Rozsudok – Sloboda a ľudská dôstojnosť ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Galanta

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Ing. Veronika Pravdová

Oblasť právnej úpravy – Trestné právoSloboda a ľudská dôstojnosť

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 31T/99/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2320011046

Dátum vydania rozhodnutia: 07. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Veronika Pravdová

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2025:2320011046.20

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní pred samosudkyňou JUDr. Ing. Veronikou Pravdovou v trestnej veci
obžalovaného A. B., na hlavnom pojednávaní konanom v Galante dňa 7.7.2025 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný A. B., C. XX.XX.XXXX D. E., F. A. G. XXXX/XXX, E., H. C. I. J. K. XXX, L. E., G. M.,

s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e

dňa 3.5.2019 v čase okolo 16.00 hod. D. D. N., O. C. L., v rodinnom dome O. XX po tom, čo na základe
predchádzajúceho súhlasu majiteľky M. P. spoločne so svojimi spolupracovníkmi vykonal asfaltovanie
dvora a prístupového mostíka jej rodinného domu, si za vykonané práce vypýtal sumu 5.900 Eur, ktorú
mu M. P. nechcela z dôvodu neprimeranosti vyplatiť, načo jej obžalovaný povedal, že ak kamarátom
povie, že nechcela zaplatiť, môže jej syn zostať dlhšie na PN, pričom u M. P. vzbudil obavu o život

a zdravie jej syna a z obavy, že svoje vyhrážky splní, uvedenú sumu zaplatila, čím jej spôsobil škodu
vo výške 5.900 Eur,

teda

iného hrozbou násilia nútil, aby niečo konal,

tým spáchal

zločin vydieranie podľa § 189 odsek 1 Trestného zákona účinného od 6.8.2024.

Za to m u súd ukladá :

Podľa § 189 odsek 1 Trestného zákona a § 53 Trestného zákona, zistiac poľahčujúcu okolnosť podľa §
36 písmeno j) Trestného zákona, nezistiac priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona, postupom
podľa § 2 odsek 1 Trestného zákona a § 38 odsek 2 Trestného zákona trest domáceho väzenia vo
výmere 2 (dva) roky.

Podľa § 53 odsek 3 Trestného zákona je obžalovaný po dobu výkonu trestu domáceho väzenia povinný:
- zdržiavať sa v obydlí na adrese J. K. XXX, vrátane k nemu prináležiacich vonkajších priestorov;
prípadne na inej adrese, ktorú obžalovaný oznámi probačnému a mediačnému úradníkovi, a ktorá budezároveňspĺňaťpodmienkypodľa§53odsek1písmenoc),písmenod)Trestnéhozákona,atovpracovné
dni v čase od 19.00 hod. do 24.00 hod. a od 0.00 hod. do 7.00 hod, a v dni pracovného pokoja v čase
od 14.00 hod. do 24.00 hod. a od 0.00 hod. do 6.00 hod,

- viesť riadny život, a
- podrobiť sa kontrole technickými prostriedkami.

Podľa § 53 odsek 4 Trestného zákona s poukazom na § 51 odsek 4 písmeno d) Trestného zákona súd
obžalovanému počas výkonu trestu domáceho väzenia ukladá povinnosť spočívajúcu v príkaze nahradiť

spôsobenú škodu do 2 rokov od právoplatnosti rozhodnutia.

Podľa § 53 odsek 5 Trestného zákona po dobu výkonu trestu domáceho väzenia môže obžalovaný
opustiť obydlie len po predchádzajúcom súhlase probačného a mediačného úradníka, a len z
naliehavého dôvodu a na nevyhnutne potrebný čas; uvedené zahŕňa aj cestu do a z práce. Tento čas
sa započítava do výkonu trestu.

Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku nahradiť poškodenej M. P., C. XX.X.XXXX D. C. L., F. J. C. L.
XX, D. N., škodu vo výške 4.200,- (štyritisícdvesto) Eur.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Galanta podal dňa 21.8.2020 obžalobu na obvineného A. B., C.

XX.XX.XXXX D. E., Q. F. J. G. XXXX/XXX, E., F. O. A. J. K. XXX (ďalej ako ,,obžalovaný“) pre
zločin vydieranie podľa § 189 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona účinného do 5.8.2024
spoukazomna§139písmenoe)Trestnéhozákona,ktorýmalbyťobžalovanýmspáchanýnaskutkovom
a právnom základe uvedenom v obžalobe, ktorú súd prejedal na hlavnom pojednávaní.

