodnutí. Svedok K. síce uviedol, že
žalovaných počas celej výstavby plota (2 – 3 týždne) vôbec nevidel, avšak uvedené sa javí súdu ako
skreslené, nakoľko obaja žalovaní uviedli, že na pozemok chodili, pretože v tom čase súbežne stavali
garáž a žalovaná 2/ uviedla, že pozemok bol zarastený a bolo potrebné ho striekať a vtedy svedka

pri stavbe plota videla. Je len nepravdepodobné, že ak by žalovaní neboli so žalobcom na výstavbe
plota dohodnutí a ani pri výstavbe plota by svedka K. nevideli, tak po príchode na pozemok ak zbadali
postavený nový plot, navyše na ich pozemku, že by uvedenú skutočnosť prešli mlčaním a nedopytovali
sa žalobcu alebo svedka K., čo im to na pozemku postavil.

42. Z vykonaného dokazovania tak súd dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno
ohľadom toho, že je vlastníkom predmetného plota. Jeho tvrdenie spochybnili žalovaní ako aj svedkyňa
I., ktorá potvrdila existenciu dohody medzi žalobcom a žalovanými ohľadom toho, že plot si objednali
žalovaní a mali žalobcovi refundovať jeho náklady v hotovosti. Žalobca v konaní neprodukoval žiadny
dôkaz,zktoréhobyjehovlastníckeprávokplotujednoznačnevyplývalo.Súdprisvedčilverziižalovaných

o tom, že objednávateľom plota boli žalovaný a žalobca len výstavbu plota zrealizoval prostredníctvom
subdodávateľa murára p. K., pretože výber robotníka, ktorý plot postaví žalovaní nechali na žalobcu, čo
je plne v súlade s § 633 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalobca sa zaviazal žalovaným, že plot zhotoví.
Žalovaní sa zaviazali, že žalobcovi uhradia cenu plota v sume 24.000 Sk za počet použitých tvárnic, čo
nepriamo potvrdil aj žalobca, že sa so žalovaným 1/ o cene za materiál dohodli a dohodli sa tak pred

začatím výstavby plota. Z uvedeného mal súd za to, že vôľa strán sporu sa stretla v tom, že žalovaní
súhlasili s tým, že žalobca im zabezpečí výstavbu plotu. Prišlo teda k uzavretiu zmluvy o dielo ústnou
formou pričom žalovaní boli objednávatelia a žalobca bol zhotoviteľ. Výstavba plota sa zrealizovala
a dielo bolo dokončené. Plot užívali žalovaní 19 rokov ako svoj plot a postavili k nemu aj stavbu altánku.

43. Skutočnosť, či došlo alebo nedošlo medzi žalobcom a žalovaným 1/ k odovzdaniu finančných
prostriedkov, tak ako to tvrdili žalovaní, už v konaní nebola relevantná, nakoľko na vlastníctvo
zhotoveného plota to vplyv nemalo. Vlastníctvo zhotoveného diela – stavby nehnuteľnosti, nadobúda
objednávateľ, ak sa stavia na jeho pozemku, bez ohľadu na to, komu dá dielo zhotoviť a či zaplatíodplatu za vykonané dielo. Je len nelogické, keď žalobca zaplatil za stavbu plota svedkovi K., že
sa 19 rokov uspokojil s tým, že žalovaní mu za plot peniaze údajne neuhradili. Ak aj sa s uvedeným
uspokojil a momentálne si uplatňuje nároky z tohto titulu, tu treba pripomenúť zásadu, že právo patrí

bdelým (vigilantibus iura scripta sunt). Navyše z vykonaného dokazovania sa súdu žaloba žalobcu javí
ako účelová. Po 19 rokoch od postavenia plota a po období bezproblémových susedských vzťahoch
(obe skutočnosti v konaní nesporné), kedy žalobca žalovaným v žiadnom smere nespomenul, že by si
robil nárok na postavený sporný plot, podá žalobu po tom, ako bola dňa 17.03.2021 vykonaná kontrola
štátnym stavebným dohľadom na podnet žalovaného 1/ na mieste, kde žalobca mal začať výkopové

práce so záverom vyplývajúcim z predloženej listiny, že bol žalobca upozornený, aby uvedené práce
nerealizoval, nakoľko ide o pozemok označený ako lesný a navyše nachádzajúci sa mimo zastavaného
územia obce (hoci žalobca tvrdil, že kontrola mala poukázať len na neskolaudovanú sudňu). Žalobca
sám uviedol, že v tomto okamihu ich spor so žalovaným 1/ začal. Odôvodnil to však tak, že dovtedy nič
neriešil, ale po tom už chcel mať vzťahy vysporiadané. Vo svetle týchto skutočností potom súd hodnotil
aj žalobcom prednesené tvrdenia. Aj svedkyňa B., manželka žalobcu potvrdila, že chceli mať oplotený

