Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. august 2025

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B5-60C/36/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1522203960
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 08. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michala Bašticová

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2025:1522203960.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV, v konaní vedenom sudkyňou JUDr. Michalou Bašticovou v právnej veci

žalobcu: Slovenská televízia a rozhlas, so sídlom Mlynská dolina, 845 45 Bratislava, IČO: 56 398 255,
proti žalovanému: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. X, XXX XX E., o zaplatenie 79,17 eur, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 79,17 eur do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

II. Súd návrh na prerušenie konania z a m i e t a .

III. Žalobcovi súd priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške
ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozhlas a televízia Slovenska, so sídlom Mlynské dolina, Bratislava, IČO: 47 232 480 ako právny
predchodca žalobcu (ďalej len ako „právny predchodca žalobcu“) sa žalobou doručenou dňa 08.06.2022
pôvodne Okresnému súdu Bratislava V (výkon súdnictva z ktorého prešiel s účinnosťou od 01.06.2023
na Mestský súd Bratislava IV) domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 60,32 eur titulom nezaplatenia
úhradyzaslužbyposkytovanéverejnosti,17eurtitulompokutyasumy1,85eurtitulomúhradypoštových
sadzieb spojených s vymáhaním, ako aj náhrady trov konania, spolu vo výške 79,17 eur.

2. Právny predchodca žalobcu svoju žalobu odôvodnil tým, že je aktívne vecne legitimovaným subjektom
na podanie žaloby podľa § 4 ods. 1 a § 10 ods. 5 zákona č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby
verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej len „zákon č. 340/2012 Z. z.“) a žalovaný je platiteľom úhrady za služby verejnosti podľa § 3
písm. a) zákona č. 340/2012 Z. z. Právny predchodca žalobcu kontrolou úhrad zistil, že žalovaný ku
dňu podania žaloby nezaplatil úhradu za kontrolované obdobie od 01.07.2020 do 31.07.2021. Právny

predchodcažalobcudňa22.07.2021vyzvalžalovanéhonazaplatenieomeškanejúhradyanazaplatenie
poštových sadzieb súvisiacich s odoslaním výzvy. Nakoľko žalovaný nezaplatil úhradu a poštové sadzby
v lehote 30 dní odo dňa doručenia výzvy, je podľa § 10 ods. 3 zákona č. 340/2012 Z. z. povinný
zaplatiť aj pokutu. Dlh žalovaného predstavuje sumu 60,32 eur, ktorá pozostáva z 13 neuhradených
mesačných predpisov v kontrolovanom období od 01.07.2020 do 31.07.2021, pričom výška dlhu je
súčinom počtu neuhradených predpisov v kontrolovanom období a sadzby úhrady podľa § 6 ods. 1
zákona č. 340/2012 Z. z. Pohľadávka žalobcu predstavuje sumu 77,32 eur (istina vo výške 60,32 eur

a pokuta vo výške 17 eur) a sumu 1,85 eur za zaplatené poštové sadzby.3. Súd dňa 23.06.2022 vydal platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný včas odôvodnený odpor,
čím bol platobný rozkaz podľa § 267 ods. 4 Civilného sporového poriadku (ďalej ako „CSP“) zo zákona
zrušený.

4. Žalovaný v odpore uviedol, že právneho predchodcu žalobcu listom zo dňa 23.8.2021, teda
v predžalobnom čase, informoval o dôvodoch, ktoré mu bránia platiť koncesionárske poplatky. Podľa
žalovaného je platenie koncesionárskych poplatkov neústavné z dôvodu, že žiaden občan nemôže
platiť dvakrát za to isté, nakoľko do portfólia platených daní spadajú verejné služby ako cesty, školy,

nemocnice, ale aj verejnoprávny rozhlas a televízia atď. Z uvedeného dôvodu žalovaný navrhol, aby
súd konanie prerušil s tým, že podá návrh na Ústavný súd Slovenskej republiky, že zákon o platení
koncesionárskych poplatkov je neústavný. Legitímne dôvody opísal v pripravenej ústavnej sťažnosti
JUDr. Štefan Harabin. Pripravená sťažnosť bola doručená ombudsmanovi, prezidentovi, predsedovi
parlamentu, predsedovi vlády a tiež na Generálnu prokuratúru. Z verejne dostupných zdrojov vyplýva,
že štátne orgány na doručený podnet nekonali. Žalovaný vzhľadom na uvedené skutočnosti požiadal,

aby súd žalobu zamietol a zaviazal žalobcu na náhradu trov konania žalovaného, ktoré momentálne
predstavujú zaplatený súdny poplatok za podaný odpor.