Súd vykonal na hlavom pojednávaní dokazovanie výsluchom obžalovaného, výsluchom svedkyne
poškodenej M. P., výsluchom svedkov F. P., A. L., E. L., K. G., prečítaním zápisnice o výpovedi svedka
R. L., prečítaním odborného vyjadrenia spoločnosti Slovenské Asfalty s.r.o. k hodnote chodníkového
asfaltu, oboznámením listinných dôkazov a to zápisnice o rekognícii z 2.10.2019, zápisnice o obhliadke
miesta činu z 11.9.2019 s fotodokumentáciou, odpisu registra trestov, lustrácie z registra obyvateľov,

lustrácie ZVJS, výpisu z centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov, lustrácie v Sociálnej
poisťovni, lustrácie v databáze súdov, lustrácie v rezorte GP, správy o povesti, záverečnej správy
probačnej a mediačnej úradníčky. Po takto vykonanom dokazovaní neboli ďalšie návrhy na doplnenie
dokazovania. V priebehu konania na súde prišlo dvakrát k zmene zákonného sudcu. V prvom prípade
(ešte pred rozhodnutím vo veci) obžalovaný so zmenou zákonného sudcu na hlavnom pojednávaní

dňa 21.3.2022 nesúhlasil, súd hlavné pojednávanie vykonal znova. Následne dňa 4.7.2024 došlo
opäť k zmene zákonného sudcu, kedy obžalovaný na pojednávaní po poučení zo strany súdu o
znení ustanovení § 277a Trestného poriadku dňa 4.11.2024 vyjadril súhlas so zmenou sudcu, súd tak
pokračoval v hlavnom pojednávaní.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní neurobil žiadne z vyhlásení podľa § 257 odsek 1 Trestného
poriadku. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní k veci uviedol, že v tej oblasti mali vykonať objednávku.
Miesto určenia však nenašli, navigácia ich zle poslala, tak začali zvoniť ľuďom na ulici, či nechcú
vyasfaltovať dvor. Boli odmietnutí, potom A. L. zazvonil u poškodenej, tá ich tiež najprv ich odmietla,
no potom ich zavolala späť. Dohodli sa na cene 17 Eur za m2, najprv sa dohodli aby spravili dvor a

potom ich poverila vyasfaltovať aj priestor pred bránou. Za všetku prácu si vypýtali 1.700 Eur, dala im
1.500 Eur a ostatné mala doplatiť, keď dorobia ešte zvyšok, na ktorý im nezvýšil asfalt. Tie peniaze si
rozdelili po vyplatení materiálu Na druhý deň sa im však pokazilo auto, tak to nedorobili a kontakt na seba
nemali, aby to oznámili. O cene práce jednali všetci, on navrhol 17 Eur/m2, poškodená s tým súhlasila.
U poškodenej pracovali s ním ešte E. H. A. L. H. K. G.. R. L. s nimi nebol. Práce pozostávali z kopania,

penetrákovania, žehlenia, vykládky asfaltu, s poškodenou sa dohadoval normálne u nej v garáži, aj im
doniesla malinovky, kávu, pečivo. Peniaze, čo zvýšili po vyplatení materiálu, si rozdelili. Na dvore im
pomáhal aj syn poškodenej, dal im nástroje, mal však niečo s nohou tak nepracoval.

Svedkyňa poškodená M. P. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že už dlhšie chcela dať opraviť prístup

z ulice aj dvor. Z ulice ju oslovil mladý chalan, že robia blízko asfaltové práce a môžu jej ešte v ten deňspraviť, tak s tým súhlasila. Pýtala sa chlapca aj na podmienky, no odvetil jej, že o tom nerozhoduje, ale
spolupracovník. Súhlasila teda a došlo nákladné auto s asfaltom aj osobné auto s tromi či štyrmi ľuďmi,
medzi nimi i s obžalovaným, s ktorým sa na podmienkach mala dohodnúť. Ten povedal, že cena je 17,60

za m2, no nebudú merať dvor, ale zaplatí za použitý asfalt. Syn pri tomto nebol. Po dohode začali s
prácou, dobre im to išlo aj vybavenie mali, tak ich požiadala o doasfaltovanie ešte ďalšej časti dvora. Oni
s tým súhlasili, no že na to bude treba ešte ďalšie auto s asfaltom. Ona potom vošla do domu, aby na
dvore nezavadzala, syn bol vonku s nimi. Ako s prácou končili, pričom dvor nedokončili, došiel za ňou
do kuchyne obžalovaný a začal pýtať sumu za prácu, ktorú stále navyšoval, zarátaval stále ďalšie veci,

aby stále platila. Celkovo zaplatila 5.900 Eur, 4 x 500 Eur bankovky a zvyšok v 100 Eur bankovkách,
boli to všetky peniaze, čo mala doma. Keď mu povedala, že jej nič nezostane, odvetil jej, že tu má okolo
seba samých kamarátov, ktorí ho poznajú roky a ju nepoznajú a keď tým povie, že nechcela zaplatiť, syn
môže zostať na PN aj dlhšie. Z toho jej prišlo zle, zaplatila všetky peniaze, čo mala doma, on si ich strčil
do vrecka a šiel do auta. Ona vyšla von celá bledá, syn to zbadal aj sa jej pýtal, či sa niečo deje, tak mu
povedala, koľko si popýtal, no nie aj to, že zaplatila. To mu povedala až v ten deň večer, mali prísť ešte

na druhý deň dokončiť prácu, obžalovaný vravel, že donesie aj faktúru, tak syn vravel aby na to počkali,
no nedošli a tak volala políciu. O hotovosti u nej doma vedela len rodina a deti, viac doma nemala.

