Rozsudok – Neplatnosť skončenia pracovného… ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. január 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8CoPr/5/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215204888
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Krajčo

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1215204888.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Krajča a členiek senátu

JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej v spore žalobcu: H.. Q. W., K.. XX.XX.XXXX, O. W. Z. XXX/
XX, P. W., zastúpeného: Advokátska kancelária Valach, Kišac, s.r.o., so sídlom Gogoľova 18, Bratislava,
IČO: 36 663 051, proti žalovanému: SLOVNAFT, a.s. so sídlom Vlčie hrdlo 1, Bratislava IČO: 31 322 832,
o určenie neplatnosti pracovného pomeru a vyplatenie náhrady mzdy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava II, zo dňa 26. novembra 2019, č.k. 12Cpr/1/2015-576, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu p o t v r d z u j e .

Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania n
e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým (v poradí druhým) rozsudkom zamietol súd prvej inštancie žalobu, ktorou sa žalobca
domáhal určenia neplatnosti výpovede z pracovného pomeru zo dňa 02.09.2014 a náhrady mzdy a
žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, keď dospel k záveru, že žalovaný
so žalobcom skončil pracovný pomer výpoveďou platne.

2. V poradí prvým rozsudkom zo dňa 29.11.2016, č.k. 12Cpr/1/2015-325, prvoinštančný súd podanú

žalobu rovnako ako nedôvodnú zamietol, avšak na základe odvolania žalobcu Krajský súd v Bratislave
uznesením zo dňa 29. marca 2018 tento rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd
sa stotožnil so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie v rozsahu, v akom prvoinštančný
súd konštatoval, že výpovedný dôvod je v spornej výpovedi z pracovného pomeru zo dňa 02.09.2014
vymedzený v súlade s ust. § 61 ods. 2 Zákonníka práce dostatočne, že žalobcovi ponúknuté voľné
miesto nemožno považovať za nevhodné pre jeho osobu len z dôvodu horšieho finančného ohodnotenia
a ponuková povinnosť v zmysle Zákonníka práce tak bola riadne splnená a taktiež, že sporná výpoveď

bola riadne prerokovaná s odborovým orgánom a preto bol splnený aj tento predpoklad platnosti
výpovede. Odvolací súd však považoval za nesprávne a predčasné posúdenie otázky, či sa žalobca
v dôsledku organizačnej zmeny žalovaného stal nadbytočný, resp. či na jeho pracovnú pozíciu bol
prijatý iný zamestnanec s rovnakou pracovnou náplňou ako vykonával on pred organizačnou zmenou
vykonanou žalovaným. Na opätovné posúdenie týchto otázok zameral súd prvej inštancie pozornosť
v konaní po zrušení a vrátení veci na ďalšie konanie, pričom doplnil dokazovanie výsluchom žalobcu,
svedkyne B. Q., ako aj obsahom pracovných náplní ďalších zamestnancov, ktorých pracovné pozície

vznikli organizačnou zmenou - zamestnancov: H.. U. Q., B. P., Q.. Q. O., H.. Q. V., U. H. R. W..

3. Po doplnení dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že žalobca pre žalovaného pracoval
na základe pracovnej zmluvy na dobu neurčitú v pracovnej pozícii "špecialista - analytik pre meranievýkonnosti" na oddelení Plánovanie a optimalizácia útvaru Riadenie dodávateľského reťazca (ďalej
len SCM). Druhom práce v uvedenej pracovnej pozícii podľa pracovnej zmluvy bolo sledovanie a
analýza výkonu celého zásobovacieho reťazca, analýza rozdielu medzi priebežnými a skutočnými

plneniami. Dňa 02.09.2014 bola doručená žalobcovi písomná výpoveď z dôvodu organizačných zmien
podľa § 63 odsek 1 písm. b) Zákonníka práce. Pracovný pomer sa mal touto výpoveďou skončiť ku
dňu 31.12.2014. Rozhodnutím generálneho riaditeľa žalovaného pod č. 9/2014 s názvom "Zmeny vo
funkčnej organizácii Slovnaft, a.s." zo dňa 25.08.2014 došlo k racionalizačným opatreniam, v rámci
ktorých bolo v tomto rozhodnutí uvedené, že ku dňu 31.08.2014 je zrušená i pracovná pozícia žalobcu.

Na základe organizačnej zmeny generálneho riaditeľa č. 9/2014 došlo na útvare SCM k zrušeniu dvoch
pracovných pozícii k 31.08.2014. Teda boli zrušené dve pracovné pozície nasledovne: Jedna pracovná
pozícia "špecialista - analytik pre meranie výkonnosti" HAY - 15 na útvare 52100 čo bola pracovná
pozícia žalobcu. Ďalej bolo zrušené ďalšie jedno miesto v pracovnej pozícii "referent - optimalizácia
výroby" HAY - 14 na útvare 52100. V rámci tejto organizačnej zmeny došlo zároveň k vytvoreniu troch
pracovných pozícii ku dňu 01.09.2014: jedna pracovná pozícia "SCM - špecialista" HAY 16, na útvare