pozemok celý a oslovili žalovaného 1/ za týmto účelom. Pripustila teda skutočnosť, že sa žalobca so
žalovaným 1/ o plote dohadoval. Uviedla však, že mal žalovaný 1/ súhlasiť s tým, že si pozemok oplotia.
Z uvedeného neplynie záver, že by žalobca dal stavať plot bez objednávky žalovaných. Taktiež potvrdila
skutočnosť, že každý si mal stavať plot z jednej strany, čo bola zvyklosť na danej ulici. Svedkyňa B.
poprela, že by sa so svedkyňou I. mala baviť o výstavbe plota, avšak v tejto súvislosti má súd dôvod

pochybovať o pravdivosti jej výpovede jej výpoveď sa javí ak účelová, nakoľko je v manželskom zväzku
so žalobcom, ktorého motivácia na podanie žaloby bola ovplyvnená, aj podľa tvrdenia žalobcu, práve
skutočnosťou, že žalovaný 1/ ohlásil stavebnému úradu jeho neoprávnenú stavebnú činnosť. Túto
motiváciu potvrdzuje aj záznam Obce C. zo dňa 17.03.2021 založený v spise.

44. Žalobca tak podľa súdu neuniesol dôkazné bremeno ohľadom vlastníctva sporného plota čoho
dôsledkom je zamietnutie žaloby pre jej nedôvodnosť.

45. Navyše súd považuje za potrebné uviesť, že napriek vyššie uvedeným záverom, bola v konaní
sporná aj aktívna vecná legitimácia žalobcu v konaní žiadať určenie jeho výlučného vlastníctva k plotu,

keď v čase jeho výstavby, ako uviedol sám žalobca, bol už ženatý (od roku 2001). Túto skutočnosť
potvrdila aj manželka žalobcu p. B., ktorá v konaní vypovedala ako svedkyňa. Žalobca uviedol, že plot
stavali, keď sa staval dom, a v tom čase už boli zobratí. Svedkyňa B. uviedla, že plot stavali, keď už
mali základy domu, teda v roku 2002 – 2003. Aj z čestného vyhlásenia svedka K. vyplynulo, že plot
mal byť stavaný v roku 2002, t.j. po uzavretí manželstva žalobcu s jeho manželkou. Z uvedeného je

zrejmé, že nadobudnúť sporný plot by mohol žalobca za trvania manželstva len do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov. Z vykonaného dokazovania súdu nevyplynulo, že by mal byť plot uhradený
z výlučných prostriedkov žalobcu. Z predloženého výpisu z LV č. XXXX súd zistil, že žalobca pozemok
nadobudoldovýlučnéhovlastníctvavroku2000,avšakzvýpisuzLVč.XXXXzistil,žedomužnadobudol
v roku 2004 žalobca do bezpodielového spoluvlastníctva aj s manželkou. Uvedené nebolo predmetom

ďalšieho dokazovania, avšak spochybňuje to dôvodnosť žalobcom podanej žaloby v otázke žalobcovej
aktívnej vecnej legitimácie.

46. Na základe vyššie uvedeného teda súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku
a žalobu žalobcu o určenie vlastníckeho práva k predmetnému plotu zamietol.

47. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

48. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

49. Podľa § 257 CSP Výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

50. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

51. Keďže bola žaloba žalobcu v celom rozsahu zamietnutá, súd priznal nárok na náhradu trov konania
žalovaným v rozsahu 100% ako strane úspešnej v konaní.52. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym
úradníkom po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti
ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch

a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov). Na exekučné konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 Exekučného
poriadku). Exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol návrh na vykonanie exekúcie doručený
súdu (§ 50 ods. 1 Exekučného poriadku). Návrh na vykonanie exekúcie sa podáva elektronickými
prostriedkami do elektronickej schránky súdu prostredníctvom na to určeného elektronického formulára,

ktorý sa zverejní na webovom sídle ministerstva. Návrh musí byť autorizovaný, inak sa naň neprihliada.
Listiny, ktoré je potrebné pripojiť k návrhu na vykonanie exekúcie, sa podávajú elektronickými
prostriedkami do elektronickej schránky súdu spolu s návrhom na vykonanie exekúcie (§ 48 ods. 7
Exekučného poriadku). Ak oprávnený alebo jeho zástupca nemá aktivovanú elektronickú schránku,
možno podať návrh na vykonanie exekúcie prostredníctvom ktoréhokoľvek exekútora. Exekútor je v

takom prípade zástupcom oprávneného pre doručovanie písomností do vydania poverenia na vykonanie
exekúcie (§ 48 ods. 8 Exekučného poriadku).