5. Právny predchodca žalobcu v replike s poukazom na § 3 písm. a) zákona č. 340/2012 Z. z. uviedol,
že úhrada za služby verejnosti je tzv. neekvivalentnou platbou, teda že povinný subjekt je povinný ju

uhrádzať bez ohľadu na to, či služby využíva alebo nie. K námietke žalovaného na nedôvodne uplatnený
nárok poukázal na skutočnosť, že k žalobe pripojil dôkazy, ktoré dostatočne preukazujú žalovaný nárok,
a to prehľad predpisov a platieb, výzvu na úhradu vyžadovanú podľa § 10 ods. 2 zákona č. 340/2012 Z.
z. a doklad o zaplatení poštových sadzieb za odoslanie tejto výzvy. Prehľad predpisov a platieb
dostatočne preukazuje povinnosť žalovaného uhradiť žalovanú sumu, pričom zákon ani neumožňuje

nárok preukazovať iným spôsobom. Ohľadom dokazovania skutočnosti, že žalovaný žalovanú sumu
nezaplatil, žalobca poukázal na tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, ktorú konštantne judikuje Najvyšší
súd Slovenskej republiky, podľa ktorej od nikoho nemožno spravodlivo požadovať, aby dokazoval
neexistenciu určitej skutočnosti. Vzhľadom na uvedené skutočnosti vyjadril právny predchodca žalobcu
presvedčenie, že jeho nárok je dostatočne preukázaný dôkazmi priloženými k žalobe.

6. Žalovaný v duplike uviedol, že nároky žalobcu, znížené o premlčané nároky, odmieta a považuje
za nelegitímne, nakoľko zákon č. 340/2012 Z. z., bežne označovaný ako „zástrčkový zákon“, je
v rozpore s Ústavou SR. Uviedol, že odmieta a nesúhlasí s povinnosťou platiť koncesionárske poplatky
z dôvodu, že jeho povinnosť voči štátu je splnená platením daní. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby

súd žalobu zamietol z dôvodu neústavnosti zákona o koncesionárskych poplatkoch alebo konanie
prerušil a zabezpečil, aby bola ústavná sťažnosť pripravená F. G. H. predložená Ústavnému súdu
Slovenskej republiky. Vo svojej duplike ďalej uviedol nejasnú argumentáciu, že právny predchodca
žalobcu a súkromné média spolupôsobia v mediálnom karteli, nakoľko médiami je šírený len jeden
názor. Uvedená skutočnosť má podľa žalovaného za následok, že občan stratil základné ľudské právo

garantované Ústavou SR, a to právo na objektívne informácie, preto musí súd odmietnuť nároky
právneho predchodcu žalobcu, inak by legitimizoval mediálny kartel na Slovensku, ktorý je zakázaný
a tiež je zakázané dvojité zdanenie.

7. Súd uznesením č. k. B5-60C/36/2022 – 51 zo dňa 14. augusta 2024 rozhodol tak, že namiesto

právneho predchodcu žalobcu pokračuje s jeho právnym nástupcom, ktorým je Slovenská televízia
a rozhlas, so sídlom Mlynská dolina, Bratislava, IČO: 56 398 255.

8. Súd vo veci rozhodol podľa § 219 ods. 3 v spojení s § 177 ods. 2 písm. a) CSP bez nariadenia
pojednávania, nakoľko išlo o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán

neboli sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000 eur.

9. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, a to s
prehľadom predpisov a platieb, výzvou na zaplatenie nedoplatku, e-mailovou správou žalovaného zo
dňa 23.08.2021 a potvrdením Slovenskej pošty, a. s., a zistil nasledovný skutkový stav.