5200, jedna pracovná pozícia "SCM - špecialista" HAY 16, na útvare 52100 a jedna pracovná pozícia
"SCM - špecialista" HAY 15, na útvare 52100. Tieto pozície v rámci rozhodnutia generálneho riaditeľa
SLOVNAFT, a.s. č. 9/2014 zo dňa 25.08.2014 boli nazvané racionalizačnými opatreniami. Poukázal na
to, že svedkyňa B. Q. uviedla, že u žalovaného bola vykonaná organizačná zmena tým spôsobom, že
boli zrušené niektoré pracovné pozície, ktoré sa týkali priamo i žalobcu, a boli vytvorené následne nové

pracovné pozície s inou agendou činnosti. Tieto novovytvorené pracovné pozície sa zamestnávateľovi
nepodarilo všetky obsadiť, a i z toho dôvodu bol následne "útvar riadenia dodávateľského reťazca"
zrušený ku dňu 31.12.2015. Dovtedy prakticky neboli tieto nové pracovné pozície obsadené. Svedkyňa
uviedla, že vylučuje tú skutočnosť, ktorú tvrdí žalobca, že na pracovnú pozíciu, ktorá bola zrušená
žalobcovi, bol prijatý iný zamestnanec. Potvrdila tiež, že iná organizačná zmena na útvare SCM v

priebehu roku 2014 neprebehla, a že Q. Q. U. S. K. na tento útvar nastúpili v rámci prirodzenej fluktuácie
(odchod do dôchodku), presun v rámci skupiny MOL, do ktorej patrí i žalovaný. Na základe uvedeného
zdôraznil, že na útvar SCM po prijatí rozhodnutia o organizačnej zmene nebol prijatý žiadny nový
zamestnanec, iní zamestnanci prijatí žalovaným na iné útvary vykonávali úplne odlišnú prácu ako
žalobca, zamestnanci Q. Q. U. S. K. nastúpili na útvar SCM k dátumu 01.08.2014, to znamená pred

dátumom organizačnej zmeny a agenda ktorej sa venoval žalobca prestala byť vykonávaná, nakoľko
ju už skupina MOL nepožadovala. Svedeckými výpoveďami svedkov Q. Z., V. Š. U. B. Q. tak mal
preukázané, že žalobca sa stal nadbytočným okrem iného i z dôvodu podstatnej zmeny požiadaviek na
úlohy útvaru SCM zo strany skupiny MOL, čo malo v konečnom dôsledku za následok úplné zrušenie
útvaru SCM k dátumu 31.12.2015. Obsahom pracovných náplní zamestnancov H.. U. Q., P. B.S., Q..

Q. O., H.. Q. V. U. R. W., ktorých pracovné pozície vznikli organizačnou zmenou, pritom žalovaný
dostatočným spôsobom preukázal aj to, že na pozíciu žalobcu nebol prijatý iný zamestnanec s rovnakou
pracovnou náplňou, akú žalobca vykonával pred organizačnou zmenou. Z rozhodnutia o organizačnej
zmene mal teda nesporne preukázané, že žalobca sa stal pre žalovaného nadbytočným, pričom žalobca
nepreukázal, že by na jeho pracovnú pozíciu bol prijatý iný zamestnanec s rovnakou pracovnou náplňou

ako vykonával on pred organizačnou zmenou vykonanou žalovaným. Na základe uvedeného dospel
prvoinštančný súd opätovne k záveru, že žalovaný dostatočným spôsobom preukázal, že na pozíciu
žalobcu nebol prijatý iný zamestnanec s rovnakou pracovnou náplňou, akú žalobca vykonával pred
organizačnou zmenou a na základe rozhodnutia o organizačnej zmene sa žalobca stal pre žalovaného
nadbytočným. Preto, keď žalovaný ako zamestnávateľ splnil aj svoju ponukovú povinnosť a povinnosť

prerokovania výpovede s príslušnou odborovou organizáciou, žalobu bolo potrebné zamietnuť. O
trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p.

4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal napadnutý
rozsudok zmeniť a podanej žalobe vyhovieť. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie mu

nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, a to nedostatočným odôvodnením
napadnutéhorozsudku.Zároveňnamietal,žeprvoinštančnýsúddospelnazákladevykonanýchdôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Vady odôvodnenia napadnutého rozsudku vidí žalobca najmä v tom, že súd prvej inštancie v

ňom nedáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej
ochrany. Okrem iného poukázal na to, že súd pri svojom rozhodovaní bez opory v skutkovom aj
právnom stave prijíma svojvoľne vlastné hypotézy (napr. o "hlavnom dôvode neplatnosti" v odseku
18), svojvoľne dotvára dôkazy, ktoré sú v rozpore s ostatnými dôkazmi v konaní (napr. "agenda, ktorejsa venoval žalobca prestala byť vykonávaná, nakoľko ju už skupina MOL nepožadovala" v odseku
20), rozhodnutie odôvodňuje aj stavom u zamestnávateľa "k dátumu 31.12.2015" (odsek 22), ktorý z
hľadiska pravidiel formálnej a právnej logiky nemohol mať na platnosť Výpovede zo dňa 02.09.2014

žiadny vplyv. Naviac, nie je jasné, odkiaľ súd prvej inštancie čerpal takúto informáciu, keďže žiadny
dôkaz ju v konaní nepreukazuje. Namietal tiež sporné skutkové závery opierajúce sa o obsah pracovnej
náplne p. K.I. a výpoveď svedka H.. Q. Z.. Predovšetkým však opätovne zdôraznil, že sa v súvislosti s
prijatím organizačnej zmeny nestal nadbytočným, nakoľko organizačnou zmenou boli síce k 31.08.2014
na útvare "Plánovanie a optimalizácia" zrušené dve pôvodné pracovné miesta HAY 15 a HAY 14, avšak

následne k 01.09.2014 boli na tom istom útvare vytvorené dve nové pracovné miesta HAY 16 a HAY
15, t.j. celkový počet zamestnancov útvaru "Plánovanie a optimalizácia" ostal po organizačnej zmene
nezmenený. Vo vzťahu k jeho pracovnej pozícii HAY 15 bolo písomné rozhodnutie o organizačnej zmene
prijaté účelovo len s cieľom podania výpovede jeho osobe bez toho, aby objektívne zanikla potreba
vykonávať jeho prácu a zdôraznil, že v príčinnej súvislosti s touto organizačnou zmenou sa nestal
nadbytočným. K ponuke vhodnej práce namietal, že zo svedeckej výpovede V. Š. jasne vyplynulo,

že žalovaný mu ponúkol primeranú prácu a v rovnakom pracovnom prostredí dokonca v rovnakej
budove na rovnakej chodbe, avšak v jeho pracovnej zmluve bolo dohodnutým miestom výkonu práce
organizačný útvar Plánovanie a optimalizácia a nie budova ani chodba, teda ponuková povinnosť nebola
riadne splnená, nakoľko mu bolo ponúknuté miesto na útvare "52200 Plánovanie dodávok a distribúcie".
Vzhľadom na uvedené žiadal odvolaniu vyhovieť.

5. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny
potvrdiť. Zhrnul stručne doterajší priebeh konania a otázky, ktoré už boli vyriešené. Pokiaľ ide o to,
čo zostalo nevyriešené po zrušení veci odvolacím súdom, poukázal žalovaný na to, že po doplnení
dokazovania po zrušení veci odvolacím súdom bolo preukázané, že na útvar SCM po prijatí rozhodnutia

o Organizačnej zmene nebol prijatý žiadny nový zamestnanec, iní prijatí zamestnanci na iné útvary
vykonávali úplne odlišnú prácu, zamestnanci Q. Q. U. S. K. nastúpili na útvar SCM k dátumu 01.08.2014,
t.j. pred dátumom Organizačnej zmeny a naviac agenda, ktorej sa venoval žalobca, prestala byť
vykonávaná, nakoľko ju už skupina MOL nepožadovala. Zdôraznil, že rozsudok súdu prvého stupňa
spĺňa všetky formálne požiadavky kladené na obsah súdneho rozhodnutia uvedené v ustanovení §

220 C.s.p. Poukázal tiež na to, že pokiaľ ide o samotnú nadbytočnosť žalobcu, jeho pracovná pozícia
bola zrušená bez náhrady, jeho pracovnú agendu nikto neprevzal ani len čiastočne, čo v konaní bolo
aj preukázané, pričom výber nadbytočného zamestnanca patrí výlučne zamestnávateľovi. V priebehu
konania teda preukázal, že žalobca sa stal nadbytočným a že nedošlo k porušeniu ustanovenia § 61
ods. 3 Zákonníka práce, pričom žalobcom toľko spomínaní Q. Q. U. S. K. nastúpili na útvar SCM bez

priamej či nepriamej súvislosti s osobou žalobcu/jeho náplňou práce, resp. organizačnou zmenou dňa
01.08.2014. Odvolanie preto považoval po všetkých stránkach za nedôvodné.

6. Žalobca sa s vyjadrením žalovaného k jeho odvolaniu nestotožnil, pričom uviedol dôvody nesúhlasu
a konkurenčnú argumentáciu, ktorú už prezentoval aj v doterajšom priebehu konania, vrátane zhrnutia

skutkového stavu, ktorý bol preukázaný z vykonaných dôkazov, keď v tejto súvislosti v zásade len
zopakoval a zdôraznil svoje tvrdenia a argumenty aj vo vzťahu k otázke jeho nadbytočnosti uvádzané
v doterajšom priebehu konania.

7. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach dôvodov žalobcom

podaného odvolania podľa § 380 C.s.p. a po prejednaní veci na odvolacom pojednávaní a zopakovaní
dokazovania výsluchom svedkov Q. Z. U. B. Q. dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na
zrušenie ani na zmenu napadnutého rozsudku. Preto ho rozsudkom zo dňa 7. decembra 2021, č.k.
8CoPr/4/2020-667, potvrdil.

8. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu zo dňa 7. decembra 2021, č.k. 8CoPr/4/2020-667, podal
žalobca dovolanie, pričom Najvyšší súd SR svojim uznesením zo dňa 29.11.2023, sp. zn 1Cdo/131/2022
predmetný rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení zrušujúceho uznesenia dovolací
súd konštatoval, že súd prvej inštancie ani odvolací súd sa náležite nevysporiadali s vykonanými
dôkazmi. Odvolací súd na jednej strane konštatoval, že súd prvej inštancie sa náležite nevysporiadal so

skutočnosťou, že organizačnou zmenou č. 9/2014 zo dňa 25. augusta 2014 došlo k zrušeniu viacerých
pozícií, vrátane pozície žalobcu, avšak súčasne aj k vytvoreniu nových pozícií, vrátane jednej pracovnej
pozície "SCM - špecialista" HAY 15 na útvare 52100, teda na útvare, na ktorom bol zaradený aj žalobca.
Na druhej strane však odvolací súd dospel k rovnakému skutkovému záveru ako súd prvej inštanciesíce po opätovnom výsluchu dvoch svedkov, avšak bez vyhodnotenia rozporov v ich výpovediach a bez
vyhodnotenia týchto výpovedí vo vzájomnej súvislosti s listinnými dôkazmi. Žalobca podľa dovolacieho
súdu v dovolaní správne poukázal na to, že skutkový záver odvolacieho súdu, podľa ktorého sa žalobca

stal nadbytočným z dôvodu zmeny kvalifikačných požiadaviek na novovytvorenú pracovnú pozíciu
"SCM - špecialista" HAY 15 na útvare 52100 oproti pôvodnej pracovnej pozícii žalobcu ("špecialista
- analytik pre meranie výkonnosti" HAY - 15 na útvare 52100), sa zakladal len na výpovedi svedka,
ktorý uviedol, že žalobca pred organizačnou zmenou spĺňal predpoklady pre pozíciu HAY 15, avšak
po organizačnej zmene potrebovali upraviť kompetencie aj popisy pracovných činností, pre pozíciu