Obžalovaný k výpovedi uviedol, že sa jej nevyhrážal, vypýtal si 1.700 Eur ako bolo dohodnuté a dala im
1.500 Eur s tým, že zvyšok doplatí ďalší deň, ale nedošlo, lebo sa im pokazilo auto a kontakt na seba

nemali. Vonku im dala 1.500 Eur na stôl pred všetkými a tie si rozdelili.

Svedok F. P., syn poškodenej, na hlavnom pojednávaní vypovedal, že bol doma keď mu z ulice osoba
slušne ponúkla asfaltovanie dvora. On to najprv odmietol, no matka súhlasila tak to nechal ju dohodnúť.
Na dvor došlo traja páni, obzreli ho a súhlasili, že to dnes spravia, tak začal dvor pratať Práca im šla

dobre, tak dohodli asfaltovanie aj ďalšej časti dvora, súhlasili a zavolali ďalší nákladiak s asfaltom. S ním
došli ďalší traja páni aj s obžalovaným a začali pracovať na dvore. On sa tam s nimi bavil, aj o svojom
úraze, mama išla dnu a občas ich prišla pozrieť. Skončili okolo 16.00 hod., no ešte zostala malá plocha
nedorobená. Robotníci balili nástroje a obžalovaný sa ho spýtal, kde je mama, aby sa dohodli na výplate,
tak ho poslal za ňou dnu. On ostal vonku, nechcel tam nechať robotníkov samých keď tam má svoje

náradie. Obžalovaný vyšiel von celý vysmiaty, že sa s mamou dohodli, no ako bol predtým voči nemu
otvorený teraz sa začal pred ním skrývať. Mama vyšla von celá bledá s peňaženkou v ruke, triasla sa
a keď sa spýtal čo sa stalo povedala, že si pýtal 5.900 Eur. Zostal z toho zarazený, no mali sa vrátiť na
druhý deň, tak to chcel s nimi potom prebrať. Na druhý deň však nedošli a mama mu povedala, že mi
tých 5.900 Eur aj dala, tak šli na políciu. Mama mu vravela, že ako boli v kuchyni, tak obžalovaný stále

na papieri rozpočítaval cenu až došiel na 5.900 Eur a pohrozil jej, že ak nezaplatí, synovi sa môže stať
horšie ako zlomená noha. Keď mu mama povedal, že si popýtal 5.900 Eur, nespýtal sa, či mu ich aj dala,
nenapadlo mu to. Nevedel akú hotovosť má mama doma, no pred robotníkmi povedala, že peniaze má.

Obžalovaný k výpovedi uviedol, že tie peniaze im nedala, dala im 1.500 Eur, nevyhrážal sa mu.

Svedok A. L. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že mali v okolí dohodnutú nejakú prácu, no z nej zišlo,
tak s obžalovaným chodili po okolí ponúkať svoju prácu. On zavolal poškodenej do domu a dohodli
sa na cene 17 Eur za m2. Keďže bola s prácou spokojná, dohodli sa na ďalšom asfaltovaní dvora, čo
vychádzalo spolu na 1.700 Eur. Na kúsok na dvore však nevyšiel materiál a chceli to na druhý deň

prísť dorobiť, no pokazilo sa im auto a nasledovali tieto nepríjemnosti. Poškodená im na dvore pri garáži
vyplatila 1.500 Eur, no pri tom nebol, nakladal materiál do auta. On dostal 120 Eur - 130 Eur, nevie, že
by šiel niekto dnu za poškodenou.

Svedok E. L. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že krstný obžalovaného má dopyt na internete, cez

ktorý mali dohodnuté asfaltovanie, no navigácia ich zaviedla na ulici, kde býva poškodená. Keďže boli
zle, začali ponúkať svoje služby, s čím súhlasila poškodená a s obžalovaným dohodli cenu. Celkovo
to bolo 1.700 Eur. Pani doniesla peniaze von, nevie komu ich odovzdala, v aute sa potom rozdelili, on
dostal 100 Eur. Na druhý deň už nedošli, lebo sa im pokazilo auto a šlo do šrotu. Kým tam bol, nikto z
nich nešiel do domu, no on pracoval s asfaltom.

Svedok K. G. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že od krstného obžalovaného dostali prácu, no
navigácia ich poslala na zlú adresu, tak ponúkli služby tam, kde sa ocitli. Reagovali na nich poškodená,
celkovácenavyšlana1.700Eur.Načasťdvoranevyšielmateriál,chcelitodokončiťďalšídeňnopokazilosa im auto. Pani odovzdala peniaze jemu vonku pri garáži, všetci pri tom boli, aj jej syn, nechali si po
100 Eur a zvyšok bol na materiál. S asfaltom treba robiť kým je horúci, nikto nemal čas ísť za ňou dnu,
nevie o žiadnych vyhrážkach.