10. Z prehľadu predpisov a platieb vedených pôvodne právnym predchodcom žalobcu vyplýva, že
žalovaný v období od 01.07.2020 do 31.07.2021 neuhradil trinásť predpisov za služby poskytované
verejnosti, spolu vo výške 60,32 eur.11. Z výzvy na zaplatenie nedoplatku zo dňa 22.07.2021 vyplýva, že právny predchodca žalobcu vyzval
žalovaného na zaplatenie nedoplatku vo výške 62,17 eur vrátane poštových sadzieb vo výške 1,85 eur,

a to v lehote 30 dní odo dňa doručenia výzvy. Žalovaný bol zároveň poučený, že v prípade nezaplatenia
nedoplatku bude povinný zaplatiť aj pokutu vo výške 17 eur. Podľa fotokópie doručenky bola výzva
doručená žalovanému dňa 03.08.2021.

12.Ze-mailovejsprávyžalovanéhozodňa23.08.2021vyplýva,žežalovanýodmietoluhradiťnedoplatok

z dôvodov, ktoré opätovne uvádzal v tomto súdnom konaní v rámci odporu a žalobnej dupliky.

13. Z potvrdenia Slovenskej pošty, a.s. zo dňa 03.09.2019 vyplýva, že tarifná cena pre produkt úradná
zásielka so službou doporučene do vlastných rúk s doručenkou pri podaní cez ePodací hárok je 1,85 eur.

14. Podľa § 3 písm. a) zákona č. 340/2012 Z. z. účinného do 30.06.2023, platiteľ úhrady (ďalej len

„platiteľ“) je fyzická osoba, ktorá je evidovaná dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov elektriny
v domácnosti ako odberateľ elektriny v domácnosti v odbernom mieste, pre spotrebu v byte alebo v
rodinnom dome.

15. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 340/2012 Z. z. účinného do 30.06.2023, vyberateľom úhrady a príjemcom

úhrady je Rozhlas a televízia Slovenska.

16. Podľa § 6 ods. 1 prvej vety zákona č. 340/2012 Z. z. účinného do 30.06.2023, platiteľ podľa § 3 písm.
a) platí úhradu 4,64 eura za každý aj začatý kalendárny mesiac.

17. Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 340/2012 Z. z. účinného do 30.06.2023, úhrada sa platí mesačne; úhradu
za príslušný kalendárny mesiac je platiteľ povinný zaplatiť do posledného dňa príslušného kalendárneho
mesiaca.

18. Podľa § 10 ods. 2 zákona č. 340/2012 Z. z. účinného do 30.06.2023, ak vyberateľ úhrady zistí, že

platiteľ je v omeškaní so zaplatením úhrady, je povinný ho písomne vyzvať do 60 dní od zistenia tejto
skutočnosti na zaplatenie tejto úhrady a na zaplatenie poštových sadzieb súvisiacich s odoslaním výzvy
na zaplatenie úhrady.

19. Podľa § 10 ods. 3 zákona č. 340/2012 Z. z. účinného do 30.06.2023, ak platiteľ podľa § 3 písm. a)

nezaplatí úhradu a poštové sadzby v lehote do 30 dní od doručenia výzvy podľa odseku 2, platiteľ je
povinný zaplatiť vyberateľovi úhrady aj pokutu 17 eur.

20. Podľa § 10 ods. 5 zákona č. 340/2012 Z. z. účinného do 30.06.2023, nárok na zaplatenie úhrady,
s ktorou je platiteľ v omeškaní, pokuty podľa odsekov 3 a 4 a poštových sadzieb je povinný vyberateľ

úhrady uplatniť na súde.

21. Podľa § 30 ods. 1 zákona č. 157/2024 Z. z. o Slovenskej televízii a rozhlase a o zmene niektorých
zákonov účinného od 01.07.2024 (ďalej len ako „zákon č. 157/2024 Z. z.“), Rozhlas a televízia Slovenska
zriadená podľa doterajších predpisov sa ku dňu účinnosti tohto zákona zrušuje. Slovenská televízia a

rozhlas sa ku dňu účinnosti tohto zákona stáva právnym nástupcom Rozhlasu a televízie Slovenska a
preberá všetky jeho práva a povinnosti ku dňu účinnosti tohto zákona.