HAY 15 bol po organizačnej zmene nový popis pracovnej činnosti, bolo okrem angličtiny potrebných
viac vedomostí o petrochemickom priemysle a bola potrebná aj znalosť petrochemických procesov.
Na druhej strane však vypočutá svedkyňa potvrdila, že základné požiadavky na pozíciu HAY 15 sa
nemenili. Bez vyhodnotenia týchto rozporov vo výpovediach svedkov a bez ich konfrontácie s listinnými
dôkazmi bol podľa dovolacieho súdu záver odvolacieho súdu o zmene kvalifikačných predpokladov po
organizačnej zmene minimálne predčasný. Dovolací súd pripomenul, že nadbytočnosť zamestnanca je

základnou podmienkou platnosti výpovede podanej z dôvodov podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka
práce. Súd v konaní o neplatnosť výpovede nemôže preskúmavať rozhodnutie zamestnávateľa o
organizačnej zmene a ani výber konkrétneho nadbytočného zamestnanca (porov. napr. rozsudok
Najvyššieho súdu SR z 29. januára 2009 sp. zn. 3Cdo/33/2008), je však povinný vyhodnotiť, či
sa zamestnanec stal nadbytočným v príčinnej súvislosti s predmetnou organizačnou zmenou. Ako

uviedol samotný odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozsudku, "ak by totiž v prípade predmetnej
novovytvorenej pozície išlo o pozíciu obsahovo a kvalifikačne totožnú s pozíciou, na akej pracoval
žalobca, nestal by sa žalobca v príčinnej súvislosti s organizačnou zmenou nadbytočným a neboli by
preto splnené zákonom stanovené predpoklady platnosti výpovede". Napriek tomu, že odvolací súd
si bol vedomý potreby preskúmať, či organizačná zmena je dostatočným základom pre konštatovanie

nadbytočnosti zamestnanca, nevysporiadal sa so zásadnými rozpormi vo výpovediach svedkov, ktorých
vypočul v odvolacom konaní a ani nevyhodnotil potrebné listinné dôkazy. Dovolací súd tiež zdôraznil,
že v spore o neplatnosť výpovede podanej z dôvodov podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce je
dôkazné bremeno o nadbytočnosti zamestnanca na zamestnávateľovi, pričom pri výpovednom dôvode
nadbytočnosti samozrejme nemusí organizačná zmena spočívať len v znižovaní počtu zamestnancov,

zamestnávateľ môže aj pri nezmenenom počte zamestnancov, resp. aj pri zvýšení ich počtu meniť
štruktúru zamestnancov z hľadiska náplne ich práce a kvalifikácie. Ak však zamestnávateľ organizačnou
zmenouzrušilpracovnúpozíciuasúčasnevytvorilnovú,onmusípreukazovať,ženovápracovnápozícia
nie je totožná s predchádzajúcou, zrušenou. V prípade pochybností o tom, či bola táto skutočnosť
preukázaná, je potrebné, aby sa súd priklonil na stranu zamestnanca (nielen z dôvodu ochrany

zamestnanca ako slabšej sporovej strany, ale najmä preto, že dôkazné bremeno k tejto otázke znáša
zamestnávateľ, teda jeho neunesenie musí byť na ťarchu zamestnávateľa). V preskúmavanej veci
sa podľa dovolacieho súdu odvolací súd týmito zásadami neriadil a celkom nesprávne sa uspokojil s
veľmi vágnymi výpoveďami svedkov, ktorí uviedli, že po organizačnej zmene bol názov pracovných
pozícií rovnaký ("SCM špecialista"), avšak náplň bola odlišná, resp., že na novej pozícii bolo potrebných

viac znalostí, pričom ich výpovede boli - ako už bolo uvedené vyššie - obsahovo rozporné (svedok
Q. Z. vypovedal pomerne neurčito o potrebe hlbších znalostí, kým svedkyňa B. Q. uviedla, že
základné požiadavky sa nemenili). Odvolací súd neskúmal, v čom konkrétne bola náplň práce na
novovytvorenej pracovnej pozícii odlišná od náplne práce na zrušenej pracovnej pozícii žalobcu a aké
konkrétne kvalifikačné požiadavky na obsadenie novovytvorenej pozície žalobca nespĺňal. Na to však

bolo potrebné exaktne vyhodnotiť a porovnať pracovné náplne a kvalifikačné požiadavky na oboch
pracovných pozíciách (zrušenej a novovytvorenej), čo neurobil ani odvolací súd a ani súd prvej inštancie
vrozsudku,ktorýodvolacísúdnapadnutýmrozsudkompotvrdzoval(hocipodkladypretotovyhodnotenie
aspoň sčasti k dispozícii mali, žalobca aj žalovaní na ne poukazovali už v žalobe a v prvom vyjadrení
k žalobe). Až z takéhoto vyhodnotenia dôkazov môže vzísť záver, či sa žalobca v dôsledku predmetnej

organizačnej zmeny stal alebo nestal nadbytočným. Dovolací súd z uvedených dôvodov dospel k
záveru, že hodnotenie skutkového stavu súdmi nižších inštancií, ak bez jasného vyhodnotenia dôkazov,
najmä bez porovnania konkrétnych pracovných náplní a kvalifikačných požiadaviek dospeli k záveru,
že novovytvorená pracovná pozícia "SCM - špecialista" HAY 15 na útvare 52100 nebola totožná s
pracovnou pozíciou žalobcu, bolo prima facie natoľko chybné, že by k nemu pri rešpektovaní základných

zásad hodnotenia vykonaných dôkazov a ich spravodlivého posúdenia nemohli dospieť.

9. Odvolací súd po zrušení v poradí prvého odvolacieho rozsudku opätovne preskúmal napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie v medziach dôvodov podaného odvolania podľa § 380 C.s.p., avšak po(opätovnom) vyhodnotení dôkazov významných pre porovnanie parametrov zrušenej pozície žalobcu a
pozície inzerovanej žalovaným, dôsledne vychádzajúc zo záverov vyslovených v zrušujúcom uznesení
dovolacieho súdu, teda po opätovnom vyhodnotení obsahu listín predložených stranami (na ktoré

poukazovali už v žalobe a v prvom vyjadrení k žalobe) vo vzájomnej súvislosti s obsahom výpovedí
svedkov B. Q. U. Q. Z., keď podľa záväzných právnych záverov dovolacieho súdu je práve výsledok
takéhoto porovnania (porovnania konkrétnych pracovných náplní a kvalifikačných požiadaviek) v
predmetnej veci rozhodujúci pre posúdenie nadbytočnosti žalobcu, opätovne dospel k záveru, že
napadnutý prvoinštančný rozsudok je potrebné potvrdiť.