NahlavnompojednávaníbolaprečítanázápisnicaoskoršejvýpovedisvedkaR.L.zprípravnéhokonania
zo dňa 24.6.2020, ktorú prokurátor v obžalobe navrhol čítať, obžalovaný ho nenavrhol vypočuť osobne
a súd nepovažoval osobný výsluch za potrebný. Svedok vtedy vypovedal, že na uvedenom dome nikdy
neasfaltoval.

Podľa zápisnice o rekognícii z 2.10.2019 poškodená P. v dvoch predložených fotoalbumoch
obsahujúcich rovnaké sady 6 rôznych fotiek označila fotku obžalovaného ako muža, ktorý od nej pod
hrozbou násilia žiadal vyplatenie hotovosti 5.900 Eur, ktorú zo strachu, aby neublížili synovi, aj vyplatila.

Podľa zápisnice o rekognícii z 2.10.2019 svedok P. v dvoch predložených fotoalbumoch obsahujúcich

rovnakésady6rôznychfotiekoznačilfotkuobžalovanéhoakomuža,ktorýpredukončenímasfaltovacích
prác vošiel do domu za jeho matkou M. P. a ona mu vyplatila pod hrozbou násilia 5.900 Eur, čo sa
dozvedel od nej. V ďalších fotoalbumoch spoznal E. L., K. G. a A. L. ako osoby, ktoré pracovali pri
asfaltovaní plôch okolo jeho domu.

Podľa zápisnice o obhliadke miesta činu z 11.9.2019 s fotodokumentáciou sa jedná o rodinný dom na
adrese D. N., O. C. L. XX. Medzi hlavnou cestou a oplotením je asfaltová plocha o rozmeroch 11 m x 4,5
m a hrúbky cca 4 cm. Od brány k vchodu do domu vedie asfaltový chodník o rozmeroch 14,6 m x 1,2 m,
3,8 m pred vchodom sa rozširuje na 2,8 m. Asfaltový chodník pokračuje popri dome v rozmeroch 0,9 m x
4,4 m a za domom sa napája na asfaltovú plochu o rozmeroch 3,2 m x 2,8 m. Vo dvore za dvojkrídlovou

bránou je asfaltová plocha o rozmeroch 5,7 m x 4,1 m. Hrúbka sa pohybuje od 2 cm do 5 cm.

Podľa odborného vyjadrenia spoločnosti Slovenské Asfalty s.r.o. je hodnota 1 t chodníkového asfaltu
(0,4 m3) k 3.5.2019 vo výške 66,36 Eur s DPH.

Obžalovaný nemá žiaden záznam v odpise registra trestov, v čase pred spáchaním skutku (t.j. pred
3.5.2019) má evidované 4 priestupky (ide o 3 priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky
a 1 priestupok proti majetku), nie je voči nemu vedené iné súdne konanie, ani iné trestné stíhanie, bez
záznamu v lustrácií Sociálnej poisťovne. Podľa správy o povesti obce Plavecký Štvrtok sa do verejného
života v obci nezapája, nebol riešený komisiou verejného poriadku, bližšie informácie nemajú.

Podľa správy z predbežného šetrenia probačného a mediačného úradníka Mestkého súdu Bratislava I
sú splnené podmienky použitia technických prostriedkov na výkon trestu domáceho väzenia v mieste
bydliska obžalovaného J. K. XXX.

Prvým rozsudkom dňa 8.6.2022 uznal súd obžalovaného vinným v zmysle podanej obžaloby a uložil mu
trest domáceho väzenia v trvaní 4 (štyri) roky a uložil povinnosť nahradiť poškodenej škodu vo výške
4.200 Eur. Na odvolanie obžalovaného uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn. 5To/110/2022 zo
dňa 19.1.2023 bol rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. b) zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v
znení neskorších predpisov zrušený v celom rozsahu a vrátený okresnému súdu na nové prejednanie a

rozhodnutie, pretože by doplnenie konania odvolacím súdom bolo spojené s neprimeranými ťažkosťami
alebo by mohlo viesť k iným skutkovým záverom. Odvolací súd uviedol, že vymedzenie kvalifikačného
znaku, ktorým je spáchanie trestného činu na chránenej osobe - osobe vyššieho veku, bolo v
podanej obžalobe i v skutkovej vete napadnutého rozsudku nesprávne, keďže vychádzal iba z veku
poškodenej, bez vyjadrenia tejto subjektívnej stránky v skutkovej vete. Prvostupňový súd sa ďalej nijako

nevysporiadal s obhajobou obžalovaného, chyba napadnutého rozsudku je založená aj na spôsobe
hodnotenia citovaných svedeckých výpovedí, keď neuviedol, ako konkrétne zohľadnil fakty o svedkoch
a čo z toho vyplýva.