22. Podľa § 30 ods. 18 zákona č. 157/2024 Z. z. účinného od 01.07.2024 výber a vymáhanie úhrady
za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska v oblasti rozhlasového vysielania

a televízneho vysielania (ďalej len „úhrada“), ktorú bol platiteľ úhrady podľa zákona č. 340/2012 Z. z.
o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení účinnom k 30. júnu 2023 povinný zaplatiť do
30. júna 2023, ako aj vymáhanie iných pohľadávok, ktoré vznikli na základe nezaplatenia tejto úhrady,
vykonáva odo dňa účinnosti tohto zákona Slovenská televízia a rozhlas podľa zákona č. 340/2012

Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 30. júna 2023; takto vybraté a vymožené úhrady,
ako aj vymožené iné pohľadávky sú príjmom Slovenskej televízie a rozhlasu a sú určené na finančné
zabezpečenie hlavnej činnosti Slovenskej televízie a rozhlasu.23. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej ako „OZ“), právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v
dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka.

Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

24. Podľa § 100 ods. 2 OZ, premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým
nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.

25. Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

26. Podľa § 162 ods. 3 CSP, o zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s
rozhodnutím vo veci samej.

27. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba je dôvodná.

28. Žalovaný v rámci dupliky uviedol, že nároky žalobcu znížené o premlčané nároky považuje za
nelegitímne, preto súd v prvom rade považoval za potrebné vysporiadať sa s takto formulovanou
námietkou premlčania. Právny predchodca žalobcu sa domáhal úhrad za služby poskytované verejnosti

za obdobie od 01.07.2020 do 31.07.2021. Žaloba bola podaná dňa 08.06.2022. Nárok za mesiac júl
2020 bol ako prvý uplatnený nárok podľa § 7 ods. 2 zákona č. 340/2012 Z. z. splatný posledným
dňom kalendárneho mesiaca, teda dňa 31.07.2020. V tomto prípade začala plynúť trojročná premlčacia
doba dňa 01.08.2020 a teda ak právny predchodca žalobu podal žalobu dňa 08.06.2022, uplatnil si
nárok v zákonnej trojročnej premlčacej dobe. Ak nemohlo dôjsť k uplynutiu premlčacej doby vo vzťahu

k prvému splatnému nároku, nemohlo k nemu dôjsť ani vo vzťahu k ostatným neskôr splatným nárokom.

29. Súd mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že žalovaný bol ako platiteľ povinný hradiť
právnemu predchodcovi žalobcu ako vyberateľovi úhradu za služby poskytované verejnosti vo výške
4,64 eur mesačne. Keďže žalovaný si svoju povinnosť nesplnil ani na výzvu právneho predchodcu

žalobcu, vznikol právnemu predchodcovi žalobcu nárok na zaplatenie pokuty vo výške 17 eur. Súd mal
zároveň za preukázané, že v súvislosti s uplatnením pohľadávky vznikli právnemu predchodcovi žalobu
náklady na poštovné, ktoré podľa potvrdenia tarifnej ceny Slovenskou poštou a. s. boli vo výške 1,85
eur. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd zaviazal žalovaného na zaplatenie nezaplatených úhrad za
službyposkytovanéverejnostizaobdobieod01.07.2020do31.07.2021vovýške60,32eur, nákladovna

poštovné vo výške 1,85 eur a pokuty vo výške 17 eur, teda spolu na zaplatenie sumy vo výške 79,17 eur.

30. Na vyššie uvedenom závere súdu nemôže nič zmeniť ani žalobcom nezrozumiteľne formulovaná
argumentácia týkajúca sa kartelovej dohody, nakoľko sa netýka predmetu sporu. Rovnako nemôže
obstáť ani argumentácia žalovaného týkajúca sa dvojitej platby za verejné služby, nakoľko predmetom

sporu bolo zaplatenie úhrad za služby poskytované verejnosti. Úhrady za služby poskytované verejnosti
predstavovali v rozhodnom čase zákonom schválený zdroj financovania verejnoprávneho rozhlasového
a televízneho vysielania a predstavovali osobitný príspevok na finančné zabezpečenie plnenia zákonom
stanovených povinností a úloh právneho predchodcu žalobcu pri poskytovaní verejnej služby. Je
potrebné uviesť, že úhrady za služby poskytované verejnosti neboli platbou za ponuku programov