10. V prvom rade považuje odvolací súd za potrebné poukázať na to, že vzhľadom na doterajší priebeh
konania, opísaný už vyššie, sa v tomto odvolacom konaní v intenciách záverov vyslovených dovolacím
súdom sústredil iba na skutkové a právne otázky významné na posúdenie otázky nadbytočnosti
žalobcu v príčinnej súvislosti s organizačnou zmenou žalovaného vykonanou rozhodnutím generálneho
riaditeľa žalovaného č. 9/2014 zo dňa 25.08.2014. Všetky ostatné otázky, teda formálne a obsahové

náležitosti výpovede, existencia organizačnej zmeny, prerokovanie s odborovým orgánom i splnenie
ponukovej povinnosti, už totiž boli vyriešené, pričom žiadne iné nedostatky, okrem absencie podrobného
vyhodnotenia relevantných dôkazov, a to jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti neboli odvolaciemu
súdu vytknuté ani dovolacím súdom.

11. Na základe obsahu výpovedí svedkov B. Q. U. Q. Z. v spojitosti s obsahom predložených listín,
v kontexte s obsahom tvrdení žalobcu a žalovaného obsiahnutých v žalobe a prvotnom vyjadrení
žalovaného k nej, ktorých význam pri hodnotení dôkazov vyzdvihol dovolací súd aj v odôvodnení svojho
zrušujúceho uznesenia, dospel odvolací súd k záveru, že vykonaným dokazovaním bolo v danej veci
preukázané,žepozícia"PerformanceMonitoringSpecialist"inzerovanážalovaným,ktorújedinúžalobca

označil ako pracovnú pozíciu zhodnú s jeho zrušenou pozíciou, nebola obsahovo totožná so zrušenou
pozíciou žalobcu, a to z hľadiska kritérií definovaných dovolacím súdom, teda z hľadiska obsahu
pracovnej náplne, no tiež kvalifikačných a ďalších požiadaviek na jej výkon. Podľa odvolacieho súdu bolo
najvýznamnejším rozdielom medzi porovnávanými pozíciami zameranie inzerovanej novovytvorenej
pozície (na rozdiel od zrušenej pozície žalobcu) na petrochemickú výrobu (ako takú), ktoré vyústilo do

toho, že (na rozdiel od zrušenej pozície žalobcu), obdobné čiastkové činnosti, aké vykonával pôvodne aj
žalobca, sa mali na novej pozícií vykonávať so špecifickým zameraním na výrobné procesy rafinérskej a
petrochemickej výroby, no tiež do toho, že v inzerovanej pozícii boli na zamestnanca kladené rozdielne
požiadavky pokiaľ ide o vzdelanie, znalosti i prax, keď bolo vyžadované chemické vzdelanie (žalobca má
vzdelanie zo strojníckej fakulty STU), no zároveň minimálne päť rokov praxe v petrochemickej výrobe. V

tejto súvislosti sa žiada opätovne zdôrazniť, že aj dovolací súd vo svojom zrušujúcom uznesení (okrem
iného) vyslovil, že pre porovnanie totožnosti zrušenej a novej pozície sú právne významné aj kvalifikačné
a ďalšie požiadavky na zamestnanca a z vykonaného dokazovania vyplýva, že tieto boli v prípade
zrušenej pozície žalobcu a (žalobcom ako jedinej v tomto smere označenej) novej pozície definovanej
obsahom inzerátu zverejneného žalovaným, zásadne odlišné, a to do tej miery, že žalobca predpoklady

na novú pozíciu vzhľadom na chýbajúce chemické vzdelanie, ako aj prax v petrochemickej výrobe v
trvaní aspoň 5 rokov, nespĺňal. K uvedenému záveru dospel odvolací súd po dôkladnom vyhodnotení
predložených listín (najmä vzhľadom na obsah náplne práce žalobcu a obsah inzerátu) vo vzájomnej
súvislosti najmä s obsahom výpovedí svedkov B. Q. U. Q. Z., s prihliadnutím na tvrdenia strán sporu.
Úvahy, ktoré odvolací súd priviedli k predmetnému záveru možno zhrnúť nasledovne.

12. Žalobca už v žalobe, no aj počas celého konania, tvrdil, že sa u žalovaného nestal nadbytočný,
pretože žalovaný mal v danom čase k dispozícii rovnakú pozíciu, ako bola jeho pozícia podľa
pracovnej zmluvy, pričom za túto zhodnú pozíciu označil výlučne pozíciu inzerovanú žalovaným v
internom ozname (č.l. 11 až 16 spisu), t.j. pozíciu "Performance Monitoring Specialist". V tomto

smere žalobca tvrdí, že druh práce ponúkaný v inzeráte "Monitorovanie a analýza výkonu celého
dodávateľského reťazca Slovnaftu - analýza odchýlok medzi súčasnými plánmi verzus skupinovým
výkonom, so zameraním na výkon aktív rafinérie a petrochemických aktív, vrátane procesov plánovania
a optimalizácie, riadenia zásob, rozvrhovania, ekonomických otázok, analýzy stratených príležitostí" je
totožný s druhom práce, ktorý do zrušenia pracovnej pozície vykonával on, teda s náplňou: "Sleduje

a analyzuje výkon celého zásobovacieho reťazca, analyzuje rozdiely medzi priebežnými a skutočnými
plneniami(procesyplánovaniaaoptimalizácievytváraniazásob,časovéplánovanie,ekonomickéotázky,
analýza premeškaných príležitostí". Pre úplnosť sa žiada poukázať v tejto súvislosti na to, že žalobca
žiadnu inú pozíciu, ktorá by bola zhodná s jeho pozíciou pred jej zrušením neoznačil ani netvrdil.13. Žalovaný tvrdí, že žalobca sa stal nadbytočný, pričom pokiaľ ide o pozíciu, ktorú žalobca označil za
zhodnú s jeho pozíciou pred zrušením, žalovaný totožnosť porovnávaných pozícii popiera s poukazom

na skutočnosti vyplývajúce už len z interného inzerátu predloženého žalobcom (č.l. 11 - 16 spisu) a tiež
výpovedí vypočutých svedkov.

14. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že predmetom porovnania v danej
veci môže byť len pozícia žalobcu pred jej zrušením organizačnou zmenou a pozícia "Performance

Monitoring Specialist", o ktorú ako jedinú sa žalobca opieral vo vzťahu k tvrdeniu, že sa pre žalovaného
nestal nadbytočný. V tomto smere bol odvolací súd bol povinný vychádzať z tvrdení žalobcu a nemal
možnosť (a ani oprávnený dôvod) v širšom rozsahu skúmať, či sa u žalovaného nenachádzala prípadne
aj iná pozícia, ktorá by mohla mať zhodné parametre so zrušenou pozíciou žalobcu. Žalovaný totiž
ďalšiu potrebu práce žalobcu poprel, žalobca nič ďalšie netvrdil a v priebehu konania nevyšli najavo
skutočnosti, ktoré by nasvedčovali existencii inej pozície s náplňou práce zhodnou s prácou žalobcu na

zrušenej pozícii.

15. Z obsahu inzerátu žalovaného na pozíciu "Performance Monitoring Specialist" (č.l. 11 až 16 spisu)
vyplýva, že náplň práce na inzerovanej pozícii "Performance Monitoring Specialist" bola vymedzená
tak, že na predmetnej pozícii zamestnanec: "Pripravuje podrobnejšiu analýzu plánu verzus skutočných

odchýlok v priebehu sledovaného obdobia vo vzťahu k výkonu dodávateľského reťazca Slovnaftu,
pripravujenávrhynazlepšenieplánovania,rozvrhovaniaaprocesuvýkonu,pripravujead-hocanalýzyna
jednotlivé aspekty výkonu dodávateľského reťazca, so zameraním na rafinériu a petrochémiu, analyzuje
a hodnotí výsledky optimalizačných výpočtov, navrhuje činnosti za účelom zlepšenia výkonu a/alebo
kvality, riadi zber miestnych dát, analýzu a dodávky - k správam o monitorovaní výkonov Slovnaftu,

prispieva k vývoju systémov podávania správ pre SCM, spolupracuje s odborníkmi z odboru rafinácie,
marketingu, logistiky a petrochémie na úrovni Skupiny". Požiadavky boli nastavené tak, že je potrebné:
vysokoškolské vzdelanie, skúsenosti v oblasti chemickej technológie, min. 5-ročné odborné skúsenosti
s výrobou SN/s petrochémiou/DSD, pokročilá úroveň znalosti anglického jazyka, znalosť v odbore
rafinérie/petrochemickej technológie, logistiky a obchodných procesov, vodičský preukaz skupiny B,

komunikačné zručnosti a analytické kompetencie, orientácia na výsledky a osobná angažovanosť".

16. Svedok Q. Z. vo svojej výpovedi vo vzťahu k pozícii "SCM - špecialista" HAY 15 uviedol, že
hoci pred organizačnou zmenou žalobca predpoklady pre pozíciu HAY 15 spĺňal, po organizačnej
zmene potrebovali kompetencie a popisy pracovných činností upraviť. Zároveň opísal, že v danom čase

dochádzalokzmenevnútornejorganizácievrámciskupinyMOL,prenieslosaviackompetenciinaSPPa
v HAY kategóriách boli preto tiež zmenené požiadavky a kompetencie. Najprv obsadili vytvorené pozície
HAY 17 a HAY 16, avšak HAY 15 sa im nepodarilo obsadiť. Na otázku žalobcu tiež uviedol, že pred
organizačnou zmenou žalobca spĺňal predpoklady pre svoju pozíciu HAY 154, avšak po organizačnej
zmene potrebovali upraviť kompetencie aj popisy pracovných činností, pretože na SPP v rámci skupiny

MOL prešlo viac kompetencii. Tento svedok vo svojej výpovedi v odpovedi na otázku žalobu, ako sa líšili
požiadavky na pozície pred organizačnou zmenou a po nej, tiež uviedol, že si nie je istý, či to bola pozícia
HAY 15, ale potvrdil, že okrem angličtiny bola potreba odbornej znalosti petrochemických procesov.

17. Svedkyňa B. Q. vo výpovedi uviedla, že žiadne z nových pozícií sa nepodarilo obsadiť, pričom

požiadavka na ich vytvorenie im prišla z oddelenia biznisu. K zmenám v požiadavkách na pozície HAY
15 pred organizačnou zmenou a po nej uviedla, že po organizačnej zmene sa síce všetky tieto pozície
volali SCM špecialista, avšak náplň vždy súvisela s konkrétnou agendou, teda názov bol síce rovnaký,
ale náplň bola odlišná. Potvrdila, že základné požiadavky na pozíciu HAY 15 sa nemenili a uviedla,
že žalobcovi bolo ponúknuté také miesto, ktoré bolo pre neho vzhľadom na vzdelanie, kvalifikáciu,

skúsenosti a ďalšie vlastnosti najvhodnejšie.