V poradí druhým rozsudkom dňa 24. apríla 2023 sa súd riadil právnym názorom odvolacieho súdu vo

vzťahu k právnej kvalifikácii skutku, ktorý mal byť spáchaný v súvislosti s vekom poškodenej, teda na
chránenej osobe, keď tento kvalifikačný moment nezohľadnil pri rozhodovaní o vine v právnej kvalifikácii
skutku a uznal obžalovaného vinným že dňa 3.5.2019 v čase okolo 16.00 hod. D. D. N., O. C. L., v
rodinnom dome O. XX po tom, čo na základe predchádzajúceho súhlasu majiteľky M. P. spoločne sosvojimi spolupracovníkmi vykonal asfaltovanie dvora a prístupového mostíka jej rodinného domu, si za
vykonané práce vypýtal sumu 5 900 €, ktorú mu M. P. nechcela z dôvodu neprimeranosti vyplatiť, načo
sa jej obžalovaný začal vyhrážať ujmou na zdraví jej syna F. P., po čom M. P. z obavy, že svoje vyhrážky

splní, uvedenú sumu zaplatila, čím jej spôsobil škodu vo výške 5 900 Eur; teda iného hrozbou inej ťažkej
ujmy nútil, aby niečo konal a spôsobil ním väčšiu škodu; čím spáchal vydierania podľa § 189 ods. 1, ods.
2 písm. d) Trestného zákona a uložil mu trest domáceho väzenia v trvaní 4 (štyri) roky a uložil povinnosť
nahradiť poškodenej škodu vo výške 4.200 Eur. Na odvolanie obžalovaného uznesením Krajského súdu
v Trnave sp. zn. 5To/123/2023 zo dňa 15.2.2024 bol rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. b) Trestného

poriadku zrušený v celom rozsahu a vrátený okresnému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie.
Odvolací súd uviedol, že spôsob akým sa prvostupňový súd vysporiadal s chybou predchádzajúceho
rozhodnutia - nedostatkom náležitého odôvodnenia rozsudku ohľadne obhajoby obžalovaného - je
nedostatočný a malo za následok potrebu opätovného zrušenia napadnutého rozsudku.

K výroku o vine

Podľa § 189 odsek 1 Trestného zákona kto iného násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy
núti, aby niečo konal, opomenul alebo trpel, potrestá sa odňatím slobody na dva roky až šesť rokov.

Podľa § 189 odsek 2 Trestného zákona odňatím slobody na štyri roky až desať rokov sa páchateľ

potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1:
a) závažnejším spôsobom konania,
b) na chránenej osobe,
c) z osobitného motívu,
d) a spôsobí ním väčšiu škodu,

e) spoločným konaním najmenej dvoch osôb.

Dňa 6.8.2024 bol v Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod č. 215/2024 Z. z. zverejnený nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 3/2024-761 zo dňa 3.7.2024 (ďalej len ,,nález“), v
spojení so zverejnením ktorého nadobudol (v rozsahu s ohľadom na právne účinky predmetného nálezu)

účinnosť zákon č. 40/2024 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení
neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len ,,novela TZ“).

Podľa § 125 odsek 1 Trestného zákona (účinného od 6.8.2024), škodou malou sa rozumie škoda
prevyšujúca sumu 700 eur. Škodou väčšou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 20 000 eur. Značnou

škodou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 250 000 eur. Škodou veľkého rozsahu sa rozumie škoda
prevyšujúca sumu 650 000 eur. Tieto hľadiská sa použijú rovnako na určenie výšky prospechu, hodnoty
veci a rozsahu činu.

Súd po vykonanom dokazovaní a hodnotení dôkazov v súlade s § 2 odsek 12 Trestného poriadku

dospel k záveru, že u obžalovaného sú bez dôvodných pochybností preukázané všetky znaky
skutkovej podstaty zločinu vydieranie podľa § 189 odsek 1 Trestného zákona (účinného od 6.8.2024)
a to z nasledovných dôvodov. Obžalovaný a poškodená predniesli odlišné opisy situácie, keď podľa
obžalovanéhodošlokvyplateniupeňazínadvore,ibavovýške1.500Eurabeznejakéhonátlaku,pričom
vôbec nebol s poškodenou sám v dome. Verziu obžalovaného v časti nepriamo potvrdzujú aj výpovede

svedkov A. L., E. L. H. K. G. (spolupracovníci obžalovaného), ktorí popreli, že by videli, že niekto šiel
za poškodenou do domu a peniaze im poškodená vyplatila na dvore na ruku. Svedok A. L. uviedol,
že nebol prítomný pri vyplácaní peňazí, svedok E. L. nevie komu mala poškodená peniaze odovzdať,
teda neboli prítomní, resp. si to nepamätajú komu/kde boli peniaze vyplácané. Uvedené dôkazy sú
rozporné s výpoveďou svedka K. G., ktorému mala poškodená vyplatiť peniaze priamo pred všetkými,