ani za ich užívanie, ale platbou, ktorá sa vzťahovala na každého, kto bol odberateľom elektriny.
Fyzické a právnické osoby tak prostredníctvom úhrad za služby poskytované verejnosti financovali
verejnú službu, ktorá im bola poskytovaná ako občanom, resp. celej spoločnosti. V čase, za ktorý si
právny predchodca žalobcu podanou žalobou uplatňoval zaplatenie svojich nárokov, platil teda taký
systém financovania tejto verejnej služby, ktorý vychádzal zo zákonom stanovenej úhrady za služby

poskytované verejnosti ako základu jeho financovania verejnými zdrojmi.

31. Súd považoval za potrebné na záver vyjadriť sa, resp. vysporiadať sa s návrhom žalovaného na
prerušenie konania. Žalovaný svoj návrh odôvodňoval návrhom, ktorý mal pripraviť F. G. H., avšak tento
návrh k odporu a ani k duplike nepriložil. Napriek uvedenému nedostatku dospel súd k záveru, že nemá

žiadne pochybnosti o súlade zákona č. 340/2012 Z. z. s Ústavou SR. Protiústavnosť uvedeného zákona
nevyplýva z nijakých, ani žalovaným prezentovaných argumentov o dvojitej úhrade za verejné služby, a
preto súd uzavrel, že v predmetnom prípade nevznikli dôvody pre podanie návrhu na posúdenie súladu
zákona s Ústavou SR a preto nepostupoval žalovaným navrhovaným spôsobom a návrh žalovaného naprerušenie konania zamietol, vyhodnotiac ho za nedôvodný. Prerušiť konanie podľa ust. § 162 ods. 1
písm. b) CSP možno len vtedy, ak k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych
predpisov, teda, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s Ústavou (príp.

so zákonom alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná), dospel súd, a
nie strana sporu – v tomto prípade žalovaný. Súd teda takto postupuje len vtedy, ak sám dospeje k
názoru o existencii rozporu právnych predpisov, a nie vtedy, ak má o rozpore právneho predpisu s
ústavou pochybnosti strana sporu. Pokiaľ sám súd rozpor zákona s ústavou alebo iným zákonom alebo
medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná, nezistí, konanie v zmysle § 162 ods.

1 písm. b) CSP nepreruší, čo je aj prípad prejednávanej veci. Predloženie návrhu na preskúmanie
súladu právneho predpisu s ústavou alebo medzinárodnými dohovormi je činnosť súdu, ktorý návrh
podáva po tom, čo prijal vnútorné presvedčenie, že je nutné takýto návrh predložiť ústavnému súdu.
V posudzovanej veci súd nemal žiadne pochybnosti o súlade súdom aplikovaného zákona (ktorý v
súčasnosti už nie je účinný, keďže koncesionárske poplatky boli s účinnosťou od 01.07.2023 zrušené),
s Ústavou SR, preto vyhodnotil návrh žalovaného na prerušenie konania za nedôvodný.

32. Súd opätovne zdôrazňuje, že povinnosť platiť úhrady za služby verejnosti (koncesionárske
poplatky) vyplývala v rozhodnom období priamo zo zákona každej fyzickej osobe, ktorá bola evidovaná
dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti ako odberateľ elektriny v
domácnosti v odbernom mieste, pre spotrebu v byte alebo v rodinnom dome (§ 3 písm. a) zák.

č. 340/2012 Z. z.). A ako správne uviedol žalobca v replike, úhrada za služby verejnosti je tzv.
neekvivalentnou platbou a povinný subjekt je povinný ju uhrádzať bez ohľadu na to, či služby využíva
alebo nie, s ktorým tvrdením sa konajúci súd v plnej miere stotožnil a žalobe v celom rozsahu vyhovel.

33. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. Žalobca mal

vo veci plný úspech, preto mu súd priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 %. O výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 CSP súd rozhodne po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie písomne v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na

Mestskom súde Bratislava IV.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania

na trovy toho, kto podanie urobil.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.