18. Pokiaľ ide o hodnotenie výpovedí uvedených svedkov, odvolací súd uvádza, že na ich základe nie
je možné celkom jednoznačne ustáliť, či inzerovaná pozícia "Performance Monitoring Specialist" bola
zaradená do triedy HAY 15 alebo HAY 16. Odhliadnuc od toho však výpovede svedkov nepotvrdzujú

ani tvrdenie žalobcu, že išlo o totožnú prácu s rovnakými požiadavkami na schopnosti, skúsenosti a
kvalifikáciu, teda, že by u žalovaného aj po organizačnej zmene existovala potreba výkonu tej istej
práce, akú vykonával žalobca, keď v skutočnosti sa obsahovo a z hľadiska kvalifikácie a požiadaviek
dané dve pozície nezhodovali. Uvedené síce nevyplýva z obsahu samotných výpovedí daných svedkovbez ďalšieho, avšak až v ich vzájomnej súvislosti s obsahom interného inzerátu žalovaného na pozíciu
"Performance Monitoring Specialist", ktorého obsahu zodpovedá najmä obsah výpovede svedka Q.
Z., ktorý nielen, že potvrdil potrebu špeciálnej kvalifikácie a skúseností z petrochemickej výroby,

avšak potrebu takýchto požiadaviek zasadil aj do širších logických súvislosti, týkajúcich sa nového
usporiadania jednotlivých súčastí skupiny MOL, do ktorej patrí aj žalovaný, vrátane prevzatia viacerých
nových kompetencii SPP v rámci skupiny a s tým spojených kvalifikačných predpokladov na nové
pozície, vrátane pozícii vytvorených organizačnou zmenou č. 9/2014, čo odvolací súd tiež zohľadnil pri
hodnotení hodnovernosti výpovede tohto svedka. V súvislosti s obsahom výpovedí svedkov B. Q. U. Q.

Z.považujeodvolacísúdzapotrebnédoplniť,žepreúčelyporovnaniazrušenejpozíciežalobcuapozície
"Performance Monitoring Specialist" z hľadiska posúdenia otázky nadbytočnosti žalobcu nemožno
považovať za rozhodujúce, v ktorej triede (HAY 15 alebo HAY 16) bola daná pozícia zaradená v štruktúre
žalovaného. Je pravdou, že v priebehu konania vznikali o kvalifikačných požiadavkách pre jednotlivé
triedy určité nejasnosti, pričom v tomto smere nepriniesli jednoznačné odpovede ani výsluchy svedkov.
To však napokon nemožno považovať za natoľko relevantné, aby to bolo spôsobilé vniesť do výsledku

porovnania predmetných konkrétnych pozícií (teda pozície žalobcu pred jej zrušením organizačnou
zmenou a inzerovanej pozície "Performance Monitoring Specialist") akúkoľvek pochybnosť. Ako totiž
konštatoval aj Najvyšší súd SR vo svojom zrušujúcom uznesení, pre takéto porovnanie bolo významné,
akú tieto konkrétne pozície mali konkrétnu náplň práce a kvalifikačné predpoklady. V tomto smere potom
odvolací súd nepovažoval za podstatné ani nejasnosti vo výpovediach svedka Q. Z., ktorý nevedel

s úplnou určitosťou zaradiť inzerovanú pozíciu do príslušnej triedy HAY, avšak s určitosťou potvrdil
odlišné zameranie, no najmä špecifické kvalifikačné a odborné predpoklady. Rovnako so zreteľom na
uvedené nič na zistených rozdieloch medzi porovnávanými pozíciami nemení vyjadrenie svedkyne B.
Q., ktorá uviedla, že základné kvalifikačné požiadavky pre jednotlivé triedy HAY sa nemenili, keď táto
svedkyňa sa zjavne vyjadrovala k všeobecných kvalifikačným požiadavkám pre pozície v triede HAY

15 a HAY 16, teda nie ku konkrétnym kvalifikačným požiadavkám na inzerovanú pozíciu "Performance
Monitoring Specialist". Z uvedeného dôvodu dospel odvolací súd k záveru, že pre náležité porovnanie
zrušenej pozície žalobcu a žalovaným inzerovanej pozície, ktorá podľa tvrdenia žalobcu mala byť s
jeho pozíciou obsahovo totožná, nebolo napokon nevyhnutné celkom jednoznačne skutkovo ustáliť, či
išlo o pozíciu v triede HAY 15 alebo HAY 16, keď táto okolnosť nebola pre porovnanie rozhodujúca.

Obsah predložených listín v spojitosti s výsluchom svedka Q. Z., ktorého výpoveď pokiaľ ide o
konkrétnekvalifikačnépožiadavkynainzerovanúpozíciuajejzameranienapetrochemickúvýrobu(anie
zásobovanie) považuje odvolací súd za presvedčivú, potom podľa odvolacieho súdu plne odôvodňujú
prijatie jednoznačného záveru o preukázaní rozdielnosti týchto pozícii v danej veci.

19. Na základe uvedeného možno zhrnúť, že z vykonaných dôkazov, po ich vyhodnotení jednotlivo aj
vo vzájomnej súvislosti, vyplýva, že porovnávané pozície síce mali čiastočne spoločné znaky pokiaľ
ide o ich obsahovú náplň, najmä z hľadiska povahy jednotlivých vykonávaných úkonov (analýza
rozdielov medzi plánom, priebežnými a skutočnými plneniami, analýza výkonov, časové plánovanie,
ekonomické otázky, analýza premeškaných príležitostí), avšak je nepochybné, že neboli totožné vo

všetkých jej parametroch, a to je pre posúdenie otázky nadbytočnosti žalobcu rozhodujúce. Odhliadnuc
od menších obsahových odlišností v prípade jednotlivých vykonávaných úkonov totiž boli na rozdiel od
zrušenej pozície žalobcu, ktorá bola podľa obsahu jej pracovnej náplne evidentne zameraná na analýzu
zásobovacieho reťazca, na inzerovanej pozícii "Performance Monitoring Specialist" analýzy zamerané
na rafinériu a petrochémiu a na výkon danej práce sa práve z tohto dôvodu okrem vysokoškolského

chemického vzdelania vyžadovalo (ako to jednoznačne vyplýva z obsahu inzerovanej pozície) aj
skúsenosti v oblasti chemickej technológie, minimálne 5-ročné odborné skúsenosti s výrobou SN/s
petrochémiou/DSD a znalosť v odbore rafinérie/petrochemickej technológie. Práve v uvedenom podľa
odvolacieho súdu spočívajú zásadné rozdiely medzi danými pozíciami, ktoré spôsobujú, že tieto pozície
nemožno považovať z hľadiska všetkých (dovolacím súdom uvedených) kritérií za obsahovo totožné, a

teda nemožno vychádzať z toho, že žalobca by sa vzhľadom na objektívnu potrebu výkonu jeho práce,
hoci už na novej pozícii, nestal pre žalobcu nadbytočný; práve naopak, vzhľadom na zánik potreby
výkonu práce s obsahom zodpovedajúcim zrušenej pozícii žalobcu, sa podľa odvolacieho súdu žalobca
stal pre žalovaného nadbytočným a žalovaný v konaní toto jeho tvrdenie a tak i splnenie všetkých
predpokladov pre platnosť výpovede pracovného pomeru žalobcu preukázal.