čo však poškodená P., jej syn P., obžalovaný ani svedkovia A. H. E. L. takto neuviedli. Súd vzhľadom
na uvedené rozpory nepovažoval výpoveď obžalovaného za vierohodnú. Za vierohodné nepovažoval
ani výpovede svedkov A. L., E. L. H. K. G., ktorí sa podľa vlastných vyjadrení sa venovali práci a
nie pohybu obžalovaného po dvore, ako i z hľadiska záujmu na výsledku konania, keďže mali ako
spolupracovníci obžalovaného z predmetnej finančnej sumy profit (mali si peniaze rozdeliť). Nečestný

úmysel obžalovaného nakoniec nepriamo potvrdzuje i to, že sa na druhý deň, ani neskôr, nedostavil
prácu dokončiť, ako bolo dohodnuté, ale sa tomu začal vyhýbať. Poškodená M. P. naopak tvrdí, že
obžalovaný prišiel za ňou do domu (čo potvrdil aj svedok F. P.) a tam navyšoval cenu až do výšky celých
jej úspor 5.900 Eur, ktoré mala v hotovosti, a keď sa ich zdráhala zaplatiť, pohrozil, že ak nezaplatí,môže jej syn ostať na PN aj dlhšie. Z týchto verzií vyhodnotil súd ako vierohodnú verziu poškodenej,
nepriamo potvrdenej jej synom svedkom F. P., ktorý potvrdil, že obžalovaný vošiel do domu, keď sa ho
obžalovaný pýtal, kde je poškodený, aby sa dohodli na výplate, a sám ho poslal za ňou dnu a ktorému

sa poškodená po tom ako vyšla z domu roztrasená povedala, že si obžalovaný pýtal 5.900 Eur. Súd
nevzhliadol u poškodenej žiadnu motiváciu fabulovať, naopak jej výpoveď bola v zásadných bodoch
konzistentná a súd nevzhliadol u poškodenej žiadnu motiváciu, pre ktorú by chcela obžalovanému
vedomeuškodiť.Priurčenívýškyvyplatenýchpeňazívychádzalsúdzvýpovedepoškodenej,ktorásumu
5.900 Eur uvádza konštantne od podania trestného oznámenia. Pokiaľ ide o namietané nezrovnalosti

vo výpovedi poškodenej a výpovedi svedka F. P. ohľadom času, kedy mala poškodená svedkovi
povedať, že sumu 5.900 Eur obžalovanému vyplatila a ohľadom vedomosť syna poškodeného o výške
hotovosti, ktorú mala poškodená u seba v rodinnom dome súd uvádza, že nemožno z vykonaného
dokazovania vyvodiť jasný záver, že kedy poškodená svedkovi oznámila, že peniaze obžalovanému
vyplatila, ani vedomosť syna poškodenej o výške hotovosti, ktorú mala poškodená u seba v rodinnom
dome. Presný dátum a čas oznámenia, ani vedomosť syna poškodenej o výške hotovosti, ktorú ma

doma poškodená teda ustálený nebol, takýto rozpor je však v zásade rozporom pre potreby rozhodnutia
súdu nepodstatným a neznižuje vierohodnosť výpovede poškodenej. Tieto vady samé o sebe nemôžu
znamenať, že obžalovaný nenaplnil znaky skutkovej podstaty zločinu vydierania. Objektívna stránka
tohto trestného činu spočíva v tom, že páchateľ neoprávnene núti iného, aby niečo konal, opomenul
alebo trpel, pričom prostriedkom páchateľa na dosiahnutie svojho cieľa je použitie násilia, hrozby

násilia alebo hrozby inej ťažkej ujmy. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že obžalovaný
bez akéhokoľvek oprávnenia nútil poškodenú, aby mu vyplatila za vykonané práce sumu 5.900 Eur
prostredníctvom hrozby násilia, konkrétne dňa 3.5.2019 privodením zdravotného stavu jej syna F. P.
vyžadujúceho dlhšiu dobu liečenia/práceneschopnosti (ktorý bol v tom čase práceneschopný o čom mal
vedomosť aj obžalovaný, poškodená ako i svedkovia) slovami, že ak nezaplatí, môže jej syn ostať na

PN aj dlhšie. Hrozba násilia voči synovi poškodenej bola prostriedkom na vynútenia vyplatenia peňazí.
Obžalovanýnavyšovalcenuzaprácu,aždovýšky5.900Eur,ktorémalavhotovostiakeďsaichzdráhala
zaplatiť,vtedyjejpohrozil,žeublížijejsynovitakmupeniazeodovzdala.Obžalovanývydieralpoškodenú
hrozbou násilia voči jej synovi práve za účelom zmocnenia sa peňazí. K námietke obhajoby ohľadom
použitia konkrétnej formy násilia súd uvádza, že v ustanovení § 189 odsek 1 Trestného zákona sa hovorí

len o „hrozbe násilia“, nešpecifikuje, že musí byť určené, aké násilie. Rozhodujúce je, či z obsahu a
okolností vyplýva, že ide o hrozbu násilia proti osobe. Posudzuje sa tak celkový dojem vyhrážky a jej
vplyv na poškodenú, nie len použité slová a podstatné je, či hrozba násilia mohla u poškodenej vzbudiť
dôvodnú obavu z jej naplnenia (k čomu v tomto prípade došlo) a teda aj nepriame vyjadrenia môžu
byť hrozbou násilia, ak poškodená chápe, že ide o hrozbu fyzického ublíženia/poškodenia zdravia (voči

jej synovi), pričom násilie konkrétne popísané byť nemusí a postačuje, že sa z vyjadrenia jasne vníma
hrozba fyzickej ujmy a ak poškodená vníma toto ako reálne nebezpečenstvo.

Na základe vykonania a zhodnotenia dôkazov týkajúcich sa skutkových zistení dospel súd k záveru, že
obžalovaný sa dopustil konania tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku, pričom jeho konanie

právne kvalifikoval súd ako zločin vydieranie podľa § 189 odsek 1 Trestného zákona, ktorého pojmové
znaky skutkovej podstaty trestného činu obžalovaný naplnil, nakoľko zasiahol objekt uvedenej skutkovej
podstaty (ktorým je slobodné rozhodovanie človeka), po stránke objektívnej (tým, že poškodenú hrozbou
násilia hrozbou násilia voči jej synovi -vyslovením vyhrážky, že ak nezaplatí môže jej syn zostať dlhšie
na PN; k tomu, aby mu vyplatila požadovanú sumu – spolu 5.900 Eur) a po stránke subjektívnej,

že sa tohto konania dopustil v priamom úmysle podľa v zmysle § 15 písmeno a) Trestného zákona,
keď bolo preukázané, že obžalovaný chcel získať majetkový prospech na úkor poškodenej. Je tak
dané vzájomné prepojenie subjektu (obžalovaný) – subjektívnej stránky (priameho úmyslu) – objektu
(slobodné rozhodovanie človeka) a objektívnej stránky (v nútení iného k tomu, aby niečo konal – vydal
peniaze, pričom prostriedkom na dosiahnutie páchateľovho cieľa je hrozba bezprostredného násilia,

príčinný vzťah medzi konaním a následkom, ktorým je vydanie peňazí z obavy, že obžalovaný svoje
vyhrážky splní a spôsobenie škody).

V zmysle novely došlo okrem iného k zmene aj v ustanovení § 125 odsek 1 Trestného zákona,
vsúčasnostipodľaktoréhoškodouväčšousarozumieškodaprevyšujúcasumu20.000Eur,t.j.vzhľadom

na nadobudnutie účinnosti novely TZ, ktorá je pre obžalovaného priaznivejšia, súd upravil právnu
kvalifikáciu skutku oproti obžalobe tak, že časť kvalifikovanej skutkovej podstaty (spôsobením väčšej
škody) vypustil. Keďže v konaní nebolo preukázané, že by bol skutok spáchaný v súvislosti s vekompoškodenej, súd ďalej upravil právnu kvalifikáciu tak, že i túto časť kvalifikovanej skutkovej podstaty
vypustil.

K výroku o treste

Pri úvahe nad druhom a výmerou trestu súd vychádzal najmä z ustanovenia § 34 odsek 1 Trestného
zákona, v zmysle ktorého účelom trestu je zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že
mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol

riadny život. Súčasne má trest iných odradiť od páchania trestných činov a vyjadriť morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou. Súd preto pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadol najmä na okolnosti
a spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce
okolnosti a na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Vzhľadom na zmenu právnej kvalifikácie, súd rešpektujúc ustanovenie o časovej pôsobnosti v prospech

obžalovaného musel obžalovanému ukladať trest podľa § 189 odsek 1 Trestného zákona účinného od
6.8.2024. Súd pri ukladaní trestu vychádzal zo základnej trestnej sadzby podľa § 189 odsek 1 Trestného
zákona účinného od 6.8.2024, ktorá je dva až šesť rokov.

Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery postupoval podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona kedy súd

musí prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. Súd
po zvážení všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu v prospech
obžalovaného zohľadnil, že pred spáchaním skutku viedol riadny život, t.j. poľahčujúcu okolnosť podľa
§ 37 písmeno j) Trestného zákona, pričom spáchanie malého množstva menej závažných priestupkov
nepovažuje za nevedenie riadneho života, nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného

zákona. Nastal tak prevažujúci pomer poľahčujúcich okolností.

Priurčovanídruhutrestuvzhľadomnaskutočnostisvedčiacevprospechobžalovanéhosúdnepovažoval
zanevyhnutnénaobžalovanéhovplývaťvýkonomnepodmienečnéhotrestuodňatiaslobody,nevyžaduje
si to ani ochrana spoločnosti, ani náprava páchateľa. Obžalovaný doposiaľ nebol súdne trestaný,

priestupkovo prejednávaný bol zväčša pre priestupky na úseku dopravy nesúvisiace s prejednávanou
trestnou činnosťou. Súd tak nevzhliadol u obžalovaného potrebu vplývať na jeho prevýchovu takým
zásadným spôsobom, aby pristúpil k uloženiu nepodmienečného trestu odňatia slobody. Uloženie
nepodmienečnéhotrestubypredstavovaloneprimeraneprísnusankciu,ktorábymohlaviesťknarušeniu
sociálneho postavenia obžalovaného a jeho integrácie do spoločnosti, čo by bolo v rozpore s účelom