20. Na základe takto ustáleného skutkového stavu veci, keďže v konaní bolo preukázané, že žalovaným
inzerovaná pozícia "Performance Monitoring Specialist" bola obsahovo odlišná od zrušenej pozície
žalobcu, dospel odvolací súd k záveru, že pokiaľ súd prvej inštancie vychádzal z toho, že žalobca sa stalpre žalovaného nadbytočným, jeho závery sú vecne správne, v dôsledku čoho je správny aj jeho záver,
že v danom prípade boli naplnené všetky zákonom stanovené predpoklady pre skončenie pracovného
pomeru žalobcu výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce.

21. Pre úplnosť odvolací súd považuje za potrebné opätovne uviesť, že nedôvodne žalobca v odvolaní
namieta, že v jeho prípade nebola náležite splnená ponuková povinnosť z dôvodu, že nemal v pracovnej
zmluve uvedené ako miesto výkonu práce chodbu a miestnosť ale útvar 52100, avšak ponúknutá mu
v rozpore s obsahom pracovnej zmluvy bola pozícia na útvare 52200. Miestom výkonu práce totiž

treba rozumieť určité miesto z polohopisného hľadiska, čo v prípade oboch útvarov nepochybne bolo
totožné, keď dokonca mali kancelárie v tej istej budove a na tej istej chodbe (čo žalobca nepopiera).
Odhliadnuc od uvedeného však odvolací súd poukazuje na to, že žalobca v konaní na súde prvej
inštancie pôvodne vo vzťahu k ponukovej túto vadu namietal, keď namietal odlišné platové náležitosti, s
čím sa súd prvej inštancie i odvolací súd už vysporiadal. Rovnako, pokiaľ žalobca súdu prvej inštancie
vytýka nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku, jeho výhrady treba považovať za čiastočne

opodstatnené, a to najmä z dôvodu, že prvoinštančný súd sa pre účely posúdenia nadbytočnosti
žalobcu vôbec nezaoberal novovytvorenou pozíciou SCM - špecialista" HAY 15. Danou otázkou sa
však dôsledne a opätovne aj po zrušení v poradí prvého odvolacieho rozsudku zaoberal odvolací súd
a preto uvedené nedostatky treba považovať za odstránené v odvolacom konaní. Vzhľadom na to, že
žalobcovi bolo poskytnuté dostatočné vysvetlenie všetkých relevantných úvah ohľadne otázok, ktorých

posúdenie má význam z hľadiska platnosti výpovede, nedošlo (v konečnom dôsledku) k porušeniu jeho
práva na spravodlivý proces. Taktiež, pokiaľ žalobca v odvolaní namieta svojvoľný skutkový záver súdu
prvej inštancie o tom, že agenda, ktorej sa venoval žalobca prestala byť vykonávaná, nakoľko ju už
skupina MOL nepožadovala, a to z hľadiska absencie opory pre takýto záver vo vykonanom dokazovaní
a súčasne z hľadiska jeho významu pre rozhodnutie, keď k tomuto stavu malo dôjsť až k 31.12.2015,

odvolací súd zotrváva na tom, že tieto jeho námietky sú z hľadiska vecnej správnosti napadnutého
rozsudku bez právneho významu, keďže pre posúdenie platnosti spornej výpovede z pracovného
pomeru zo dňa 02.09.2014 nemôžu mať význam okolnosti, ktoré nastali až ku dňu 31.12.2015.

22. Pokiaľ ide o ďalšiu argumentáciu žalobcu v odvolacom konaní, v tomto smere odvolací súd v

záujme hospodárnosti poukazuje len stručne na to, že vzhľadom na zmenené požiadavky na jednotlivé
vytvorené pozície zamestnancov, vrátane pozície inzerovanej žalovaným, ako bolo podrobne uvedené
už vyššie, neprichádzalo do úvahy splnenie ponukovej povinnosti žalovaným v podobe tejto pozície, a
preto ani táto jeho argumentácia nemôže obstáť.

23. Na základe uvedeného potom dospel odvolací súd aj po zrušení v poradí prvého odvolacieho
súdu a opätovnom dôslednom vyhodnotení vykonaných dôkazov a podrobnom porovnaní zrušenej
pozície žalobcu so žalovaným inzerovanou pozíciou, všetko v intenciách záväzných právnych záverov
vyslovených v zrušujúcom uznesení dovolacieho súdu, k totožnému záveru, že v konaní bola okrem
splnenia ostatných predpokladov platnosti výpovede preukázaná aj nadbytočnosť žalobcu v dôsledku

organizačnej zmeny č. 9/2014, a preto správne prvoinštančný súd uzavrel, že v danom spore bolo
preukázanie všetkých predpokladov platnosti výpovede, a teda podanú žalobu je potrebné ako
nedôvodnú zamietnuť.

24. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. opätovne

ako vecne správny potvrdil.

25. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 a §
262 ods. 1 C.s.p., avšak žalovanému náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania podľa výsledku
sporu nepriznal, keď mu v odvolacom ani dovolacom konaní žiadne nevznikli ani ich priznať nežiadal.

26. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v

plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom

plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo
pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen
a)ab).Naurčenievýškyminimálnejmzdyvprípadochuvedenýchvodseku1jerozhodujúcideňpodania

žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou

na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za neho koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).