trestu definovaným v § 34 odsek 1 Trestného zákona. Súd dospel k záveru, že účel trestu v zmysle
§ 34 odsek 1 Trestného zákona možno v prípade obžalovaného naplniť aj uložením alternatívneho
trestu, a to domáceho väzenia podľa § 53 Trestného zákona. Podmienky pre jeho uloženie boli splnené
– obžalovaný bol uznaný vinným zo spáchania trestného činu s hornou hranicou trestnej sadzby
neprevyšujúcou 10 rokov; vzhľadom na povahu trestného činu, osobu a pomery obžalovaného má súd

za to, že uloženie trestu domáceho väzenia postačuje (ide o zločin s trestnou sadzbou do 6 rokov, nešlo
o recidívu); zo záverečnej správy probačnej a mediačnej úradníčky vyplýva, že obžalovaný dal písomný
sľub, že sa v určenom čase bude zdržiavať v obydlí na určenej adrese a pri výkone kontroly poskytne
potrebnú súčinnosť; sú splnené podmienky výkonu kontroly technickými prostriedkami.
Podľa§53odsek2Trestnéhozákonasúdmôžeuložiťtrestdomácehoväzenianajedenrokažpäťrokov,

najmenej však na dolnej hranici trestnej sadzby trestu odňatia slobody, ak je týmto zákonom ustanovená.
Vzhľadom na už vyššie uvedené okolnosti na strane obžalovaného a pri posudzovaní spravodlivosti
ukladaného trestu postačuje uložiť mu trest pri dolnej hranici trestnej sadzby a uložil mu trest domáceho
väzenia vo výmere 2 rokov, ktorú súd považuje za primeranú závažnosti spáchaného prečinu a
individuálnym okolnostiam prípadu, počas výkonu ktorého bude musieť splatiť spôsobenú škodu, pričom

ak túto podmienku nesplní, premenil by sa mu zvyšok trestu na nepodmienečný trest odňatia slobody.
Týmto jednak bude motivovaný odčiniť následky svojho konania a zároveň budú na neho uložené
obmedzenia pôsobiť výchovne. Obžalovaný je povinný počas výkonu trestu zdržiavať sa v mieste svojho
bydliska, a to v určenom čase, ktorý súd stanovil v súlade s § 53 odsek 3 Trestného zákona, viesť
riadny život a podrobiť sa kontrole technickými prostriedkami. Súd určil povinnosť zdržiavať sa v obydlí

tak, aby obžalovanému v čo najmenšej miere prekážala vykonávať zárobkovú činnosť. Súd má za
to, že takto uložený trest v spojení s kontrolnými mechanizmami a uloženými povinnosťami napĺňa
preventívnu funkciu trestu, najmä z pohľadu individuálnej prevencie, ktorý zároveň predstavuje zásah do
jeho osobnej slobody, avšak mu umožňuje zotrvať v prirodzenom sociálnom prostredí, plniť si pracovnépovinnosti, a zároveň reflektovať na závažnosť svojho konania. Nemožno tiež opomenúť odstrašujúci
účinok samotného trestného konania.
Z uvedených dôvodov súd rozhodol o uložení alternatívneho trestu v podobe domáceho väzenia, ktorý

považuje za primeraný a spravodlivý.

K výroku o náhrade škody

Súd v rámci adhézneho konania rozhodoval o nároku poškodenej na náhradu spôsobenej škody.

Poškodená si naposledy uplatnila nárok na náhradu škody vo výške 4.200 Eur s tým, že od vyplatenej
sumy 5.900 Eur odrátala 1.700 Eur za vykonanú prácu. Ako vyplynulo z výpovedí, uvedená suma 1.700
Eur za vykonanú prácu bola stranami vzájomne dohodnutá, súd s ňou preto súhlasí a vo zvyšku zaviazal
obžalovaného k náhrade škody.

Z dôvodov uvedených vyššie rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom
OkresnéhosúduGalantanaKrajskýsúdvTrnave.Oznámenímrozsudkujejehovyhlásenievprítomnosti
toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením
je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie

smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie prokurátora, odvolanie,
ktoré podáva za obžalovaného jeho obhajca, ako aj odvolanie, ktoré podáva za poškodeného alebo za
zúčastnenú osobu ich splnomocnenec, musí byť zároveň odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti
sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
Oprávnená osoba sa môže vzdať práva podať odvolanie. V prospech obžalovaného môžu rozsudok

odvolaním napadnúť i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec,
manžel a druh. Obžalovaný môže výslovne vyhlásiť, že nesúhlasí s podaním odvolania v svoj prospech
jeho príbuznými v priamom rade, jeho súrodencami, osvojiteľom, osvojencom, manželom a druhom.
Odvolanie má odkladný účinok.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.